Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo. Som rada, že ste tu všetci, pán minister, netreba odbehnúť alebo tak, dobre, dobre, tak ešte to vydržíme tých 20 minút. Chcem veľmi oceniť, pán Blaha, náhodou pekne to vediete túto schôdzu, tá slušnosť, to oceňujem a naozaj si myslím, úplne slušne, objektívne, veď ono to, sami sa na tom smejeme, veď ono to nie sú útoky, to sú normálne legitímne, legitímne konanie, ktoré sa dialo aj predtým, sám ste toho bol koľkokrát súčasťou, tak vás úplne slušne chcem poprosiť, dodržujme rokovací poriadok, nič iné sa od vás nechce.
No a teraz k veci a k samotnému návrhu zákona. Asi vás nešokujem, keď vám poviem, že budem hovoriť k zdravotníctvu, lebo ako inak, k interrupciám až keď príde na rad OĽANO. Teraz teda k tomu zdravotníctvu a k vládnym návr... a k vládnemu návrhu.
No v 2010 sme dávali do zdravotníctva 3,5 mld. eur. Keby sme to prepočítali cez infláciu a všetky tie ekonomické ukazovatele, tak vlastne dne... to by bolo dnešných 5,5 mld. Ale my dnes do zdravotníctva v ďalšom roku ideme dávať 8 mld. Oveľa viac ideme dávať ako vlastne sme dávali v 2010. A teraz si všetci, sa pozrite na to, že o koľko teda stúpla tá kvalita zdravotníctva, lebo keď nás stúpla hod... stúpli financie z 5,5 na 8 mld., že dávame viacej kvázi aj po započítaní inflácie, tak že či nám o toľkoto stúpla reálne aj kvalita zdravotníctva. No a toto je vážne problém a teraz ja som to hovorila a tu mnohí koaliční kolegovia, ktorí boli vtedy v minulom volebnom období v opozícii, aj moji kolegovia vtedy ešte v koalícii, keď som bola súčasťou, vedia, že naozaj tam som to hovorila bez ohľadu na to, aká bola vláda pri moci, obrovský problém v zdravotníctve je, že lejeme tam peniaze bez toho, aby sme naviazali tie peniaze na výsledok. To je fakt veľký problém. No a čo robíte v tomto zákone je, že, že v podstate robíte znova to isté. Rozumiem, že robíte to tým socialistickým spôsobom, s ktorým ja teda bytostne nesúhlasím, ale je to vaše legitímne právo, prídete k moci, vyžmýkate ľudí, okej. Veď tí ľudia si vás nakoniec zvolili a ja patrím k tým, ktorí niekedy si tam pomyslím, že však nech majú, čo si zvolili, veď prečo vlastne ich nenechať. Ale na druhej strane mi to príde že fakt kruté, keď je to robené v zdravotníctve takýmto spôsobom. Lebo teraz že pozrime sa, že čo sa vlastne udeje. Že my, my zvýšime, takto, inak začnem.
Ľudia za seba platili v minulom roku, pracujúci ľudia, ekonomicky aktívni, odvody cca priemerne 220 eur. Za poistencov štátu platí štát priemerne to bolo predtým 35 eur, keď sme presadili aj s pomocou niektorých kolegov zákon, ktorý hovorí o tom, že to bude aspoň 55 eur, tak teda od tohto roku platí, že za, počúvajte teraz dobre, dôchodcov, invalidov, deti, matky na materskej, všetky skupiny, ktoré vlastne spotrebovávajú 80 % zdravotnej starostlivosti, tak za týchto ľudí platil štát 35 a teda teraz platí 55 eur, áno? Čiže 55 a 220. A vy teraz navrhujete, že týchto 220, čo za seba platia pracujúci, čo je vlastne súčet tých odvodov pracujúceho a aj zamestnanca jeho, lebo furt to musel vytvoriť ten pracujúci, stále to berú jemu z výplaty, hej, čiže stále sú to peniaze toho človeka, ktorý ich mohol mať navyše, tak vy teraz hovoríte, že pracujúci má platiť ešte viac, aby štát nemusel. Za tých, ktorí spotrebovávajú najviac zdravotnej starostlivosti. A preto, ono je to v podstate jedno, lebo stále to zaplatia ekonomicky aktívni, hej, ale preto, aby nemusel, aby zostalo na tie 13. dôchodky a vyhrievaný bazén pre všetkých a, a tam rodičovský dôchodok a ešte hentam pridáme a tam pridáme, a toto je na tom to nefér. Lebo my vlastne motivujeme zamestnávateľov a zamestnancov, aby odvádzali menej peňazí, aby nepriznávali svoje príjmy. A toto sa bude diať. A že sa to bude diať priznávate aj vy sami. V odôvodnení k tomuto zákonu máte, že zvyšujete odvody, a teraz pozor, pracujúcim okej, hej, ale vy ešte odvody za invalidov, za zdravotne postihnutých ľudí, prosím vás, ešte aj to zvyšujete.
Vážení, akože toto už je fakt že moc, hej, ale dobre. Zvýšite teda takto, toto uvádzate, zvýšite odvody a keby ste to len technicky prerátali, tak vám vyjde, že by mal byť teda príjem do štátnej kasy 390 miliónov eur. Inými slovami politici prinútia ľuďom odovzdať 390 eur proti im vôli a zoberú im to z platu. Ale nakoniec vypočítavate, že bude to len 357. Prečo? No lebo ten rozdiel je práve v tej optimalizácii. Vy viete veľmi dobre, že nebude to 390 preto, lebo zamestnávatelia budú motivovaní vytvárať menej pracovných miest a zamestnanci budú motivovaní nepriznávať mzdu. Toto je to hrozné na tom zvyšovaní daní a odvodov. Veď dobre, veď ja úplne súhlasím, že do zdravotníctva treba dať viac peňazí, na sto percent. Veď nakoniec to, čo tu vykrikujú bývalí kolegovia, čo teda rozbili koalíciu, tak, bývalú, tak, takže my sme súhlasili s rozpočtom a neviem čo, to si pamätám, áno, ja som tam boxovala, že budeme podporovať rozpočet v prípade, ak zvýšite platbu za poistenca štátu, a to sa udialo. Preto lebo to zdravotníctvo by fakt neprežilo. Dobre, tak máme nejaký základ, hej? Ale teraz keď máme ten základ, tak je obrovskou chybou zas žmýkať tých pracujúcich len, a keď už, tak že akékoľvek peniaze že nenaviazať na žiadne výsledky, na žiadne výsledky. To teraz už ne... ja napríklad ani nesúhlasím s tým, ako hovorí väčšina sektorov a pochopiteľne, ja im rozumiem, či už pacientske organizácie alebo nemocnice alebo ambulantný sektor hovoria: no bude treba ešte viac peňazí do toho zdravotníctva, že malo by sa zvýšiť ešte okrem tohto, že sa zvyšujú dane, odvody, ešte by sa mala zvýšiť platba za poistenca štátu. Alebo hovoria: nemali by sa zvyšovať odvody ľuďom a mala by sa zvýšiť len platba za poistenca štátu. Ja nesúhlasím dokonca ani s týmto. Ja hovorím iné a hovorím to od roku 2020 opakovane, my by sme mali každé jedno euro, ktoré odteraz pôjde do zdravotníctva, naviazať na konkrétny výsledok. A teraz že veľa ľudí úplne pochopiteľne povie, však ako to uchopíš? Však to sa teda nedá uchopiť.
Tak ja vám tu ukazujem hodnotu pre pacienta, ktorú v 2020, keď sme teda, keď som bola ešte plná nádejí, že fakt niečo teda, že celé to moje štúdium a tá moja snaha bude na niečo, že tu niečo zanechám, čo bude liečiť ľudí ešte dlhé roky potom a že to bude systémovo pomáhať, tak v tom zápale, v tom 2020, počúvajte, ja som si posadila za jeden stôl úplne vážne tu v zdravotníckom výbore, keď som bola ešte predsedníčka zdravotníckeho výboru, viac ako 30 ľudí, niektorí boli osobne, niektorí boli online. Boli tam všetky najväčšie, najvyššie, najvyššie kapacity zo zdravotníctva. Mali sme tam zástupcov pacientskych organizácií, hovorím ´mali sme´, lebo, samozrejme, Tomáš Sazaly ako môj učiteľ odjakživa bol prítomný, ďakujem, Tomáš, za to, mali sme tam pacientske organizácie (potlesk), Pročko tam nebol, ten vie iba vykrikovať a vyťapkávať, no, pacientske organizácie, boli tam poisťovne, boli tam nemocnice, ambulancie, boli tam labáky, naozaj že, že všetko, všetci ´stakeholderi´ a počúvajte, to bolo že krásne. Tam bola veľká zmena v tom, že vlastne čo sa dialo doteraz, bolo vždy spôsobom, že takýto je rozpočet štátu, minuli sme, na čo politici chceli, a potom ten kúsok žvanca, čo zostal, sme im hodili na stôl a, chudáci, tie ambulancie, tie nemocnice, všetci sa tam akože hádali medzi sebou, bojovali vlastne tie medzi sebou o tú trochu, čo tam zostalo, lebo všetkým ide o prežitie a tých peňazí nie je dosť. A čo bola krásna zmena, tak ja som prišla s tým, že, kolegovia, pozrite sa, ja chápem, že každý z vás má problém. A teraz ešte vy môžte deliť tie skupiny, že poviete si, že ambulantný, nemocničný a teraz súkromný a štátny a tak ďalej, ale vy to ešte viete, že ambulantný a teraz aký? Hentakí špecialisti, takí špecialisti, v takej úrovni, to sú všetko vlastne nejaké skupiny, ktoré medzi sebou bojujú, a je tam nevraživosť kvôli tomu, že naozaj im ide o prežitie po tých rokoch.
A zmena bola v tom, že ja som im povedala, že počúvajte, že skúsme sa baviť ako priatelia, ako kolegovia a poďme spoločne niečo vybudovať a urobíme to takto. Ja som im dala prázdny papier na stôl a hovorím im, že keď vám dá vláda viac peňazí, napíšte mi na tento papier, čo za to dáte tým pacientom. Inými slovami, ponúkam vám zvýšenie platby za poistenca štátu, ale ponúkam vám ešte navyše peniaze, nielen základ, ale 200 miliónov navyše, to bolo pol percenta navyše, za to, keď splníte kritériá, ktoré si vy sami napíšete, nikto
vám ich nebude diktovať. A tuto to mám. Sadli si, netrvalo to ani týždeň, podotýkam, bolo tam 26 organizácií dokopy, zástupcov, ktorí normálne si akože, ja si pamätám, že cez víkend organizovali online zasadnutia a rozprávali sa a odsúhlasovali a potom to celé verejne vydali, a ktorí si sami, teda celý sektor si dohodol, že čo tomu pacientovi dajú a keby to neboli dodržali, tak by nemali zisk.
Tak počúvajte toto. Tak oni si sami napísali, že zvýšia dostupnosť lekára. V mnohých regiónoch je teda problém dostať sa k lekárovi a tak ďalej a záväzok týchto, tohto sektora bol: "Zabezpečíme miestnu, časovú dostupnosť v súlade s vyhláškou, ktorá definuje maximálny čas pre ambulantnú, lôžkovú starostlivosť a v prvom kroku objektívne meranie čakacej doby na základe existencie elektronického výmenného lístka s následným spracovaním doby v kritických regiónoch a odbornostiach." To bol dovtedy veľký problém, že vôbec teda akože umožní tú komunikáciu. Tuto sa mi ponúkli.
Počúvajte ďalej. Boj s rakovinou. Záväzok signatárov: "Zvýšenie účasti na screeningových programoch zameraných na rakovinu prsníka, hrubého čreva a krčka maternice o 20 %." To je to, na čo nám umiera najviac ľudí. Ďalšia. Objednávanie sa k lekárovi, záväzok signatárov: "Objednávanie na presný termín na vyšetrenie u ambulantného lekára...", my sa tu bavíme, že oni priši a ponúkli bez poplatku, že v prvom roku objednajú na konkrétny termín 40 % pacientov, v druhom roku 60 % pacientov. Ponúkli bezplatnú aplikáciu alebo webovú platformu zdravotníckych poisťovní umožňujúci prepojenie na online objednávanie na presný čas v systéme e-zdravie, alebo v inom online objednávkovom systéme spĺňajúcom zadefinované parametre. Takže poisťovne to majú a ponúkli, že my vám to dáme, len to teda začnite využívať, milí lekári, dovtedy, ja som toto už riešila, ja som si, pamätám, že boli od štvrtej, od piatej ráno čakali ľudia niekde v zime pred ambulanciami, čo sa bežne deje, tu v Bratislave nie, ale v regiónoch že bežne, a prišla som tam a pýtam sa toho lekára, či je normálny, že to akože fakt musíme takto, že nemôže si to zapísať? A vtedy som dostala takú prvú facku z reality, že, takú príučku, že, alebo jednu z prvých, že on mi hovorí, že no, moja zlatá, vám sa to rozpráva tam z Bratislavy od toho stola, ale ja keď si tu objednám ľudí na nejaký termín, oni mi neprídu a mne to tá poisťovňa nezaplatí. Hej? Že to bol špecialista. A ja potom nemám z čoho žiť. Tak mne je ľahšie, keď oni stoja pred ambulanciou, ja ich rad-radom beriem a mám proste, jednoducho takto je nastavený ten finančný systém, mne sa to neoplatí inak robiť. Tak ja som vtedy pochopila, že aha, tak oni vlastne sú neni motivovaní spolupracovať a preto to odmietajú, lebo oni sa boja, pochopiteľne, že budú mať finančné problémy. No a tuto vlastne, jak sedeli pri tom stole, tak samé poisťovne povedali my vám to dáme, lekári na to jasné, super, my sa zapojíme, my chceme, lebo videli, že za tým bude niečo spoločné a nebudú sa musieť biť už o ten kus žvanca.
Ďalšie sa zaviazali online laboratórne vyšetrenia. Záväzok signatárov: "Bezpečný online prístup k elektronickým žiadankám a k laboratórnym výsledkom bez potreby čakania na papierové výsledky v systéme e-zdravia. V prvom roku po jeho zavedení bude k dispozícii 40 % elektronických výsledkov, v druhom roku 60 % e-elektronických výsledkov. Notifikáciu pacientovi o tom, že jeho lekár už má k dispozícii výsledky jeho laboratórneho vyšetrenia a navýšenie odmeny lekárovi za využívanie elektronizácie v súvislosti s laboratórnymi výsledkami." Toto ponúkli lekári a zasa samotné poisťovne, že my im dáme viac peňazí, lebo však keby sme toto zaviedli, my ušetríme že desiatky miliónov eur. Za jedno toto opatrenie by sme ušetrili viac, ako si ročne vyplatia zisk všetky poisťovne. Jedno toto opatrenie. A dokonca raz toľko, hej? Čiže toto bolo zaujímavé.
Ďalšia vec bola kvalita zdravotnej starostlivosti. Signatári sa sami od seba zaviazali, že budú zverejňovať informácie o výsledkoch a kvalite poskytovanej zdravotnej starostlivosti a budú poskytovať dáta a informácie pre účely, a teraz pozor, hodnotenia kvality a efektívnosti zdravotnej starostlivosti.
Priatelia, viete, čo toto znamená? Že idete si, ja neviem, operácia bedrového kĺbu, vy si kliknete na webstránku, nájdete si, kde je aká čakacia doba, nájdete si, kde je aká kvalita, ktoré zariadenie má akú kvalitu poskytovania, koľko tam má rehospitalizácií, reoperácií, aké majú problémy, spokojnosť pacienta. Toto predtým nebola debata. Ja keď som chodila za lekármi, že prosím vás, poďme hodnotiť spokojnosť pacienta, tak mi povedali, že či som normálna, však akože po prvé to bude neobjektívne, iné podmienky, milión dôvodov, prečo sa to nedá, a tu zrazu mi to ponúkli my to budeme robiť radi, my chceme, len teda motivujte nás, alebo teda dajte nám za to niečo a my to budeme robiť radi. Takto sa to, priatelia, má robiť. Tí naši to nepochopili. Ja som dúfala, že tí vaši to pochopia. Váš návrh zákona hovorí o tom, že nepochopili. A je to smutné a je to škoda.
Vy idete dávať, dobre, 390, v skutočnosti možno 350, podľa mňa ešte menej, idete dávať, zoberiete to ľuďom a dáte to vlastne do zdravotníctva len tak, len tak, bez akejkoľvek protihodnoty. Robíte presne to, čo robil Matovič s Hegerom, keď dali lekárom len tak, neviem koľko stoviek miliónov eur za platy a výsledok dnes je, že stále je o jednej nemocnica mesto duchov, stále sa neviete dopátrať normálnej, normálneho nejakého prístupu a dokonca Asociácia na ochranu práv pacientov hlási, že sa zvýšili čakacie doby, že je horší prístup pacientov k zdravotnej starostlivosti. A odbory stále organizujú, zdravotnícke, že kam všade nemajú lekári ísť slúžiť, aby narobili problémy, teraz im je jedno, ktorej vláde, oni hlavne teda, však treba narobiť problémy. Mimochodom, to by dosť vyriešilo odbory zrušiť, len to sme tu asi jediní. Keby niekto potreboval, naše hlasy máte, hej?
Čiže toto je tá chyba, že my dávame, a teraz je jedno, či vaši, naši, hentí, tamtí, zlí, dobrí, Fico, Matovič, teda to je zlý a zlý, skúsim, rozmýšľam nad nejakým, dobrý, Sulík, jasné. Tak je jedno kto, podstatné je naviazať tie peniaze (smiech v sále), pán Pročko, potrebujete nejakú pomoc? Poznám lekárov, viem vybaviť aj vám... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR
Poprosím pokoj v rokovacej sále. Pán Pročko, ukľudnite sa. Ďakujem pekne.
Nech sa páči, pani poslankyňa.

Bittó Cigániková, Jana, poslankyňa NR SR
No že teda dôležité je naviazať tie peniaze na výsledok. Preto sme navrhovali napríklad pripoisten... pri poisťovniach, okej, dajme im zisk, ale dajme im, naviažme ten zisk na výkon pre, na tieto isté kritériá. Keď budeme mať sektor aj kritériá, a to je jedno, že takéto, lebo najkrajšie na tom je, že o rok by zas dostali prázdny papier a o rok by znova museli napísať, čo urobia 31. 12. ďalší rok. A ďalší rok znova. Ja im vôbec nepotrebujem nič diktovať. Ani my, ani vy, nikto. Nepotrebujete, oni to dobrovoľne a radi napíšu, len im povedzme Tu máte obnos peňazí a povedzte mi, milý sektor, čo za to? 31. 12. keď to bude splnené, dostanete peniaze navyše. A oni to spravia radi. Však už to niekto, prosím vás, uchopte! Takto sa to má robiť a nieže vyžmýkate ľudí a nič za to zas nebudete mať a ľudia vám budú nadávať rovnako, lebo však jasné, veď to nepocítia. Tie peniaze sa proste prejedia.
Pýtala som sa na výbore, že na čo teda majú ísť, no tak na dlh nemocníc, hej? Sami viete, koľkokrát to mi, šesť, sedemkrát? Koľkokrát sa už, sedemkrát možno oddlžovali nemocnice, však všetci sme to mysleli dobre, že? Ale tak bolo nám to viete čo platné, lebo kým nenaviažete na to a nepovieme si pravdu, že v niektorých nemocniciach treba prepúšťať. Ja som hovorila, ja som robila na oddelení minulý mesiac, kde bolo 36 lekárov a 17 sestier. Úplne vážne vám to hovorím. Polku, polku oddelenia zavreli pre nedostatok sestier, preto len tých 17, nakopili ich na polovicu oddelenia, ale počet lekárov zostal ten istý. Takže výsledok je, že oni tam prídu a za jeden deň má lekár akože jedného, dvoch pacientov, vybavené, ide domov, o jednej už sa nedovoláte, hej? No tak na to pozerám, že no neviem úplne, či takto to má byť, že tam sa treba baviť aj o tom, že sú nemocnice, samozrejme, samozrejmé, že štátne, lebo súkromník si postráži, aby takýmto spôsobom nehospodáril, lebo mu ide o zisk, no čo vám, čo budeme hovoriť, toto je dobrá motivácia niekedy na efektivitu, tak, tak vlastne kým toto nenaviažeme, nepriznáme si to, nezačneme riešiť, tak vlastne to sú vyhodené peniaze von oknom, lebo vy nemažete dlh, že ho vyplatíte. On sa v tom momente, on sa už včera vytváral znova. Musíme riešiť toto, musíme riešiť zverejňovanie úväzkov. My máme lekárov, ktorí majú, keď to zrátate, úväzok štyri nula. Prosím vás pekne, kto môže robiť akože za 24 hodín, ťahať sedemdesiat šestky a podobne, hej? Že robí aj na jednom oddelení, aj na druhom oddelení, ešte má súkromnú ambulanciu a ešte aj učí v škole naraz, v ten istý čas, lebo to nikto nezverejňuje. Však to je choré.
Platy naviazať na výkon. Riadiť nemocnice ako sieť. Toto všetko treba urobiť a nieže no tak my tie peniaze minieme na to, že to vyplatíme, tie dlhy, no výborné, úžasné. Potom že stopka nových kolektívnych zmlúv. No to chcem vidieť to vyjednávanie s odborármi. Však to je úplne akože imaginárne tieto, tieto veci vôbec akože skúšať.
Čiže opakujem, riešením je zvýšiť platbu za poistenca štátu o flexibilnú časť, ktorá bude naviazaná na konkrétne výsledky, ktoré vy nemusíte písať, nemusíte ich nikomu diktovať, stačí vám prázdny papier a stačí vám chcieť a stačí vám komunikovať s tými ľuďmi. Ale tak nie, urobíte tú chybu, čo robil každý doteraz a nikdy to nebolo lepšie. Tak skúste to inak. Tento zákon sa nedá takto podporiť.
Ďakujem veľmi pekne za čas. (Potlesk.)

Maroš, perfektný výstup k tomuto návrhu zákona, podstate si zhrnul všetko dôležité, na môj vkus príliš slušne pri takýchto veciach, tak to si ty, to ti je ťažko vyčítať, to je zrejmé, mám sa čo učiť, lebo ja by som bola emotívnejšia na tvojom mieste. No, pomenoval si to fakticky, vecne, pričom ja by som sa chcela pozastaviť a nie je to úplne moja téma, ale je to pre mňa fakt nepochopiteľné.
Počúvaj, tie kryptomeny, ja už, ja aj pochopím, keď tí socáni zasa žmýkajú tých ľudí, však to robia vždy, keď sú pri vláde a potom dôjde tá pravica a tá to musí opravovať a potom zasa tá ľavica a toto dokola, to už sme sa tak nejak s tým zmierili. Takže okej, prišli socialisti, idú žmýkať ľudí, klasika. Ale počúvajte, vysvetlí mi, prosím vás, niekto, normálne akože niekto nejakým sedliackym rozumom, keď my máme vysokú daň za kryptomeny a dnes je výber, že 0 eur, a teda sme presadili minule volebné obdobie, dokonca myslím, že aj s podporou kolegov z koalície niektorých, myslím, že to bol HLAS a dokonca celé plénum, takmer celé plénum. Sme presadili zníženie dane za krypto, aby sme boli vlastne konkurencieschopnosti schopní v rámci zahraničia, aby tí ľudia si to krypto nevyberali kvázi alebo neregistrovali v zahraničí. Tak sme znížili tú daň, aby sme mali aspoň nejaké peniaze v tom štátnom rozpočte a teraz kolegovia socialisti idú robiť to, že že teda máme výber 0, zvýšime dane a výber má byť 33. Môže mi niekto tento matematický príklad vysvetliť, že toto ako táto motivácia ako funguje? Že, že kvôli čomu by tí ľudia teraz s tou vyššou daňou odvádzali a akože túto si to toto normálne, že neuveriteľná vec pre mňa. Škoda, no čo už k tomu len toľko, že škoda.

Richard, no ja sa musím vlády zastať. Jak že nešetria? Oni šetria. Napríklad konkrétne šetria na dôchodcoch, invalidoch, deťoch, matkách na materskej. Ak si pamätáš, tak my sme si dali ako podmienku schválenia rozpočtu to, že keď za Krajčího sa platilo za tieto skupiny, za poistencov štátu 35 euro a v Čechách sa platilo zároveň za to isté 75, tak my sme si dali ako podmienku, že minimálne 55eur, nech sa platí. To je tzv. platba za poistenca štátu, ktorá je 4,5 %, vďaka tomu, že to SaS-ka presadila. A plán bol taký, že táto platba za poistencov štátu, za tie skupiny, ktoré sú odkázané na zdravotnú starostlivosť pochopiteľne viac ako iní, ktorí spotrebovávajú 80 % zdravotnej starostlivosti, plán bol, že táto platba bude rásť. No a hádaj čo? Nerastie. Takže oni ušetrili, aby mohli rozdávať tam, kde netreba, napríklad ako si správne hovoril, preplácať plyn aj tým, ktorí majú peňazí dosť, aby bol každý bazén vyhrievaný a podobné veci. Toto ušetria, ale, samozrejme, do zdravotníctva dávajú viac peňazí, to teda by som im krivdila, konkrétne vyžmýkajú všetkých zamestnancov. Vyžmýkajú z ľudí 390 miliónov eur, prepáč, 357, lebo v tých odvodoch presne a správne vyrátali, že chápu, že bude motivácia menej zamestnávať a menej príjmov priznávať, a preto sami priznávajú, že teda síce by to malo byť 390, ale ľudia budú optimalizovať, takže nakoniec to bude len 357. A tam presne hovoria, že chápu, čo vlastne robia, že znižujú motiváciu zamestnávať a zvyšujú motiváciu v podstate zamestnávať načierno a ešte aj takým spôsobom, že keď je, kde je viac peňazí, tak tam sa oplatí viac šetriť. No katastrofa pre... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Ja by som veľmi rada do tejto diskusie vniesla trochu pozitivizmu.
Alojz, ja chcem veľmi oceniť tvoj tón a tú sebareflexiu, ktorú máš v sebe, lebo keď ti niečo takéto niekto povie a ty okamžite reaguješ, to je niečo, čo napríklad nie každý dokáže. Napríklad pamätám si, ako súčasná koalícia, ešte keď boli opozícia, ako veľmi kritizovali napríklad pána Matoviča, ktorý si teda sadol hocikde do sály, a tuto vykrikovali a hnevali sa na to, že to teda robiť nemôže, a teraz sa správajú úplne rovnako. A ja som si vždy myslela, že Fico jak Matovič, ale už to začína byť, že Fico jak Matovič jak Kmec a pritom pána Kmeca poznám jak normálne rozumného, sympatického človeka, s ktorým sa dá diskutovať, tak ja by som ho chcela poprosiť, aby v rámci toho, že nám idú ukázať tú politickú kultúru, že vedia byť predsa iní jak to, čo predtým kritizovali, tak možno by si sem mohol sadnúť a počúvať, aj keď nemusí a možno práve preto, že nemusí.
Druhá vec, čo chcem oceniť, je, že takú tú gender vyváženosť, Alojz, lebo počúvaj, to, čo si teraz ty zažil, to my baby, a hlavne také tie sexy baby, tak my to zažívame že furt. To len zvýšiš hlas a už škrečíš a už si hysterka, hej, že to... A u chlapov to nikdy nebolo, všimol si si? Nikdy. Chlapi nikdy nehysterčia, hej? To môžete tu kričať, búchať po stole na Jahnátka, nič sa nedeje. Konečne pán poslanec Kmec tu zaviedol nejaké, nejaké gender... akože nejakú spravodlivosť.
No a ešte k tým blbostiam, čo rozprávam, aby ste chápali prečo. Chcem veľmi pekne poďakovať Márii Kolíkovej, ktorá ma poprosila, aby sme pomáhali predlžovať tú rozpravu, aby neprišlo k tomu znásilňovaniu špeciálnej prokuratúry, ku ktorej sa koalí... o ktorú sa koalícia snaží, takže chcem poprosiť všetkých kolegov, aby tento nápad podporili.
Ďakujem veľmi pekne, Alojz, za tvoj príhovor.

Tomáš, ja ťa len doplním. Napísala mi pani, ktorá si teda zažila ten odklad operácií, proti ktorému sme opakovane protestovali, proti tým hlúpym obmedzeniam pri covide, aj keď chápem, že teda kolegovia z OĽANO robili, čo vedeli, ale teda moc toho nevedeli. Výsledok toho je takýto: „Pozdravujem, píšem vám, lebo sledujem akurát online prenos z parlamentu a len aby ste vedeli, ten nezmyselný zákaz, čo bol za pána Krajčího, tak kvôli tomu som musela platiť operáciu kolena v sume 900 eur, zaplatiť si aj rehabilitáciu a to som invalid a onkopacient. A obdivujem vás všetkých, ako môžete počúvať tie bludy, ktoré tam niektorí dávajú. Pekný deň." Čiže toľko pozdrav od onkologického pacienta pre OĽANO.
Ďakujem.

Ondrej, ako vieš, úplne schvaľujem, súhlasím a myslím si, že aj vecne a technicky je toto správne. Rozumiem tomu, že pani ministerka je pod tlakom nemocníc, ktoré majú obavy z toho, že teda, keď nie sú jednotkové nemocnice zaradené, mimochodom v sektore som si overovala podľa toho, čo Marek Krajčí hovoril, že či naozaj majú rozhodnutie, nebolo vydané, boli len nejaké listy informačné vydané, jedno ako. Realita je taká, že do nemocníc z tohto dôvodu, z tej nestability, nechcú nastupovať zdravotníci. Ale ja chcem poprosiť pani ministerku, aby to ešte raz zvážila, nakoľko naozaj sa tu bavíme o dvoch týždňoch, doteraz to počkalo. A možno to pripadá ľuďom ako maličkosť, ale my sme si tu, tí starší harcovníci, zažili, čo robí legislatívny proces, keď je zrýchlený. Veľakrát je tam veľa chýb a už akože chcelo by to zmenu toho prístupu, preto apelujem, nič tragické sa nestane, ak to pôjde aspoň takto, ale ukážete vôľu, že chcete byť iní ako bola Matovičova, Hegerova vláda predtým a nebudete to robiť zrýchlene, keď to nie je potrebné.
Takže, Ondro, ďakujem ti za tento pozmeňujúci návrh a určite súhlasím s tým, aby to išlo takto. Je to lepšie.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Stachura, ja sa ťa chcem spýtať, ale pravdu, platí ťa Haščák? Lebo ty chceš odklad tohto zákona. A teraz vážne, veľmi pekne ďakujem za vecný, konštruktívny príspevok s kľudným tónom a rovnako ako kolega Szalay, úplný súhlas, Peťo, s tvojím vystúpením. Čo sa týka prehnaných nárokov materiálno-technického zabezpečenia, možno aj tých čakačiek samotných, to tu nebolo spomenuté, je veľmi cenné, že si to spomenul, mám úplný súhlas s tebou v tomto. Možno bolo treba trošku tie skupiny nejakým spôsobom korigovať, možno väčší vplyv nejakej tej, ako to povedať, finančnej racionality, lebo úplne rozumiem, že lekári chcú dať tomu pacientovi to najlepšie, ale treba tam teda naozaj trošku racionality, aby sme si to mohli aj dovoliť.
Čiže toto špeciálne chcem oceniť, že si spomenul a takisto úplne súhlasím s tým, že je veľmi dôležité, aby pacienti dostali túto garanciu, aby už to nefungovalo na Slovensku tak, že politici ľuďom hovoria, na všetko máte nárok, ale v podstate sa nikto nedostane k ničomu, takže aj preto SaS-ka toto podporila.
A keď už chceme hľadať zodpovednosť, kľudne to môže byť Lengvarský, ja som s tým v pohode, vy máte nejakú imaginárnu predstavu, že teda je to nejaký môj minister. Nie, bol to minister OĽANO, ale takisto ako s každým ministrom som s ním komunikovala vecne, aby sme pomohli čo najviac k pacientom, myslím si, že je to náš spoločný zámer.
Posledná vec, to si neodpustím, najlepší program v zdravotníctve mala, samozrejme, SaS-ka ako vždy, ale treba povedať, KDH malo veľmi kvalitný program a určite najkomplexnejší. Nakoniec aj tie diskusie medzi nami boli veľmi zaujímavé, takže ďakujem veľmi pekne za tento príspevok, s ktorým sa stotožňujem.

Marek, ja sa ťa chcem opýtať, ako presne sa volá softvér a konkrétny panel v ňom, cez ktorý majú hlásiť, a teraz aby som išla do tvojho pieskoviska, keďže za to si bol ty zodpovedný, cez ktorý majú hlásiť štátne nemocnice štátnej poisťovni svoje kapacity, hej? Čiže jedna vec sú čakačky, že tu mám päť, osem, desať, dvadsať ľudí, ktorí čakajú na niečo, ale chcem sa ťa spýtať teda, keď to funguje všetko a je to pripravené, tak ako konkrétne sa volá, prosím ťa, ten softvér, cez ktorý hlásia, koľko má ktorý lekár pri tej-ktorej odbornosti kapacitu operovať napríklad?
Ďalšia otázka je, že či vieš, koľký, aký dopad toto bude mať finančný a koľko si za tvojich čias vyhradil na vytvorenie rezerv pre tento zákon, keďže teda je to aj o peniazoch, a prečo, keď hovoríš pani ministerke, že teda má to v rozpočte ukázať, prečo za tvojej vlády bola najnižšia platba za poistenca štátu v histórii. A chcela by som k tým čakačkám, ktoré fungujú, ešte podotknúť, áno, operácia stenózy je tam 88 pacientov, z toho 87 je Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Spomínal si aneuryzmu, je tam 13 čakajúcich, z toho 13 je Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Spomínal si koronárnu artériu 33 čakajúcich, z toho 33 Všeobecná zdravotná poisťovňa. Implantát ICD 30 čakajúcich, z toho 30 Všeobecná zdravotná poisťovňa. 80 % čakateľov na TEP-ky je Všeobecná zdravotná poisťovňa, čakajú väčšinou viac ako rok.
Chcem ti, Marek, pripomenúť, že to je tá poisťovňa, do ktorej ste naliali skoro 400 miliónov eur všetkých daňových poplatníkov, chcem sa ťa spýtať, kde sú výsledky z tohto financovania, okrem teda tých žúrok za 200-tisíc a predražených zmlúv s Medirexom.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem, pán Danko, za slovo.
Tomáš Szalay, neštvi ma. Jak, čo si to povedal? Podkopanie nôh slovenských zdravotníkov, ty si vlastne celé roky môj učiteľ v zdravotníctve, ale tuto ťa ja musím naučiť, to nie je podkopávanie, to je úplne normálny nedostatok slovenských zdravotníkov, ktoré my reálne máme, a to vedia aj oni, čiže čo vedia maximum a ešte viac nech spravia. Však ich podporme, nech robia do ôsmej večer, ak budú chcieť, a však na tom sa zhodneme, kľudne dajme viaczdrojové financie, podporme to, ale stále bude nejaká skupina, ktorá nestihne, lebo som hovorila, anestéziológovia a tak ďalej, ty to ako prvý veľmi dobre vieš. A tam ja len vravím, veď dobre, tak keď nestíhame všetko, tak nejakú časť, keď na to budú peniaze, pošlime do zahraničia, takže prestaň byť voči mne opozícia, áno, láskavo. (Smiech.)
A, pán Kalivoda, ďakujem veľmi pekne za ocenenie a teda beriem to tak, že to ocenenie viete prejaviť aj fyzicky, napríklad podporou pozmeňujúceho návrhu zákona, bola by som vám veľmi vďačná, aj pacienti by vám boli vďační. Jedným dychom, aby som bola korektná, viem o tom, že pani ministerka tu čelí úplne pochopiteľným požiadavkám zdravotníckeho sektora, ale opakujem, ja by som tu mala naozaj veľmi tvrdý prístup a nešla by som ďalej ako pol roka, preto sa o to aj takto pokúšam. Veď nakoniec pani ministerka to kľudne môže zvaliť na mňa, oni majú na mňa všetci telefónne číslo, môžem im to vysvetliť.
Ďakujem.

Tak po rozprávkach poďme teraz vecne.
Tento zákon je potrebný najmä z pohľadu nemocníc. V podstate to som sa aj teraz ministerky pýtala, či je to oficiálna informácia. Asociácia nemocníc Slovenska, ale aj štátne nemocnice majú v podstate s týmto najväčší problém. Poisťovne by boli ako-tak pripravené, samozrejme, okrem tej štátnej. V čom je teda, teda vecný problém, aby sme pochopili, že prečo je potrebný tento zákon, ale predtým ešte mi dovoľte vysvetliť, prečo z pohľadu opozície mám tendenciu tento zákon podporiť. Je to z toho dôvodu, že mám pocit, že nie je vôbec korektné, keď niečo pokašle minulá vláda, tak akože v pozícii zástupcu občanov mám teraz hlavne kopať do tej terajšej a nenechať ani opraviť to, čo bolo pokazené, alebo teda skúsiť zachrániť. Ináč skúsim okrem toho, čo som včera hovorila, že čo by sa reálne stalo, tak skúsim pomenovať aj konkrétne časti toho problému.
Čiže prvá vec, softvér. Bol prijatý zákon, koľko? Dva roky dozadu? No a všetko sa urobilo, čo sa má z pohľadu politiky. Urobili sa tlačovky, piár články, všecko bolo, jak strašne nám ide o pacientov, že? Marek Krajčí, pozdravujem. Len sa zabudlo zadať vytvorenie softvéru, aby v ambulantných a nemocničných systémoch existovala nejaká (povedané so smiechom) platforma, nejaký panel, kde by vlastne tí lekári tie zdravotné zariadenia nahlasovali, aké majú kapacity. Kedy, odkedy, dokedy sú otvorení, koľko trvá nejaký výkon, z toho, samozrejme, vypočítate, toto môžte odoslať poisťovniam. Čiže na strane poisťovní, ony sú pripravené prijímať, komunikovať, ale v tých nemocničných systémoch a ambulantných systémoch nie je táto možnosť, táto funkcionalita. Bolo by to pochopiteľné, ono to trvá vytvoriť. Bolo by pochopiteľné, že to nie je, keby teda už to bolo aspoň rozbehnuté. Neuveríte, za dva roky neprišiel príkaz žiadny na nikoho, ani len v štátnych nemocniciach. Kedy sa to stalo? No teraz.
Takže pani ministerka síce je tu desať dní aj s cestou, ale aspoň čo sa stihlo, tak zadali sa, zadali sa týmto spoločnostiam príkazy na to, aby vytvorili tú komunikačnú platformu, aby vôbec existovala linka na komunikáciu medzi poskytovateľmi a poisťovňami, ktoré následne môžu svojich poistencov informovať o tom, kde sú aké kapacity. Lebo problém nie je v tomto, že by poisťovne nevedeli povedať, že však choď tam, alebo že nechceli, že prečo by nechceli, veď akože na to nie je žiadny dôvod. Problém je v tom, že ony vlastne teraz nemajú žiadne informácie, nemajú mať odkiaľ tie informácie. Čiže softvér je problém, robí sa na ňom, ale asi všetci chápeme, že toto vytvoriť sa nedá za mesiac, čiže tam je potrebný odklad. Myslím si ale, že nie je potrebný rok. Z tohto dôvodu budeme s Tomášom Szalayom predkladať v druhom čítaní pozmeňujúci návrh zákona, ktorý hovorí o tom, že netreba až o rok odkladať prijímanie týchto opatrení a platnosť, ale stačí o pol roka. A preto aj budem to jednotlivo menovať, aby sme chápali, že prečo naozaj stačí o pol, pol roka stačí na to bohate, aby sa vytvoril softvér, aby sa odskúšal a aby začal k 1. 7. fungovať.
Chcem týmto poďakovať kolegom z Progresívneho Slovenska aj z KDH, že nám dali podpisy a že sa stotožnili s týmto návrhom a spoločne sa snažíme o to, aby čakačky začali pre ľudí skôr, ale napriek tomu sme konštruktívni a chápeme, že vecne sa nedajú urobiť hneď, proste to nie je vecne možné. Softvér nevytvoríte za, za mesiac.
Ďalší problém je vykazovanie napríklad primárov na oddeleniach alebo v tých ambulanciách a podobne, špecialistov. Tak teraz si predstavte, koľko ich máme, tých primárov napríklad, a koľko bude trvať ich zaučiť, aby vykazovali správne. Neviem, koľkí z vás videli nahadzovanie, chybovosť napríklad pri DRG, keď začínala, tak to je úplne z pochopiteľných dôvodov, zo začiatku je tá chybovosť obrovská. Ak začneme s týmto, musí to ísť chvíľu na nečisto, aby sme my vedeli komunikovať s tými šéfmi oddelení, aby sme im vedeli dať feedback, toto robíte dobre, toto robíte zle, lebo keď my niečo pustíme naplno a potom vlastne na základe toho tie nemocnice prídu o peniaze, tak bez toho, aby sme odskúšali, tak to je jednoducho absolútny hazard s našimi zdravotníckymi zariadeniami, zdravotníkmi a najmä s pacientami.
Čiže opäť, neuveríte, za dva roky úžasný minister aj s úžasným tým no, čo sa jeho meno nehovorí, lebo vám je zle, tak nespustili vôbec nič, žiadnu komunikáciu a nekomunikovali, ani nezaškoľovali čo vykazovať, ako, lebo nemali čo, lebo na to nemysleli. Oni si urobili na tom len politické piár.
Čiže problém je teda vykazovanie tých ľudí, ktorí budú tie kapacity zadávať, ako to robiť, kedy to robiť, ako reagovať, vyčistiť tú chybovosť, aby neprichádzali o peniaze nemocnice. A teraz prečo nemocnice. Lebo furt sa tu rozpráva o tých zlých poisťovniach, čo majú nehanebné 1 % priemerný zisk za celé roky, tak preto nemocnice, lebo viete, keď komunikujete s celým sektorom, tak zdvihnete telefón a opýtate sa, že počúvajte, a čo budete robiť, keď to začne 1. 1. platiť. Nič, v pohode, my sme pripravení, z našej strany všetko pripravené, ak nemocnica nedodá svoje kapacity, nebude nám vedieť povedať, čo, opakujem, nemá ako teraz, lebo nie je kanál, no tak čo urobíme? Tak pekne jej toho pacienta, ktorému nedodá tú službu, na ktorú má pacient zo zákona nárok, pošleme do zahraničia, zaplatíme to tam dvojnásobne viacej, alebo jeden a pol násobne, a komu to strhneme? No tej nemocnici, však tá je na vine. Veď nedodala kapacity. Takže pekne z tých PRUZZ-ov, z tých paušálov, čo dnes nemocnice majú, tie poisťovne v pohode 1. 1. rozbehnú a stiahnu to z paušálov našich nemocníc.
Tu chcem pripomenúť, že, tuto ctenému OĽANU, ktoré strašne bojuje za pacientov, že za vašej vlády, a ikskrát sme vám to vyčítali, Marek, za teba, bola historicky najnižšia platba na poistenca štátu. Vy ste za poistenca, za svojich poistencov platili 35 eur, aj kvôli tomu nie sú peniaze v zdravotníctve. Vďaka nášmu návrhu zákona a to, že sme to vyrokovali, sa poistenci štátu zvýšia na 4,5 %, k čomu si sa potom akože úplne že bezchrbťácky pridal, ako to veľmi chceš, ale keď si bol minister, tak si nič nerobil. A teraz bude síce peňazí v zdravotníctve viacej, ale zároveň ste dali 800 miliónov lekárom bez toho, aby teda dostali pacienti niečo naspäť. Čakačky sa ešte predĺžili, čiže tie peniaze aj tak sú zhltnuté a jednoducho treba, treba na toto vytvárať tzv. technické rezervy. No a tu sme pri ďalšom probléme.
Technické rezervy, už včera môj kolega Szalay vysvetľoval veľmi pekne, čo to je. Poisťovňa má svojich poistencov a má, lebo toto sa týka teda plánovaných operácií, čiže máte nejaké plánované operácie na nejaké termíny. Zo zákona máte povinnosť iba na štyri alebo päť diagnóz robiť tieto povinné čakačky a odkladať tým pádom na ne peniaze. Áno? Takto to zo zákona, kto to takto robí, tak spĺňa literu zákona. Čiže nikto neporušuje zákon. Ale niektorí a, samozrejme, nie je to opäť štátna poisťovňa, niektorí si vytvárajú úplne logicky technické rezervy, teda odkladajú si peniaze na všetky výkony, ktoré majú plánované pre svojich poistencov, aj mimo povinnosť, ktorú im dáva zákon. A toto je správne, však to každý z nás, čo má domácnosť, čo podniká, hej, keď akože viem, že mám nejaké budúce náklady, tak si na to odložím peniaze. Čiže z pohľadu toho súkromníka by nebol až taký problém spustiť to, ale opäť pripomínam, že z pohľadu štátu by to bol veľký problém. Zisťovala som si, že asi aký je odhad, tak približný odhad čo by to, koľko by išla do mínusu Všeobecná zdravotná poisťovňa, je 60 miliónov eur, samozrejme záleží, aké budú tie čakačky, lebo nemáme stále tie dáta. Stále pripomínam, že toto je najväčší problém celého toho.
Čiže ďalšia vec je teda vytvoriť technické rezervy, najmä v štátnej poisťovni, minimálne do výšky 60 miliónov eur. Toto treba riešiť z rozpočtu, opäť pochybujem, že to za mesiac spravíme, keďže my už sme rozpočet schválili na tento rok a tam sa teda s týmto nerátalo. Napriek tomu, že zákon je podaný, hm, kolegovia asi zabudli, že schválili zákon, na ktorý treba aj peniaze. Čiže opäť ďalšia vec. Ale ďalšia vec, ktorá sa dá vyriešiť do pol roka. Nepotrebujeme na to rok, ani na vyškolenie primárov, ani na softvér, ani na financie nepotrebujeme rok. Stačí na to reálne pol roka.
Samozrejme ďalší problém, ktorý zostane, sú kapacity personálu a toto sa nedá vyriešiť za pol roka, ale nedá sa to vyriešiť ani za rok. Keď niekto bude rozprávať, že každý pacient v Slovenskej republike má nárok hneď na všetko, tak jednoducho to je nereálne a padne to už len napríklad na anestéziológoch alebo inštrumentárkach, tí, čo ste zo zdravotníctva, presne viete, že toto je úzke hrdlo, pretože pri tých operáciách napríklad týchto členov tímu potrebujete pri každej jednej, oni nemôže byť všade naraz a my ich máme jednoducho málo. Takže na to, aby sme mohli robiť ten potrebný počet operácií, tam nie je úzke hrdlo teoreticky ani vo financiách, tie sa dajú dať, teoreticky ani v tom softvéri a tak ďalej, to, ako som hovorila, sa dá všetko naučiť, len problém je, a bude a bude aj o pol roka, aj o rok, aj o päť rokov, keď nič neurobíme, je v tom personále.
Čiže čo treba robiť? Áno, tam si treba zmerať, koľko máme v tom rozpočte a naozaj rátať s tým, že nejaká časť tej operatívy pôjde do zahraničia. S týmto, samozrejme, má problém opäť slovenský zdravotník, pretože má pocit, že peniaze, ktoré by mohli skončiť v slovenskom zdravotníctve, utekajú niekde do zahraničia, ale tu treba komunikovať, treba im to vysvetliť, jednoducho toto je sčasti správne, ale treba to robiť rozumne, racionálne, nastaviť nejaké financie navyše na to, aby jednoducho bola aj platená nejaká liečba v zahraničí.
Poviem príklad. Ako som vám hovorila, tak praxujem aj na Národnom onkologickom ústave, kde robia úžasné veci. Úžasné veci. Ja teda osobne nemám vo zvyku využívať onkologických pacientov na kampaň pre seba, tak skúsim aspoň spomenúť to, čo robia naozaj ľudia, ktorí sú pri lôžku každý deň. A robia takú vec, že robia cielenú chemoterapiu, aby som sa nevyjadrovala komplikovane, to znamená, že oni vám zoberú nejaké bunky, krvotvorné bunky, ktoré posielajú potom, myslím, že do Rakúska alebo do Nemecka spolu so vzorkou toho nádoru. A predstavte si, že v tom Nemecku alebo v Rakúsku nastavia, normálne naprogramujú tie bunky vaše tak, aby útočili len na ten nádor a na nič iné. Viete všetci, že pri onkologických pacientoch je obrovský problém chemoterapia, lebo tá zabije všetko živé, dobré, zlé, všetko zabije, všetky bunky, aj tie dobré. Táto vlastne pôsobí len na tie rakovinové a ja keď som to videla, mne to prišlo ako zázrak, to je niečo úžasné.
No ale neuveríte, samozrejme, stala sa taká vec, že teda nakúpila si NOÚ na to prístroje, začali to robiť, niekoľko ľudí už máme takto liečených, veľmi dobré výsledky, ale teraz prišla informácia, koľko je v zdravotníckom rozpočte, koľko dostanú peňazí a tak ďalej, no, bohužiaľ, bolo im povedané, že nebude táto liečba preplácaná z našich poisťovní, respektíve nie z toho balíka, ktorý je na domácu liečbu, a teda budú to musieť zrušiť a neuveríte, tých pacientov budú posielať do Českej republiky, kde to bude stáť ešte o 5-tisíc euro viacej.
Čiže nakúpili si u nás prístroje, vedia to u nás robiť a my tých onkologických pacientov budeme posielať do zahraničia, lebo na to už majú iný balík. Tak teda tu navrhujem, ja už som to aj pani ministerke hovorila, tu navrhujem zmeniť zákon tak, aby to mohli využiť aj u nás, a napríklad takéto opatrenie sa dá urobiť a dá sa urobiť v podstate hneď a pomôže to s tými kapacitami, určite by sme u zdravotníkov našli nejaké takéto ďalšie podnety, ktoré kvázi nič nestoja, len presmerujú tie peniaze. Takže konkrétny príklad, ale opäť je to, samozrejme, o peniazoch a tu teda dúfam, že je pravda, že pre SMER a HLAS je zdravotníctvo prioritou, lebo bude treba toto zachraňovať.
No a z tohoto sme si, z tohto sme si úplne jasne identifikovali tie hlavné problémy, snažila som sa byť že úplne vecná, aby ste vedeli technicky, že prečo sa to nedá k 1. 1. To nie je o tom, že niekto chce zabíjať ľudí a podobne, však, samozrejme, už všetci vieme, to je furt tá istá rozprávka dokola, to je o tom, že keby 1. 1. sa tento zákon spustil, tak kvôli tomu, že oľaňácka vláda a oľaňácki ministri nespustili softvér, školenie ľudí, nevytvorili technické rezervy, nedali na to peniaze, absolútne žiadnu, ale absolútne žiadnu platformu pre to, aby tento zákon mohol platiť, tak aby na to nedoplatili tí najodkázanejší v našej spoločnosti, tak keby sa to teraz 1. 1. pustilo, zdravotné poisťovne nemajú absolútne problém. Absolútne. Jediný problém majú pacienti. A teda, samozrejme, zdravotnícke zariadenia.
Na druhej strane, opakujem, je veľmi potrebné toto prijať, napriek, nikdy s tým nebudú súhlasiť poisťovne, ani akože nebudú to ony s nadšením prijímať, lebo je to nich nejaký bič. A takisto aj tie zdravotnícke zariadenia, no nie je to úplne jednoduché aj pre nich. Veď viete, ako to chodí, o jednej už nemocnica mesto duchov, tak teraz to budú musieť, trošku sa budú musieť hecnúť, ale to je presne dôvod, prečo my sme to prijali. Chápeme, že budú proti tomu protestovať, ale prijať to treba a netreba to odkladať rok. Stačí to naozaj pol roka.
Čiže ja chcem veľmi pekne poprosiť, vážená koalícia, aby ste zvážili, či nepodporíte náš pozmeňujúci návrh zákona. Veľmi to oceníme, myslím si, že to ocenia najmä pacienti, lebo technicky je možné po pol roku vyjsť tým pacientom v ústrety. A my sme pripravení sa konštruktívne baviť celú tú dobu aj o pol roka, keby bol naozaj nejaký vecný technický problém, za ktorý nemôže táto koalícia, lebo samotné poisťovne či nemocnice, my sme potom prípadne o pol roka pripravení sa baviť, že čo ďalej, ale príde mi zbytočné odklad o celý rok. Lebo o rok prídeme a zase vám povedia to isté poisťovne, aj poskytovatelia, že treba to ešte o rok odložiť. Toto by som naozaj neodporúčala.
Takže chcem veľmi pekne poprosiť, vážené plénum, v druhom čítaní predložíme pozmeňujúci návrh. Skúste sa o ňom v klube, v kluboch porozprávať a zvážte podporu.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)