Videokanál poslanca

Pán poslanec Stachura, ja sa ťa chcem spýtať, ale pravdu, platí ťa Haščák? Lebo ty chceš odklad tohto zákona. A teraz vážne, veľmi pekne ďakujem za vecný, konštruktívny príspevok s kľudným tónom a rovnako ako kolega Szalay, úplný súhlas, Peťo, s tvojím vystúpením. Čo sa týka prehnaných nárokov materiálno-technického zabezpečenia, možno aj tých čakačiek samotných, to tu nebolo spomenuté, je veľmi cenné, že si to spomenul, mám úplný súhlas s tebou v tomto. Možno bolo treba trošku tie skupiny nejakým spôsobom korigovať, možno väčší vplyv nejakej tej, ako to povedať, finančnej racionality, lebo úplne rozumiem, že lekári chcú dať tomu pacientovi to najlepšie, ale treba tam teda naozaj trošku racionality, aby sme si to mohli aj dovoliť.
Čiže toto špeciálne chcem oceniť, že si spomenul a takisto úplne súhlasím s tým, že je veľmi dôležité, aby pacienti dostali túto garanciu, aby už to nefungovalo na Slovensku tak, že politici ľuďom hovoria, na všetko máte nárok, ale v podstate sa nikto nedostane k ničomu, takže aj preto SaS-ka toto podporila.
A keď už chceme hľadať zodpovednosť, kľudne to môže byť Lengvarský, ja som s tým v pohode, vy máte nejakú imaginárnu predstavu, že teda je to nejaký môj minister. Nie, bol to minister OĽANO, ale takisto ako s každým ministrom som s ním komunikovala vecne, aby sme pomohli čo najviac k pacientom, myslím si, že je to náš spoločný zámer.
Posledná vec, to si neodpustím, najlepší program v zdravotníctve mala, samozrejme, SaS-ka ako vždy, ale treba povedať, KDH malo veľmi kvalitný program a určite najkomplexnejší. Nakoniec aj tie diskusie medzi nami boli veľmi zaujímavé, takže ďakujem veľmi pekne za tento príspevok, s ktorým sa stotožňujem.

Marek, ja sa ťa chcem opýtať, ako presne sa volá softvér a konkrétny panel v ňom, cez ktorý majú hlásiť, a teraz aby som išla do tvojho pieskoviska, keďže za to si bol ty zodpovedný, cez ktorý majú hlásiť štátne nemocnice štátnej poisťovni svoje kapacity, hej? Čiže jedna vec sú čakačky, že tu mám päť, osem, desať, dvadsať ľudí, ktorí čakajú na niečo, ale chcem sa ťa spýtať teda, keď to funguje všetko a je to pripravené, tak ako konkrétne sa volá, prosím ťa, ten softvér, cez ktorý hlásia, koľko má ktorý lekár pri tej-ktorej odbornosti kapacitu operovať napríklad?
Ďalšia otázka je, že či vieš, koľký, aký dopad toto bude mať finančný a koľko si za tvojich čias vyhradil na vytvorenie rezerv pre tento zákon, keďže teda je to aj o peniazoch, a prečo, keď hovoríš pani ministerke, že teda má to v rozpočte ukázať, prečo za tvojej vlády bola najnižšia platba za poistenca štátu v histórii. A chcela by som k tým čakačkám, ktoré fungujú, ešte podotknúť, áno, operácia stenózy je tam 88 pacientov, z toho 87 je Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Spomínal si aneuryzmu, je tam 13 čakajúcich, z toho 13 je Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Spomínal si koronárnu artériu 33 čakajúcich, z toho 33 Všeobecná zdravotná poisťovňa. Implantát ICD 30 čakajúcich, z toho 30 Všeobecná zdravotná poisťovňa. 80 % čakateľov na TEP-ky je Všeobecná zdravotná poisťovňa, čakajú väčšinou viac ako rok.
Chcem ti, Marek, pripomenúť, že to je tá poisťovňa, do ktorej ste naliali skoro 400 miliónov eur všetkých daňových poplatníkov, chcem sa ťa spýtať, kde sú výsledky z tohto financovania, okrem teda tých žúrok za 200-tisíc a predražených zmlúv s Medirexom.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem, pán Danko, za slovo.
Tomáš Szalay, neštvi ma. Jak, čo si to povedal? Podkopanie nôh slovenských zdravotníkov, ty si vlastne celé roky môj učiteľ v zdravotníctve, ale tuto ťa ja musím naučiť, to nie je podkopávanie, to je úplne normálny nedostatok slovenských zdravotníkov, ktoré my reálne máme, a to vedia aj oni, čiže čo vedia maximum a ešte viac nech spravia. Však ich podporme, nech robia do ôsmej večer, ak budú chcieť, a však na tom sa zhodneme, kľudne dajme viaczdrojové financie, podporme to, ale stále bude nejaká skupina, ktorá nestihne, lebo som hovorila, anestéziológovia a tak ďalej, ty to ako prvý veľmi dobre vieš. A tam ja len vravím, veď dobre, tak keď nestíhame všetko, tak nejakú časť, keď na to budú peniaze, pošlime do zahraničia, takže prestaň byť voči mne opozícia, áno, láskavo. (Smiech.)
A, pán Kalivoda, ďakujem veľmi pekne za ocenenie a teda beriem to tak, že to ocenenie viete prejaviť aj fyzicky, napríklad podporou pozmeňujúceho návrhu zákona, bola by som vám veľmi vďačná, aj pacienti by vám boli vďační. Jedným dychom, aby som bola korektná, viem o tom, že pani ministerka tu čelí úplne pochopiteľným požiadavkám zdravotníckeho sektora, ale opakujem, ja by som tu mala naozaj veľmi tvrdý prístup a nešla by som ďalej ako pol roka, preto sa o to aj takto pokúšam. Veď nakoniec pani ministerka to kľudne môže zvaliť na mňa, oni majú na mňa všetci telefónne číslo, môžem im to vysvetliť.
Ďakujem.

Tak po rozprávkach poďme teraz vecne.
Tento zákon je potrebný najmä z pohľadu nemocníc. V podstate to som sa aj teraz ministerky pýtala, či je to oficiálna informácia. Asociácia nemocníc Slovenska, ale aj štátne nemocnice majú v podstate s týmto najväčší problém. Poisťovne by boli ako-tak pripravené, samozrejme, okrem tej štátnej. V čom je teda, teda vecný problém, aby sme pochopili, že prečo je potrebný tento zákon, ale predtým ešte mi dovoľte vysvetliť, prečo z pohľadu opozície mám tendenciu tento zákon podporiť. Je to z toho dôvodu, že mám pocit, že nie je vôbec korektné, keď niečo pokašle minulá vláda, tak akože v pozícii zástupcu občanov mám teraz hlavne kopať do tej terajšej a nenechať ani opraviť to, čo bolo pokazené, alebo teda skúsiť zachrániť. Ináč skúsim okrem toho, čo som včera hovorila, že čo by sa reálne stalo, tak skúsim pomenovať aj konkrétne časti toho problému.
Čiže prvá vec, softvér. Bol prijatý zákon, koľko? Dva roky dozadu? No a všetko sa urobilo, čo sa má z pohľadu politiky. Urobili sa tlačovky, piár články, všecko bolo, jak strašne nám ide o pacientov, že? Marek Krajčí, pozdravujem. Len sa zabudlo zadať vytvorenie softvéru, aby v ambulantných a nemocničných systémoch existovala nejaká (povedané so smiechom) platforma, nejaký panel, kde by vlastne tí lekári tie zdravotné zariadenia nahlasovali, aké majú kapacity. Kedy, odkedy, dokedy sú otvorení, koľko trvá nejaký výkon, z toho, samozrejme, vypočítate, toto môžte odoslať poisťovniam. Čiže na strane poisťovní, ony sú pripravené prijímať, komunikovať, ale v tých nemocničných systémoch a ambulantných systémoch nie je táto možnosť, táto funkcionalita. Bolo by to pochopiteľné, ono to trvá vytvoriť. Bolo by pochopiteľné, že to nie je, keby teda už to bolo aspoň rozbehnuté. Neuveríte, za dva roky neprišiel príkaz žiadny na nikoho, ani len v štátnych nemocniciach. Kedy sa to stalo? No teraz.
Takže pani ministerka síce je tu desať dní aj s cestou, ale aspoň čo sa stihlo, tak zadali sa, zadali sa týmto spoločnostiam príkazy na to, aby vytvorili tú komunikačnú platformu, aby vôbec existovala linka na komunikáciu medzi poskytovateľmi a poisťovňami, ktoré následne môžu svojich poistencov informovať o tom, kde sú aké kapacity. Lebo problém nie je v tomto, že by poisťovne nevedeli povedať, že však choď tam, alebo že nechceli, že prečo by nechceli, veď akože na to nie je žiadny dôvod. Problém je v tom, že ony vlastne teraz nemajú žiadne informácie, nemajú mať odkiaľ tie informácie. Čiže softvér je problém, robí sa na ňom, ale asi všetci chápeme, že toto vytvoriť sa nedá za mesiac, čiže tam je potrebný odklad. Myslím si ale, že nie je potrebný rok. Z tohto dôvodu budeme s Tomášom Szalayom predkladať v druhom čítaní pozmeňujúci návrh zákona, ktorý hovorí o tom, že netreba až o rok odkladať prijímanie týchto opatrení a platnosť, ale stačí o pol roka. A preto aj budem to jednotlivo menovať, aby sme chápali, že prečo naozaj stačí o pol, pol roka stačí na to bohate, aby sa vytvoril softvér, aby sa odskúšal a aby začal k 1. 7. fungovať.
Chcem týmto poďakovať kolegom z Progresívneho Slovenska aj z KDH, že nám dali podpisy a že sa stotožnili s týmto návrhom a spoločne sa snažíme o to, aby čakačky začali pre ľudí skôr, ale napriek tomu sme konštruktívni a chápeme, že vecne sa nedajú urobiť hneď, proste to nie je vecne možné. Softvér nevytvoríte za, za mesiac.
Ďalší problém je vykazovanie napríklad primárov na oddeleniach alebo v tých ambulanciách a podobne, špecialistov. Tak teraz si predstavte, koľko ich máme, tých primárov napríklad, a koľko bude trvať ich zaučiť, aby vykazovali správne. Neviem, koľkí z vás videli nahadzovanie, chybovosť napríklad pri DRG, keď začínala, tak to je úplne z pochopiteľných dôvodov, zo začiatku je tá chybovosť obrovská. Ak začneme s týmto, musí to ísť chvíľu na nečisto, aby sme my vedeli komunikovať s tými šéfmi oddelení, aby sme im vedeli dať feedback, toto robíte dobre, toto robíte zle, lebo keď my niečo pustíme naplno a potom vlastne na základe toho tie nemocnice prídu o peniaze, tak bez toho, aby sme odskúšali, tak to je jednoducho absolútny hazard s našimi zdravotníckymi zariadeniami, zdravotníkmi a najmä s pacientami.
Čiže opäť, neuveríte, za dva roky úžasný minister aj s úžasným tým no, čo sa jeho meno nehovorí, lebo vám je zle, tak nespustili vôbec nič, žiadnu komunikáciu a nekomunikovali, ani nezaškoľovali čo vykazovať, ako, lebo nemali čo, lebo na to nemysleli. Oni si urobili na tom len politické piár.
Čiže problém je teda vykazovanie tých ľudí, ktorí budú tie kapacity zadávať, ako to robiť, kedy to robiť, ako reagovať, vyčistiť tú chybovosť, aby neprichádzali o peniaze nemocnice. A teraz prečo nemocnice. Lebo furt sa tu rozpráva o tých zlých poisťovniach, čo majú nehanebné 1 % priemerný zisk za celé roky, tak preto nemocnice, lebo viete, keď komunikujete s celým sektorom, tak zdvihnete telefón a opýtate sa, že počúvajte, a čo budete robiť, keď to začne 1. 1. platiť. Nič, v pohode, my sme pripravení, z našej strany všetko pripravené, ak nemocnica nedodá svoje kapacity, nebude nám vedieť povedať, čo, opakujem, nemá ako teraz, lebo nie je kanál, no tak čo urobíme? Tak pekne jej toho pacienta, ktorému nedodá tú službu, na ktorú má pacient zo zákona nárok, pošleme do zahraničia, zaplatíme to tam dvojnásobne viacej, alebo jeden a pol násobne, a komu to strhneme? No tej nemocnici, však tá je na vine. Veď nedodala kapacity. Takže pekne z tých PRUZZ-ov, z tých paušálov, čo dnes nemocnice majú, tie poisťovne v pohode 1. 1. rozbehnú a stiahnu to z paušálov našich nemocníc.
Tu chcem pripomenúť, že, tuto ctenému OĽANU, ktoré strašne bojuje za pacientov, že za vašej vlády, a ikskrát sme vám to vyčítali, Marek, za teba, bola historicky najnižšia platba na poistenca štátu. Vy ste za poistenca, za svojich poistencov platili 35 eur, aj kvôli tomu nie sú peniaze v zdravotníctve. Vďaka nášmu návrhu zákona a to, že sme to vyrokovali, sa poistenci štátu zvýšia na 4,5 %, k čomu si sa potom akože úplne že bezchrbťácky pridal, ako to veľmi chceš, ale keď si bol minister, tak si nič nerobil. A teraz bude síce peňazí v zdravotníctve viacej, ale zároveň ste dali 800 miliónov lekárom bez toho, aby teda dostali pacienti niečo naspäť. Čakačky sa ešte predĺžili, čiže tie peniaze aj tak sú zhltnuté a jednoducho treba, treba na toto vytvárať tzv. technické rezervy. No a tu sme pri ďalšom probléme.
Technické rezervy, už včera môj kolega Szalay vysvetľoval veľmi pekne, čo to je. Poisťovňa má svojich poistencov a má, lebo toto sa týka teda plánovaných operácií, čiže máte nejaké plánované operácie na nejaké termíny. Zo zákona máte povinnosť iba na štyri alebo päť diagnóz robiť tieto povinné čakačky a odkladať tým pádom na ne peniaze. Áno? Takto to zo zákona, kto to takto robí, tak spĺňa literu zákona. Čiže nikto neporušuje zákon. Ale niektorí a, samozrejme, nie je to opäť štátna poisťovňa, niektorí si vytvárajú úplne logicky technické rezervy, teda odkladajú si peniaze na všetky výkony, ktoré majú plánované pre svojich poistencov, aj mimo povinnosť, ktorú im dáva zákon. A toto je správne, však to každý z nás, čo má domácnosť, čo podniká, hej, keď akože viem, že mám nejaké budúce náklady, tak si na to odložím peniaze. Čiže z pohľadu toho súkromníka by nebol až taký problém spustiť to, ale opäť pripomínam, že z pohľadu štátu by to bol veľký problém. Zisťovala som si, že asi aký je odhad, tak približný odhad čo by to, koľko by išla do mínusu Všeobecná zdravotná poisťovňa, je 60 miliónov eur, samozrejme záleží, aké budú tie čakačky, lebo nemáme stále tie dáta. Stále pripomínam, že toto je najväčší problém celého toho.
Čiže ďalšia vec je teda vytvoriť technické rezervy, najmä v štátnej poisťovni, minimálne do výšky 60 miliónov eur. Toto treba riešiť z rozpočtu, opäť pochybujem, že to za mesiac spravíme, keďže my už sme rozpočet schválili na tento rok a tam sa teda s týmto nerátalo. Napriek tomu, že zákon je podaný, hm, kolegovia asi zabudli, že schválili zákon, na ktorý treba aj peniaze. Čiže opäť ďalšia vec. Ale ďalšia vec, ktorá sa dá vyriešiť do pol roka. Nepotrebujeme na to rok, ani na vyškolenie primárov, ani na softvér, ani na financie nepotrebujeme rok. Stačí na to reálne pol roka.
Samozrejme ďalší problém, ktorý zostane, sú kapacity personálu a toto sa nedá vyriešiť za pol roka, ale nedá sa to vyriešiť ani za rok. Keď niekto bude rozprávať, že každý pacient v Slovenskej republike má nárok hneď na všetko, tak jednoducho to je nereálne a padne to už len napríklad na anestéziológoch alebo inštrumentárkach, tí, čo ste zo zdravotníctva, presne viete, že toto je úzke hrdlo, pretože pri tých operáciách napríklad týchto členov tímu potrebujete pri každej jednej, oni nemôže byť všade naraz a my ich máme jednoducho málo. Takže na to, aby sme mohli robiť ten potrebný počet operácií, tam nie je úzke hrdlo teoreticky ani vo financiách, tie sa dajú dať, teoreticky ani v tom softvéri a tak ďalej, to, ako som hovorila, sa dá všetko naučiť, len problém je, a bude a bude aj o pol roka, aj o rok, aj o päť rokov, keď nič neurobíme, je v tom personále.
Čiže čo treba robiť? Áno, tam si treba zmerať, koľko máme v tom rozpočte a naozaj rátať s tým, že nejaká časť tej operatívy pôjde do zahraničia. S týmto, samozrejme, má problém opäť slovenský zdravotník, pretože má pocit, že peniaze, ktoré by mohli skončiť v slovenskom zdravotníctve, utekajú niekde do zahraničia, ale tu treba komunikovať, treba im to vysvetliť, jednoducho toto je sčasti správne, ale treba to robiť rozumne, racionálne, nastaviť nejaké financie navyše na to, aby jednoducho bola aj platená nejaká liečba v zahraničí.
Poviem príklad. Ako som vám hovorila, tak praxujem aj na Národnom onkologickom ústave, kde robia úžasné veci. Úžasné veci. Ja teda osobne nemám vo zvyku využívať onkologických pacientov na kampaň pre seba, tak skúsim aspoň spomenúť to, čo robia naozaj ľudia, ktorí sú pri lôžku každý deň. A robia takú vec, že robia cielenú chemoterapiu, aby som sa nevyjadrovala komplikovane, to znamená, že oni vám zoberú nejaké bunky, krvotvorné bunky, ktoré posielajú potom, myslím, že do Rakúska alebo do Nemecka spolu so vzorkou toho nádoru. A predstavte si, že v tom Nemecku alebo v Rakúsku nastavia, normálne naprogramujú tie bunky vaše tak, aby útočili len na ten nádor a na nič iné. Viete všetci, že pri onkologických pacientoch je obrovský problém chemoterapia, lebo tá zabije všetko živé, dobré, zlé, všetko zabije, všetky bunky, aj tie dobré. Táto vlastne pôsobí len na tie rakovinové a ja keď som to videla, mne to prišlo ako zázrak, to je niečo úžasné.
No ale neuveríte, samozrejme, stala sa taká vec, že teda nakúpila si NOÚ na to prístroje, začali to robiť, niekoľko ľudí už máme takto liečených, veľmi dobré výsledky, ale teraz prišla informácia, koľko je v zdravotníckom rozpočte, koľko dostanú peňazí a tak ďalej, no, bohužiaľ, bolo im povedané, že nebude táto liečba preplácaná z našich poisťovní, respektíve nie z toho balíka, ktorý je na domácu liečbu, a teda budú to musieť zrušiť a neuveríte, tých pacientov budú posielať do Českej republiky, kde to bude stáť ešte o 5-tisíc euro viacej.
Čiže nakúpili si u nás prístroje, vedia to u nás robiť a my tých onkologických pacientov budeme posielať do zahraničia, lebo na to už majú iný balík. Tak teda tu navrhujem, ja už som to aj pani ministerke hovorila, tu navrhujem zmeniť zákon tak, aby to mohli využiť aj u nás, a napríklad takéto opatrenie sa dá urobiť a dá sa urobiť v podstate hneď a pomôže to s tými kapacitami, určite by sme u zdravotníkov našli nejaké takéto ďalšie podnety, ktoré kvázi nič nestoja, len presmerujú tie peniaze. Takže konkrétny príklad, ale opäť je to, samozrejme, o peniazoch a tu teda dúfam, že je pravda, že pre SMER a HLAS je zdravotníctvo prioritou, lebo bude treba toto zachraňovať.
No a z tohoto sme si, z tohto sme si úplne jasne identifikovali tie hlavné problémy, snažila som sa byť že úplne vecná, aby ste vedeli technicky, že prečo sa to nedá k 1. 1. To nie je o tom, že niekto chce zabíjať ľudí a podobne, však, samozrejme, už všetci vieme, to je furt tá istá rozprávka dokola, to je o tom, že keby 1. 1. sa tento zákon spustil, tak kvôli tomu, že oľaňácka vláda a oľaňácki ministri nespustili softvér, školenie ľudí, nevytvorili technické rezervy, nedali na to peniaze, absolútne žiadnu, ale absolútne žiadnu platformu pre to, aby tento zákon mohol platiť, tak aby na to nedoplatili tí najodkázanejší v našej spoločnosti, tak keby sa to teraz 1. 1. pustilo, zdravotné poisťovne nemajú absolútne problém. Absolútne. Jediný problém majú pacienti. A teda, samozrejme, zdravotnícke zariadenia.
Na druhej strane, opakujem, je veľmi potrebné toto prijať, napriek, nikdy s tým nebudú súhlasiť poisťovne, ani akože nebudú to ony s nadšením prijímať, lebo je to nich nejaký bič. A takisto aj tie zdravotnícke zariadenia, no nie je to úplne jednoduché aj pre nich. Veď viete, ako to chodí, o jednej už nemocnica mesto duchov, tak teraz to budú musieť, trošku sa budú musieť hecnúť, ale to je presne dôvod, prečo my sme to prijali. Chápeme, že budú proti tomu protestovať, ale prijať to treba a netreba to odkladať rok. Stačí to naozaj pol roka.
Čiže ja chcem veľmi pekne poprosiť, vážená koalícia, aby ste zvážili, či nepodporíte náš pozmeňujúci návrh zákona. Veľmi to oceníme, myslím si, že to ocenia najmä pacienti, lebo technicky je možné po pol roku vyjsť tým pacientom v ústrety. A my sme pripravení sa konštruktívne baviť celú tú dobu aj o pol roka, keby bol naozaj nejaký vecný technický problém, za ktorý nemôže táto koalícia, lebo samotné poisťovne či nemocnice, my sme potom prípadne o pol roka pripravení sa baviť, že čo ďalej, ale príde mi zbytočné odklad o celý rok. Lebo o rok prídeme a zase vám povedia to isté poisťovne, aj poskytovatelia, že treba to ešte o rok odložiť. Toto by som naozaj neodporúčala.
Takže chcem veľmi pekne poprosiť, vážené plénum, v druhom čítaní predložíme pozmeňujúci návrh. Skúste sa o ňom v klube, v kluboch porozprávať a zvážte podporu.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem. Dávam procedurálny návrh, aby už nikdy nikto nereagoval na Matoviča, to je najväčší trest a budeme tu všetci kľudnejší, ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ondro, ďakujem veľmi pekne za vystúpenie a chcem len potvrdiť a dať ti určite za pravdu, to som zabudla vo svojom vystúpení povedať, ten návrh je napísaný podľa mňa úplne nedostatočne a nezrozumiteľne. A o to viac by som ocenila aj to rozdelenie toho čítania, teda nateraz prvé čítanie, druhé, tretie v decembri. Takže podporujem a ďakujem veľmi pekne. Mám veľmi rada tvoje vecné vystúpenia.

Ja sa to naučím, sľubujem. (Rečníčka reaguje na spúšťanie technického zvukového zariadenia.)
Ďakujem veľmi pekne. Ja len ešte v reakcii na Mareka chcem doplniť, že problémom, keď nebude skrátené konanie, je podľa mňa aj to, že v podstate od 1. 1. by nemohli byť zazmluvnené jednodňové nemocnice. Myslím si, že pani ministerka ešte o tom bude hovoriť, ale je to veľmi dôležité povedať. My máme teraz vlastne legislatívne riešené len vyššie typy, ale všetky jednotkové nemocnice nemajú garanciu budúceho vývoja budúcich príjmov a to je dôvod, prečo tam dnes nenastupujú žiadni zdravotníci a tie nemocnice majú naozaj problém vykryť to. Čiže toto ja beriem tiež ako argument. Je to, ja to beriem takto, je to situácia, ktorú sme spôsobili ešte my, nezvládli sme to dotiahnuť tak, ako sme chceli, a príde mi nekorektné teraz akože robiť naschvály. Jednoducho je to, je to treba schváliť aj v skrátenom konaní podľa mňa. Pokiaľ by sme to nezmenili, tak od 1. 1. má vlastne, majú všetky poisťovne zákaz zazmluvniť a preplatiť akúkoľvek zdravotnú starostlivosť vo všetkých jednotkových nemocniciach. A okrem toho, to už som hovorila, len teraz to teda bližšie vysvetľujem. Takže odo mňa toľko.
Ďakujem.

Nejde, ide. (Rečníčka reaguje na technické zvukové zariadenie.) Ďakujem pekne.
Tomáš, budem hneď reagovať na teba, chcem len upozorniť všetkých, nie rovnako výrazne, lebo práve tá hnusná, zlá, odporná Dôvera, ktorej poistencom bol Igor Matovič trinásť rokov a vtedy mu to nevadilo, tak tá má vytvorené technické rezervy, a teda naozaj by to zlikvidovalo, vyslovene zlikvidovalo finančne Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, čo by bol problém, a to by sme nechceli ani my. K veci.
Peťo Stachura, ja rozumiem, že si bol štátny pána Krajčího a že sa ťa to osobne dotýka, ale považujem to z detské a nekorektné, veď rozprávať, že ja mám Lengvarského rada, alebo nemám rada, pre tvoju informáciu, ja som mala dobré vzťahy s Druckerom, Kálavskou, áno, aj s Lengvarským, Palkovičom, verím, že budem mať aj s pani Dolinkovou, nakoľko ju poznám už ako zástupkyňu Slovenskej lekárskej komory, Zväzu ambulantných poskytovateľov, ako človeka, ktorý počúva a zaujíma sa, tak, prosím vás, nechcite odo mňa, aby som teraz pľula síru, keď konečne jedna, jeden konštruktívny človek, ktorý sa vyzná v zdravotníctve, tu chce niečo urobiť. No tak čo spravím? Budem sa snažiť jej pomôcť, toto urobím.
A k tomu celému by som povedala možno len toľko, že mám taký pocit, že, a teraz už môžem hrdo povedať, že my, čo sme denne pri lôžku pacienta, lebo teraz už aj ja som tá, ktorá chodí do tej nemocnice, dobrovoľne som si to vybrala, na súvislú prax idem práve k onkologickým pacientom na Národný onkologický ústav. Tak my tu hovoríme, tí, ktorí máme reálne skúsenosti z praxe, že to bude katastrofa pre pacientov, reálne. A je tu nejaká skupina politikov, ktorí si robia kampaň na tom, že všetci sú zlí a všetky, všetkých chceme zabiť a ublížiť a podobne, no ľudia nech si spravia názor, ja si ale myslím, že politika sa už viac nebude deliť úplne tak ako predtým, ale bude sa deliť na takú tú vecnú, a potom tú nenávistnú a skazu, a to si myslím, nechceme nikto.

Okej. Ďakujem veľmi pekne za slovo. No fú (povedané so smiechom), skúsme teraz že vecne, aj keď je to ťažké, lebo však ja som tiež emotívny typ a tiež mnohokrát nesúhlasím, ale myslím si, že sme sa všetci naučili, že dá sa nesúhlasiť aj, aj vecne, aj konštrukt... a možno aj trochu emotívne, ale predsa len férovo a konštruktívne a nie na hlúpeho sedláka. Takže to skúsim normálne vecne k tomu zákonu.
V prvom rade chcem povedať, že to bol návrh Mareka Krajčího, za ktorý dokonca my sme hlasovali, ja osobne aj v zdravotníckom výbore, aj tu som to podporila a to napriek tomu, že v zdravotníckom pléne, s ktorým komunikujem dlhodobo, ako viacerí viete, teda s tým zdravotníckym sektorom, tam bola veľmi vzácne nezhoda medzi nimi a mnou a išla som proti ich vôli, kde aj poisťovňa, aj poskytovatelia sa vyjadrili, že nechcú tento zákon, pretože sa obávali následkov, najmä finančných a tak ďalej. Ja ale považujem rovnako za správne, keď máme optimalizácie siete nemocníc, určené nejaké limity, tak predsa, keď sú nie dodržané, tak ten človek má mať právo a nárok na to, aby tú zdravotnú starostlivosť dostal, či už v inom zariadení na Slovensku, nezmluvnom zariadení, alebo teda v poradí, keď ani jedno, ani druhé tá poisťovňa nezvládne, tak potom v zahraničí. A toto považujem za správne až na toľko, že tu som vysvetlila teda ľuďom, s ktorými sa radím, že, bohužiaľ, ja som tu presvedčená, že Marek Krajčí, ktorému tu jeho stranícky šéf zobral zásluhy, lebo to pomenoval svojím návrhom, že teda som mu dala za pravdu v tomto a myslím si, že je to vecne správne.
O to viac ma prekvapilo, keď viac ako dva roky sa v podstate neurobilo nič iné počas vlády OĽANO a jeho nominantov, lebo aj pán minister Palkovič bol nakoniec až dokonca, ale bol to pôvodne ministrom, bol pôvodne ministrom OĽANO, neurobilo sa nič pre to, aby bolo možné toto zrealizovať. A dnes sme tu teraz v diskusii o skrátenom konaní a ja teda sa idem venovať tomu hlavne a vecne sa budem venovať potom tam, kde to patrí. No to je teraz takto, aby sme to laicky vysvetlili.
Ten zákon, ktorý dnes platí, hovorí, že keď ja ako, keď ja ako pacient prídem 1. 1. ´24, príklad, do Banskej Bystrici k pani riaditeľke Lapuníkovej, Banskú Bystricu mám rada, lebo je tam najlepšia štátna nemocnica a viete, že ja obľubujem najlepšie štátne čokoľvek, lebo toho je málo, tak prídem tam a poviem, že potrebujem výmenu bedrového kĺbu a pani, pani riaditeľka mi povie, no tak dajme tomu trvá to dva roky, ale veď optimalizácie, zákon mi hovorí, že to má byť dajme tomu do roka, je to niečo cez rok, tak ako rozhodli tie odborné spoločnosti, ale dajme tomu, nech sa, nech to ľahšie chápeme. No tak, samozrejme, mne zákon garantuje, čiže ja prídem do mojej poisťovne a poviem, no milá moja poisťovňa, tuto mi to nesplnili, okamžite mi zariaď, aby som dostala výmenu bedrového kĺbu do roka a milá poisťovňa čo spraví? Otvorí si, nič si neotvorí. Neuveríte, nič neexistuje, nemá si čo otvoriť. Pretože vážené OĽANO, ktorému ide o ľudí, dva roky neurobilo žiadnu platformu (povedané so smiechom), na ktorej by mohli poskytovatelia zdravotnej starostlivosti odovzdať informáciu, aké vlastne majú kapacity. Úplne fascinujúce je, že v štátnych nemocniciach akože absolútne že o elektronizácii môžeme snívať, tam sa to píše na papier po šuflíkoch, však tak to už vieme dlho a nič sa nezmenilo v tomto. Síce sa urobilo piár, urobilo sa haló, dokonca sa prišlo so správnou myšlienkou, ktorá je hodná toho ju podporiť, ale neurobilo sa že vôbec nič pre realizáciu. Aký dnes bude dopad? Tak 1. 1. ´24 ja toto poviem poisťovni ako pacient, poisťovňa nemá ako mi dať informáciu, kde ma budú operovať, skôr teda že túto informáciu reálne nemá ako mať, pretože neexistuje platforma, kde by to zistila. Niekto môže povedať, že môže zdvihnúť telefón a obvolávať pri všetkých diagnózach, všetkých poskytovateľov na Slovensku, a to musí byť že debil, kto toto povie, hej? Lebo to nie je možné.
Čiže reálne sa to nedá zrealizovať a čo sa stane, vážení? Jasné, oni to zaplatia v tom zahraničí, aj ten Haščák to zaplatí, lebo musí, lebo však zákon, ale však oni nie sú na hlavu padnutí, oni to potom zoberú tým nemocniciam z paušálov, to vás nenapadlo, vy Einsteini? Ony tam majú paušály tie nemocnice, takzvané prúzi a jediné, čo sa stane, keď to tá nemocnica nezvládne dodať, tak tej istej nemocnici síce to zaplatia niekde v Čechách, v Rakúsku, v Amerike, kdekoľvek, niekoľko násobne drahšie a tej nemocnici to potom zoberú z rozpočtu tej nemocnice a tie naše slovenské nemocnice nebudú, budú mať ešte menej peňazí v dôsledku toho, že nemali šancu, kde by dali, cez aký kanál by odovzdali informácie poisťovni. A keď sa tu hráme na to, že hnusná, zlá Dôvera, lebo však to teraz ide, to treba, treba povedať, že Dôvera ako jediná má vytvorené technické rezervy. To znamená, že oni majú už dnes financie na drvivú väčšinu plánovaných operácií pre svojich poistencov. Viete, kto by skrachoval? Neuveríte. Všeobecka. Aj s tou 400-miliónovou dotáciou pre tých vašich nominantov, čo potom za to robili žúrky za 200-tisíc a nakupovali predražené, predražené všelijaké labáky.
Čiže prvý efekt, vážne hospodárske škody. A tu sa chcem vyjadriť, toto je dôvod, prečo SaS-ka podporí skrátené legislatívne konanie, pretože keby začalo toto platiť, teraz 1. 1. by naše nemocnice v dôsledku neschopnosti bývalých vlád a Matovičových nominantov, by nemocnice došli o obrovské peniaze a došli by o nich aj pacienti. Tí pacienti, za ktorých vraj bojujú. Pretože to nie je reálne možné spraviť.
A ďalšia vec je, ako jedna je, že, že finančná vec, ale ďalšia vec, pre ktorú je nutné to rýchlo riešiť, sú lekári samotní a zdravotníci. Oni nám totiž do tých nemocníc dnes nenastupujú. Oni cítia strašnú neistotu a keď vedia, že toto nastane, tak jednoducho nemajú dôvod, čakajú, váhajú, máme nemocnice, kde s tým je vážny problém, máme mnoho oddelení, kde s tým je problém, toto jednoducho musíme riešiť akútne.
Na druhej strane je pravda, mne by sa teda oveľa viac páčilo, pani ministerka, kedy sme to spravili tak, to by bolo oveľa férovejšie, teraz by sme dali prvé čítanie, máme november a kľudne bol čas druhé a tretie čítanie dať v decembri. Ak by ste s týmto súhlasili, myslím si, že by to plénum ocenilo, pretože je mesiac na to, a teraz nie v zlom, ale je mesiac na to vyštrngať tú zmenu s odbornými organizáciami, so sektorom, urobiť to správne, robte to inak, ako to robili tí akože naši, lebo tí to robili fakt zle a všetko sa muselo opravovať. Na to je to, ten legislatívny proces. Tak rozumiem, že sa to nedá stihnúť, že teraz neschválime, lebo môžeme hlasovať buď za celok alebo nie pri skrátenom, ale keď sa to dá rozdeliť, rozdeľme to a urobme to tak, že teraz dajme prvé čítanie, diskutujme so sektorom. Okej, nestihne MPK-čko, možnože aj to áno, ale minimálne veď sa, veď vy robíte desiatky rokov v tom zdravotníctve, poznáte všetkých, tak minimálne vieme získať ´feedback´ a vychytať chyby toho návrhu zákona, čo je len dobré, a v decembri v kľude to schválime tak ako to, tak ako bude zhoda.
Čiže ja som za skrátené pri prvom čítaní a ja by som teda veľmi ocenila, keby to druhé prišlo v decembri, ale hovorím, keďže viem, že je to nevyhnutné, budem, budeme to ako SaS-ka toto skrátenie podporovať, pretože inak by boli ľudia vážne ohrození, nemocnice by došli o peniaze a opakujem, považujem za nekorektné, aj keď som z druhého brehu, aj keď som opozícia, považujem za maximálne nekorektné nakladať tu za to ministerke, ktorá je tu desať minút aj s cestou, a pritom tí, ktorí nakladajú, tu na to mali roky a nespravili to správne, nespravili to dobre a dnes to nie je možné zrealizovať.
No a posledná vec, čo poviem, viem veľmi dobre, pani ministerka, ako sa cítiš pri tých kydoch, tak ti len poviem, že aj podľa mňa si aj sexi, aj múdra, aj vplyvná a však aj o tom píšu, no však nech teda, ja neviem, tak asi to tak bude, že o tom písať budú, ale považujem absolútne za choré, keď podľa tohoto vás ide niekto alebo nás ženy ide niekto súdiť, prípadne odsudzovať, to je absolútne nemiestne to tu rozoberať. Je jedno, či ja si myslím to a druhý ono, je to absolútne nemiestne. My tu nie sme bulvár a my sa, prosím vás, poďme korektne a vecne baviť a korektne a vecne.
Je pravda, že keď, keď neprejde skrátené legislatívne konanie, 1. 1. ´24 vzniknú vážne hospodárske škody a, vážení, vzniknú v zdravotníctve. To nie je jak s diaľnicou, že však teda nepostavíme a nebudú rýchlejšie jazdiť autá, to nie je jak so školou, že no tak, bohužiaľ, tie naše deti majú strašné podmienky, budú mať proste, budú im pretekať strechy. Nie. V zdravotníctve, keď niečo pokašleme, tak na to zomierajú ľudia, a to fakt neni sranda, takže skúsme byť konštruktívnejší.
Ďakujem. (Potlesk.)