Videokanál poslanca

Áa bože, mám. Peťo ale ja to už beriem osobne od toho KDH trochu dneska. Toto už nie je možné, aby ste ani s týmto nesúhlasili. Lebo však ja rozumiem, že vy si v ideálnom svete prajete, aby to bolo inak. Lenže nie je to inak je to takto. Tak my to vylepšujeme, že teda, keďže to ten minister nezmenil tak vravíme tak aspoň dajte možnosť dávať zľavu, že ešte aj proti tomuto byť, lebo však veď dobre veď navrhnite nech všetko zoštátnime. Dajte všetko politickým nominantom, lebo to je vždycky najlepší. No počkaj áno, keď chceš zoštátňovať. Veď si v politike. No a čo to je? Takto. Má to byť iba štátne, dobre. Má to byť iba, má to byť iba štátne znamená však, aby sme si to teda predstavili, tak to znamená, že teda budú tá bratislavská, košická záchranka a tak ďalej budú všetkých obsluhovať bez súťaže a nejaký politik na ministerstve povie: "Túto tento čo si ho ja vyberám z rôznych dôvodov ten bude šéf." Jedno ako. Jedno a môže byť aj dobrý a zlý. Jedno ako povie to politik. No a áno presne. A teraz v čom je problém je, že tento nominant tak ako vo všeobecke, tak ako na všetkých tých čo sa volá, že trafiky, čo sa hovorí, že istý prezident dostal trafiky na ministerstve tak presne tieto všetky funkcie, všetky tieto inštitúcie, tak ty tam chceš zahrnúť ešte aj záchranku, ktorú ja pripomínam, že záchranka nebola daná aj súkromníkom preto, lebo by sa strašne darilo tým štátnym. To bolo preto, lebo štátne nemocnice samozrejme nehospodárili dobre, krachovali. Bla, bla, bla tak akože všetko štátne a podstata bola, že tie záchranky boli tak šialene zle vybavené a neboli nikdy peniaze na investície. Nech sa tam nalialo koľkokoľvek, že ľudia zomierali zbytočne. Neboli dojazdy, neboli tie záchranky vybavené, nebolo na platy. Tak vtedy už keď sa to tisíc krát skúsilo inak a nešlo to s tými politickými nominantami tak sa povedalo dobre, tak nech je súťaž súkromníkov a tá vyzerá tak ako vyzerá. Preto, lebo sú zle nadstavené podmienky. Tie môžeme prenastaviť. Ale teda určite nie je riešenie podľa mňa dať to zasa štátnym politickým nominantom, lebo tam je problém, že pozor oni nehospodária so svojimi peniazmi. Že, keď niečo zlé nehospodárne podpíšu, nakopia, urobia napríklad ako v prípade košickej záchranky kde boli tie opravy sanitiek akože úplne za šialené nehorázne sumy. Úplne evidentne proste zlodejina. Tak, keď toto podpíše súkromník tak on príde o zisk. Takže preto nepodpisuje tieto predražené veci. Zatiaľ čo politický štátny nominant, niekoho kamarát, keď toto podpíše tak neriskuje žiadny svoj zisk, žiadne svoje peniaze, riskuje len peniaze ľudí, občanov. A tie ešte on je ešte aj krytý a chránený, lebo on keď pripustí politicky a to dobre vieš. Keď on pripustí ten politik, ktorý ho tam nominoval, že ten jeho nominant urobil chybu tak má problém ten politik. A z tohto dôvodu politici chránia svojich nominantov, ktorí robia zlodejiny. A je jedno za akej garnitúry. Ja ti pripomeniem našu vládu Peťo, keď ty si bol štátnym tajomníkom a ja šéfka zdravotníckeho výboru. No prd sme zmohli so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou. Pamätáš si aké bolo s istým laboratóriom podpisované zmluvy? Pamätáš. A vieš kde robí teraz ten dotyčný? Náš nominant, našej koalície. My tí správni, čestní. Vieš kde robí? Pre to laboratórium dnes. Tam kde boli, keď ja som to začala hovoriť tak ma nazval Matovič Penťáčkou. Som bola proti, aby sa tieto predražené zmluvy dotovali z peňazí štátu. Toto isté sa bude diať záchranke, toto isté sa bude diať všade kde dáš politických nominantov. Chceš to? Dobre. Dajte návrh. Ja budem proti, budem argumentovať. Ale tento návrh nie je na stole. Na stole je návrh, že dnes je tu nejaká súťaž, ktorá nie je súťažou. Tí sám hovoríš áno je to súťaž krásy a my vravíme pozor. Chceme, aby to bola aj súťaž s cenou a chceme zverejňovať tie projekty. A KDH na to povie: "Hmm nie je to štátne tak my to necháme po starom." To je výborný prístup. Fakt dneska, dneska sa vám darí chlapci. Ďakujem.

Na vysvetlenie k obsahu zákona mňa a Tomáša Szalaya. O čo ide v praxi? Momentálne, keď súťažíte o tie body, tie miesta, aby ste ich mohli obsluhovať ako záchranka. Tak v tomto momente ak sa teda prihlásite do súťaže, tak vy v podstate podľa mňa až tak nesúťažíte. Lebo vlastne je určené v zákone, že vlastne tá súťaž nemôže prebiehať. Lebo skutočná súťaž prebieha na základe teda nejakých parametrov a potom cenou, hej? Ale my máme teda nastavený zákon takým spôsobom, že vlastne prihlásiť sa môže, kto chce a potom je to nejaká nejaká súťaž krásy. Kde odovzdávajú tieto záchranky vlastne nejaké projekty, nejaké plány, ktoré ani len nie sú zverejnené. To keď si spomeniete teraz bol na ministerstve zdravotníctva veľký prúser s tými záchrankami a pán minister reagoval, že však to nezverejní ma to netreba zverejniť, to je to uh, čo by teda zverejnené malo byť. My to v tomto zákone navrhujeme, aby tieto projekty boli zverejňované. Aby každý mohol vidieť, keď už teda máme súťaž krásy. Kto ako krásny v skutočnosti je. No, ale teda v súčasnosti ten zákon dovoľuje to, že hovorí, že tak milé záchranky môžete sa uchádzať a môžte vyhrať, ak budete spĺňať takéto kritéria počtu vozidiel, v tých vozidlách budete mať toľko a toľko zamestnancov takej a takej kvalifikácie a budú mať takú a takú výbavu. Hotovo, koniec vybavené. A ten zákon v podstate nepovoľuje mne ako prevádzkovateľovi záchranky dať zľavu štátu. On to nedovoľuje. On hovorí, že musí to byť tak ako povie ministerstvo a keď je niekto schopný a ochotný robiť to v rámci súťaže lacnejšie, čím by chcel prekonať tých iných konkurentov, tak ten zákon to dnes nedovoľuje. Prosím pekne. Takže my s Tomášom Szalayom navrhujeme, aby bolo aj kritérium ceny, respektíve navrhujeme to tak, aby im aby mohlo prísť k zľave, nie k navýšeniu, ale len k zľave. Čiže umožňujeme v zákone tým uchádzačom v súťaži, aby mohli dať zľavu z ceny, ktorú určí ministerstvo. Ja neviem si predstaviť v akom vesmíre by s týmto mohol niekto nesúhlasiť. Jedine vo vesmíre, keď teda chce, aby to zostalo bez tak bez akýchkoľvek transparentných parametrov. A ako bonus teda hovoríme v tom zákone tie projekty, ktoré tie záchranky odovzdávajú, tak tie nech sa zverejnia. Nehovoríme, že sa musí hodnotenie, ale samotné projekty sa zverejnia. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Takže predkladám návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon 578/2004 o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a tak ďalej. Cieľom návrhu zákona, je zaviesť kritérium ceny medzi kritériá hodnotenia žiadostí na prevádzkovanie ambulantnej záchrannej zdravotnej služby, za účelom šetrenia verejných zdrojov a zároveň stanoviť mechanizmus výpočtu ceny za prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby. Viac poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim. Ďakujem.

Teraz ďakujem pekne. Nebudem to naťahovať, ospravedlňujem sa kolegom, ale ja len chcem nejakým spôsobom reagovať na Peťa Stachuru. Nedá mi to, sľubujem, že keď to nebude potrebné, tak potom nebude treba ani záverečné slovo, ale v rámci tej diskusie musí zaznieť. Veď ja, my sme mali myslím si ten rozhovor, čo sme mali naozaj korektný a pekný. Ja si myslím, že s Peťom máme ja korektný vzťah napriek tomu, že žijeme v iných duchovných svetoch alebo ty žiješ aj v tom duchovnom a ja teda nie a tiež to niekedy považujem za ujmu. Rada by som, ale proste ma moje nejaké racionálne zmýšľanie až tak nepustí. Jedno ako, toto nie je o tebe Peťo, ani o mne. Ty hovoríš o tom, že existuje zákon o cirkvách, náboženstve, neviem čom, náboženských spoločnostiach, lenže zdravotnícke zariadenia sa neriadia a nečítajú si zákony o cirkvách, oni si čítajú zdravotnícke zákona. A keď je raz v zdravotníckom zákone napísané, že vy moji zlatí musíte pustiť každého, kto o sebe povie, že je duchovný, inak dostaneme pokutu 500 eur, tak jednoducho akože, to som povedala aj na začiatku, veď ja netvrdím, že sa to stane vždy a zakaždým a že to ide niekto robiť teraz, ale ja hovorím, že sme vytvorili situáciu. Ja robím Peťo na Slovensku, na tých oddeleniach. Ja robím sestru zdravotnú. Ja ti hovorím, že keď tam stojíme a prichádzajú tam tí ľudia, tak jednoducho tam nie je priestor vytvárať takúto právnu neistotu. Keď existuje ten zákon, o ktorom hovoríš, čo potvrdzujem, teda to neni, že či áno alebo nie, tak ja potom úprimne vám nerozumiem KDH, že prečo nemôžte za toto zahlasovať. Veď vám zostane ten vstup do nemocníc. Však zahlasujte za to alebo inak to poviem, ja mám pocit, že to je kvôli tomu, že ja hnusný liberál, nie v zlom, ale akože chápem, že veriaci ma vnímajú negatívne, bohužiaľ, ale je to tak niekedy, tak vy ako ich zástupcovia, že nemôžte si dovoliť hlasovať za zákon Bittó Cigánikovej, lebo by boli používané skratky a možno aj vaši oponenti by to proti vám zneužívali, nie raz sme to zažili, hej. Tomuto by som akože rozumela. Na druhej strane ja som za vami prišla osobne Peťo, musíš potvrdiť. A prosila som vás, nech vy dáte návrh zákona, ktorý toto bude robiť práve preto, aby som vás nedostala do tejto situácie. A áno, tak áno, vy ste povedali vy nie ste zákonodarci, ale ste poslanci. Ste tu nato, aby ste niečo predkladali, tak mne to príde také alibistické, že my nepredložíme, za tvoj nezahlasuje, ale akože lebo vlastne je všetko v poriadku. A ja tvrdím, že teda všetko v poriadku nie je, dala som tu presne argumenty. Ty hovoríš o právach veriacich, ktoré ja potvrdzujem a chápem ťa, lenže ty nechápeš mňa, lebo práva majú aj neveriaci. A ja si nemyslím, že ty si ten alebo niekto z normálnych registrovaných cirkví, z duchovných, ktorí myslia svoju misiu naozaj že v drvivej väčšine vážne, že by išiel vnucovať. Ja tvrdím, že v každej časti spoločnosti sú nejakí extrémisti, nejaké jednotlivé osoby, ktorým tento zákon otvára dvere a ja ich chcem zavrieť. To je celé. A nakoniec aj ty potvrdzuješ, že pokiaľ by sa niečo takéto odohralo, tak to poškodí reálne teda aj tých duchovných, aj tie cirkvi, ale napriek tomu KDH sa jednoducho vyhovára na ministra, ktorý aj ty hovoríš, že je v tomto neschopný. Nespravil to dobre, nedodržal sľub ani ten čo dal mne, ani ten čo sa teda dohodli v tom memorande. A jednoducho aj tak to nijako nezmeníme a necháme ten zlý stav. Ja nerozumiem tomu prečo. Kľudne ten návrh zákona stiahnem, ak mi teraz deklaruješ verejne, že KDH to opraví. Kľudne to opravte spôsobom, že tak ako to je, tak tam dajte, že vstup duchovných podľa zákona ten, o ktorom si hovoril. A bude to za mňa v poriadku. Ja keby som to vedela, napíšem to takto. Urobila som najlepšie, čo som vedela. Je tam napísané pre mňa, ja sa na to pozerám ako zdravotník, je tam napísané vstup duchovného na žiadosť pacienta a rozširujem ešte ten zákon, ktorý ty hovoríš, lebo myslím aj na situáciu, pretože to zažívam, keď ten pacient nie je pri vedomí, je v ťažkej situácii, takže kľudne nielen na žiadosť pacienta, jeho zákonného zástupcu alebo jeho rodinného blízkeho. Ja to rozširujem v tomto návrhu a hovorím, akéhokoľvek zdravotníckeho pracovníka. To je veľké akože akýkoľvek zdravotnícky pracovník, pretože to poznám a viem, že na tých oddeleniach robia ľudia, ktorí nebudú k svojim pacientom akože im robiť zle a púšťať tam ľudí, ktorí tam nemajú čo robiť. A pre mňa či je to sestra, lekár alebo je to praktická sestra, nejaký sanitár, pre mňa kľudne nech on zavolá toho pacienta, toho duchovného, lebo ja som teraz doštudovala, tri roky som chodila na prax po všetkých oddeleniach, čo tu máme, ktoré existujú. To je súčasť tej výučby. V štandarde to beží tak, že my máme na nástenke alebo teda niekde v interných materiáloch, najčastejšie na nástenke, číslo na duchovného a keď vieme, že je to pre pacienta dôležité, my ako sestry pri vstupnom pohovore, pri príjme máme otázku na to, či má duchovné potreby pacient. A keď je to teda tá situácia dôležitá, každého sa na to pýtame, tak my voláme personál, toho duchovného a to aj chcem, aby tak ďalej bolo. A áno, doteraz to tak bolo, ale hovorím, že tento zákon umožňuje pustiť aj cudzích, aj tých, ktorí sa budú hrať na niečo, čo nie sú. A ty vystavuješ tých zdravotníkov tomu, aby argumentovali nejakým exotom, nejakým iným zákonom, pritom ten exot má v ruke tento zákon, ktorý jasne hovorí, že musia ich pustiť pod pokutou 500 eur. To, že je v rozpore s iným zákon, my si to tu môžme porozprávať, ale rozprávaj to tej sestre, ktorá tam má na starosti šesť detí na hrane života a smrti, aby ona sa takto doťahovala. Prečo toto, prečo toto vytvárame a prečo práve KDH, ktoré má do tejto témy čo hovoriť a tiež nesúhlasí s tým spôsobom ani s tým znením, prečo ste vy niečo s tým neurobili? A keď už ste neurobili, prečo nepomôžete mne s tým niečo urobiť? Alebo ešte raz, otváram vám dvere, tak mi tu teraz pri mikrofóne povedz, že KDH to vyrieši, akokoľvek, obmedzí to a ja poviem, dobre, sťahujem. Aby ste vy neboli v tej politickej situácii, lebo o toto mi nejde. Mne ide o tých pacientov. Ďakujem pekne, za mňa všetko.

Teraz čo máme za mesiac? Marec? Doteraz nedal ani len nejaké upresnenie, ako to má vyzerať, koho sa to má týkať, za akých podmienok a teda je tu tento návrh zákona, ktorý všetko toto rieši. Ja vás úprimne prosím, či ste z opozície alebo z koalície, či ste konzervatívec alebo liberál, akože naozaj vráťme právo tam, kde má byť a to je právo pacienta rozhodovať o svojej ceste. A vráťme aj tým duchovným tú pozíciu, ktorú majú mať a ktorú majú, že jednoducho majú mať prístup k tým pacientom, ktorí o nich majú záujme a nevystavujme ich takej situácii, že pri jednom zlom zneužití, pri jednom zlom príklade na to doplatia všetci tí, ktorí robia celý život častokrát naozaj jednu šľachetnú prácu a pomáhajú ľuďom v najťažších životných situáciách. Úprimne vás prosím o podporu tohto návrhu zákona, lebo evidentne cez vládu a ministra napriek sľubom sa nič neudialo. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Kolegovia, ten to návrh zákona som dávala v auguste minulého roka preto, lebo v lete minulého roka, teda neviem teraz, či to bol jún, júl, asi jún skôr, prišiel do parlamentu školský zákon a v druhom čítaní absolútne nečakane, absolútne nečakane prišiel pozmeňujúci návrh zákona, ktorý hovoril o tom, že ústavné zdravotnícke zariadenia sú povinné pustiť do svojich priestorov vlastne duchovných a keď to odmietnu, tak to majú pod pokutou 500 eur. S čím mám problém je absolútne nedefinované akých duchovných, akých cirkví, kam presne pustiť, za akých okolností a absolútne tam absentuje nejaká vôľa pacienta. A bavíme sa o ľuďoch, ktorí sú naozaj v zdravotníckych zariadeniach. Prestavte si, že niekde ležíte na lôžku, lebo pomoc nepotrebujú tí, ktorí sú hluční, ktorí sa vedia ohradiť, ktorí vedia povedať nie, atď. Pomoc potrebujú práve tí, ktorí možno ležia niekde na JIS, niekde na hadičkách a podobne, ktorí častokrát sú možno slabí aj s ohľadom na tú životnú situáciu, v ktorej sa nachádzajú a nerozumiem tomu, prečo by mali čeliť takým situáciám, ktoré nie každý chce. V prvom rade chcem ale povedať a to je vlastne asi to najdôležitejšie na tom. Prítomnosť duchovných v nemocniciach považujem ja osobne, Jana Bittó Cigániková, za nevyhnutnosť. Myslím to úplne vážne. Dnes som aj zdravotná sestra, ale aj ako človek predtým, ja nemám žiadny problém a nikdy som nemala s prítomnosťou duchovných na pracovisku. Bola som pri lôžkach ľudí, bola som pri deťoch a rodičoch, ktorí sú v životnej situácii a je to pre nich, že životne dôležitá vec. Hovorím to úplne úprimne, je to pre nich jednoducho niečo, čo môžem dokonca nazvať asi v tej ťažkej situácii nejakým druhom úľavy, aj keď neviem, či sa tá úplne hovoriť o úľave, ale v tom zmysle, že poskytnúť im toho duchovného a to, čo oni potrebujú za dôležité, ja nemám absolútne žiadny ľudský dôvod tomuto akokoľvek brániť a nerobila by som to ani keby čokoľvek sa dialo. To, čomu bránim je, že ľudia, ktorí si toto neprajú v rovnako ťažkej životnej situácii, sa môžu ocitnúť v situácii, keď budú vystavení niečomu, o čo nemajú záujem, čo nechcú. Ďalšia vec, ktorá mi na tom prekáža, napriek tomu, že teda o mne sa vie, že ja nie som veriaca, nemám tento dar viery, napriek tomu, ja sa dlhé roky s mnohými duchovnými o tých témach, ktoré sú možno trošku kontroverzné, ja sa s nimi úprimne ľudsky bavím, najmä v tých nemocniciach. Dokonca mám medzi nimi priateľov, kde si ideme cez obed, cez prestávky ideme spoločne na kávu a vysvetľujem im svoje pohľady. Viem pochopiť všetky tieto veci. A aj od nich viem, ale čo ma prekvapilo, aj od zástupcov duchovej obce viem, že s týmto návrhom tak, ako bol predložený nesúhlasili preto, lebo ani oni si nepredstavujú, že to má byť absolútne bez podmienok, že akákoľvek cirkev, ani nie registrovaná, ani nie nejaká vymenovaná, ktokoľvek, kto si povie, že ja som duchovný hej, tuto nejaký ja neviem čo, Svedkovia Liehovovi, pozdravujem Gaba Žifčáka, si povie, že ja som duchovný, mám nejakých tých veriacich, ktorí vo mňa veria, tak ja sem môžem prísť a vy ma musíte pustiť, lebo inak 500 eur pokuta. A áno, budú situácie, keď mu to niektorí budú mať tú asertivitu a povedia: No určite, čo si blázon, nikam nejdeš, nepustím ťa a risknú to, ale my sme vytvorili priestor, kde nejaká sestra, možno tam práve nebude nejaké vedenie atď. v situácii, kde sa stará o šesť, desať, dvanásť pacientov a viac, tak ona je vlastne vystavená tomu, že sa musí doťahovať s niekým pri bráne, že či on je alebo nie je duchovný a z akej cirkvi a či ho pustiť a či ho nepustiť a či ho niekto volal. No pre mňa je toto šialené, že to vytvárame. Chcem zdôrazniť, že si myslím, že absolútne drvivá väčšina duchovných pôsobiacich nielen na Slovensku ale na svete sú ľudia s dobrým srdcom a ich cesta je dôležitá nielen pre nich, ale aj pre spoločnosť ako takú, dokonca aj pre mňa ako neveriaceho človeka, lebo robí to tú spoločnosť lepšou. Nie je to to a nikdy to nebolo z mojej strany o tomto. Práve preto, lebo to nejakým spôsobom tých duchovných poškodzuje takáto debata o prípadoch, ktoré môžu nastať. Pretože tak, ako sú medzi duchovnými a aj medzi nami, aj kdekoľvek v spoločnosti tí pozitívni a dobrí, tak samozrejme že sú tam aj ľudia, ktorí nie sú až tak pozitívni, nie sú až takí reprezentatívni a my máme prípady. Veď teraz nedávno bol odsúdený kňaz práve za sexuálne obťažovanie tu na Slovensku. To vôbec neznamená, že všetci sú takí, ani náhodou, ale úplne logicky, pokiaľ my vytvoríme takéto podmienky, tak aj ľudia, ktorí nemajú taký dobrý úmysel sa môžu pod záštitou nejakého duchovenstva dostať napríklad k ženám, napríklad k deťom, bez vedomia rodičov, lebo my sme sem dali taký zákon. Ešte raz, ja netvrdím, že sa to deje, ja tvrdím, že sme schválili zákon, kde sa to diať môže a žiadal len o to, aby ten prístup duchovných bol ďalej umožnený, ale pod podmienkou, že a teraz to je tá podstata toho zákona, tam je napísané jednoducho len to, že sa pridáva vlastne, že to má požiadať pacient. Ten, na ktorého sa v tom pôvodnom návrhu, zrýchlenom, schválenom absolútne zabúda, tam nie je uvedený ani slovíčkom. Takže môže o to požiadať ale nielen pacient, ale aj jeho blízka osoba, tá je presne, tú máme v zákonoch presne stanovenú, dokonca som tam pridala aj zdravotnícky pracovník preto, lebo som som a rozumiem tým argumentom, že čo keď je ten pacient naozaj už v takom štádiu v rámci svojho zdravotného stavu, že nevládze požiadať, ale tá rodina o ňom vie. Častokrát aj ja viem, my ako personál o tých našich pacientoch, my ich poznáme, my vieme, že toto sú pre nich dôležité témy, že majú takéto želanie, že tak žili celý život a vieme zavolať toho kňaza k nim. Tak nech majú možnosť, nech netreba čakať iba na príbuzného, ale pokiaľ sa tak všetci dohodnú, kľudne nech majú, akákoľvek blízka osoba, akýkoľvek zdravotnícky pracovník, mne ide o jednu jedinú vec, aby tam bola ručná brzda, aby jednoducho boli chránení aj tí duchovní, aj ten personál a najmä ten pacient, ktorý tomuto jednoducho vystavený nechce byť. My sme jednoducho sekulárny štát a nesmieme v zákonoch vystavovať nejakú skupinu ľudí v absolútne ťažkých životných podmienkach tomu, aby oni boli vystavovaní situácii, že majú niečo odmietať, o niečom diskutovať, niekto sa k nim má vôbec dostať na oddelenie, kto tam nemá v tej intímnej situácii čo robiť, keď si ho sami nevyžiadali, opakujem, to je úplne iná vec. A toto presne ten môj návrh zákona samozrejme umožňuje. Takisto to umožňujem pre maloletých, kde dokonca nielen maloletý ale aj samozrejme zákonný zástupca a všetky osoby sú tam vymenované v podobnom postavení, dokonca aj také, ktoré majú v budúcnosti záujem sa starať a majú nejaké písomné povolenie, vyhlásenie, opäť, akýkoľvek zdravotnícky pracovník. Toto, čo hovorím úplne explicitne dokazuje, že nie je mojím cieľom preboha zabrániť vstupu duchovných do nemocníc, prečo by som to robila, veď to tým ľuďom pomáha, pomáha to nám, personálu, veď to je jedna akože dôležitá, ľudsky krásna vec v ťažkej situácii. Mojím cieľom je úplne reálne zabrániť tomu, aby bol tento zákon zneužitý. A som rada, že zatiaľ nebol, ale našou úlohou predsa nie je vytvárať možnosti, aby mohol byť. Čo je toto za návrh zákona, s ktorým nesúhlasili ani samotní predstavitelia duchovných. Nikto toto neodsúhlasil. Máme na tom kvázi zhodu a ministerstvo si to tu predloží, že no však akože k školskému zákonu v druhom čítaní. A úplná drzosť je, že vtedy, keď som teda na to upozornila, našla som to v zákone, tak minister zdravotníctva vyhlásil, že tak on teda vydá aspoň vykonávací predpis, kde presne určí, že má ísť o registrované cirkvi, za akých podmienok atď., ja som povedala dobre, aj to ma ukľudní, aj to mi stačí. Prosím vás, len urobte niečo, aby sa to nemohlo zneužiť, lebo ja úprimne ľudsky hovorím. Ja ani tak tie tradičné cirkvi nepodozrievam, lebo už sú tu roky, neviem o takých situáciách, žeby nejak zneužívali v tomto smere pacientov. Ja osobne mám tiež skúsenosť, že dochádzajú tí duchovní, keď ich tí pacienti požiadajú a nechodia niekde nasilu niečo vnucovať. V poriadku, ja sa iného bojím. Tie možno menej tradičné, nové cirkvi, alebo ako to nazvať, ktoré sú známe tým svojím kreatívnym získavaním hej nových nejakých nasledovníkov. A akože ja nerozumiem, prečo toto robíme ľuďom, prečo toto robíme tým duchovným, ktorí myslia svoju misiu úplne vážne, lebo potom sa samozrejme že hovorí o negatívnych príkladoch. Aj ja som tu nejaký spomínala. A tiež mi to nie je príjemné, lebo jednoducho sa to netýka všetkých. Čiže ešte raz, úprimne hovorím, minister mal možnosť zabrániť tomu, aby tento zákon vôbec, alebo táto zmena vôbec takto narýchlo prebehla. Neurobil to. Mal možnosť to zmeniť, neurobil to. Od júna doteraz, čo to je teraz, čo máme za mesiac, marec, doteraz nedal ani len nejaké upresnenie, ako to má vyzerať, koho sa to má týkať, za akých podmienok a teda je tu tento návrh zákona, ktorý všetko toto rieši. Ja vás úprimne prosím, či ste z opozície alebo z koalície, či ste konzervatívec alebo liberál
=====

Ďakujem pekne. Návrh zákona, ktorý predkladám, teda zákona č. 578/2004 o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, jeho cieľom je vlastne spresnenie povinnosti poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti umožniť osobe poverenej vykonávať duchovnú činnosť vstup do zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti a to tak, že túto povinnosť bude mať poskytovateľ iba vtedy, ak o ňu, o prítomnosť duchovného požiada pacient, jemu blízka osoba, zdravotný pracovník, resp. ak o to za maloletého požiada jeho zákonný zástupca, alebo ďalšie osoby v podobnom postavení. Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, nebude mať sociálne vplyvy, ani vplyv na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona taktiež nebude mať vplyv na služby verejnej správy pre občana, nemá vplyv na životné prostredie a nemá ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou a všetkými zákonmi, medzinárodnými ustanoveniami a všetkým, s čím v súlade má byť. Ďakujem pekne a hlásim sa prvá do rozpravy, aby som zákon vysvetlila, ďakujem.

Ďakujem, Maroš, chcem ťa pochváliť, som rada, že máme v tej SaS-ke takúto zhodu, je to krásne, radostné a, áno, presne tak, ako hovoríš. A ja chcem teda len zopakovať a zdôrazniť, že toto nie je diskusia, napriek tomu, že som sestra, a teda že vždy politici robia to, že tým svojim, s ktorými, je to aj pochopiteľné, sa dostávajú vlastne, v nejakom kruhu sa dostávajú s nimi do kontaktu, tak akoby majú strach povedať, že toto nie je správne, toto je správne. Tak ja chcem naozaj deklarovať aj v tej skupine sestier sestry sestrám, ktoré teda, ktorú teda nejakým spôsobom obsluhujem, ja som tam deklarovala už aj to, že naozaj nepovažujem za systémové a správne jednak tento, tento príspevok, jednak preto, lebo naštvete všetky ostatné povolania, nie je to niečo dlhodobé, je to proste taký jednorazový výkrik, ktorý obrovské peniaze míňa, ktoré sa mohli teda minúť efektívnejšie. Neni tam myslené práve na tú, na tú nejakú efektivitu systému ako celku. A takto by sme ale teda, chcem zdôrazniť, mali rozmýšľať vždy pri každom. Ak to raz nebolo správne pri lekároch, že sme im dali peniaze bez toho, aby sme od nich chceli záväzok, tak to, samozrejme, nie je rovnako správne ani pri sestrách, ani pri učiteľoch a, mimochodom, ani pri politikoch, aj tu by som bola za kritériá kvality. Takže to by som doplatila na tú svoju dochádzku, ale tak mi treba, tak to má byť. Takže ďakujem pekne za komentár.

No, Ferko, ja si myslím, že si to uvedomuje minister, preto teda ten príspevok pre sestry nejaký. My sme ho, ja vám teraz pripomeniem trošku chronológia. My sme totiž schválili v októbri v rozpočte 80 miliónov pre, s položkou stabilizácia sestier. To bolo v októbri, áno? Ja som sa strašne bavila na tom vtedy, jak sa predbiehali odborári a komory, že to my sme vybavili, to my, to je to naša iniciatíva. Všetci toto, zrazu bola, ja som sa tak na tom smiala, lebo teda, áno, toto bola ministerská iniciatíva, to treba objektívne povedať, vyrokovali to v rámci rozpočtu, túto položku 80 miliónov na stabilizáciu sestier. Ale sa ešte nevedelo, že presne ako, tak sa o tom odvtedy rozprávalo, hej? No a čo je zaujímavé, tak oni vlastne teda vyrokovali týchto 80 miliónov, ale to je vlastne na päťročné obdobie, prosím pekne, hej? Čiže sa rozhodli, že celých 80 miliónov minú v tomto roku a to tak, že dajú sestrám tritisíc za rok. Pozor, ako správne povedala pani doktorka Kolejáková, dobre hovorím, z KDH, tak to je len 18-tisíc sestrám, ktoré sú v ústavných zariadeniach. Ďalších 12-tisíc sestier približne, ktoré pracujú v ambulanciách, tých sa to netýka, lebo na tých 18-tisíc už minuli celých 80 mega. Takže už nám vlastne nezostáva. A nielen to, nezostáva ani na sestry v ambulanciách, ale ani na žiadne, ja neviem, praktické sestry a ďalšie povolania, sanitárov, laboratórnych technikov a tak ďalej a tak ďalej.
No ale teraz čo sa udialo, hej? Takže prišli s návrhom, že tritisíc pre sestry. A, áno, je pravda, že stretnutie bolo alebo teda tento návrh bol iniciovaný na základe stretnutia s pani Kaveckou z OĽANO, prosím vás pekne. A niekoľkokrát opakovane sa stretli s tým, že pani Kavecká ešte vybavila, aby to nebolo tritisíc naraz, ale aby to bolo len teda na splátky mesačne. Bolo tam komunikované aj to, že to bude superhrubá mzda. Ja sa tam obávam, že pani Kavecká nevie, čo je superhrubá mzda a to je celý problém, ktorý vznikol, hej? Úplne vážne si toto myslím. Ale bola o tom teda upozornená, a keď nie tam, teda sú z toho písomné zápisy a tak ďalej. Môže hovoriť, že teda v októbri, pozor, ešte raz, my sa bavíme, máme teraz že február, my sa bavíme o októbri. Tak ja som to písala na skupinu sestier, je tam 10-tisíc sestier, sú tam kolegyne pani Kaveckej, ktoré tam komentujú tie oľaňácke blbosti pravidelne, a tam som presne písala, pozor, nebude to 300 eur mesačne, bude to nejakých 150 - 160 eur v čistom, lebo je to superhrubá mzda. Nahrávala som o tom niekoľko videí, písala niekoľko statusov sestrám. Upozorňovala som na to v novembri, v decembri, opakovane. Zrazu prišiel január, všetci sa zobudili a teraz strašne všetci chcú, aby to bolo že v plnej sume, hej, aby to, samozrejme, aby to nebolo zodvodnené. Však kto by to nechcel? Kde je ten čas ináč? Ja som furt zablúdená. Koľko mi, aha, dobre. Že kto by to nechcel? Ja sa len pozastavujem nad tým, že to teraz sme sa zobudili? Pri príspevku 300 euro? Lebo presne toto sa vám, vážení občania, deje všetkým s každou jednou mzdou. Pretože daňovo-odvodové zaťaženie na Slovensku je skoro 50 %. A furt dokola to my opakujeme. Teraz vás štve príspevok? Že nedostanete 300, ale len 150? Ale veď každú mzdu, čo dostávate, ak dostávate 1 500, nebyť týchto rozhadzovačiek kdekade, tak by ste mali mzdu tritisíc. Každému jednému povolaniu nielen zdravotníkom, všetkým na Slovensku, ktorí pracujú, všetkým polovicu mzdy berú politici. To sú tie rozdávačky. To sú tie šľachetné duše. Tu treba pomôcť, tam, hentam hodím, tam treba, dôchodcom, mamičkám, invalidom, tu, hen, tam. To sú tie peniaze. To je tá zlá SaS-ka, čo hovorí o tom Exceli, tak toto je ten Excel, moji zlatí. Čiže to sa vám deje každý jeden mesiac s vaším platom.
Dobre, ja som aj za to, aby sa to nezodvodňovalo, lebo ja kebyže je na mne, tak ja nezodvodním nič. Čiže ja som za eróziu, nech sa páči, kľudne, nech to neni zodvodnené, ale teda upozorňujem, že som na to upozorňovala minulý rok a že, áno, teda odborárky okolo Kaveckej o tom vedeli a na tej skupine sa o tom diskutovalo, našej sesterskej. No a teraz je to teda nastavená tak, že zdanené to bude, zodvodnené nie, čiže v čistom to bude nejakých 300 eur, aj keď v zákone je napísané 375, na desať mesiacov, marec až december. Dostanete to, vážené sestry, vyplatené v apríli za marec, v januári posledný príspevok za december, áno? Takto je teda minuté všetko. Nemajú nárok praktické sestry, nemajú nárok sestry v ambulanciách, nemajú nárok laboranti, sanitári, röntgenoví pracovníci, lebo všetko za päť rokov sme takto minuli. A to nepovažujem úplne za systémové.
Teda problém je, že sa to týka len teda tých sestier samotných a dokonca ešte teda nie je samozrejmé, a to považujeme za správne, nie, ak bola celý mesiac na PN-ke, na materskej dovolenke, na OČR-ke a podobne, vtedy nie. Týka sa to iba nemocničných, ako som hovorila. Pozor, už je tu zmena a to treba oceniť. Keď sme upozornili pána Svobodu, Slobodu, Svobodu, ďakujem, na to, že tam vypadla nemocnica pre odsúdených v Trenčíne, okamžite reagoval a zmenili to. Čiže už teraz je to napísané tak a prečítané, že sa to týka aj tejto nemocnici v Trenčíne, za čo chcem veľmi pekne poďakovať. Ale je to bez stabilizácie, lebo stabilizácia je, je to stabilizačný príspevok bez stabilizácie. A ja považujem za správne, keď teda dávame peniaze a je jedno, aj keď som sestra, tak ako to nebolo pri lekároch správne, ani pri sestrách neni správne dávať peniaze len tak. Tam sa malo pýtať nejaká protihodnota v zmysle toho, áno, však, samozrejme, dostaneš niečo navyše tak, ja neviem, zaviaž sa na rok, na dva, akokoľvek. Alebo potom to mala byť normálna mzda. Ale robiť toto, že je stabilizačný len akože a v skutočnosti je tá stabilizácia v tom, že o päť rokov sa urobí porovnanie s dneškom, a keď náhodou tých sestier bude v celom systéme menej, tak potom budú dostávať nemocnice nižšie platby od poisťovní. To je napísané v tom pozmeňováku, ľudsky povedané. Akože úplná blbosť na vode, to je proste nič, hej? To neni žiadna stabilizácia, čo ja osobne ako pravičiarka považujem za chybu. Je to financované cez zdravotné poisťovne, čiže nie zo štátneho rozpočtu, je tam obrovská byrokracia, budú tam musieť vydokladovávať tie nemocnice tým poisťovniam, poisťovne následne ministerstvu, ministerstvo kontroluje. Obrovská byrokracia. Je to strašne nesystémové, lebo nerieši to ani základné mzdy, ktoré keď už, tak tie sú problém. Ale nerieši to ani pracovné podmienky, ani vzťahy, ani kompetencie, počet úväzkov, odchody sestier do zahraničia. Všetky tieto problémy sú úplne mimo a ja si ešte myslím, že to ani nič nestabilizuje. To máte za to, že počúvate Kaveckú z OĽANO. A je to kupovanie stability. Lebo ja sa pýtam, že čo bude o rok? Teraz im dáme teda akože na rok sme im dali niečo, minuli sme rozpočet na päť rokov, lenže o rok čo? Tie sestry nebudú chýbať? No budú aj o dva, aj o tri.
Takže návrh ja by som osobne teda určite to riešila iným spôsobom. A aby som nebola teda nejaká pokrytecká, tak poviem aj akým. Som za zníženie, teda zodvodnenia a zdanenia naprieč všetkým mzdám na Slovensku. Na tom SaS-ka stojí, teda aspoň pôvodne stála, dúfam, že to ešte trvá, lebo niekedy som tiež zmätená na čom SaS-ka stojí. A erózia je lepšia ako nič. Ale keď máme 80 mega, tak mohli sme napríklad 50 miliónov ročne dať všetkým sestrám, ktoré pracujú aj v ambulanciách, aj v nemocniciach a 30 ďalších dať na tie akútne oddelenie, kde robia dvanástky, nočné a tak ďalej. Stalo by sa, že 130 by dostali ambulantné a 260 by dostali nemocničné, hej? Príklad, dalo by sa aj inak. Dať to vedeniu nemocníc a povedať, milé vedenie, ty vieš, čo potrebuješ, pretože je rozdiel na východe nemocnica, tak tá má problém úplne iný ako tu v Bratislave. V Bratislave je obrovský nedostatok sestier a lekárov tu máte na rozdávanie až tak, že odborársky predáci tu robia štyri hodiny za mesiac, hej? Tu je to veľká frajerina, to si môže len UN-bečka dovoliť. Vlastne nemôže, ale to je jedno. Podstata, na východe, tam zasa, samozrejme, obrovský problém aj s lekármi, nehovoriac o tom nelekárskom personále. Niekto má problém v niektorých nemocniciach, inštitúciách majú problém naozaj so sanitármi, s laborantmi, s konkrétnymi sestrami či lekármi. Je úplne iné anesteziologická alebo JIS-ková sestra a bežná sestra. Pre toto sa to malo dať vedeniu, vedenie, vedeniu sa mal dať záväzok konkrétne KPI-čko, čo má dosiahnuť, a tí mali dávať peniaze tam, kam ten riaditeľ vie, že ich potrebuje dať. A nie takto, že my určíme, tuto nejaký politik od stola. To je vždy radosť, keď politici určujú. Alebo sa časť peňazí mala dať na odľahčenie systému. Tá byrokracia je neuveriteľná. My keď zdigitalizujeme procesy, tak my nepotrebujeme mať až taký veľký počet sestier, pretože miesto toho, že ja budem sedieť za počítačom a päťkrát vypisovať tie isté údaje do piatich rôznych správ ručne, tak ja môžem byť pri tom pacientovi, môžem sa mu venovať. Tak aj na toto sa mohlo dať 10, 20, 30 miliónov. Bolo by to rozumnejšie, jak takto to vyhodiť von oknom. Takže za mňa toľkoto.
Mám tu poznámku, ktorej nerozumiem, tak k nej nebudem hovoriť. To som už asi, už asi je, už mi asi dochádza aj tak čas, takže ďakujem za pozornosť, a teda aj za snahu, ale nie je to ešte tak podarené ako by... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

No, ja som pomerne asi známa, lebo sa o mne vie, ak sa nevedelo, už sa bude vedieť, že mne tá prehnaná zelená politika dosť leze na nervy, lebo dosť brzdí ekonomiku a veľakrát sa preháňa a je na škodu veci. Takže sú aj návrhy, kde ja s pánom ministrom súhlasím a kde tie argumenty považujem za rozumné. Ale vidím v zdravotníctve, čo spôsobuje, keď štát má v jednej ruke akoby aj prevádzku, aj kontrolu čohokoľvek, to spôsobuje že vážne, miliónové škody, obrovské škody. A toto, toto je asi môj najväčší konflikt, čo mám s týmto návrhom, že to, čo si, Ondro, spomínal, že vlastne ako v podstate ministerstvo má kontrolovať samo seba. A samozrejme nepáči sa mi, a opäť z vlastnej skúsenosti hovorím, akýkoľvek návrh zákona, ktorý ide bez legislatívneho pripomienkového konania, aj za našich čias to bolo, ja som zablokovala celý parlament večer, lebo som chcela, aby poslanci mali aspoň noc na to, aby si mohli naštudovať, preto, lebo tá skúsenosť je taká, že také návrhy vždy majú vážne chyby, pri najlepšom úmysle, vždy majú. Takže považujem argumenty mojich kolegov aj teba, Ondro, hlavne v týchto dvoch veciach, teda kontrola sama seba, akoby štát má kontrolovať sám seba, to isté, čo on priraďuje a robí, tak má sám seba pomenovať, že urobil chybu, to sa jednoducho stávať nebude a bude to viesť k tomu, že sa budú kamuflovať veci a bude to mať vážne finančné dopady. No a takisto považujem za úplne objektívne tie tvrdenia o tom, že na škodu veci je aj samotný urýchlený proces.
Ďakujem.