Videokanál poslanca

Ďakujem pekne.
SAS nesúhlasí s týmto návrhom, pán poslanec Pročko, tak ako aj moji kolegovia alebo z dôvodov, ktoré moji kolegovia veľmi pádne, jasne a argumentačne vysvetľovali bez akýchkoľvek negatívnych emócií, ale teda vecne.
Napriek tomu ja teda musím za seba povedať, ja napr. súhlasím s tým, aby sa zlepšovalo postavenie vládnych činiteľov, zlepšovalo postavenie poslancov, kľudne aj platové, aj ochrana a tak ďalej, špeciálne v prípade Roberta Fica, ktorý naozaj bol obeťou atentátu, tak jednoducho je tam namieste debata o tomto a môžme vecne argumentovať, že kam až zájsť.
Ale napriek tomu chcem povedať, že vy ste práve, aj vyše vystúpenie, že vy ste práve prototyp človeka, ktorý tú nenávisť šíri, že v podstate sa vyjadrujete (potlesk), ako by ste hovorili za celú opozíciu, postavíte to sa sem, kričíte, bľačíte veci, o ktorých nemáte vôbec žiadne dôkazy, a napriek tomu, že rovnako nesúhlasím s obsahom, s obsahom tohto návrhu, tak nesúhlasím so spôsobom, akým, akým prezentujete svoj nesúhlas. A to hovorím ja, ktorá teda viem byť hubatá, viem byť drzá, ale pochopila som v tejto situácii, že my sme ako spoločnosť, že máme vážny problém. A aj ja sa nechávam trochu tlmiť, aj ja rozumiem tomu, že nemôžem takýmto hulvátskym, nenávistným spôsobom vystupovať.
A vy sa sem postavíte a ako prototyp toho, čo sa robiť nemá, idete obhajovať nejak, nejaký svoj názor. Ja si teda myslím, že problém je aj, keď sa zneužíva na jednej strane moc, a ten návrh zákona, ktorý má opodstatnenie v debate, ale teda naozaj je prehnaný, prepísknutý a nemal by byť takto navrhnutý, ale myslím si, že rovnako je problém, keď svoj nesúhlas vyjadrujeme takýmto nenávistným, hulvátskym spôsobom po tom, ako na premiéra tejto republiky, či je to Fico, alebo hocikto iný, bol spáchaný atentát. Tu proste ide všetko ostatné bokom.
Ďakujem. (Potlesk.)

Tomáš, ešte ťa v rýchlosti doplním, je tam ešte vzdelávanie, ktoré je výborné, umožňuje študentom ošetrovateľstva a medicíny pracovať v nemocnici už v druhom alebo treťom ročníku svojho štúdia pod dozorom, je to, je to naozaj výborný návrh, preto aj SaS-ka toto podporuje.
Ale čo chcem povedať, ešte sa vyjadriť možno k tej zodpovednosti, lebo viacerí kolegovia, aj ty si sa k tomu vyjadroval, kto za to môže, nemôže. Treba úplne objektívne povedať, že je absolútne nekorektné obviňovať teraz konkrétne pána Dvořáka alebo pána Stachuru z toho, čo sa dnes deje preto, lebo pán Stachura končil v apríli 2021 na tom ministerstve a pán Dvořák, ak sa nemýlim, tak v októbri ’21, čiže máme rok 2024. A za rovnako nekorektné považujem teraz z toho obviňovať ministerku, ktorá sem došla a teraz je tu pár mesiacov a zachraňuje niečo, čo sa malo, samozrejme, toto, čo sa deje dnes, vyvodzovanie, opravovanie toho, čo vidíme v reále, toto sa malo diať pred rokom. Nedialo sa, jednoducho to bola chyba, my sme to opakovane kritizovali, okej, nedialo sa a teraz v tomto smere je to proste nekorektné, lebo čo má pani ministerka v tomto iné robiť ako nejako zabezpečiť a umožniť, aby vôbec mohla byť nemocniciam preplácaná zdravotná starostlivosť. Veď chápeme, že keby sa toto neudialo a neodhlasujeme to, tak vlastne nemocnice nemôžu liečiť, nesmú, majú to zákonom zakázané, že ľudia s deťmi budú cestovať do Bratislavy nevieme odkiaľ so zápalom slepého čreva a podobne? Ako uvedomme si trošku dôsledky, nepolitikárčime toľko, opakujem, nekorektné je to na jednu aj na druhú stranu, už za tým treba urobiť čiaru, treba to opraviť, tá reforma sa bude vyvíjať a najlepšie, čo by sme mohli spraviť, je to presunúť na po... na... poisťovne – ďakujem, Tomáš – na poisťovne spolu so zodpovednosťou.
Ak nedoručia výsledok, nemôžu mať zisk, hovoríme to roky, už na to konečne niekto naberte odvahu.

Ďakujem veľmi pekne za vystúpenie a najmä za tie, za ten komentár z praxe. To absolútne oceňujem.
A čo sa týka teda ambulantnej pohotovostnej služby, mám veľmi podobné obavy. Plus sa k tomu teda pridávajú aj obavy o nemocničné urgenty, ale je pravda, že pokiaľ vlastne vyriešime len jednu časť problémov, že dobre, tak pediatri nechcú slúžiť, lebo jednak sú tam a úplne objektívne, hej, že niektoré pohotovosti sú nevyužité alebo možno aj väčšina, majú nejaký svoj vek, proste tam nechcú byť, tak vyriešime síce tento problém, aby nám nedávali výpovede. A tým chcem zdôrazniť, že chápem objektívnosť pokúsiť sa toto, pokúšať sa toto riešiť, ale keď zároveň na druhej strane nevyriešime, že kam sa nám tí pacienti presunú, tak to naozaj môže byť katastrofa. Takže, Feri, veľmi pekne ďakujem za vystúpenie a úplný súhlas aj s tým spôsobom, čo sa týka... A to nie len ty, ale aj Oskar Dvořák to veľmi dobre komentoval na výbore, aj pán Stachura, čo sa... tam máme úplnú zhodu.
Čo sa týka toho procesu, všetko takýmto zrýchleným spôsobom napriek tomu, že vecne s mnohým z mnohých vecí z toho návrhu súhlasíme. Zaručene tam budú chyby. A najviac sa mi nepáči na politike, že to, čo kritizujem u iných, tak potom robím. Dnešná koalícia veľmi intenzívne kritizovala bývalú vládu. Viem to, lebo som kritizovala aj ja, aj tú predtým za to, keď sa robili návrhy na poslednú chvíľu, lebo nakoniec to vždy zle dopadlo.
My jednoducho nemáme kapacitu si všimnúť toľko, ako by si všimol celý sektor a tí zdravotníci, ktorí s tým reálne robia, takže spôsob, akým to sem ide, považujem naozaj za, za vážny problém.

177.
Vážení kolegovia, kolegyne, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bola určená za spravodajkyňu k tlači 257.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a obsahuje stanovisko ministerstva financií aj ministerstva hospodárstva. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona sa prerokuje v druhom čítaní a aby ho potom prerokovali aj Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a výbor pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. A odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona do 7. júna a v gestorskom výbore do 10. júna.
Prosím o otvorenie rozpravy.
Ďakujem.

Pozdravujem kolegov. V súlade s § 73 ods.1 zákona o rokovacom poriadku som bola určená gestorským výborom ako spravodajca. Chcem teda povedať, uvedeného zákona tlač 247, chcem povedať, že teda návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky potrebné náležitosti. Obsahuje tiež stanovisko ministerstva financií a ministerstva hospodárstva a z jeho znenia je úplne zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc oprávnení, ktoré, prepáčte, vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Okej.

Dievčatá, už sa usmievate, lebo viete, že tuto možno máme trošku iné názory na úplne rovnaký cieľ, a to je teda rovnoprávnosť žien voči mužom, aj rovnaké postavenie. No, ja sa na to trošku dívam inak a možno by som to rada vysvetlila, aby ste to potom nebrali v zlom.
Dívam sa na to takým spôsobom, že keď má firma, keď má zamestnávateľ zamestnať nejakú ženu alebo muža rovnako kvalitných, on ten, ten riaditeľ firmy, ten vedúci, on nemá predsa dôvod si vyberať podľa pohlavia, on si vyberá normálne klasicky podľa schopností, veď bol by samovrah, keby si vyberal neschopnejšieho, ale muža. Ak si vyberajú ale v tomto prípade mužov, tak je to často kvôli tomu, tí zamestnávatelia, tak je to často so sankciami spojenými, alebo s problémami spojenými so zamestnávaním žien. A to často robíme my politici. A ja musím povedať, že ja by som tu ocenila skôr odmeňovanie firiem, ktoré chcú dobrovoľne zverejňovať a ktoré sú v podstate priateľské, ale určite by som nešla do sankcií, lebo to sa už akože negatívne vníma. Ale ja na rozdiel od vás by som nešla ani do kvót, lebo už keď teda musím zamestnať nejakú ženu, tak už teda je to z nejakej povinnosti. Jednak je dehonestovaná žena, jednak dostane nižšiu odmenu. Určite by som nešla do takých vecí ako je voľno pri spontánnom potrate, aj keď úplne rozumiem, čo je cieľom, šľachetným cieľom, ale toto sa dá riešiť péenkou. A vo výsledku to robí potom to, že ten zamestnávateľ nechce tú ženu zamestnať, lebo aj keď je to minimum, minimum prípadov, tak ten zamestnávateľ si povie, no a čo keď to bude práve táto žena a radšej si vyberie toho muža. Alebo nápady ako pri menštruačných bolestiach, aby bola žena doma. Veď áno, keď ona má naozaj zdravotné problémy, dnes na to máme lekárov, máme na to péenku. Ale tieto dobre mienené opatrenia podľa mňa ženám škodia a nie pomáhajú, aj keď som si úplne istá, že vy chcete ženám pomáhať.

Pani Záborská, 20 minút ste tu vysvetľovali, prečo je strašne dôležité a pre koho, ako, aby boli teda, aby bolo v rodnom čísle jasné, že či išlo pred tou zmenou o ženu, alebo muža, respektíve s akým orgánom medzi nohami sa ten človek narodil, lebo úradníci a zdravotné poisťovne bez toho, fú, tak to by bola katastrofa, keby túto informáciu nemali, lebo oni si to nevedia, samozrejme, inak zariadiť, že? A ja celú dobu rozmýšľam, že koľko to chce snahy a príprav takéto hlúposti nazbierať na 20 minút. A vy dokážete nekonečne veľa vystupovať a nekonečne veľakrát to podávať, teda, prepáčte, z môjho pohľadu také akože naozaj že banálne hlúposti, že nie argumenty reálne, a ja, ale ja tam stále nepočujem, že komu toto pomôže, ako konkrétne, že jeden prípad, že, prosím vás, vysvetlite mi, keď sme tu počuli Luciu Plavákovú a tie príbehy, vysvetlite mi, prosím vás, keď jeden človek, ktorý trpí v tejto homofóbnej spoločnosti slovenskej, má prísť na úrad alebo do banky a tam má nejakým spôsobom, vyzerá ako žena, ale musí mať napísané v tom preukaze, že však sa narodila ako muž. Že prečo vlastne treba, prosím vás pekne, tú ženu týrať, komu to pomôže, že ona musí vlastne znova a znova v tejto homofóbnej spoločnosti postupovať tzv. coming out a potom takí ako vy sa budete vyjadrovať, jak to nie je v poriadku a jaké je to choré. Ja by som vám chcela pripomenúť, pani Záborská, vy tak rada chránite tie deti, tak ja by som vám chcela povedať, že aj toto sú deti, aj tieto deti treba chrániť. Aj to sú niekoho deti. A netreba deti chrániť, len kým sa narodia, aj potom, keď žijú svoj život, treba to proste tolerovať. Nijak vás to neohrozuje, nikomu to nevadí, nikomu neubližujú, žijú si svoj život, nič nás do toho neni. Vykašlite sa na to a starajte sa o seba a nie o iných! Urobíte najlepšie, ako môžte.

Rišo, tie kázne ti idú, opäť sme tu jednu mali, len by ma zaujímalo, čo je, lebo ja som ti dala rad-radom otázky, tak akože ako môžu byť otázky klamaním, to už akože je fakt sci-fi. Ale dobre, veď pýtal si sa ma teda konkrétne, začal si tu niečo o otec, matka, rodičia a ako teda nie my, ale vy. No chcem ti pripomenúť, že v minulom volebnom období ste to boli vy a tvoji a tebe podobní, ktorí ste tu predložili 26 návrhov obmedzujúcich práva žien, alebo si za ne hlasoval. A bolo medzi nimi aj takéto veci, podobné tým, ktoré navrhuješ, dokonca, myslím, že presne tento istý návrh zákona. Ja som bola veľmi rada, že sa nám podarilo tomu zabrániť.
Pýtaš sa prečo a ja ti odpovedám. Ty si myslíš, že vlastne rodič má mať väčšie práva ako to dieťa a že rodič, ktorý popiera vedecké fakty a túži po násilí a nenávisti v spoločnosti, má mať väčšie právo ako spoločnosť a škola, ktorú, ktorej, na ktorej vzdelávanie v našej spoločnosti všetci platíme.
A ja som presvedčená, že otázky sexuálneho správania, ako to tam máš, a vzdelávania, výchovy by mali byť povinnou súčasťou a že by do tohto rodičia nemali rozprávať. Viem, že sa nezhodneme, ale ja som o tomto presvedčená. Toto je ten rozpor medzi nami, lebo som presvedčená, že dievča, žena má vedieť, ako sa ochrániť pred neželaným tehotenstvom, aby napríklad nemusela čeliť takým, ako si ty. Alebo pred chorobami, aby nemusela pred pohlavnými chorobami, aby nemusela tým narážkam čeliť alebo tým návrhom zákonov. Alebo čo má robiť človek, dieťa v tom čase ešte, keď je gay, lesba alebo sa cíti ako transsexuál, aby jednoducho netrpel tým, že nejak sám začne nenávidieť seba, aby sa vedel s tým vysporiadať. Alebo že tu máme možnosť umelého oplodnenia, za ktoré si chcel na dvanásť rokov ženy zatvárať do basy, aj toto by som dovolila na školách... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Rišo, keď si hovoril o tom, že si bol v diskusii, že to bolo zvláštne, že si bol v diskusii o rodičovstve s človekom, ktorý nemá deti, to mi strašne pripomínalo, jak keď diskutujem o potratoch a umelom oplodnení alebo interrupčnej tabletke s tebou, vieš, že tiež si, tiež na teba pozerám, že čo ty o tom vlastne vieš a vidíš, aký si v tom múdry, tak neodsudzuj aj iných.
A čo by som chcela k tomuto návrhu zákona? No jasné, že to je ideológia, jasné, že nič iné to nie je, ale veď v poriadku, veď vy v podstate ani iné nerobíte, len ja sa pýtam, že celú dobu hovoríš o tých právach rodičov, v poriadku, lebo vidíš sa ako rodič. Ale čo tie práva detí? A čo si podľa teba zaslúži taký rodič, ktorý nedopraje svojej dcére, aby poznala spôsoby ochrany pred neželaným tehotenstvom alebo pred pohlavnými chorobami? Alebo deti, ktoré neučíme tolerancie k menšinám, napríklad aj k LGBTI menšinám, ktoré učíme nenávidieť takýchto ľudí a šírime tým agresivitu v spoločnosti, ktoré vedú k tým najstrašnejším činom? Čo také deti, ktoré patria do tejto komunity a boja sa to povedať preto, lebo majú rodičov, ktorí jednoducho takýmto spôsobom to preklínajú? A čo s rodičmi, ktorí vlastne takýmto spôsobom podľa mňa vyslovene ohrozujú zdravie a životy vlastných detí? Kde sú potom práva detí?
Lebo ja si myslím, že takíto rodičia by naozaj mali mať obmedzené nejaké vplývanie na svoje deti, a nie ešte rozkazovať o tom, že či môžu ísť na biológiu, ako si hovoril, alebo iné predmety, keď tam budeme rozoberať úplne normálne, normálne veci, ktoré sú vedecky dokázané, a, a nič iné nepopierať, ale vy chcete vstupovať aj do tohto. Máte svoje školy, tam si učte tie rozprávky kľudne, nikto vám to neberie, v poriadku, ale... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)