Ďakujem pekne za slovo. Kolegovia, ten to návrh zákona som dávala v auguste minulého roka preto, lebo v lete minulého roka, teda neviem teraz, či to bol jún, júl, asi jún skôr, prišiel do parlamentu školský zákon a v druhom čítaní absolútne nečakane, absolútne nečakane prišiel pozmeňujúci návrh zákona, ktorý hovoril o tom, že ústavné zdravotnícke zariadenia sú povinné pustiť do svojich priestorov vlastne duchovných a keď to odmietnu, tak to...
Ďakujem pekne za slovo. Kolegovia, ten to návrh zákona som dávala v auguste minulého roka preto, lebo v lete minulého roka, teda neviem teraz, či to bol jún, júl, asi jún skôr, prišiel do parlamentu školský zákon a v druhom čítaní absolútne nečakane, absolútne nečakane prišiel pozmeňujúci návrh zákona, ktorý hovoril o tom, že ústavné zdravotnícke zariadenia sú povinné pustiť do svojich priestorov vlastne duchovných a keď to odmietnu, tak to majú pod pokutou 500 eur. S čím mám problém je absolútne nedefinované akých duchovných, akých cirkví, kam presne pustiť, za akých okolností a absolútne tam absentuje nejaká vôľa pacienta. A bavíme sa o ľuďoch, ktorí sú naozaj v zdravotníckych zariadeniach. Prestavte si, že niekde ležíte na lôžku, lebo pomoc nepotrebujú tí, ktorí sú hluční, ktorí sa vedia ohradiť, ktorí vedia povedať nie, atď. Pomoc potrebujú práve tí, ktorí možno ležia niekde na JIS, niekde na hadičkách a podobne, ktorí častokrát sú možno slabí aj s ohľadom na tú životnú situáciu, v ktorej sa nachádzajú a nerozumiem tomu, prečo by mali čeliť takým situáciám, ktoré nie každý chce. V prvom rade chcem ale povedať a to je vlastne asi to najdôležitejšie na tom. Prítomnosť duchovných v nemocniciach považujem ja osobne, Jana Bittó Cigániková, za nevyhnutnosť. Myslím to úplne vážne. Dnes som aj zdravotná sestra, ale aj ako človek predtým, ja nemám žiadny problém a nikdy som nemala s prítomnosťou duchovných na pracovisku. Bola som pri lôžkach ľudí, bola som pri deťoch a rodičoch, ktorí sú v životnej situácii a je to pre nich, že životne dôležitá vec. Hovorím to úplne úprimne, je to pre nich jednoducho niečo, čo môžem dokonca nazvať asi v tej ťažkej situácii nejakým druhom úľavy, aj keď neviem, či sa tá úplne hovoriť o úľave, ale v tom zmysle, že poskytnúť im toho duchovného a to, čo oni potrebujú za dôležité, ja nemám absolútne žiadny ľudský dôvod tomuto akokoľvek brániť a nerobila by som to ani keby čokoľvek sa dialo. To, čomu bránim je, že ľudia, ktorí si toto neprajú v rovnako ťažkej životnej situácii, sa môžu ocitnúť v situácii, keď budú vystavení niečomu, o čo nemajú záujem, čo nechcú. Ďalšia vec, ktorá mi na tom prekáža, napriek tomu, že teda o mne sa vie, že ja nie som veriaca, nemám tento dar viery, napriek tomu, ja sa dlhé roky s mnohými duchovnými o tých témach, ktoré sú možno trošku kontroverzné, ja sa s nimi úprimne ľudsky bavím, najmä v tých nemocniciach. Dokonca mám medzi nimi priateľov, kde si ideme cez obed, cez prestávky ideme spoločne na kávu a vysvetľujem im svoje pohľady. Viem pochopiť všetky tieto veci. A aj od nich viem, ale čo ma prekvapilo, aj od zástupcov duchovej obce viem, že s týmto návrhom tak, ako bol predložený nesúhlasili preto, lebo ani oni si nepredstavujú, že to má byť absolútne bez podmienok, že akákoľvek cirkev, ani nie registrovaná, ani nie nejaká vymenovaná, ktokoľvek, kto si povie, že ja som duchovný hej, tuto nejaký ja neviem čo, Svedkovia Liehovovi, pozdravujem Gaba Žifčáka, si povie, že ja som duchovný, mám nejakých tých veriacich, ktorí vo mňa veria, tak ja sem môžem prísť a vy ma musíte pustiť, lebo inak 500 eur pokuta. A áno, budú situácie, keď mu to niektorí budú mať tú asertivitu a povedia: No určite, čo si blázon, nikam nejdeš, nepustím ťa a risknú to, ale my sme vytvorili priestor, kde nejaká sestra, možno tam práve nebude nejaké vedenie atď. v situácii, kde sa stará o šesť, desať, dvanásť pacientov a viac, tak ona je vlastne vystavená tomu, že sa musí doťahovať s niekým pri bráne, že či on je alebo nie je duchovný a z akej cirkvi a či ho pustiť a či ho nepustiť a či ho niekto volal. No pre mňa je toto šialené, že to vytvárame. Chcem zdôrazniť, že si myslím, že absolútne drvivá väčšina duchovných pôsobiacich nielen na Slovensku ale na svete sú ľudia s dobrým srdcom a ich cesta je dôležitá nielen pre nich, ale aj pre spoločnosť ako takú, dokonca aj pre mňa ako neveriaceho človeka, lebo robí to tú spoločnosť lepšou. Nie je to to a nikdy to nebolo z mojej strany o tomto. Práve preto, lebo to nejakým spôsobom tých duchovných poškodzuje takáto debata o prípadoch, ktoré môžu nastať. Pretože tak, ako sú medzi duchovnými a aj medzi nami, aj kdekoľvek v spoločnosti tí pozitívni a dobrí, tak samozrejme že sú tam aj ľudia, ktorí nie sú až tak pozitívni, nie sú až takí reprezentatívni a my máme prípady. Veď teraz nedávno bol odsúdený kňaz práve za sexuálne obťažovanie tu na Slovensku. To vôbec neznamená, že všetci sú takí, ani náhodou, ale úplne logicky, pokiaľ my vytvoríme takéto podmienky, tak aj ľudia, ktorí nemajú taký dobrý úmysel sa môžu pod záštitou nejakého duchovenstva dostať napríklad k ženám, napríklad k deťom, bez vedomia rodičov, lebo my sme sem dali taký zákon. Ešte raz, ja netvrdím, že sa to deje, ja tvrdím, že sme schválili zákon, kde sa to diať môže a žiadal len o to, aby ten prístup duchovných bol ďalej umožnený, ale pod podmienkou, že a teraz to je tá podstata toho zákona, tam je napísané jednoducho len to, že sa pridáva vlastne, že to má požiadať pacient. Ten, na ktorého sa v tom pôvodnom návrhu, zrýchlenom, schválenom absolútne zabúda, tam nie je uvedený ani slovíčkom. Takže môže o to požiadať ale nielen pacient, ale aj jeho blízka osoba, tá je presne, tú máme v zákonoch presne stanovenú, dokonca som tam pridala aj zdravotnícky pracovník preto, lebo som som a rozumiem tým argumentom, že čo keď je ten pacient naozaj už v takom štádiu v rámci svojho zdravotného stavu, že nevládze požiadať, ale tá rodina o ňom vie. Častokrát aj ja viem, my ako personál o tých našich pacientoch, my ich poznáme, my vieme, že toto sú pre nich dôležité témy, že majú takéto želanie, že tak žili celý život a vieme zavolať toho kňaza k nim. Tak nech majú možnosť, nech netreba čakať iba na príbuzného, ale pokiaľ sa tak všetci dohodnú, kľudne nech majú, akákoľvek blízka osoba, akýkoľvek zdravotnícky pracovník, mne ide o jednu jedinú vec, aby tam bola ručná brzda, aby jednoducho boli chránení aj tí duchovní, aj ten personál a najmä ten pacient, ktorý tomuto jednoducho vystavený nechce byť. My sme jednoducho sekulárny štát a nesmieme v zákonoch vystavovať nejakú skupinu ľudí v absolútne ťažkých životných podmienkach tomu, aby oni boli vystavovaní situácii, že majú niečo odmietať, o niečom diskutovať, niekto sa k nim má vôbec dostať na oddelenie, kto tam nemá v tej intímnej situácii čo robiť, keď si ho sami nevyžiadali, opakujem, to je úplne iná vec. A toto presne ten môj návrh zákona samozrejme umožňuje. Takisto to umožňujem pre maloletých, kde dokonca nielen maloletý ale aj samozrejme zákonný zástupca a všetky osoby sú tam vymenované v podobnom postavení, dokonca aj také, ktoré majú v budúcnosti záujem sa starať a majú nejaké písomné povolenie, vyhlásenie, opäť, akýkoľvek zdravotnícky pracovník. Toto, čo hovorím úplne explicitne dokazuje, že nie je mojím cieľom preboha zabrániť vstupu duchovných do nemocníc, prečo by som to robila, veď to tým ľuďom pomáha, pomáha to nám, personálu, veď to je jedna akože dôležitá, ľudsky krásna vec v ťažkej situácii. Mojím cieľom je úplne reálne zabrániť tomu, aby bol tento zákon zneužitý. A som rada, že zatiaľ nebol, ale našou úlohou predsa nie je vytvárať možnosti, aby mohol byť. Čo je toto za návrh zákona, s ktorým nesúhlasili ani samotní predstavitelia duchovných. Nikto toto neodsúhlasil. Máme na tom kvázi zhodu a ministerstvo si to tu predloží, že no však akože k školskému zákonu v druhom čítaní. A úplná drzosť je, že vtedy, keď som teda na to upozornila, našla som to v zákone, tak minister zdravotníctva vyhlásil, že tak on teda vydá aspoň vykonávací predpis, kde presne určí, že má ísť o registrované cirkvi, za akých podmienok atď., ja som povedala dobre, aj to ma ukľudní, aj to mi stačí. Prosím vás, len urobte niečo, aby sa to nemohlo zneužiť, lebo ja úprimne ľudsky hovorím. Ja ani tak tie tradičné cirkvi nepodozrievam, lebo už sú tu roky, neviem o takých situáciách, žeby nejak zneužívali v tomto smere pacientov. Ja osobne mám tiež skúsenosť, že dochádzajú tí duchovní, keď ich tí pacienti požiadajú a nechodia niekde nasilu niečo vnucovať. V poriadku, ja sa iného bojím. Tie možno menej tradičné, nové cirkvi, alebo ako to nazvať, ktoré sú známe tým svojím kreatívnym získavaním hej nových nejakých nasledovníkov. A akože ja nerozumiem, prečo toto robíme ľuďom, prečo toto robíme tým duchovným, ktorí myslia svoju misiu úplne vážne, lebo potom sa samozrejme že hovorí o negatívnych príkladoch. Aj ja som tu nejaký spomínala. A tiež mi to nie je príjemné, lebo jednoducho sa to netýka všetkých. Čiže ešte raz, úprimne hovorím, minister mal možnosť zabrániť tomu, aby tento zákon vôbec, alebo táto zmena vôbec takto narýchlo prebehla. Neurobil to. Mal možnosť to zmeniť, neurobil to. Od júna doteraz, čo to je teraz, čo máme za mesiac, marec, doteraz nedal ani len nejaké upresnenie, ako to má vyzerať, koho sa to má týkať, za akých podmienok a teda je tu tento návrh zákona, ktorý všetko toto rieši. Ja vás úprimne prosím, či ste z opozície alebo z koalície, či ste konzervatívec alebo liberál
=====
Skryt prepis
