Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja by som chcela reagovať na tú časť opäť, kde si hovorila o tých kauzách, a presne aj mnohé z tých káuz, ktoré teda neskončili aj vďaka bývalému špeciálnemu prokurátorovi pánovi Kováčikovi pred súdom, a dovolila by som si a možno by som chcela aj počuť, že čo na to hovoria tu prítomní poslanci a poslankyne za SMER a im príbuzné alebo tí, ktorí patrili do strany SMER, a dovolím si teda vymenovať niektoré z tých káuz.
Prvá Ficova vláda: tunelovanie eurofondov, nehospodárne nakladanie s nimi, Slovensko prišlo, môžme si povedať, o miliardy eur za tých 12 rokov, kauza predaj emisií, rekonštrukcia Bratislavského hradu, kauza Tipos, kauza Popolček, mýtny tender. Druhá Ficova vláda... A to sú teda len niektoré z nich, hej? Nestihla by som ich všetky za tie dve minúty.
Druhá Ficova vláda: kauza Cétečká, dotácie pre Duslo, kauza Teta Anka, Peniaze v alobale, kauza Kaliňák, Počiatek a DPH, kauza Masér.
Tretia Ficova vláda: tunelovanie agrodotácií, prepojenie Kočnera na sudcov, kauza Baštrnák, únos Vietnamca a mnohé iné.
A ja sa teda pýtam, páni poslanci a poslankyne, akože chcete tvrdiť, že 12 rokov sa tu nekorumpovalo, všetko bolo s kostolným poriadkom a nie je divné, že sa žiadne z týchto káuz nevyšetrovali, preto vám to tak vadí, pretože naozaj ja odsudzujem každé jedno konanie nezákonné, a nech sa všetko vyšetrí, to, čo sa má, ale konečne sa posledné tri roky aj niečo vyšetrovalo a naozaj tí ľudia boli aj odsúdení, aj sa priznali, aj sa priznali, že brali úplatky, a nemôžete povedať, že to tak nie je, lebo to tak je. (Reakcia z pléna.) No však dajte si do Google, veľmi jednoducho si to, pán Glück, môžete vyhľadať.
A ja by som si naozaj priala, aby sme žili v krajine, kde sa nekorumpuje, kde sa nekradne a kde sa nezvýhodňujú „naši ľudia“, a takýto systém sme však počas vašich troch vlád nevideli. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Pán Danko, no my sme mohli veľmi dobre vidieť a aj vidíme, čo robí moc v rukách Roberta Fica, a vidíme to, že ničí túto krajinu. A zažili sme si tri vlády Roberta Fica a vy ste boli takisto ich súčasťou, kde absolútne nefungovala spravodlivosť, kde zlyhávali ľudia na polícii a v súdnictve a kauzy sa zametali pod koberec.
A dneska tu máme desiatky rozhodnutí, ktoré to dokazujú, že títo ľudia krivili systém, a ja neviem, prečo sa teraz tvárite, ako keby zrazu o týchto kauzách neviete, že ako keby ste nepopísaný list papiera a vládnete tu prvý rok. My máme veľmi dobrú skúsenosť s vašimi tromi vládami, ktorých ste teda boli súčasťou. A je naozaj také absurdné, že keď tu moralizuje človek, ktorý utečie z miesta nehody a rozpráva tu o proste veciach, ktoré, ktoré, asi by si mal podľa mňa prvý vstúpiť do svedomia, že ako sa správa a aké reči používa, pretože presne jak aj moja kolegyňa povedala, že vy tu hovoríte o smrti, ale vždy len o tej, ktorá vám vyhovuje, a keď tu hovoríme o dvoch ľuďoch, ktorí zomreli, tak to nikdy nespomeniete, ani ste nedokázali vyjadriť nejakú úprimnú ľútosť nad tým, keď bolo aj teraz výročie, a nad tým by ste sa naozaj mali zamyslieť.
A je smutné, že dneska vidíme len to, že vy šírite klamstvá a konšpirácie. Dosadili ste na ministerské stoličky ľudí, ktorí rovnako robia to isté. A presne toto je vaša vláda, vláda klamstva a konšpirácií. Nič viac.

Ďakujem veľmi pekne.
No, pani Plevíková, ja neviem, ako vy ste dlho v SMER-e, ale ja keby som tu začala vymenovávať všetky kauzy a všetko, o čo prišla naša krajina za dvanásť rokov a teda tento trinásty rok vlád SMER-u, tak by sme tu boli podľa mňa do večera. Takže zbytočne tu čítate počas, ja neobhajujem túto vládu, či posledné tri roky vlády, ktoré tu boli, urobili chyby určite, ale hovoriť, že za všetko je zodpovedné to, že tu tri roky bola nejaká vláda a robila nejaké opatrenia v čase troch veľkých kríz, je naozaj absurdné. A nič iné tu od vás nepočujeme, stále dookola opakujete stále to isté.
A ja neviem, kde vy žijete, v akom meste alebo v dedine, ja neviem, či chodíte k lekárovi, kde ste študovala, že či cestujete vlakmi, autobusmi, či chodíte na rôzne výlety po našich cestách a mostoch, ale mne trochu príde, ako keby ste žila v nejakej bubline a že vy nevidíte, že ako žijú ľudia naozaj. Vy sa strašne vždy chválite tým, ako cestujete po regiónoch, ako ich poznáte, ale mne príde, že vy ste absolútne odtrhnutí od reality.
My sme s kolegom Sabom strávili celé dva mesiace skoro po chodení po východnom Slovensku a presne ako povedal kolega, boli sme vo viacerých obciach, kde budujú vodovod dvanásť rokov, teda začali ho ešte za nejakej druhej možno Ficovej vlády, a naozaj že to, čo my počúvame od tých ľudí, je, sú naozaj absurdné príbehy. Tak, prosím vás naozaj veľmi pekne, prestaňte už s tým verklíkovaním dokolečka, že za to môže, môžu posledné tri roky. Za to, v akom stave je dneska Slovensko, môžu v najväčšej miere tri vlády Roberta Fica a treba to opakovať ľuďom dokola a dokola a dokola a dokola, až kým si na to nespomenú a neuvedomia si, že za toto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, už to tu bolo mojimi kolegami a kolegyňami viackrát povedané, že strana SMER je, alebo bola aj pri vláde približne 4 700 dní, čo je teda 13 rokov vládnutia. Od začiatku, kedy sme sa začali však rozprávať tu v pléne o konsolidácii, nepočujeme nič iné, či už v rozpravách, alebo vo faktických poznámkach, že teda za všetko môžu tie vlády, ktoré tu boli tri roky počas troch kríz.
Keď si Robert Fico prvýkrát sadol do premiérskeho kresla, tak verejný dlh sme mali na úrovni zhruba 30 % HDP. Keď SMER končil tretie volebné obdobie, verejný dlh bol na úrovni až 60 % HDP. V podobnom duchu sa niesol rozpočet aj na tento rok. Vlády Roberta Fica nikdy nešetrili a hlavne, čo je dôležité, treba povedať, že nikdy nevedeli využívať zdroje efektívne. Ani dnes teda nevedia konsolidovať. Konsolidácia je neprepracovaná, navyše v skrátenom legislatívnom konaní.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť očakáva budúci rok vplyvom konsolidácie spomalenie rastu ekonomiky, vláda však ani po apeloch z viacerých strán, aj teda zo strany aj nás Progresívneho Slovenska, nepredstavila nič, čo by tomu zabránilo. Samozrejme, už to tu aj pán Kišš spomínal, podľa vás za všetko môžu Ódor, Radičová, Ódor a znova Ódor, len teda ešte raz pripomínam, vládli ste tu trinásť rokov, alebo teda vládnete trinásty rok a čo po vás zostalo? Keď iné krajiny si v dobrých časoch dokázali odkladať na horšie časy, vy ste nedokázali ani zostaviť vyrovnaný rozpočet a ešte ste nedokázali ani budovať naše Slovensko. Dnes stále nemáme diaľnicu do Košíc, chýbajú nám moderné nemocnice, chýbajú nám vysoké školy svetového formátu, rozpadajú sa nám cesty, mosty a mnohé nemocnice a nehovoriac o tom, že dnes nemá pol milióna ľudí na Slovensku stále prístup k bezpečnej pitnej vode z verejného vodovodu a jeden a pol milióna ľudí nemá na Slovensku verejnú kanalizáciu.
Investičný dlh do kritickej infraštruktúry je dnes podľa NKÚ na úrovni približne 10 mld. eur. Včera vyšla dokonca tlačová správa Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, kde úrad považuje situáciu s potrubiami verejných vodovodov a verejných kanalizácií na Slovensku za katastrofálnu. Mnohé z nich sú za hranicou životnosti. Tak ja sa teda naozaj pýtam, čo vlastne po vás zostalo za tých 12 rokov vlád? Čo? Skúste mi povedať. Čo ste, čo sa vám podarilo také významné na Slovensku posunúť dopredu alebo vybudovať?
A teda v tomto kontexte poviem aj takú príhodu zo včera, kedy som bola na rodičovskom združení môjho syna prvýkrát na strednej škole, a teda keď som vstúpila do triedy, tak som sa normálne vrátila v čase. A toto je tiež vizitka, dámy a páni zo SMER-u, presne vaša, vašich 12 rokov vlád. Vlády SMER-u až chirurgicky presne robia opak toho, s čím prichádzajú vyspelé západné štáty.
Práve dnes zverejnila skupina nezávislých ekonómov INESS porovnanie Slovenska a Dánska. Z dát vyplýva, že Dánsko sa za posledných desať rokov snaží znižovať verejné výdavky v pomere k HDP. Čoraz viac peňazí tak necháva v rukách ľudí a ak už aj financuje sociálny štát, tak primárne tak, aby neobmedzoval hospodársky rast krajiny a ekonomika rástla rýchlejšie, ako rastú výdavky vlády. A u nás robíme presný opak. Vláda Roberta Fica zvyšuje svoje výdavky na úkor ľudí a zároveň spomaľuje hospodársky rast.
Prečo si nedokážeme brať príklad zo západných krajín a robiť rozumné opatrenia v čase, keď je nevyhnutné šetriť? Prečo nemôžeme pozorovať pozitívne príklady od našich susedov, ktorí nás už naozaj v mnohých ukazovateľoch, ako je napríklad rast životnej úrovne, predbiehajú? Ešte aj tá Ukrajina, ktorú tu mnohí považujú za štát s vysokou mierou korupcie a zaostávania, nás v mnohých oblastiach predbieha. Všimli ste si napríklad, že urobili reformu obcí a miest, čím dokážu šetriť verejné výdavky a vykonávať viac verejných investícií? Prečo je pre túto vládu slovo reforma červené súkno a SMER za obdobie svojej existencie nepriniesol na stôl ani jedinú zmenu, ktorá by posunula krajinu vpred?
V súvislosti s konsolidáciou treba upriamiť pozornosť na jednu dôležitú vec. Znižovať percentá z podielu dane samosprávam je povestná hrubá čiara, ktorú nikto pred touto vládou ešte neprekročil. Táto konsolidácia poškodí naše obce, mestá aj kraje. Už dnes je situácia v samosprávach mimoriadne vážna a mnohé ledva prežívajú. Predstavený konsolidačný balíček je zlyhanie nielen partnerského dialógu zo strany vládnych predstaviteľov, ktorý bol teda vehementne sľubovaný pred nástupom tejto vlády, ale aj obrovské riziko, ktoré môžeme pre rok 2025 a nasledujúce roky očakávať. Balíček opatrení bol odprezentovaný bez predošlej odbornej diskusie a opäť je zákon predložený v skrátenom legislatívnom konaní. Navrhujete v ňom teda znížiť percento, ktoré patrí našim obciam, mestám a krajom z podielových daní. Samosprávam teda nielenže neprídu peniaze navyše, ale teda budú ich mať ešte aj menej. Obce, mestá a kraje žiadali už viackrát za posledný pol roka dofinancovanie. Spoločne aj s kolegom s Marekom Lackovičom sme predkladali aj tu minulý týždeň uznesenie na dofinancovanie samospráv v hodnote 120 mil. eur, ale teda vládna koalícia ho teda odmietla. A ja naozaj som veľmi zvedavá, že ako strana HLAS zatlačí aj v tomto pri tých rokovaniach a čo pre samosprávy vyrokuje. Podľa posledných informácií teda vraj až v pondelok majú mať nejaké tlačové vyhlásenie.
Čo sme mohli vidieť za posledné mesiace? Koalícia namiesto toho, aby našla teda pomoc pre naše samosprávy, dotuje obce absolútne nesystémovo a nekoncepčne. Každý mesiac po výjazdovom rokovaní vlády upozorňujeme na to, že koalícia okráda obce s nezávislým alebo opozičným vedením, že táto vláda sa stará iba o svojich ľudí. Opakovane sa pýtame, či životy ľudí, ktorí volia Progresívne Slovensko alebo hociktorú inú opozičnú stranu, majú pre premiéra Fica nebodaj 20-krát menšiu hodnotu. Ľudia, ktorí nevolili SMER či SNS, majú nebodaj 30-krát menej problémov so zlyhávajúcim školstvom, zdravotníctvom, chýbajúcimi cestami či vodovodmi? Nedávno dokonca samotné ministerstvo financií zverejnilo, že rozdalo dotácie vo výške 3,5 mil. eur. Z toho 62 % išlo koaličným starostom na ploty, chodníky a teda naozaj úplne absurdnosti, keď si to vyhľadáte na stránke ministerstva financií, tak naozaj že to jeden by sa čudoval, že čo všetko sa dá vymyslieť. Ale na druhej strane tu samosprávy mnohé volajú teda o pomoc, hovoria o tom, že nemajú za čo svietiť, za chvíľku aj kúriť a že nemajú na platy zamestnancov, že hrozí naozaj celkové pozastavenie investičného rozvoja. A presne aj toto ukazuje na to, ako vám vlastne na Slovensku nikdy úprimne nezáležalo a ani nezáleží, že robíte rozhodnutia absolútne neuvážene a na prvú. V tomto čase aj Únia miest Slovenska upozorňuje, že mnohé mestá nedokážu zostaviť svoje rozpočty na rok 2025. Chvíľami to až môže vyzerať, že štát chce samosprávy položiť na kolená, aby potom ako veľkí záchrancovia a spasitelia mohli prísť s pártisícovou dotáciou.
Dovoľte mi teda ešte raz zopakovať to najdôležitejšie. Samosprávy potrebujú viac peňazí, na tom sa tu asi zhodneme všetci, ale keď sme aj na výbore hlasovali o našom návrhu na uznesenie o dofinancovaní samospráv vo výške 120 mil., tak takmer všetci koaliční poslanci nám dali za pravdu, súhlasili s potrebou podpory samospráv. Po predstavení konsolidácie to však vyzerá tak, že samosprávam nielenže neprídu teda peniaze navyše, no budú ich mať ešte oveľa menej. A tak ako som povedala, to môže byť naozaj devastačné. Najviac to však vo finále pocítia, ako inak, ľudia. Samosprávy budú nútené zvyšovať miestne dane a poplatky, budú nútené šetriť na školách, cestách, sociálnych zariadeniach, ale predstavitelia vlády si však zatiaľ budú asi veselo užívať svoje dvojnásobné platy a lietať vládnym špeciálom na futbalové zápasy a, ako sme to mohli naposledy vidieť, na výlety do Ameriky.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

vymazať

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ja by som chcela reagovať na tú časť, Štefan, kde si hovoril o tých dotáciách, ktoré ministerstvo financií nedávno rozdalo. A tiež ma to celkom šokovalo, že myslím si, že naozaj jedna, jedna výzva bola na tri a pol, druhá na jeden a pol milióna. A ja som to hovorila aj v rozprave, keď sme hovorili, kde sme navrhovali s kolegom to uznesenie o dofinancovaní samospráv, že ja som bola šokovaná, že na jednej strane tu ministerstvo financií rozdá milióny a na druhej tu samosprávy naozaj nemajú z čoho platiť mzdy na úradoch. A je to taký paradox, že vy sa absolútne nesnažíte o to, aby ste nejakým spôsobom naozaj našli tie financie a my sme mali aj včera tlačovú besedu k tomu, že tento konsolidačný balíček sa naozaj dotkne našich samospráv, aj našich krajov. A dokazujú to aj dáta, že tá situácia v našich samosprávach je veľmi vážna a treba si uvedomiť, že starostovia a starostky budú musieť opäť pristúpiť v návrhoch rozpočtov k nejakému okresávaniu. A to, že budú musieť zvyšovať poplatky a dane sa opäť dotkne ľudí v našich obciach a mestách. A naozaj, že budú to poplatky za sociálne služby v domovoch sociálnych služieb a niektorým samosprávam dokonca hrozia nútené správy, lebo tak ako som povedala, nemajú ani na tie výplaty. Menej peňazí bude znamenať aj to, že sa budú okresávať rôzne kultúrne podujatia, aj športové, ktoré prídu ako prvé na rad. A ja viem, že na kultúre vám moc nezáleží, ale nedávno ste zriadili ministerstvo športu a to keď budú musieť siahať v rozpočtoch na financie a budú sa musieť znižovať výdavky tak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za všetky faktické.
A zareagujem na kolegu Prostredníka. A to, to sme sa aj my rozprávali, keď sme boli vás navštíviť, že... a ja som to teda neprízvukovala v tom mojom príhovore (povedané so smiechom), ale áno, že tiež si myslím, že mali... je najvyšší čas, aby sme to slovné spojenie teda hovorili so zdravotným znevýhodnením, že tiež si myslím, že, že už nastal čas a, dúfam, že teda sa nám spoločne aj podarí v tomto spraviť nejaké zmeny.
A ja by som sa chcela teda poďakovať aj Veronike Veslárovej za jej prácu, ktorú robí, a je tu jediná poslankyňa, aktuálne, myslím, teda so zdravotným znevýhodnením. A naozaj robí veľmi veľa a snaží sa a prináša tie reálne skúsenosti aj z jej života. A myslím si, že by bolo naozaj dobré, keby na to viac poslancov reflektuje z koalície, a zoberú si k srdcu, keď niečo naozaj ona povie, že naozaj je to teda odžité. A je to tak.
A teda na záver naozaj ešte raz naozaj vám veľmi pekne ďakujem. Ešte raz sa ospravedlňujem teda za tie, za tie nedostatky, ktoré tu vznikli, a verím, teda že keď sa, keď sa stretneme na správu ďalšiu, že teda budete hovoriť aj oveľa viac aj pozitívnych vecí, ktoré sa stali na Slovensku.
Ďakujem.

Tak ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážená pani komisárka, kolegovia, kolegyne, Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím je nesmierne dôležitá inštitúcia v našej spoločnosti. Má už teda osemročnú tradíciu, ako ste aj vy spomínala, a svoju prácu si vykonáva naozaj svedomito a poctivo. Každoročne nám teda pani komisárka predkladá správu o činnosti, a ktorá teda predstavuje, kde naozaj poukazujete na veľké množstvo aktivít, ktoré zahŕňa napríklad či už osobné monitorovacie návštevy, účasti v rôznych pracovných skupinách či posudzovanie individuálnych podnetov.
Ja si teda dovolím aj poukázať na tú situáciu tu v pléne, že veľmi ma mrzí, teda že tu nevidím viac kolegov a kolegýň z koalície, ktorí často v posledných mesiacoch hovorili o tom, ako veľmi záleží na ľudských právach, ale, samozrejme, musím teda trošku pohrešiť aj, samozrejme, aj ľudí z opozície. Myslím si, že toto je veľmi dôležité, aby to ľudia počuli, pretože naozaj sú to možno tie dve hodiny, ktoré tu strávite za rok a kde zhrniete celú tu situáciu, ktorú na Slovensku máme v oblasti pomoci, alebo teda aj tých podnetov, ktoré ľudia so zdravotným znevýhodnením, s ktorými sa na vás obracajú.
Zo správy sme sa dozvedeli, že úrad v roku 2023 zaznamenal historicky najviac podnetov. Je to, samozrejme, aj pozitívna, aj negatívna správa. Na jednej strane je teda naozaj skvelé, že sa ľudia teda so zdravotným znevýhodnením obracajú na vás a že upozorňujú na nedostatky, ktoré máme v systéme.
Na druhú stranu tú máme teda množstvo prípadov, ktoré teda poukazujú na to, že základné ľudské práva a slobody a život na rovnakom základe s ostatnými pre osoby so zdravotným znevýhodnením nie sú teda v našej spoločnosti samozrejmosťou a bežnou vecou. Za posledné tri roky sme sa aj spoločne s kolegyňou Veronikou Veslárovou stretli naozaj s desiatkami organizácií po celom Slovensku, ale aj zástupcami a zástupkyňami našich samospráv a kontaktovalo nás aj nesmierne veľa rodičov s rôznymi problémami. Vypočuli sme si naozaj veľmi ťažké príbehy. Boli to naozaj že životné situácie, kedy skutočne že mne doslova až mráz behal po chrbte, že keby som musela ja stáť v tej situácii, že aké by to bolo naozaj hrozne náročné tuná na Slovensku, kde rodičia narážajú na rôzne bariéry v sociálnom systéme, školstve, zdravotníctve, a teda aj na úradoch.
Za toto obdobie tých troch rokov, kde som mala možnosť viac navnímať tú problematiku, lebo teda sama sa... som predtým nevenovala sociálnej oblasti, ale teda vďaka aj Veronike som mala možnosť viac sa do toho zahĺbiť a sama som si uvedomila jednu vec, že ľudia, ktorí sa žiadnym spôsobom priamo nedostávajú do osobného kontaktu alebo nemajú tú skúsenosť, že čo to znamená žiť so zdravotným znevýhodnením, alebo nejakým spôsobom teda nemajú ten kontakt, že, si myslím, že nedokážu úplne dobre navnímať potreby ľudí so zdravotným znevýhodnením, že často žijeme trošku ako keby také paralelné životy vedľa seba, a pokiaľ sa niekedy nejakou skúsenosťou naozaj tie životy nám nepretnú, tak je len veľmi náročné, aby tí ľudia, ktorí sú bez zdravotného znevýhodnenia, úplne dobre navnímali tie potreby ľudí so zdravotným znevýhodnením a dokázali pochopiť tie potreby a bariéry, ktoré táto spoločnosť, žiaľ, teda im kladie pod nohy.
A myslím si, že toto je aj taký základný problém, že naša spoločnosť, a teda najmä naši politici a političky nie sú častokrát dostatočne scitlivení, teda tí ktorí vlastne aj rozhodujú potom tu, tu v Národnej rade a majú priamy vplyv na všetky politiky. A teda aj v tom pociťujem, že ten, tie nedostatky, že dnes sme práve preto v mnohým oblastiach aj roky pozadu. Aj v oblasti inkluzívneho vzdelávania, poskytovania sociálnych služieb či v možnosti zamestnávania ľudí so zdravotným znevýhodnením.
A je nesmierne dôležité, aby sa nám tie životy čo najviac pretínali v tých bežných situáciách, na školách, úradoch, práci, alebo teda aj na ulici, a naozaj by sme sa mali snažiť, aby sme my nastavovali tie politiky fungujúco, máme to v rukách, a vlastne aj tu, tu mnohé zákony keď prichádzajú do pléna, ma veľmi mrzí, že častokrát sú to malé veci, malé zmeny, ale ktoré by mali naozaj veľký vplyv na to, že by sa tá kvalita života tých ľudí zlepšila.
A ja teda aj dnes vyzývam všetkých poslancov a poslankyne a všetkých ľudí, aj ktorí napríklad sú aj na komunálnej úrovni, či ľudí na úradoch, ľudí, ktorí majú moc a rozhodujú, že aby lepšie navnímali to, to, že ako ľudia, aké potreby majú ľudia so zdravotným znevýhodnením.
Naozaj odporúčam každému, aby sa išiel pozrieť do zariadenia, aby sa stretol s rodinou, ktorá čelí týmto problémom, a myslím si, že, že to je tá cesta na to, aby sme dokázali aj my možno potom tu lepšie sa rozhodovať a snažili sa tie podmienky ľudí so zdravotným znevýhodnením zlepšovať.
Ja spomeniem možno ešte jednu takú, tým, že sme aj teda za posledný rok absolvovali troje voľby, tak vlastne vy ste rovnako robili aj prieskum architektonickej prístupnosti volebných miestností. A ako už spomínala aj kolegyňa, my sme, neviem, päť rokov dozadu založili takú iniciatívu Odstráňme bariéry, kde sme, kde nám ľudia nahlasovali rôzne podnety a my sme sa snažili teda kontaktovať inštitúcie a upozorňovať ich na tieto bariéry. Som rada, že teda aj niektorí, väčšinou teda akože aj reflektovali na to, aj keď sme napríklad snažili sme sa aj po roku prísť, ísť sa pozrieť, že či tá bariéra je, je teda odstránená, a ja som to tu už nič aj spomínala, ale mali sme na jednej fakulte tu v Bratislave teda nahlásený podnet a napísali sme aj dekanovi školy a sľúbil nám teda, že áno, že vybudujú bezbariérový prístup, lebo robili nejakú rekonštrukciu, a keď sme sa tam teda po roku išli pozrieť tak boli tam nejaké štyri schody, ale teda, žiaľ, bezbariérový prístup na túto fakultu urobený nebol napriek tomu teda, že nám to bolo prisľúbené, že teda aj písomne sme to mali od, od dekana.
Takže toto sú také trošku smutné situácie, že čo ste aj vy spomínala, že, naozaj že častokrát je to aj o tom prístupe ľudí v tých inštitúciách, na úradoch, a keď sa aj stretávame s primátormi, primátorkami okresných miest, tak ako kolegyňa spomínala, že sme robili aj ten prieskum, tak si uvedomujem, že, že najväčším problémom je to, že tí ľudia, ako keby že riešime tie situácie, ale častokrát presne že zabúdame ako keby na tieto veci. Bolo pár ako keby aj pozitívnych, že, že tí zástupcovia nám hovorili, že áno, že keď už budujú napríklad detské ihrisko alebo sa robia nejaké projekty, tak, samozrejme, už myslia na to, aby boli inkluzívne ihriská, lebo myslí sa na tie obrubníky, ale stále si myslím, že v tomto máme veľké nedostatky. A mali by sme oveľa, oveľa viac o tom hovoriť aj na tej presne komunálnej úrovni, lebo tam sa deje ten život, tam tí ľudia trávia ten čas a najviac ako keby pociťujú tie bariéry, presne jak ste hovorila, a na tých, častokrát na obecných úradoch, na tých dedinách, že, naozaj že, že niekedy je to jeden-dva schody, ale pre toto človeka je to, je to, keď príde sám a nemá mu kto pomôcť, neni tam zvonček, tak naozaj môže sa jedine otočiť, a teda vybaviť si to alebo musí zavolať, alebo proste nejakým spôsobom sa snažiť.
A my sme, my sme, keď sme robili aj ten prieskum vlastne tej debarierizácie tých okresných, mestských úradov v okresných mestách na Slovensku, tak my sme vlastne tak teda robili taký fiktívne, že sme volali, hej, Veronika teda zo svojej pozície a ja teda fiktívne, a ono, ono, častokrát oni hovorili, však my prídeme dole, však stačí len povedať. Úradníčka je teda ochotná prísť, čo, samozrejme, je dobré, ale treba si uvedomiť, že pre toho človeka, ktorý tam stojí na tej ulici, je to veľmi neúctivé. A často ani toto si ľudia, ktorí s tým neprichádzajú, ani ja sama možno 5-10 rokov dozadu, že človek si to neuvedomí. Ale keď začne viac s tou témou pracovať, tak vtedy pochopí to, že ako sa cíti ten človek, keď počuje tie príbehy, a presne že aj vám, aj nám to častokrát hovorili ľudia, že ono sú to častokrát také maličkosti, v tých situáciách, ale že ono to veľmi veľa znamená pre toho človeka. Čiže presne, že toto sú tie veci, a to aj ja zo svojej skúsenosti môžem povedať, teda už sa, už sa budem opakovať, ale že naozaj je veľmi dôležité, aby sme my mali navnímané tie situácie, aby sme dokázali pochopiť, že, že ako sa cítia tí rodičia, tých detí, alebo aj teda ľudia so zdravotným znevýhodnením. No, toľko asi za mňa.
Ja teda na záver by som vám teda ešte raz chcela veľmi pekne poďakovať, myslím si, že je veľmi dôležité, teda aby táto správa tu bola vždy prednesená. A ja by som sa vám chcela zároveň aj ospravedlniť, dúfam, že v mene všetkých za to, že ste musela na trikrát chodiť. Ja som to považovala za veľmi neúctivé voči vám a jednoducho nemalo by sa to diať, že mali by sme tieto správy brať veľmi vážne a každý poslanec a poslankyňa by sa mal veľmi nad tým zamýšľať, nad každým vaším slovom, ktorý v tej správe prednášate.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, podpredseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajkyňu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Slovenskej Národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokujú v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne.
Naozaj milujem túto plnú sálu, keď tu človek môže rozprávať. No ale poďme teda k nášmu uzneseniu.
Pán predsedajúci, teda ďakujem za slovo, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi začať úsekom z tlačovej správy z apríla tohto roku. Citujem: "Robert Fico podporuje myšlienku, aby sa do miest, obcí a vyšších územných celkov dostalo čo najviac peňazí, o ktorých môžu samosprávy rozhodovať." Prešlo päť mesiacov a dnes tu sme kvôli tomu, že finančná situácia miest, obcí a vyšších územných celkov je naozaj veľmi zlá. Chýba im dokopy 120 miliónov, 36 miliónov eur pre vyššie územné celky a 84 miliónov eur pre obce a mestá. A, bohužiaľ, teda situácia sa stále zhoršuje. No treba povedať, že nie je to teda vinou ani samospráv, ani vyšších územných celkov. Samosprávy sú dnes vystavené tlaku prijímania opatrení v oblasti obmedzovania dotácií, zvyšovania poplatkov a daní, ktoré vedú k znižovaniu životnej úrovne ľudí a nehovoriac teda o tom, že aj včera v kontexte predstaveného konsolidačného balíčka to naozaj asi nebudú mať ľudia na Slovensku jednoduché. Navrhujeme prijať toto uznesenie o kompenzácii výpadku príjmu samospráv. Sám Robert Fico zvolával ako opozičný politik mimoriadnu schôdzu na dofinancovanie samospráv, kedy povedal, opäť citujem: "Budeme trvať na tom, aby samosprávy prežili. Musia dostať minimálne túto injekciu." Ja teda očakávam, že koaliční poslanci, aj vláda sa postavia k tejto situácii naozaj zodpovedne a nájdu čo najrýchlejšie riešenie pre naše obce, mestá a naše kraje.
Uznesením, ktoré predkladáme, chceme zaviazať vládu, aby toto riešenie musela v krátkom čase nájsť. Rokovania ministra financií s predstaviteľmi samospráv totiž trvajú už niekoľko mesiacov a doposiaľ nepriniesli naozaj žiadne konkrétne výsledky. Je preto nevyhnutné, aby Národná rada vyslala signál, že situácia je vážna a je treba naozaj jej neodkladné riešenie. Samosprávy už niekoľko mesiacov upozorňujú na nepriaznivú situáciu, ktorá sa netýka len malých obcí, ale aj krajských miest. Mestá a obce musia prijímať radikálne opatrenia, ktoré ovplyvňujú poskytovanie služieb, ich investičný rozvoj, ale aj bežný chod úradov.
Podľa Združenia miest a obcí Slovenska hrozí, že sa výhľadovo zastaví aj investičný rozvoj v regiónoch plánovaný pre rok 2025. Samosprávy upozorňujú na to, že každý mesiac dostávajú o 50 % menej financií z verejného rozpočtu a z tohto dôvodu sú nútené prijať rôzne opatrenia, ktoré som už aj spomínala a majú teda dopad na kvalitu života ľudí. Medzi nimi sa vyskytujú zásahy do úplných samozrejmostí, kedy sú starostky a starostovia nútení napríklad vypnúť verejné osvetlenie v nočných hodinách, či zvyšovať poplatky za rôzne služby. Ja teda musím povedať, že aktuálne aj často aj na sociálnych sieťach, keď sledujem rôzne skupiny, tak ľudia naozaj píšu, že teda v dedinách sú pozhasínané lampy v noci a naozaj že necítia sa dvakrát bezpečne.
Dámy a páni, uvedomme si, že obyvatelia obcí a miest platia rovnaké dane bez ohľadu na veľkosť obce, v ktorej žijú. Či žijú v krajskom meste, alebo v obci, ktorá má 200 obyvateľov, vždy si musia plniť svoju povinnosť a odviesť zo svojich platov časť príjmu na chod svojich samospráv. Ak niekto zarobí 1000 euro v Žiline, tak odvádza zo svojej mzdy rovnakú čiastku ako občan, ktorý zarobí rovnakých 1000 eur dajme tomu v Povinej.
Je preto absolútne nedôstojné, že kým niektoré obce dokážu poskytnúť kvalitný servis a služby hodné 21. storočia, niekde inde nemajú možnosť napríklad teda, ako som spomínala, musia mať v noci vypnuté pouličné lampy a, pardon, ospravedlňujem sa... čiže v 21. storočí niekde naozaj nemajú v noci zapnuté teda pouličné lampy a v najbližšom roku im ani neopravia napríklad detské ihrisko, pretože ich obec jednoducho nezíska dostatočné príjmy. Je absurdné, že si obec jednoducho nedokáže zafinancovať ani takéto základné služby pre svoje obyvateľstvo.
Je najmä absurdné, ak si uvedomíme, že za situáciu nemôžu ani starostovia, starostky, ani zastupiteľstvo, ani občan, ktorý v tej obci žije. Táto situácia vyplýva výlučne z nezodpovedných rozhodnutí politikov a pretrváva dodnes, pretože ani dnes ju politici na centrálnej úrovni nie sú ochotní riešiť. Primárnym zdrojom financovania miestnych a regionálnych samospráv je daň z príjmu fyzických osôb. V tomto roku však boli zaznamenané nižšie príjmy z dane z príjmu fyzických osôb oproti predchádzajúcemu rozpočtovému roku. Naša vláda napriek tomu neposkytla mestám, obciam a vyšším územným celkom kompenzáciu výpadku príjmu, o ktoré dlhodobo žiadajú ich zastupiteľské združenia, ako je Združenie miest a obcí Slovenska, Združenie samosprávne kraje Slovenska, SK8 či Únia miest Slovenska. Predseda ZMOS-u upozornil, že historicky prvýkrát po fiškálnej decentralizácii hrozilo, že obce, mestá a kraje by mali zápornú hodnotu podielovej dane. To znamená, že štát by im peniaze z daní nielen neposlal, ale ešte aj zobral.
Na druhej strane tu vidíme, ako vláda bez poriadneho odôvodnenia zriadila teda napríklad ministerstvo pre Andreja Danka, ktoré nás stojí viac ako 100 miliónov eur ročne, a dokonca si teda bez problémov, pán minister už odišiel, bez problémov prenajme dvakrát drahšie priestory, ktoré teda budú v prepočte 1,5 milióna eur ročne.
Vidíme, ako si ministri, ministerky a premiér zvýšia platy a nie je pri tom úplne náročné si nájsť výroky premiéra Fica o tom, ako je zásadne proti zvyšovaniu platov. Citujem: "Nevidím žiadny dôvod, aby platy ústavných činiteľov išli prudko hore. Bolo by to absolútne neférové k ľuďom, ktorí zarábajú 400, 500 alebo 600 eur. Je to pre mňa tak principiálna otázka, že pokiaľ by sa mala situácia vyhrotiť, tak som pripravený aj spojiť hlasovanie o dôvere vlády s týmto zákonom." V tom čase toto tvrdil premiér. A ja sa teda pýtam, pán premiér, už nikto na Slovensku nezarába dneska minimálnu mzdu? A koho výsledok je vlastne, že stále tu máme platy na úrovni 600 alebo 700 eur?
Vládli ste naozaj príliš dlho, aby niekto mohol tvrdiť, alebo aby ste vy mohli tvrdiť, že toto nie je aj na vašich pleciach. A toto je presne inak Robert Fico, človek, ktorý nemá problém jeden deň povedať niečo a na druhý deň robiť presný opak. Namiesto toho, aby riešil skutočné problémy, napríklad aj tie mzdy a kvalitu života ľudí na Slovensku, tak buď tu podporuje úplne nelogické projekty svojho trojpercentného koaličného partnera, alebo si hľadá zástupné témy na prekrytie toho, že tu likviduje demokraciu a právny štát. To, čo zatiaľ vidíme od vlády, sú len nesystémové kroky, ktoré reálne nikam, našim samosprávam v tejto situácii nepomáhajú.
Koalícia za ideálne riešenie považuje dotovanie obcí absolútne nesystémovo a nekoncepčne. Každý mesiac po výjazdovom rokovaní vlády upozorňujeme na to aj s kolegom, že koalícia okráda obce pod nezávislým a opozičným vedením, že táto vláda sa stará naozaj iba o svojich ľudí. Ja sa pýtam, životy ľudí, ktorí volia napríklad Progresívne Slovensko alebo inú opozičnú stranu, majú pre premiéra Fica nebodaj 20-krát menšiu hodnotu?
Ľudia, ktorí nevolili SMER či SNS majú nebodaj 30-krát menej problémov so zlyhávajúcim školstvom, zdravotníctvom, chýbajúcimi cestami, vodovodmi, kanalizáciami? Vidíme to aj na príklade nedávno. Minulý týždeň ministerstvo financií zverejnilo, že rozdalo dotácie vo výške 3,5 milióna eur. Z toho 62 % išlo koaličným starostom na ploty, chodníky, festivaly a rôzne iné projekty v čase, kedy zástupcovia niektorých samospráv hovoria o tom, že nemajú za čo svietiť, kúriť a dokonca platiť platy zamestnancom, že hrozí pozastavenie celkového investičného rozvoja.
Tak ja už naozaj neviem, že na jednej strane tu rozdávame dotácie a na druhej strane tu nemáme financie na základný chod samospráv. Tak niečo asi potom tu nefunguje.
Ministerstvo financií má z hľadiska obcí a miest len jedinú úlohu. Má zabezpečiť dlhodobé, udržateľné a systémové financovanie, ktoré umožní starostom a primátorom hospodáriť so svojím rozpočtom. Ministerstvo financií má vytvoriť taký model financovania samospráv, aby každé dieťa na Slovensku malo materskú školu, aby naši seniori nemuseli čakať na dlhé týždne a mesiace na miesta v zariadeniach sociálnych služieb. Aby sme nemali rozbité cesty, zničené hrady a aby vo väčšine obcí nechýbali vodovody a kanalizácie. To je jediná úloha, ktorú má ministerstvo financií. Nie rozdávať rôzne dotácie svojim starostom.
Namiesto toho vidíme dlhodobú nečinnosť, ktorá už viac ako 20 rokov spôsobuje, že starostovia čakajú na smiešnych pár tisíc eur z vládnych dotácií, aby mohli postaviť obyčajné detské ihrisko. A aj to šťastie sa usmeje teda, žiaľ, len na tých, ktorí nosia správne stranícke tričko. Dovoľte mi, aby som v tejto rozprave v krátkosti hovorila ešte o jednej veci. Teda nielen o potrebe stabilizácie finančnej situácie našich samospráv, ale aj využila túto príležitosť hovoriť o potrebe zmeny pohľadu na fungovanie našich samospráv. Na Slovensku máme viac ako 1100 obcí, ktoré majú menej ako 500 obyvateľov, ktoré musia plniť všetky kompetencie ako veľké mestá. A toto je naozaj jednoducho neudržateľné. Všetci o tom vieme, všetci o tom hovoria a nikto s tým nič roky nerobí. Potom sa naozaj nemôžeme čudovať, že stále prešľapujeme na mieste. Väčšina európskych štátov urobila krok k efektívnejšiemu fungovaniu samospráv. Urobili kroky, ktoré umožnili dostať do regiónov viac peňazí a financovať investície a služby, ktoré dovtedy nebolo možné. Nás k rovnakým krokom vyzývajú dlhodobo nielen európske inštitúcie, ale aj akademici a organizácie OECD napríklad. Podľa mnohých publikácií by podobné zmeny mohli priniesť efektívnejšie spravovanie verejných prostriedkov, viac kvalitnejších verejných investícií a rovnako aj ekonomický rast.
Vlády SMER-u, ktoré majú rezort financií vo svojich rukách už štvrté volebné obdobie, sa k ničomu podobnému nikdy neodvážili. A aj to je dôkaz alebo jeden z dôkazov, že im na skutočnej pomoci ľuďom na Slovensku úprimne nezáleží. Nechcem byť teda veľmi zlá, ale mám niekedy pocit, že na Slovensku fungujeme tak, že záujmy jednotlivcov sú niekedy nad záujmy našej krajiny. A vidíme to teda hlavne aktuálne na strane našej vládnej koalície. A z tohto dôvodu aj Slovensko, žiaľ, nenapreduje. Pretože nedokážeme robiť niekedy aj ťažké rozhodnutia v oblasti fungovania. Tieto rozhodnutia, reformy by však Slovensko posunuli naozaj dopredu míľovými krokmi. Každý z nás jednoducho musí vykročiť niekedy zo svojho tieňa a pozerať dopredu. Potrebujeme začať využívať naše zdroje čo najefektívnejšie a poskytovať ľuďom čo najlepšie služby bez ohľadu, kde na Slovensku sa narodili, či rozhodli žiť. Páni, dámy, prosím, začnime riešiť skutočné problémy, ktoré naše Slovensko naše obce, mestá trápia a takým je aktuálne teda aj dofinancovanie našich samospráv.
Preto vás prosím o podporu nášho uznesenia.
Ďakujem.