Videokanál poslanca

...ja som to už spomínala, teda má konkrétne dôsledky na ľudí a na našu krajinu. Hlavne sú to teda tie zdravotné riziká, keď ľudia čerpajú vodu z neverených alebo kontaminovaných zdrojov. Environmentálne škody, keď splašky z domácnosti končia v potokoch, riekach a pôde a naozaj je to potom jeden, jeden kolobeh, pretože aj u nás znova poviem, že nemusíme ísť nikdy ďaleko, lebo my už dávame toľko chémie. Máme vlastný vodovod ako obec, ale už dávame toľko chémie do vody, že už naozaj, že aj my sme prestali piť aj tú vodu z vodovodu. Takisto rozvoj kritickej infraštruktúry predstavuje aj zastavený rozvoj našich obcí, lebo bez vody a kanalizácie nepríde ani podnikateľ, nepríde ani developer a nepríde ani mladá rodina a naozaj, že v dnešnej dobe, sa už ľudia pýtajú, že či tam, a často to teda býva, ja som tu už hovorila taký taký príbeh, že moja známa kupovala v Rakúsku, tuto neďaleko dom a pýtala sa realitnej maklérky, že či je vôbec dom pripojený na vodovod a kanalizáciu a tá sa na ňu pozerala, že až sa zasmiala, že či to myslí vážne. No ale u nás je to realita, že či je dom pripojený na vodovod a kanalizáciu a samozrejme, spoločenská nespravodlivosť. Častokrát teda obyvatelia veľkých miest platia za kvalitné služby, zatiaľ čo tisíce ľudí na vidieku žijú vo fyzickej a infraštruktúrnej biede a samozrejme týka sa to dneska aj mnohých veľkých miest, keďže sú aj nové časti aj, však aj Bratislava má časti, ktoré nie sú skanalizované alebo sú to mnohé, mnohé časti aj v blízkosti alebo väčšie obce v blízkosti veľkých miest. Čiže takisto netýka sa táto téma len oblasti na vidieku. My v Progresívnom Slovensku naozaj odmietame predstavu, že existujú prvotriedni občania, ktorým tečie voda z kohútika, funguje kanalizácia a druhotriedni občania, ktorí sa musia starať o vodu, žumpy a baktérie v pôde. Nerovnosť v prístupe k základnej infraštruktúre je sociálnou nerovnosťou a zároveň brzdou rozvoja našich regiónov. A teraz pár slov k aktuálnemu vedeniu rezortu životného prostredia. Ja som to už spomínala, že pán minister prišiel teda do úradu s množstvom sľubov, hovoril, že teda bude bojovať proti byrokracii, že pomôže vidieku, že urýchli eurofondové investície. A realita takmer po dvoch rokoch. Po prvé, chýba systémová vízia. Ministerstvo pod vedením pána ministra Tarabu nepredstavilo žiadnu ucelenú stratégiu obnovy vodovodov a kanalizácií. Bolo síce komunikované, že v marci bude predstavený ďalší nejaký strategický dokument k budovaniu, ten teda, že sme žiaľ nevideli, ale naozaj, že chcelo by to už seriózny prístup, ktorý teda žiaľ vidíme, že nie je, lebo aj teraz to dokazuje aj táto situácia, že ja by som chcela vedieť, že s koľkými ľuďmi v tejto téme sa pán minister za tie dva roky stretol a čo čo vlastne vyriešil, keď tu vidíme aj teraz takú polovičnú robotu ohľadom tohto zákona. Neexistuje mapa potrieb, jasná priorizácia ani plán financovania. Slovensko potrebuje jasne vedieť, kde sú najväčšie biele miesta a ako ich v nasledujúcich 10 rokoch pokryjeme. Aj riešenie tohto zákona sprevádzalo teda na začiatku vaše spochybňovanie a zosmiešňovanie ako NKÚ, tak aj nás. Po druhé, teda kolabuje čerpanie peňazí. Slovensko má k dispozícii stovky miliónov, no ich čerpanie viazne. Projekty sa zasekávajú na povoľovacích procesoch, nie sú pripravené kvalitné žiadosti, miestne samosprávy sú ponechané napospas s ministerstvo, ja teda som nepočula naozaj žiadne riešenia. Po tretie, ignoruje sa hlas samospráv. Starostovia a starostky po celom Slovensku volajú po lepšej koordinácii, po technickej pomoci, po flexibilite pri spolufinancovaní projektov. Pán minister Taraba, vy im neponúkate nič. Len formalizmus, prehadzovanie kompetencií a mediálne výstupy bez obsahu. Po štvrté, preferujete mediálny populizmus pred odbornou prácou. Namiesto systematickej práce sa venujete kultúrnym vojnám, zakazovaniu dúh alebo rušeniu environmentálnych organizácií. Čo môžeme a musíme urobiť ako politici? Áno, nestačí kritizovať, to súhlasím. Musíme ukázať, čo vieme ako zodpovední politici ponúknuť. To sú konkrétne návrhy, ktoré by mala vláda okamžite riešiť. Ja chcem zároveň aj povedať, že my sme s kolegom predložili aktuálne aj uznesenie, čo sa týka problému vývozov z žúmp a čistiarní odpadových vôd, lebo naozaj, že vnímame to veľmi, dostávame veľa podnetov v týchto témach a treba tú situáciu riešiť a v kontexte aj nákladov, ktoré na rodiny teda táto Ficova drahota dotlačila, tak dneska jednu rodinu, ktorá nie je pripojená na kanalizáciu a poctivo teda odvádza alebo teda využíva odvoz týchto odpadových vôd cez teda fekálne vozidlo do čistiarne, tak stojí takúto rodinu náklady ročne od 500 do 1 000 eur, čiže to je naozaj obrovská záťaž a my máme viacej príkladov po Slovensku, kde tie rodiny žiadajú, aby sa toto riešilo, že to je proste v dnešných časoch neúnosné, aby znášali len kvôli tomu, že vláda Roberta Fica najmä, si nesplnila svoju domácu úlohu a nedobudovala kanalizačnú sieť tak, ako to vyžadovala aj Európska únia. Dôležité je teda podľa nás vypracovať naozaj strategický plán budovania a obnovy, ale ktorý bude stáť na technickom zhodnotení, na tých možnostiach a kde bude konkrétne zadefinované akým spôsobom sa idú riešiť tie problémy v konkrétnych oblastiach na Slovensku, lebo máme tu, ako som už spomínala množstvo takých absurdít, ako bol ten Rohov alebo napríklad Domaniža. Tam v okolí obce majú položené siete a nevedia sa pripojiť na čističkám, pretože tá nemá kapacitu a už štyri, päť rokov siete sú v zemi položené kanalizačné a proste situáciu, prečo sa tieto veci naozaj neriešia. To, čo je dôležité, samozrejme je zjednodušovať povoľovanie a financovanie projektov. Samosprávy potrebujú menej byrokracie, viac predpripravených typových projektov a technickú pomoc pri vypracovaní žiadostí. Štát musí pomáhať, nie trestať. V envirofonde sú zdroje, ktoré by sa mohli využiť aj na danú oblasť a zaviesť, samozrejme, transparentný mechanizmus spolufinancovania, zvýšiť verejný tlak, aj informovanosť. Treba o tejto téme viac hovoriť., čiže my tie rúry nevidíme v tej zemi, ono človek si to uvedomí, až keď vám odstaví obec na pol dňa vodu a zrazu zistia ľudia, že aké to je, keď im z toho kohútika voda netečie, čiže treba s ľuďmi hovoriť, aká je tá situácia a najmä s tými teda, kde tie siete v dnešnej dobe chýbajú, že ako chce štát riešiť tu tieto dopady, ktoré to na nich má. Ja už asi nestihnem všetko, tak ešte sa po prípadne prihlásim do ústnej, ďakujem.

(Reakcie z pléna.) Áno, áno. (Rečníčka sa za rečníckym pultom zapájaním elektrotechniky pripravuje na svoje vystúpenie.)

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Poprosím technikov, aby ste vrátili čas, ešte nezačalo vystúpenie, dobre?

Hanuliaková, Jana, poslankyňa NR SR
Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Pán predsedajúci, pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, pán minister, vážení kolegovia a kolegyne, mne sa to ináč tak páči, že teraz teda tu otvoril pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu problém s tým pozmeňovacím návrhom a zrazu tu teda prebieha k tomu veľká diskusia a ja sa pýtam, že čo ste robili dva roky a čo ste robili odvtedy, ako Najvyšší kontrolný úrad upozorňuje na tieto problémy, ktoré sa vo vodárenstve dejú.
Ja si myslím, že aj stav vo vodárenstve je opäť raz obrazom toho, ako Robert Fico pristupoval k tejto krajine, tak ako to vidíme pri rozpadajúcich sa mostoch, tak ako to vidíme pri rozpadajúcich sa nemocniciach, tak ako to vidíme pri železniciach a v mnohých iných oblastiach na Slovensku, že kam sa človek pozrie, tam vidí obrovské problémy, pretože ste nemalí víziu, nemali ste priority a rovnako to dopadlo aj s vodárenstvom. Pretože tá téma tu mala byť oveľa oveľa skôr na stole. A dnes vieme, že tá situácia na Slovensku v roku 2025 je naozaj alarmujúca. Máme investičný dlh na úrovni 10 mld. eur. A ja sa pýtam, akým spôsobom, alebo kto z vás, aj kto tu sedíte, alebo aj kto tu nesedí a rieši túto tému, akým spôsobom chcete toto napraviť a aké sú vaše riešenia. Pán minister vstupoval pred voľbami do kampane, že jednou z jeho priorít budú kanalizácie. A ja sa pýtam, prečo sa tej téme viac nevenoval? Prečo dneska tu máme síce konečne na stole návrh zákona, novelu k vodovodom a kanalizáciám, ale tá nerieši dostatočne problémy, ktoré dneska v tomto segmente máme. Michal povedal mnohé veci, ktoré sa nám teda dejú, odkedy sme sa tejto otázke začali venovať. My sme spoločne už pár rokov sa venujeme dostupnosti pitnej vody, máme na to aj web, takže ľudia, keď si chcú pozrieť, alebo aj vy www.vodaprevsetkych.sk, kde naozaj pravidelne informujeme o všetkých aktivitách, ktoré v tejto oblasti robíme. A popritom teda sme sa dostali aj k tomuto problému vo Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti na základe tých správ od Najvyššieho kontrolného úradu, ktoré takisto pristáli aj vám určite v mailových schránkach. My dokonca sme upozorňovali na to, že táto správa nebola ani len prerokovaná a predložená na výbore. Včera sme sa tu bavili, alebo predvčerom, o rokovacom poriadku. Ale my by sme v prvom rade mali dbať na to, aby sa vôbec dodržiavali tie pravidlá, ktoré už dneska v tom rokovacom poriadku sú. Mnohé správy sa ani len nedostávajú na výbory, ktoré sú naozaj že dôležité. Ja sa naozaj pýtam, že čo robíte vôbec? Že prečo na toto neapelujete? Vy máte moc, chceli ste vládnuť, máte moc v rukách, tak prosím vás, snažte sa tieto veci riešiť. A obzvlášť téma kritickej infraštruktúry je naozaj téma, ktorou by sme sa tu mali veľmi seriózne zaoberať. Pretože týka sa to každého jedného človeka na Slovensku. A mnohí ľudia ešte v roku 2025, je ich cez pol milióna, nemajú prístup k pitnej vode. Michal ešte bude hovoriť vo svojej ústnej rozprave viac, čo sa týka toho problému, alebo toho samotného návrhu zákona.
Ja by som sa chcela ešte venovať teda viac možno takej situačnej analýze toho stavu. A teda viem, že prevádzkovateľmi verejných vodovodov a verejných kanalizácií sú vodárenské spoločnosti, teda tie boli aj predmetom viacerých kontrol Najvyššieho kontrolného úradu, z ktorých mali teda vychádzať aj zmeny, ako som už povedala, prerokovávaného zákona. To, či sa tak ide udiať a v čom vidíme my problém, už teda zhodnotil aj Michal a pozmeňujúcim návrhom my reflektujeme aj na nedostatky, ktoré sme v predloženom návrhu našli. Ja by som sa teda chcela viac venovať tej situačnej analýze v oblasti našej kritickej infraštruktúry. Nejde len o technickú tému, hovoríme tu o zdraví obyvateľov, o živote na vidieku, o ochrane životného prostredia a o schopnosti štátu zabezpečiť základné verejné služby pre svojich obyvateľov v 21. storočí.
Na úvod položím jednoduchú otázku. Ako je možné, že v roku 2025 máme na Slovensku obce, kde ľudia stále nemajú prístup k pitnej vode z verejného vodovodu? A ako je možné, že v roku 2025 hovoríme o žumpách a nedostatočnom čistení odpadových vôd v stovkách obcí? Odpoveď je bolestne jasná. Systém dlhodobo zlyháva. Ak aktuálne ministerstvo pod vedení a aktuálne ministerstvo pod vedení pána ministra Tarabu rovnako nepredložilo žiadny strategický plán, kde by sa riešili kľúčové problémy, ktoré tu dnes máme vo vodárenstve a so stavom vodovodov a kanalizácií. Pán minister častokrát, aj teda mal nejaké iné investičné zámery, čo sa týka budovania vodovodov a kanalizácií, ale naozaj boli to také ad hoc veci, ktoré kde niekde pustil, teda peniaze, ale máme tu naozaj že mnohé obce, ktoré ja poviem príklad, obce Rohov na Záhorí, ale týka sa to mnohých obcí, ktoré sme precestovali, kde 200 metrov pred hranicou obce je zablendovaný vodovod už asi 7 rokov. Táto obec každý rok žiada v envirofonde peniaze na dobudovanie. Tí ľudia sú tam totálne nešťastní. Tam v lete, keď idete, že nemajú v studniach vodu, tak naozaj tam sa ľudia rozhodujú a my sme už to tu hovorili veľakrát, či si večer spláchnu záchod alebo sa osprchujú. Ja sa pýtam, že kto z vás by chcel žiť v takýchto podmienkach. Páni poslanci zo SMER-u, kde ste boli, mnohí z vás tu sedeli aj predchádzajúce volebné obdobia. Kľudne si tam tak čučkáte stále, ale treba robiť. Treba robiť niečo v tých témach. Ja to vidím aj na tom výbore. Však za dva roky, ja som nová poslankyňa, ale ja som bola normálne, že som žasla, že to je, tie výbory sú len štatisti, ktorí tam nejakým spôsobom nutne len pretečie, čo je treba a to je konec. Tam sa vôbec nerozpráva o dôležitých veciach. A my, keď aj niečo otvoríme a chceme sa o tom rozprávať, tak proste nezáujem. Všetko sa hádže rýchlo zo stola, alebo odídete, alebo neotvoríte ani tie výbory. A tak to tu fungujeme dva roky. A ja neviem, či sa vám to páči, ale už by ste konečne naozaj sa mali nejako voči tomu postaviť a obzvlášť, keď tu máme teda aj návrh toho rokovacieho poriadku. Tak povedzte, čo by malo fungovať teda inak a lepšie, keď neviete dodržiavať ani to, čo tam je teraz.
Dovoľte mi teda ešte sa vrátiť aj k nejakým tým štatistikám, o ktorých som tu aj o viacerých hovorila. Čiže prístup k verejnému vodovodu má dneska na Slovensku približne 90 % obyvateľov. To znie síce dobre, ale teda stále tých 10 % z 5,5 mil. je približne tých 500-tis. obyvateľov bez pripojenia na kvalitný zdroj pitnej vody. K verejnej kanalizácii je teda ešte menej ľudí pripojených. Tam je to okolo 70 % a je to 1,5 mil. obyvateľov na Slovensku stále nemá prístup ku kanalizácii, napriek tomu, že sme sa k tomu zaviazali, že väčšina obyvateľstva už mala byť odkanalizovaná. Dneska, keď si pozriete správy, tak nie je týždňa, aby ste nevideli reportáž, kde je, kde ľudia majú problém s tým, že rieky zapáchajú, lebo sa splašky púšťajú do našich riek, kde sa vypúšťajú fekálne vozidlá. Namiesto čistiarní sa vypúšťajú do našich polí, pretože dneska je stav čistiarní odpadových vôd, to je ďalšia obrovská téma, je alarmujúci. Tu sa hasil jeden problém prednedávnom v Šamoríne, ale to je smietka oproti tomu, aké problémy máme na Slovensku.
Veľké rozdiely sú naozaj, že tieto problémy sú od západu a na východ. Mne často ľudia píšu. Keď s kolegom komunikovali sme túto tému, tak každý vždy píše pod naše statusy, že to je problém marginalizovaných komunít, čo sa týka vody. Ale naozaj že tieto problémy majú ľudia od západu na východ, od severu na juh, to sa dotýka rôznych častí Slovenska. Najhoršie to je však, samozrejme, v okresoch ako Gelnica, Rimavská Sobota, Poltár, Sobrance alebo Medzilaborce. Ďalší dôležitý fakt je ten, že existujúce siete sú naozaj roky staré. Ja vám poviem príklad z našej obce. My napr. máme ešte vodovod, ktorý je z azbestových rúr. Naša obec, ja si neviem predstaviť situáciu, že kedy my v týchto podmienkach, v akých na Slovensku fungujeme, dokážeme ako samospráva vymeniť tento vodovod, tieto siete. A nechcem ani vedieť radšej, aké dopady to má na naše zdravie. A toto sú témy, ktoré by sme tu mali riešiť. Ako sú aj schopné vôbec samosprávy, je to síce iná téma, ktorej sa venujem, ale aj to by sme mali riešiť, ako sú naše samosprávy vôbec silné a schopné. A po tejto konsolidácii už asi môžme zabudnúť na všetko v malých obciach, čo sa týka investícií, lebo už nebudú mať absolútne. Pokiaľ nemá obec príjmy z nejakých že nemá priemyselný park, alebo nejakého silného, teda nejaké silnejšie príjmy okrem tých, ktoré dostáva zo štátu, tak naozaj nedokáže urobiť dneska ani 100 metrov z vlastných peňazí, ani cesty. ani chodníka. ani ničoho. Keby tu neni sú európske zdroje , tak proste obce menšie alebo aj väčšie neurobia jednoducho nič.
Tento stav a ja som to už spomínala, teda má konkrétne dôsledky na ľudí a na našu krajinu. Hlavne sú to teda tie zdravotné riziká, keď ľudia čerpajú vodu z neoverených alebo kontaminovaných zdrojov...
=====

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Michal, ja by som chcela teda potvrdiť tvoje slová, lebo my keď sme asi dva roky dozadu, rok a pol, začali riešiť túto tému, čo sa týka aj skrytej privatizácii, aj sme na to teda permanentne upozorňovali, tak presne sa začali diať veľmi zaujímavé veci. Chodili nám maily, naozaj že bolo to citeľné, že niekto sa snaží vytvárať nátlak na nás a teda nehovoriac o tom, že títo páni používali aj na východnom Slovensku rôzne svoje médiá na to, aby úplne v inom, iným spôsobom vyfarbovali tú situáciu. A mňa teda naozaj prekvapuje, že páni z HLAS-u sa dali namočiť takýmto spôsobom do tej situácie a že im to nie je ani trochu trápne. Lebo vidím, že pán Kalivoda sa tak všelijako zvŕtal na tej stoličke a cítil sa asi nepríjemne. Teda, no asi áno, lebo odpovedať si neodpovedal na otázky, ktoré sme vám dali, asi na ne teda odpoveď. A ja dúfam, že aj ostatní kolegovia, ktorí sú tu, že dobre počúvali od rána, aj čo hovoril pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, a že tento pozmeňujúci návrh, ktorý teda tu máme nepodporia od pána Kalivodu. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. A ja mám na pána Kalivodu jednu otázku, že kde bol tento pozmeňovací návrh napísaný. A zároveň by som chcela dodať, že počuli ste veľmi dobre pána predsedu Najvyššieho kontrolného úradu a rada by som aj vedela ako teda k tejto veci pristúpite vzhľadom na to, čo tu odznelo. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pani kolegyňa, vy tu teda riešite dochádzku do škôlky, ale ja by som chcela reagovať na tú časť, kde si hovorila o tom, že v problémom v týchto vylúčených komunitách je aj dostupnosť napríklad vodovodov, kanalizácie, teda tých životných podmienok, v ktorých títo ľudia žijú a mňa veľmi mrzí teda, že na Slovensku je tá situácia celkovo veľmi zlá, za čo naozaj dneska môžme povedať, že sú zodpovedné vlády Roberta Fica, ktoré tu štrnásť rokov vládli a s touto situáciou nič neurobili. Dneska tu stále máme cez 450 obcí bez vodovodov, cez 1 700 obcí bez kanalizácie a myslím si, že ľudia musia mať v prvom rade dôstojné podmienky na bývanie a na prácu, aby mohli dať svojim deťom všetko, čo potrebujú. A dnes prácu aj v týchto vylúčených komunitách suplujú najmä mimovládne organizácie, ktoré sa snažia pomáhať. Poznáme mnohé, ktoré pracujú teda s matkami, aby zlepšili tie podmienky pre život, ale naozaj je to veľmi málo a je smutné, že táto vláda ešte aj týmto organizáciám sťažuje ich prácu a namiesto toho, aby riešili presne aj životy tých ľudí vo vylúčených komunitách, tak tu riešime zmenu ústavy, čo opäť len sťažuje v konečnom dôsledku aj život mnohým ľuďom, o ktorých tu hovoríme. Čiže ja by som aj týmto chcela aj vyzvať pána Gašpara opäť, že aby keď to tu už počúva a sedí tu, tak podľa mňa mal by naozaj čo najviac reflektovať na tie veci, o ktorých sa tu rozprávame a presmerovať tú energiu presne do týchto problémov a mňa mrzí ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
No, pán Gašpar, my tu nesedíme preto, že robíte správne veci a ak to tvrdíte, tak sa potom pýtam, že kde sú vaši kolegovia z koalície. My tu sedíme, aby sme urobili všetko, naozaj všetko pre to, aby sme demaskovali vaše zlé úmysly, aby sme ukázali ľuďom a vyargumentovali ľuďom, že idete kriviť ústavu a nakoniec verím aj v to, že presvedčíme aj kolegov z KDH, aby za túto novelu nezahlasovali.
A keď vás počúvam hovoriť o hodnotách, tak ja naozaj neviem, či sa mám smiať, alebo plakať. Vy viete, čo sú to vôbec hodnoty, pán Gašpar? Podľa toho, ako sa správate, ako konáte posledné dva roky, to skôr vyzerá, že pre vás sú naozaj jedinými hodnotami, a teraz mi prepáčte, korupcia, strach a nenávisť. To sú hodnoty, ktoré vy prenášate z jedného volebného obdobia do druhého ako nejaký smerácky dedičný poklad. Korupcia ako spôsob ako si zabezpečujete vlastné pohodlie a moc na úkor ostatných. Strach, ktorý je už všadeprítomný a ktorým nútite ľudí mlčať, nepripúšťa diskusiu. A sledovať, ako sa spoločnosť rozpadá. A nakoniec nenávisť. Tá, ktorou rozdeľujete a ničíte všetko, čo by nás mohlo spájať. Toto sú vaše hodnoty. Úplne iné, ako si želáme my pre túto spoločnosť a pre naše deti. Možno by stálo za to, aby sme konečne začali hovoriť o hodnotách, ktoré nás posúvajú vpred a nie o tých, ktoré naozaj nás vracajú do minulosti plnej temna a beznádeje.
Ďakujem.

.

Ďakujem za slovo.
Pán kolega Podmanický, no hrozne zavádzate a klamete. Jediné, čoho sa majú dneska Slováci a Slovenky podľa mňa báť, je politika SMER-u, ktorá tu umožnila rozkrádať Slovensko a ktorá tu vniesla nenávisť, a to vám asi, pán Podmanický, vôbec neprekáža.
Naše deti neohrozuje sexuálna výchova na školách, ktorá tam teda ani nie je, ale naše deti ohrozujete len a len vy. Ohrozujete ich budúcnosť a ťaháte nás preč z Európskej únie. A ja sa pýtam, že čo ste tu vybudovali za štrnásť rokov. Korupčný systém a stagnujúcu krajinu. Slovensko zaostáva a namiesto toho, aby ste riešili jeho rozvoj, tu opäť vnášate len do spoločnosti strach. A podľa mňa vy naozaj žijete a zacyklili ste sa v takej konšpiračnej bubline, kde sa podľa mňa že už bojíte všetkého. A výsledkom toho máme to, že tu riešite potom múku z hmyzu, bojíte sa, že sa budú prezliekať teda muži do šiat, aj keď teda podľa mňa sa tu, vieme, kde môžeme vidieť mužov najviac v šatách a bojíte sa proste jednoducho všetkého.
Na druhej strane tu ochraňujete zločincov a ja sa pýtam, že či toto sú naozaj najväčšie problémy Slovenska. A kolegovia a kolegyne tu už naozaj veľmi dobre vymenovali, čo túto krajinu trápi. Tak prosím vás, začnite už tie problémy riešiť, lebo dva roky tu nevidíme nič iné, iba vaše vyplakávanie.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ďakujem, kolegyňa, že si tak veľmi dobre zhrnula tie problémy, ktoré máme na Slovensku v školstve, pretože je ich veľmi veľa a tie príbehy prichádzajú naozaj v pravidelných intervaloch, čo je veľmi smutné a častokrát, presne ako si povedala, že tí rodičia, ten systém ide vždy väčšinou proti nim namiesto toho, aby sme im v tom pomáhali. A mňa mrzí teda, a zopakujem to, že mala by sa vládna koalícia oveľa viac zaoberať týmito problémami a mali by sme aj my vnímať, že nejako reflektujú na tie výhrady, ktoré sú aj v správe pani komisárky, a možno namiesto riešenia dvoch pohlaví do ústavy a zmeny v Trestnom zákone, aby sme pomáhali teda, aby pomáhali svojim ľuďom, tak možno by mohol aj pán Gašpar viac energie napríklad aj do tejto témy investovať a naozaj že potom by sme sa mohli aj posunúť, verím tomu, že keby ste sa toho lepšie chytili.
Takže tých problémov je skutočne veľa a namiesto toho teda, aby sme aj tu obmedzovali ten čas pri týchto správach, tak mali by sme oveľa lepšie počúvať a rozprávať sa o tom a snažiť sa tým ľuďom pomôcť, lebo tie príbehy, ktoré, ktoré nám aj ľudia posielajú alebo aj ich môžeme vnímať či už cez médiá, sú naozaj veľmi zložité a nikto z nás by nechcel sa nachádzať v takej situácii. A ja som to, aj keď som vystupovala minule k správe, tak som hovorila, že mám niekedy pocit, ako kebyže žijeme také paralelné životy a nevieme sa vcítiť, že pokiaľ si to človek priamo nezažije pri svojom dieťati, blízkom, tak ako keby nevie pochopiť, že čo to znamená tri schody urobiť alebo to, že Veronika musí teda napríklad hovoriť z miesta a nemá teda... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ja by som sa ti chcela, Veronika, aj takto poďakovať, že naozaj sa veľmi zodpovedne venuješ tejto téme a prinášaš mnohé dôležité návrhy zákonov a mňa veľmi mrzí teda, že kolegovia z koalície, chápem, že ich teda nepodporia, lebo majú takú politiku, ale možno by sa mohli aspoň niektorými tými návrhmi inšpirovať a možno si ich teda osvojiť a priniesť ich v nejakej podobe, pretože tie problémy, ktoré tu na Slovensku dneska máme, a hovoríme to, teda aj pani komisárka vo svojich správach vždy, tak mám pocit, že tak ako vo všetkých oblastiach, aj tuto napredujeme veľmi pomaly a tie zmeny naozaj sa dejú pomalým krokom. A ja som to mala teda možnosť, aj keď som s Veronikou riešila, ako spomínala, aj tú debarierizáciu, že dneska máme stále obrovské bariéry na úradoch, mestských, my sme robili aj taký prieskum, kde sme tak fiktívne kontaktovali a pýtali sa na to, že keď chceme prísť si niečo vybaviť a naozaj polovica mestských úradov v okresných mestách na Slovensku dneska nemá zabezpečený bezbariérový prístup a je to pre tých ľudí naozaj veľmi dehonestujúce, keď im povedia, že však prídeme za vami na ulicu a tam nám to podpíšete, a teda týka sa to aj stredných škôl, vysokých a tak ďalej. Čiže bola by som možno rada, ak majú v koalícii, v koalícii niekoho, kto sa týmto témam venuje, aby možno viac sa na to pozreli a reflektovali oveľa intenzívnejšie aj na to, čo vy máte, aké máte výhrady a teda to, čo sa dá zlepšiť, veď vy pomenovávate konkrétne veci a myslím si, že sú to veci, ktoré by sme vedeli posunúť, ak by sa tomu naozaj niekto poctivo z koaličných strán venoval. Za chvíľku teda máme dva roky a tie zmeny neprichádzajú.
Ďakujem.