Videokanál poslanca

Ďakujem.
Pán Garaj, vy ste povedal, že až v štvrtom roku sa vám podarilo niečo urobiť. Lenže to nie je problém dĺžky funkčného obdobia. To je problém toho, že tie procesy, ktoré sú tu dnes, sú komplikované a častokrát zo strany štátu sú mnohé bariéry vytvárané k tomu, že jednoducho tá samospráva nedokáže tie projekty alebo čokoľvek zrealizovať. Tak sa pýtajme tých, čo tu vládli 12 rokov, čo robili preto, aby sa tieto veci zlepšili. To nie je vôbec problém funkčného obdobia. To sú problémy, ktoré jednoducho sú na strane štátu.
A druhá vec je, že teraz to čo znamená, že teraz, keď nemajú malé obce peniaze, hej, my sme napríklad tiež taká obec, kde žijem, že starosta nič neurobil, pretože jednoducho boli tak okresané príjmy, a akože teraz sa budeme vyhovárať, že je to kvôli funkčnému obdobiu, keď je to kvôli peniazom? Veď akože podľa mňa to funkčné obdobie je hlavne preto, aby sme sa my občania, občianky dokázali nejako flexibilne rozhodovať, že keď s tým človekom proste nevie komunikovať, nevidíme žiadny, teda že by nejaký rozvoj v tej obci bol, aby sme sa mohli rozhodnúť inak. Ale ja si myslím, že vy keď máte objektívne dôvody k tomu, prečo ten proces nenapreduje tak veď asi počítam, že to komunikujete, že máte online zastupiteľstvo, že máte noviny. Veď s tými ľuďmi sa dá komunikovať. To nie je o tom, že oni si vás teraz nezvolia len preto, že nejaký projekt nebol zrealizovaný, veď na to sú nejaké asi objektívne dôvody. Čiže ešte raz, hľadajme a zlepšujme to, čo je možné.
A aj to chcem povedať, že my sme tu od roku 2003 nemali žiadnu, žiadnu reformu, čo sa týka fungovania našich miest a obcí, a povedzme si, v akom sú dneska stave. Že tu máme obce, ktoré majú 250-500 obyvateľov, a naozaj tých peňazí je tam málo, ten rozvoj je zabrzdený, a preto ako krajina ani nenapredujeme... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som sa vyjadrila k návrhu, ktorý predložila strana SNS, a týka sa teda predĺženia funkčného obdobia volených zástupcov na regionálnej a komunálnej úrovni zo štyroch na šesť rokov.
Pravdepodobne teda Slovensko podľa SNS nemá väčšie problémy, ako v týchto časoch riešiť funkčné obdobie, v časoch, teda kedy nám tu doslova padajú omietky na hlavu v nemocniciach a ľudia sa asi určite pri večeri rozprávajú o tom, že potrebujeme predlžovať funkčné obdobie, alebo rozprávajú sa asi o tom, že potrebujeme dve pohlavia v ústave, alebo asi sa aj rozprávajú o tom, že potrebujeme viac volebných obvodov. Toto ich teda podľa mňa asi netrápi.
Trápi ich podľa mňa to, že dnes nemajú prístup ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti, že sa im zvyšujú náklady na život, že sa tu rozkrádajú eurofondy, že čakajú v zápchach na cestách, že nemajú kam dať deti do škôlky a že nemajú prístup k pitnej vode a ku kanalizácii.
Chcem na úvod jasne povedať, že tento návrh zákona považujeme za krok nesprávnym smerom, pretože sa dotýka samotnej podstaty zastupiteľskej demokracie. Štyri roky sú podľa nás primerané. Je to čas, ktorý poskytuje dostatočný priestor na prípravu, realizáciu aj hodnotenie verejných politík. Je to zároveň obdobie, ktoré umožňuje občanom relatívne často hodnotiť prácu svojich zástupcov. Predĺženie tohto obdobia na šesť rokov by znamenalo oslabenie demokratickej kontroly zdola. Komunálna a regionálna politika je najbližšie k ľuďom. Práve preto by mala zostať dynamická, pružná a citlivá na zmeny nálad a potrieb občanov. Šesťročné volebné obdobie môže spôsobiť, že zástupcovia budú menej motivovaní počúvať svojich voličov a voliči zas budú menej motivovaní sa zapájať, keď vedia, že ďalšiu možnosť zmeniť vedenie dostanú až o šesť rokov. Dve volebné obdobia by znamenali dĺžku výkonu funkcie 12 rokov. V čase, kedy tu na samosprávnej úrovni máme obrovské množstvo problémov, je tento krok úplne odtrhnutý od reality.
Ak dnes chceme niečo zlepšovať na samosprávnej úrovni, tak sa musíme v prvom rade rozprávať o komunálnej reforme, ktorá by naozaj reálne zvýšila kvalitu výkonu na úrovni zástupcov našich obcí a miest, čo zároveň teda priamo súvisí aj s ich rozvojom. Zároveň by práve reforma priniesla to najdôležitejšie, a to zvýšenie kvality poskytovaných služieb v našich obciach a mestách. O tomto sa konečne začneme... začnime viac a seriózne rozprávať. Prezident aj premiér to už nejakým spôsobom vo svojich vyjadreniach naznačili, ale to naozaj v dnešnej dobe už nestačí. Neochotu tejto koalície skutočne riešiť problémy samospráv krásne ukazuje fakt, že skoro dva roky ste neprišli so žiadnym riešením ani so žiadnym skutočným návrhom, aby sa situácia zlepšila. Začiatkom roku ministerstvo vnútra prišlo s myšlienkou vytvoriť komisiu pre reformu verejnej správy a dodnes o nej nie je teda ani chýru, ani slychu. A ako to tak vyzerá, tak ste si opäť len vybrali takú únikovú stratégiu. Vláda tento týždeň vymenovala pána Michala Kaliňáka za splnomocnenca vlády pre samosprávy a zriadila radu vlády a ja sa však pýtam, či bude prizvaná aj opozícia do tejto rady, tak ako to malo byť pri komisii.
Vrátim sa však k podstate predkladaného návrhu zákona. V dôvodovej správe sa píše, citujem: „Tento volebný cyklus v praxi často neumožňuje efektívnu realizáciu strategických projektov miestneho a regionálneho rozvoja, keďže veľká časť funkčného obdobia je venovaná analýze a príprave nových projektov, pričom samotná realizácia je neraz obmedzená časovým rámcom daným dĺžkou volebného obdobia. V praxi sa ukazuje, že rozvojové projekty, infraštruktúrne investície, zmeny v územnom plánovaní či reformy v oblasti školstva či verejných služieb si vyžadujú dlhší čas na prípravu, schválenie, implementáciu a vyhodnotenie.“ Koniec citátu.
Tu si dovolím teda zásadne nesúhlasiť, pretože problémy, ktoré ste vymenovali, nie sú problémy dĺžky funkčného obdobia, ale funkčnosti tohto štátu na strane procesov. Ak by všetko fungovalo, ako má, tak štyri roky úplne postačujú na to, aby sa projekty zrealizovali a aby ich zástupca či zástupkyňa samosprávy ukázali svoje schopnosti. Zároveň treba dodať, že napriek bariéram zo strany štátu tu predsa dnes máme samosprávy, ktoré potvrdzujú, že dokážu realizovať projekty aj počas štyroch rokov. Treba mať jednoducho na začiatku víziu a pracovať poctivo od prvého dňa. Ja by som si dovolila použiť prirovnanie na úrovni vlády. Ficove vlády tu vládli 12 rokov nepretržite a nedokázali nič zlepšiť. Čiže vôbec nejde o dĺžku obdobia, ale o ľudí a ich schopnosti a nastavenie efektívnych procesov. V čase, keď čelíme apatii voličov, nedôvere v inštitúcie a rastúcej frustrácii z politiky, by sme mali hľadať spôsoby, ako občanov viac zapojiť, nie ich ešte viac vzďaľovať od rozhodovania. Argumenty o úspore financií alebo väčšej stabilite naozaj neznejú vôbec presvedčivo. Demokracia nie je pohodlná ani lacná a nemá byť. Má byť živá, kontrolovateľná a otvorená zmenám. Treba zároveň povedať, že väčšina krajín Európskej únie má štvorročné volebné obdobie a sú to krajiny ako Bulharsko, Chorvátsko, Česká republika, Dánsko, Fínsko, Island, Írsko, Grécko, Lotyšsko, Holandsko a iné. Slovensko má štyri roky ako štandardné funkčné obdobie na regionálnej úrovni. Predĺženie tohto obdobia na šesť rokov by znamenalo odklon od väčšiny krajín Európskej únie a mohlo by viesť k oslabeniu demokratickej kontroly a zníženiu zapojenia občanov do rozhodovacích procesov.
Z uvedených dôvodov považujeme návrh na predĺženie funkčného obdobia na regionálnej úrovni zo štyroch na šesť rokov za neprimeraný a neodôvodnený. Navrhujeme zachovať súčasné funkčné obdobie – štyri roky –, ktoré zabezpečuje primeranú demokratickú kontrolu a aktívne zapojenie občanov do rozhodovacích procesov.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ak skutočne chceme posilniť regionálnu politiku, zamerajme sa na profesionalizáciu úradov, podporu participácie, transparentnosť a kvalitu rozhodovania, nie na tiché oslabovanie demokratických mechanizmov predlžovaním funkčných období bez dostatočnej verejnej diskusie. Preto si vás dovoľujem vyzvať, nezahlasujte za tento návrh. Zachovajme štvorročné funkčné obdobie ako zdravý a vyvážený základ dôvery medzi voličom a zvoleným zástupcom či zástupkyňou.
Ďakujem za pozornosť.

Pani Vaľová, jediný, kto tu vždy huláka, ste inak vy. (Reakcia z pléna.) No ja si dovolím zareagovať. (Reakcia z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Prosím, prosím kľud, je piatok. Poprosím, reagujte k téme a k veci. Nech sa páči.

Hanuliaková, Jana, poslankyňa NR SR
Presne vy ste ináč aj obrazom tejto koalície, presne, to kolegyňa dobre pomenovala... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Pani, vy reagujte na vystupujúcu, nech sa páči. (Povedané súbežne s rečníčkou.)

Hanuliaková, Jana, poslankyňa NR SR
... že je to neodborné a chaotické. Presne takto vyzerá celé vaše vládnutie. (Povedané súbežne s predsedajúcim.)
A, Inge, ty si spomenula aj samosprávy a ja by som chcela presne na to zareagovať, že táto vládna koalícia od začiatku absolútne ignoruje to, že naše samosprávy dnes potrebujú pomoc a za jeden a pol roka neboli schopní priniesť žiadne riešenia, ktoré by situáciu dnes riešili, a okrem transakčnej dane na ne dopadla vyššia dépeháčka, zobralo sa im percento z podielových daní a je smutné, že namiesto riešenia problémov sa tu neustále vraciame opakovane k zákonom, ktoré ste jednoducho odflákli a zbabrali, a potom musíme tú časť venovať tomu, aby sme ich opravovali, namiesto toho, aby sme sa venovali skutočným problémom ľudí. A mne je to naozaj úprimne ľúto, že toto je už tak smutný obraz tohoto parlamentu, čo tu vy predvádzate jeden a pol roka.
No zbytočne, kolegovia, krútite hlavami, tak to je, lebo teraz sa tu o čom bavíme už štyri hodiny? O zrušení transakčnej dane. Mali sme sa o tom rozprávať vtedy, keď ste o tom hlasovali a váš koaličný partner za to hlasoval, takže zbytočne krútite hlavou. Skúsme sa nad tým zamyslieť, akým problémom sa tu venujeme. (Reakcia z pléna.) Pani Vaľová, ste povedala, že... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Prosím, reagujte na vystupujúcu, pani poslankyňu Kosovú, nech sa páči.

Hanuliaková, Jana, poslankyňa NR SR
Reagovala som.
Ďakujem pekne veľmi pekne. Skončila som.

Dobrý deň, ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, spôsob, akým táto vládna koalícia predložila novelu zákona o miestnom poplatku za rozvoj, je v niečom príznačný. V prvom kroku predložili koaliční poslanci návrh, ktorý bol, dovolím si povedať, chaotický a miestami až lobistický. V druhom rade prišiel pozmeňujúci návrh, ktorým opravuje niektoré očividné chyby, avšak nie všetky. A sám otvára obrovskú tému, ktoré by si zaslúžila riadne prerokovanie v rámci medzirezortného pripomienkového konania.
Začnem tým, že pôvodný návrh zvyšoval hornú hranicu poplatku na 60 eur. V pozmeňujúcom návrhu sa táto sadzba zvyšuje len na 50 eur s odôvodnením, že takto to vychádza podľa inflácie a odteraz už bude platiť inflačný koeficient. Ostaňme teda pri tom inflačnom koeficiente. Pri akejkoľvek zmene sadzby sa koeficient vyresetuje na úroveň jedna, čo znamená, že v podstate neplatí a každý ďalší rok sa začne zvyšovať. V praxi dôjde k tomu, o čom hovoril aj môj kolega Marek Lackovič, že ak dve obce stanovia maximálnu výšku sadzby 50 eur v rôznom čase, tak ktorá to urobí prvá, bude mať vyššiu sumu poplatku, lebo jej koeficient narastie viac. To je otázka, či toto je vhodný spôsob, ako určovať výšku poplatku a či nemali byť samosprávy primárne tie, ktoré si mali tieto sadzby určovať. Rovnako teda nerozumiem, prečo vy vlastne za ne hovoríte, že aká má byť minimálna sadzba výrubu poplatku a ešte navyše ho zvyšujete na 5 eur. 51-2
Je to paradox, keďže väčšina obcí poplatok nevyrubuje vôbec alebo teda sa nerieši v mnohých obciach, ale neriešite tým to, že ktoré ho vyrubujú, vlastne nedovolíte začať naozaj na symbolickej úrovni, ale rovno musíte skočiť teda na tých 5 eur. Neviem, aká teda pohnútka vás k tomuto viedla, ale tak v poriadku, asi ste si to prediskutovali s viacerými samosprávami.
Ďalšej veci, ktorej trošku nerozumiem, je ustanovenie, že pre stavby v priemyselných parkoch môže obec hranice poplatku za rozvoj znížiť až o 75 %. Takisto hovoril o tom aj kolega, lenže priemyselné parky sú samostatná kategória typov stavieb. Obec pre ne môže stanoviť ľubovoľnú sadzbu poplatku aj dnes, čiže stačí stanoviť minimálnu sadzbu a je to vlastne vyriešené.
Čo sa stalo, že to musíme teda takto špecificky upravovať? Niekto z vás asi teda pozná niekoho, kto má stavbu v priemyselnom parku, a teda asi pravdepodobne sa mu nechce platiť tento poplatok. Viete, dnes obec môže stanoviť povedzme tú vašu minimálnu sadzbu 5 eur. A ja sa pýtam teda, že či to nestačí, zaloboval teda naozaj niekto za to, aby sme mohli túto hranicu podliezať až o 75 %? A teda pýtam sa, že kde je ten pes zakopaný a možno by som teda rada poznala aj odpovede a budem rada, keď sa aj navrhovatelia k tomu možno podrobnejšie vyjadria. My sme síce viaceré otázky dávali aj na výbore pre verejnú správu, ale teda nie všetko sme dostali vysvetlené.
Ja sa teda pýtam, že kvôli komu sa teda vlastne toto celé robí. Tu dokonca vidíme krásny proces, ako sa u vás prijímajú teda zákony. Počítam teda, že niekto chcel pomôcť stavbe v priemyselnom parku, tak predložil návrh a tie zľavy 75 % rovno teda buchol pre všetky typy stavieb. A rátam teda, že potom sa toho chytilo ministerstvo a povedalo, že aby ste nebláznili, veď to urobí obrovský chaos. Tak prišiel tento pozmeňovák, ktorý sme dostali, kde sa teda ošetril len prípad, kvôli ktorému sa tu, sa to robí a opýtam sa teda, že či toto stačí, a či sú teda spokojné už obe strany. Pravdepodobne to vyzerá teda tak, že tento pozmeňovací návrh má pomôcť niekomu konkrétnemu.
Oceňujem, že ste opätovne zaviedli v pozmeňovacom návrhu pojem kapitálové výdavky. Ten pôvodný návrh bol v tomto ohľade trošku taký diletantský, že by sa poplatok za rozvoj mohol úplne prejesť bez toho, aby ho bolo kdekoľvek teda v tej samospráve vidieť. Pôvodná idea tohto poplatku je totiž najmä investovanie do niečoho hmatateľného, čo teda ľudia skutočne aj vo svojom okolí uvidia. Obzvlášť v tých obciach, kde je obrovská výstavba a treba pristavovať teda cesty, školy, škôlky, sociálne zariadenia a tak ďalej. Z tohto pohľadu to teda pozmeňujúci návrh značne napráva.
Rovnako oceňujem, že má ambíciu vyhovieť Najvyššiemu kontrolnému úradu v tom, aby obec nemusela novú školu len postaviť, ale napríklad aj kúpiť, pretože existuje naozaj množstvo starých budov, ktoré by mohli slúžiť ako školy, ale obec ich nemohla doteraz z poplatku kúpiť, čo po novom bude môcť, a to je podľa mňa veľmi dobrá vec.
Jednej veci, ktorej sa obávam, je umožnenie obciam čerpať poplatok na program rozvoja obce, kde mám obavu, či nejde o príliš naozaj vágny pojem, kde sa môže skryť akákoľvek koncepcia, ktorých máme množstvo a nikto nevie odmerať čas, ktorý sa im napríklad teda venoval. V podstate takto vieme zaplatiť človeka na rok a nikto nepreverí, či koncepcia, ktorú pripravil, je hodná času, ktorú si za ňu vyúčtoval. Tu by som bola ja určite opatrná, určite by som to do návrhu nevkladala.
Naopak, vec, ktorú by som tam napríklad rada dala, je budova obecnej či mestskej polície, ktorú ste tam nedali. Napísali ste totiž ten návrh tak nešikovne, že vozidlo polície sa kúpiť dá, ale budova pre policajtov alebo detašované pracovisko v krízovej lokalite už nie, čo je paradox, pretože napríklad vozidlo na upratovanie ciest sa kúpiť dá a aj budova technických služieb sa postaviť dá. Neviem, prečo to v jednom prípade teda ide a v druhom nie.
Dokonca ak sa nemýlim, tak aj v návrhu, ktorý predkladalo Progresívne Slovensko, to bolo, takže nerozumiem, prečo to neviete teda minimálne odpísať. Rovnako aj klientske centrum či pohrebisko, ktoré si nie som istá, či sa dajú zaradiť do technickej infraštruktúry, ale každopádne to vychádza z verejných vyjadrení niektorých starostov, že by takúto vec naozaj ocenili.
Na záver dodám, že nevidím dôvod v tom, aby si koalícia, ktorá má v rukách ministerstvá, zľahčovala prácu a predkladala takto zložité veci, ako je inflačný koeficient bez riadnej diskusie v medzirezortnom pripomienkovom konaní. A teda obzvlášť, ak to prikladáme k zákonom len prostredníctvom pozmeňovacích návrhov.
Ďakujem za pozornosť.

Dobrý deň, ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, spôsob, akým táto vládna koalícia predložila novelu zákona o miestnom poplatku za rozvoj, je v niečom príznačný. V prvom kroku predložili koaliční poslanci návrh, ktorý bol, dovolím si povedať, chaotický a miestami až lobistický. V druhom rade prišiel pozmeňujúci návrh, ktorým opravuje niektoré očividné chyby, avšak nie všetky. A sám otvára obrovskú tému, ktoré by si zaslúžila riadne prerokovanie v rámci medzirezortného pripomienkového konania.
Začnem tým, že pôvodný návrh zvyšoval hornú hranicu poplatku na 60 eur. V pozmeňujúcom návrhu sa táto sadzba zvyšuje len na 50 eur s odôvodnením, že takto to vychádza podľa inflácie a odteraz už bude platiť inflačný koeficient. Ostaňme teda pri tom inflačnom koeficiente. Pri akejkoľvek zmene sadzby sa koeficient vyresetuje na úroveň jedna, čo znamená, že v podstate neplatí a každý ďalší rok sa začne zvyšovať. V praxi dôjde k tomu, o čom hovoril aj môj kolega Marek Lackovič, že ak dve obce stanovia maximálnu výšku sadzby 50 eur v rôznom čase, tak ktorá to urobí prvá, bude mať vyššiu sumu poplatku, lebo jej koeficient narastie viac. To je otázka, či toto je vhodný spôsob, ako určovať výšku poplatku a či nemali byť samosprávy primárne tie, ktoré si mali tieto sadzby určovať. Rovnako teda nerozumiem, prečo vy vlastne za ne hovoríte, že aká má byť minimálna sadzba výrubu poplatku a ešte navyše ho zvyšujete na 5 eur. 51-2
Je to paradox, keďže väčšina obcí poplatok nevyrubuje vôbec alebo teda sa nerieši v mnohých obciach, ale neriešite tým to, že ktoré ho vyrubujú, vlastne nedovolíte začať naozaj na symbolickej úrovni, ale rovno musíte skočiť teda na tých 5 eur. Neviem, aká teda pohnútka vás k tomuto viedla, ale tak v poriadku, asi ste si to prediskutovali s viacerými samosprávami.
Ďalšej veci, ktorej trošku nerozumiem, je ustanovenie, že pre stavby v priemyselných parkoch môže obec hranice poplatku za rozvoj znížiť až o 75 %. Takisto hovoril o tom aj kolega, lenže priemyselné parky sú samostatná kategória typov stavieb. Obec pre ne môže stanoviť ľubovoľnú sadzbu poplatku aj dnes, čiže stačí stanoviť minimálnu sadzbu a je to vlastne vyriešené.
Čo sa stalo, že to musíme teda takto špecificky upravovať? Niekto z vás asi teda pozná niekoho, kto má stavbu v priemyselnom parku, a teda asi pravdepodobne sa mu nechce platiť tento poplatok. Viete, dnes obec môže stanoviť povedzme tú vašu minimálnu sadzbu 5 eur. A ja sa pýtam teda, že či to nestačí, zaloboval teda naozaj niekto za to, aby sme mohli túto hranicu podliezať až o 75 %? A teda pýtam sa, že kde je ten pes zakopaný a možno by som teda rada poznala aj odpovede a budem rada, keď sa aj navrhovatelia k tomu možno podrobnejšie vyjadria. My sme síce viaceré otázky dávali aj na výbore pre verejnú správu, ale teda nie všetko sme dostali vysvetlené.
Ja sa teda pýtam, že kvôli komu sa teda vlastne toto celé robí. Tu dokonca vidíme krásny proces, ako sa u vás prijímajú teda zákony. Počítam teda, že niekto chcel pomôcť stavbe v priemyselnom parku, tak predložil návrh a tie zľavy 75 % rovno teda buchol pre všetky typy stavieb. A rátam teda, že potom sa toho chytilo ministerstvo a povedalo, že aby ste nebláznili, veď to urobí obrovský chaos. Tak prišiel tento pozmeňovák, ktorý sme dostali, kde sa teda ošetril len prípad, kvôli ktorému sa tu, sa to robí a opýtam sa teda, že či toto stačí, a či sú teda spokojné už obe strany. Pravdepodobne to vyzerá teda tak, že tento pozmeňovací návrh má pomôcť niekomu konkrétnemu.
Oceňujem, že ste opätovne zaviedli v pozmeňovacom návrhu pojem kapitálové výdavky. Ten pôvodný návrh bol v tomto ohľade trošku taký diletantský, že by sa poplatok za rozvoj mohol úplne prejesť bez toho, aby ho bolo kdekoľvek teda v tej samospráve vidieť. Pôvodná idea tohto poplatku je totiž najmä investovanie do niečoho hmatateľného, čo teda ľudia skutočne aj vo svojom okolí uvidia. Obzvlášť v tých obciach, kde je obrovská výstavba a treba pristavovať teda cesty, školy, škôlky, sociálne zariadenia a tak ďalej. Z tohto pohľadu to teda pozmeňujúci návrh značne napráva.
Rovnako oceňujem, že má ambíciu vyhovieť Najvyššiemu kontrolnému úradu v tom, aby obec nemusela novú školu len postaviť, ale napríklad aj kúpiť, pretože existuje naozaj množstvo starých budov, ktoré by mohli slúžiť ako školy, ale obec ich nemohla doteraz z poplatku kúpiť, čo po novom bude môcť, a to je podľa mňa veľmi dobrá vec.
Jednej veci, ktorej sa obávam, je umožnenie obciam čerpať poplatok na program rozvoja obce, kde mám obavu, či nejde o príliš naozaj vágny pojem, kde sa môže skryť akákoľvek koncepcia, ktorých máme množstvo a nikto nevie odmerať čas, ktorý sa im napríklad teda venoval. V podstate takto vieme zaplatiť človeka na rok a nikto nepreverí, či koncepcia, ktorú pripravil, je hodná času, ktorú si za ňu vyúčtoval. Tu by som bola ja určite opatrná, určite by som to do návrhu nevkladala.
Naopak, vec, ktorú by som tam napríklad rada dala, je budova obecnej či mestskej polície, ktorú ste tam nedali. Napísali ste totiž ten návrh tak nešikovne, že vozidlo polície sa kúpiť dá, ale budova pre policajtov alebo detašované pracovisko v krízovej lokalite už nie, čo je paradox, pretože napríklad vozidlo na upratovanie ciest sa kúpiť dá a aj budova technických služieb sa postaviť dá. Neviem, prečo to v jednom prípade teda ide a v druhom nie.
Dokonca ak sa nemýlim, tak aj v návrhu, ktorý predkladalo Progresívne Slovensko, to bolo, takže nerozumiem, prečo to neviete teda minimálne odpísať. Rovnako aj klientske centrum či pohrebisko, ktoré si nie som istá, či sa dajú zaradiť do technickej infraštruktúry, ale každopádne to vychádza z verejných vyjadrení niektorých starostov, že by takúto vec naozaj ocenili.
Na záver dodám, že nevidím dôvod v tom, aby si koalícia, ktorá má v rukách ministerstvá, zľahčovala prácu a predkladala takto zložité veci, ako je inflačný koeficient bez riadnej diskusie v medzirezortnom pripomienkovom konaní. A teda obzvlášť, ak to prikladáme k zákonom len prostredníctvom pozmeňovacích návrhov.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo.
Pán Čaučík, vy ste spomínal stretnutie na pôde ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, kde sa stretla komora mimovládnych organizácií pri rade vlády pre osoby so zdravotným znevýhodnením, a ja by som vás chcela len doplniť, že pán Lučanský potvrdil účasť a potom bez toho, aby to vysvetlil, sa tejto, tohto stretnutia ani nezúčastnil. Čiže bez úplného ospravedlnenia sa. Čiže toto je už absolútna arogancia zo strany predkladateľov. A mimovládne organizácie dnes naozaj suplujú štát v mnohých oblastiach, bolo to tu už viackrát spomínané, a čo robí táto vláda? Naozaj drzo a hanebne im kladie polená pod nohy a robí všetko pre to, aby im poškodila.
A ja naozaj nerozumiem, že si kolegovia z koalície nevedia uvedomiť, že ničia organizácie, ktoré pomáhajú chorým, ktoré pomáhajú deťom, zdravotne znevýhodneným, rodinám. A prekvapuje ma naozaj váš stupeň arogancie, že absolútne nás nepočúvate, že proste vy bez akéhokoľvek zamyslenia a nejakej reflexie naozaj o sedemnástej stlačíte to tlačítko za. Ja neviem, vy nepoznáte nikoho vo svojom okolí, kto má neziskovú organizáciu? To naozaj toho Fica a Gašpara tak milujete bezhranične, že sa absolútne ani len nad tým nezamyslíte, aké to bude mať dopady na tie neziskovky? Ja toto nedokážem pochopiť. A to neni len pri tomto zákone. To je pri každom jednom, že absolútne od vás neprichádza žiadna sebareflexia, ničíte túto krajinu, odkedy ste sem nastúpili až do dnešného dňa, a mrzí ma, že v tom budete pokračovať aj ďalej. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Lucia, veľmi ma to mrzí, že musíš toto zažívať. A je mi to veľmi ľúto aj kvôli všetkým mojim kamarátkam a kamarátom, ktorí patria do komunity a ktorá je tu neustále stigmatizovaná. Je to naozaj niečo odporné, čo robíte, kolegovia.
A presne ako povedali kolegyne, že ja keď vidím mojich dvoch synov, tak stále nad tým premýšľam, že čo ak to budú cítiť inak. Čo ich čaká v tejto krajine? Budú musieť odísť? Keď budú chcieť lepšie vzdelanie, budú musieť odísť? Keď budú chcieť lepšiu zdravotnú starostlivosť, budú musieť odísť? O to by ste sa mali zaujímať, že nám odchádzajú ľudia kvôli tomu, akú robíte politiku.
A je veľmi smutné, že Robert Fico neustále pumpuje do tejto spoločnosti toľko nenávisti. To je akože niečo neskutočné, čo sa tu robí za posledný rok a pol. A nič lepšie to nevystihuje ako dnes nám ráno pristala v maily určite tiež rovnaká správa od NKÚ, ktorá hovorí – Slovensko funguje bez jasne zadefinovaných strategických cieľov a z dlhodobého hľadiska smeruje do úpadku. Toto je, táto veta najlepšie vystihuje predchádzajúce aj túto vládu Roberta Fica.
A prosím, kolegovia, o toto sa začnite starať, aby sa v tejto krajine konečne žilo lepšie a aby odtiaľto ľudia neodchádzali.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Pán minister, vy stále hovoríte o tom, že aké dopady mali opatrenia vlády Igora Matoviča. A ja sa chcem opýtať, že aký je rozdiel, keď opatrenia vlády Igora Matoviča mali dopad na samosprávy a vaše opatrenia majú dopad na rozpočet Sociálnej poisťovne. Ja si myslím, že jediný rozdiel je v cieľovke. A toto by som bola rada, aby ste mi vysvetlili, že aký je medzi týmto rozdiel, a naozaj, že je, že je od vás potom... (ruch v sále), že naozaj je potom veľmi opovážlivé hovoriť, že kto tu je populista.
Ďakujem.

.

Ďakujem za slovo.
Súhlasím s tebou, pán predseda, táto vláda vyháňa mladých ľudí, vyháňa firmy, obracia sa proti Európskej únii, odháňa od seba svojich politických partnerov a naozaj že tak ja neviem, že s kým a ako chce táto vláda, aby Slovensko prosperovalo a napredovalo. Celú konsolidáciu na čele s Ficovou transakčnou daňou vláda preniesla na ramená ľudí, firiem a samospráv. Táto vláda naozaj nič nevytvára, len ničí. Ficova transakčná daň je posledný klinec do rakvy slovenskej ekonomiky. Ľudia sú zúfalí a ja teda naozaj dúfam, že tejto vláde to v najbližších voľbách spočítajú a vystavia účet a dúfam a verím, že sa už nenechajú oklamať.