Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
No, to, že člen koalície dneska teda prichádza s takýmto návrhom zákona, len dokazuje fakt, že táto vláda, žiaľ, nezvláda riešenie situácie v našich samosprávach a po predstavení konsolidačného balíčka si myslím, že vôbec nechápete, čo činíte. Za skoro dva roky ste neprišli so žiadnym systémovým riešením, kde by naozaj že sme reálne videli, že by niečo pomohlo našim obciam, mestám a krajom v budúcnosti riešiť problémy a tých problémov naozaj nie je málo dneska. A v predchádzajúcej konsolidácii ste zvýšili DPH, zaviedli ste transakčnú daň, znížili ste percento z podielových daní, to všetko malo naozaj konkrétne dopady na naše mestá a obce a teraz chcete opäť priamo siahať na ich peniaze a ešte im aj hovoríte, že aby šetrili. A ja sa teda pýtam, že kde majú napríklad menšie obce dneska šetriť. A prečo vláda vlastne teda nešetrí na sebe? Videli sme tu aj honosné oslavy a tieto peniaze mohli podľa mňa skončiť namiesto tých papalášskych osláv tiež v regiónoch.
A idete presne opačnou cestou, ako by ste mali ísť, namiesto toho, aby sme sa rozprávali o reformných riešeniach, aby sme sa bavili o tom, že čo skutočne by naše obce, mestá a kraje posunulo, tak sa tu už druhýkrát snažíte opäť teda rozmrazovať alebo teda poskytovať obciam ich rezervné fondy.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pani poslankyňa Plevíková vy si tieto vystúpenia robíte dobrovoľne? Lebo ja normálne, že žasnem, čo tu vy dokážete porozprávať za klamstvá a hlúposti a neviem, kde ste teda bola počas predchádzajúcich troch vlád Roberta Fica, ale viete, o koľko peňazí sme prišli za týchto vašich troch vlád a koľko peňazí sa tu rozkradlo za týchto vlád? A aj koľko káuz tu nebolo vyšetreným aj vďaka vášmu policajnému prezidentovi a vďaka vášmu špeciálnemu prokurátorovi? A vy naozaj idete ukazovať na niekoho prstom, veď vy by ste sa mali hanbiť v kúte a nie sa ešte ozývať a niekomu vyčítať nejaké kauzy a ja by som sa vás chcela opýtať, že čo ste za 14 rokov kedy na Slovensku reformovali. To by ma strašne zaujímalo, že skúste mi povedať nejaký príklad niečoho, kde ste urobili za vašich predchádzajúcich vlád nejakú reformu. Jediné čo tu naozaj viete, je dva roky vyplakávať a sťažovať sa na Hegera, Matoviča, Ódora, ale pán Ódor tu bol v úradníckej vláde 5 mesiacov, 5 mesiacov. Takto vám to aj ukážem, aby ste to aj videla a naozaj, že prosím, že prestaňte sa už s týmto strápňovať, lebo je to už naozaj doslova trápne. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pani poslankyňa Marcinková naozaj pomenovala mnohé problémy tejto konsolidácie, ale mňa tam zaujalo, že spomenula bývalú poslankyňu pani Tabak, ktorá si myslím, že je takým tragickým symbolom tejto vlády, ktorú im tak povediac daroval Igor Matovič. Pretože práve aj dneska ja som sa dozvedela, že pani Tabak teda zbiera ďalšiu z trafík na vodohospodárskom podniku. A chcela by som teda vedieť, že čo tam plánuje robiť. A presne pani poslankyňa pomenovala, že aj ona je ukážka toho, že oni sú schopní rozdávať pani Tabak rôzne funkcie len, aby sa jej teda asi nejako zavďačili za to akým spôsobom ona potom komunikuje. Ale je to teda podľa mňa smutná ukážka toho ako je táto koalícia odborne vyprahnutá. A mňa to aj prekvapuje, že mnohým poslancom a poslankyniam teda z vládnej koalície to nevadí, že ich teda reprezentuje takáto osoba. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Michal, ty si použil také prirovnanie, ktoré sa mi páči a podľa mňa že presne vystihuje aktuálnu situáciu, že táto vláda roztočila takú smrteľnú špirálu a možno, ja by som povedala, že táto vláda dáva vypiť podnikateľom aj bežným ľuďom taký smrteľný kokteil touto treťou konsolidáciou a ono je už naozaj takou bežnou súčasťou tohoto parlamentu, že ministri nás nepočúvajú pri rozpravách, tak ako to robil aj pán minister teraz počas toho, keď si ty vystupoval a rovnako to robia aj koaliční poslanci a poslankyne na výboroch, že často nepočúvajú a vlastne takto tu už fungujeme dva roky a výsledkom toho je to, že prišlo veľakrát na naše slová, keď sme ich upozorňovali na mnohé veci pri rôznych zákonoch a v tom lepšom prípade teda tie veci opravili dodatočne, ale teda v tom horšom prípade naozaj na túto babráckosť tejto vlády doplácajú bežní ľudia a mne by už dneska asi dve ruky nestačili na to, keby som mala vymenovať, aké všetky chyby počas teda prípravy zákonov táto vláda urobila a ja som preto len veľmi zvedavá, že vlastne čo ešte z tejto konsolidácie tretej nakoniec vzíde. Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Pán Hazucha, vymenoval ste tu množstvo problémov a, tak ako kolegovia povedali, že nebolo to úplne k tej téme, čo tu riešime teraz, ale ste členom koalície, ste členom najsilnejšej vládnej strany, tak to riešte. Však máte na to najlepšie možnosti, aby všetko, čo ste tu povedal, aby ste riešili. Ja za dva roky, ako som povedala aj v rozprave, nevidím od vás žiadnu snahu v oblasti vodárenstva, že by sme videli nejaké zásadné zmeny na margo tých problémov, ktoré v tejto téme máme. Jediný, kto sa touto témou zaoberá najviac, sme my v Progresívnom Slovensku, ktorí na to dlhodobo upozorňujeme, od vás neprichádza nič.
Ďalšia vec, aj ten zákon alebo tú novelu, ktorú tu dnes máme, je výsledkom vašej práce a veľmi krásne to zhodnotil aj pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu.
Ďakujem.

Pán Janas, no ja neviem, či ste vy bol predtým v SMER-e, alebo kde ste pôsobil, ale viete čo, mne to je normálne že tak ľudsky ľúto, čo tu zažívam, lebo ja keď počujem akože kam sme sa dopracovali, že my sa tu ideme akože tľapkať za malé úspechy a za pozitívne príklady a že ideme to tu dávať akože na piedestál a to je vlastne ako keby že úspech tohto štátu, že to je strašne málo. Že my chceme v Progresívnom Slovensku mať latku nastavenú oveľa vyššie. My chceme, aby sa ľuďom žilo v každom kúte Slovenska rovnako dobre. A ak to vy viete v tej Považskej Bystrici tak super robiť, prečo ste tomu pánovi ministrovi neporadili a prečo sa viac nezapájate do diskusie čo sa týka v oblasti vodárenstva. Veď teda tak dávajte tie návrhy, však povedzte ako to robíte, keď to robíte dobre. Však akože ja sa z toho naozaj že úprimne teším, ale my nemôžme predsa to, že vy vystúpite a poviete, že my to robíme dobre, že akože teraz máme byť spokojní. Veď to úplne rozporuje tomu, načo tu my sedíme. Ale ja sa ani potom nečudujem, že Slovensko je dneska tam kde je, keď takýmto spôsobom pristupujete k veciam. A pán Majerský nádej? No nie, s touto vládou žiadna nádej neexistuje. Po dnešku, keď aj toto tu vidíme a to, čo tu zažívame dva roky. Nie, toto nie je nádej, žiadna nádej. Toto je len zúfalstvo. Celú dobu, od výborov, cez tento parlament, od spôsobu, akým sa tu prijímajú zákony a toto je nádherná ukážka celého procesu to, čo tu zažívame. A Bei, ďakujem aj teda všetkým, ktorí sa pripojili do pripomienok, ale už nemám čas.

...ja som to už spomínala, teda má konkrétne dôsledky na ľudí a na našu krajinu. Hlavne sú to teda tie zdravotné riziká, keď ľudia čerpajú vodu z neverených alebo kontaminovaných zdrojov. Environmentálne škody, keď splašky z domácnosti končia v potokoch, riekach a pôde a naozaj je to potom jeden, jeden kolobeh, pretože aj u nás znova poviem, že nemusíme ísť nikdy ďaleko, lebo my už dávame toľko chémie. Máme vlastný vodovod ako obec, ale už dávame toľko chémie do vody, že už naozaj, že aj my sme prestali piť aj tú vodu z vodovodu. Takisto rozvoj kritickej infraštruktúry predstavuje aj zastavený rozvoj našich obcí, lebo bez vody a kanalizácie nepríde ani podnikateľ, nepríde ani developer a nepríde ani mladá rodina a naozaj, že v dnešnej dobe, sa už ľudia pýtajú, že či tam, a často to teda býva, ja som tu už hovorila taký taký príbeh, že moja známa kupovala v Rakúsku, tuto neďaleko dom a pýtala sa realitnej maklérky, že či je vôbec dom pripojený na vodovod a kanalizáciu a tá sa na ňu pozerala, že až sa zasmiala, že či to myslí vážne. No ale u nás je to realita, že či je dom pripojený na vodovod a kanalizáciu a samozrejme, spoločenská nespravodlivosť. Častokrát teda obyvatelia veľkých miest platia za kvalitné služby, zatiaľ čo tisíce ľudí na vidieku žijú vo fyzickej a infraštruktúrnej biede a samozrejme týka sa to dneska aj mnohých veľkých miest, keďže sú aj nové časti aj, však aj Bratislava má časti, ktoré nie sú skanalizované alebo sú to mnohé, mnohé časti aj v blízkosti alebo väčšie obce v blízkosti veľkých miest. Čiže takisto netýka sa táto téma len oblasti na vidieku. My v Progresívnom Slovensku naozaj odmietame predstavu, že existujú prvotriedni občania, ktorým tečie voda z kohútika, funguje kanalizácia a druhotriedni občania, ktorí sa musia starať o vodu, žumpy a baktérie v pôde. Nerovnosť v prístupe k základnej infraštruktúre je sociálnou nerovnosťou a zároveň brzdou rozvoja našich regiónov. A teraz pár slov k aktuálnemu vedeniu rezortu životného prostredia. Ja som to už spomínala, že pán minister prišiel teda do úradu s množstvom sľubov, hovoril, že teda bude bojovať proti byrokracii, že pomôže vidieku, že urýchli eurofondové investície. A realita takmer po dvoch rokoch. Po prvé, chýba systémová vízia. Ministerstvo pod vedením pána ministra Tarabu nepredstavilo žiadnu ucelenú stratégiu obnovy vodovodov a kanalizácií. Bolo síce komunikované, že v marci bude predstavený ďalší nejaký strategický dokument k budovaniu, ten teda, že sme žiaľ nevideli, ale naozaj, že chcelo by to už seriózny prístup, ktorý teda žiaľ vidíme, že nie je, lebo aj teraz to dokazuje aj táto situácia, že ja by som chcela vedieť, že s koľkými ľuďmi v tejto téme sa pán minister za tie dva roky stretol a čo čo vlastne vyriešil, keď tu vidíme aj teraz takú polovičnú robotu ohľadom tohto zákona. Neexistuje mapa potrieb, jasná priorizácia ani plán financovania. Slovensko potrebuje jasne vedieť, kde sú najväčšie biele miesta a ako ich v nasledujúcich 10 rokoch pokryjeme. Aj riešenie tohto zákona sprevádzalo teda na začiatku vaše spochybňovanie a zosmiešňovanie ako NKÚ, tak aj nás. Po druhé, teda kolabuje čerpanie peňazí. Slovensko má k dispozícii stovky miliónov, no ich čerpanie viazne. Projekty sa zasekávajú na povoľovacích procesoch, nie sú pripravené kvalitné žiadosti, miestne samosprávy sú ponechané napospas s ministerstvo, ja teda som nepočula naozaj žiadne riešenia. Po tretie, ignoruje sa hlas samospráv. Starostovia a starostky po celom Slovensku volajú po lepšej koordinácii, po technickej pomoci, po flexibilite pri spolufinancovaní projektov. Pán minister Taraba, vy im neponúkate nič. Len formalizmus, prehadzovanie kompetencií a mediálne výstupy bez obsahu. Po štvrté, preferujete mediálny populizmus pred odbornou prácou. Namiesto systematickej práce sa venujete kultúrnym vojnám, zakazovaniu dúh alebo rušeniu environmentálnych organizácií. Čo môžeme a musíme urobiť ako politici? Áno, nestačí kritizovať, to súhlasím. Musíme ukázať, čo vieme ako zodpovední politici ponúknuť. To sú konkrétne návrhy, ktoré by mala vláda okamžite riešiť. Ja chcem zároveň aj povedať, že my sme s kolegom predložili aktuálne aj uznesenie, čo sa týka problému vývozov z žúmp a čistiarní odpadových vôd, lebo naozaj, že vnímame to veľmi, dostávame veľa podnetov v týchto témach a treba tú situáciu riešiť a v kontexte aj nákladov, ktoré na rodiny teda táto Ficova drahota dotlačila, tak dneska jednu rodinu, ktorá nie je pripojená na kanalizáciu a poctivo teda odvádza alebo teda využíva odvoz týchto odpadových vôd cez teda fekálne vozidlo do čistiarne, tak stojí takúto rodinu náklady ročne od 500 do 1 000 eur, čiže to je naozaj obrovská záťaž a my máme viacej príkladov po Slovensku, kde tie rodiny žiadajú, aby sa toto riešilo, že to je proste v dnešných časoch neúnosné, aby znášali len kvôli tomu, že vláda Roberta Fica najmä, si nesplnila svoju domácu úlohu a nedobudovala kanalizačnú sieť tak, ako to vyžadovala aj Európska únia. Dôležité je teda podľa nás vypracovať naozaj strategický plán budovania a obnovy, ale ktorý bude stáť na technickom zhodnotení, na tých možnostiach a kde bude konkrétne zadefinované akým spôsobom sa idú riešiť tie problémy v konkrétnych oblastiach na Slovensku, lebo máme tu, ako som už spomínala množstvo takých absurdít, ako bol ten Rohov alebo napríklad Domaniža. Tam v okolí obce majú položené siete a nevedia sa pripojiť na čističkám, pretože tá nemá kapacitu a už štyri, päť rokov siete sú v zemi položené kanalizačné a proste situáciu, prečo sa tieto veci naozaj neriešia. To, čo je dôležité, samozrejme je zjednodušovať povoľovanie a financovanie projektov. Samosprávy potrebujú menej byrokracie, viac predpripravených typových projektov a technickú pomoc pri vypracovaní žiadostí. Štát musí pomáhať, nie trestať. V envirofonde sú zdroje, ktoré by sa mohli využiť aj na danú oblasť a zaviesť, samozrejme, transparentný mechanizmus spolufinancovania, zvýšiť verejný tlak, aj informovanosť. Treba o tejto téme viac hovoriť., čiže my tie rúry nevidíme v tej zemi, ono človek si to uvedomí, až keď vám odstaví obec na pol dňa vodu a zrazu zistia ľudia, že aké to je, keď im z toho kohútika voda netečie, čiže treba s ľuďmi hovoriť, aká je tá situácia a najmä s tými teda, kde tie siete v dnešnej dobe chýbajú, že ako chce štát riešiť tu tieto dopady, ktoré to na nich má. Ja už asi nestihnem všetko, tak ešte sa po prípadne prihlásim do ústnej, ďakujem.

(Reakcie z pléna.) Áno, áno. (Rečníčka sa za rečníckym pultom zapájaním elektrotechniky pripravuje na svoje vystúpenie.)

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Poprosím technikov, aby ste vrátili čas, ešte nezačalo vystúpenie, dobre?

Hanuliaková, Jana, poslankyňa NR SR
Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Pán predsedajúci, pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, pán minister, vážení kolegovia a kolegyne, mne sa to ináč tak páči, že teraz teda tu otvoril pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu problém s tým pozmeňovacím návrhom a zrazu tu teda prebieha k tomu veľká diskusia a ja sa pýtam, že čo ste robili dva roky a čo ste robili odvtedy, ako Najvyšší kontrolný úrad upozorňuje na tieto problémy, ktoré sa vo vodárenstve dejú.
Ja si myslím, že aj stav vo vodárenstve je opäť raz obrazom toho, ako Robert Fico pristupoval k tejto krajine, tak ako to vidíme pri rozpadajúcich sa mostoch, tak ako to vidíme pri rozpadajúcich sa nemocniciach, tak ako to vidíme pri železniciach a v mnohých iných oblastiach na Slovensku, že kam sa človek pozrie, tam vidí obrovské problémy, pretože ste nemalí víziu, nemali ste priority a rovnako to dopadlo aj s vodárenstvom. Pretože tá téma tu mala byť oveľa oveľa skôr na stole. A dnes vieme, že tá situácia na Slovensku v roku 2025 je naozaj alarmujúca. Máme investičný dlh na úrovni 10 mld. eur. A ja sa pýtam, akým spôsobom, alebo kto z vás, aj kto tu sedíte, alebo aj kto tu nesedí a rieši túto tému, akým spôsobom chcete toto napraviť a aké sú vaše riešenia. Pán minister vstupoval pred voľbami do kampane, že jednou z jeho priorít budú kanalizácie. A ja sa pýtam, prečo sa tej téme viac nevenoval? Prečo dneska tu máme síce konečne na stole návrh zákona, novelu k vodovodom a kanalizáciám, ale tá nerieši dostatočne problémy, ktoré dneska v tomto segmente máme. Michal povedal mnohé veci, ktoré sa nám teda dejú, odkedy sme sa tejto otázke začali venovať. My sme spoločne už pár rokov sa venujeme dostupnosti pitnej vody, máme na to aj web, takže ľudia, keď si chcú pozrieť, alebo aj vy www.vodaprevsetkych.sk, kde naozaj pravidelne informujeme o všetkých aktivitách, ktoré v tejto oblasti robíme. A popritom teda sme sa dostali aj k tomuto problému vo Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti na základe tých správ od Najvyššieho kontrolného úradu, ktoré takisto pristáli aj vám určite v mailových schránkach. My dokonca sme upozorňovali na to, že táto správa nebola ani len prerokovaná a predložená na výbore. Včera sme sa tu bavili, alebo predvčerom, o rokovacom poriadku. Ale my by sme v prvom rade mali dbať na to, aby sa vôbec dodržiavali tie pravidlá, ktoré už dneska v tom rokovacom poriadku sú. Mnohé správy sa ani len nedostávajú na výbory, ktoré sú naozaj že dôležité. Ja sa naozaj pýtam, že čo robíte vôbec? Že prečo na toto neapelujete? Vy máte moc, chceli ste vládnuť, máte moc v rukách, tak prosím vás, snažte sa tieto veci riešiť. A obzvlášť téma kritickej infraštruktúry je naozaj téma, ktorou by sme sa tu mali veľmi seriózne zaoberať. Pretože týka sa to každého jedného človeka na Slovensku. A mnohí ľudia ešte v roku 2025, je ich cez pol milióna, nemajú prístup k pitnej vode. Michal ešte bude hovoriť vo svojej ústnej rozprave viac, čo sa týka toho problému, alebo toho samotného návrhu zákona.
Ja by som sa chcela ešte venovať teda viac možno takej situačnej analýze toho stavu. A teda viem, že prevádzkovateľmi verejných vodovodov a verejných kanalizácií sú vodárenské spoločnosti, teda tie boli aj predmetom viacerých kontrol Najvyššieho kontrolného úradu, z ktorých mali teda vychádzať aj zmeny, ako som už povedala, prerokovávaného zákona. To, či sa tak ide udiať a v čom vidíme my problém, už teda zhodnotil aj Michal a pozmeňujúcim návrhom my reflektujeme aj na nedostatky, ktoré sme v predloženom návrhu našli. Ja by som sa teda chcela viac venovať tej situačnej analýze v oblasti našej kritickej infraštruktúry. Nejde len o technickú tému, hovoríme tu o zdraví obyvateľov, o živote na vidieku, o ochrane životného prostredia a o schopnosti štátu zabezpečiť základné verejné služby pre svojich obyvateľov v 21. storočí.
Na úvod položím jednoduchú otázku. Ako je možné, že v roku 2025 máme na Slovensku obce, kde ľudia stále nemajú prístup k pitnej vode z verejného vodovodu? A ako je možné, že v roku 2025 hovoríme o žumpách a nedostatočnom čistení odpadových vôd v stovkách obcí? Odpoveď je bolestne jasná. Systém dlhodobo zlyháva. Ak aktuálne ministerstvo pod vedení a aktuálne ministerstvo pod vedení pána ministra Tarabu rovnako nepredložilo žiadny strategický plán, kde by sa riešili kľúčové problémy, ktoré tu dnes máme vo vodárenstve a so stavom vodovodov a kanalizácií. Pán minister častokrát, aj teda mal nejaké iné investičné zámery, čo sa týka budovania vodovodov a kanalizácií, ale naozaj boli to také ad hoc veci, ktoré kde niekde pustil, teda peniaze, ale máme tu naozaj že mnohé obce, ktoré ja poviem príklad, obce Rohov na Záhorí, ale týka sa to mnohých obcí, ktoré sme precestovali, kde 200 metrov pred hranicou obce je zablendovaný vodovod už asi 7 rokov. Táto obec každý rok žiada v envirofonde peniaze na dobudovanie. Tí ľudia sú tam totálne nešťastní. Tam v lete, keď idete, že nemajú v studniach vodu, tak naozaj tam sa ľudia rozhodujú a my sme už to tu hovorili veľakrát, či si večer spláchnu záchod alebo sa osprchujú. Ja sa pýtam, že kto z vás by chcel žiť v takýchto podmienkach. Páni poslanci zo SMER-u, kde ste boli, mnohí z vás tu sedeli aj predchádzajúce volebné obdobia. Kľudne si tam tak čučkáte stále, ale treba robiť. Treba robiť niečo v tých témach. Ja to vidím aj na tom výbore. Však za dva roky, ja som nová poslankyňa, ale ja som bola normálne, že som žasla, že to je, tie výbory sú len štatisti, ktorí tam nejakým spôsobom nutne len pretečie, čo je treba a to je konec. Tam sa vôbec nerozpráva o dôležitých veciach. A my, keď aj niečo otvoríme a chceme sa o tom rozprávať, tak proste nezáujem. Všetko sa hádže rýchlo zo stola, alebo odídete, alebo neotvoríte ani tie výbory. A tak to tu fungujeme dva roky. A ja neviem, či sa vám to páči, ale už by ste konečne naozaj sa mali nejako voči tomu postaviť a obzvlášť, keď tu máme teda aj návrh toho rokovacieho poriadku. Tak povedzte, čo by malo fungovať teda inak a lepšie, keď neviete dodržiavať ani to, čo tam je teraz.
Dovoľte mi teda ešte sa vrátiť aj k nejakým tým štatistikám, o ktorých som tu aj o viacerých hovorila. Čiže prístup k verejnému vodovodu má dneska na Slovensku približne 90 % obyvateľov. To znie síce dobre, ale teda stále tých 10 % z 5,5 mil. je približne tých 500-tis. obyvateľov bez pripojenia na kvalitný zdroj pitnej vody. K verejnej kanalizácii je teda ešte menej ľudí pripojených. Tam je to okolo 70 % a je to 1,5 mil. obyvateľov na Slovensku stále nemá prístup ku kanalizácii, napriek tomu, že sme sa k tomu zaviazali, že väčšina obyvateľstva už mala byť odkanalizovaná. Dneska, keď si pozriete správy, tak nie je týždňa, aby ste nevideli reportáž, kde je, kde ľudia majú problém s tým, že rieky zapáchajú, lebo sa splašky púšťajú do našich riek, kde sa vypúšťajú fekálne vozidlá. Namiesto čistiarní sa vypúšťajú do našich polí, pretože dneska je stav čistiarní odpadových vôd, to je ďalšia obrovská téma, je alarmujúci. Tu sa hasil jeden problém prednedávnom v Šamoríne, ale to je smietka oproti tomu, aké problémy máme na Slovensku.
Veľké rozdiely sú naozaj, že tieto problémy sú od západu a na východ. Mne často ľudia píšu. Keď s kolegom komunikovali sme túto tému, tak každý vždy píše pod naše statusy, že to je problém marginalizovaných komunít, čo sa týka vody. Ale naozaj že tieto problémy majú ľudia od západu na východ, od severu na juh, to sa dotýka rôznych častí Slovenska. Najhoršie to je však, samozrejme, v okresoch ako Gelnica, Rimavská Sobota, Poltár, Sobrance alebo Medzilaborce. Ďalší dôležitý fakt je ten, že existujúce siete sú naozaj roky staré. Ja vám poviem príklad z našej obce. My napr. máme ešte vodovod, ktorý je z azbestových rúr. Naša obec, ja si neviem predstaviť situáciu, že kedy my v týchto podmienkach, v akých na Slovensku fungujeme, dokážeme ako samospráva vymeniť tento vodovod, tieto siete. A nechcem ani vedieť radšej, aké dopady to má na naše zdravie. A toto sú témy, ktoré by sme tu mali riešiť. Ako sú aj schopné vôbec samosprávy, je to síce iná téma, ktorej sa venujem, ale aj to by sme mali riešiť, ako sú naše samosprávy vôbec silné a schopné. A po tejto konsolidácii už asi môžme zabudnúť na všetko v malých obciach, čo sa týka investícií, lebo už nebudú mať absolútne. Pokiaľ nemá obec príjmy z nejakých že nemá priemyselný park, alebo nejakého silného, teda nejaké silnejšie príjmy okrem tých, ktoré dostáva zo štátu, tak naozaj nedokáže urobiť dneska ani 100 metrov z vlastných peňazí, ani cesty. ani chodníka. ani ničoho. Keby tu neni sú európske zdroje , tak proste obce menšie alebo aj väčšie neurobia jednoducho nič.
Tento stav a ja som to už spomínala, teda má konkrétne dôsledky na ľudí a na našu krajinu. Hlavne sú to teda tie zdravotné riziká, keď ľudia čerpajú vodu z neoverených alebo kontaminovaných zdrojov...
=====

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Michal, ja by som chcela teda potvrdiť tvoje slová, lebo my keď sme asi dva roky dozadu, rok a pol, začali riešiť túto tému, čo sa týka aj skrytej privatizácii, aj sme na to teda permanentne upozorňovali, tak presne sa začali diať veľmi zaujímavé veci. Chodili nám maily, naozaj že bolo to citeľné, že niekto sa snaží vytvárať nátlak na nás a teda nehovoriac o tom, že títo páni používali aj na východnom Slovensku rôzne svoje médiá na to, aby úplne v inom, iným spôsobom vyfarbovali tú situáciu. A mňa teda naozaj prekvapuje, že páni z HLAS-u sa dali namočiť takýmto spôsobom do tej situácie a že im to nie je ani trochu trápne. Lebo vidím, že pán Kalivoda sa tak všelijako zvŕtal na tej stoličke a cítil sa asi nepríjemne. Teda, no asi áno, lebo odpovedať si neodpovedal na otázky, ktoré sme vám dali, asi na ne teda odpoveď. A ja dúfam, že aj ostatní kolegovia, ktorí sú tu, že dobre počúvali od rána, aj čo hovoril pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, a že tento pozmeňujúci návrh, ktorý teda tu máme nepodporia od pána Kalivodu. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. A ja mám na pána Kalivodu jednu otázku, že kde bol tento pozmeňovací návrh napísaný. A zároveň by som chcela dodať, že počuli ste veľmi dobre pána predsedu Najvyššieho kontrolného úradu a rada by som aj vedela ako teda k tejto veci pristúpite vzhľadom na to, čo tu odznelo. Ďakujem.