Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne.
No, pani Plevíková, ja neviem, ako vy ste dlho v SMER-e, ale ja keby som tu začala vymenovávať všetky kauzy a všetko, o čo prišla naša krajina za dvanásť rokov a teda tento trinásty rok vlád SMER-u, tak by sme tu boli podľa mňa do večera. Takže zbytočne tu čítate počas, ja neobhajujem túto vládu, či posledné tri roky vlády, ktoré tu boli, urobili chyby určite, ale hovoriť, že za všetko je zodpovedné to, že tu tri roky bola nejaká vláda a robila nejaké opatrenia v čase troch veľkých kríz, je naozaj absurdné. A nič iné tu od vás nepočujeme, stále dookola opakujete stále to isté.
A ja neviem, kde vy žijete, v akom meste alebo v dedine, ja neviem, či chodíte k lekárovi, kde ste študovala, že či cestujete vlakmi, autobusmi, či chodíte na rôzne výlety po našich cestách a mostoch, ale mne trochu príde, ako keby ste žila v nejakej bubline a že vy nevidíte, že ako žijú ľudia naozaj. Vy sa strašne vždy chválite tým, ako cestujete po regiónoch, ako ich poznáte, ale mne príde, že vy ste absolútne odtrhnutí od reality.
My sme s kolegom Sabom strávili celé dva mesiace skoro po chodení po východnom Slovensku a presne ako povedal kolega, boli sme vo viacerých obciach, kde budujú vodovod dvanásť rokov, teda začali ho ešte za nejakej druhej možno Ficovej vlády, a naozaj že to, čo my počúvame od tých ľudí, je, sú naozaj absurdné príbehy. Tak, prosím vás naozaj veľmi pekne, prestaňte už s tým verklíkovaním dokolečka, že za to môže, môžu posledné tri roky. Za to, v akom stave je dneska Slovensko, môžu v najväčšej miere tri vlády Roberta Fica a treba to opakovať ľuďom dokola a dokola a dokola a dokola, až kým si na to nespomenú a neuvedomia si, že za toto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, už to tu bolo mojimi kolegami a kolegyňami viackrát povedané, že strana SMER je, alebo bola aj pri vláde približne 4 700 dní, čo je teda 13 rokov vládnutia. Od začiatku, kedy sme sa začali však rozprávať tu v pléne o konsolidácii, nepočujeme nič iné, či už v rozpravách, alebo vo faktických poznámkach, že teda za všetko môžu tie vlády, ktoré tu boli tri roky počas troch kríz.
Keď si Robert Fico prvýkrát sadol do premiérskeho kresla, tak verejný dlh sme mali na úrovni zhruba 30 % HDP. Keď SMER končil tretie volebné obdobie, verejný dlh bol na úrovni až 60 % HDP. V podobnom duchu sa niesol rozpočet aj na tento rok. Vlády Roberta Fica nikdy nešetrili a hlavne, čo je dôležité, treba povedať, že nikdy nevedeli využívať zdroje efektívne. Ani dnes teda nevedia konsolidovať. Konsolidácia je neprepracovaná, navyše v skrátenom legislatívnom konaní.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť očakáva budúci rok vplyvom konsolidácie spomalenie rastu ekonomiky, vláda však ani po apeloch z viacerých strán, aj teda zo strany aj nás Progresívneho Slovenska, nepredstavila nič, čo by tomu zabránilo. Samozrejme, už to tu aj pán Kišš spomínal, podľa vás za všetko môžu Ódor, Radičová, Ódor a znova Ódor, len teda ešte raz pripomínam, vládli ste tu trinásť rokov, alebo teda vládnete trinásty rok a čo po vás zostalo? Keď iné krajiny si v dobrých časoch dokázali odkladať na horšie časy, vy ste nedokázali ani zostaviť vyrovnaný rozpočet a ešte ste nedokázali ani budovať naše Slovensko. Dnes stále nemáme diaľnicu do Košíc, chýbajú nám moderné nemocnice, chýbajú nám vysoké školy svetového formátu, rozpadajú sa nám cesty, mosty a mnohé nemocnice a nehovoriac o tom, že dnes nemá pol milióna ľudí na Slovensku stále prístup k bezpečnej pitnej vode z verejného vodovodu a jeden a pol milióna ľudí nemá na Slovensku verejnú kanalizáciu.
Investičný dlh do kritickej infraštruktúry je dnes podľa NKÚ na úrovni približne 10 mld. eur. Včera vyšla dokonca tlačová správa Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, kde úrad považuje situáciu s potrubiami verejných vodovodov a verejných kanalizácií na Slovensku za katastrofálnu. Mnohé z nich sú za hranicou životnosti. Tak ja sa teda naozaj pýtam, čo vlastne po vás zostalo za tých 12 rokov vlád? Čo? Skúste mi povedať. Čo ste, čo sa vám podarilo také významné na Slovensku posunúť dopredu alebo vybudovať?
A teda v tomto kontexte poviem aj takú príhodu zo včera, kedy som bola na rodičovskom združení môjho syna prvýkrát na strednej škole, a teda keď som vstúpila do triedy, tak som sa normálne vrátila v čase. A toto je tiež vizitka, dámy a páni zo SMER-u, presne vaša, vašich 12 rokov vlád. Vlády SMER-u až chirurgicky presne robia opak toho, s čím prichádzajú vyspelé západné štáty.
Práve dnes zverejnila skupina nezávislých ekonómov INESS porovnanie Slovenska a Dánska. Z dát vyplýva, že Dánsko sa za posledných desať rokov snaží znižovať verejné výdavky v pomere k HDP. Čoraz viac peňazí tak necháva v rukách ľudí a ak už aj financuje sociálny štát, tak primárne tak, aby neobmedzoval hospodársky rast krajiny a ekonomika rástla rýchlejšie, ako rastú výdavky vlády. A u nás robíme presný opak. Vláda Roberta Fica zvyšuje svoje výdavky na úkor ľudí a zároveň spomaľuje hospodársky rast.
Prečo si nedokážeme brať príklad zo západných krajín a robiť rozumné opatrenia v čase, keď je nevyhnutné šetriť? Prečo nemôžeme pozorovať pozitívne príklady od našich susedov, ktorí nás už naozaj v mnohých ukazovateľoch, ako je napríklad rast životnej úrovne, predbiehajú? Ešte aj tá Ukrajina, ktorú tu mnohí považujú za štát s vysokou mierou korupcie a zaostávania, nás v mnohých oblastiach predbieha. Všimli ste si napríklad, že urobili reformu obcí a miest, čím dokážu šetriť verejné výdavky a vykonávať viac verejných investícií? Prečo je pre túto vládu slovo reforma červené súkno a SMER za obdobie svojej existencie nepriniesol na stôl ani jedinú zmenu, ktorá by posunula krajinu vpred?
V súvislosti s konsolidáciou treba upriamiť pozornosť na jednu dôležitú vec. Znižovať percentá z podielu dane samosprávam je povestná hrubá čiara, ktorú nikto pred touto vládou ešte neprekročil. Táto konsolidácia poškodí naše obce, mestá aj kraje. Už dnes je situácia v samosprávach mimoriadne vážna a mnohé ledva prežívajú. Predstavený konsolidačný balíček je zlyhanie nielen partnerského dialógu zo strany vládnych predstaviteľov, ktorý bol teda vehementne sľubovaný pred nástupom tejto vlády, ale aj obrovské riziko, ktoré môžeme pre rok 2025 a nasledujúce roky očakávať. Balíček opatrení bol odprezentovaný bez predošlej odbornej diskusie a opäť je zákon predložený v skrátenom legislatívnom konaní. Navrhujete v ňom teda znížiť percento, ktoré patrí našim obciam, mestám a krajom z podielových daní. Samosprávam teda nielenže neprídu peniaze navyše, ale teda budú ich mať ešte aj menej. Obce, mestá a kraje žiadali už viackrát za posledný pol roka dofinancovanie. Spoločne aj s kolegom s Marekom Lackovičom sme predkladali aj tu minulý týždeň uznesenie na dofinancovanie samospráv v hodnote 120 mil. eur, ale teda vládna koalícia ho teda odmietla. A ja naozaj som veľmi zvedavá, že ako strana HLAS zatlačí aj v tomto pri tých rokovaniach a čo pre samosprávy vyrokuje. Podľa posledných informácií teda vraj až v pondelok majú mať nejaké tlačové vyhlásenie.
Čo sme mohli vidieť za posledné mesiace? Koalícia namiesto toho, aby našla teda pomoc pre naše samosprávy, dotuje obce absolútne nesystémovo a nekoncepčne. Každý mesiac po výjazdovom rokovaní vlády upozorňujeme na to, že koalícia okráda obce s nezávislým alebo opozičným vedením, že táto vláda sa stará iba o svojich ľudí. Opakovane sa pýtame, či životy ľudí, ktorí volia Progresívne Slovensko alebo hociktorú inú opozičnú stranu, majú pre premiéra Fica nebodaj 20-krát menšiu hodnotu. Ľudia, ktorí nevolili SMER či SNS, majú nebodaj 30-krát menej problémov so zlyhávajúcim školstvom, zdravotníctvom, chýbajúcimi cestami či vodovodmi? Nedávno dokonca samotné ministerstvo financií zverejnilo, že rozdalo dotácie vo výške 3,5 mil. eur. Z toho 62 % išlo koaličným starostom na ploty, chodníky a teda naozaj úplne absurdnosti, keď si to vyhľadáte na stránke ministerstva financií, tak naozaj že to jeden by sa čudoval, že čo všetko sa dá vymyslieť. Ale na druhej strane tu samosprávy mnohé volajú teda o pomoc, hovoria o tom, že nemajú za čo svietiť, za chvíľku aj kúriť a že nemajú na platy zamestnancov, že hrozí naozaj celkové pozastavenie investičného rozvoja. A presne aj toto ukazuje na to, ako vám vlastne na Slovensku nikdy úprimne nezáležalo a ani nezáleží, že robíte rozhodnutia absolútne neuvážene a na prvú. V tomto čase aj Únia miest Slovenska upozorňuje, že mnohé mestá nedokážu zostaviť svoje rozpočty na rok 2025. Chvíľami to až môže vyzerať, že štát chce samosprávy položiť na kolená, aby potom ako veľkí záchrancovia a spasitelia mohli prísť s pártisícovou dotáciou.
Dovoľte mi teda ešte raz zopakovať to najdôležitejšie. Samosprávy potrebujú viac peňazí, na tom sa tu asi zhodneme všetci, ale keď sme aj na výbore hlasovali o našom návrhu na uznesenie o dofinancovaní samospráv vo výške 120 mil., tak takmer všetci koaliční poslanci nám dali za pravdu, súhlasili s potrebou podpory samospráv. Po predstavení konsolidácie to však vyzerá tak, že samosprávam nielenže neprídu teda peniaze navyše, no budú ich mať ešte oveľa menej. A tak ako som povedala, to môže byť naozaj devastačné. Najviac to však vo finále pocítia, ako inak, ľudia. Samosprávy budú nútené zvyšovať miestne dane a poplatky, budú nútené šetriť na školách, cestách, sociálnych zariadeniach, ale predstavitelia vlády si však zatiaľ budú asi veselo užívať svoje dvojnásobné platy a lietať vládnym špeciálom na futbalové zápasy a, ako sme to mohli naposledy vidieť, na výlety do Ameriky.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

vymazať

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ja by som chcela reagovať na tú časť, Štefan, kde si hovoril o tých dotáciách, ktoré ministerstvo financií nedávno rozdalo. A tiež ma to celkom šokovalo, že myslím si, že naozaj jedna, jedna výzva bola na tri a pol, druhá na jeden a pol milióna. A ja som to hovorila aj v rozprave, keď sme hovorili, kde sme navrhovali s kolegom to uznesenie o dofinancovaní samospráv, že ja som bola šokovaná, že na jednej strane tu ministerstvo financií rozdá milióny a na druhej tu samosprávy naozaj nemajú z čoho platiť mzdy na úradoch. A je to taký paradox, že vy sa absolútne nesnažíte o to, aby ste nejakým spôsobom naozaj našli tie financie a my sme mali aj včera tlačovú besedu k tomu, že tento konsolidačný balíček sa naozaj dotkne našich samospráv, aj našich krajov. A dokazujú to aj dáta, že tá situácia v našich samosprávach je veľmi vážna a treba si uvedomiť, že starostovia a starostky budú musieť opäť pristúpiť v návrhoch rozpočtov k nejakému okresávaniu. A to, že budú musieť zvyšovať poplatky a dane sa opäť dotkne ľudí v našich obciach a mestách. A naozaj, že budú to poplatky za sociálne služby v domovoch sociálnych služieb a niektorým samosprávam dokonca hrozia nútené správy, lebo tak ako som povedala, nemajú ani na tie výplaty. Menej peňazí bude znamenať aj to, že sa budú okresávať rôzne kultúrne podujatia, aj športové, ktoré prídu ako prvé na rad. A ja viem, že na kultúre vám moc nezáleží, ale nedávno ste zriadili ministerstvo športu a to keď budú musieť siahať v rozpočtoch na financie a budú sa musieť znižovať výdavky tak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za všetky faktické.
A zareagujem na kolegu Prostredníka. A to, to sme sa aj my rozprávali, keď sme boli vás navštíviť, že... a ja som to teda neprízvukovala v tom mojom príhovore (povedané so smiechom), ale áno, že tiež si myslím, že mali... je najvyšší čas, aby sme to slovné spojenie teda hovorili so zdravotným znevýhodnením, že tiež si myslím, že, že už nastal čas a, dúfam, že teda sa nám spoločne aj podarí v tomto spraviť nejaké zmeny.
A ja by som sa chcela teda poďakovať aj Veronike Veslárovej za jej prácu, ktorú robí, a je tu jediná poslankyňa, aktuálne, myslím, teda so zdravotným znevýhodnením. A naozaj robí veľmi veľa a snaží sa a prináša tie reálne skúsenosti aj z jej života. A myslím si, že by bolo naozaj dobré, keby na to viac poslancov reflektuje z koalície, a zoberú si k srdcu, keď niečo naozaj ona povie, že naozaj je to teda odžité. A je to tak.
A teda na záver naozaj ešte raz naozaj vám veľmi pekne ďakujem. Ešte raz sa ospravedlňujem teda za tie, za tie nedostatky, ktoré tu vznikli, a verím, teda že keď sa, keď sa stretneme na správu ďalšiu, že teda budete hovoriť aj oveľa viac aj pozitívnych vecí, ktoré sa stali na Slovensku.
Ďakujem.

Tak ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážená pani komisárka, kolegovia, kolegyne, Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím je nesmierne dôležitá inštitúcia v našej spoločnosti. Má už teda osemročnú tradíciu, ako ste aj vy spomínala, a svoju prácu si vykonáva naozaj svedomito a poctivo. Každoročne nám teda pani komisárka predkladá správu o činnosti, a ktorá teda predstavuje, kde naozaj poukazujete na veľké množstvo aktivít, ktoré zahŕňa napríklad či už osobné monitorovacie návštevy, účasti v rôznych pracovných skupinách či posudzovanie individuálnych podnetov.
Ja si teda dovolím aj poukázať na tú situáciu tu v pléne, že veľmi ma mrzí, teda že tu nevidím viac kolegov a kolegýň z koalície, ktorí často v posledných mesiacoch hovorili o tom, ako veľmi záleží na ľudských právach, ale, samozrejme, musím teda trošku pohrešiť aj, samozrejme, aj ľudí z opozície. Myslím si, že toto je veľmi dôležité, aby to ľudia počuli, pretože naozaj sú to možno tie dve hodiny, ktoré tu strávite za rok a kde zhrniete celú tu situáciu, ktorú na Slovensku máme v oblasti pomoci, alebo teda aj tých podnetov, ktoré ľudia so zdravotným znevýhodnením, s ktorými sa na vás obracajú.
Zo správy sme sa dozvedeli, že úrad v roku 2023 zaznamenal historicky najviac podnetov. Je to, samozrejme, aj pozitívna, aj negatívna správa. Na jednej strane je teda naozaj skvelé, že sa ľudia teda so zdravotným znevýhodnením obracajú na vás a že upozorňujú na nedostatky, ktoré máme v systéme.
Na druhú stranu tú máme teda množstvo prípadov, ktoré teda poukazujú na to, že základné ľudské práva a slobody a život na rovnakom základe s ostatnými pre osoby so zdravotným znevýhodnením nie sú teda v našej spoločnosti samozrejmosťou a bežnou vecou. Za posledné tri roky sme sa aj spoločne s kolegyňou Veronikou Veslárovou stretli naozaj s desiatkami organizácií po celom Slovensku, ale aj zástupcami a zástupkyňami našich samospráv a kontaktovalo nás aj nesmierne veľa rodičov s rôznymi problémami. Vypočuli sme si naozaj veľmi ťažké príbehy. Boli to naozaj že životné situácie, kedy skutočne že mne doslova až mráz behal po chrbte, že keby som musela ja stáť v tej situácii, že aké by to bolo naozaj hrozne náročné tuná na Slovensku, kde rodičia narážajú na rôzne bariéry v sociálnom systéme, školstve, zdravotníctve, a teda aj na úradoch.
Za toto obdobie tých troch rokov, kde som mala možnosť viac navnímať tú problematiku, lebo teda sama sa... som predtým nevenovala sociálnej oblasti, ale teda vďaka aj Veronike som mala možnosť viac sa do toho zahĺbiť a sama som si uvedomila jednu vec, že ľudia, ktorí sa žiadnym spôsobom priamo nedostávajú do osobného kontaktu alebo nemajú tú skúsenosť, že čo to znamená žiť so zdravotným znevýhodnením, alebo nejakým spôsobom teda nemajú ten kontakt, že, si myslím, že nedokážu úplne dobre navnímať potreby ľudí so zdravotným znevýhodnením, že často žijeme trošku ako keby také paralelné životy vedľa seba, a pokiaľ sa niekedy nejakou skúsenosťou naozaj tie životy nám nepretnú, tak je len veľmi náročné, aby tí ľudia, ktorí sú bez zdravotného znevýhodnenia, úplne dobre navnímali tie potreby ľudí so zdravotným znevýhodnením a dokázali pochopiť tie potreby a bariéry, ktoré táto spoločnosť, žiaľ, teda im kladie pod nohy.
A myslím si, že toto je aj taký základný problém, že naša spoločnosť, a teda najmä naši politici a političky nie sú častokrát dostatočne scitlivení, teda tí ktorí vlastne aj rozhodujú potom tu, tu v Národnej rade a majú priamy vplyv na všetky politiky. A teda aj v tom pociťujem, že ten, tie nedostatky, že dnes sme práve preto v mnohým oblastiach aj roky pozadu. Aj v oblasti inkluzívneho vzdelávania, poskytovania sociálnych služieb či v možnosti zamestnávania ľudí so zdravotným znevýhodnením.
A je nesmierne dôležité, aby sa nám tie životy čo najviac pretínali v tých bežných situáciách, na školách, úradoch, práci, alebo teda aj na ulici, a naozaj by sme sa mali snažiť, aby sme my nastavovali tie politiky fungujúco, máme to v rukách, a vlastne aj tu, tu mnohé zákony keď prichádzajú do pléna, ma veľmi mrzí, že častokrát sú to malé veci, malé zmeny, ale ktoré by mali naozaj veľký vplyv na to, že by sa tá kvalita života tých ľudí zlepšila.
A ja teda aj dnes vyzývam všetkých poslancov a poslankyne a všetkých ľudí, aj ktorí napríklad sú aj na komunálnej úrovni, či ľudí na úradoch, ľudí, ktorí majú moc a rozhodujú, že aby lepšie navnímali to, to, že ako ľudia, aké potreby majú ľudia so zdravotným znevýhodnením.
Naozaj odporúčam každému, aby sa išiel pozrieť do zariadenia, aby sa stretol s rodinou, ktorá čelí týmto problémom, a myslím si, že, že to je tá cesta na to, aby sme dokázali aj my možno potom tu lepšie sa rozhodovať a snažili sa tie podmienky ľudí so zdravotným znevýhodnením zlepšovať.
Ja spomeniem možno ešte jednu takú, tým, že sme aj teda za posledný rok absolvovali troje voľby, tak vlastne vy ste rovnako robili aj prieskum architektonickej prístupnosti volebných miestností. A ako už spomínala aj kolegyňa, my sme, neviem, päť rokov dozadu založili takú iniciatívu Odstráňme bariéry, kde sme, kde nám ľudia nahlasovali rôzne podnety a my sme sa snažili teda kontaktovať inštitúcie a upozorňovať ich na tieto bariéry. Som rada, že teda aj niektorí, väčšinou teda akože aj reflektovali na to, aj keď sme napríklad snažili sme sa aj po roku prísť, ísť sa pozrieť, že či tá bariéra je, je teda odstránená, a ja som to tu už nič aj spomínala, ale mali sme na jednej fakulte tu v Bratislave teda nahlásený podnet a napísali sme aj dekanovi školy a sľúbil nám teda, že áno, že vybudujú bezbariérový prístup, lebo robili nejakú rekonštrukciu, a keď sme sa tam teda po roku išli pozrieť tak boli tam nejaké štyri schody, ale teda, žiaľ, bezbariérový prístup na túto fakultu urobený nebol napriek tomu teda, že nám to bolo prisľúbené, že teda aj písomne sme to mali od, od dekana.
Takže toto sú také trošku smutné situácie, že čo ste aj vy spomínala, že, naozaj že častokrát je to aj o tom prístupe ľudí v tých inštitúciách, na úradoch, a keď sa aj stretávame s primátormi, primátorkami okresných miest, tak ako kolegyňa spomínala, že sme robili aj ten prieskum, tak si uvedomujem, že, že najväčším problémom je to, že tí ľudia, ako keby že riešime tie situácie, ale častokrát presne že zabúdame ako keby na tieto veci. Bolo pár ako keby aj pozitívnych, že, že tí zástupcovia nám hovorili, že áno, že keď už budujú napríklad detské ihrisko alebo sa robia nejaké projekty, tak, samozrejme, už myslia na to, aby boli inkluzívne ihriská, lebo myslí sa na tie obrubníky, ale stále si myslím, že v tomto máme veľké nedostatky. A mali by sme oveľa, oveľa viac o tom hovoriť aj na tej presne komunálnej úrovni, lebo tam sa deje ten život, tam tí ľudia trávia ten čas a najviac ako keby pociťujú tie bariéry, presne jak ste hovorila, a na tých, častokrát na obecných úradoch, na tých dedinách, že, naozaj že, že niekedy je to jeden-dva schody, ale pre toto človeka je to, je to, keď príde sám a nemá mu kto pomôcť, neni tam zvonček, tak naozaj môže sa jedine otočiť, a teda vybaviť si to alebo musí zavolať, alebo proste nejakým spôsobom sa snažiť.
A my sme, my sme, keď sme robili aj ten prieskum vlastne tej debarierizácie tých okresných, mestských úradov v okresných mestách na Slovensku, tak my sme vlastne tak teda robili taký fiktívne, že sme volali, hej, Veronika teda zo svojej pozície a ja teda fiktívne, a ono, ono, častokrát oni hovorili, však my prídeme dole, však stačí len povedať. Úradníčka je teda ochotná prísť, čo, samozrejme, je dobré, ale treba si uvedomiť, že pre toho človeka, ktorý tam stojí na tej ulici, je to veľmi neúctivé. A často ani toto si ľudia, ktorí s tým neprichádzajú, ani ja sama možno 5-10 rokov dozadu, že človek si to neuvedomí. Ale keď začne viac s tou témou pracovať, tak vtedy pochopí to, že ako sa cíti ten človek, keď počuje tie príbehy, a presne že aj vám, aj nám to častokrát hovorili ľudia, že ono sú to častokrát také maličkosti, v tých situáciách, ale že ono to veľmi veľa znamená pre toho človeka. Čiže presne, že toto sú tie veci, a to aj ja zo svojej skúsenosti môžem povedať, teda už sa, už sa budem opakovať, ale že naozaj je veľmi dôležité, aby sme my mali navnímané tie situácie, aby sme dokázali pochopiť, že, že ako sa cítia tí rodičia, tých detí, alebo aj teda ľudia so zdravotným znevýhodnením. No, toľko asi za mňa.
Ja teda na záver by som vám teda ešte raz chcela veľmi pekne poďakovať, myslím si, že je veľmi dôležité, teda aby táto správa tu bola vždy prednesená. A ja by som sa vám chcela zároveň aj ospravedlniť, dúfam, že v mene všetkých za to, že ste musela na trikrát chodiť. Ja som to považovala za veľmi neúctivé voči vám a jednoducho nemalo by sa to diať, že mali by sme tieto správy brať veľmi vážne a každý poslanec a poslankyňa by sa mal veľmi nad tým zamýšľať, nad každým vaším slovom, ktorý v tej správe prednášate.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, podpredseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajkyňu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Slovenskej Národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokujú v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne.
Naozaj milujem túto plnú sálu, keď tu človek môže rozprávať. No ale poďme teda k nášmu uzneseniu.
Pán predsedajúci, teda ďakujem za slovo, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi začať úsekom z tlačovej správy z apríla tohto roku. Citujem: "Robert Fico podporuje myšlienku, aby sa do miest, obcí a vyšších územných celkov dostalo čo najviac peňazí, o ktorých môžu samosprávy rozhodovať." Prešlo päť mesiacov a dnes tu sme kvôli tomu, že finančná situácia miest, obcí a vyšších územných celkov je naozaj veľmi zlá. Chýba im dokopy 120 miliónov, 36 miliónov eur pre vyššie územné celky a 84 miliónov eur pre obce a mestá. A, bohužiaľ, teda situácia sa stále zhoršuje. No treba povedať, že nie je to teda vinou ani samospráv, ani vyšších územných celkov. Samosprávy sú dnes vystavené tlaku prijímania opatrení v oblasti obmedzovania dotácií, zvyšovania poplatkov a daní, ktoré vedú k znižovaniu životnej úrovne ľudí a nehovoriac teda o tom, že aj včera v kontexte predstaveného konsolidačného balíčka to naozaj asi nebudú mať ľudia na Slovensku jednoduché. Navrhujeme prijať toto uznesenie o kompenzácii výpadku príjmu samospráv. Sám Robert Fico zvolával ako opozičný politik mimoriadnu schôdzu na dofinancovanie samospráv, kedy povedal, opäť citujem: "Budeme trvať na tom, aby samosprávy prežili. Musia dostať minimálne túto injekciu." Ja teda očakávam, že koaliční poslanci, aj vláda sa postavia k tejto situácii naozaj zodpovedne a nájdu čo najrýchlejšie riešenie pre naše obce, mestá a naše kraje.
Uznesením, ktoré predkladáme, chceme zaviazať vládu, aby toto riešenie musela v krátkom čase nájsť. Rokovania ministra financií s predstaviteľmi samospráv totiž trvajú už niekoľko mesiacov a doposiaľ nepriniesli naozaj žiadne konkrétne výsledky. Je preto nevyhnutné, aby Národná rada vyslala signál, že situácia je vážna a je treba naozaj jej neodkladné riešenie. Samosprávy už niekoľko mesiacov upozorňujú na nepriaznivú situáciu, ktorá sa netýka len malých obcí, ale aj krajských miest. Mestá a obce musia prijímať radikálne opatrenia, ktoré ovplyvňujú poskytovanie služieb, ich investičný rozvoj, ale aj bežný chod úradov.
Podľa Združenia miest a obcí Slovenska hrozí, že sa výhľadovo zastaví aj investičný rozvoj v regiónoch plánovaný pre rok 2025. Samosprávy upozorňujú na to, že každý mesiac dostávajú o 50 % menej financií z verejného rozpočtu a z tohto dôvodu sú nútené prijať rôzne opatrenia, ktoré som už aj spomínala a majú teda dopad na kvalitu života ľudí. Medzi nimi sa vyskytujú zásahy do úplných samozrejmostí, kedy sú starostky a starostovia nútení napríklad vypnúť verejné osvetlenie v nočných hodinách, či zvyšovať poplatky za rôzne služby. Ja teda musím povedať, že aktuálne aj často aj na sociálnych sieťach, keď sledujem rôzne skupiny, tak ľudia naozaj píšu, že teda v dedinách sú pozhasínané lampy v noci a naozaj že necítia sa dvakrát bezpečne.
Dámy a páni, uvedomme si, že obyvatelia obcí a miest platia rovnaké dane bez ohľadu na veľkosť obce, v ktorej žijú. Či žijú v krajskom meste, alebo v obci, ktorá má 200 obyvateľov, vždy si musia plniť svoju povinnosť a odviesť zo svojich platov časť príjmu na chod svojich samospráv. Ak niekto zarobí 1000 euro v Žiline, tak odvádza zo svojej mzdy rovnakú čiastku ako občan, ktorý zarobí rovnakých 1000 eur dajme tomu v Povinej.
Je preto absolútne nedôstojné, že kým niektoré obce dokážu poskytnúť kvalitný servis a služby hodné 21. storočia, niekde inde nemajú možnosť napríklad teda, ako som spomínala, musia mať v noci vypnuté pouličné lampy a, pardon, ospravedlňujem sa... čiže v 21. storočí niekde naozaj nemajú v noci zapnuté teda pouličné lampy a v najbližšom roku im ani neopravia napríklad detské ihrisko, pretože ich obec jednoducho nezíska dostatočné príjmy. Je absurdné, že si obec jednoducho nedokáže zafinancovať ani takéto základné služby pre svoje obyvateľstvo.
Je najmä absurdné, ak si uvedomíme, že za situáciu nemôžu ani starostovia, starostky, ani zastupiteľstvo, ani občan, ktorý v tej obci žije. Táto situácia vyplýva výlučne z nezodpovedných rozhodnutí politikov a pretrváva dodnes, pretože ani dnes ju politici na centrálnej úrovni nie sú ochotní riešiť. Primárnym zdrojom financovania miestnych a regionálnych samospráv je daň z príjmu fyzických osôb. V tomto roku však boli zaznamenané nižšie príjmy z dane z príjmu fyzických osôb oproti predchádzajúcemu rozpočtovému roku. Naša vláda napriek tomu neposkytla mestám, obciam a vyšším územným celkom kompenzáciu výpadku príjmu, o ktoré dlhodobo žiadajú ich zastupiteľské združenia, ako je Združenie miest a obcí Slovenska, Združenie samosprávne kraje Slovenska, SK8 či Únia miest Slovenska. Predseda ZMOS-u upozornil, že historicky prvýkrát po fiškálnej decentralizácii hrozilo, že obce, mestá a kraje by mali zápornú hodnotu podielovej dane. To znamená, že štát by im peniaze z daní nielen neposlal, ale ešte aj zobral.
Na druhej strane tu vidíme, ako vláda bez poriadneho odôvodnenia zriadila teda napríklad ministerstvo pre Andreja Danka, ktoré nás stojí viac ako 100 miliónov eur ročne, a dokonca si teda bez problémov, pán minister už odišiel, bez problémov prenajme dvakrát drahšie priestory, ktoré teda budú v prepočte 1,5 milióna eur ročne.
Vidíme, ako si ministri, ministerky a premiér zvýšia platy a nie je pri tom úplne náročné si nájsť výroky premiéra Fica o tom, ako je zásadne proti zvyšovaniu platov. Citujem: "Nevidím žiadny dôvod, aby platy ústavných činiteľov išli prudko hore. Bolo by to absolútne neférové k ľuďom, ktorí zarábajú 400, 500 alebo 600 eur. Je to pre mňa tak principiálna otázka, že pokiaľ by sa mala situácia vyhrotiť, tak som pripravený aj spojiť hlasovanie o dôvere vlády s týmto zákonom." V tom čase toto tvrdil premiér. A ja sa teda pýtam, pán premiér, už nikto na Slovensku nezarába dneska minimálnu mzdu? A koho výsledok je vlastne, že stále tu máme platy na úrovni 600 alebo 700 eur?
Vládli ste naozaj príliš dlho, aby niekto mohol tvrdiť, alebo aby ste vy mohli tvrdiť, že toto nie je aj na vašich pleciach. A toto je presne inak Robert Fico, človek, ktorý nemá problém jeden deň povedať niečo a na druhý deň robiť presný opak. Namiesto toho, aby riešil skutočné problémy, napríklad aj tie mzdy a kvalitu života ľudí na Slovensku, tak buď tu podporuje úplne nelogické projekty svojho trojpercentného koaličného partnera, alebo si hľadá zástupné témy na prekrytie toho, že tu likviduje demokraciu a právny štát. To, čo zatiaľ vidíme od vlády, sú len nesystémové kroky, ktoré reálne nikam, našim samosprávam v tejto situácii nepomáhajú.
Koalícia za ideálne riešenie považuje dotovanie obcí absolútne nesystémovo a nekoncepčne. Každý mesiac po výjazdovom rokovaní vlády upozorňujeme na to aj s kolegom, že koalícia okráda obce pod nezávislým a opozičným vedením, že táto vláda sa stará naozaj iba o svojich ľudí. Ja sa pýtam, životy ľudí, ktorí volia napríklad Progresívne Slovensko alebo inú opozičnú stranu, majú pre premiéra Fica nebodaj 20-krát menšiu hodnotu?
Ľudia, ktorí nevolili SMER či SNS majú nebodaj 30-krát menej problémov so zlyhávajúcim školstvom, zdravotníctvom, chýbajúcimi cestami, vodovodmi, kanalizáciami? Vidíme to aj na príklade nedávno. Minulý týždeň ministerstvo financií zverejnilo, že rozdalo dotácie vo výške 3,5 milióna eur. Z toho 62 % išlo koaličným starostom na ploty, chodníky, festivaly a rôzne iné projekty v čase, kedy zástupcovia niektorých samospráv hovoria o tom, že nemajú za čo svietiť, kúriť a dokonca platiť platy zamestnancom, že hrozí pozastavenie celkového investičného rozvoja.
Tak ja už naozaj neviem, že na jednej strane tu rozdávame dotácie a na druhej strane tu nemáme financie na základný chod samospráv. Tak niečo asi potom tu nefunguje.
Ministerstvo financií má z hľadiska obcí a miest len jedinú úlohu. Má zabezpečiť dlhodobé, udržateľné a systémové financovanie, ktoré umožní starostom a primátorom hospodáriť so svojím rozpočtom. Ministerstvo financií má vytvoriť taký model financovania samospráv, aby každé dieťa na Slovensku malo materskú školu, aby naši seniori nemuseli čakať na dlhé týždne a mesiace na miesta v zariadeniach sociálnych služieb. Aby sme nemali rozbité cesty, zničené hrady a aby vo väčšine obcí nechýbali vodovody a kanalizácie. To je jediná úloha, ktorú má ministerstvo financií. Nie rozdávať rôzne dotácie svojim starostom.
Namiesto toho vidíme dlhodobú nečinnosť, ktorá už viac ako 20 rokov spôsobuje, že starostovia čakajú na smiešnych pár tisíc eur z vládnych dotácií, aby mohli postaviť obyčajné detské ihrisko. A aj to šťastie sa usmeje teda, žiaľ, len na tých, ktorí nosia správne stranícke tričko. Dovoľte mi, aby som v tejto rozprave v krátkosti hovorila ešte o jednej veci. Teda nielen o potrebe stabilizácie finančnej situácie našich samospráv, ale aj využila túto príležitosť hovoriť o potrebe zmeny pohľadu na fungovanie našich samospráv. Na Slovensku máme viac ako 1100 obcí, ktoré majú menej ako 500 obyvateľov, ktoré musia plniť všetky kompetencie ako veľké mestá. A toto je naozaj jednoducho neudržateľné. Všetci o tom vieme, všetci o tom hovoria a nikto s tým nič roky nerobí. Potom sa naozaj nemôžeme čudovať, že stále prešľapujeme na mieste. Väčšina európskych štátov urobila krok k efektívnejšiemu fungovaniu samospráv. Urobili kroky, ktoré umožnili dostať do regiónov viac peňazí a financovať investície a služby, ktoré dovtedy nebolo možné. Nás k rovnakým krokom vyzývajú dlhodobo nielen európske inštitúcie, ale aj akademici a organizácie OECD napríklad. Podľa mnohých publikácií by podobné zmeny mohli priniesť efektívnejšie spravovanie verejných prostriedkov, viac kvalitnejších verejných investícií a rovnako aj ekonomický rast.
Vlády SMER-u, ktoré majú rezort financií vo svojich rukách už štvrté volebné obdobie, sa k ničomu podobnému nikdy neodvážili. A aj to je dôkaz alebo jeden z dôkazov, že im na skutočnej pomoci ľuďom na Slovensku úprimne nezáleží. Nechcem byť teda veľmi zlá, ale mám niekedy pocit, že na Slovensku fungujeme tak, že záujmy jednotlivcov sú niekedy nad záujmy našej krajiny. A vidíme to teda hlavne aktuálne na strane našej vládnej koalície. A z tohto dôvodu aj Slovensko, žiaľ, nenapreduje. Pretože nedokážeme robiť niekedy aj ťažké rozhodnutia v oblasti fungovania. Tieto rozhodnutia, reformy by však Slovensko posunuli naozaj dopredu míľovými krokmi. Každý z nás jednoducho musí vykročiť niekedy zo svojho tieňa a pozerať dopredu. Potrebujeme začať využívať naše zdroje čo najefektívnejšie a poskytovať ľuďom čo najlepšie služby bez ohľadu, kde na Slovensku sa narodili, či rozhodli žiť. Páni, dámy, prosím, začnime riešiť skutočné problémy, ktoré naše Slovensko naše obce, mestá trápia a takým je aktuálne teda aj dofinancovanie našich samospráv.
Preto vás prosím o podporu nášho uznesenia.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
No dve veci, že tú technickú stránku som teda vysvetlila, že v dnešnej dobe naozaj, že toto je pre mňa veľmi chabý argument. Ja chápem, že nie všade je teda pokrytie internetové, niekde možno na kopaniciach slabšie, ale tak bavme sa tam, kde je, hej? Že naozaj, že toto už v dnešnej dobe nemôže byť argument, technická stránka, lebo hovorím, že ja som desať rokov dozadu začala robiť záznamy a vtedy to naozaj bolo komplikovanejšie. Museli sme to prenášať z kamery a neviem, čo, ale už posledné roky proste som dala do stojana telefón, zapla a všetko fičalo. Že tam naozaj nie je proste, že niečo hej, že problém.
A čo sa týka toho, čo ste hovoril, tak to ma trošku zaráža a teraz možno sa na mňa nenahnevajte, že trošku to také, aj ten, nechcem to tak povedať, že ten mentálny svet strany SMER, alebo teda ukazuje niekam, že keď máme pocit, že hádky, alebo že takéto zlé príklady majú práve byť proti tomu. Ja si myslím, že to nám ukazuje práve to zrkadlo, že my práve musíme toto zmeniť. My musíme aj to, že aby tí, ja, ja tiež žijem v obci, ktorá má 1200 obyvateľov a naozaj bola som veľmi aktívna a aj som bola a viem, že je to náročné s tými ľuďmi a áno, súhlasím. Našťastie my sme mali vždy viac kandidátov ako teda miest doteraz a viem, že sú obce, kde to je problém, ale veď preto sme tu, aby sme tou politikou ukázali tým ľudom, a teda ani tou včerajšou politikou, ktorú ste tu napríklad, aj keď to prenesiem na tú národnú úroveň, ukazujeme im presný opak. A tak potom sa musíme rozmyslieť, že či ideme tie pozitívne príklady ukazovať a ukazujeme, ako to má fungovať dobre a aby tí ľudia mali záujem, alebo budeme si hľadať dôvody, že prečo to nechceme a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Takže dobré ráno ešte raz.
Dúfam, že sa kolegovia dobre vyspali po včerajšku. Ďakujem teda za slovo.
Vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi teda, aby som vám v rozprave viac priblížila a odôvodnila tento návrh zákona, ktorý predkladáme spoločne s kolegami a kolegyňou. Nejde teda o žiadnu zložitú zmenu. Je to jednoduchá zmena, ktorá by mala ale však pozitívne dopady na ľudí v každej jednej obci na Slovensku nad 1000 obyvateľov. Úprimne poviem, že táto zmena, ktorú má priniesť táto novela zákona, mi leží naozaj na srdci dlhé roky a každý rok sa ku mne dostáva niekoľko príkladov z praxe, kde by presne táto zmena, alebo táto úprava zákona pomohla.
V roku 2014, čiže približne teda 10 rokov dozadu som sa prvýkrát stala komunálnou poslankyňou v našej obci a od začiatku, kedy som sa začala zaujímať o komunálnu politiku, mi záležalo na tom, aby som aj do našej obce a nielen teda našej obce vniesla viac transparentnosti a otvorenosti. A teda možno si rovno skúsme odpovedať, že čo je efektívnejšie na zvýšenie transparentnosti a otvorenosti, ako to, keď majú obyvatelia možnosť si pozrieť záznam zo zasadnutia obecného zastupiteľstva. Asi sa teda na tom všetci zhodneme. Občania teda majú pri takomto prenose možnosť vidieť to, ako ich poslanci, poslankyne, starosta, starostka pristupujú ku plneniu svojich úloh. Môžu vidieť ako argumentujú, počujú, čo sa na úrovni samosprávy rieši. A to je teda aj jeden z predpokladov k tomu, aby sme mohli povedať, že samospráva je naozaj otvorená a transparentná.
Poďme si ale teda povedať niečo k výhradám, ktoré zazneli aj na výbore pre verejnú správu a regionálny rozvoj k tomuto návrhu. Som zároveň ináč aj rada, že som si mohla vypočuť spätnú väzbu od kolegov aj z koalície, za čo im teda ďakujem. Trošku ma ale zamrzelo, že na záver zostali iba traja kolegovia z koalície, a to teda trochu aj ukazuje na úroveň tej kvality práce a záujem, resp. nezáujem veci zlepšovať.
A tu možno trošku aj odbočím, že celkovo ma sklamalo to, akým spôsobom funguje výbor, aj keď dúfam teda, že nastane teraz nejaká zmena, ale nepredstavovala som si, že výbory len fungujú na to, aby sme tam prišli a zdvihli ruky, ale že budeme sa snažiť naozaj o problémoch samospráv, alebo o zmene fungovania verejnej správy hovoriť oveľa viac a konštruktívnejšie. A ja teda dúfam, že do budúcnosti urobím aj ja všetko pre to, aby sa aj toto zlepšilo. Vrátim sa teda k tomu návrhu. Kolegovia z koalície napríklad namietali, že však ľudia si zvolili poslancov a starostu a tak oni majú rozhodovať o tom, či online prenos bude, alebo nebude. A vlastne volič má potom vyhodnotiť, že či teda oni rozhodli správne alebo nie. Tu musím teda ja zásadne namietať, pretože podľa mňa ak by sa v obci našiel čo i len jeden človek, ktorý má záujem si ten záznam z obecného zastupiteľstva pozrieť, tak jednoducho má mu byť vyhovené. Nemalo by to teda stáť na tom, či poslanci, starosta chcú, alebo nechcú.
Druhou pripomienkou kolegov bolo, že nie všetko predsa musí byť prikázané zákonom a tu ja naozaj súhlasím. Áno, v ideálnom svete a v uvedomelej spoločnosti by toto bolo samozrejmosťou, a teda aj v mnohých samosprávach samozrejmé je a nemuseli by sme to písať do žiadneho zákona. Žiaľ, na Slovensku sme ešte teda od toho, žiaľ, ďaleko a nedospeli sme do tohoto bodu a dnes je situácia taká, že prax nám nastavuje zrkadlo a ukazuje, že mnohí starostovia, starostky, ale aj poslanci a poslankyne... (Ruch v sále a chýbajúci predsedajúci.)
Nestíhate, keď ste len traja, no čo už. (Reakcia predsedajúceho.)
Tak pravidlá majú platiť pre každého rovnako, si myslím, že to je základ, keď tu sme, aby sme tie pravidlá dodržiavali, lebo už včera sme videli, že sa nedodržiavajú, ale nepokračujme v tom. Dobre.
Vrátim sa naspäť teda, kde som skončila. Čiže hovorila som o tom, že teda tá výhrada bola, že nie všetko musí byť prikázané zákonom. S čím teda súhlasím, ale, žiaľ, teda na Slovensku sme k tomuto ešte nedospeli a dnes je situácia taká, že prax nám nastavuje zrkadlo, že mnohí starostovia a starostky, ale aj poslanci, poslankyne často bránia tomu, aby sa robili záznamy z obecných zastupiteľstiev. Otázkou je, že, samozrejme, že prečo. Odpoveďou je asi to, že z nejakého dôvodu bránia prístupu ľudí k informáciám. Pre mňa osobne je to akože vždy záhadou, lebo ak idem teda do verejnej funkcie a zastupujem občanov určitého mesta, obce, tak nechápem, prečo má niekto teda potrebu ľuďom brániť, aby sa robili takéto záznamy z obecných zastupiteľstiev a aby sa vlastne zamedzovalo nejakému lepšiemu prístupu ľudí k informáciám. Tu musím, samozrejme, spomenúť, že mnohé mestá a obce teda tie záznamy zastupiteľstiev robia už dlhé roky, za čo teda im z tohto miesta aj chcem poďakovať, že podľa mňa je to základný krok k tomu, aby teda tá obec naozaj išla svojim obyvateľom a obyvateľkám v ústrety.
Častou výhradou starostov a poslancov býva, že však ľudia majú možnosť prísť osobne na zasadnutie.
No, po prvé, v 21. storočí je to naozaj že veľmi zlá argumentácia. Po druhé, ľudia cestujú a nie vždy sa zdržujú v čase konania zastupiteľstva vo svojej obci, respektíve môžu mať aj iné napríklad fyzické či zdravotné bariéry, o ktorých, žiaľ, teda kolegyňa, neviem, či dneska tu bude, ale bola by ona o tom viacej hovorila. Ja teda poviem, že naozaj, že mnohí ľudia nemajú možnosť prísť osobne, pretože naozaj fyzicky to nezvládajú. Alebo proste sú bariéry v tom časové, že to proste nedokážete sa zúčastniť. Čiže naozaj, že toto je minimum, čo vie tá obec urobiť, aby každý človek mal prístup k tomu a mohol vidieť teda ako starosta, starostka alebo teda poslanci, poslankyne, o čom rokujú a ako rokujú.
Ďalšou výhradou, ktorú som zachytila v rádiu, bolo, že nie každá obec bude schopná zabezpečiť kvalitný prenos.
Tu som sa musela ináč aj trošku tak pousmiať, pretože na jednej strane tu my hovoríme o tom, že obce s veľkosťou 50, 100 obyvateľov majú plniť kompetencie na úrovni mesta a na druhej strane teda ideme tvrdiť, že, že takáto obec nedokáže a tu teda hovoríme iba o obciach nad tisíc obyvateľov, že takáto obec nedokáže technicky zabezpečiť prenos. Čo si myslím, že naozaj v 21. storočí asi už je veľmi zlá ako keby výhovorka alebo argumentácia, prečo by sme to nezvládli. Teda v tomto ja absolútne dôverujem tým starostom, starostkám alebo poslancom, poslankyniam a spolieham sa, že teda naše samosprávy nad tisíc obyvateľov naozaj dokážu zabezpečiť technickú stránku prenosov z obecných zastupiteľstiev bez najmenších problémov.
Za desať rokov v oblasti komunálnej politiky mám naozaj že desiatky príbehov. Ja som sa veľmi aktívne zapájala počas desať rokov. Chodila som na mnohé stretnutia poslancov, poslankýň po celom Slovensku, a teda aj navštevovala som samosprávy a naozaj, že mám desiatky príbehov o tom, ako to teda v mnohých samosprávach nefunguje a ja sama žijem v obci, kde napriek mojej prosbe, aby sa takéto záznamy robili, osobne som bola na zastupiteľstve, však bola som poslankyňou dve volebné obdobia, a teda snažila som sa poprosiť starostu aj poslancov, aby robili takéto záznamy, pretože ja sama tým, že som tu, alebo proste však človek má aj rodinu, alebo má iné povinnosti, alebo sa nenachádza práve v tom čase v samospráve, tak bolo také, teda takáto moja prosba bola zamietnutá, že oni teda nechcú robiť takéto prenosy alebo teda záznamy. A ja si myslím, že toto naozaj je situácia a prípad naozaj mnohých ľudí na Slovensku, že majú záujem sledovať, ale proste jednoducho tie obce sú z nejakého dôvodu teda neni ochotné takýto záznam vyhotovovať. A ja sama, keď som bola poslankyňou, vlastne hneď ako som nastúpila, tak ja som každý, každé zastupiteľstvo s vlastnými, vlastnou, vlastným telefónom alebo kamerou, a teda som si všetko vždy doniesla a sama som takéto zasadnutia, teda prenosy zasadnutí robila online a vždy som ich vlastne aj ukladala potom na webovú stránku na moje online noviny, kde si ich teda ľudia mohli pozrieť. Akonáhle som teda skončila, tak skončili aj prenosy zastupiteľstva.
No. Ja možno ešte pripomeniem, že ono naozaj že excesy takého typu, ako sme boli svedkami napríklad aj Fekišoviec, že nie sú, žiaľ, na Slovensku teda ojedinelé a práve preto, že obce nemajú túto povinnosť robiť tieto prenosy, ktorá teda, žiaľ, nie je v zákone a to čo aj bola výhrada, že však nie všetko musí byť v zákone, ale tak očividne na Slovensku musí takáto povinnosť byť, aby to nejakým spôsobom starostovia, starostky rešpektovali.
A ono častokrát si vykladajú teda svoje práva a povinnosti aj tí poslanci a poslankyne po svojom, niekedy až do úplných absurdít.
A mám mnoho príkladov, ale spomeniem teda len jeden z obce neďaleko Bratislavy z Hornej Potône, kde občianske združenie pôsobiace v obci požiadalo zastupiteľstvo, aby odsúhlasilo prenosy obecných zastupiteľstiev, zodpovednosti teda obce, aby to bola obec povinná robiť takýto záznam. A zastupiteľstvo teda túto požiadavku odmietlo a teraz už citujem z toho príbehu: "Na najbližší termín obecného zastupiteľstva v apríli 2023 sme ako členovia občianskeho združenia prišli so statívom a tabletom. Plánovali sme zasadnutie obecného zastupiteľstva a primárne bod o školskom obvode pre naše deti." To je teda obec, kde vlastne sa presťahovala dosť veľká komunita. Majú tam maďarskú školu a chceli by, vlastne to občianske združenie sa snaží, aby tam bola aj slovenská alebo teda so slovenským jazykom aby sa aj vyučovalo. "A teda plánovali sme zasadnutie obecného zastupiteľstva a primárne bod o školstvom obvode pre naše deti streamovať na facebookovej stránke nášho občianskeho združenia. O čom sme vopred informovali sledovateľov našej stránky. Poslancov sme na začiatku zasadnutia obecného zastupiteľstva oboznámili s tým, že zasadnutie budeme vysielať online. V zasadačke sa strhla hádka medzi poslancami a zástupcami obyvateľov obce. Za občianske združenie som komunikovala s poslancami a poslankyňou ako predsedníčka občianskeho združenia pokojne, slušne a s argumentami a aj napriek tomu, že som mala na sebe v nosiči ročného syna, poslanci muži na mňa kričali. Povedali, že sa zasadnutie obecného zastupiteľstva neuskutoční, nezaprezentujú sa. So zdvihnutým prstom na mňa kričali, že majú právo na svoje súkromie."
Hej? Tu by sme mali spozornieť, že ako toto môže nejaký teda poslanec a poslankyňa v dnešnej dobe ešte povedať, že má teda, že majú právo na svoje súkromie. "Že odmietajú byť pri zasadnutí obecného zastupiteľstva snímaní a po argumentácii, že zasadnutia zastupiteľstiev sú verejné, ak nie je určené teda z nejakých dôvodov inak, poslanec kričal, citujem: ‘Dopadne to tak, že všetky obecné zastupiteľstvá budú neverejné. Vymyslíme na každé zasadnutie taký bod, aby na zasadnutie nikto nemohol prísť.‘" To sa stalo teda minulý rok toto, hej?
"V tom čase live stream už bežal. Obyvatelia a obyvateľky sledujúci z domu mohli hádku vidieť online a rovnako aj to, že poslanci sa snažili tablet odstrániť, dostal niekoľko úderov a objektív chceli neskôr prekryť plastovou fľašou či papierom. Boli sme na túto situáciu argumentačne pripravení, keďže to, že občania si môžu vyhotovovať a zverejňovať záznamy z verejných zasadnutí obecného zastupiteľstva viacnásobne konštatoval vo svojej judikatúre aj Ústavný súd. Poslanci a poslankyne obecného zastupiteľstva sa po niekoľkominútovom kriku a hádke aj s ďalšími občanmi, ktorí prišli na zasadnutie osobne, rozhodli neprezentovať. Obecné zastupiteľstvo nebolo uznášaniaschopné a skončilo sa skôr, ako sa začalo. O incidente iniciatívne napísala článok vtedy aj redaktorka portálu Aktuality, ktorá live stream tiež sledovala."
No a teda takto si tu my žijeme v mnohých obciach na Slovensku v 21. storočí. A ja by som povedala, že trošku až neuveriteľné. A teda toto naozaj že ja som si za tých 10 rokov vypočula že iks ypsilon prípadov, kde naozaj je to vážny problém, že toto teda žiaľ, nemáme upravené proste v zákone, aby jednoducho bola povinnosť obce robiť takýto záznam a zverejňovať buď obrazový, alebo obrazový alebo len zvukový a jednoducho zverejňovať ho potom teda na svojom. Ideálne robiť, samozrejme, stream, aby sa to dalo priamo sledovať naživo, ale, samozrejme, aj ten záznam je úplne v poriadku, tak ako to teda snažíme sa teda dať do zákona.
Takže ja trikrát podčiarkujem, že je veľmi dôležité, aby sme prenosy z obecných zastupiteľstiev upravili v zákone.
Ja si myslím, že naozaj by to ocenilo veľké množstvo ľudí, tak ako oceňujú to, že to ako teraz keby sme povedali, že nerobme tieto prenosy, lebo aby to nesledovali. Čiže ak chceme, aby sa ľudia zapájali, tak ja si myslím, že presne aj na tej úrovni obcí by jednoducho mala byť táto povinnosť. Prispeje to k väčšej otvorenosti a transparentnosti našich samospráv a zjednoduší to prístup k informáciám pre občanov Slovenska.
A týmto vás preto prosím o podporu nášho návrhu zákona, aby teda obce nad tisíc obyvateľov, my sme mali napríklad aj o tomto diskusiu, ja si myslím, že malo by to byť ešte akože s menším počtom obyvateľov obce, ja by som to kľudne dala aj od 500, ale dali sme to od tisíc, aby možno teda chápem, že možno v tých menších obciach, aj keď hovorím, že pre mňa to už v dnešnej dobe naozaj nie je argument, lebo po technickej stránke stačí jeden telefón, stojan. Pokiaľ je wifina, tak to akože frčí na plný plyn, že neni žiadny problém. Ale teda dali sme to od tisíc obyvateľov, aby to bolo teda možno, aby naozaj tie výhovorky neboli na to, že teda obec je malá, nedokáže to finančne, alebo proste nejak technicky zvládnuť.
No a týmto vás preto prosím o podporu nášho návrhu zákona a ja dúfam, že asi však nečakáme, vieme, aká je situácia, ale minimálne keby si to potom niekto poprípade aj chcel osvojiť, ale dúfam teda, že ja budem veľmi rada a budem aj s kolegami vo výbore ešte o tom rozprávať, že aby naozaj že takéto niečo. Je to síce naozaj maličkosť, je to malá zmena, nič to kvázi nestojí, ani myslím ani na tej strane obce, že neni to ani taký finančný výdavok, že by to nejako zaťažilo po finančnej stránke a prinesie to skutočne pre všetkých obyvateľov a obyvateľky veľký posun, čo sa týka informovanosti a otvorenosti. A ja by som to sama tiež veľmi ocenila.
Takže ďakujem vám veľmi pekne a kľudne o tom môžeme spoločne diskutovať.