Vážený pán predsedajúci, pán minister, pán predseda NKÚ, vážené kolegyne, kolegovia, ja sa budem v mnohom opakovať ináč z piatku. Síce tu bola rovnako prázdna skoro sála ako teraz, ale budem skôr hovoriť také príbehy a tie skúsenosti, ktoré sme zažili po cestách po Slovensku. A ja, dovoľte teda, aby som možno v mojej rozprave dneska začala tak symbolicky a rovno teda tými výpoveďami ľudí, ktorí zareagovali na našu výzvu, ktorú sme robili...
Vážený pán predsedajúci, pán minister, pán predseda NKÚ, vážené kolegyne, kolegovia, ja sa budem v mnohom opakovať ináč z piatku. Síce tu bola rovnako prázdna skoro sála ako teraz, ale budem skôr hovoriť také príbehy a tie skúsenosti, ktoré sme zažili po cestách po Slovensku. A ja, dovoľte teda, aby som možno v mojej rozprave dneska začala tak symbolicky a rovno teda tými výpoveďami ľudí, ktorí zareagovali na našu výzvu, ktorú sme robili prostredníctvom sociálnych sietí a pýtali sme sa ľudí, že aké je to žiť bez vodovodu a kanalizácie. Tak ja by som si dovolila teraz prečítať z každého tri také komentáre. K vodovodom nám ľudia napísali.
Bíňovce, malá dedina pri Trnave. Nemáme ani vodovod, ani kanalizáciu. Fungujeme tak, že kupujeme balenú vodu buď v dvojlitrových fľašiach, alebo päťlitrových nádobách. Už si ani nevieme predstaviť, ako sa varí z vody z kohútika. Máme síce studňu, ale zvýšené dusičnany predpokladám, že aj preto, že v obci nie je kanalizácia. Niekto si to nevie ani predstaviť, že mu v kuchyni netečie pitná voda a ešte aj do hrnca leje vodu z fľaše. Pre nás každodenná realita. Najviac ma dokáže prekvapiť, že nám nedávno kopali optiku, čo je super, že tu je, ale príde mi vtipné, že vysokorýchlostný internet a všetky možné TV stanice áno, ale základné veci k zdravému životu, to nie. Nie je to výtka vedeniu obce, keďže viem, že sa to roky snažia vyriešiť, bohužiaľ, sa nedarí.
Obec Marhoň, okres Bardejov. Vodovod a kanalizácia v nedohľadne. Voda v studni nepitná, na varenie a pitie vodu kupujeme alebo si nosíme vo fľašiach z lesného prameňa vzdialeného osemnásť kilometrov. Čo máme robiť, keď máme päťročné dieťa? Pozývam pána Roberta Fica a Tomáša Tarabu a predchádzajúcich ministrov životného prostredia, keď už na nič iné, tak aspoň nech pomôžu nanosiť tú vodu. Ďakujem pánovi starostovi, ktorý pre základnú infraštruktúru neurobil vôbec nič.
Obec Vyšný Hrušov v okrese Humenné čelí dlhodobému problému s nekončeným vodovodom, na ktorého realizáciu sa snaží získať financie už viac ako dvadsať rokov. To je ináč veľmi častý príklad po cestách zo Slovenska. Napriek opakovaným žiadostiam o dotácie z environmentálneho fondu sa projekt nepodarilo dokončiť, pričom obec stále nemá ani kanalizačný systém. Táto situácia spôsobuje obyvateľom, najmä starším, závažné finančné a zdravotné ťažkosti. Počas letných mesiacov studne často vysychajú v dôsledku klimatických zmien, čo vedie k akútnemu nedostatku pitnej vody. Pre mnohých sú náklady na prehlbovanie studní, kontrolu kvality vody či nákup filtračných zariadení finančne neúnosné. Kým okolité obce už dlhodobo využívajú pripojenie na vodovod a kanalizáciu, Vyšný Hrušov ostáva bez základných verejných služieb. Je nevyhnutné, aby štát a príslušné inštitúcie prioritne riešili tento problém a zabezpečili dôstojné podmienky pre život obyvateľov.
Ku kanalizácii nám napísali toto.
Hrubá Borša. Časť, kde sme kúpili dom, kanalizácia vybudovaná nebola a keď sa pred rokom budovala kanalizácia v celej obci, zopár ulíc nebolo zahrnutých do projektu. Už štyri roky musíme platiť vývoz žumpy, aktuálne každých cca sedem týždňov, čo robí sto euro.
Obec Lúka, okres Nové Mesto. Problémom sú financie. ČOV má prepájať kanalizáciu troch obcí, Lúka, Modrovka, Modrová. Kanalizačné potrubie je nachystané v novej časti obce, pričom stále prebieha výstavba nových domov vo všetkých troch obciach. Každé štyri týždne nás ako štvorčlennú rodinu stojí vytiahnutie sedemdesiatpäť euro, ročne to teda vychádza 1 050 eur. Uvidíme, ako sa bude suma zvyšovať v roku 25´. Aj v našej obci sa nájdu obyvatelia s takzvanými bezodnými žumpami a nie je ich málo. Je tu diaľnica a sídlia tu firmy, slovenské pramene a žriedla.
Obec Košické Olšany, desať kilometrov od Košíc, už posledný z týchto príkladov. Hlavný ťah na Michalovce a vždy bol nejaký dôvod. Raz neboli dotácie na obyvateľov nad tisíc obyvateľov, potom len od tisíc päťsto. Obec má okolo tisíc dvesto obyvateľov. Má to veľký vplyv na spodné vody, na pôdu a kvalitu dýchania, keďže veľké množstvo domov si vlastnú žumpu vypúšťajú priamo do záhrady alebo do otvoreného kanála, ktorý tečie cez celú dedinu a nič sa s tým nerobí. Vraj je na to hotový projekt, aj schválené peniaze, ale to som si sama nezisťovala, ale problém je výkup pozemkov.
No a teraz prejdem k tomu, čo sme teda my v Progresívnom Slovensku robili za posledné štyri roky spoločne s kolegom. V Progresívnom Slovensku už naozaj roky sa venujeme tejto téme cez iniciatívu Voda pre všetkých. Upozorňujeme na nedostupnosť a zlú kvalitu našej vody, ale aj na stav našich vodovodov a kanalizácií. Počas Matovičovej vlády sme takisto opakovane vyzývali ministerku Remišovú aj ministra Budaja, aby konali. Dnes vyzývame súčasné ministerstvá, pretože situácia sa nezlepšila. Naopak, dostali sme sa do bodu, už to tu spomínal kolega, kedy máme investičný dlh na úrovni približne desať miliárd eur a na Slovensku máme stále cez 1 700 obcí bez kanalizácie a cez 400 obcí bez vodovodu, pripomínam v roku 2025. Spolu s kolegom Michalom Sabom sme za posledné roky navštívili naozaj veľké množstvo obcí, rozprávali sme sa s desiatkami starostov a starostiek a aktívne komunikujeme aj s Najvyšším kontrolným úradom, ktorý k stavu vodárenstva vydal viaceré správy, o ktorých teda hovoril aj kolega. Neustále upozorňujeme zodpovedných ministrov na naliehavosť riešenia tejto situácie.
Naozaj ja nerozumiem, ako je možné, že Slovensko malo k dispozícii stovky miliónov eur, no napriek tomu sme nesplnili ani ciele, ktoré sme si sami zadefinovali v tých plánoch, ktorých tu máme kopec, aj kolega to spomínal, pre rozvoj kritickej infraštruktúry. Už v roku 2015 sme mali mať odkanalizovanú väčšinu Slovenska a o vodovodoch teda ani nehovoriac. Aj aktuálny plán rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií na roky 2001 až 2025 podľa mňa teda po prvé, nemá finančné krytie, čo je podľa mňa veľký problém, keď si robíme nejaké teda plány a po druhé, aktuálne je jeho plnenie na úrovni, keď sme približne v polovici cca päť percent. A opakuje sa teda stále, opakujú sa stále tie isté chyby podľa mňa dokola pri každej vláde. A už to tu aj Michal hovoril vo faktickej, že tu absolútne nenadväzujeme na nejakú koncepciu dlhodobú naozaj, ktorá by prechádzala cez jednu vládu k druhej.
Ja mám zároveň niekedy pocit, že to, čo nevidíme, čo je zakopané v zemi, nás jednoducho ako keby nezaujíma.
No ak nezačneme konať, v budúcnosti nebudeme schopní sanovať všetky poruchy na potrubiach. Minulé vlády Roberta Fica, žiaľ, túto tému absolútne podcenili tak, ako, žiaľ, aj mnohé iné témy. Vodárenské spoločnosti na jednej strane potrebujú lepšie nastavenia fungovania kontroly, no na druhej strane sa vážne potrebujeme zaoberať, ako je finančne pokrytá obnova a budovanie kritickej infraštruktúry. Ministri, štátni tajomníci a mnohí koaliční poslanci pritom niekedy až naozaj afektovane opakujú, že voda je život. Nevidíme však takmer žiadne kroky, aby situáciu riešili, akoby sami neboli súčasťou vlády. Preto sme aj predložili už spomínané uznesenie, ktoré sme tu mali v diskusii v piatok, ktoré teda reagovalo aj na alarmujúce zistenia NKÚ v oblasti hospodárenia vodárenských spoločností a mňa teda veľmi mrzí, že koaliční poslanci takpovediac ho hodili do koša.
Potrebujeme naozaj serióznu diskusiu o tak zásadnej téme, akou je pitná voda, akou je stav a budovanie kritickej infraštruktúry. Potrebujeme sa oveľa hlbšie pozrieť na fungovanie vodárenských spoločností, lebo v roku 2025 je nemysliteľné, opakujem a zdôrazňujem, že viac ako pol milióna ľudí na Slovensku nemá bezpečný prístup k pitnej vode. To je približne desať percent obyvateľov naprieč celou krajinou, ako som už hovorila, od západu na východ a od severu na juh. Lebo ja aj často, keď komunikujem túto tému, tak veľakrát mi ľudia v podstate si píšu, že no a to sú osady len, a často si myslia, že sú to len nejaké vylúčené komunity, ale naozaj že toto sa týka naprieč celou krajinou všetkých obcí. Na kanalizáciu, teda stále nemá k kanalizácii prístup približne jeden a pol milióna ľudí. Splašky z domov teda často končia v našich riekach, potokoch a na poliach. A čo to spôsobuje, asi vieme všetci, no zhoršujúcu sa kvalitu pitnej vody a presne to ilustruje aj aktuálny prípad v obci, v ktorej žijem.
Budovanie a obnova verejných vodovodov a kanalizácií na Slovensku sa robí absolútne nekoncepčne. Nemôže sa stať, aby obec, ktorá má sto metrov od hranice obce zablendované potrubie s pitnou vodou, viac ako osem rokov žiadala o finančné prostriedky na dobudovanie vodovodu. Ľudia v tejto obci majú každý rok v obdobiach sucha problémy s vodou. Ľudia v tejto obci sa musia večer rozhodovať, či si spláchnu záchod, alebo sa sa osprchujú.
A naozaj my sme aj túto obec navštívili a skutočne že oni sami to nechápu, ani ten starosta, že ako to je možné, že proste nedokážu, majú projekt, majú všetko pripravené a nedokážu dostať peniaze na to, aby jednoducho sa tá obec pripojila na vodu. Stále je tu proste byrokracia, ktorá im v tom nejakým spôsobom bráni.
A to, čo teda aj my hovoríme dlhodobo s kolegom, keď komunikujeme túto tému, že právo na vodu nemôže byť súťažou. A to je asi to základné, čo by sme si mali všetci uvedomiť. Bezpečná pitná voda a trvalo udržateľné hospodárenie s ňou je základným predpokladom pre ekonomický a sociálny rozvoj, zatiaľ čo funkčný kanalizačný systém je neoddeliteľnou súčasťou ochrany vodných zdrojov.
Dovolím si uviesť ešte niekoľko konkrétnych príkladov, ktoré sme navnímali pri našich cestách. Ja som ich tu hovorila aj piatok, ale ja považujem za dôležité ich opakovať, lebo naozaj niekedy mi príde, ja by som aj ináč chcela vedieť, že koľko poslancov a poslankýň tu v Národnej rade, či majú všetci teda prístup k bezpečnej pitnej vode a či majú všetci kanalizáciu, lebo mám taký pocit ako keby áno, pretože tak málo ľudí to zaujíma, hej, že ako keby si nevedia predstaviť, že čo to znamená žiť bez prístupu k pitnej vode.
Čiže dovolím si ešte niekoľko príkladov. Cez leto sme navštívili obec Tuhár. Tá veľmi krásne ilustruje to, čo to znamená, stále stáť pred tou byrokraciou a naháňanie peňazí a boj s úradmi, keďže v obci Tuhár sa budoval vodovod dvanásť rokov. Dvanásť rokov ľudia čakali a my sme tam rovnako s kolegom boli a bolo naozaj, keď sme sa s nimi rozprávali, bolo to až také zvláštne, s akou radosťou hovorili o tom, že aké to bolo, keď si zrazu kohútik potočili a uvedomili si, že zrazu tam majú po dvanástich rokoch, alebo však dlhšie, odkedy tam obec bola, ale to, čo sme sa my rozprávali s tými, ktorí tam žili, že zrazu im teda tiekla pitná voda z kohútiku.
Obec Geča, je to... (Rečníčka sa obrátila na navrhovateľa.) Pán minister, len dvaja rozprávame, tak aspoň nás dvoch si vypočujte, dobre? Ďakujem veľmi pekne.
Ďalšia obec je Geča. Je to obec, ktorá je vzdialená asi 15 kilometrov od mesta Košíc, teda metropole východu.
Ide o novú výstavbu rodinných domov. Na začiatku výstavby bolo ľuďom prisľúbené, že najneskôr do dvoch rokov budú mať vybudovaný vodovod aj kanalizáciu. Dnes je to už viac ako päť rokov a situácia je tam teda aktuálne stále rovnaká. Ľudia nemajú pitnú vodu, dokonca voda v studniach je zdravotne závadná. Malé deti sa nemôžu s touto vodou ani sprchovať, pretože majú kožné problémy. Čiže ľudia si musia nosiť, dokonca aj keď chcú okúpať dieťa, vodu v kanistroch, a takýmto spôsobom zabezpečiť tú základnú hygienu. Doslova musia, čo tam bol obrovský problém, že doslova musia kalkulovať, koľko vody minú, lebo, a to sme stretli tiež ako keby vo viacerých obciach, že ľudia si musia vyrátavať, koľko minú vody, pretože je obrovský problém s fekálnymi vozidlami na odvoz splaškov a musia doslova rátať každý deň tie litre, lebo sa boja, aby náhodou nenaplnili žumpu skôr, ako im príde vytiahnuť fekálne vozidlo. Čiže toto je tiež realita na Slovensku dnešných dní, hej?
A včera som s kolegom Prostredníkom, odkiaľ aj pán poslanec pochádza, sme navštívili časť Pezinka a tam teda je obrovský problém, a to aj možno môže sa na to pán minister na ministerstve opýtať, kde žije asi 1 600 obyvateľov, táto časť nie je odkanalizovaná, majú tam obrovský problém s tým, že za odvoz žumpy oproti tým ľuďom, ktorí odvádzajú do kanalizačného potrubia, tí platia približne 170 eur a človek, ktorý nemá kanalizáciu, okolo 900 eur ročne.
Skryt prepis
