Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Ja len naozaj v krátkosti, že hej, že treba proste si stanoviť priority, že čo je prioritou tejto krajiny. A áno, dobre si povedal, že je to smutné, keď sem potom chodia rôzne návrhy zákonov, ktoré, človek až krúti hlavou, že čo to tu vlastne riešime. Jak aj napríklad dneska tie odškodnenia pre tých ľudí, ktorí teda nedodržiavali opatrenia počas covidu.
Ale keď mi ešte pán predsedajúci dovolí, ja len v krátkosti pre pána Hazuchu mám jeden odkaz takto verejne, že parlamentný inštitút, neviem, či ste si všimol, vypracoval porovnanie cien vodného stočného, ktoré sme my zadali, takže možno pre zaujímavosť, tak si pozrite.

Ja vám veľmi pekne ďakujem, že ste vystúpil, pán Hazucha, lebo nie je to tu zvykom, že koaliční poslanci sa takto zapájajú do rozpravy a vidieť teda, že asi pracujete v tej oblasti, myslím, že to sme sa rozprávali a že sa tomu rozumiete. A naozaj, že ja vás nechcem akože úkolovať, ale ten váš zoznam, ktorý ste aj, o ktorých problémoch ste hovoril, že kľudne akože treba si ho zobrať, a treba bod po bode ísť a pracovať na tých veciach a komunikovať ich, že je o čom, si myslím aj ukazuje to aj dnešná diskusia.
A niektoré veci už povedal teda Marek, čo som chcela aj ja reagovať, že tiež to odkanalizovanie nesúhlasím, lebo naozaj tu aj mestské časti, veľké obce sú stále bez kanalizácie a naozaj, že v mnohých tých problémoch je problém na strane štátu, hej, že proste sú tam bariéry mnohé a byrokratické, tie peniaze proste jednoducho častokrát zbytočne o ne štát prichádza a mohli sme ich preinvestovať, potom robíme také veci, ako sme tu mali, že ide ako keby neadresná pomoc, či už energopomoc a takisto možno sa mohlo vtedy vyrokovať, že časť peňazí mohla ísť na odkanalizovanie, pretože je to veľký problém. S tým súvisí životné prostredie, čo sme tu ešte až tak nespomínali, ale teda to, aké to má dopady všetko a naozaj že je to jeden kolotoč, že kde je čo robiť a budem rada, keď sa ktokoľvek do tejto diskusie zapojí.
A my naozaj aj s kolegom alebo s kolegami urobíme maximum a sme ochotní ako keby pomôcť, aj čokoľvek ako keby v tomto smere snažiť sa podať tú pomocnú ruku. Ďakujem.

22-2
Čiže obrovský rozdiel na rodinný rozpočet, ak má niekto a keď nemá vybudovanú kanalizáciu. Zodpovednosť ináč za budovanie v tomto prípade zmluvou prevzala Bratislavská vodárenská, avšak odkazuje ľudí na ministerstvo životného prostredia a vraj ministerstvo ich zase odkazuje na BVS-ku. Jediné, čo sa udialo, že teda sa vybudovala nejaká tá hlavná ulica, ale ostatní ľudia čakajú už približne 30 rokov. Ľudia sú naozaj doslova rukojemníci tejto situácie. A oni aj veľmi intenzívne komunikujú, dokonca sa snažili ako keby aj teraz cez, aktuálne čo je medzirezortné pripomienkové konanie otvorené k zákonu o regulácii v sieťových odvetviach, sa snažia docieliť to, aby sa aj žumpy stali, aby boli regulovanou činnosťou vodárenských spoločností, pretože naozaj ani vodárenská spoločnosť vraj im nedokázala povedať, že prečo je tá suma taká vysoká, aká aktuálne je a má to naozaj veľké dopady. Čiže to je aktuálna ich aktivita.
Posledné asi čo spomeniem, čo je možno také zaujímavé, mám tu ešte dva príklady, ale už asi posledný, aby som vás zase s tými situáciami životnými toľko nezahltila, posledné spomeniem okres Rimavská Sobota, kde sme boli aj teraz na výjazdovom rokovaní klubu, som išla povedať že vlády, nie ešte zatiaľ, zatiaľ len klubu.
V okrese Rimavská Sobota majú tam naozaj že obrovský problém s kvalitou pitnej vody a tá predstavuje aj zdravotné riziko, čo bolo teda zodpovednými úradmi potvrdené. Ide o 37 obcí v okrese a vláda im minulý rok počas výjazdového rokovania prisľúbila pomoc. A tu by som možno tiež adresovala pánovi ministrovi, že možno by sa mohol spýtať na túto situáciu, že ako to vyzerá, alebo čo sa v tejto veci deje. Ďakujem veľmi pekne, budem rada, keď ma budete počúvať. Vláda im teda prisľúbila počas výjazdového rokovania pomoc. My ste teraz teda boli v okrese Rimavská Sobota, a teda asi si, keď si zodpovieme otázku, že čo sa zmenilo, hádajte, nič.
Pritom tento stav ako keby že ohrozuje fungovanie naozaj základných aj materských škôl, sociálnych zariadení, podnikania, ale aj bytovej výstavby. A ja si myslím, že keby toľko energie, ktoré dala vláda za posledné tri mesiace do riešenie osobných sporov a nejaké riešenia ambícií jednotlivcov, keby toľko energie dali do riešenia problémov ľudí na Slovensku, tak ja verím, že by sme možno, že by sme tu nemuseli o tých všetkých problémoch rozprávať. Nemyslím to teraz len za tri mesiace, ale možno dlhodobo keby tá energia sa presmerováva tam, kde to je naozaj potrebné.
Takže ďakujem vám veľmi pekne a teším sa aj na diskusiu s pánom ministrom.

Vážený pán predsedajúci, pán minister, pán predseda NKÚ, vážené kolegyne, kolegovia, ja sa budem v mnohom opakovať ináč z piatku. Síce tu bola rovnako prázdna skoro sála ako teraz, ale budem skôr hovoriť také príbehy a tie skúsenosti, ktoré sme zažili po cestách po Slovensku. A ja, dovoľte teda, aby som možno v mojej rozprave dneska začala tak symbolicky a rovno teda tými výpoveďami ľudí, ktorí zareagovali na našu výzvu, ktorú sme robili prostredníctvom sociálnych sietí a pýtali sme sa ľudí, že aké je to žiť bez vodovodu a kanalizácie. Tak ja by som si dovolila teraz prečítať z každého tri také komentáre. K vodovodom nám ľudia napísali.
Bíňovce, malá dedina pri Trnave. Nemáme ani vodovod, ani kanalizáciu. Fungujeme tak, že kupujeme balenú vodu buď v dvojlitrových fľašiach, alebo päťlitrových nádobách. Už si ani nevieme predstaviť, ako sa varí z vody z kohútika. Máme síce studňu, ale zvýšené dusičnany predpokladám, že aj preto, že v obci nie je kanalizácia. Niekto si to nevie ani predstaviť, že mu v kuchyni netečie pitná voda a ešte aj do hrnca leje vodu z fľaše. Pre nás každodenná realita. Najviac ma dokáže prekvapiť, že nám nedávno kopali optiku, čo je super, že tu je, ale príde mi vtipné, že vysokorýchlostný internet a všetky možné TV stanice áno, ale základné veci k zdravému životu, to nie. Nie je to výtka vedeniu obce, keďže viem, že sa to roky snažia vyriešiť, bohužiaľ, sa nedarí.
Obec Marhoň, okres Bardejov. Vodovod a kanalizácia v nedohľadne. Voda v studni nepitná, na varenie a pitie vodu kupujeme alebo si nosíme vo fľašiach z lesného prameňa vzdialeného osemnásť kilometrov. Čo máme robiť, keď máme päťročné dieťa? Pozývam pána Roberta Fica a Tomáša Tarabu a predchádzajúcich ministrov životného prostredia, keď už na nič iné, tak aspoň nech pomôžu nanosiť tú vodu. Ďakujem pánovi starostovi, ktorý pre základnú infraštruktúru neurobil vôbec nič.
Obec Vyšný Hrušov v okrese Humenné čelí dlhodobému problému s nekončeným vodovodom, na ktorého realizáciu sa snaží získať financie už viac ako dvadsať rokov. To je ináč veľmi častý príklad po cestách zo Slovenska. Napriek opakovaným žiadostiam o dotácie z environmentálneho fondu sa projekt nepodarilo dokončiť, pričom obec stále nemá ani kanalizačný systém. Táto situácia spôsobuje obyvateľom, najmä starším, závažné finančné a zdravotné ťažkosti. Počas letných mesiacov studne často vysychajú v dôsledku klimatických zmien, čo vedie k akútnemu nedostatku pitnej vody. Pre mnohých sú náklady na prehlbovanie studní, kontrolu kvality vody či nákup filtračných zariadení finančne neúnosné. Kým okolité obce už dlhodobo využívajú pripojenie na vodovod a kanalizáciu, Vyšný Hrušov ostáva bez základných verejných služieb. Je nevyhnutné, aby štát a príslušné inštitúcie prioritne riešili tento problém a zabezpečili dôstojné podmienky pre život obyvateľov.
Ku kanalizácii nám napísali toto.
Hrubá Borša. Časť, kde sme kúpili dom, kanalizácia vybudovaná nebola a keď sa pred rokom budovala kanalizácia v celej obci, zopár ulíc nebolo zahrnutých do projektu. Už štyri roky musíme platiť vývoz žumpy, aktuálne každých cca sedem týždňov, čo robí sto euro.
Obec Lúka, okres Nové Mesto. Problémom sú financie. ČOV má prepájať kanalizáciu troch obcí, Lúka, Modrovka, Modrová. Kanalizačné potrubie je nachystané v novej časti obce, pričom stále prebieha výstavba nových domov vo všetkých troch obciach. Každé štyri týždne nás ako štvorčlennú rodinu stojí vytiahnutie sedemdesiatpäť euro, ročne to teda vychádza 1 050 eur. Uvidíme, ako sa bude suma zvyšovať v roku 25´. Aj v našej obci sa nájdu obyvatelia s takzvanými bezodnými žumpami a nie je ich málo. Je tu diaľnica a sídlia tu firmy, slovenské pramene a žriedla.
Obec Košické Olšany, desať kilometrov od Košíc, už posledný z týchto príkladov. Hlavný ťah na Michalovce a vždy bol nejaký dôvod. Raz neboli dotácie na obyvateľov nad tisíc obyvateľov, potom len od tisíc päťsto. Obec má okolo tisíc dvesto obyvateľov. Má to veľký vplyv na spodné vody, na pôdu a kvalitu dýchania, keďže veľké množstvo domov si vlastnú žumpu vypúšťajú priamo do záhrady alebo do otvoreného kanála, ktorý tečie cez celú dedinu a nič sa s tým nerobí. Vraj je na to hotový projekt, aj schválené peniaze, ale to som si sama nezisťovala, ale problém je výkup pozemkov.
No a teraz prejdem k tomu, čo sme teda my v Progresívnom Slovensku robili za posledné štyri roky spoločne s kolegom. V Progresívnom Slovensku už naozaj roky sa venujeme tejto téme cez iniciatívu Voda pre všetkých. Upozorňujeme na nedostupnosť a zlú kvalitu našej vody, ale aj na stav našich vodovodov a kanalizácií. Počas Matovičovej vlády sme takisto opakovane vyzývali ministerku Remišovú aj ministra Budaja, aby konali. Dnes vyzývame súčasné ministerstvá, pretože situácia sa nezlepšila. Naopak, dostali sme sa do bodu, už to tu spomínal kolega, kedy máme investičný dlh na úrovni približne desať miliárd eur a na Slovensku máme stále cez 1 700 obcí bez kanalizácie a cez 400 obcí bez vodovodu, pripomínam v roku 2025. Spolu s kolegom Michalom Sabom sme za posledné roky navštívili naozaj veľké množstvo obcí, rozprávali sme sa s desiatkami starostov a starostiek a aktívne komunikujeme aj s Najvyšším kontrolným úradom, ktorý k stavu vodárenstva vydal viaceré správy, o ktorých teda hovoril aj kolega. Neustále upozorňujeme zodpovedných ministrov na naliehavosť riešenia tejto situácie.
Naozaj ja nerozumiem, ako je možné, že Slovensko malo k dispozícii stovky miliónov eur, no napriek tomu sme nesplnili ani ciele, ktoré sme si sami zadefinovali v tých plánoch, ktorých tu máme kopec, aj kolega to spomínal, pre rozvoj kritickej infraštruktúry. Už v roku 2015 sme mali mať odkanalizovanú väčšinu Slovenska a o vodovodoch teda ani nehovoriac. Aj aktuálny plán rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií na roky 2001 až 2025 podľa mňa teda po prvé, nemá finančné krytie, čo je podľa mňa veľký problém, keď si robíme nejaké teda plány a po druhé, aktuálne je jeho plnenie na úrovni, keď sme približne v polovici cca päť percent. A opakuje sa teda stále, opakujú sa stále tie isté chyby podľa mňa dokola pri každej vláde. A už to tu aj Michal hovoril vo faktickej, že tu absolútne nenadväzujeme na nejakú koncepciu dlhodobú naozaj, ktorá by prechádzala cez jednu vládu k druhej.
Ja mám zároveň niekedy pocit, že to, čo nevidíme, čo je zakopané v zemi, nás jednoducho ako keby nezaujíma.
No ak nezačneme konať, v budúcnosti nebudeme schopní sanovať všetky poruchy na potrubiach. Minulé vlády Roberta Fica, žiaľ, túto tému absolútne podcenili tak, ako, žiaľ, aj mnohé iné témy. Vodárenské spoločnosti na jednej strane potrebujú lepšie nastavenia fungovania kontroly, no na druhej strane sa vážne potrebujeme zaoberať, ako je finančne pokrytá obnova a budovanie kritickej infraštruktúry. Ministri, štátni tajomníci a mnohí koaliční poslanci pritom niekedy až naozaj afektovane opakujú, že voda je život. Nevidíme však takmer žiadne kroky, aby situáciu riešili, akoby sami neboli súčasťou vlády. Preto sme aj predložili už spomínané uznesenie, ktoré sme tu mali v diskusii v piatok, ktoré teda reagovalo aj na alarmujúce zistenia NKÚ v oblasti hospodárenia vodárenských spoločností a mňa teda veľmi mrzí, že koaliční poslanci takpovediac ho hodili do koša.
Potrebujeme naozaj serióznu diskusiu o tak zásadnej téme, akou je pitná voda, akou je stav a budovanie kritickej infraštruktúry. Potrebujeme sa oveľa hlbšie pozrieť na fungovanie vodárenských spoločností, lebo v roku 2025 je nemysliteľné, opakujem a zdôrazňujem, že viac ako pol milióna ľudí na Slovensku nemá bezpečný prístup k pitnej vode. To je približne desať percent obyvateľov naprieč celou krajinou, ako som už hovorila, od západu na východ a od severu na juh. Lebo ja aj často, keď komunikujem túto tému, tak veľakrát mi ľudia v podstate si píšu, že no a to sú osady len, a často si myslia, že sú to len nejaké vylúčené komunity, ale naozaj že toto sa týka naprieč celou krajinou všetkých obcí. Na kanalizáciu, teda stále nemá k kanalizácii prístup približne jeden a pol milióna ľudí. Splašky z domov teda často končia v našich riekach, potokoch a na poliach. A čo to spôsobuje, asi vieme všetci, no zhoršujúcu sa kvalitu pitnej vody a presne to ilustruje aj aktuálny prípad v obci, v ktorej žijem.
Budovanie a obnova verejných vodovodov a kanalizácií na Slovensku sa robí absolútne nekoncepčne. Nemôže sa stať, aby obec, ktorá má sto metrov od hranice obce zablendované potrubie s pitnou vodou, viac ako osem rokov žiadala o finančné prostriedky na dobudovanie vodovodu. Ľudia v tejto obci majú každý rok v obdobiach sucha problémy s vodou. Ľudia v tejto obci sa musia večer rozhodovať, či si spláchnu záchod, alebo sa sa osprchujú.
A naozaj my sme aj túto obec navštívili a skutočne že oni sami to nechápu, ani ten starosta, že ako to je možné, že proste nedokážu, majú projekt, majú všetko pripravené a nedokážu dostať peniaze na to, aby jednoducho sa tá obec pripojila na vodu. Stále je tu proste byrokracia, ktorá im v tom nejakým spôsobom bráni.
A to, čo teda aj my hovoríme dlhodobo s kolegom, keď komunikujeme túto tému, že právo na vodu nemôže byť súťažou. A to je asi to základné, čo by sme si mali všetci uvedomiť. Bezpečná pitná voda a trvalo udržateľné hospodárenie s ňou je základným predpokladom pre ekonomický a sociálny rozvoj, zatiaľ čo funkčný kanalizačný systém je neoddeliteľnou súčasťou ochrany vodných zdrojov.
Dovolím si uviesť ešte niekoľko konkrétnych príkladov, ktoré sme navnímali pri našich cestách. Ja som ich tu hovorila aj piatok, ale ja považujem za dôležité ich opakovať, lebo naozaj niekedy mi príde, ja by som aj ináč chcela vedieť, že koľko poslancov a poslankýň tu v Národnej rade, či majú všetci teda prístup k bezpečnej pitnej vode a či majú všetci kanalizáciu, lebo mám taký pocit ako keby áno, pretože tak málo ľudí to zaujíma, hej, že ako keby si nevedia predstaviť, že čo to znamená žiť bez prístupu k pitnej vode.
Čiže dovolím si ešte niekoľko príkladov. Cez leto sme navštívili obec Tuhár. Tá veľmi krásne ilustruje to, čo to znamená, stále stáť pred tou byrokraciou a naháňanie peňazí a boj s úradmi, keďže v obci Tuhár sa budoval vodovod dvanásť rokov. Dvanásť rokov ľudia čakali a my sme tam rovnako s kolegom boli a bolo naozaj, keď sme sa s nimi rozprávali, bolo to až také zvláštne, s akou radosťou hovorili o tom, že aké to bolo, keď si zrazu kohútik potočili a uvedomili si, že zrazu tam majú po dvanástich rokoch, alebo však dlhšie, odkedy tam obec bola, ale to, čo sme sa my rozprávali s tými, ktorí tam žili, že zrazu im teda tiekla pitná voda z kohútiku.
Obec Geča, je to... (Rečníčka sa obrátila na navrhovateľa.) Pán minister, len dvaja rozprávame, tak aspoň nás dvoch si vypočujte, dobre? Ďakujem veľmi pekne.
Ďalšia obec je Geča. Je to obec, ktorá je vzdialená asi 15 kilometrov od mesta Košíc, teda metropole východu.
Ide o novú výstavbu rodinných domov. Na začiatku výstavby bolo ľuďom prisľúbené, že najneskôr do dvoch rokov budú mať vybudovaný vodovod aj kanalizáciu. Dnes je to už viac ako päť rokov a situácia je tam teda aktuálne stále rovnaká. Ľudia nemajú pitnú vodu, dokonca voda v studniach je zdravotne závadná. Malé deti sa nemôžu s touto vodou ani sprchovať, pretože majú kožné problémy. Čiže ľudia si musia nosiť, dokonca aj keď chcú okúpať dieťa, vodu v kanistroch, a takýmto spôsobom zabezpečiť tú základnú hygienu. Doslova musia, čo tam bol obrovský problém, že doslova musia kalkulovať, koľko vody minú, lebo, a to sme stretli tiež ako keby vo viacerých obciach, že ľudia si musia vyrátavať, koľko minú vody, pretože je obrovský problém s fekálnymi vozidlami na odvoz splaškov a musia doslova rátať každý deň tie litre, lebo sa boja, aby náhodou nenaplnili žumpu skôr, ako im príde vytiahnuť fekálne vozidlo. Čiže toto je tiež realita na Slovensku dnešných dní, hej?
A včera som s kolegom Prostredníkom, odkiaľ aj pán poslanec pochádza, sme navštívili časť Pezinka a tam teda je obrovský problém, a to aj možno môže sa na to pán minister na ministerstve opýtať, kde žije asi 1 600 obyvateľov, táto časť nie je odkanalizovaná, majú tam obrovský problém s tým, že za odvoz žumpy oproti tým ľuďom, ktorí odvádzajú do kanalizačného potrubia, tí platia približne 170 eur a človek, ktorý nemá kanalizáciu, okolo 900 eur ročne.

Ďakujem za slovo a ďakujem, Michal, aj za tvoje vystúpenie a mne je vždy tak strašne ľúto, keď počúvam takéto slová alebo aj si čítame tie správy, alebo chodíme po tých obciach a vždy keď sa sem potom vrátim a vidím tu takto prázdnu sálu alebo aj taký slabý záujem celkovo spoločnosti, pretože podľa mňa tá kritická infraštruktúra je naozaj obrovský problém, že obrovský a tu ako keby aj teda pod naším ako keby tlakom aj mediálnym sa sčasti dospelo až do tohoto bodu, kde sme dneska. A naozaj, že ja apelujem aj na všetkých poslancov a poslankyne, aby sa tejto téme venovali, lebo tie problémy ľudí po Slovensku sú obrovské a mne akurát pred asi hodinkou pristála esemeska v telefóne, kde naša obec už druhýkrát, čo sme predtým nemali problém, máme vlastný vodovod a už druhýkrát teda za štyri mesiace dneska odstavujú pitnú vodu, pristavia cisterny a ľudia budú mať len úžitkovú vodu, pretože máme obrovské problémy s tou pitnou vodou. A ja sa naozaj budem pýtať, že keď nám tu začnú praskať tie potrubia prestarlé, keď naozaj budeme mať obrovské problémy s pitnou vodou a so zdrojmi pitnej vody, že čo budeme robiť a je to neskoro. A síce pán minister povedal, že teda vždy sa na to ohradzujete, že čo robila predchádzajúca vláda, ale ja mám pocit ako keby, že v tomto by mala byť zhoda, pre boha živého, a to sme nemali začať teraz riešiť, veď 2015. rok bol pred desiatimi rokmi, hej, kedy sme mali mať už odkanalizovanú, teda dá sa povedať skoro celé Slovensko, hej, na nejaké kritické až úseky. Čiže robme s tým niečo, hej! Čiže ja oceňujem akúkoľvek snahu, ale je to stále málo. Na to, ako sme pozadu, je to stále málo. Neprikladá sa tomu taká dôležitosť, aká by sa mala v dnešnej dobe prikladať, pretože budeme mať obrovské problémy. Tak ako aj teda, žiaľ, vo viacerých oblastiach... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Ja naozaj len veľmi krátko, že ja by som sa chcela veľmi pekne poďakovať pánovi predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu, pretože považujem za veľmi dôležité, že sa tejto témy intenzívne venujú posledné roky. A dúfam teda, že aj poslanci a poslankyne parlamentu si uvedomia, že treba akútne túto tému riešiť, pretože naozaj máme tu obrovský investičný dlh a aktuálne po celom Slovensku obrovské množstvo problémov, ja o nich budem hovoriť potom v rozprave, od západu až na východ a od severu až na juh, čiže treba naozaj pristupovať veľmi zodpovedne k tejto téme. Ďakujem.

vymazať 60.
Ďakujem za slovo.
Kolega, vy ste citoval pána Kaliňáka zo známej poľovníckej chaty a je podľa mňa teda naozaj veľmi smutné, že osud Slovenska sa napísal na poľovníckej chate a táto vláda ide doslova ako z nejakého chatového scenára. A spomínal si rovnako aj to, že aké by to bolo, keby sme teraz začali my konšpirovať a vyzývať farmárov, aby nedodržiavali opatrenia. Ja by som naozaj vyzvala pána ministra, aby na toto zareagoval a povedal, že čo ako, ako by sa potom správal alebo čo by hovoril na nás, ako na opozíciu, lebo presne toto robil Robert Fico počas covidu, že spochybňoval očkovanie aj združovanie ľudí a výsledkom vďaka tomu boli naozaj tisíce mŕtvych.
A ja mám teda tiež takú osobnú skúsenosť od nás z obce, kde dôchodkyňa verila Robertovi Ficovi a nakoniec zomrela, pretože nedodržiavala opatrenia.
A aj keď, pán minister, po vás ako keby tieto naše výhrady stekajú ako dážď po plechu, čo mi teda príde akože ako najdesivejšie, tak, prosím, naozaj začnite trochu počúvať a stiahnite tento zákon.
Ďakujem.

vymazať 60.
Ďakujem za slovo.
Kolega, vy ste citoval pána Kaliňáka zo známej poľovníckej chaty a je podľa mňa teda naozaj veľmi smutné, že osud Slovenska sa napísal na poľovníckej chate a táto vláda ide doslova ako z nejakého chatového scenára. A spomínal si rovnako aj to, že aké by to bolo, keby sme teraz začali my konšpirovať a vyzývať farmárov, aby nedodržiavali opatrenia. Ja by som naozaj vyzvala pána ministra, aby na toto zareagoval a povedal, že čo ako, ako by sa potom správal alebo čo by hovoril na nás, ako na opozíciu, lebo presne toto robil Robert Fico počas covidu, že spochybňoval očkovanie aj združovanie ľudí a výsledkom vďaka tomu boli naozaj tisíce mŕtvych.
A ja mám teda tiež takú osobnú skúsenosť od nás z obce, kde dôchodkyňa verila Robertovi Ficovi a nakoniec zomrela, pretože nedodržiavala opatrenia.
A aj keď, pán minister, po vás ako keby tieto naše výhrady stekajú ako dážď po plechu, čo mi teda príde akože ako najdesivejšie, tak, prosím, naozaj začnite trochu počúvať a stiahnite tento zákon.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Pán minister, vy hovoríte, že robíte všetko pre verejné financie, len teda možno by bolo dobré, keby ste to povedal aj svojim kolegom vo vláde, lebo naozaj neviem, či je uveriteľné, ak na jednej strane rozdávate doživotnú rentu, nakupujete rôzne nepotrebné veci, podpisujete nevýhodné audítorské zmluvy a dávate milióny na výdavky, ktoré by ste naozaj dávať nemuseli. Tam by sa dalo napríklad ušetriť a nemuseli by ste brať napríklad percentá potom samosprávam. Treba si však povedať, že stav, aký tu aktuálne máme vo fungovaní našich samospráv, je dlhodobo neudržateľný a otázka je, čo s tým vieme urobiť. Pretože aktuálne naozaj niektoré samosprávy dávajú 70 až 80 % svojich výdavkov na chod vlastne úradov. Zároveň je nešťastné, ak nám potom Európska únia dáva peniaze na zefektívnenie verejnej správy a my urobíme centrá zdieľaných služieb absolútne nesystémovo a rovnako neudržateľne. A naozaj potrebujeme tu férovú diskusiu o tom, čo treba zmeniť vo financovaní a rovnako aj v kompetenciách, ktoré musia dneska samosprávy vykonávať.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, po roku a pol tejto vlády opäť stojíme takpovediac na začiatku. Prerokúvame návrh zákona, ktorým sa má samosprávam vyplatiť preddavok z peňazí, ktoré im budú de facto chýbať počas nasledujúcich mesiacov. Ak sa nenašlo za jeden a pol roka iné riešenie situácie, tak, samozrejme, toto je spôsob, ako vykryť chýbajúce peniaze v mesiaci máj pre samosprávy. Je to však opäť len riešenie problému o päť minút pred dvanástou.
A ja si dovolím teda ešte v krátkosti sa vrátiť aj k tej piatkovej debate, kedy sa pán minister tak rozvášnil k tomu SLK-čku a myslím si, že teda trošku prehnane reagoval a prisľúbil nám teda, že nám to natrie dneska. Ale tak ja dúfam, že tá debata nebude celá o tom, že lebo Matovič a lebo Ódor, ale poďme teda k podstate problému.
Asi sa zhodneme, pán minister, že za aktuálnu situáciu ohľadom financií v našich samosprávach môže výpadok, ktorý spôsobil daňový bonus, o ktorom vieme, o ktorom hovoríme posledné dva roky a ktorý bol zavedený vládou Igora Matoviča. Tento výpadok samosprávy od zavedenia až po dnešok intenzívne komunikujú a hovoria o tom, aké dopady to má na poskytovanie služieb občanom, od vypnutia osvetlenia až po nedostatok peňazí na projektové dokumentácie, ktoré sú potrebné k čerpaniu eurofondov. A opäť sa asi zhodneme na tvrdení, že situácia je vážna, lebo čo je primárnou povinnosťou samospráv? Poskytovať dostupnú a kvalitnú verejnú službu a realita teda dneska naozaj smeruje k tomu, že táto povinnosť nie je v mnohých samosprávach dnes naplnená. Čo nás ale k tomuto stavu okrem daňového bonusu priviedlo?
Daňový bonus, samozrejme, spôsobil obrovský výpadok, ale po prvé, za posledný rok a pol vašej vlády ste neprišli naozaj so žiadnymi systémovými riešeniami. Dokonca vaše konsolidačné opatrenia ešte stav, v akom sa samosprávy nachádzajú, zhoršili. A po druhé, vaše vlády ako také v minulosti naozaj nerobili žiadne reformné kroky k tomu, aby zlepšili financovanie samospráv s cieľom zvýšiť už spomínanú kvalitu a dostupnosť poskytovaných služieb občanom Slovenska.
Rozmeňme si to teda na drobné. Obce, mestá, kraje sú vo finančnej kríze, ktorá sa najviac prejavila v rokoch 2023 až 2024. Celkové výdavky, podielové dane činili v septembri ´24, osemdesia... výpadky, pardon, činili v septembri ´24 88 mil., no vaša vláda poskytla samosprávam len 50 mil. na, plus odpustenie pôžičiek vo výške 20 mil. pre kraje. Progresívne Slovensko, a myslím, že spomínal to aj kolega, navrhovalo v septembri dofinancovať samosprávam 120 mil., čo by zohľadňovalo vtedajšie požiadavky samospráv a pomohlo aj preklenúť nejasnú situáciu začiatkom tohto roka 2025.
Čo ale vaša vláda urobila? Rovnako kolega už mnohé z toho spomínal. Vláda na jednej strane okresala daňový bonus rodičom, ale zároveň znížila samosprávam príjmy z podielovej dane. Celkovo tak samosprávy dostanú o vyše 60 mil. menej, ako sa ušetrí na tzv. rodinnom balíčku. Vláda berie krajom 0,5 % príjmu z podielovej dane a obciam, mestám 1 %. Toto zníženie už spôsobilo, že samosprávy boli nútené zvýšiť napr. daň z nehnuteľností, takisto to spomínal kolega, daň za psa a rôzne iné poplatky. Samospráv sa zároveň dotkla aj zvýšená dépeháčka, pretože všetky tovary a služby už teda nakupuje so zvýšenou DPH, ktorú, samozrejme, rovnako musí zohľadniť pri poskytovaní služieb občanom, a od dnes teda platí aj transakčná daň, ktorá sa rovnako prejaví do zvýšenia cien všetkých služieb.
Ďalej tu máme jednorazovú odmenu, tiež kolega spomínal, pre zamestnancov verejnej správy a kde zatiaľ rovnako nevieme, ako tento prísľub zamestnancom chce vláda kompenzovať samosprávam. Dnes začal druhý štvrťrok tohto roka a my stále nevieme, ako plánuje vláda dofinancovať samosprávy v tomto roku, resp. aké kroky urobí, aby situáciu zastabilizovala, v ideálnom svete zlepšila. Táto neistota opäť len spôsobí zhoršenie kvality verejných služieb, ohrozenie investičných projektov či zatváranie aj športovísk. Robert Fico podmienil dofinancovanie reformou, ale zatiaľ teda nevidíme ani sme nepočuli žiadne návrhy, ale tak možno, ja verím tomu, že dneska nám pán minister povie niečo viacej okrem teda toho už známeho, čo som hovorila, že lebo Matovič a lebo Ódor.
Toto všetko sa deje v čase, kedy samosprávy za posledných päť rokov čelili veľkým krízam, covidovej, utečeneckej a energetickej, a okrem jednej nie sme v nich ešte ani zďaleka na konci. Treba zároveň dodať, že vďaka snahe zo strany našich obcí a miest sme dokázali covidovú aj utečeneckú krízu zvládnuť.
Nedostatok peňazí v obecných kasách bude zároveň znamenať zastavenie rozvoja, pretože obce nebudú schopné, nebudú mať teda dostatok peňazí na financovanie projektov pre čerpanie eurofondov. To nám už potvrdili aj viaceré samosprávy, s ktorými sme sa mali možnosť stretnúť počas našich výjazdových rokovaní. A čo na túto situáciu hovoria samosprávne stavovské organizácie? Dovolím si teda povedať niektoré ich vyjadrenia.
ZMOS žiada, aby vláda nezostala len pri počúvaní o zlej finančnej kondícii samospráv, ale predstavila reálne a vykonateľné opatrenia na urýchlené dofinancovanie miest a obcí. Na rokovaní Rady ZMOS, citujem, ktorého sa zúčastnilo viac ako 110 členov, sa samosprávy uzniesli na tom, že opätovne vyzvú ministra financií, aby si urgentne v čo najkratšom čase sadol za rokovací stôl so zástupcami miest a obcí a predložil konkrétne opatrenia, ktoré môžu samosprávam nielen... ktoré pomôžu samosprávam nielen zvládnuť súčasnú finančnú krízu, ale aj vytvoriť dlhodobé systémové riešenia, ktoré v nasledujúcich rokoch zabezpečia vyššie príjmy pre samosprávy a ich stabilné financovanie.
ZMOS ďalej konštatuje, že si uvedomuje potrebu konsolidácie verejných financií, avšak upozorňuje, že podiel 55,1 % výnosu dane z príjmov fyzických osôb, ktorý mal byť garantovaný pre miestne územné samosprávy, nebude dodržaný. Z dostupných prognóz z novembra ´24 a februára ´25 vyplýva, že vládna konsolidácia bude na úkor miest a obcí väčšia, ako bolo dohodnuté. Pôvodne deklarované 1 % podielovej dane nebude dodržané.
Únia miest Slovenska zase hovorí o nedostatku celkových príjmov samospráv, o nadmernej regulácii miestnych príjmov, nespravodlivom prerozdeľovaní daňových výnosov medzi mestá a obce. Spomínajú aj nevhodný systém vyrovnávania regionálnych rozdielov zo strany štátu, ako aj nedostatok zdrojov na investičnú výstavbu. Efektívna a spravodlivá zmena financovania ako súčasť komplexnej reformy verejnej správy je dlhodobo jednou z priorít UMS.
SK8 rovnako hovorí, že výber daňových príjmov je v skutočnosti nižší, ako predpokladala prognóza Inštitútu finančnej politiky, čo stavia kraje do veľkej neistoty. Spolu s negatívnym dopadom vyššej DPH a inflácie je výsledkom pozastavenie nových pripravovaných investičných a rozvojových projektov, ktoré sú pre kvalitu života obyvateľov nevyhnutné. SK8 konštatuje, že toto opatrenie, ktoré prináša, môže krátkodobo pomôcť, neodstraňuje však systémový problém podfinancovania samospráv. Kraje, mestá, obce nemôžu fungovať v neistote, potrebujú systémové riešenia, nielen dočasné záplaty.
Ja by som aj preto naozaj chcela vyzvať pána ministra, aby sme naozaj aj diskutovali, aby sme mohli naňho reagovať, a ja verím tomu, že nám predstaví naozaj konkrétne opatrenia, že to nebude iba teda o tom vyhováraní sa, lebo už sa nepozerajme asi do minulosti, prešiel jeden a pol roka a potrebujeme naozaj počuť od vás konkrétne opatrenia, ktoré prinesiete pre naše samosprávy v tomto roku.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.