Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Ja sa chcem poďakovať, Zuzka Plevíková, za to, že, pani poslankyňa, že si skutočne pomenovala množstvo problémov, ktorými sa zaoberáme a ktoré sú dôvodom, že tu dnes sedíme takto a že tu dnes hovoríme o týchto veciach, preto lebo kedy inokedy, ak nie teraz. Zaujali ma dva, zaujali ma dva problémy, o ktorých si hovorila.
V prvom rade si poukázala na ten jeden absolútny podvod s tou Ódorovou vládou, ktorá dala tomu Slovensku naozaj ten posledný klinec do rakvy a proste tento podvod vyvrcholil eurovoľbami, kde ako všetci sa prihlásili k Progresívnemu Slovensku, všetci to nezávislí, o ktorých sme, ktorí nás oklamali. Oklamali celú spoločnosť a dneska sa hrajú úplne na niečo iného, ako čo tuná predstierali, keď boli vo vláde. To je jedna vec.
Ďalej si poukázala veľmi teda skutočne na fakt, že táto strana, myslím PS pod vedením Šimečku, jednoducho nezobrala na vedomie výsledky volieb a tolerovala tie šibenicové protesty pred ministerstvom kultúry. Tie šibenicové protesty pred ministerstvom kultúry ešte pred odvolaním generálneho riaditeľa Národného divadla a generálneho riaditeľa Národnej galérie, generálnej riaditeľky Národnej galérie, ktoré vlastne vyvrcholili do atentátu na premiéra. To je vaša zodpovednosť, pán Šimečka. To je vaša zodpovednosť. A minimálne ste mali povedať celej spoločnosti, prepáčte. Vy ste vydržali dva mesiace mlčať a potom ste tie protesty začali opakovať. A môžete teraz tisíckrát hovoriť, že už nie šibenice. Tie šibenice tam boli, pred tým ministerstvom kultúry. Tá brána bola oblepená rôznymi vecami, za ktoré sa môžete hanbiť, pán Šimečka. Aj to je dôvod na vaše odvolanie. Vaša zodpovednosť a vaše spoluautorstvo tých protestov.
(Potlesk.)

Ďakujem pekne.
No od manifestácie poďme znovu k pragmatizmu, ak dovolíte. (Smiech.)
Nie, celkom vážne, hovorím to celkom vážne. Nie, tu manifestácia nemá čo hľadať.
Nikto tu nechce, po prvé, nikto tu nechce dehonestovať meno pána Šimečku.
Pán poslanec, sám si potvrdil, že meno Šimečka je protekčné meno, lebo obhajoval si jeho celú rodinu v tejto chvíli, mať na mysli pána podpredsedu Národnej rady, ale povedzme si otvorene.
Pán Milan Šimečka bol komunista a najskôr ho vyhodili z Komunistickej strany. Vyhodili, on neodišiel. Vyhodili ho z Komunistickej strany a potom sa stal disidentom. A to si treba úplne jasne povedať, hej, v tejto chvíli. Nebolo to opačne. Uveril by som tvojim slovám absolútne, keby pán Šimečka dobrovoľne odišiel z Komunistickej strany.
Nie, jeho vyhodili. Patril medzi šesťdesiat osmičkárov, to je jedna vec.
Okrem toho táto téma čaká celý rok 89´, čaká na historikov. Preto, lebo isté veci sa úplne úmyselne zamlčujú a deti sa o nich neučia. Napríklad ani o tom, že prezident Havel bol jednomyseľne zvolený parlamentom československým, komunistickým parlamentom. Bol jednomyseľne zvolený, aj súdruh Biľak hlasoval za pána prezidenta Havla, ktorý následne prisahal na Ústavu Československej socialistickej republiky. To všetko sú fakty a tam bola istá dohoda.
A tých komunistov ste vtedy potrebovali pre rok ´89, aby prešiel, tak ako prešiel. Chvalabohu.
Ale teraz sa netvárte, že to bola jednofarebná záležitosť. To nie je fér. A taká ta pravda nebola, lebo tiež čosi o tom viem. Takže ďakujem veľmi pekne.
Ešte raz, nikto nechce dehonestovať meno pána Šimečku, ja len hovorím, že meno Šimečka je meno protekčné, z čoho v súčasnosti pán podpredseda ťaží. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, z ničoho nič som sa dostal na prvé miesto, to je dobre. Pán poslanec, ja nebudem hovoriť o stotisícových dotáciách vašich poslancov alebo teda tých, čo vedľa vás sedia, lebo to je blbosť celé. Tu vôbec nejde o toto, o čom ste vy hovorili, vy ste sa dotkli fondov a tú problematiku nepoznáte, tá problematika fondov je iná, že neexistuje systém kontroly, viete? To je niečo iné. Že neexistuje spätný systém kontroly tých projektov, ktoré boli zverejnené, ktoré boli finančne dotované, neexistuje. To je problém a nie to, čo vy hovoríte, to je volovina celé od začiatku dokonca. Ale následne na to, o čom hovoríte vy, ja sa pýtam a to je to dôležité, existuje nejaké spätné hodnotenie projektov priateľky pána Šimečku, na ktoré dostala peniaze od tých tzv. nezávislých komisií? To ste mali povedať, o tomto ste mali hovoriť, že tu neexistuje spätná väzba, nie tie hlúposti, čo ste tuna menovali, kto koľko dostal a ako. Veď to ako vždy niekto niečo dostane, ale ide o to, môže dostať... (smiech a potlesk v pléne) ďakujem pekne, aj ja si zatlieskam, vždy niekto niečo dostane, ale dôležité je, aby ste to vedeli odkontrolovať, tú kvalitu, že to môže dostať opakovane, viete, pani poslankyňa? A potom sa tak múdro "tvárte", ako sa tvárite teraz. Nerozumiete tomu. Nefunguje systém kontroly, to je celá vec.

Ďakujeme, ďakujem pekne. Poďme trošku k tomu prejavu pána Šimečku, ak dovolíte, podľa rokovacieho poriadku.
Pán Šimečka, vy ste použili vetu vo svojom prejave, že útočí sa na vášho starého otca. Ja by som sa vás chcel spýtať úplne konkrétne. Ja som poznal jedného Šimečku, ktorý prednášal na umeleckých školách marxizmus - leninizmus a prednášal ho veľmi zanietene. Kto bol tento Šimečka? Je to vaša rodina, alebo nie je to vaša rodina? Neviem, skutočne. Bol by som rád, keby ste mi to povedali, hoci aj s pánom Mikloškom, ktorý sa na mňa pozerá, asi tušíme, kto to bol, však? (Reakcia z pléna.) No, áno, dobre, ďakujem, ďakujem veľmi pekne, určite na to budem reagovať.
Ďalšia vec, vy ste veľmi inteligentný človek a veľmi dobre viete, čo meno Šimečka znamená na Slovensku aj u vašich havlovských priateľov v Čechách. Vy keby ste neboli Šimečka, možno by ste neboli ani v Európskom parlamente, možno by ste neboli ani podpredsedom Národnej rady a možno by ste neboli ani predsedom vašej strany. Pretože ste Šimečka. Vy sa na toto protekčné meno nesmierne spoliehate a ja by som vás len veľmi pekne poprosil, nedávajte sa do pozície falošného martýra, je to strašne lacné. (Potlesk.)

No predstavme sa v prvom rade zase urážať, lebo to potom nebude mať konca. Zatiaľ táto debata prebieha úplne normálne, tak buďte takí láskaví a v tom aj zostaňte. Všetci.
Ja by som sa chcel spýtať pána kolegu Dubéciho, hovoril o mnohých veciach, len mne nie je v prvom rade v tejto chvíli jasné, že či mu vadí tá forma, alebo ten obsah. No a to treba úplne jasne povedať, lebo ste ako o tom hovorili veľmi spolu a raz ste hovorili o obsahu, raz o forme, kritizovali ste, v podstate už som v tom závere nevedel čo konkrétne, čo kde priradiť, takže buďte taký láskavý v tomto, ako aby sme mali jasno.

Ďakujem. Pani poslankyňa Jaurová s reakciou na faktické, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne, tak po tomto skutočne apolitickom vystúpení, pani poslankyňa, jedna z vašich prvých otázok bola, pýtali ste sa, že čo ostane vo verejnosti po tejto vláde? Tak ja vám to teda poviem, čo zostane vo verejnosti po tejto vláde. Vo verejnosti po tejto vláde zostane pokus pokus o vraždu premiéra Slovenskej republiky, o ktorom sme tuná veľmi málo, ešte stálo málo hovorili a dúfam, že o tom budeme hovoriť ešte stále viac a dlho. Pokus o vraždu premiéra Slovenskej republiky, politickej vraždy, pani poslankyňa, politickej vraždy! A ten pán, ktorý to urobil, to bol progresívny strelec, pani poslankyňa. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja začnem odzadu, pán kolega, ak dovolíte. Národná rada ho môže a nemusí odvolať. Ale určite vznikne rozprava, hej, ktorá, reagujem na to, čo ste hovorili. Môže a nemusí ho odvolať. Určite vznikne rozprava, ktorá dá, alebo nedá za pravdu problému, ktorý dnes my vieme ťažko definovať. Ale viete, leitmotívom toho celého nového zákona toto nie je. Leitmotívom toho celého zákona je to, že keby v tomto smere išla ďalej táto už dnes takzvaná verejnoprávna inštitúcia, tak by zanikla. Zanikla by preto, lebo by sa stratila v tom poli tých ostatných súkromných televízií, lebo už dnes si neplní svoju verejnú službu zo zákona.
Lebo tie súkromné televízie ju predbehli. Predbehla ju Markíza s pôvodnou slovenskou tvorbou aj so športom, predbehla ju JOJka so športom, predbehla ju TA3 s publicistikou. To všetko, tu všade mala vládnuť verejnoprávna televízia. Takto jej berú témy všetky tie súkromné médiá.
Dnes to už nie je o duálnom systéme, ktorý by, kde by bola partnerom verejnoprávna inštitúcia. To už je jednoznačne o prevahe súkromných médií, s ktorými táto televízia začala súperiť. To je ten najväčší problém dnes, ktorý my sa pokúšame vyriešiť novým zákonom, a preto ten nový zákon o novej televízii, aby sme toto tak, ako to sa nedá opraviť. To sa nedá opraviť preto, lebo to bolo pokazené pred tými 12-timi rokmi tým Krajcerom, ktorý to všetko zlúčil. Takto to dal dokopy, nezmyselne a politicky. Ani sa tým vtedy nikto, ani sa tomu vtedy nikto nebránil. Proste nevedeli odvolať riaditeľa.
Potom tá ďalšia vec s tým zrušením koncesionárskych poplatkov, o ktorých stále hovoríme... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega, vy ste povedali vetu v tom zmysle, že ľudia s týmto novým zákonom nesúhlasia, však? Niečo v tom zmysle. No ono to tak naozaj vyzerá, preto lebo mediálne ostávajú priestor iba tí, čo s tým nesúhlasia. Spýtajte sa iných zamestnancov v Slovenskej televízii a v Slovenskom rozhlase, aký majú názor napríklad na štrajky, aký majú názor na tento nový zákon. Môžete konkretizova... môžem konkretizovať, choďte do symfonického orchestra sa spýtať. Dnes mal byť veľký protestný koncert, viete, prečo nie je? Preto, lebo celý symfonický orchester s tým jednoducho nesúhlasí a nenecháva sa zneužiť politicky, taká je pravda. Ale mediálne sa to nikde neobjavuje, preto, lebo to nie je chrumkavé. Mediálne sa objavujú iba tí v čiernych bundičkách, svetríčkoch, šálikoch, ktorí ako sú proti tomu, proti tomuto novému televíznemu zákonu.
Viete, potom prečo ste, spýtajte sa vašej asistentky, bývalej pani ministerky kultúry, ako sa postavila k zrušeniu koncesionárskych poplatkov? Ona vám o tom veľa povie. Prečo boli zrušené tie koncesionárske poplatky? Z akého dôvodu? To bol ten začiatok toho úplného zániku tejto televízie, v tomto smere akoby ona išla ďalej. Tam to všetko začalo. To sú tie dôvody, prečo sa musí prijať nový zákon, to sú tie dôvody, prečo treba vyriešiť financovanie a mohli by sme takto pokračovať. To je dôvod.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Ja by som sa chcel poďakovať, Roman, veľmi za to, čo si povedal, preto, lebo súhlasím s každým tvojím slovom, pochopiteľne, lebo hovoria z teba skúsenosti, hovorí z teba istá tradícia, hovoria z teba isté vedomosti, to sú všetko veci, ktoré treba rešpektovať. Spomenul si tie tzv. regionálne vysielania v Banskej Bystrici a v Košiciach. No to škaredé slovo, to sú neni regionálne vysielania, to sú presne také isté vysielania, ako robí Bratislava, len s menšími finančnými možnosťami, s menšou technikou, samozrejme, ale tie, tie vysielače sú skutočne na tej istej úrovni.
To, čo sa stalo za tie posledné roky, že teda tieto štúdiá v Banskej Bystrici a v Košiciach boli tvrdo ignorované, to treba napraviť. To treba napraviť kvôli všetko... aj kvôli tej kultúre napríklad v Banskej Bystrici alebo v Košiciach, o ktorej hovoríš. Nezabúdajme na to, že je tam Akadémia umení v Banskej Bystrici, ktorá, vďaka ktorej je tam orchester v Banskej Bystrici, všetky tie hudobné formy, ktoré sú tam. Bola tam nedávno ešte urobená zmluva so Slovenským rozhlasom, ktorá pomáhala v rámci vysielacej štruktúry medzi akadémiou a Slovenským rozhlasom v Banskej Bystrici. To sú všetko veci, ktoré boli. K tomu sa treba vrátiť.
Toto proste všetko fungovalo. A toto za tie roky všetko išlo preč.
Veď to si treba uvedomiť, nie hlúpo štrajkovať.