Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Dámy a páni, mne veľmi vadí ten osobný tón, ten urážlivý tón. Ten osobný, urážlivý tón voči ministerke kultúry, ktorý, toto nie je o odvolávaní ministerky kultúry, toto je nejaké také, nejaké také vyvášňovanie sa na úkor niekoho. Proste je to totálne pre mňa neprijateľné a pritom vy viete veľmi dobre, že vy ministerku kultúry neodvoláte a my tú ministerku kultúry, samozrejme, neodvoláme takisto. Čiže o čom je táto debata? Úplne o ničom. O ničom. Je to len skutočne ďalšia strata času na to, aby ste si vy mohli povedať to, čo si nemôžete povedať kdesi osobne na facebookoch, ale to je iný problém.
Ten problém tejto spoločnosti a tejto debaty je, dámy a páni, v tom, že vy, kolegovia a kolegyne z PS, ste sa dostali, respektíve by ste chceli byť, respektíve už ste na pozícii tých vyvolených a nadradených. Vy, vy pohŕdate tými ostatnými. To je ten váš najväčší problém. A tuna tie všetky debaty, všetky tie príspevky, tá, tá vaša, tá vyvolenosť pohŕdavá tými ostatnými, toto je na tom to najstrašnejšie. To je v tej spoločnosti vidieť, z toho všetkého plynú aj tie, nazvem to slušne, nedorozumenia, ktoré sú medzi opozíciou a koalíciou. Proste vám chýba jedna elementárna pokora voči všetkým a to nielen voči opozícii, ale aj vám voči partnerom v koalícii. Teda vo vašej opozícii a o koalícii už ani nehovorím. Proste tá pokora, to pohŕdanie tými ostatnými, to stavanie sa do tej pozície my vyvolení, o to tu ide. To je najväčší problém, váš. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Dubéci, úplne normálne a kľudne nebubnujte na poplach, lebo nie je prečo. To vám poviem úplne otvorene. Je trošku búrka v pohári vody preto, lebo, a odrazím sa od tej prvej vety, ktorú ste povedali. Vy ste povedali, že je, tuná existuje normálna fungujúca inštitúcia a to je váš prvý omyl. Problém je v tom, že tá inštitúcia je pre niekoho fungujúca a pre niekoho nefungujúca a bol by som rád, keby ste ma počúvali, aby sme sa potom eventuálne mohli aj mimo o tom porozprávať, ak vás to bude zaujímať. Problém je, problém je nespokojnosť žiadateľov, problém je spätná väzba fondu, problém je hodnotenie projektov, problém je zodpovednosť fondu za zdôvodnenie teda neuspokojených projektov, resp. tí, ktorí tie projekty predkladajú. Problém je v tom, že z ministerstva kultúry robíte nadávku. To je asi hlavný problém.
A zabudli ste celkom na to, že nejaká ministerka kultúry tu bola, ktorá sa volala Milanová a ktorá bola neviditeľnou ministerkou a my sme mali voči nej obrovské výhrady. Ale nikdy sme si nedovolili tak sa chovať voči nej a voči jej ministerstvu kultúry so všetkým všudy, tak ako sa vy chováte teraz k tomuto ministerstvu kultúry. Jednoducho to sa nepatrí, aby som to povedal úplne otvorene tak, aby tomu každý rozumel.
Preto toto všetko vlastne nastalo, lebo systém, ktorý tu bol doteraz, nefungoval. A to si povedzme úplne otvorene, on nefungoval preto, preto, lebo ten fond nebol schopný isté veci zdôvodňovať. My teraz sa pokúsime nastoliť iný systém. Uvidíme, či bude fungovať lepšie alebo horšie. Stále máme tú možnosť, keď to fungovať nebude, ten systém opraviť, stále sme vo volebnom období a nesieme za to zodpovednosť a budeme musieť konštatovať aj my, či to funguje lepšie alebo horšie, respektíve... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, aby to takto, viete, všetko nezostalo vo vzduchu, lebo je tu taká atmosféra trošku potemnelá, hej, ako po tomto všetkom. Tak ja by som chcel len povedať, že zmyslom tohto celého, čo sa deje okolo fondov, je skutočne to, že tie fondy u istej časti umeleckej verejnosti nefungujú. Preto je vymyslený iný systém fungovania a my si môžeme zase po istom čase zhodnotiť, či väčšia skupina umelcov bude s takýmto systémom spokojná, alebo či bude nespokojná. Pokiaľ bude nespokojná, stále máme možnosť novelizovať isté veci, preto lebo stále ako to volebné obdobie trvá.
Takže je to v tejto chvíli aj na bič tých predkladateľov, aby si teda uvedomili, to znamená na nás všetkých, ktorí ako budeme o tom hovoriť, aby sme si uvedomili, či to bude takto fungovať, alebo nie. No a v prípade, že to fungovať nebude, budeme musieť vymyslieť iný systém, hej? Takto hovoriť o nejakom uzurpovaní si nejakých miliónov, to, to, to skutočne to je scestné, preto lebo to sa ani nedá. A pointa je preto úplne iná, pán Grendel. Pointa je, aby tie dve tretiny, ktoré sú nespokojní, aspoň polovica z nich bola spokojná.

Ďakujem za slovo, pán predseda.
Ak dovolíte, ja by som do toho sa pokúsil nejak naliať trošku toho racia. V prvom rade prijímam výzvu pani Jaurovej a ako s veľkou úctou si ju dovolím pozvať na neverejnú kávu, kde sa budem o tomto s ňou veľmi rád rozprávať, preto lebo naozaj sú tu dva názory a predpokladám, že ten jej je na tej istej úrovni, ktorý teda, ak to akceptuje, aj môj. Skutočne bude mi cťou. A teraz k veci. Pani poslankyňa, reagujúc na vás, spýtajte sa vašej kamarátky Dariny Károvej, akým spôsobom odvolala behom 24 hodín za ministrovania Kňažka niekoľko desiatok generálnych riaditeľov inštitúcií, ktoré priamo patrili pod ministerstvo kultúry. Niekoľko desiatok behom 24 hodín bez udania dôvodu, však, pamätáme si to aj vy, aj ja. A o tých dôvodoch sa môžeme potom rozprávať, či to bol ten správny demokratický ťah v tej dobe týchto skutočne kovaných demokratov aj v dnešnej dobe. To je jedna vec.
Druhá vec k tomuto návrhu, ktorý teraz je predkladaný, zase ja by som v tom nehľadal všetko zlé a nedemokratické a neviem ešte aké. Ono je to veľmi jednoducho povedané, zodpovednosť kontra alibizmus. A ten alibizmus vidím v množstve tých výberových konaní, o ktorých som vedel a s ktorými som sa bavil s vtedajšími ministrami, ktorí boli mimo tej koalície, v ktorej som bol ja. Jednoducho tí riaditelia boli dávno daní pred tým a tí, tie výberové konania trapné, kde boli skutočne tie najdemokratickejšie zastúpenia od hlavného architekta mesta Bratislavy cez šéfa olympijského výboru a mnohých skutočne ľudí, ktorí do kultúry majú, nechcem ich zhadzovať, ale... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne.
No, ďakujem pekne aj za tento príhovor a ja som na jednej strane veľmi rád, že už všetci hovoríme o slove nedôvera, ja som si najskôr pripadal taký osamotený, keď som hovoril, že preto hovoríme o tejto novelizácii všetkých týchto fondov, preto, lebo tá nedôvera v spoločnosti je taká, že už je to ďalej neúnosné. Aj to je pravda, že by som chcel, aby to bolo čo najrýchlejšie, ja osobne. Má pani poslankyňa pravdu, idú ďalšie finančné prostriedky. Tie komisie znovu budú takýmto spôsobom prerozdeľovať finančné prostriedky, ako to robili doteraz? Opäť budú tie davy nespokojných? Opäť budú tí ľudia sa domáhať na výbore, aby mohli rozprávať o tom, ako to všetko bolo zlé? To všetko je pravda.
No a prečo tie, prečo ten návrh, ktorý, o ktorom, zase to hovorím úplne otvorene, aby ministerstvo mohlo lepšie realizovať svoju kultúrnu politiku, a teraz sa chytíte tohoto slova a budete mi to vyčítať, preto, lebo tomu ministerstvu kultúry nikto nedôveruje. Ale tá vláda v tom programovom vyhlásení vlády má nejaké priority aj v oblasti kultúry a tento zákon tak, ako doteraz existuje, jej to znemožňuje. Ale neviďme v tom, prosím vás pekne, zlý úmysel. Ja vás len o toto prosím, ten zlý úmysel tuná absolútne neexistuje. Tu ide len a len o to, aby sme tú nedôveru nejakou legislatívnou priezračnosťou mohli aspoň troška obmedziť, lebo ona vždy ostane, preto, lebo tí nespokojní, samozrejme, budú, ale aby sme vedeli tým nespokojným zdôvodniť, prečo sú nespokojní. Aj o tom bude to druhé čítanie, som o tom presvedčený.

Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa, a teším sa, že sme vlastne otvorili takú malú konferenciu. Je to fajn, že je to tu aj na tejto pôde, hoci vy teda tvrdíte, že ako nie. A som rád, že práve parlament a že to z parlamentu ide von toto všetko, preto lebo trošičku aj pri tomto všetkom, v dobrom hovorím, že zahmlievate ten problém, o ktorom sa my tuná bavíme, preto lebo ten problém nie je celkom v tom, o čom vy ste rozprávali.
Ja sa vrátim k tomu, prečo, prečo, prečo my sme tu. Toto nie je vzbura neúspešných žiadateľov. Toto je vzbura neinformovaných žiadateľov. A to je rozdiel, pani poslankyňa. Toto treba vyriešiť, aby sme tento problém odstránili.
No a pri tom vašom výpočte kultúr, o ktorom ste hovorili, zabudli ste ešte na jednu dôležitú vec, s ktorou sa tiež stretáme veľmi často. A to je dekadentná kultúra. O tom ste nepovedali, pani poslankyňa, ani slovo.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.
No trošku sa vráťme do tej atmosféry fondovej, tak ako, tak ako o nej hovoril pán poslanec Roman Malatinec. Ja sa chcem veľmi pekne poďakovať, lebo ako to bol taký prvý príspevok, ktorý hovorí o tom, ako to v praxi funguje mimo Bratislavy, ako sa na to pozerajú ľudia, ktorí sú mimo toho centra, kde teda sa tie fondy rozdávajú. No a ja si myslím, že toto treba, toto treba skutočne dať ako všetkým, aby si toto pozreli, ako to funguje.
Pán poslanec tiež hovoril o tom, o čom sa tu bavíme v podstate celý deň. To je tá nedôvera stále, dokonca aj pani poslankyňa už hovorila o nedôvere.
No a zase sa vrátim k tomu, o čom sme sa tuná bavili, tá nedôvera sa dá poraziť len kontrolou. Stále chodíme okolo horúcej kaše, stále. Proste ten najväčší je problém je nedôvera, ktorá voči týmto fondom, resp. fondovým komisiám existuje. A existuje u tých žiadateľov, ktorí nevedia, prečo sú neuspokojení so svojimi žiadosťami. To znamená, máme tých spokojných a nespokojných. Toto treba nejakým spôsobom dať, dať, dať na pravú mieru, aby tí nespokojní vedeli, čo je dôvodom ich nespokojnosti a aby s tým, aby sa o tom mohli rozprávať, aby to mohli riešiť, ale nie aby zostali visieť vo vzduchoprázdne.
A to, o tom teda hovoril pán, pán poslanec Malatinec, čiže ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda.
Ja sa chcem naozaj poďakovať kolegovi Habánikovi, že tento prípad spomenul, preto, lebo naozaj v dobrej viere sme pomohli trom vysokým školám takým spôsobom, ako to potrebovali, a vlastne to, čo im chýbalo, sme takto nahradili, samozrejme, z rezortu ministerstva kultúry. Vy hovoríte, teda padla tuná, tak aby som reagoval na pána Habánika, že teda bola obava, aby nám ktosi čosi, niekto nevyčítal nejaké netransparentné financovanie a domnievali sme sa a tak ďalej a tak ďalej.
Prosím vás pekne, ak by sa niečo takéhoto stalo, tak by ste to mohli riešiť takýmto spôsobom, ako hovoríte, ale nič takéhoto sa nestalo a vy ste v podstate tie vysoké školy umelecké tri, ktoré existujú konkrétne, dostali, proste ste ich obrali o finančné prostriedky bez toho, aby niekto, nehovorím konkrétne pani poslankyňa, ale proste boli obraté o finančné, o finančné prostriedky, ktoré im mohli pomôcť. Nestalo sa a dobrý úmysel ste jednoducho hodili do koša. Podľa môjho názoru úplne zbytočne a jednoducho ja sa pýtam prečo. Veď, veď ide o politiku? Veď predsa tu na ide o istú pomoc inštitúciám, ktoré sú na to aj v podstate odkázané. Pre umelecké školy každá koruna dobrá. Každá koruna, či sú to výtvarníci, alebo umelci, ja neviem, v Bratislave alebo Bystrici. Tie vysoké školy sú stále na rozhraní, proste majú problém. Vzťahujú sa na nich často tie kritériá, ktoré sa vzťahujú na ostatné vysoké školy, čo je, tiež čaká na riešenie ministerstva školstva. Alebo aj ten návrh, aby tieto vysoké školy patrili pod ministerstvo kultúry, tuná už raz bol. Čiže ako predbiehate, teda tí predbiehajú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pán, pán predseda.
Pán poslanec, je mi ľúto, že sa stále nechápeme, preto, lebo ja už to hovorím po štvrtýkrát. Problémom všetkých týchto fondov, nielen tohto, je spoločenská nedôvera. Spoločenská nedôvera istej časti verejnosti. Tá časť verejnosti, áno, je podľa vás aj podľa mňa, aj podľa všetkých, neuspokojená, preto, lebo neuspela so svojim projektami. A tá spokojnosť bude vtedy, keď tú nedôveru zažehnáte. To znamená, že aj tí neuspokojení na základe svojich projektov, musia vedieť, prečo to tak je. A to zatiaľ tie komisie veľmi ako nereplikujú týmto nespokojným. Samozrejme, že tí spokojní nebudú reptať. Preto, lebo istým spôsobom majú vytvorené zázemie, ale ťažko to zdôvodníte, aby to akceptovali tí nespokojní. To znamená, ja hovorím stále o dôvere, asi už piatykrát.
A to prvé čítanie len kvôli tomu, že cítime potrebu, že niečo v tomto smere treba spraviť. V mene tej dôveryhodnosti, pán poslanec, šiestykrát to hovorím, aby vám teda bolo úplne jasné, o čom to je, preto, lebo mám taký pocit, že ako keby som rozprával iným jazykom. Čiže buďte taký láskavý, zoberte to na vedomie a nehľadajte tam žiadny iný úmysel. Je to len nedôvera a hlavne po tej dôvere, ako my hovoríme o spokojnosti, tak ako môže byť spokojnosť bez dôvery.
Ale keby som ja vedel, prečo ten môj projekt nebol prijatý, a mal by som zdôvodnenie tej komisie, čierne na bielom, prečo to tak je, a mal sa možnosť, okrem toho, to je ďalší problém, niekde odvolať, čo teda nemám, aby to bolo znovu posúdené. A to, ten odvolací proces fun... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)