Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pani poslankyňa, aj ja si vážim ten vecný tón, s ktorým ste vystúpili, avšak musím hneď na začiatku povedať, že nemáte pravdu, či už to robíte zámerne, alebo nezámerne, neviem. Začali ste tým, že citujem vás, hej: Nezaznamenali sme výhrady voči fungovaniu fondu. Toto ste povedali. To je obrovská chyba. Mám to tu napísané, ako ste to povedali. My zaznamenávame dennodenne a dokonca výbor sa niekoľkokrát zaoberal práve fungovaním fondu. Práve kontrolou fondu, akým spôsobom sú prerozdeľované tie finančné prostriedky bez toho, aby niekto mohol vôbec nahliadnuť do pravidiel hry. O to jednoducho tu ide. Vy ste ďalej spochybnili ten proces poslaneckého návrhu, dokonca ste použili také, také, také výrazy ako nedemokratický proces legi... nedemokratický priebeh legislatívneho procesu, podkopáva sa dôveryhodnosť v tom prípade, posledné zbytky vážnosti, účelová zmena a tak ďalej a tak ďalej. Nesmierne silné výrazy ste použili, čo ma teda dosť prekvapuje preto, lebo nemáte na to jeden jediný dôvod. To je absolútne legitímne, čo urobila skupina poslancov, a ja sa skôr vás pýtam. Ja som tieto fondy nikdy v živote nevyužíval. Môžete toto povedať aj vy? Lebo ak ste ich využívali, pani poslankyňa, tak ste priamo alebo nepriamo, ako chcete, v konflikte záujmov. Potom sa nečudujem, že obhajujete tento, obhajujete toto zhruba, v úvodzovkách, fungovanie fondu, ale my tu zastupujeme tých ľudí, ktorí sú neni spokojní s fungovaním tohto fondu, a my chceme vedieť, prečo sú nespokojní. Kvôli tomuto je celý tento priebeh a bude celý tento priebeh rozpravy, ja v k tomu vystúpim určite ešte viacej ako teraz vo faktickej poznámke, ale... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predseda.
Pani poslankyňa pri všetkej úcte. Škoda, že ste takáto kritická nebola posledné tri a pol roka. Posledné štyri roky, teda zhruba, skoro nevidel som, nepočul som, nečítal som od vás takúto kritickú úvahu o tom, čo s tou televíziou vlastne sa udeje. Toto neni otázka dneška a zajtrajška alebo včerajška. Toto je otázka hlavne posledných štyroch rokov. Kto zapríčinil tento stav závislosti RTVS na štáte, pani poslankyňa? Kto tu tri a pol roka ničil RTVS finančne, až kým neprišla televízia k tomuto stavu RTVS k tomuto stavu zrušenia koncesionárskych poplatkov? Kto na ten orchester, o ktorom hovoríte, kašlal štyri roky aj na platy zamestnancov a všetkých muzikantov v orchestri? Kto vyrobil túto štátnu televíziu? Lebo to je štátna televízia. Kto ako má najväčšiu, najväčšiu zásluhu na tom, že tá televízia vyzerá takto, ako vyzerá? Preto hovorím televízia, preto lebo rozhlas to je iný príbeh. Tá televízia, keby dnes prestala vysielať, tak si to nikto nevšimne. Táto televízia skutočne dnes nie je schopná konkurovať ani sama sebe, nieto ešte v mediálnom priestore súkromným televíziám. Rozhlas to je iná kapitola.
No a na záver viete, čo vlastne od tej televízii chceme a od toho rozhlasu? My hovoríme stále len o peniazoch. Vy ste tiež nepomenovali, čo z tej verejnej služby je to najpodstatnejšie? Čo by tá televízia a ten rozhlas mali vysielať? O tomto by mala byť tá debata. A potom z toho následne hovoriť o peniazoch. Ale to v tom vašom príspevku, bohužiaľ, nebolo zachytené ani trošku.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
No, v nadväznosti na to, čo povedal Janko Mažgút, pán poslanec Mažgút, chcem povedať len jednu vec, chcem práve skonštatovať, že Sulík ušiel pred parlamentom, zdrhol pred parlamentom, doslova takto aj so svojimi pážatami, ale dúfam a skutočne verím, že pred zodpovednosťou a pred vyvodením nejakých vážnych rozhodnutí s orgánmi, ktoré sú na to príslušné, tak pred touto zodpovednosťou, dúfam, že neujde.
Preto naozaj tá grča peňazí, o ktorej tuná všetci hovoria, jednoducho to sa nesmie. Toto sa nesmie a keby náhodou toto prešlo, tak potom už prejde skutočne všetko.
Ja sa len pýtam a neubránim, neubránim sa tej úvahe, povedal tu niekto, či vlastne sa toto EXPO v Dubaji oplatilo z hľadiska Slovenskej republiky. Či náhodou tie výdavky na EXPO Dubaj neboli vyššie ako ten výsledok pre Slovenskú republiku finančný, ktorý by z toho tá Slovenská republika mala mať. Inak potom načo je takáto výstava? Na to, aby sa tam prezentoval nejaký spevák, nejaká Lúčnica, nejaké halušky, nejaké, čo stálo toto zviditeľnenie takzvané? Toto by mal niekto povedať a spraviť jednu analýzu, preto lebo aj to EXPO v Bruseli, ktoré boli v 58. roku prinieslo pre vtedajšiu Československú republiku nejaké hmatateľné výsledky, ktoré sa prejavili v tom období, ktoré nasledovalo po ňom.
Čo priniesol pre Slovensku republiku tento nepodarený Dubaj? Toto mi vysvetlite, pán Sulík. Bohužiaľ, kdesi za rohom kukáte tajne televíziu a pozeráte sa, ako tuná my všetci debatujeme úplne zbabelo a nemožný ste, preto lebo argumentovať by ste mali v tomto prípade a nie takto sedieť za plotom.

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
No tak videli ste v priamom prenose všetci, že najväčšia obrana je útok. Sulík a jeho pážatá potom čo nám tu teda vysvetlil, ako to v skutočnosti bolo, v úvodzovkách, odišli pohŕdavo k slovenskému občanovi, proste načo, a mňa štve, že s akou ľahkosťou sa tuná hovorí: 100-tisíc sem, 100-tisíc tam, 200-tisíc sem, 200-tisíc tam, veď čo to je. Len on sa vlastne priznal v priamom prenose, že je zlodej, dámy a páni. On totižto svoju obhajobu založil na tom, že a vy všetci ste väčší zlodeji ako ja. Toto je princíp toho rozhovoru, teda toho monológu, ktorý nám pán Sulík tuná predviedol. Veď toto je čosi totálne nehorázne. Tento zahraničný slovenský poslanec tuná skutočne predvádzal a predviedol, čo bola jeho minulosť a hlavne, čo sa bude jeho budúcnosť. On sa vlastne takto choval vždy k slovenským záujmom, či už išlo o Svätopluka alebo o národné záujmy, o čokoľvek, alebo či tu predvádzal tých svojich nepodarených zahraničných priateľov, to proste je jeho postoj. Likvidovať, zničiť. A na záver povie, že a toto všetko ste zavinili vy, lebo my tri a pol roka sme tu vôbec nevládli. No tak to bude ešte veľká sranda pri tom rozpočte, preto lebo tieto veci určite sa budú spomínať, kto vlastne je zodpovedný za to, že táto republika tak vyzerá, ako je. Takíto blázni, ktorí boli v Dubaji a takto míňali slovenské peniaze na nič.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pani poslankyňa, bývalá ministerka, ja sa vás len skutočne chcem spýtať len dve veci.
Tú prvú bez toho, aby som chcel nejako dojiť nejaké pocity, city, to vôbec nemám na mysli, ale skutočne sa vás chcem normálne takto, sa pozerajúc vám do očí, spýtať, neberiete žiadne vaše vyjadrenia, hovorím o vyjadreniach, späť, ktoré vyznievali v tej dobe nesmierne cynicky, aspoň pre nás, čo sme to tu počúvali? Nepovedali by ste ich dnes, poznajúc isté okolnosti, inak, ako ste ich povedali vtedy ako ministerka, ktorá tvrdo držala svoju líniu, bez ohľadu, aby uhla len o centimeter? Nemáte taký pocit, že niektoré tie vaše vyjadrenia mohli byť aj iné, ako boli vtedy v tej dobe?
No a druhá vec, chcem sa spýtať. Som sa na to, bez toho, aby som vás chcel vyrušovať, pýtal na tých nešťastných kajúcnikov. Viete, títo kajúcnici predsa boli takíto istí v 50. rokoch alebo za protektorátu v Čechách napríklad a hovorilo sa im udavači. Proste, je to, je to čosi, čo je neprijateľné, udávať za odmenu a postaviť si na tom nejaké zistenie dobra. Udávať za odmenu, ktorá je tomu kajúcnikovi, čo je obyčajný udavač, jasné. Vy predsa musíte vedieť, že on udáva za odmenu. Do akej miery je to vierohodné, viery hodné pre vás, keď niekto udáva za to, že vie, že keď udá toto alebo ono, bude za to patrične odmenený?
To je predsa čosi, čo, ja neviem, mne to, mne to, mne to nejako nesedí. Veď úlohou, úlohou všetkých, ktorí čosi vyšetrujú, je, aby ste donútili toho človeka sa priznať na základe úplne iných, inej objednávky, ako je to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Skúsim nekričať. (Smiech v sále.)
Pán poslanec vo svojom (povedané so smiechom), pán poslanec vo svojom príhovore povedal poslednú vetu, že pán Šutaj Eštok nemá čo robiť na poste ministra vnútra. Tak toto povie poslanec, ktorý ako minister vnútra bol osemkrát odvolávaný a osemkrát sa tuná snažil zubami držať, aby odvolaný nebol.
Pán poslanec, to, čo vy ste povedali, táto debata z vašej strany a vo vašom prípade, to jednoducho nemá význam, tu sú nejaké dve pravdy a bude musieť byť niekto tretí, ktorý o tom rozhodne, že ktorá je to tá naozajstná pravda, ktorú vy, samozrejme, vy, pochopiteľne, spochybníte, lebo vy spochybníte všetko, tak ako ste spochybňovali všetko, keď ste sa obhajovali ako bývalý minister vnútra.
Ale vy stále ako spomínate to, to tzv. kultúrne slovo kajúcnici a nepomenúvate to tým slovom, ktorým tým kajúcnikom naozaj patrí, to sú udavači. A bavme sa o tých udavačoch, o tých obyčajných udavačov, na tom predsa nikto nemôže, nikto normálny nemôže stavať princíp pravdy na princípe udávania za odmenu. A to je ten váš princíp. Princíp udávania za odmenu. Toto nikto normálny nemôže akceptovať, preto, lebo keď niekoho držíte pod krkom, tak ten vám sľúbi aj ancikrista, ten vám sľúbi všetko. Toto je princíp, na čom vy ste si postavili svoju politiku, svoju politiku ministra vnútra, za toto ste boli odvolávaný niekoľkokrát, samozrejme, neúspešne, preto, lebo tie vaše pážatá vás vždy podržali, ale toto, toto je váš princíp.
Toto je váš princíp. Za odmenu udávať. Ešte raz. Za odmenu udávať, pán poslanec. (Reakcia z pléna. Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pán presedajúci.
Ja sa tiež chcem veľmi pekne poďakovať pánovi poslancovi Gašparovi hlavne za to osvieženie pamäti, a teda za osvieženie pamäti aj v mene nás, v mene nás a v mene tých, čo na ministerstve vnútra v živote neboli, a dúfam, že ani v živote nepôjdu. Proste sú to isté fakty, ktoré jednoducho v tejto spoločnosti existujú, a ja, ešte raz, ďakujem veľmi pekne, že som si ich mohol vypočuť. Ťažko sa to, samozrejme, mnohým počúvalo a verím, že ešte počúvať bude, preto, lebo tento príbeh, pochopiteľne, bude pokračovať ďalej, a verím, že bude pokračovať ďalej až dovtedy, kým tí, čo si to zaslúžia, pôjdu tam, kam patria, aby som teda bol veľmi presný.
Nechutné sú tie, zo strany opozície, nechutné sú tie predstierané martý... martýrstva v tejto problematike. Je to ozaj nechutné, umelé, je z toho zle od žalúdka a skutočne sa to zle počúva. Tie martýrstva, to vám nepomôže. Stavať sa do pozície martýra v takejto situácii je naozaj, to je jedna, to je jedna tupá umelina.
No a viete, už len na záver (povedané so smiechom), ja mám taký pocit, že odvolávanie ministra vnútra sa otočilo práve proti tým odvolávateľom, a to z hľadiska tejto debaty je pre mňa asi v tento deň a v ten včerajší deň to najdôležitejšie poznanie.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne.
Pán poslanec Migaľ, chcem sa vám veľmi pekne poďakovať, ako ste obhájili vašeho pána ministra, teda našeho pána ministra, naozaj tých argumentov bolo veľmi veľa a skutočne myslím si, že táto obhajoba bola ba priam dokonalou, keď ste poukázali aj na tie všetky neduhy, tie, dovolím si povedať, svinstvá, čo tuná stvárala tá bývalá koalícia. Aby som bol teda, aby som bol teda úprimný, to bola jediná koalícia, čo si pamätám od deväťdesiateho tretieho roku, pre ktorú bol viac policajný prezident ako minister vnútra. Oni dali prednosť policajnému prezidentovi pred ministrovi vnútra, ktorého teda odfajčili zo dňa na deň, a viete, aký bol dôvod, ktorý bol vtedy oficiálne prezentovaný? No museli sme si vybrať, povedala táto koalícia na čele s tými, ktorí jej vládli v tomto rezorte, ale aj s pani prezidentkou, samozrejme. Takže vybrali si pána policajného prezidenta a tak to aj dopadlo. Len preto, že pán minister vnútra chcel šliapať na otlak pánovi policajnému prezidentovi, čo sa, samozrejme, týmto nepáčilo preto, lebo všetkým vyhovoval ten spôsob vládnutia, ktorý robil policajný prezident sťaby minister vnútra už potom.
No a ešte jeden veľký fór ste zabudli povedať, keď ako vy ste nehovorili o tom, o tom hroznom šrote, o ktorom hovorila celá tá koalícia vtedy, až na to, že sa stal zázrak a ten šrot zrazu vzlietol a vzlietol do Ukrajiny a je tam možno dodnes. No tak to boli tí, ktorí nám vládli.

Aha, ďakujem pekne, tu mi svieti, tuto. (Rečník reaguje na spustenie zvukového zariadenia.) Ďakujem pekne.
Čiže začal som vetu, ktorú zopakujem, a teraz zasa trošku normálne. To odvolanie ministra vnútra nikto neberie vážne. Nikto neberie vážne ani kolegov z opozície. Nikto neberie vážne preto, lebo je to hlúposť od začiatku do konca. Ale ja som cez to všetko rád, že tu takto sedíme, lebo konečne vychádzajú najavo isté veci, ktoré by sme si za iných okolností nemohli povedať.
Dosť ťažko sa mi počúva táto debata, obhajujúc všetkého toho, čo sa tu za posledného tri a pol roka stalo. Tie vyhrážky, to hranie sa na svätých, to, to falošné predstieranie serióznosti a slušnosti. Táto, táto partia tuto vľavo sa teraz chová úplne inak, ako sa chovala, keď bola koalíciou. Oni sú zrazu nejakí slušní, nejakí takí ako, oni, oni prosia o slušnosť, oni sa odvolávajú na slušnosť. Neviem, kto tu staval šibenice, dámy a páni, pred domom premiéra, to si povedzme. Kto tu hnal verejnosť na bodáky, aj to si povedzme. Kto tu v tejto chvíli vytvára atmosféru absolútneho boja čierneho s bielym? Kto zneužil smrť novinárov? Kto toto všetko tuná zapríčinil tie posledné roky, čo sme tuná sedeli a čomu sme museli čeliť? Pohľad tento ako skutočne je úplne nový pre niekoho. A ja som veľmi rád, že si tu môžme tieto veci povedať.
Vy ste spravili zo Slovenska udavačský štát. Udavačský štát, štát ktorý, toto možno existoval v 50. rokoch alebo za protektorátu, to treba vysvetliť tej panej, ktorá nevie, kto je to Tomáš Garrigue Masaryk, aby pochopila, kde bol protektorát. Toto všetko tuná, čo sa tuná udialo, to, to z toho raz niekto napíše knižku. A vy sa tu tvárite... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)