Videokanál poslanca

Dobrý deň prajem, vážený pán predsedajúci (rečník hovorí do vypnutého mikrofónu, reakcia z pléna). Ďakujem pekne, takže ešte raz, ak dovolíte.
Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi pokračovať v týchto smutných správach. Pani poslankyňa Záborská nebola jediná v tom období, odkedy sme sa nevideli, ktorá už nie je medzi nami, ale dňa 19. júna 2025 zomrel slovenský politik, zakladateľ a predseda politickej strany Združenie robotníkov Slovenska a podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky Ján Ľupták. Bol poslancom Slovenskej národnej rady od roku 1990, poslancom Národnej rady Slovenskej republiky od roku 1992 do roku 1998. Od roku 1994 do roku 1998 zastával funkciu podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Od roku 1969 až do roku 1989 bol zamestnancom podniku Pozemné stavby Banská Bystrica. Celý život pracoval v stavebníctve. Ján Ľupták sa tiež aktívne politicky podieľal pri vzniku Slovenskej republiky v roku 1993. Česť jeho pamiatke!
Dňa 21. júla 2025 zomrel veku 92 rokov bývalý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, historik, vysokoškolský pedagóg Ivan Laluha. V rokoch 1990 až 1992 bol poslancom Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky. V rokoch 1992 až 1994 bol poslancom Národnej rady Slovenskej republiky a prvým predsedom zahraničného výboru. Bol blízkym spolupracovníkom Alexandra Dubčeka a dlhoročný podpredseda spoločnosti Alexandra Dubčeka. Bol historikom, sociológom, autorom mnohých odborných publikácií. Za svoje celoživotné dielo získal viaceré ocenenia, bol aj držiteľom vyznamenania Radu Ľudovíta Štúra II. triedy. Česť jeho pamiatke!
Pán predseda, poprosil by som vás o minútu ticha pre všetkých našich bývalých kolegov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja to teda poviem inak, ako to povedal kolega Mažgút, aby vám to bolo všetkým jasné (povedané so smiechom). Viete prečo, pán Dubéci, je vás ťažké voliť? Pán poslanec Dubéci? Vybrali ste si jednoducho na svoju voľbu, na svoju kladnú voľbu z našej strany zlý čas. Na začiatku schôdze to má svoju logiku. Viete prečo, ešte, ešte nikto nikoho neurazil a všetci majú pred sebou krásnu budúcnosť a krásnu perspektívu a krásne zajtrajšky a tak ďalej a tak ďalej, ešte nikdy nikto nikoho neurazil. No a dnes? Teraz je situácia iná.
Máme tých invektív z vašej strany plné zuby. To vám hovorím úplne otvorene. Plné zuby. A teraz je proste tá situácia iná a ja to poviem za seba, proste idete nám desne na nervy. Preto sa to nedá. A idete nám na nervy presne takisto, ako my ideme na nervy vám, aby som bol teda úplne objektívny, hej? Preto je toto najnevhodnejší čas na to, aby sme vám tuná skladali, ja neviem, aké veľké pozitíva, že vy a nikto jediný. Proste nie. Nie. Ja by som hovoril sám proti sebe. Preto, lebo mi idete na nervy, takisto ako väčšine týchto mojich kolegov, ktorí sú tu. Proste vybrali ste si zlý čas, pán Dubéci. Skúste po prázdninách, možno to bude lepšie. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predseda.
Pán kolega, krátko k tomu vašemu prvému príkladu s tým šlabikárom. Zrejme kolega Čaplovič vyhodnotil túto situáciu tak, že rozdeľuje spoločnosť. Preto spravil to, čo spravil, aby tie vášne akýmsi spôsobom utíšil. Ja to takto beriem. A keďže tie vášne sa potom utíšili, tak asi spravil dobre, neviem. Vy máte na to určite iný pohľad. Nerozumiem, ako ste mohli povedať, že inakosť tuná neexistovala, respektíve, že bola tabuizovaná, nie je to pravda. Ja žijem celý život v prostredí a vo všetkých divadlách, v ktorých som bol, inakosť všade existovala. Nikdy nebola tabuizovaná, práve naopak, bola rešpektovaná a skutočne nemáte pravdu v tom. Je to opäť jedno zavádzanie. Alebo to robíte náročky, alebo to prostredie nepoznáte. A hovorím to úplne vážne, preto, lebo som toho bol svedkom v mnohých prípadoch. A vy viete veľmi dobre, že mám priateľov, ktorí sú aj vašimi priateľmi, ktorí vám môžu presne potvrdiť to, čo vám teraz hovorím. Takže veľmi pekne by som poprosil, aby ste v tých absolútnych hodnoteniach neišli tak ďaleko, ako ste išli. (Potlesk.)