Ide ti. Idete. No. Milí priatelia, kolegovia. Máme tu veľa veľmi sofistikovaný zákon, ktorý predkladá, ako povedala pani poslankyňa Mesterová, človek, ktorý deštruuje celú kultúru. Niektorí ho volajú hrobár slovenskej kultúry. Myslím, že to nie je urážka, to je verejné. A bol tu spomínaný aj Tibor Gašpar. Naozaj, keď v tomto rokovaní o tomto zákone musíme niekoho spomenúť, tak to je Tibor Gašpar, ktorý sa tu postavil a povedal, že on si bude...
Ide ti. Idete. No. Milí priatelia, kolegovia. Máme tu veľa veľmi sofistikovaný zákon, ktorý predkladá, ako povedala pani poslankyňa Mesterová, človek, ktorý deštruuje celú kultúru. Niektorí ho volajú hrobár slovenskej kultúry. Myslím, že to nie je urážka, to je verejné. A bol tu spomínaný aj Tibor Gašpar. Naozaj, keď v tomto rokovaní o tomto zákone musíme niekoho spomenúť, tak to je Tibor Gašpar, ktorý sa tu postavil a povedal, že on si bude rozprávať, čo chce. Čiže my, keď rozprávame, tak Tibor Gašpar nám berie slovo. Tibor Gašpar o nás rozpráva, že porušujeme rokovací poriadok, vyhadzuje niektorých z nás za tričká, niektorých za nálepky, niektorých za len to, že sa na neho pozrú, vyhadzuje zo sály von. Vyhadzuje za nášivku, ktorú máte na svojom saku. Ale on si bude rozprávať, čo chce. Aká je to spravodlivosť v rokovacom poriadku? V rokovacom poriadku sa hovorí, že musí byť prítomný, že musí byť prítomný tuná navrhovateľ aj spravodajca. Kde je navrhovateľ? Odišiel. Prepáčte, pán Michelko povedal, že musíte mať vrodenú úctu. Ako, on je človek, ktorý naozaj je, ja používam naozaj výrazy ako, že je pán minister spravodlivosti zlo, ale je to môj hodnotiaci úsudok, lebo on predkladá zlé veci a je to pre mňa zlo. A je to môj hodnotiaci úsudok, tak ako hovorí Gašpar. Ale ani jedného z vás som neurazil nikdy. Nepovedal som vám, že ste debili, imbecili, idioti, kreténi, že ste primitívi, že ste úchyláci. Ospravedlnil som sa tu, keď som povedal, že môj otec, môj otec, ja som bol pri svojom otcovi. Ale napríklad vám poviem, my máme etický v rokovacom poriadku a prijali sme etický kódex budovateľa rozvinutej Slovenskej republiky poslanca. A v tom kódexe by sa mal každý správať tak, ako sa správa. Napríklad dnes vystúpila poslankyňa Matejičková na moju reakciu a povedala, že som tu každého dourážal. Nie je to pravda. Klame, zavádza, urobila si status, dala si ho na Facebook a povedali, že aj na Facebooku sa musíme správať slušne a normálne a pod tým statusom, keď si o sebe prečítam, akú nenávisť pani Matejičková o mne povedala. Tak to je, to je etické? Klamala. Ja som tu nikoho nedourážal. Nikomu som nepovedal špatné a neslušné slovo. Dnes vystúpila pani poslankyňa Mesterová a spomenula Tibora Gašpara v rámci poriadku, pretože sme sa tu dozvedeli od pána hrobára slovenskej kultúry, ktorého ja volám výkonný práporčík, ale výkonný práporčík, kto ste boli na vojne, viete, že to boli ľudia, ktorí vykonávali vec a je to prirovnanie. Aj pán Žiga tu spomínal Poseidona s vidlami a tiež som sa neurazil, ale on je taký Poseidon, ktorý tu rozpráva, aj dnes dal „menej je menej“ niekedy. On dáva také tie bonmoty, ktoré by nemal dávať, ale ich dáva v tom rokovacom poriadku. Čiže spravodlivosť rokovacieho poriadku je na strane koalície. Ale my, keď máme niečo, tak budete tichučko a keď nebudete tichučko, tak vás vyvedieme zo sály za nálepku, za nášivku, za tričká. Ja som povedal tu v sále, že obvinení a odsúdení zločinci, ktorí boli zo SMER-u, napríklad pani Rošková, povedal som pravdu. Neklamal som nič. Zato ma zo sály poslal preč Tibor Gašpar, lebo som povedal pravdu. Nikoho som neurazil. Čo je človek, ktorý je odsúdený? No zločinec. Odsúdia človeka čestného? Zločinca. Ale Gašpar ma za toto vyviedol zo sály, porušil moje práva Tibor Gašpar, ale on si tu povedal: ja si budem rozprávať, čo chcem. Pani Mesterová spomenula Gašpara, na čo má plné právo. Spomenula ho s rokovacím, Mesterová, prepáčte, s rokovacím poriadkom a vystúpila pani Čavojová s faktickou poznámkou a začala rozprávať, že menej je viac, že by o tom nemala rozprávať. Aj to je jej právo. Aj to je jej právo povedať, že pani Mesterová, nerozprávajte tieto veci, ale pani Mesterová si bude rozprávať, čo ona chce. Nikto jej nebude diktovať, pani Čavojová, o čom má rozprávať, kto chce, čo chce. Vy tu rozprávate o tom, že či mám nejakú úchylku na vás, dievčatá tam, pardon, pani, černe, pani poslankyne. Ja som sa ospravil, kedy sa pani poslankyňa Matejičková ospravedlní Igorovej, Igorovej Matovičovej žene, o ktorej povedala, že či je takisto úchylná ako on. Kedy sa ospravedlníte? To bolo hanebné a odporné. Kedy sa vy ospravedlníte, keď už ste taká spravodlivá, keď už vypisujete, ako každý, kto tu koho dourážal. Tento rokovací poriadok, ktorý teraz máme, a už som to povedal fakticky, ja len to zopakujem, dovoľuje pánom predsedajúcim robiť si, čo chcú. Naozaj, čo chcú. Andrej Danko tu nadáva pánovi Hargašovi do špinavcov. Mne nadáva do debilov. Pani Mesárovej hovorí, že je šialená. Môže si toto dovoliť predsedajúci, keď teda nemáme nadávať, keď teda sa máme správať slušne? Musím povedať, že pána Žigu som nikdy nepočul povedať, že je niekto šialený, ale s tými vidlami, viete, on vie tak ako pichnúť, ale ja mu to môžem, ja by som rád na… On tu dá svoj bonmot a my nemôžeme. Ja by som rád reagoval, pán Žiga, na vaše bonmoty. Veľmi rád. Ja ich mám tiež veľa, ale aj ako test. Poďme do toho. Len ja nemôžem, vy môžete. A zneužívate a zneužívate, pán Žiga, prepáčte mi. Zneužívate to. A poviem vám príklad. Ja som pána Žigu stretol, už som to hovoril. Pána Žigu som stretol v jednej reštaurácii. Prišiel ku mne: „Pán Pročko, ako sa máte? Čo robíte? Čo je?“ A tu? Vy ste úplne niekde inde. A tento rokovací poriadok napríklad umožňuje pánovi poslancovi, aby tu hučal. Viete, čo sa tu stalo? Včera predvčerom telefonoval pán Vážny a ja som upozornil pána Rašiho, že pán Vážny telefonuje. Pán Vážny ku mne prišiel, skoro mi vyrazil mobil, začal mi nadávať do debilov, kreténov, primitívov, imbecilov. Len za to, že som upozornil, že som na to upozornil. Oni môžu všetko. Naozaj môžu všetko. Správajú sa k nám absolútne despoticky, diktátorsky. A aj teraz ja som sa zasmial aj s Julom na reakciu na pani Števulovú. Zasmial som sa. To je zakázané sa zasmiať tu v tejto sále? Je to môj prejav, zasmial som sa. A tu by mal sedieť človek, ktorý úplne nechcem hodnotiť jeho stav, ale začal vrieskať: imbecil, kreténe, debil. Myslíte, že ho upozornili? Že ho niekto upozorní, že správate sa podľa nového rokovacieho poriadku? A tu mal by mal sedieť človek, ktorý, úplne nechcem hodnotiť jeho stav, ale začal vrieskať: imbecil, kretén, ty debil. Myslíte, že ho upozornili? Že ho niekto upozorní, že: správate sa podľa nového rokovacieho poriadku? Kedy ste mňa počuli, že som vám nadával, že som vám povedal, že ste imbecili, že ste kreténi, že ste psychopati, že si máte dávať tabletku, že ste debili, že ste šialenci. Toto vy, toto vy rozprávate. Toto vy rozprávate o nás. A nikto vás neupozorní. Nikto vás neupozorní. Vás len naštve to, že som sa zasmial, že som sa zasmial, alebo že som zatlieskal. Ale keď tu rozprávajú poslankyne alebo poviem, poslankyne z PS a vy sa tu začnete rehotať. Alebo, keď vystúpila pani poslankyňa Remišová, vy ste začali bučať, začali ste hučať. To bolo, to ste sa nikto nerozčuľovali. To pani Matejičková, pani Čavojová nepovedali, že: to čo, sa ako správate, kolegovia, k ženám? Zastali ste sa vtedy pani poslankyne? Nezastali, neklamte. Zatiaľ ste sa rehotali ešte tam vzadu. A to je to, to je to, čo je nespravodlivé. Čo je nespravodlivé? Spravodlivé je, keď pán poslanec, predsedajúci, pán predseda, podpredseda parlamentu, sa správa rovnako v rokovaní v poriadku v PS-ku, k hnutiu SLOVENSKO, ku KDH aj k SMER-u. Viete, koľkokrát som ja počul, ako pán Jarjabek tam vzadu hučí a viete, ako, viete, ako označuje poslankyne, ako sa správa. Nikto ho nikdy neupozornil, ani jeden jediný krát. Pán, pánbože, poslanec sám sedí vzadu. Šuca. Áno, ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Šuca, veľmi dobre, ďakujem vám. Pán kolega, vy viete, o koho sa jedná presne. Presne toto je, viete, toto je to, toto je presne to krásne, krásny dôkaz. Ďakujem vám. Viete hneď, koho som myslel, pretože sedí vedľa vás. Vkuse vykrikuje. Vkuse nadáva. Tu sa rozpráva, dehonestuje. Nikto ho neupozornil. Viete, čo sa tu stalo, keď sme predkladali zákon o tom, aby sa zákon, aby sa fúkalo tu v parlamente, tak vyskočila pani Vaľová a povedala, že som sfetovaný a ožratý. Pani Vaľová. Tak ja som reagoval, samozrejme, ako obvinila ma, tak hovorím: viete čo, ja vám to dokážem. Idem, idem s vami, pani Vaľová. Poďme, ideme na Hraničnú, kde je pán Fico. Naozaj svetový, svetový a človek, svetový lekár, ktorý naozaj pomáha drogovo, žiaľbohu, ľuďom, ktorí sú závislí. Povedala, že áno. Ja som išiel tými dverami, ona tými zmizla. Ja som hneď išiel, hneď som išiel k pánovi Okrlicovi, dal som si spraviť testy na drogy, na alkohol. Nemal som nič. Mali sme tu nočné rokovanie, keď tu bolo veľa poslancov, ktorí javili známky alkoholizmu. Ja som ich vyzval, aby išli fúkať. A povedal som, mám tu, mám tu dreger, nech sa páči. A keď nenafúkate, odchádzam z parlamentu. Viete, čo mi povedal Danko: ty debil? Pán Kapuš? Pán Kapuš sa vytackal zo sály, zmizol pred pani novinárkou a ja som mu povedal: „Pán Kapuš, poďme fúkať. Keď nenafúkate, ideme spolu fúkať. Ja aj vy. Keď nenafúkate, nech sa páči, ja odchádzam z parlamentu.“ Viete, čo spravil Gašpar? Dal ma na mandátový a imunitný výbor, že som si dovolil povedať, že sú niektorí opití. Ale ja som vám dal šancu dokázať, že nie ste. A potom prišiel pán Kéry, prišiel ku mne: „Idem fúkať.“ Hovorím: „Ale vy nemusíte, na vás vidím, že... ale vy hovoríte, že sme tu ožratí.“ Hovorím: nie, ja som nikdy nehovoril, že ste všetci opití. Povedal som, niektorí sú tu pod vplyvom alkoholu. A prišiel ku mne, že chce fúkať. Hovorím, nie, vy ste triezvy. A potom si dal status, v ktorom povedal, že Pročko sa zľakol, aby so mnou fúkal. Tak ako, čoho som sa zľakol? Povedal som mu, že nie ste opití. Oni sú fakt ako to niekedy ako z kraj, ako z rozprávky. Ako z rozprávky. Ale tí, ktorí boli naozaj, javne, pánovi Kapušovi žulo pásku. Viete, čo je „žulo pásku“? To už, keď vám tak rozprávate, keď už... To je výrok jedného môjho kamaráta, ten starý magnetofón. Pamätáte si, keď vám žulo pásku? On nevedel rozprávať. Tak som mu, tak som mu dal šancu. Poďme fúkať spolu. Poďme, dokážte, že nie ste opití. Povedal som vám, pán Matúš, niekedy, že ste opití? No, na vás to nie je vidieť. Vy naozaj pôsobíte veľmi distingvovaným dojmom, aj keď rozprávate, nežuje vám pásku. Nikdy som vám to nepovedal, ale na niektorých to je vidieť. V predchádzajúcom volebnom období, viete, čo sa stalo? Prišiel Vážny aj Fico. Viete, v akom vážnom stave prišli? Fico sa normálne tackal a povedal som, aby boli záchranné zložky v pohotovosti, lebo Róbert Fico je pri jeho zdravotnom stave pod vplyvom návykových látok. Fico mi ukázal prostredník a bolo to naozaj. Pozrite si to video. Dajte si: Fico prostredník v parlamente. A nechcete mi povedať, páni kolegovia zo SMER-u, že nevidíte, keď je niekto opitý. Pozrite si. Budete ho obhajovať? Pán Stuška, nikdy v živote by som mu nepovedal: pán Stuška, poďte fúkať. Nikdy v živote som ho nevidel, že by sa tu tackal, že by tu pôsobil pod vplyvom. Ale veľmi veľa kolegov. Veď, keď príde dozadu, dozadu prídu niektorí kolegovia, nebudem ich teraz menovať, lebo zase pôjdem na mandátový imunitný výbor. Keď si tam sadnú a rozprávame a oni zozadu nám nadávajú. Sú vulgárni. Nikto ich neupozorní a potom odídu preč. Na chvíľku si tu sadnú. Ja si myslím, že plno z vás, keď ste robili, keď ste pracovali v nejakom závode, neprišli ste do práce a poctivo ste robili. A vy dobre viete, ktorí vaši kolegovia si radi dajú koňak. Vy to dobre viete. Veľmi dobre to viete. Vidíte to. Také ste čestní ľudia a spravodliví ľudia. Keď to vidíte, že sa to tu dialo vtedy, tak čo, odsúdite mňa na mandátovom imunitnom výbore, lebo som si dovolil povedať, že niektorí vaši kolegovia javili známky opitosti, ale dal som im šancu dokázať, že nie sú. Tak, keď nie ste opitý, pán poslanec. Prídete za mnou, ja poviem: ste opitý. Nie, nie, dajte mi fúkať. Spravili by ste to? Podľa mňa áno. Nie? Vy nefúkate, keď ste triezvy? No, s vami nie. Hovorí sa s vami. S vami nemám na to právo. Na čo mám právo? Na čo mám právo, keď tu, keď tu poslanci, keď tu poslanci naozaj javia zjavne známky... nemám na to právo. No vidíte. A na čo mám právo? Vy máte právo mi nadávať do primitívov, do úchylákov, aby som si dal tabletky? Ja som jej to povedal. V poriadku. Pán Gašpar povedal, že jeho to urazilo. Ja som si pozrel ich faktické poznámky. Každá druhá faktická poznámka, čo majú. Tak, keď mandátový imunitný výbor toto bude prerokovávať, tak to som veľmi zvedavý. Pamätám si, keď sme mali v predchádzajúcom volebnom období a pán Susko bol vtedy šéfom, tak pridali na stránku moju, ktorú som mal predtým obyčajnú, tak pridali vtedy na stránku našej firmy jedálny lístok. Dali na mňa podnet a riešili sme to, na podnete sme to riešili, jedálny lístok môj. A chceli ma za to, chceli plat mi zobrať. A ja som im priniesol asi 30. Priniesol som Blahu, ktorý si svoju knihu preferoval, Ďuricu, ktorý si preferoval svoje CD-čko svoje. Priniesol som Rašiho, ktorý preferoval, ktorý tam robil reklamu pre nejakú reštauráciu. Takto som im priniesol. Hovorím: „A to je len začiatok. To je len začiatok.“ Tak vtedy Susko povedal, že: „Viete čo, tak prijmeme, že facebook neplatí, teda neplatí.“ Oni viac porušovali tie veci ako my, ale zrazu chceli Pročka dožubať, tak povedali, že Pročko dostane pokutu, lebo na svojej stránke svoj jedálny lístok. A pritom reklama, reklama je to, keď vám niekto zaplatí za to. Sám sebe som si zaplatil za to, že som si dal na svoju stránku svoj jedálny lístok. To bolo choré. Ale chceli, chceli, chceli ma dožubať, chceli. „Pán Pročko, neverím, že nemáte vo svojom repertoári aj iné výrazové prostriedky ako dožubať.“ Skôr: „To je inak? Dožubať je zlý výrazový prostriedok? Dožubať? Džubať.“ To je taká pesnička: „Džube parara, džube parara, džube ďateľ do kôry, čirí parara, čirí parara, čirí mu hovorí.“ Čo je džubať? Pán Žiga, prosím vás pekne, viete, ako výrazový prostriedok džubať, čo už, a chriašteľ môžem používať, papľuch? Hýda, vrece, vrece, prerušíme na 2 minúty, hej, pán Pročko. Mám čas. Džubať tak, no.
Skryt prepis