Videokanál poslanca

Ja len veľmi stručne, ja chcem zareagovať na vystúpenie pána poslanca.
Čiže v prvom rade je to transpozícia eurosmernice, to znamená, išli sme na spodnú hranicu toho, čo bolo potrebné, to znamená, to zvýšenie je najmenšie, minimálne, aké sa dalo, a bolo to robené v spolupráci so stavovskou organizáciou ČESMAD, ktorá s tým plne súhlasí, podporuje to a aj verejne vystúpila v prospech toho zákona tak, ako je navrhnutý. Poviem to tak, v prípade, že by sme nezaviedli zvýšenie mýta, tak by Slovensko bolo využívané ako tranzitná krajina v stredoeurópskom priestore, to znamená, všetky kamióny by jazdili tadeto, pretože by to bolo lacnejšie pre nich. To, samozrejme, vzhľadom na našu infraštruktúru, ktorá, bohužiaľ, nie je v takom stave, v akom by sme si želali, stále budujeme ešte obchvaty viacerých miest a obcí, tak si predstavte, že tie všetky kamióny, ktorých by tu bolo zrazu trojnásobok, lebo všetci by si tadeto, radšej by išli cez Slovensko, lebo by to bolo lacnejšie, tak by nás stáli v tých obciach, kde tie obchvaty ešte nie sú. Čiže to, samozrejme, asi nechceme.
To, aby sme zabránili inflačnému tlaku, ktorý ste, samozrejme, správne vyhodnotili, že teda tu hrozí, tak to sme kompenzovali práve tým slovenským prepravcom tým, že sme im znížili daň z motorových vozidiel na minimum. To znamená, tento zákon, teda tento návrh náš rieši dva zákony, jedným je zvýšenie teda toho mýta, aby sme zabránili tomu, že sa staneme tranzitnou krajinou, a na druhej strane našim prepravcom znižujeme daň z motorových vozidiel. Tá kompenzácia je taká, že im to vychádza, že ich sa to zvýšenie nijakým spôsobom nedotkne. Máme na to právo, to znamená, tam sme išli na minimum a tam sme išli tiež na minimum. Čiže sme tak, aby sme všetky riziká, ktoré ste pomenovali, v podstate tým zákonom odstránili.
Takže toľko z mojej strany, ďakujem pekne.

Vďaka za slovo, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky uviesť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Návrhom zákona sa do slovenského právneho poriadku čiastočne transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/362 z 24. februára 2022, ktorou sa menia smernice 1999/62/ES, 1999/37/ES a (EÚ) 2019/520, pokiaľ ide o poplatky za používanie určitej dopravnej infraštruktúry vozidlami.
Cieľom návrhu zákona je náležitá regulácia zásad spoplatnenia vymedzených úsekov ciest mýtom v súlade s uvedenou smernicou so zámerom nastavenia mýtnych sadzieb tak, aby Slovenská republika nebola znevýhodnená v ekonomickom a dopravnom modeli ako tranzitná krajina v rámci stredoeurópskeho priestoru.
V súvislosti s transpozíciou je potrebné upraviť aj zákon 639/2004 Z. z. o Národnej diaľničnej spoločnosti a zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke.
Zároveň dochádza aj k úprave zákona č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel s cieľom zníženia zdanenia vozidiel používaných na podnikanie na úroveň minimálnych sadzieb daní stanovené v prílohe č. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 1999/62/ES zo 17. júna ´99 o poplatkoch za používanie určitej dopravnej infraštruktúry vozidlami v platnom znení.
Návrh zákona má vplyvy na rozpočet verejnej správy, vplyvy na podnikateľské prostredie, ako aj vplyvy na životné prostredie, nemá sociálne vplyvy, vplyvy na informatizáciu spoločnosti ani vplyvy na služby verejnej správy pre občana, ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, ani vplyvy na limit verejných výdavkov.
Vážení prítomní, týmto si vás dovoľujem požiadať o podporu a schválenie predloženého návrhu. Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si uviesť' materiál vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2004 Z. z. o letiskových spoločnostiach a o zmene a doplnení zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 37/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Predkladaný návrh zákona predstavuje právnu úpravu správy majetku štátu odlišnú od všeobecnej úpravy správy majetku štátu, na základe ktorej bude Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky oprávnené na kúpu nevysporiadaných pozemkov v rámci perimetra letiska prevádzkovaného letiskovou spoločnosťou do vlastníctva štátu a následne na základe nájomnej zmluvy bude oprávnené ich prenajať letiskovej spoločnosti.
Otázku usporiadania vlastníckych práv k príslušným pozemkom malo Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky záujem riešiť prostredníctvom existujúcich nástrojov, a to formou poskytnutia príspevku v civilnom letectve a to na investície do letiskovej infraštruktúry, tzv. investičnú pomoc podľa zákona č. 213/2019 Z. z., avšak v rámci prednotifikácie a následnej komunikácie Európska komisia po takmer dvoch rokoch konzultácií a vypracovávania rôznych podkladov uviedla, že priame poskytnutie verejných prostriedkov letiskovej spoločnosti nie je podľa jej názoru možné. Z tohto dôvodu sa pristúpilo k riešeniu, ktoré je predmetom návrhu zákona.
Dovoľujem si vás požiadať o podporu pri prerokovávaní predloženého vládneho návrhu zákona a o jeho schválenie v druhom čítaní. Zároveň by som rád vyjadril súhlas s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi zo spoločnej správy výborov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol v druhom čítaní vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 359/2000 Z. z. o Slovenskej komore výcvikových zariadení autoškôl a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona bol prerokovaný v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky, vo výbore pre hospodárske záležitosti a vo výbore pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Cieľom návrhu je zabezpečiť sfunkčnenie konania valného zhromaždenia Slovenskej komory výcvikových zariadení autoškôl. Súčasné znenie zákona 359/2000 Z. z. o slovenskej komore výcvikových zariadení striktne požaduje, že valné zhromaždenie môže platne rokovať, len ak je osobne prítomná nadpolovičná väčšina všetkých členov komory. V súčasnosti všetkých členov komory je 208. Dosiahnuť, aby na mieste konania valného zhromaždenia komory bola prítomná nadpolovičná väčšina, je v praxi takmer nemožné. V minulosti sa valné zhromaždenia konali, avšak nemohli platne rokovať vzhľadom na neúčasť členov komory.
Z týchto dôvodov návrh zákona upravuje kvórum na platné konanie valného zhromaždenia a jeho uznášaniaschopnosti tak, že je potrebná prítomnosť najmenej jednej tretiny všetkých členov komory vrátane zastúpených členov komory. Zároveň sa zavádza povinnosť voľby náhradníkov volených orgánov komory, aby sa nemuselo konať mimoriadne valné zhromaždenie na doplnenie plného stavu volených orgánov komory.
Vážení prítomní, týmto si vás dovoľujem požiadať o podporu a schválenie predloženého návrhu. A na záver chcem vyjadriť súhlas s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi zo spoločnej správy výborov.
Ďakujem pekne.

Dobrý deň. Ďakujem za slovo. Na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol tento zákon.
Účelom zákona je upraviť proces činnosti a právnych inštitútov v oblasti železničných dráh a dopravy na železničnej dráhe, ktoré sú upravené vo vnútroštátnej legislatíve transponovaním smernice o interoperabilite železničného systému v Európskej únii a smernice o bezpečnosti železníc a zároveň sú tieto činnosti a právne inštitúty bližšie špecifikované vo vykonávacích aktoch, ktoré boli prijaté na základe uvedených smerníc.
Zároveň na základe poznatkov z aplikačnej praxe návrh zákona upravuje právne inštitúty, ktoré majú pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie v dráhovej doprave. Novým prerozdelením špeciálnych dráh sa zjednodušili podmienky na ich prevádzkovanie za súčasného zaručenia bezpečnosti prevádzky, čím ich prevádzkovatelia ušetria finančné prostriedky a môžu ich investovať napríklad do obnovy vozového parku.
Negatívny vplyv na podnikateľské prostredie má návrh zákona v zvýšení správnych poplatkov v oblasti železničnej dopravy, keďže správne poplatky sa dlhodobo nezvyšovali a pričom cena práce a prípadných prostriedkov na jej činnosť sa výrazne zvýšila.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými v Slovenskej republike, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny a negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, nebude mať sociálne vplyvy ani vplyvy na služby verejnej správy pre občanov a na informatizáciu spoločnosti, životné prostredie, manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Dovoľujem si vás požiadať o podporu pri prerokovaní predloženého vládneho návrhu zákona a o jeho schválenie v druhom čítaní a zároveň vyslovujem súhlas s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi zo spoločnej správy výborov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi uviesť odôvodnenie materiálu návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Mongolskom o medzinárodnej cestnej doprave.
Vláda Slovenskej republiky vyslovila súhlas s ratifikáciou v uznesení č. 27 zo dňa 25. júna 2023. Zmluva bola podpísaná 8. marca 2024 štátnou tajomníčkou Ministerstva dopravy Slovenskej republiky Denisou Žilákovou a ministrom ciest a rozvoja Mongolska B. Sandagom. (Byambatsogt Sandag, pozn. red.)
Prezidentka Slovenskej republiky neuplatnila k predmetnému materiálu pripomienky, súhlasí s jeho predložením na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky. Predkladaný návrh zmluvy je štandardnou bilaterálnou zmluvou, aké Slovenská republika uzatvára s jednotlivými štátmi v záujme podpory a rozvoja obchodnej spolupráce, ako aj v záujme uľahčenia tranzitu. Zmluva upravuje podmienky vykonávania osobnej a nákladnej cestnej dopravy, povinnosti dopravcov, sankcie v prípade nedodržania ustanovenej zmluvy.
Zmluva je dvojstrannou medzinárodnou zmluvou prezidentskej povahy podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických osôb, právnických osôb, a preto podlieha pred jej ratifikáciou súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň je zmluva dvojstrannou medzinárodnou zmluvou prezidentskej povahy podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, na vykonanie ktorej nie je potrebný zákon a ktorá po ratifikácii a vyhlásení spôsobom ustanoveným zákonom má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
Materiál nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, sociálne vplyvy, vplyvy na podnikateľské prostredie, vplyvy na služby verejnej správy pre občana, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Vážení prítomní, dovoľujem si vás požiadať o súhlas s predkladaným návrhom a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si uviesť materiál vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2004 Z. z. o letiskových spoločnostiach a o zmene a doplnení zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve, tzv. letecký zákon, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 37/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Predkladaný návrh zákona predstavuje právnu úpravu správy majetku štátu, odlišnosť všeobecnej úpravy správy majetku štátu, na základe ktorej bude Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky oprávnené na kúpu nevysporiadaných pozemkov v rámci perimetra letiska prevádzkovaného letiskovou spoločnosťou do vlastníctva štátu a následne na základe nájomnej zmluvy bude oprávnený ich prenajať letiskovej spoločnosti.
Otázku vysporiadania vlastníckych práv k príslušným pozemkom malo Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky záujem riešiť prostredníctvom existujúcich nástrojov, a to formou poskytnutia príspevku v civilnom letectve na investície, a to do letiskovej infraštruktúry, tzv. investičnú pomoc, ktorá podľa zákona číslo, ktorá sa aplikuje podľa zákona č. 213/2019 Z. z., avšak v rámci prednotifikácie a následnej komunikácie Európska komisia po takmer dvoch rokoch konzultácie a vypracovania rôznych podkladov uviedla, že priame poskytnutie verejných prostriedkov letiskovej spoločnosti nie je podľa jej názoru možné. Z tohoto dôvodu sa pristúpilo k riešeniu, ktoré je predmetom návrhu zákona.
Dovoľujem si vás požiadať o podporu pri prerokovaní predloženého vládneho návrhu zákona a jeho schválenie v prvom čítaní.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 359/2000 Z. z. o Slovenskej komore výcvikových zariadení autoškôl a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov.
Vláda Slovenskej republiky prerokovala návrh zákona dňa 10. júla 2024 a prijala ho uznesením č. 398/2024.
Cieľom návrhu zákona je zabezpečiť sfunkčnenie konania Valného zhromaždenia Slovenskej komory výcvikových zariadení autoškôl. Súčasné znenie zákona o Slovenskej komore výcvikových zariadení striktne požaduje, že valné zhromaždenie môže platne rokovať, len ak je osobne prítomná nadpolovičná väčšina všetkých členov komory. V súčasnosti všetkých členov komory je 208. Dosiahnuť, aby na mieste konania valného zhromaždenia komory bola prítomná nadpolovičná väčšina, je v praxi takmer nemožné. V minulosti sa valné zhromaždenia konali, avšak nemohli platne rokovať vzhľadom na neúčasť členov komory.
Z týchto dôvodov návrh zákona upravuje kvórum na platné konanie valného zhromaždenia a zároveň zavádza potrebu voľby aj náhradníkov zvolených orgánov komory, aby sa nemuselo konať mimoriadne valné zhromaždenie na doplnenie plného stavu voľného orgánu komory.
Dovoľujem si vás požiadať o podporu pri prerokovaní predloženého návrhu zákona a o jeho schválenie v prvom čítaní.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Ja som chcel reagovať na pani poslankyňu Kolíkovú, ale tá tu zhodou okolností nie je. Pán podpredseda vlády, ktorý je predkladateľom, minister obrany, mal prijatie na úrade vlády a chcel sa vám ospravedlniť, ale k tomu sa nedostal. Bohužiaľ, toľké reakcie na každé vystúpenie, že proste veľmi ťažko sa vedie nejaká diskusia.
Ja som sa pani poslankyni nevysmieval, ja som sa smial, pretože je až úsmevné, že ona stopercentne má vedomosť, že nehovorí objektívne, a to, čo musí vedieť z titulu svojho vzdelania a z titulu svojich skúseností. Viacej sa však k tomu vracať nebudem, nakoľko sa tu nenachádza.
Renta prezidenta má v zmysle poučiek, ktoré sú v právnických knihách, má za účel, aby prezident vedel dôstojne dožiť svoj život a nebol nútený sa niekde zamestnať a chodiť s kabelou do práce. Myslím si, že ten účel a je to, samozrejme, aj určitá kompenzácia za to, že nemá možnosť podnikať, a takisto premiér nemá možnosť podnikať. To znamená, myslím si, že ten asi, asi od štvornásobného premiéra nebude nikto očakávať, že svoj čas do dôchodku strávi tým, že sa pôjde zamestnať do nejakej medzinárodnej firmy, alebo, že pôjde, alebo pôjde do akejkoľvek firmy, bude chodiť do práce. Nehovorím, že to nemôže robiť, môže sa účastniť v nejakých medzinárodných organizáciách, môže stále vykonávať nejakú prácu, len môže, musí mať možnosť dôstojne dožiť bez toho, aby sa, aby sa musel ďalej zamestnávať, keďže podnikať začínať asi nebude. Myslím si, že štvornásobný premiér Slovenska by mal mať takúto možnosť rovnako, ako nám v učebniciach práva hovorí, že prečo takúto možnosť, alebo takúto rentu dostáva prezident Slovenskej republiky. Toľko k meritu.
Teraz k tomu skrátenému legislatívnemu konaniu, nedá mi to. My máme ešte do leta dve výjazdové rokovania vlády, kde bude rovnaká situácia, ako bola v Handlovej, kde áno, tie zhromaždenia boli tých ľudí, boli v nejakom mieste, a nerieši to, podľa mňa, to, čo sa stalo, tu sa bavíme o nejakých preventívnych opatreniach do budúcnosti.
Takisto som členom Bezpečnostnej rady ako, ktorej sa zúčastňoval aj tuto pán kolega poslanec, a tie závery, ktoré tam boli prezentované, boli v nejakom režime, ale naozaj tá situácia bezpečnostná nielenže sa neukľudňuje, ona sa ešte eskaluje. Naozaj, viete, že niektorí z vás, a to z obidvoch strán, dostali ochranu, pretože, jak Slovenská informačná služba, tak Policajný zbor identifikoval či na sociálnych sieťach, alebo iné hrozby, ktoré voči najmä poslancom parlamentu smerujú. Ich je – paradoxne – menej voči členom vlády, je ich viacej proti vám, čo tu sedíte v tých laviciach, takže ja si myslím, že ak vytvárame nejaké nástroje pre zvýšenú ochranu politických činiteľov, tak by sa to malo udiať čo najrýchlejšie.
Vyjadril som sa aj ku vám, ja som sa vám nevysmieval, ja som sa smial, to je celé, čo chcem povedať.
Ďakujem pekne.

Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.