Videokanál poslanca

Vážený pán predseda, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si uviesť materiál, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve, tzv. letecký zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V súčasnosti je podľa leteckého zákona možné dočasne alebo trvalo zakázať, alebo obmedziť vykonávanie určených civilných letov v určenej oblasti vzdušného priestoru Slovenskej republiky z dôvodu bezpečnosti civilného letectva z obranných alebo bezpečnostných dôvodov pri ohrození verejného zdravia.
Aktuálna situácia s vírusovým ochorením slintačka a krívačka ukázala, že s cieľom zabrániť šíreniu nákazlivých chorôb zvierat nie je vždy možné vyhlásiť zákaz alebo obmedzenie vykonávania určených civilných letov z obranných a bezpečnostných dôvodov.
Návrh zákona predstavuje nevyhnutnú právnu úpravu (zaznievanie gongu) týkajúcu sa špecifikácie nového dôvodu na vyhlásenie zákazu alebo obmedzenia vykonávania týchto určených civilných letov v určenej časti vzdušného priestoru Slovenskej republiky.
Vážení prítomní, týmto si vás dovoľujem požiadať o podporu pri prerokovaní predloženého návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci. Dovoľte mi uviesť materiál návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve, takzvaný letecký zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Cieľom predloženého materiálu je zabezpečiť, aby bolo možné čo najskôr vyhlasovať zákaz alebo obmedzenie vykonávania určených civilných letov v určenej oblasti vzdušného priestoru Slovenskej republiky aj z dôvodu zabrániť šíreniu nákazlivých chorôb zvierat a organizmov škodlivých pre rastliny.
Vážení prítomní, týmto si vás dovoľujem požiadať o podporu pri prerokovaní predloženého návrhu.
Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Ja sa budem snažiť byť stručný.
Chcel by som veľmi poďakovať za konštruktívne príspevky, ktoré musím povedať, že išli aj z tejto strany od pani poslankyne Luščíkovej. (Rečník ukázal pravou rukou smerom do pléna.) Veľmi si vážim tých, ktorí naozaj sa pokúsili predložiť pozmeňovacie návrhy. Ja sa budem vyjadrovať k tomu. Na druhej strane by som chcel naozaj zvýrazniť, že tých 20 minút, 30 minút, to je predsa vaše právo, ale nie je to povinnosť ako pána poslanca Dostála. Pána môjho suseda by som rád vyzval, aby, nie je to povinnosť využiť tých 20 minút úplne do... Dobrý deň. Chcem poprosiť, že nie je to úplne povinnosť to využiť tých 20 minút úplne do poslednej sekundy. Ale teraz idem sa vyjadrovať ku konkrétnostiam.
Pán poslanec Krátky, historický rekord. Áno, ja vám poviem, aký je rekord. Ministerstvo dopravy za jeden rok pôsobenia tejto vlády predložilo a schválilo a uviedlo do účinnosti 36 normatívnych aktov. Viete, koľko bolo predtým za celé tri roky? Pätnásť. Tak áno, stane sa, že asi niektoré museli ísť aj v zrýchlenom legislatívnom procese. Že sme si nastavili rok na to, aby sme predložili úplne nový stavebný zákon, ktorý je naozaj širokým súhlasom, predkladaný so širokým súhlasom všetkých, ako budem, spomeniem, podporený združením miest a obcí, Úniou miest Slovenska, Asociáciou zamestnávateľských zväzov, Klubom 500, univerzitami, ako je Žilinská univerzita, Slovenská technická univerzita, Slovenská komora stavebných inžinierov, Slovenská komora architektov. Ako myslím si, že tak širokú celospoločenskú zhodu ako na tomto zákone sme tu mali málokedy. A preto sme mali na to rok. A to, že, bohužiaľ, nadväzný zberný zákon nám potom už ostalo schvaľovať v skrátenom legislatívnom konaní, tak viete čo, o 50 rokov, keď budeme robiť ďalší stavebný zákon, tak si na to necháme rok a pol. To z mojej skúsenosti určite. Bohužiaľ, zle sme to odhadli. Boli sme príliš ambiciózni v tom termíne.
Rád by som sa vyjadril k veľmi konkrétnym návrhom klubu KDH a pána poslanca Janckulíka. Áno, samozrejme, poviem to, že áno, takto sa to podľa mňa robí, rýchlo, jednoznačne a konkrétne pomenovať veci. Aj tuto pani poslankyňa (rečník ukázal pravou rukou do pléna), uznávam, takto sa to asi má robiť namiesto zbytočných rečí o ničom. Čiže rád sa vyjadrím k tomu a veľmi krátko. Tie vyhradené stavby, bohužiaľ, ony boli zadefinované už v dvestojednotke. Prečítam, pracovná skupina, ktorá zadefinovala tie vyhradené stavby, a je to a cieľom bolo, aby sme sa nedostali k spadnutým mostom a k výstavbe Višňového, ktoré trvá 20 rokov, pretože firma, ktorá proste do toho išla, tak spôsobila ostenia, ktoré spôsobili následne tektonické zlomy a podobne. To znamená, že technické problémy, jedná sa o toto. Jedná sa o to, aby nám nespadli mosty na hlavu. Čiže či je 30-metrový rozpon dostatočný, alebo 36-metrový, ja vám to neviem povedať, ja som právnik, ekonóm, nie som stavebný inžinier. Ale. Slovenská komora stavebných inžinierov, Slovenská komora architektov, Slovenská technická univerzita, Univerzita Žilina a Technická univerzita Košice spoločne vypracovali definíciu toho, čo dnes považujeme za vyhradenú stavbu. Ja si myslím, že toto je tá odborná verejnosť, ktorá mala povedať, čo to znamená.
A nie je úplne pravda, že malá firma sa nemôže zúčastniť, však aj malá firma sa vie certifikovať a aj malá firma môže ísť do toho. Môj osobný názor za pôsobenie v Rade Úradu pre verejné obstarávanie roky dozadu je, že napriek tomu, že na tomto trvali, na tejto podmienke, páni zo združenia podnikateľov, Združenia stavebných podnikateľov Slovenska, tak nie som si úplne istý, či to obstojí v rámci verejného obstarávania ako podmienka. Pozrite sa, je to v tom zákone, uvidíme, rozhodne súd, rozhodne európsky súd. Uvidíme, čo sa bude dať robiť. Možno to bude niečo, čo bude možné certifikovať, ale nebude možné požadovať ako podmienku v rámci verejného obstarávania. Uvidíme, čo sa stane. Nech život ukáže. Toto nie je niečo, čo my sme si vymysleli. Toto sme prebrali. Myslím si, že tej odbornej verejnosti sa dá dôverovať.
Posudzovanie vplyvov a účasť verejnosti, vrátim sa k tomuto ešte rýchlo. Naozaj sme sa tým zaoberali, vaším pozmeňovacím návrhom (Rečník ukázal pred seba do pléna). Ja som povedal, niekde v hlave mi to ako úplne neprekáža. Zažili sme to teda, potom sme to dostali v konkrétnej podobe aj od vás. Takto. Vy hovoríte, tí účastníci, ktorí boli v zisťovacom konaní, nech sú potom aj v následných konaniach stavebných. Respektíve hovoríte, ak bol zisťovák, doručujme vyhláškou. Keď doručujem vyhláškou, som v tom momente neadresný. A, naopak, si myslím, že účastníkov konania to môže v takomto prípade poškodiť. V § 38 zákona 24/2006, zákon o EIA, sa hovorí jednoznačne, že v prípade, že dôjde k zisťovaciemu konaniu, tak aj tak to musí byť všetko zverejnené. Povoľujúci orgán vo vzťahu k povoľovanej navrhovanej činnosti bezodkladne zverejní na svojej úradnej tabuli a webovom sídle všetko o tom. To znamená, ja si myslím, že toto je dostatočne neadresné a verejné zverejnenie danej veci, a následne si myslím, že práve v stavebnom konaní buďme adresní. Poďme na účastníka, nech mu to dôjde do schránky, nieže to niekde bude visieť na nejakej úradnej tabuli. Tam práve tí účastníci môžu byť poškodení tým, že neviem, jak často chodíte teda vy si pozerať úradné tabule. Ja teda vôbec. Takže tak. Čiže my si myslíme, že to by bolo na škodu veci, niežeby sme to nezvažovali.
Posledné, konzultácie stavebného úradu vo väzbe na výstavbu rodinných domov a aby boli povinní konzultovať stavebníka. Viete, myslím si, že my sme tu tak posilnili, jednoznačne zadefinovali zodpovednosť architekta v prípravnom konaní a jednotlivé funkcie všetkých od stavebného dozoru cez dodávateľa, cez stavbyvedúceho, že to, čo hovoríte, by sme prenášali na štát niečo, za čo má architekt pečiatku, zodpovednosť a povinnosť sa tomu venovať. To znamená, že on je zodpovedný voči stavebníkovi, ktorý mu zadal tú zákazku, aby mu vypracoval projekt, aby mu všetky tieto konzultácie, ktoré požadujete vo svojom pozmeňovacom návrhu, aby robil štát, je to zbytočné.
Takže z nášho pohľadu takto. Ja naozaj aj pri všetkej dobrej vôli, jednoducho myslíme si, že tak, ako to je napísané, je a tak ako to bolo legislatívno-technicky vypozmeňované, jediné z tých tridsiatich bodov, teraz neviem presne, koľko ich je, je 99 %, to znamená okrem dvoch sú legislatívno-technické a to v zberáku a to preto, že nešli cez odbor legislatívy, lebo sme v skrátenom konaní. To znamená, tam dopilovávame legislatívno-technickú stránku veci. Máme tam dva pozmeňováky vecné, a to je dodefinícia hluku a je tam na žiadosť združenia 5G monitoring BTS staníc, veľmi zjednodušene povedané. Čiže tak ako som povedal v úvodnom slove, za tým si stojím.
Veľmi pekne ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Takže najskôr tlač 701.
Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, na rokovanie NR SR predkladám návrh zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti so zmenami vyvolanými stavebným zákonom ako iniciatívny materiál. V nadväznosti na platný a neúčinný zákon č. 201/2022 Z. z. o výstavbe v znení neskorších predpisov bol schválený zákon č. 205/2023 Z. z. a zákon č. 272/2023 Z. z., ktorých cieľom bolo vykonať úpravy v predpisoch dotknutých schválením zákona o výstavbe.
Tieto dva zákony v časti, ktorá obsahuje zmeny vyvolané zákonom o výstavbe, ešte nenadobudli účinnosť a mali by ju nadobudnúť od 1. apríla 2025. Vláda Slovenskej republiky schválila uznesením 676 zo 6. novembra 2024 návrh Stavebného zákona, ktorého cieľom je nahradiť v súčasnosti platný a účinný stavebný zákon č. 50/1976 Zb., ako aj platný zákon o výstavbe s odloženou účinnosťou od 1. apríla 2025, a odstrániť tak nedostatky, ktoré má súčasná legislatíva na úseku stavebného práva.
Návrh Stavebného zákona bol predložený na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky pod číslom parlamentnej tlače 587 a jeho účinnosť je navrhovaná od 1. apríla 2025. Uvedený dátum účinnosti je navrhnutý tak, aby sa Stavebný zákon mohol stať funkčnou súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky a vyvolával účinky v oblastiach upravených súvisiacimi právnymi predpismi. V nadväznosti na návrh Stavebného zákona je rovnako ako v prípade zákona o výstavbe nevyhnutné vykonať zmeny v dotknutých osobitných predpisoch a tieto zmeny musia nadobudnúť účinnosť spolu so Stavebným zákonom, teda 1. apríla 2025.
Vzhľadom na zmenu v štruktúre nového povoľovacieho procesu na úseku výstavby, ako aj v úprave vydávania záväzných stanovísk dotknutými orgánmi, by omeškanie v účinnosti vyvolaných zmien v dotknutých predpisoch spôsobilo komplikácie, až zastavenie povoľovacích procesov stavieb. Negatívny dopad na proces prípravy a povoľovania stavieb by spôsobilo vážne ekonomické škody a sekundárne by znamenalo aj výrazný pokles stavebných zákaziek, tým aj zníženie výkonnosti stavebného trhu vrátane negatívneho dopadu na výnosovú časť verejného rozpočtu. Absencia právnej úpravy v oblasti správnych poplatkov v súvislosti so stavebným zákonom by mala za následok výpadok príjmov štátneho rozpočtu, keďže za tieto úkony by nebolo možné vyberať žiadne správne poplatky.
Z uvedených dôvodov sa postupuje podľa § 27 ods. 1 zákona č. 400/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Na záver úvodného slova k tlači 701 mi dovoľte vyjadriť súhlas s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi zo spoločnej správy výborov.
A uvediem tlač 578.
Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, vláda Slovenskej republiky predložila na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh Stavebného zákona, ktorý bol vypracovaný s cieľom akcelerovania prípravných a povoľovacích procesov vo výstavbe ako požiadavka pre splnenie jednej z prioritných úloh vlády vyplývajúcej z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky ´23 až ´27 časť Doprava a výstavba. Jeho účelom je vytvoriť nový právny rámec pre zjednodušenie a urýchlenie výstavby a zníženie administratívnej záťaže povoľovacích konaní s dôrazom na zabezpečenie transparentnosti v tejto oblasti. Predložený vládny návrh Stavebného zákona, ako aj jeho vykonávacie právne predpisy ovplyvnia viaceré ekonomické a spoločenské procesy vytvárajúce predpoklady na ďalší rozvoj Slovenskej republiky.
Vládny návrh zákona po takmer päťdesiatich rokoch nahradí v súčasnosti platný a účinný zákon č. 50/76 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, tzv. stavebný zákon, v znení neskorších predpisov, ako aj zákon č. 201/2020 Z. z. o výstavbe s odloženou účinnosťou od 1. apríla 2025, ktorý sa nachádza v stave inštitucionálnej nepripravenosti a k tomuto dátumu účinnosti je nevykonateľný. Nadobudnutie účinnosti zákona o výstavbe by viedlo k značným ťažkostiam v príprave a povoľovaní stavieb. Jeho aplikácia sa ukázala byť nereálna, a to nielen z hľadiska technickej a organizačnej, ale aj z pohľadu nadväzujúcej legislatívy. Zásadnou zmenou oproti súčasnému stavu pri povoľovaní stavieb je, že dokumentácia stavebného zámeru sa bude prerokovávať so všetkými dotknutými subjektmi iba v jednom správnom konaní. To si vyžiada dôslednejší prístup projektanta a stavebníka vo fáze prípravy stavebného zámeru v komunikácii so všetkými účastníkmi výstavby, ako aj v komunikácii so stavebným úradom. Výkon pôsobnosti stavebného úradu ostáva preneseným výkonom štátnej správy na obec s požiadavkami na kvalifikované personálne obsadenie a technické zabezpečenie úradu. Zjednodušenie postupov pri povoľovaní stavieb vyžaduje sprísnenie dozoru a kontroly zo strany štátu nad všetkými oprávnenými osobami vo výstavbe. Vláda navrhuje, aby tento dohľad vrátane prijímania účinných opatrení, ukladania pokút a výkonu nariadených opatrení vykonával štátny orgán, a teda Úrad pre územné plánovanie a výstavbu.
Vládny návrh zákona je vypracovaný po rokovaniach s odbornou verejnosťou, nie je politicky motivovaný a jeho prijatie je v záujme občanov, podnikateľov aj ostatnej verejnosti. Vládny návrh zákona je kompromisom a zároveň konsenzom všetkých zainteresovaných zložiek štátnej správy, samosprávy, združení a zväzov sociálnych partnerov. Žiadam vás o jeho podporu.
Taktiež mi na záver dovoľte vyjadriť súhlas s pozmeňujúcimi a doplňujúcim návrhmi zo spoločnej správy výborov.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti so zmenami vyvolanými Stavebným zákonom.
Dôvodom na prerokovanie vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní je potreba najneskôr k 1. aprílu 2025 zosúladiť s vládnym návrhom Stavebného zákona, tlač 587, viaceré zákony bezprostredne s ním súvisiace. Bez zmien týchto zákonov sa nový Stavebný zákon nebude môcť stať plne funkčnou súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky a nebude možné ho v plnom rozsahu aplikovať, v dôsledku čoho hrozia značné hospodárske škody bližšie konkretizované v samotnom návrhu na skrátené legislatívne konanie. Bezodkladným uskutočnením týchto zmien sa predíde vzniku hroziacich značných hospodárskych škôd.
Na základe uvedených skutočností je potrebné podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov z dôvodu, že hrozia štátu značné hospodárske škody navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky, aby sa uzniesla na skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti so zmenami vyvolanými Stavebným zákonom.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, na záver si vás dovoľujem požiadať o podporu a schválenie návrhu na skrátené legislatívne konanie.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážená pani poslankyňa, páni poslanci, dovolím si začať tým, že moje priority ako ministra sú jasné: udržanie zmieru a lekárov, finančné ozdravenie sektora, rozvojové projekty, stabilizácia personálnej situácie v sektore. Všetko ostatné môže prísť na rad vtedy, keď sa podarí vyriešiť predovšetkým prvý spomenutý bod.
Tému interrupčnej tabletky považujem za veľmi citlivú a vzhľadom k súčasnému nastaveniu je potrebné dosiahnuť v tejto téme koaličnú zhodu. Koaličné vládnutie znamená, že aj prijímanie rozhodnutí sa uskutočňuje na báze zhody. Nesieme zodpovednosť za ľudí žijúcich na Slovensku a chceme im doručiť to, čo sme im sľúbili vo voľbách. To znamená silný štát, ktorý sa postará o každého človeka v sociálnej oblasti. Keďže dnes riešime iné a naliehavejšie otázky, ako sú ceny energií, pomoc nezamestnaným, výstavbu nových nemocníc, riešim tiež, ako po predchádzajúcich vládach nastaviť stabilizáciu slovenského zdravotníctva, interrupčná tabletka dnes nie je témou dňa. Sústreďme sa na to, aby sa deti rodili do stabilizovaných sociálnych rodín, aby boli vytvorené podmienky na ich rozvoj od narodenia a potom téma potratovej tabletky nebude ani z vášho pohľadu až taká akútna.
Budem pracovať na nájdení politickej dohody, ku ktorej však musí prísť na úrovni lídrov koalície. HLAS – SD je strana pokoja. Rešpektujem koaličných partnerov a k takémuto kroku viem pristúpiť iba po nájdení dohody, a to na úrovni koaličných lídrov. Som pripravený poskytnúť stanoviská a informácie podložené dátami a faktami.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja by som, veľmi pekne ďakujem aj za postoj k tomu zákonu. Naozaj len zopár faktov možno na objasnenie, že je pravda, že k tomuto zákonu bolo až dvetisíc pripomienok a z toho takmer tisíc zásadných, ale historicky zo všetkých predložených zmien stavebných zákonov je to najmenej a je to dokonca polovica, pretože k všetkým ostatným, ktoré doteraz boli predložené, bolo štyritisíc vyše stavebným zákonom.
Čo sa týka byrokracie a projektanta, pani poslankyňa, veľmi správne a je ich väčšinou vyše 25 tých záväzných stanovísk alebo stanovísk dotknutých právnických osôb alebo dotknutých orgánov, ktoré potrebujete. Ale nie je pravda, že vás musí nutne zastupovať projektant. Môžete sa zastupovať, samozrejme, aj sama, stavebník sa môže zastupovať aj sám. My sme projektanta veľmi presne v zákone zadefinovali. Je to človek, ktorý dostane nejakú pečiatku. To znamená, dostal od tohto štátu nejakú právomoc niečo orážať a s touto právomocou musí ísť aj nejaká zodpovednosť. Tá zodpovednosť často bola predmetom zmlúv medzi občanom alebo developerom, alebo investorom a projektantom a často ľudia zabúdali si do tých zmlúv dávať veci. Dneska v tomto návrhu zákona je jednoznačne stanovené, za čo projektant zodpovedá.
To, čím si ideme trošku pomôcť, je, od 1. 4. by malo začať fungovať tzv. úložisko. To znamená, už nebudete rozposielať na 25 tých inštitúcií projekty, nejakú buchlu, ale nahráte ten projekt do úložiska, to vám vygeneruje, ak som to teda správne pochopil, vygeneruje vám kód a jeden link a ten link cez www.slovensko pošlete na týchto 25 dotknutých orgánov a právnických osôb. Následne tieto majú 30 dní na to, aby vám odpovedali, v prípade, že vám neodpovedajú, tak nastupuje fikcia súhlasu. Samozrejme u niekoho to problém nie je, niektoré tie dotknuté právnické osoby, najmä napríklad BVS-ka alebo teda vodárenské spoločnosti, distribučné spoločnosti, tie si za to môžu pýtať poplatky, reagujú v čase, my sme otvorili tú možnosť, aby aj napríklad Slovenská správa ciest, kde to robia traja pracovníci a majú 4 500 žiadostí o vyjadrenie ročne, tak aby si mohla za to pýtať nejaký poplatok a aby následne, následne ale musia odpovedať do 30 dní. Čo dnes tú lehotu síce v zmysle správneho poriadku mali, ale nijako špeciálne zákonom určená fikcia neexistovala.
Čiže tam, kde neni sankcia, tak oni v podstate často odpovedali aj po ôsmich mesiacoch, čo je myslím si, že neprijateľné. A musím povedať, že Bratislavská vodárenská spoločnosť zaviedla teraz, že keď si priplatíte 300 euro, tak dostanete odpoveď do 30 dní, do troch dní, pardon, a som hovoril s pánom generálnym a sa im to teda predáva jak teplé žemle, je to super. Proste akože majú takýto produkt, je to komerčné, spravia to do troch dní, myslím si, že toto je cesta.
To znamená, máme 30 dní na to, aby k dokonanému projektu sa vám niekto vyjadril, v opačnom prípade nastupuje fikcia. Následne má 30 dní úrad na to, aby konanie o stavebnom zámere uzatvoril a vydal rozhodnutie a spravil overenie projektovej dokumentácie. V ideálnom prípade pri jednoduchej stavbe sa bavíme o tom, že sa, aj s nadobudnutím právoplatnosti sme na 75 dňoch. Toto si myslím, že bude naozaj revolúcia a tie mechanizmy, ktoré ich donucujú k tomu, aby takto konali, sú nastavené, si myslím, veľmi prísne. Dúfam, že to bude fungovať.
Poučili sme sa z toho, ako sa to vyvíjalo v Čechách, a preto sme digitalizáciu nastavili postupne. A hovoríte, že možno málo ambiciózne, uvidíme, či sa to bude zvládať aj takto málo ambiciózne, ako hovorím, že je to nastavené, v každom prípade do 2029 tí ľudia, keď sa rozhodnú, stále môžu použiť aj predložiť tie projekty v papierovej podobe. Je to zároveň aj poistka k tomu, že keby to z nejakého dôvodu začalo haprovať, tak aby sa nám ten stavebný trh nezastavil, tak ako sa tomu stalo u našich bratov tuto v Čechách.
No, nedostatok pracovníkov, pán poslanec. Myslím, si že nedostatok pracovníkov máme úplne v každom sektore dnes. Čiže je to vec, s ktorou budeme musieť bojovať všetci a na všetkých frontoch, to proste neni záležitosťou len pracovníkov na stavebných úradoch. Proste ľudia nám chýbajú úplne všade, je to problém a, samozrejme, ambíciou digitalizácie, centralizácie, elektronizácie toho povoľovania stavebného je to, že na konci dňa vám to bude robiť nejaká umelá inteligencia, ktorá po posúdení 27-30 validátorov proste vám vypľuje stavebné povolenie aj s podmienkami, ale to, si myslím, že sme ešte trošku ďaleko, hej, no. Tak smerujeme tým smerom.
Takže ďakujem veľmi pekne, to je všetko z mojej strany. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, páni poslanci, vláda Slovenskej republiky predložila na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh Stavebného zákona, ktorý bol vypracovaný s cieľom akcelerovania prípravných a povoľovacích procesov vo výstavbe ako požiadavka pre splnenie jednej z prioritných úloh vlády vyplývajúcich z programového vyhlásenia.
Jeho účelom je vytvoriť nový právny rámec pre zjednodušenie urýchlenia výstavby a zníženie administratívnej záťaže povoľovacích konaní s dôrazom na zabezpečenie transparentnosti v tejto oblasti. Predložený vládny návrh Stavebného zákona, ako aj jeho vykonávacie právne predpisy ovplyvnia viaceré ekonomické, spoločenské procesy vytvárajúce predpoklady na ďalší rozvoj Slovenskej republiky.
Vládny návrh zákona po takmer päťdesiatich rokoch nahradí v súčasnosti platný účinný zákon 50/1976 Z. z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov, ako aj zákon č. 201/2022 o výstavbe s odloženou účinnosťou na 1. apríla 2025, ktorý sa nachádza v stave inštitucionálnej nepripravenosti a k tomuto dátumu účinnosť je nevykonateľný. Nadobudnutie účinnosti zákona o výstavbe by viedlo k značným ťažkostiam pri príprave povoľovaní stavieb. Jeho aplikácia sa ukázala byť nereálna a to nielen z hľadiska technickej a organizačnej, ale aj z pohľadu nadväzujúcej legislatívy. Zjednodušenie postupov pri povoľovaní stavieb vyžaduje sprísnenie dozoru a kontroly zo strany štátu nad všetkými oprávnenými osobami vo výstavbe. Vláda navrhuje, aby tento dohľad vrátane prijímania určitých opatrení ukladania pokút a výkonu nariadených opatrení vykonával štátny orgán – úrad pre územné plánovanie a výstavbu.
Vládny návrh zákona je vypracovaný po rokovaniach s odbornou verejnosťou, nie je politicky motivovaný a jeho prijatie je v záujme občanov, podnikateľov a ostatnej verejnosti. Vládny návrh zákona je kompromisom a zároveň konsenzom všetkých zainteresovaných zložiek štátnej správy, samosprávy, združení, zväzov, sociálnych partnerov a verejnosti. Žiadam vás o jeho podporu.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi uviesť odôvodnenie materiálu návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o leteckej doprave medzi Spojenými štátmi americkými na jednej strane, Európskou úniou a jej členskými štátmi na druhej strane, Islandom na tretej strane a Nórskym kráľovstvom na štvrtej strane.
Dohoda je mnohostrannou medzinárodnou zmluvou prezidentskej povahy, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a pred jej ratifikáciou sa vyžaduje súhlas Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň je dohoda mnohostrannou medzinárodnou zmluvou prezidentskej povahy podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, na vykonanie ktorej nie je potrebný zákon a ktorá po ratifikácii a vyhlásení spôsobom ustanoveným zákonom má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
Materiál nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, sociálne vplyvy, vplyvy na podnikateľské prostredie, vplyvy na služby verejnej správy pre občana, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Vážení prítomní, dovoľujem si vás požiadať o súhlas s predkladaným návrhom a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Ďakujem pekne.