Videokanál poslanca

Tak ďakujem veľmi pekne, pán predseda.
Kolegyne, kolegovia, je mi veľkou cťou vystúpiť ako prvý opozičný poslanec o 19.35 h, keď rokovanie začalo o 13.00 h, áno, keď neberieme do úvahy predkladateľa návrhu. Čiže vychádzajme z toho, že je to veľmi smutné, že koalícia sa bojí konzultovať alebo teda diskutovať o tých argumentoch, ktoré opozícia predložila, ktoré majú svoju relevanciu a pádnosť preto, aby bol odvolaný minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. Namiesto toho tu počúvame celý deň rôzne emočné výlevy, ako im bolo ublížené, ako boli, ako zneužívali právomoci a vôbec nejaké svoje kompetencie či už členovia bývalej vlády, alebo vyšetrovatelia, alebo kadekto, a takto dookola, dookola, jednoducho srší z toho celý čas len revanšizmus, revanšizmus, chceme sa pomstiť za to, že ste nás vyšetrovali. Ale čo sme tu všeličo počuli, nedá sa reagovať na všetko. Napríklad pán Kaliňák okrem iného spomínal, že toto nemusela byť vec na rokovanie do sály, že sa mohlo rokovať o takýchto veciach aj na výboroch.
Ale, viete, pán Kaliňák, trikrát bol zvolaný ústavnoprávny výbor, kde bol predvolaný pán minister, aby sa diskutovali tieto veci. Bol zvolaný aj brannobezpečnostný výbor, kde bol pozvaný, aby sme diskutovali tieto veci, všetky ste odignorovali. Tie obštrukcie, ktoré robíte, keď výbory, ktoré sú tam, sú na to, lebo vykonávajú kontrolnú činnosť, aby sme diskutovali o veciach, ktoré sa bytostne týkajú záležitostí, ktoré sú podozrivé zo zneužívania právomoci a vôbec moci ako takej. Všetko toto sú obštrukcie tak isto ako to, že prvý opozičný poslanec vystupuje dnes až 19.35 h, ale pripomeniem vám ešte jednu vec.
Ja si spomínam, ako ste ix-krát odvolávali Mikulca a niekoľko z tých dôvodov bolo, že nezvláda migračnú krízu. Ja s vami aj vo veľa veciach súhlasím a bolo to spomínané, že kde boli chyby, kde boli nedostatky, ja som tiež patril medzi tých kritikov, ktorí sa takisto vyjadrovali, že jednoducho minister Mikulec nezvláda migračnú krízu, či už to bola Ukrajina, alebo vôbec. Ale ja si spomínam veľmi dobre, ako ste vy kritizovali tie momenty, keď Rakúsko, Česká republika alebo Poľsko zaviedli kontroly na hraniciach kvôli tomu, že Slovensko nezvláda migračnú krízu. No čuduj sa svete, ste pri moci, tvárite sa, že idete bojovať proti migrácii, Česko, Poľsko a Rakúsko predĺžili kontroly na hraniciach. Z akého titulu, z akého dôvodu? No pravdepodobne preto, lebo tú migračnú krízu nezvládate. Tá, možno tá vaša večerná alebo nočná hliadka v Rajke vtedy mala asi jediný význam, alebo by som povedal, že tak dosiahla dva výsledky. Veľmi také typické pre vás, žiadny a nijaký, ale možnože, možnože tam bol aj nejaký výsledok, že možno, keď videl nejaký Hasan tam Roberta Fica a toto zloženie, tak si povedal, že radšej požiadajú o azyl v Severnej Kórei.
Ale ja by som sa rád teraz dostal k podstate veci, prečo tu sme a čomu sa chceme venovať, a to je odvolávanie ministra Šutaja Eštoka a tie dôvody. Ono, ak si spomínate, veľmi dobre už z predvolebných vyhrážok SMER-u bolo jasné, že sa chcú mstiť exponovaným policajtom, ktorí vyšetrovali tieto prípady alebo trestné činy korupcie a vôbec na najvyšších miestach. To, že takýmto spôsobom bude pristupovať, samozrejme, SMER k týmto vyšetrovateľom, sa dalo očakávať. Čo bolo takým trošku väčším prekvapením, je, že HLAS, ktorý sa vtedy tváril, že je akýsi nejaký mierumilovnejší, sa podujal práve na túto špinavú prácu. Naozaj sa očakávalo, že tieto čistky sa ponechajú takým skúsenejším matadorom, ktorým by to aj viac pasovalo. Najlepšie asi najlepšiemu ministrovi vnútra všetkých čias, tak ako o ňom hovoril štvornásobný premiér, teda Robertovi Kaliňákovi. Ale tí menej znalí boli tak trochu zaskočení, že to zverili práve vám, pán Šutaj Eštok, ktorí sa, predsa len boli od systému našich ľudí vzdialení. Azda iba tí znalejší v politike evidovali, minimálne im blikali kontrolky, že táto špinavá robota by sa dala zveriť aj razantnému odvážlivcovi, ktorý sa chce osvedčiť v praxi. Iba tým dochádzali zabudnuté detaily, že ste v politike začínali u jedného z už právoplatne odsúdených, bývalého šéfa hmotných rezerv Kajetána Kičuru, verejnosti skôr známeho bežnou výbavou skromného, sociálnodemokratického nominanta so zlatými tehličkami. Časom zrejme vypláva, pán minister, na povrch, prečo ste si vlastne zobrali alebo rozhodli zobrať túto pozíciu a vykonávať tieto, povedzme to na rovinu, drevorubačské personálne holoruby, či už je to v Policajnom zbore, v Prezídiu, v NAKA, Úrade inšpekčnej služby alebo na ministerstve vnútra.
Ono sú v podstate len dve možnosti, pán Šutaj Eštok. Buď tí, ktorí, čo chystali tieto voluntaristické čistky ignorujúce zákonné prekážky a vás vopred vedeli, že vy nezaváhate, že aj bez hlbšej znalosti zázemia vojny policajtov máte dostatok bezbrehej odvahy a guráže, aby ste ich v mene skutočných autorov čistiek razantne vykonali. Vzali ste však, pán minister, na seba obrovské osobné riziko a zodpovednosť, pretože vás môžu ich osnovatelia po uprataní terénu politicky utopiť. Ak ste sa podujali na to z vlastnej vôle, ale zatvárate oči pred tým, že vlastne vyšliapavate aj bagrom kolízie so zákonnosťou, cestičky našim ľuďom z éry Fica a Kaliňáka, aby ste ich vysekali spoza mreží a hrozieb vysokých trestov doočista a na slobodu, môžete sa vy sám ocitnúť v pekle osobnej zodpovednosti a v následnom politickom zabudnutí.
Čo sa stalo, že ste na túto nevďačnú misiu pristali? Azda ste podľahli prelietavým sľubom, že sa vám za zásluhy po skončení personálnej deratizácie odvďačia ešte lukratívnejším politickým či štátnym miestom? Pán minister, ani jedna z pohnútok, ak by ich čas potvrdil, by vás nectila. Obe sú scestné a vzdialené férovému preberaniu moci po voľbách. Ak sa SMER a HLAS vašou nedočkavosťou a prichylnivosťou vydal na cestu ovládnutia polície natvrdo ešte pred tým, než bola vôbec vašej vláde vyslovená dôvera, vydávate sa vlastne na samotnom začiatku svojho pôsobenia v kresle ministra na bezprávne konanie.
Pán minister, ešte sa ten uragán vašich nekultivovaných personálnych čistiek poriadne ani neroztočil a už vás, váš čistiaci stroj sa zasekol na inštanciách súdnej moci. Už druhý súd potvrdil, že spôsoby, akými uskutočňujete v polícii, je protizákonný. O policajnom viceprezidentovi Brankovi Kiššovi sa aj vyšetrovateľovi Štefanovi Mašinovi z NAKA zo skupiny čurillovcov potvrdilo, že ste ich zbavili svojich pozícií v rozpore so zákonom, bez súhlasu Úradu na ochranu oznamovateľov. Ale osobne si myslím, že sa to asi v budúcej vláde bude uberať tak, že sa bude upravovať asi ten zákon o ochrane oznamovateľov, možno že sa zruší aj tento úrad a zavedie sa úrad na ochranu suverenity, asi to, čo vidíme aj v Budapešti a budeme naháňať opozíciu, mimovládky a všetkých a budeme ich trestať. Tam sa uberáme týmto smerom. Vyšetrovateľ Mašin sa má podľa prvostupňového rozhodnutia súdu vrátiť do práce, napriek tomu ho dovtedy, kým nebude právoplatné, čo môže pri rýchlostiach rozhodovania našej súdnej moci trvať aj pár rokov, k ničomu nepustia. Ale jak mlyny spravodlivosti napokon rozhodnú v jeho prospech, vy, pán minister, navždy zostanete tým, ktorý osobne porušil zákon ešte pred tým, než vláda získala v parlamente dôveru. A rovnakú zodpovednosť budete musieť znášať aj za porušenie zákona pri postavení mimo službu všetkých vyšetrovateľov závažnej trestnej činnosti z NAKA aj tzv. čurillovcov. To je vlastne ten prvoradý dôvod, pán Šutaj Eštok, prečo ste prvým ministrom novej vlády, pre ktorý dnes čelíte odvolávaniu.
Strana Sloboda a Solidarita sa k tomuto opozičnému návrhu nielenže pridala, ale za vaše personálne rozhodnutia v rozpore so zákonom na vás podala dokonca aj trestné oznámenie pre podozrenie zo zneužitia právomocí verejného činiteľa.
Ďalším dôvodom návrhu na vaše odvolanie je to okázalé divadlo zastrašovania policajtov pred verejnosťou v Jabloňovom, za ktoré ste ako minister ten, ktorý nesie za to zodpovednosť. Policajné majáky zastavili vyšetrovateľa Ladislava Koteka v služobnom aute z Úradu policajnej inšpekcie a túto historku už poznáme, ako prokurátor pán Chylo vyskočil z kríkov a tak ďalej. A ja si spomínam na ten moment, ako vy ste, pán minister, hovorili o tom, že už v živote neurobíte takú chybu, aby ste vyšetrovateľov alebo ľudí, ktorých budete zatýkať, budú zatýkať takým spôsobom, aby ste traumatizovali aj ich rodinných príslušníkov a ich deti. A svedkom toho boli aj jeho manželka, aj jeho syn. A nie, neboli v jednom služobnom vozidle, išli päť minút po ňom a zažili to a videli to na vlastné oči. Každopádne konáte tak, ako ste hovorili, že už konať nebudete.
Nebolo už prekročením všetkých noriem správania sa, keď ste ako bývalý, keď bývalý prezident Policajného zboru na tlačových podujatiach SMER-u pred voľbami verejne vyhrážal, že čurillovcov, Juhásza, Ďurku i Koteka menovite vyzlečú z uniforiem a zoberú im výsluhové dôchodky? Kto tu teda podnecoval k pomste a vojne policajtov, pán minister? A vy tieto vyhrážky v jeho mene realizujete? Kto tu zo spomenutých údajných hriešnikov šiel dobrovoľne vyšetrovať závažné kauzy vedúce k politickým nominantom a špičkám? A ak to má byť, ako SMER pri každej príležitosti zdôrazňoval, na politickú objednávku, kde sú teraz tí "objednávatelia", ktorí ich nechávajú napospas kvôli novej politickej moci? Veď vy, pán minister, vy ste ich nenazývali čurillovskou bandou, ktorú vyzlečiete z uniforiem a poženiete ich z polície svinským krokom? To sme počúvali z iných straníckych tribún. Necítite ani len morálnu zodpovednosť za to, že realizujete cudziu moc a cudziu pomstu? Má znášať odvetu len za to, že bol pri domovej prehliadke svojho nového šéfa Branislava Zuriana? Má pod ním pracovať alebo spolupracovať s pani Santusovou? Viete si také policajné, ale najmä ľudské poníženie, pán Šutaj Eštok, ako človek, nieto ešte ako minister vôbec predstaviť? Takto sa to, do psej matere, má robiť?!
Tretím kľúčovým dôvodom, prečo podporujeme a podporuje strana Sloboda a Solidarita návrh na vaše odvolanie, je obhajoba manipulácií s nahrávkami, ktoré predsedu SMER-u, ktoré predseda SMER-u púšťal na predvolebných tlačovkách. Chcel nimi denuncovať a profesijne i spoločensky znemožniť prokurátorov špeciálnej prokuratúry Ondreja Repu a Michala Šúreka, ktorí vraj pri stíhaní, div že nepovedal, že poctivých ľudí vraj použiť na, že poctivých ľudí vraj používajú gestapácke metódy a oboch treba označiť za sadistických zločincov. Aby to aj vizuálne demonštroval, tak tam viseli teda aj tie dlhé gestapácke plášte. Na tých nahrávkach je rozhovor medzi právoplatne odsúdeným zločincom Mariánom Kučerkom, bývalým operatívcom NAKA a menovanými prokurátormi. Inkriminovaná nahrávka má len necelé dve minúty, napriek tomu sa do nej podľa posudku technikov Kriminalisticko-expertízneho Policajného zboru zmestilo niekoľko manipulácií. Nahrávka bola podľa nich zložená minimálne z dvoch rôznych zvukových záznamov, v ktorých identifikovali sporné body vo viacerých časoch. Tie zaznamenali nielen charakter nahrávky, rôzne úrovne hlasitosti, ktoré signalizovali rôzne podmienky nahrávania, preto dôvodne konštatovali, že nahrávky sú upravené a do záznamu sa zasahovalo aj po ich vyhotovení, čo v konečnom expertíznom verdikte znamenalo, že s nahrávkou, ktorou predseda SMER-u hrubo manipuloval verejnosť, len aby aj za cenu falšovania dokázal, že elitní prokurátori konajú protizákonne a je to podvod.
Nechcem jej pripisovať až taký význam, že ňou vyhrali voľby, ale že zohrala v kampani významnú úlohu, to sa nedá poprieť. Napriek tomu je čudné, pán minister, že aj keď to nie je kauza HLAS-u, vy pravosť nahrávky obhajujete a expertízu vašich kriminalistických znalcov zmietate zo stola tak, ako sa na obhajcu znaleckej práce svojich zamestnancov z pozície nového ministra zdá skutočne nepochopiteľné.
Pán minister, a na dôvažok. Podozrivých páchateľov zmanipulovanej nahrávky Kučerku a bývalého riaditeľa SIS Pčolinského už navyše obvinila Krajská prokuratúra v Košiciach. Proti nim nesvedčí žiaden nominant opozičných strán, ale bývalý námestník riaditeľa tajnej služby Boris Beňa. Mimochodom, len tak na osvieženie pamäti, kto vtedy kryl nominantov SME RODINA Pčolinského a neskôr obvineného Aláča na čele SIS? Nebolo to OĽANO na čele s Igorom Matovičom a mĺkvota vtedajšej opozície? Vtedy všetkým spomenutým vyhovovalo, ak by sa sústavne kopalo do SaS, až kým sa ich nepodarilo vyhnať z koalície za potlesku SMER-u a HLAS-u im prilepiť nálepku ustavičného rozbíjača koalície. A Boris Kollár bol za spoľahlivého partnera Matoviča až do totálneho rozpadu koalície.
A na záver môjho vystúpenia už len pár poznámok. Nikdy som nespochybňoval, pán minister, vaše právo i vašu zodpovednosť za svojich nominantov na najvyššie posty v Prezídiu, v Úrade inšpekčnej služby, ani v NAKA.
Ale, pán Eštok, pán Ľubomír Solák je už druhým vaším dočasne povereným policajným prezidentom. Ja nemienim kádrovať, ani posudzovať, či by mal, alebo či by sa nenašiel vhodnejší adept na najvyšší post policajného prezidenta. Jeho výber a vôbec dôvera k nemu je na bedrách vašej politickej zodpovednosti. Ale neprekáža vám, že podniká? Áno, s tým bude musieť skončiť, ale ide aj o to, s kým pán Solák podnikal. Podľa zistení tých pre vás takých nedôveryhodných novinárov zo SME má firmu s inou firmou zo spisu Gorila, s blízkym priateľom Petrom Koščom. Áno, ten pán X. A to by nebolo všetko. Ich eseročka MIBSK má ďalších troch spoločníkov, bývalého siskára Michala Buraľa, ktorý je aj konečným užívateľom výhod, tretím je Peter Páleník. Všetci sú bývalí policajti z mestskej polície. Buraľ je dnes veliteľom mestskej polície v bratislavskom obvode č. 5, ale tiež sa spomína v Gorile pod krycím menom Bohúň a ako osobný priateľ Petra Košča, ktorý je aj dnes na úteku a na ktorého je vydaný európsky zatykač. Ale jaký je vzťah s Koščom, odmieta prezradiť. Práve tomuto kvázi podnikateľovi hrozí niekoľkoročné väzenie za podplácanie bývalého a právoplatne odsúdeného generálneho prokurátora Dušana Kováčika. Dnes pána Košča nepozná. Neprekáža vám to, pán Šutaj Eštok?
A na záver môjho vystúpenia ešte jedna podstatná výhrada k vašim prvým krokom v kresle ministra vnútra. Pán Šutaj Eštok, keď pri Úrade vlády, na ministerstve vnútra, obrany či zahraničných vecí vznikli tímy úradníkov, ktorí sa venujú ruským vplyvovým operáciám na našom území, malé útvary strategickej komunikácie na obranu nášho prozápadného smerovania a základných hodnôt štátu, tešil som sa. Zrejme aj v SMER-e i HLAS-e, lebo niektoré z nich vznikli ešte za ich pôsobenia. Myslím tým práve ministerstvo zahraničných vecí. Pracujú v nich špecializovaní úradníci, ktorí prišli do štátnych služieb zo zahraničných univerzít. Viacerí z nich sa na špecialistov vypracovali, áno, aj v tých tzv. Think tankoch či v médiách. Sú medzi nimi fachmani na moderné spôsoby komunikácie či na algoritmy sociálnych sietí. V programovom vyhlásení vlády sa nová vláda zaväzuje venovať aj hybridným hrozbám, ktoré sú v posledných rokoch spájané predovšetkým s Putinovým režimom, ale v praxi sa deje opačná realita. Robert Fico im cez svojho vedúceho Úradu vlády odkazuje, že ich nechce. Tímy úradníkov z týchto špecializovaných oddelení sa potichu rozpúšťajú. Práve azda to najvýznamnejšie na vašom ministerstve vnútra, pán Šutaj Eštok, buď sú na odchode, poprípade sa nemôžu už venovať svojej špecializácii, skrátka zostávajú v neistote. Ide o viac ako tridsať špecialistov na úrade vlády a troch ministerstvách. Personálne náklady a väčšinu z nich pritom doteraz hradila Európska únia v rámci príspevku zhruba osem miliónov eur. Keďže čerpanie týchto peňazí predpokladá, že vytvorené špecializované miesta budú stáť a stále udržiavať minimálne dva roky, nová vláda zrejme nebude tieto miesta priamo rušiť. Pravdepodobne časť z ich nahradí a zadá im inú prácu, akú robili doteraz. To je vlastne ich zánik. Žiaľ, aj vaším pričinením, pán minister. Bez nich zostaneme bezpečnostne obnažení ruským záujmom na Slovensku, pekne sme, pekne ustlali.
A už len bodka na záver. Keď vicepremiér bývalej vlády Štefan Holý v roku 2021 požičal svoje auto štátu, tak ste ho považovali vy, pán Šutaj Eštok, ako opozičný politik za najväčšieho vládneho papaláša, lebo sa vozí za štátne peniaze vo svojej 150-tisícovej super luxusnej limuzíne od Mercedesu. Ale keď to isté urobí dnes minister obrany Kaliňák, zastúpený svojou firmou KALLAN Consulting, od ktorej si Úrad na ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií prenajal jeho súkromný luxusný Range Rover Sport s výkonom 600 koní, nový minister vnútra cez svoje komunikačné oddelenie svoj pôvodný principiálny postoj zrazu aktualizoval. K výpožičke sme pristúpili z dôvodu, že vozový park úradu je dlhodobo poddimenzovaný a jeho obmena vyžaduje značné kapitálové výdavky, na ktoré aktuálne nemá prostriedky. Zaujímavé, pred asi dvoma hodinami hovoril, že bývalé vedenie ministerstva vnútra a celá bývalá garnitúra nakupovala autá, ktoré sú zbytočné, teraz tvrdí pravý opak, že je nedostatok áut.
V tomto prípade ale, vážené kolegyne a kolegovia, to už nie je len papalašizmus, ale je to už úspora. Aspoň z vládnej limuzíny sa to zrazu len tak javí, však pán minister? To iba taký, ten neucelený sumár dôvodov, pán minister, pre ktorý poslanecký klub SaS bude hlasovať jednomyseľne za váš odchod.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán Kaliňák, to bolo celkom impozantné vystúpenie, ale musím povedať, že poznám vás aj z iných čias, ešte tých minulých, vtedy ste boli lepší. Vidieť a cítiť z vás úprimné emócie, silné emócie, ktoré s vami lomcujú a museli ste to tu dať von, a to všetko išlo von teraz a videli sme, počuli sme rôzne veci, fabulácie, konfabulácie, rôzne klamstvá, výmysly, ale bolo to dobré, dobre to znelo.
Ono v podstate vy tu vytvárate taký ten dojem, že vlastne vy teraz idete nastoliť ten poriadok, lebo tu bol neporiadok. Áno, a toto presne. Vy ste hovorili o tých 50. rokoch, ale viete čo? Vy mi pripomínate taký ten ´47., ´48., kedy sa postupne tá hnusná komunistická moc dostávala a uzurpovala tú moc, aby si ju potom postupne úplne odchytila a presne toto isté robíte. A čo robíte? Vyhrážate sa. Toto bolo plné vyhrážok a vyhrážali ste sa kadekomu. Vyhrážali ste sa stranám, vyhrážali ste sa ľuďom, vyhrážali ste sa všetkým. Vyhrážali ste sa, lebo máte dojem, že vám ublížili a obzvlášť ublížili vašim kumpánom. Tak to ťažko nesiete a to, čo z toho srší, je emócia pomsty a revanšizmu. Nič viac, nič menej, môžte sa pritom usmievať, môžte pritom hovoriť, čo chcete, je to holý fakt, je to na vás vidieť.

Ďakujem. Mali sme tu príhovor predsedu HLAS-u, ktorý hovoril, že príde nová politická kultúra, že už sa nebude táto garnitúra alebo moc správať takým arogantným spôsobom, ako sme toho boli svedkami v minulosti. Pán minister, ja, bohužiaľ, musím konštatovať, že to vaše vystúpenie bolo plné vyhrážok, arogancie a opovrhovania. Úplne zbytočne.
Čo mi tam chýbalo, že bola taká vecná diskusia. Ja som očakával argumenty alebo protiargumenty k tým argumentom, na základe ktorých bolo podané toto uznesenie, na základe ktorého vás odvolávame. Nič iné sme tu nepočuli, len vyhrážky voči minulej, minulej vláde a predstaviteľov a tak ďalej. A zároveň to bolo také zmixované aj s emóciami, že ako kto bol ako ublížený a tak ďalej a tak ďalej. Ako hlboko a ďaleko chceme ísť, aby sme tu riešili, že kto kde bol ako ublížený, ale ja len spomeniem rodičov Jána a Martiny. Tí sú tiež ublížení. A tí si už svoje deti neuvidia a nebudú ich môcť objať. Takže keď tu chceme riešiť takéto emócie a ublíženia, tak sa nikam nedostaneme a v podstate to len vytvára tú špirálu tej nenávisti, ktorá vyslovene nabáda jedného k tomu, že tu nie je nič iné, len v podstate, áno, pomsta za to, že sa niekto cítil ukrivdený. A myslím si, že to nie je tá správna cesta a potom ešte tu vyhadzovať na oči, že opozícia spolupracuje s Matovičom. No my sme, no my si opozíciu nevyberáme, tak ako vy ste si opozíciu nevyberali, ale ja si spomínam, že minulé volebné obdobie sme spolupracovali úplne veselo s fašistami. Takže áno, boli to fašisti. Takže prosím pekne, zamyslite sa nad tým.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Mária, pomenovala si niekoľko zásadných skutočností, ktoré sú aj takto vágne definované, ale už jasne naznačujú, čo je v tom programovom vyhlásení vlády a kam sa to má všetko a všade uberať. Jedným z takých tých krásnych príkladov je únos vietnamského občana, kde si predstavme, že v Nemecku už súdy odsúdili niekoľko zodpovedných za tento únos so všetkým vyšetrovaním, so všetkým zapojením vyšetrovacích spôsobov a metód aj spravodajských služieb Nemecka, po spolupráci so Slovenskom. A my na Slovensku sme rozdelili tento prípad a vyšetrujeme, že či tu ten Vietnamec vôbec bol. A to vyšetrujeme a budeme vyšetrovať dovtedy, dokedy táto vec nebude premlčaná. A presne týmto smerom sa momentálne uberáme a uberá sa táto vláda. Bude tu naozaj že únos orgánov činných v trestnom konaní, aby sa všetky tieto veci zahladili. Čo je ale smutnejšie, že sa uberáme nielen tým, že vlastne ideme uniesť orgány činné v trestnom konaní, ale ideme uniesť v podstate celý štát.
Uberáme sa, a ten cieľ je jasný, od liberálnej demokracie k autokracii. Robíme pre to všetko. Boli tu pokusy, ako obmedziť občiansku spoločnosť aj financovanie cez 2 %, teda tú asignačnú daň. Ale teraz tu máme aj obmedzovanie médií a vyzdvihovanie dezinformačných médií, ktoré len papagájujú to, čo táto vláda hovorí, resp. populistické reči. Čiže ešte nám tu hrozí zmena volebného systému, na ktorý, dúfam, žiadna opozičná strana sa nebude podieľať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Obraciam sa na vás so žiadosťou, ja vám konkrétne prečítam, o čo ide.
Navrhujem, aby Národná rada prijala uznesenie, ktorým zaviaže predsedu Národnej rady, aby urobil všetky potrebné opatrenia na zrušenie zákazu č. 66/2023, ktorým bola médiám odopretá možnosť nakrúcať spravodajstvo v obvyklých priestoroch Národnej rady. Uvedený zákaz upiera novinárom dôstojné a nerušené podmienky pre ich výkon práce.
Ja chcem k tomu ešte dodať. Pozrite sa, kam sa táto situácia a toto vládnutie uberá. Začínate zakazovať pôsobenie médií na úrade vlády a teraz ste využili šaškáreň jedného opozičného politika na to, aby ste obmedzili pôsobenie médií aj tu v parla... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Už mi to ide, pardon.
Ďakujem za, ďakujem teda za poznámky od mojich predrečníkov. To, čo tu momentálne vidíme, je v podstate situácia, kedy táto vládna garnitúra ani nechce diskutovať o tomto programovom vyhlásení vlády, chce to spláchnuť čo najrýchlejšie, pretože sú tam naozaj momenty, ktoré keď sa na, na ne zameriame a začneme ich analyzovať detailne, zistíme, že sú v podstate kontroverzné a že sú to svojím spôsobom hlúposti, ktoré sú nerealizovateľné. Ono to tak je aj napísané, že keď si pozriete na niektoré tie časti toho programového vyhlásenia vlády, tak v podstate nedefinujú alebo nehovoria, že čo chcú urobiť, čo chcú dosiahnuť. Jednoducho len tam niečo šplechli. Každý si tam niečo nájde, vždy sa dá na to odvolať, že niečo tam bolo a niečo sme aj mysleli, ale potom sme to aj nemysleli tak, mohli sme to aj myslieť ináč. O tomto bude celé toto programové vyhlásenie vlády. Je to obyčajný oportunizmus a tento oportunizmus sa krásne odzrkadľuje práve aj v zahraničnej bezpečnostnej a obrannej politike tejto vlády. Je to moment, kedy naozaj my alebo táto vláda s týmto predsedom vlády bude chodiť na Európske rady a bude im vysvetľovať, že oni vlastne nemajú pomáhať tej Ukrajine, že tí, ten, napríklad ten viacročný finančný rámec tých 50 miliárd, že to je, to je skorumpovaná krajina, tej sa nemá dávať. Ako ja som, ja som zvedavý, čo si asi Dáni môžu pomyslieť o takejto vláde, ktorá tu teraz je. O Slovensku, ktoré má miliardu korupčných škandálov. A vyšetrovalo sa tu neviem koľko týchto vecí. Štyridsať ľudí je obvinených, už, myslím, že odsúdených. Ako toto sú momenty, kde to je že dvojaký kilometer len preto, aby sa tu niekto zapáčil domá... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Mojím zámerom je vyslovene venovať sa tomuto dokumentu a rozobrať ho z odborného hľadiska. Tým, že ten dokument je dosť obšírny a má tých 88 strán, povestných, tak si autori asi nevšimli, ale častokrát si protirečí. Je plný kontroverzií. Svojím spôsobom je ten samotný materiál veľmi všeobecný a poviem tak, že je to skôr niečo ako slohová práca a v postate taká plná nejakej vaty, balastu a takých protichodných vyjadrení. A treba konštatovať, ja som sa pozeral aj na predošlé programové vyhlásenia vlády Roberta Fica. Môžem konštatovať, že toto PVV je v postate najmenej ambiciózne z pohľadu zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej politiky, kde vlastne predstavuje akýsi ústup Slovenska z pozície rešpektovaného a akceptovaného partnera v rámci Európskej únie, ako aj spojenca v rámci Severoatlantickej aliancie na maximálne pasívneho, a to teda dúfajme, že aspoň pasívneho, ale skôr mám obavy, že takého uvrieskaného trpaslíka v rohu miestnosti. To je to, čo sme v podstate zažili aj počas prvej Európskej rady, kedy sa s veľkým hurhajom chystalo ísť na Európsku radu a potom to dopadlo tak ako zvyčajne a ako vždy v minulosti. Len nám to, samozrejme, zahraničnopoliticky uškodilo.
Ešte horšie, samozrejme, ale môže byť, keď by sme sa vlastne my začali hrať na niečo ako takého latentného teda skrytého spojenca Kremľa, eventuálne Budapešti s cieľom bojkotovať fungovanie týchto inštitúcií, ktoré sú pre nás a pre náš život naozaj že životne dôležité.
Samotný dokument treba okomentovať podľa toho, čo v ňom je, ale veľmi dôležité je treba povedať aj to, čo v ňom nie je a čo sa reálne už aj teraz deje a čo sa vlastne stáva aj takým fundamentom fungovania tejto vládnej garnitúry. Čo tam nie je spomenuté, tak to sú v prvom rade naozaj že hrubé čistky v polícii, ktoré majú nielenže perzekvovať vyšetrovateľov, ktorí vyšetrovali túto skorumpovanú garnitúru, ale je to zároveň zastrašovanie všetkých policajtov s cieľom vynútiť si poslušnosť tejto garnitúry. Ja tu teraz nehovorím o tom, že sa tu mení policajný prezident alebo viceprezidenti. Ja tu hovorím o vyšetrovateľoch a ďalších policajtoch, ktorí sa podieľali na týchto vyšetrovaniach. My všeobecne vieme, o čom celé toto všetko čistenie v rámci OČTK, samozrejme, je.
My sme boli, samozrejme, aj tí, ktorí navrhovali, aby si minister vnútra mohol vybrať vlastného policajného prezidenta, toto sme nikdy nekritizovali. Preto nesúhlasím s tým prekrúcaním, že my kritizujeme práve toto personálne dianie. Práveže my kritizujeme tie, to zastrašovanie v polícii, ktoré sa deje a ktoré má naznačovať aj ostatným policajtom a možno aj ďalším ľuďom v orgánoch činných v trestnom konaní, ako keď si spomenieme napríklad aj posledné vyhrážky jednému sudcovi Mestského súdu Bratislava, aby si dávali pozor.
Výsledkom bude teda koniec nestranných vyšetrovaní korupcie a závažných trestných činov na vysokých miestach. S týmto ide ruka v ruke vyhrážanie nezávislým médiám, pokus o ovládnutie alebo teda ovládnutie RTVS, všetko podľa vzoru Orbána v Maďarsku. Zasahovanie do súdnej moci, viď pripravované čistky v Súdnej rade, vyhrážanie sa sudcom, čo som už spomínal, fungovanie alebo teda zásadná snaha zmeniť fungovanie špeciálnej prokuratúry, obmedzovanie slobody v kultúre zakazovaním podľa ideologických predstáv nového, a povedzme to priamo, nekultúrneho vedenia ministerstva kultúry, vymieňanie na hulváta riaditeľov národných parkov za kadejakých obchodníkov s drevom a poľovníkov, obmedzovanie občianskej spoločnosti prostredníctvom zasahovania do mimovládneho sektora a hlavne do jeho financovania, kde minister bude rozhodovať, komu financie pridelí a komu nie, teda kto môže ďalej fungovať a kto nie.
Kolegyne, kolegovia, aj milí spoluobčania, naozaj s týmto, čo si tu čítame, v podstate prichádza čas temna. Ako keby sa z hrobov znova vynorili ľudáci alebo ľudoví milicionári. Slovensko sa rúti z kopca od liberálnej demokracie a slobodnej spoločnosti do autokracie s cieľom obmedzenia slobody a kontroly štátu jeho občanov v občianskych právach a slobodách. Totálne sa mení podstata režimu a to oni sa tvária, že oni, ich sa to netýka. Vraj len konajú tak, aby, akoby konali aj iné strany alebo konali iné strany niekdajšej koalície. Ale tie ani pred voľbami ani po voľbách nekalkulujú so zmenou systému štátu a s pretvorením demokracie na autoritársky režim á la Orbán či Lukašenko. Áno, Bruselu sa to nepáči, Brusel trnie v hrôze, samozrejme, pretože nevie, čo sa dá očakávať, ako sa situácia u nás bude vyvíjať, keď si to porovnáme s Maďarskom. Maďarsko tiež sa vyvíjalo ako liberálna demokracia a skončila tam, kde je, v náručí Kremľa. Ale tu vidíme presne aj to, že vieme, že Kremeľ nám už tu potichu tlieska.
Len otázka je tak, potom tí ostatní, ktorí sú tu a nesúhlasia s tým, samozrejme, že sú pripravení bojovať, ale ten odliv mladých, ten odliv mozgov tu naďalej pokračuje a otázka teraz je, či sa majú všetci odsťahovať, aby mali perspektívu lepšieho života, slobodnej, tolerantnej spoločnosti, alebo je to tak, že sú to ľudia, ktorí si myslíte, že sa chcú odsťahovať do Bieloruska, že sa niektorý z nich zrazili s koňom? Čiže toto sú tie momenty, ktoré keď si porovnávame, či už sú známe teraz a čo nám všetko hrozí, sú momenty, ktoré naozaj prinášajú nevôľu.
Celkový koncept zahraničnej a bezpečnostnej politiky tejto garnitúry sa dá charakterizovať v podstate ako pokus dostať nás medzi dva kamene. To už stačí ten výrok, že Slovensko na prvom mieste a na všetky štyri svetové strany, ako členská krajina EÚ a NATO. Ono v podstate je kontroverzný výrok, ja sa k nemu ešte dostanem, ale celým dokumentom sa ako červená čiara vinie v podstate takzvaná myšlienka akejsi polovičnej neutrality, čo odzrkadľuje aj myslenie tejto garnitúry, ktoré to vníma určitým spôsobom tak trošku ako izolacionizmus. Môžme porovnávať s minulými programovými vyhláseniami vlády, keď si to porovnávame s týmto, je to jednoznačné. Dokonca heslo, že to na prvom mieste je Slovensko, je toho aj svedkom.
Stiahnutie sa do izolacionizmu a neangažovanosti neznamená, že nás všetky svetové problémy budú obchádzať. Predstavy neutrálneho Slovenka nepatriaceho ani na západ, ani na východ, alebo dokonca celej neutralizovanej strednej Európy, vyvolávali tým ruským elitám, ktoré členstvo v svojich bývalých satelitoch v NATO aj EÚ chápu, samozrejme, ako poníženie. Tu treba jasne pomenovať, že proruská rétorika z úst dnešných suverenistov sa zasa v politickej hantírke nazýva demagógia či manipulácia, alebo niektorí to nesprávne nazývajú populizmom.
Napriek obviňovaniam, ktoré lietali vo volebnej kampani, o tom, ako je čím, kto je čím agentom, nepamätám si žiadnu vládu, ktorá by nerobila suverénnu slovenskú politiku. Rozdiel je totiž iba v tom, kto čo považuje za prospešné pre Slovensko. Pre niekoho je to kooperácia s členmi Únie, pre niekoho len s vybranými partnermi. Niekto má bližšie k Bruselu, ako to mal napríklad pán Robert Fico za čias komisára Junckera, keď chcel byť v najbližšom jadre Európskej únie, čo sa všetkým páčilo, alebo bližšie k Washingtonu, ako to vždy demonštroval pán Robert Kaliňák a dal to najavo aj v týchto dňoch, keď si ako prvých navštívil, keď si ako prvých, s ktorými rokoval, bol veľvyslanec USA alebo veľvyslanec jeho veličenstva Karola III.
V oblasti zahraničnej politiky návrh PVV jasne signalizuje zmenu doterajšieho konsenzu na spoľahlivom, prozápadnom, proatlantickom i proeurópskom kurze zahraničnej politiky Slovenskej republiky vo viacerých oblastiach. Principiálne síce vláda neartikuluje zlomový odklon od spojeneckých záväzkov Slovenskej republiky k NATO a EÚ, ale otvára súbežne s ním akýsi vektor samostatnej zahraničnej politiky na štyri svetové strany po aktualizovanom, pod aktualizovaným heslom Slovensko na prvom mieste. Už len tento zatiaľ slovný balast prítomný v autonómnej politike Viktora Orbána v susednom Maďarsku neujde pozornosti našich spoľahlivých partnerov a budú si pozorne všímať, ako sa zmení doterajší konsenzus s nimi v pohľade na agresiu Ruska voči Ukrajine, na prijímanie spoločne prijímaných sankčných opatrení voči agresorovi. Určite ich pozornosť už počas prvej návštevy Fica v Bruseli zaujala, že Slovenská republika odmieta doterajšiu vojenskú pomoc nášmu východnému susedovi, že vláda už zamietla aj poslednú šaržu z vlastne prebytočných a exspirujúcich zásob munície a veľkoryso pripúšťa iba vojenskú podporu našich východných susedov pri obrane svojej územnej celistvosti čisto na komerčnej báze, teda za peniaze pre na... pre naše štátne, pološtátne, ako aj súkromné vojenské podniky. Navyše odmietanie ďalšej vojenskej podpory Ukrajiny zdôvodňuje akcentom na humanitárnu podporu s perfídnym motívom vyvíjať tlak na uzavretie mieru v neuzatvorenom konflikte aj oproti prirodzenému odporu Ukrajiny voči takémuto vnucovaniu mieru na svoj úkor.
Je evidentné, že toto naratívum súzvučí s prianím imperiálneho Kremľa, ktorý si takýmto mierom odkrojil zo suverénneho územia Ukrajiny. Navyše absolútne odporuje bezpečnostným záujmom Slovenska, pretože takýto mier v záujme agresora by mohol podnietiť chúťky odkrojiť si, poprípade úplne i pohltiť malé Slovensko, ak by sa Rusku naďalej ustupovalo.
Bez chrbtovej kosti sú i ďalšie náznaky pomoci povojnovej Ukrajine. Jednými a tými ústami ju považujeme za jednu z najskorumpovanejších krajín sveta, zámerne prehliadajúc ešte aj skorumpovanejšie Rusko a nárokujeme si prísne kontrolovať spoločnú finančnú podporu členských krajín EÚ Ukrajine a druhým sa dožadujeme čo najväčšieho podielu na jej povojnovej rekonštrukcii, aby sme z nej čo najviac vyťažili pre Slovenskú republiku. No skutočne nezištná ušľachtilá pomoc vojnou trpiacej susednej krajine, ktorá sa iba chráni ruskému imperializmu. Pritom donedávna Pellegriniho partner, šéf nemeckej SPD kancelár Olaf Scholz, s ktorými urobil teda aj predvolebný, predvolebne pár videí zo stretnutí, ide zvyšovať vojenskú pomoc Ukrajine, nie je, nie ju zastavovať pod heslom Ani náboj Ukrajine. Pritom je to náš najdôležitejší obchodný partner, jeden z dvoch dominantných ťahúňov európskej integrácie, ale my aj v solidarite spojencov ideme spolu s Orbánom raziť v EÚ politiku suverenity vlastnej zahraničnej politiky, aby sme brali jej výhody z Bruselu i Kremľa. Čiže peňazovod na jednej strane, ropovod na druhej strane. Je to odpudivá tvár zahraničnej politiky Slovenska, ktorá sa zrkadlí v programovom vyhlásení vlády.
Čo sa týka bezpečnostnej oblasti alebo teda bezpečnostnej politiky konkrétne zameranej na ministerstvo vnútra? Tam sa už spomínalo, že sa chystajú najväčšie a najradikálnejšie kroky. V záujme vlastne návratu politiky ochrany svojich ľudí sa končí vojna v polícii. Je to akýmsi opätovným podmanením a podriadením si tejto polície. Bol to prvoradý záujem vo voľbách a je to aj akútny krok po nich, ktorý sa premieta do personálnych čistiek na hulváta, aby etapa získania kontroly nad políciou prebehla čo najskôr a aby sa postupne rozbehli aj procesy legislatívnej prípravy získania kontroly nad prokuratúrou. Eštokove bleskové personálne čistky v rezorte vnútra, v Policajnom prezídiu, v NAKA, na Úrade inšpekčnej služby narážajú síce na odpor zákonnosti, ale nová vláda uprednostňuje tvrdé dobitie brachiálnej moci aj za cenu jej porušovania. Z rúk spravodlivosti potrebuje vyrvať čo najviac svojich ľudí z rangu veľkých rýb, aby postavením mimo služby zastrašila, zastrašila vyšetrovateľov a nahnala strach i kajúcnikom.
Celým dokumentom sa, samozrejme, tiahne aj problematika migrácie, ako napríklad jednou z hlavných výziev vnútornej bezpečnosti v blízkej budúcnosti bude masová migrácia občanov mnohých štátov Ázie, Afriky a tak ďalej. Spomína sa, že nebude súhlasiť s prerozdeľovaním migrantov a podobne, a podobné ďalšie sú tam iné politické postoje a názory. Zaujímavosťou je ale, že migrácia ako fenomén sa prejavuje aj v kapitole obrany a iných ďalších rezortov, ale nikde sa nedá nájsť, ako bude vláda migráciu riešiť. Ak si myslí, že spolupráca v rámci V4 alebo so Slovenskom túto migráciu a tento problém vyrieši, tak je na ťažkom omyle. Nikde sa nenájde napríklad návrh opatrenia v rámci ochrany vonkajších hraníc EÚ, Frontexu alebo kedysi dokonca slovenský návrh flexibilnej solidarity. Nič z toho. Migrácia sa jednoducho stáva len akýmsi strašiakom pre slovenské publikum. Je to vyslovene téma, ktorá bude aj v Maďarsku využívaná pre naozaj slovenské publikum na to, aby boli ľudia u nás strašení. Nejde o nič to, o to, aby sa hľadali riešenia, aby sa hľadali komplexné riešenia. Tie riešenia nie sú len na Slovensku, tie riešenia sú na slovenskej hranici a tie riešenia sú, samozrejme, aj v iných regiónoch. A pokiaľ my budeme pasívni v rámci týchto štruktúr, či už v Európskej únii, alebo v NATO, tak nebudeme sa vedieť podieľať aj na riešení týchto problémov, tam, kde reálne vznikajú.
Ja tu mám, samozrejme, kopec častí textu, ktoré som si vytiahol z tých, z toho dlhého programového vyhlásenia vlády, ale vzhľadom na čas by som sa aj tomu venoval trošku dlhšie. Sú tam naozaj že kontroverznosti, ktoré nedávajú zmysel. Nechám to teraz tak, lebo by sme tu naozaj strávili strašne veľa času.
Jedna vec ešte, ktorej sa chcem venovať, je, samozrejme, obrana. Dnes na branno-bezpečnostnom výbore sme mali možnosť sa oboznámiť aj s novým vedením ministerstva obrany, konkrétne s jej novým štátnym tajomníkom. Po krátkej diskusii sa prejavilo, že pán štátny tajomník ešte, samozrejme, nie je oboznámený s problematikou, ale on ani nikdy nebol a otázka je, aj po jeho odpovediach, že on to zastrešuje politicky, či vôbec niekedy aj bude. A to sa potom, samozrejme, odráža aj na programovom vyhlásení vlády v tejto konkrétnej časti.
My ako členská krajina NATO, nereflektuje, ale vôbec nereflektuje základné dokumenty, bezpečnostné dokumenty, výstavby našich ozbrojených síl, politickej smernice a ambícií, aliancie ako takej v bezpečnostnej a teda aj obrannej politike. Nereflektuje ani ciele síl, nerešpektuje v podstate nič. Dokonca sa fokusuje na úplne inú oblasť. To už naznačuje, že ktorým smerom sa aj v oblasti obrany Slovensko bude uberať. Pretože prioritami nového vedenia nie je v podstate obranyschopnosť Slovenska, ale, bohužiaľ, tak to vyzerá, že machinácie a kšefty. Ak hľadáte základné priority, ako sú priority, ktoré som spomínal, tak ich tam budete hľadať márne.
Samotná kapitola, ale nie len samotná kapitola, samotné programové vyhlásenie vlády sa v podstate Rusku ako agresorovi vôbec nevenuje. Ja mám dokonca obavy, že postupne prejdeme aj do komunikácie, že tu nejde o agresora, Rusko ako agresora, ale budeme tu všelijak vágne spomínať akési medzinárodné, porušenie medzinárodného práva. Ono viete, porušenie medzinárodného práva je aj to, že nepovolíte, neviem, nejakej lodi zakotviť v nejakom medzinárodnom prístave. Aj to je porušenie medzinárodného práva. Takže na jednej úrovni bude neumožnenie zakotvenia nejakej lodi v medzinárodnom prístave a na druhom bude aj tak nejaká vojna na Ukrajine. Čiže takto niekde sa pohybujeme. Nenájdeme tam, samozrejme, ani zmienku o kybernetickom priestore ako operačnej doméne, cez ktorú prebiehajú nielen hrozby pre našu infraštruktúru, ale aj vplyvové operácie a teda aj dezinformačné operácie na oslabenie obranyschopnosti a polarizáciu spoločnosti. Ak hľadáte teda zmienku o NATO, tak ju treba hľadať aj s lupou.
Tu je jedna vec ešte, čo si aj spomínam, čo sa týka časti vnútra, ktoré sa tak hrdí aj tým, že sa chce zaoberať hybridnými hrozbami a chce proti nim bojovať. Na jednej strane ignoruje, že máme už nejaké zákony alebo smernice, ktoré boli schválené v rámci Európskej únie, ktoré jasne definujú aj hybridné hrozby, ale ministerstvo vnútra ich ide definovať nanovo.
Keď sme na branno-bezpečnostnom výbore diskutovali a ja som sa pýtal, že ktoré to sú, vychádzajúc aj teda zo správ o stave bezpečnosti, či už správ Slovenskej informačnej služby, Vojenského spravodajstva aj tak, a tak ďalej, tak sme sa nedopracovali k tomu, že koho tým myslia. Takže otázka je, proti komu budú bojovať v rámci hybridných hrozieb? Proti médiám? Proti slobode slova?
Čo ale nájdete hneď na začiatku tejto časti, je záujem otvárať už uzavreté medzinárodné modernizačné zmluvy. Všetkým je úplne jasné, prečo. Ako to poznáme z minulosti, nejaký Jano z Hornej-Dolnej, ktorý robí, ja neviem, fólie polepí na okná, odrazu sa stane sprostredkovateľom v rámci biznisu, bude zaradený do systému zbrojárskeho priemyslu a cez neho budú plynúť kšefty. Toto potrebujeme, takto sa budeme prezentovať vo Švédsku alebo vo Fínsku.
No a po tom všetkom tu máme ešte ministerstvo obrany, ktoré sa aj rozhodlo poúčať Európsku úniu, ale to nie je len ministerstvo obrany, to je aj v rámci celého PVV. To je úplne jasný princíp nepochopenia, o čom Európska únia je, že to je záruka nielen slobody, ale aj mieru, aj základných ľudských práv. A ja som presvedčený, že tak, ako sme zažili aj v minulosti rôzne uznesenia proti uzneseniam, tak budeme zažívať aj v tejto novej alebo v tomto novom volebnom období pokusy bojovať proti rôznym zámerom Európskej únie, ktoré by mali obmedzovať túto garnitúru pri jej rozlete obsadzovať moc.
Ja len na záver. Hlavným mottom tejto novej vlády v rámci toho programového vyhlásenia je teda lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť. Dalo by sa k nemu dodať, že sa vzťahuje predovšetkým na nich samotných a ich ľudí. Pre nás ostatných to bude horšie, búrlivejšie a nebezpečnejšie.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)