Ďakujem, pán predseda.
To, čo tu máme pred sebou, ja už som to pred chvíľkou spomínal aj v mojej faktickej poznámke, je jeden z takých tých klasických príkladov, ako sa pod rúškom nejakého návrhu zákona, ktorý sám osebe je zbytočný, pretože ministerstvo športu a cestovného ruchu je zbytočné, sa vlastne podsúvajú aj určité kompetencie vláde a iným členom vlády, ktoré v podstate im poskytujú zásadné a neobmedzené práva v niektorých oblastiach. To, čo tu vidíme, je to, že v podstate naozaj dochádza postupne k uzurpácii, absolútnej uzurpácii moci. Ide o to, že tá koncentrácia moci v podstate, ktorá tu vzniká, ohrozuje aj svoju podstatu fungovania tohto režimu, v ktorom žijeme, teda liberálnu demokraciu. A áno, je tu značná časť predstaviteľov vládnej garnitúry, ktorá má problém s liberálnou demokraciou a tajne dúfajú a veria, že sa im to počas ich volebného obdobia, že sa im podarí liberálnu demokraciu buď zlikvidovať, alebo minimálne nabúrať a podkopať jej fundamenty. A klasickým príkladom nejakej autokracie alebo diktatúry je to, že vlastne máme tu záujem o neobmedzené uplatňovanie politickej moci teda buď niekým, nejakým diktátorom, autokratom, alebo nejakou politickou skupinou. Myslím si, že tu je jasné, že o kom sa bavíme.
Celé toto, samozrejme, prebieha bez akejkoľvek diskusie v skrátenom legislatívnom konaní. Je to veľmi smutné, pretože toto sú zásadné rozhodnutia, ktoré naozaj budú mať dopad na fungovanie nášho systému, a nielen to, že či vznikne nejaké ministerstvo športu alebo nie. Jediný, kto tu o tom naozaj chce diskutovať a diskutuje, je opozícia. A z vašej strany, zo strany garnitúry, sme ešte za to hanení a kritizovaní, že chceme diskutovať o takýchto zásadných otázkach a že vás zdržujeme, že vás vlastne zdržujeme pri absolútnej uzurpácii moci. A aj zdržovať vás budeme dovtedy, dokedy to bude len možné.
A vaše ministerstvo športu a cestovného ruchu? Prosím vás pekne, ešte aké ministerstvá si vymyslíte? Pretože to, čo som počul aj tento víkend, je, že pokiaľ by sa mal pán Pellegrini stať predsedom, či prezidentom, tak že by malo dôjsť k nejakému redefinovaniu koaličnej zmluvy a že pán Danko si predstavuje, že by možno mal nejaké iné, ďalšie ministerstvo alebo čokoľvek. Ďalšie nejaké výplody kapitána Danka a jeho suity. Uvidíme, čo z toho bude, samozrejme, ja sa na tom budem baviť, keď sa vy budete medzi sebou takto hašteriť.
Som zvedavý, že aké ministerstvá ešte vymyslíte. Či nejaké ministerstvo revolúcie pre pána Blahu, alebo, ja neviem, ministerstvo, ja neviem, legalizácie korupcie, alebo čokoľvek, čo vás napadne, len preto, aby ste mohli rozdeľovať funkcie svojim ľuďom. Samo osebe tuto sa spomínalo, že to ministerstvo športu bude od... tie odhadované náklady bude stáť na začiatku zhruba okolo sto miliónov. No to, podklady, ku ktorým sme sa dostali my v SaS-ke, tak hovoria o počiatočných investíciách 200 mil. eur. Dvesto miliónov eur bez toho, aby sme mali jasne definované, akým spôsobom sa toto ministerstvo bude venovať športu alebo cestovnému ruchu. Sú to len také nejaké nápady a výplody Danka, ktorý, samozrejme, však je už dohodnutý aj s niektorými jeho kamarátmi, ako budú fungovať v rámci cestovného ruchu a kúpeľníctva, že áno, a inými ľuďmi. Celé proste klasický business case.
Čo vidíme, je, samozrejme, taktiež to, že sa snažia týmto zákonom kompletne okresávať aj právomoci prezidentky alebo teda úradu prezidenta. Čiže v podstate, ak sa toto podarí a postupne to pôjde takto ďalej, tak ďalší prezident už bude možno len nejaký barón Prášil, ktorý tam už bude len ako štafáž, pretože jeho kompetencie budú totálne limitované. A je celkom zaujímavé toto vidieť a sledovať, keď vládna koalícia sa spolieha alebo má predstavu, že predseda parlamentu sa bude uchádzať o tento post, že skôr, ako sa tam môže dostať, tak tam príde a nebude mať skoro žiadne kompetencie, ale zjavne mu to nevadí.
Takisto tu bolo spomenuté, že sa v podstate mení, menia aj kompetencie pri vymenovávaní rôznych predsedov a predstaviteľov dôležitých inštitúcií, ktoré garantujú a dotvárajú v podstate ten demokratický kolorit našej spoločnosti a nášho systému fungovania a to už je, či už je to predseda, menovanie predsedu štatistického úradu, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a tak ďalej. Toto sú veci, ktoré sú zásadného charakteru, pretože budú vlastne vytvárať predpoklad, že sa stávajú tieto úrady ďalšími trafikami pre ďalších ľudí tejto garnitúry. A ako to dobre poznáme, ide hlavne o politickú príslušnosť a spoľahlivosť, skôr ako o odbornosť.
Toto sme mohli zažívať aj v minulých vládach Roberta Fica či Vladimíra Mečiara.
Čo je ale ďalšou zásadnou vecou, ktorá je v rámci tohto návrhu zákona, tak to je to, že ministerstvu obrany začínajú priznávať právomoci Slovenskej informačnej služby a ministerstva zahraničných vecí. Toto je zásadný zásah do fungovania a kontrolného mechanizmu a tu sa bavíme konkrétne o dohľade alebo teda, resp. kontrolou nad vývozom a dovozom vojenského špeciálu. Tento sa kompletne, kompletne, prosím vás pekne, dostáva pod kontrolu ministra obrany Roberta Kaliňáka.
V minulosti totiž to fungovalo tak a aj zákony to definujú, že ministerstvo zahraničných vecí je takzvaným tým zahraničnopolitickým garantom a má dohľad nad tým, aby nejaký vývoj nejakého vojenského špeciálu nebol vyvezený do nejakej krajiny, ktorá môže byť z pohľadu našej zahraničnej politiky alebo zahraničnopolitického ukotvenia problematická. Takisto je to, je to ministerstvo zahraničných vecí a Slovenská informačná služba, ktoré majú dohľad aj nad tým, aby asi nedošlo aj k takzvanému reexportu, aby sme sa takýmto veciam vedeli vyhýbať. Toto všetko končí schválením tohto zákona a okrem iného, prosím vás pekne, keď si presne alebo detailnejšie prečítate, tak z celého tohto procesu sa vyškrtáva, a teda vyčleňuje aj Vojenské spravodajstvo, ktoré napriek tomu, že je súčasťou ministerstva obrany, malo svoje kompetencie práve pri kontrole vývozu, vývoze a dovoze vojenského špeciálu. Toto sú že naozaj zásadné zásahy, kde v podstate tu vzniká moment, kedy minister obrany bude mať absolútne právomoci a kompetencie rozhodovať, čo sa komu predá a čo sa sem dovezie. Samotný minister obrany. Koniec. Bodka. To je niečo, čo sme tu ešte nemali.
A čo je zásadné, musím povedať, v tomto momente, je, že tento minister obrany má zároveň zbrojársku firmu, Liwa Arms, či ako sa to volá, ktorá tu už má aj nejakého strategického investora z neznámeho nekontro... neskontrolovateľného z arabských emirátov. Nie je väčší konflikt záujmov, nie je, ako to, keď má minister obrany zbrojársku firmu a zároveň bude mať pod kontrolou, kompletne pod kontrolou export – import vojenského špeciálu. Prosím vás pekne, to kde sme? To je niekde na úrovni Nigeru, Burkina Faso, ja neviem, možno Severná Kórea a tak ďalej.
Áno, samozrejme, že v minulosti boli diskusie na túto tému, že ten export – import, že má svoje určité úskalia, že to nejde tak flexibilne a tak rýchlo, ako by si želali aj, aj predošlá garnitúra, aj predošlé vedenie malo s tým problém, pretože predsa len koľkokrát sa stalo, že ministerstvo zahraničných vecí malo nejaké výhrady k nejakému vývozu nejakého špeciálu. Ale to je ten proces a systém kontrolných mechanizmov, ktorý v demokracii musí fungovať, v krajine, ktorá by mala spĺňať štandardy členskej krajiny Európskej únie a Aliancie. A my toto všetko ideme jednoducho škrtnúť.
Ešte musím povedať jednu vec. Predstavte si, ako som už spomínal, že tu máte nejakého strategického investora v nejakej zbrojárskej firme, ktorá deklaruje, že niečo vyrába, ktorej výrobok ešte nikto nikdy nikde nevidel. A tento strategický investor z krajiny, ktorá je v takom okruhu krajín, kde naozaj môžete veľmi ťažko zisťovať tie, to pozadie tejto firmy, tak táto firma sa teraz zjaví tu a investuje obrovské milióny do tejto slovenskej zbrojárskej firmy. Máte, jak by som povedal, sú, máte, keď chcete prať špinavé prádlo, tak ho operiete v práčke a keď chcete prať špinavé peniaze, tak ich operiete cez nejakého záhadného zahraničného investora. Predstavte si, ja nehovorím, že to tak je, len predstavte si, že sa vám podarí počas minulých období, rokov vyniesť značné množstvo finančných prostriedkov v miliónoch, ktoré potom nejakým obratom cez nejakú firmu, ktorú nikto nepozná a v ktorej podľa nejakých dostupných informácií pracujú dvaja ľudia, investuje potom spätne na Slovensku milióny. Vy z toho, samozrejme, zaplatíte nejakú daň, nejaké drobné, splníte si akože občiansku povinnosť platenia daní a ste vybavení, čistí jak ľalia. Perfektné! Perfektné!
Takže toto je tá situácia, ktorá tu nastáva, a predstavte si, že toto všetko budete mať pod palcom, ešte aj export – import zbraní. Kompletne. No, akože všetka česť, hej? To je proste profi prístup. Profi prístup, ktorý tu zažívame, ktorý, samozrejme, našim partnerom má byť prezentovaný ako to, že však pozrite, my sme naďalej spoľahlivý spojenec v Aliancii, tá podpora Ukrajine bude bežať naďalej. A beží. Beží oveľa lepšie, ako bežala v minulosti. Pretože to, čo napríklad predošlé vedenie napríklad ministerstva vnútra nedokázalo, urobiť poriadok napríklad v colnej a finančnej správe a stávalo sa napríklad, že v minulosti na slovensko-ukrajinskej hranici technika, ktorá išla na opravy z Ukrajiny na Slovensko do Michaloviec, bola častokrát blokovaná a častokrát stáli aj niekoľko dní a zo začiatku aj niekoľko týždňov na hranici, kým ich pustili, viete, ako to funguje dnes? Je interné nariadenie, ani ich nekontrolujú, mávajú im, idete hore-dole bez kontrol. Viete, takto sa tu pracuje a takto, takýmto spôsobom sa, samozrejme, snaží aj táto garnitúra pracovať aj s našimi spojencami a partnermi.
Samozrejme, že oni sú si plne vedomí toho, akým spôsobom to funguje, a že aj toto sú tie klasické príklady, ktoré sme zažívali napríklad aj takých dva, štrnásť, dvanásť rokov s Viktorom Orbánom. Ja si spomínam veľmi dobre, ako to bolo napríklad v roku 2014, kde Viktor Orbán bol prvý, ktorý bol v Pobaltí, ktorý vysielal svoje vojenské jednotky do Iraku a bol najspoľahlivejší partner a spojenec, ktorého EÚ a NATO mala. Ale poďme ďalej.
Ďalším momentom, ktorý tu je v tomto zákone, je zaradenie Slovenskej informačnej služby do systému alebo ako úrad ústrednej štátnej správy. To je niečo, čo sme tu doteraz nemali. A kolega Dostál tu aj definoval ten zákon, že čo definuje tento úrad ústrednej štátnej správy alebo orgán ústrednej štátnej správy, a nič také tam nie je okrem všeobecných ustanovení. Čiže je to ďalší účelový krok, ktorý má smerovať k tomu, že by tam mal byť inštalovaný niekto, kto už tu sedí v Národnej rade Slovenskej republiky. A to, čo sa šušká, je aktuálne predseda branno-bezpečnostného výboru pán Gašpar.
Všeobecné informácie, ktoré sa spomínali v kontexte tejto zmeny, boli asi také, že pán Gašpar sa necítil úplne komfortne zmeniť alebo odísť z parlamentu bez toho, aby nemal tú istotu, že by sa doňho znova mohol vrátiť a mať teda aj imunitu. Tu vidíme ten príklad a ten dôvod, prečo to tak je. Čo ma ale osobne mrzí a myslím si, že pánovi Gašparovi sa ešte budeme venovať v najbližších mesiacoch budúceho roka, je nielen to, že je teda obvinený, obžalovaný a všetky tieto veci, ale naši spojenci ho vnímajú ako nespoľahlivú osobu. Osobu, s ktorou v rámci spravodajskej komunity s ním nebudú chcieť spolupracovať, jednoducho nebude tá dôvera na dostatočnej úrovni. Ale napriek tomu táto garnitúra a niektorí jej čelní predstavitelia vynakladajú maximálne úsilie, aby presviedčali našich partnerov a spojencov, že sa zaňho zaručia a že bude naozaj spoľahlivý partner pre spoluprácu spravodajských služieb, prosím vás pekne, s našimi spojencami.
Ja len drobnosť. Ak si niekto prečíta články a názory pána Gašpara, jeho konšpirácie, jeho afinita a taká tá náchylnosť k dezinformáciám ku Kremľu a podobne, myslíte si, že to spravodajské komunity nevnímajú a nevedia a nečítajú? Že toto jednoducho dajú do šuflíka, že to si nebudeme všímať? Nehovoriac o iných veciach, podstatnejších veciach.
Takže toto sú tie momenty, ktoré tu máme a ktoré prináša so sebou aj tento zákon. Čiže nie je to len ministerstvo športu a definovania receptu na varenie halušiek, je to oveľa širšie a oveľa hlbšie, čo tento zákon obsahuje. A preto je dôležité, že sa tomuto zákonu budeme venovať, že o ňom diskutujeme a že obnažujeme aj tie jeho skryté časti v rámci tohto zákona. Čiže asi toľko k tomuto.
Ja len dúfam, že sa nedožijeme toho, že pán Pellegrini raz bude prezident a bude menovať pána Gašpara do funkcie riaditeľa Slovenskej informačnej služby. Myslím si, že už väčší dôkaz toho, že naše spojenectvo, naša, naše euroatlantické ukotvenie im tým pádom je úplne ukradnuté. Na druhej strane by z toho aspoň bolo jasné našim spojencom a partnerom, akým smerom sa Slovenská republika uberať bude. Možnože sú aj takí, ktorí ešte dúfajú, že to, čo vidíme zo strany Roberta Fica, je len akési pozérstvo a hra pre vnútornú politickú scénu, ale pevne verím, že po tomto by tie nádeje stratili. (Potlesk.)
