Videokanál poslanca

Vážený pán predsedajúci, pán minister, musím povedať že my tu po desiatkach rokov, v podstate odkedy sa toto rieši, prvý akýsi krok ktorý má akýmsi spôsobom riešiť vzniknutú situáciu v Hasičskom a záchrannom zbore, ktoré je naozaj vo veľmi zlej situácii nielen vybavením ale samozrejme aj personálne.
Máme zhruba tretinu hasičov, ktorí sa oprávnene súdia s ministerstvom vnútra a oprávnene tie spory vyhrávajú. Ale tento návrh, ktorý ste priniesli je akási len náplasť na celý problém, ktoré v podstate tento problém nerieši. Má to byť akosi, ja so vnímam, že to bude z vašej strany len akési také nejaké prechodné riešenie, ktoré má potom priniesť koncepčné riešenie, lebo toto koncepčné riešenie nie je.
Videli sme že je to vlastne výsledkom x ministrov vnútra, ktorí sa tejto téme proste nevenovali, ignorovali ju, až to dospelo k tomu, že hasiči jednoducho si to zobrali do vlastných rúk a kompenzujú si tie služby, ktoré musia slúžiť súdnymi spormi, ktoré potom vyhrávajú a sú im platené tie kompenzácie, ktoré vychádzajú z európskej smernice.
Čo je ale problém je, že tuto čo navrhujete sú akési, teda je to navýšenie tých príplatkov za služby, ktoré sa navyšujú zhruba 35 %, ale čo ste nepovedali je, že to sú príplatky ktoré potom budú ešte zdaňované. A takže uvidíme aký efekt to bude mať niekedy možno v auguste keď sa teda táto novela v skrátenom legislatívnom konaní schváli. Ale predpokladám, že sami hasiči budú veľmi sklamaní. Keď si predstavím, že k platu dostanú teda príplatok dajme tomu nejakých 200 euro a po zdanení z toho bude možno 140 eur, tak sa určite nepotešia. A ak si myslíte, že toto bude prostriedok aký má zamedziť, aby sa teda hasiči prestali súdiť, tak je to takisto mimo. Vieme veľmi dobre, že na hasičov je vyvíjaný nátlak. Vieme, že sú vydané určité pokyny nepísané cez ktorých nadriadených sú práve hasiči vyzývaní k tomu, aby stiahli svoje žaloby, alebo aby tieto žaloby nepodávali. Je smutné keď vidím, že tu máme už za roky kopec investícií do čohokoľvek. Aj teraz aktuálne máme investície napríklad do počítačov, ktoré NKÚ hodnotí ako predražené o zhruba 120 miliónov. Máme rámcovú zmluvu na oblečenie z kávových zŕn za 70 miliónov. Máme síce nákup hasičských vozidiel na 46 ...
=====

Ďakujem veľmi pekne, len chcem oznámiť, že v pri bode 65 došlo z mojej strane strany k chybe. Chcel som hlasovať proti a bohužiaľ som sa preklikol. Takže len oznamujem, že došlo k chybe. Ďakujem.

Mária, ďakujem veľmi pekne za tvoje vystúpenie, ale ja túto novelu ústavy vnímam skôr ako takú tú komplexnosť všetkých tých zásadných zmien, ktoré sa dejú v našej spoločnosti, ktoré nás v podstate všetkými tými postupnými ťahmi a uškrcovaním rôznych oblastí spoločnosti, či sú to mimovládne organizácie, či sú to médiá, či to sú rôzne novely zákonov, ktoré postupne stále zužujú ten priestor slobodnej a liberálno-demokratickej spoločnosti, a toto je jeden, ďalší z nich. Pretože, viete, žiť podľa hodnôt je úplne v poriadku, len ich nesmiete nikomu vnucovať a takisto aj žiť podľa kresťanských hodnôt je úplne v poriadku. To je v podstate základ slobodnej a demokratickej spoločnosti a podľa ústavy sa aj Slovenská republika neviaže na žiadnu vieru, na žiadne náboženstvo. Čiže prečo schvaľovať a nanucovať akési konzervatívno-náboženské hodnoty všetkým. Nie všetci sme konzervatívno-nábožensky ladení v tejto spoločnosti a tobôž nie táto vládna koalícia, keď hovoríte, že ste sociálni demokrati a neviem čo, tak teda to je, to je ten protipól. Čiže ja vôbec nechápem, že čo sa tým akože chce vytvoriť, lebo normálne akože tu máme Slovenskú republiku, ale vytvárame tu akúsi slovenskú farskú republiku. A otázka je úplne jednoduchá, že teda keď by sa toto neschválilo, čo sa stane v tej našej spoločnosti, rozloží sa? Nebudeme vedieť, či sme chlapec alebo dievča? Budú nám tu všetci diktovať, že teda toto môžte a toto nemôžte? Alebo keď sa to teda schváli, staneme sa akýmsi etalónom v Európskej únii, budú nás nasledovať? Odrazu bude chlieb lacnejší, odrazu budeme lídrami v reb... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za vaše reakcie. Pán kolega Mikloško, máte absolútnu pravdu. Ale viete čo je najhoršie, že existuje reálne paralela aj voči Slovákom, že my sme ako národ neexistovali. Boli tie historické momenty v našej histórii, ktoré potierali, alebo popierali, že my sme nejaký národ, alebo môžeme byť štatutvorný národ, alebo niečo podobné. Jednoducho nás chceli asimilovať. A toto je tá paralela práve s Ukrajinou, ktorú my máme. A keď tu máme polovicu obyvateľstva a túto koalíciu, ktorá túto paralelu nedokáže vidieť, vidí sa len v ruských dejinách, v ruskom vnímaní sveta, tak popiera aj vlastnú identitu a vlastnú históriu a je ochotné sa je vzdať. A kolegyňa Jurík spomínala, že čo by sme im odovzdali, že Košice? Pani kolegyňa, všetko, všetko by im odovzdali. Oni by boli prví, ktorí by kolaborovali. Mávali by tými ruskými zástavami, obhadzovali by ich karafiátmi. Boli by šťastní, lebo by si myslili, že no tak oni nám teraz prídu sem, je to síce, niečo porobia, pár žien poznásilňujú, pár ľudí postrieľajú a hlavne tých, ktorí sú na tej druhej strane, tých dobre, dobre a my sa budeme mať potom dobre. My to využijeme. Nejak za 2. svetovej vojny a ako Slovák štátu arizovať, pobrať sebe, sebe a ostatné však nejako, to sa spraví. A toto je presne to myslenie, preto že oni sa dokážu vidieť v tom Rusku. V tom, že čo to Rusko robí, to imperiálne, to potláčanie, oni by si to vedeli nejak zariadiť. Veď už tak raz boli, dobre bolo, tak aj teraz by sme si to takto zariadili. Toto je vlastizrada, toto je kolaborácia.

nebude a jednoducho ste úplné nuly, nič z toho. Totálne nehodíte sa ani do krčmy.

Vážené dámy, vážení páni, kolegovia z opozície, milí kolaboranti z koalície, to čo tu zažívam odvtedy, čo ste prišli k moci a rochnite sa tu ako prasce v žite a vykrmujete sa na daniach našich daňových poplatníkoch a hovoríte, že vy to robíte suverénne lebo nikto iný by to tak suverénne nerobil. To je svätá pravda. A takto sa správate aj v zahraničí. Robíte to na všetky štyri svetové strany. To, že vám to akceptujú len na tej jednej je pochopiteľné lebo takých podobných ste si našli tam v Uzbekistane, Kyrgyzstane, v Rusku a v takýchto krajinách. Tie ostatné, ktoré majú nejakú úroveň, nejaké hodnoty, nejakú morálku, princípy podľa ktorých chcú žiť v slobodnej demokratickej spoločnosti, kde platí medzinárodné právo, kde sa sila ktorá ide z Ruska alebo teda ide z týchto krajín sa nerobí alebo sa nepresadzuje takýmto spôsobom, kde sa hľadajú kompromisy, kde sa hľadajú dohody. To je vám všetko odporné. To je vám odporné, pretože vy máte teraz moc a vy si budete robiť čo chcete a takto to aj na tom Slovensku vyzerá. Z posledných 20 rokov tu 15 rokov vládnete. Nemáme ani cestu do Košíc, nemocnice sa rozpadajú, ale vy idete nosiť robotníkov z Uzbekistanu, lebo že tu nemá kto robiť. Hanba, že tu vôbec diskutujeme o niečom takom, ako je uznesenie o tom, že odsúdime to, že Rusi zabíjajú civilistov na Ukrajine. To by malo byť že samozrejmé. To by sme sa nemali ani, že pozastaviť, ani obzrieť dookola. To by malo byť absolútna samozrejmosť. Celý vyplašení, keď ste boli v dvadsiatom druhom všetci tí, čo ste tu sedeli, ste hlasovali za takéto uznesenie, lebo ste boli úplne vyplašení. Ste vôbec nevedeli, čo máte robiť. Pretože ste do dvadsiateho tretieho, či ktorého februára tvrdili, že: "..ale Rusko nenapadne Ukrajinu. Veď toto nie je možné. To je len výmysel Západu. To je výmysel vás liberálov, ktorí ste vojny chtiví. Vy by ste si tú vojnu želali.". To ste vy hovorili do začiatku vojny, a keď vypukla, bože aké tu bolo ticho. Preboha to bolo tak príjemné. Bolo asi 4 -5 dní bolo úplne ticho. Vôbec ste nevedeli, čo máte povedať. Fico zalezený. Blaha zalezený. Všetci títo škodcovia, všetci tieto hlasné trúby Kremľa boli úplne zalezení. Držali hubu nevedeli čo, čakali čo ako sa to vyvinie. Až potom neskôr, o pár dní prišli a už začali hovoriť a to môžu Američania určite. To nemôžu byť Rusi. To Američania sú na vine, a od vtedy sa toho držíte, odvtedy. Máte tu už Ameriku, ktorá hovorí, že: "ale my chceme prímerie. My chceme mier.". Máme tu Ukrajinu, ktorá hovorí: "My chceme prímerie, my chceme už mier.". Rusko, kde je? No nikde! To je váš, ani už nepoviem, že bulharský meter, severokórejský kilometer, severokórejský. Ja si ešte spomínam, veľmi dobre, keď sme mali tú nemú šťuku, ktorá sa volá, že Blanár na Zahraničnom výbore, kde sme riešili odsúdenie používania severokórejských rakiet na civilné ciele na Ukrajine. Blanár a celá jeho suita okolo neho jeho koaličných povedali, že na to nie sú dôkazy, že na to nie sú dôkazy. A tie dôkazy prišli, tie sa našli, tie boli jasné. Ste povedali, ale to musí rozhodnúť OSN, OSN potom použili. Dokonca tam máte Severokórejcov, Severokórejských vojakov, ktorí z pár sto kilometrov od našej hranice bojujú a zabíjajú Ukrajincov. Nič, nič aj to sú vám bratia? To sú akože, čo? Slovanskí bratia zo Severnej Kórey. Takže toto je ten Severokórejský kilometer, ktorý vy používate. Nebyť schopný odsúdiť, že Rusi zámerne, za jasným účelom zlomenia odporu zabíjajú ukrajinských civilistov a sú na to tisícky dôkazov, tisícky. A vy toto nechcete priznať? Vy to nechcete uznať? Potom tu začnú hovoriť: "Ale šport napríklad. Aj Rusi by mali by už aj futbal hrať, aj hokej, ale šport sa nemá miešať s politikou.". Kolegovia kolaboranti z koalície, 450 ukrajinských reprezentantov už zahynulo pri bránení vlastnej vlasti. 450 už v živote nenastúpia za vlastnú krajinu, už v živote neprinesú žiadnu medailu, žiadne body, nič. Zomreli, lebo ich zabili alebo ich zabili Rusi vo fronte lebo bránili vlastnú krajinu. Ani to nič? Stovky detí boli zavraždení v bombardovaniach. Tisícky uniesli a chcú ich rusifikovať. Viete si predstaviť, že by vám uniesli vnučku? Znásilnili dcéru? V pohode? Neodsúdili by ste to? No, však, ale to Rusi, viete to za to môžu tí Američania. To tí Američania, ten západ, ten za to môže, že tí Rusi tam chodia, aj znásilňujú, vraždia, unášajú, likvidujú, hej? Aj za to môžu Američania? Ako, kam ste sa to dostali? Ja neviem, morálne je to, ja už vás žiadnu morálku neočakávam, ale aspoň ukázať, aspoň nejakú tvár svetu, že nám záleží aj na ľuďoch, na obyčajných, bežných, civilných obyvateľoch, ktorí za tú vojnu nemôžu, ktorí si ju nevybrali a to je jedno, či sú na jednej alebo na druhej strane. Ani to neviete odsúdiť? Naposledy tu bola kolegyňa Jurík, ktorá prišla, že poďme sa baviť o Gaze. Lebo toto čo je tu ten "ačohentizmus" váš. Je, že no, ale veď vy tu rozprávate len o Ukrajine a tá Gaza a ten Izrael nechcete odsúdiť? A to mali by sme tú Gazu. To musíme sa o tom baviť. Prišla sem, a povedala nech sa páči, tu je návrh uznesenia, poďme odsúdiť to, čo sa deje v Gaze. Vy ste hlasovali proti, vy! Vám na nikom nezáleží. Na žiadnych obetiach, civilných obetiach, na nikom vám nezáleží. Vám záleží len na vás. Len na tom, kde si čo vybavíte, kde čo zarobíte, kde si akú haciendu postavíte. To je všetko, čo vás zaujíma. A ešte sa dobre nažrať, možno nejakého ruského kaviáru na nejakej ruskej recepcii, lebo Ježisimaria bratia a toto a všetko sloboda prišla z východu. "Houbeles" prišiel z východu! To, čo Američania a Briti oslobodili v druhej svetovej vojne, tak to oslobodili, Rusi prišli, to dobili. Tak to aj skončilo, to dobili. Žiaľ, aká sloboda! Kto tu akú slobodu priniesol? Priniesli nám politických komisárov, priniesli vám prevrat v 48., priniesli vám komunizmus, priniesli vám popravy, politické procesy, monsterprocesy. Však aj Husák, ku ktorému sa chodíte klaňať, aj toho na desať rokov zavreli. Hanba vám! Fakt hanba, ak nie ste schopní za toho zahlasovať, že odsudzujeme to, že Rusi v rozpore s medzinárodným právom, v rozpore s vojnovým právom vražia, útočia na ženy, na deti, na civilnú infraštruktúru zámerne. Vy si naozaj želáte, aby sem prišli. Vy si naozaj želáte, aby tu boli. Aby ste mohli s nimi chľastať vodku a tancovať odzemok. Lebo vy sa s nimi potom tak pobratáte a oni vás tak možno potom si vás nevšimnú. Lebo to je presne to, ako vy chcete žiť. Však nejako bolo, nejako aj bude, ja sa nejako zariadim, veď mám kamaráta tam, kamaráta onam. Čo ma je po ostatných. A takto vyzerá aj naša zahraničná politika na všetky štyri svetové strany. Tak ako som začínal. Tak ako som začínal s tými prascami, ktoré sa rochnia, tak hľadajú si len rovnaké. A presne takto to vyzerá, totálna hanba. Nikto nás neberie vážne. Máme len hanbu v zahraničí, len hanbu a opovrhovanie. Toto nikto nedá dokopy. To je presne to ako keď niekto bol alkoholik a prestal chľastať a upadne do recidívy. Veríte mu, že keď sa z toho znova dostane, že znova nebude alkoholik? A to ste presne vy. Presne vy, stále do tých istých bahien nás pcháte. Takže pokiaľ za toto nezahlasujete, tak len dokážete, dokážete ako ste morálne úplne neľudia, jednoducho ste úplné nuly, nízko, totálne, nehodíte sa ani do krčmy. (Potlesk v sále.)

Ďakujem veľmi pekne, pán presedajúci. Toto je zákon ešte z roku 2003 takzvaný zákon o, ľudovo povedané, o ochrane pred odpočúvaním, ktorý bol novelizovaný ešte v roku 2015 práve vládou SMER-u, kde predstavitelia poslanci SMER-u práve prišli s tým návrhom, že by sa mala vytvoriť akási komisia, ktorá by mala mať dohľad nad odposluchmi a takto vytvoriť nejakú takú ďalšiu inštanciu alebo kontrolný mechanizmus, aby nedochádzalo práve k zneužívaniu odposluchov, čoho sme v minulosti boli svedkami niekoľkokrát. Problémom je, že v roku 2015 čiže desať rokov tento parlament nebol schopný túto komisiu vytvoriť a nehovorím o tom, že sme za týchto desať rokov väčšinu z týchto desať bolo asi sedem, ktoré tu bol SMER a sám si nevedel vlastnú komisiu vytvoriť, ktorá by mala alebo spĺňala tento účel. O akomsi účele alebo význame tejto komisie samozrejme môžme diskutovať. Mám sám skúsenosti z kreovania takejto komisie ešte keď som v minulom volebnom období zastával funkciu predsedu výboru pre obranu a bezpečnosť, kde som sa snažil takúto komisiu vytvoriť naprieč celým politickým spektrom. Vtedy tie problémy boli rôzne, bol ten problém bol aj ten, že dochádzalo k rozpadu poslaneckých klubov v opozícii či už to bol SMER, na SMER a HLAS, Kotleba na Republiku a ja neviem ešte nejaký Tajný život či jak sa volali a rôzne tieto preskupenia vlastne komplikovali vytvorenie tejto komisie, čo by ani nebol tak najväčší problém. Najväčší problém, ktorý práveže bol, bolo to, že tento návrh zákona obnáša aj požiadavku, že tá komisia sa má skladať zo šiestich poslancov Národnej rady a dvoch expertov. Na tých expertov boli kladené fakt veľké nároky, ktoré mali spĺňať na to, aby boli súčasťou tejto komisie a nechce sa mi to tu uvádzať, je to asi takýto odstavec, ale v podstate mne to pripomína niečo také, ako keď máte také tie pohovory, také tie memečka, keď príde niekto mladý a prečíta si, že hľadáme niekoho mladého a príde na pohovor a ...
===== boli súčasťou tejto komisie a nechce sa mi to tu uvádzať, je to asi takýto odstavec, ale v podstate mi to pripomína niečo také, ako keď máte také tie pohovory, také tie meméčka, keď príde niekto mladý a prečíta si, že hľadáme niekoho mladého a príde na pohovor a povie, áno super, máte 18 rokov, presne takého hľadáme, ale taký, ktorý má aspoň 20 rokov pracovných skúseností, čiže presne toto je tá podmienka asi, ktorá je tu napísaná preto, aby títo ľudia mohli byť súčasťou tejto komisie. Myslím si, že je to úplne prehnané, j to zbytočné a vidíme, že za tých desať rokov, teda za to obdobie kedy boli občasné pokusy vytvorenia tejto komisie, tak sa nenašiel nikto, kto by buď spĺňal tieto podmienky, alebo kto by mal záujem v tejto komisii pracovať z rôznych dôvodov.
Preto som sa rozhodol opätovne navrhnúť novelu tohto zákona, v ktorom navrhujem, aby sme vyhodili možnosť mať dvoch takýchto expertov v tejto komisii a jednoducho ich vymenili za dvoch poslancov Národnej rady, tak aby táto komisia bola zložená zo 4 poslancov koalície a 4 poslancov opozície, nič viac, nič menej, aby sme týmto vlastne otvorili priestor a zjednodušili možnosť vytvorenia takejto komisie a jednoducho si vybrali poslancov z jednotlivých politických strán, a teda aj výborov, ktorých sú členmi, aby mohli vytvoriť takúto komisiu a mohli začať pracovať. Mohli začať vytvárať a mohli sme nejakým spôsobom vidieť, že aký bude efekt tejto komisie a čo všetko nám môže priniesť. Takže pevne verím, že keď má táto koalícia záujem o sfunkčnení tejto komisie, ktorú sama navrhla ešte v roku 2015, tak nebude mať problém, aby došlo k takejto zmene a aby sme mohli pristúpiť k tomu prvému kroku, k vytvoreniu tejto komisie. To je z mojej strany všetko, ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán presedajúci. Toto je zákon ešte z roku 2003 takzvaný zákon o, ľudovo povedané, o ochrane pred odpočúvaním, ktorý bol novelizovaný ešte v roku 2015 práve vládou SMER-u, kde predstavitelia poslanci SMER-u práve prišli s tým návrhom, že by sa mala vytvoriť akási komisia, ktorá by mala mať dohľad nad odposluchmi a takto vytvoriť nejakú takú ďalšiu inštanciu alebo kontrolný mechanizmus, aby nedochádzalo práve k zneužívaniu odposluchov, čoho sme v minulosti boli svedkami niekoľkokrát. Problémom je, že v roku 2015 čiže desať rokov tento parlament nebol schopný túto komisiu vytvoriť a nehovorím o tom, že sme za týchto desať rokov väčšinu z týchto desať bolo asi sedem, ktoré tu bol SMER a sám si nevedel vlastnú komisiu vytvoriť, ktorá by mala alebo spĺňala tento účel. O akomsi účele alebo význame tejto komisie samozrejme môžme diskutovať. Mám sám skúsenosti z kreovania takejto komisie ešte keď som v minulom volebnom období zastával funkciu predsedu výboru pre obranu a bezpečnosť, kde som sa snažil takúto komisiu vytvoriť naprieč celým politickým spektrom. Vtedy tie problémy boli rôzne, bol ten problém bol aj ten, že dochádzalo k rozpadu poslaneckých klubov v opozícii či už to bol SMER, na SMER a HLAS, Kotleba na Republiku a ja neviem ešte nejaký Tajný život či jak sa volali a rôzne tieto preskupenia vlastne komplikovali vytvorenie tejto komisie, čo by ani nebol tak najväčší problém. Najväčší problém, ktorý práveže bol, bolo to, že tento návrh zákona obnáša aj požiadavku, že tá komisia sa má skladať zo šiestich poslancov Národnej rady a dvoch expertov. Na tých expertov boli kladené fakt veľké nároky, ktoré mali spĺňať na to, aby boli súčasťou tejto komisie a nechce sa mi to tu uvádzať, je to asi takýto odstavec, ale v podstate mne to pripomína niečo také, ako keď máte také tie pohovory, také tie memečka, keď príde niekto mladý a prečíta si, že hľadáme niekoho mladého a príde na pohovor a ...
===== boli súčasťou tejto komisie a nechce sa mi to tu uvádzať, je to asi takýto odstavec, ale v podstate mi to pripomína niečo také, ako keď máte také tie pohovory, také tie meméčka, keď príde niekto mladý a prečíta si, že hľadáme niekoho mladého a príde na pohovor a povie, áno super, máte 18 rokov, presne takého hľadáme, ale taký, ktorý má aspoň 20 rokov pracovných skúseností, čiže presne toto je tá podmienka asi, ktorá je tu napísaná preto, aby títo ľudia mohli byť súčasťou tejto komisie. Myslím si, že je to úplne prehnané, j to zbytočné a vidíme, že za tých desať rokov, teda za to obdobie kedy boli občasné pokusy vytvorenia tejto komisie, tak sa nenašiel nikto, kto by buď spĺňal tieto podmienky, alebo kto by mal záujem v tejto komisii pracovať z rôznych dôvodov.
Preto som sa rozhodol opätovne navrhnúť novelu tohto zákona, v ktorom navrhujem, aby sme vyhodili možnosť mať dvoch takýchto expertov v tejto komisii a jednoducho ich vymenili za dvoch poslancov Národnej rady, tak aby táto komisia bola zložená zo 4 poslancov koalície a 4 poslancov opozície, nič viac, nič menej, aby sme týmto vlastne otvorili priestor a zjednodušili možnosť vytvorenia takejto komisie a jednoducho si vybrali poslancov z jednotlivých politických strán, a teda aj výborov, ktorých sú členmi, aby mohli vytvoriť takúto komisiu a mohli začať pracovať. Mohli začať vytvárať a mohli sme nejakým spôsobom vidieť, že aký bude efekt tejto komisie a čo všetko nám môže priniesť. Takže pevne verím, že keď má táto koalícia záujem o sfunkčnení tejto komisie, ktorú sama navrhla ešte v roku 2015, tak nebude mať problém, aby došlo k takejto zmene a aby sme mohli pristúpiť k tomu prvému kroku, k vytvoreniu tejto komisie. To je z mojej strany všetko, ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán kolega, za tento návrh. Naozaj ho považujem za veľmi dobrý návrh, ktorý by mohol naozaj pomôcť ľuďom, nestál by veľa finančných prostriedkov, zefektívnil by fungovanie finančnej správy a tým pádom aj štátu, výber daní, atď. Myslím si, že ten problém, ktorý na Slovensku máme, je práve tá byrokracia. Tá totálna byrokracia, ktorá vyslovene funguje na princípe, že potrebujete potvrdenie na to, že nepotrebujete potvrdenie. A presne tuto sa to ukazuje. Vy ste aj spomínal len taký malý výsek, že 6 000 párov, ktoré robia chyby pri žiadosti o, čo to bolo, o daňový bonus na dieťa, kde vlastne štát príde o 3,7 mil., všimne si to až ex post, atď., tak si predstavte, o koľko miliónov ročne prichádza štát pri tejto byrokratizácii. Zároveň si uvedomte, že nemáte ani prepojené tie informačné systémy, hej. Že každý si robí po svojom. To znamená, každý informačný systém si vyžaduje vlastné, vlastný maintenance, investície, všetko toto. Ja si myslím, že tu by nebola potrebná konsolidácia, keby sa upratalo v IT sektore a vôbec v IT spektre tejto vlády, alebo vôbec tohto štátu a zistili by sme že by sme naozaj vedeli ušetriť obrovské peniaze a zjednodušili by sme ľuďom život. A možno by sme ich preniesli z 19. do 21 storočia.
A prečo hovorím 19., pretože my sme zvyknutí na tú byrokraciu, my bez nej nevieme žiť. A to nie je nejaký prežitok komunizmu. Toto máme od Františka Jozefa. Ja si spomínam ešte, keď som robil na ministerstve obrany, tak všetko muselo byť na papieri a email nebola oficiálna komunikácia. Čiže sa prenášali spisy z kancelárie do kancelárie, museli ich všetci podpísať, lebo ináč to nebolo oficiálne. Toto funguje dodnes a nevieme sa toho zbaviť. Je to jedna veľká hanba.