Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne, vážená pani kolegyňa Števulová, za váš príspevok. Na čo ste upozornili, sú naozaj závažné dôvody, ktoré vôbec spochybňujú, samozrejme, akékoľvek ratio schvaľovania alebo vôbec predkladania takéhoto paškvilu, ktorý tu pred nami máme, okrem jeho účelovosti, ktorý je jasný a zrejmý. A predkladatelia ho už ani neskrývajú.
Tie momenty, ktoré si spomenul... spomenuli, ako je napríklad porušovanie zákona zo strany Úradu špeciálnej prokuratúry, tak si zoberte a spomeňte si, teraz prednedávnom bolo vyhodených niekoľko policajtov NAKA za porušovanie, údajné porušovanie zákona, kto... kde sme potom to riešili aj ohľade toho Úradu na ochranu oznamovateľov a tak ďalej, kde sa vlastne dospelo k tomu, že to sú neni jediní, tí šiesti, ktorí ako podľa ministra Eštoka porušili zákon, a zistilo sa, že ich je ďalších 60 či 70. A tých vyhodili, hej, bez ohľadu na to, že tam máme iný zákon o štátnej službe, ktorý jasne definuje ten paragraf a tak ďalej a tak ďalej, len preto, aby zakryli vyhadzovanie týchto policajtov.
No a ja sa pýtam teraz, tak mali zrušiť celú políciu, celý Policajný zbor, pretože 70 policajtov porušilo zákon? A určite ich bolo v histórii Policajného zboru oveľa, oveľa viac. Takisto máme tu nálezy Ústavného súdu, nad ktorým sa odvoláva tento návrh zákona, ako teda špeciálna prokuratúra porušovala zákon, ale pozrime sa aj na iné, na krajské prokuratúry a okresné prokuratúry, ktoré porušili zákony. Tak zrušme aj tie, tie sú úplne zbytočné.
A ešte ten Európsky súd pre ľudské práva. Spomínate si, že Fico bol niekedy zástupcom Slovenskej republiky a prehral všetky spory? A on sa teraz odvoláva na Európsky súd pre ľudské práva? Smiešne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja ďakujem aj kolegom za ich reakcie, ktoré počas toho, celej tejto diskusie, ktoré, ktorú tu vedieme, vlastne dokazujú to, že tento zákon je vyslovene účelový. Je zameraný vyslovene pre úzku skupinu ľudí, zatiaľ čo v podstate bude vytvárať nebezpečnejšie prostredie pre bežných ľudí.
Keď sa budeme baviť o tom, že kam budú prideľované tie spisy a tak ďalej, ja som vychádzal práve z vyjadrení generálneho prokurátora, a čo ma zarazilo, že nikto z tejto vládnej garnitúry si nedovolí kritizovať generálneho prokurátora, že ponechá tie spisy pridelené tým špeciálnym prokurátorom, ktorí sa potom zaradia pod tú Generálnu prokuratúru, keď bude tento paškvil schválený. Možnože sa to potom zase prerozdelí ináč, ja neviem, každopádne to len dokazuje ďalšie, ďalší dôkaz toho, že to je účelové.
Celý tento návrh zákona ale dokazuje ďalšiu vec, a to je to, že tejto vládnej garnitúre naozaj nejde o Slovensko aleže vôbec. Oni si totižto neuvedomujú jednu vec, a to si dovolím upozorni, a každá minca má dve strany, a to je to, že pokiaľ sa situácia bude vyvíjať tak, že ľudia, ktorí budú páchať trestné činy, a bude to tá minimálna škoda, teda od tých 35-tisíc, tak si treba uvedomiť, že aká je sociálna situácia na Slovensku, aký to bude mať dopad na ľudí a ako sa budú, ako sa budú k tomu ľudia stavať.
Táto koalícia si kope vlastný hrob. Už raz ju korupcia poslala od moci a predpokladám a som presvedčený, že toto sa stane znova schválením tohto zákona a postupným vývojom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ten problém, ktorý tu na Slovensku máme a dlhodobo už ho máme, je, že každé demokratické voľby, ktoré tu sú, sú v podstate voľby ako keby o osude Slovenska. O tom, či Slovensko pôjde naďalej svojou nejakou demokratickou cestou a bude sa rozvíjať ako štandardná európska krajina, alebo ako krajina, ktorá zase bude známa svojimi, svojou korupciou, svojim rodinkárstvom a v podstate tým, že sa nevie vymaniť z tieňa svojich historických neduhov, ktoré sa tu stále opakujú.
Čiže, bohužiaľ, tie voľby nie sú naozaj o tom, že by sa tu nejakým štandardným spôsobom menili garnitúry, teda ľavica vystrieda pravicu, liberáli konzervatívcov alebo niečo podobné. Je to vyslovene o tom, že kam a ako táto krajina bude vyzerať a či nedôjde k demontáži systému a demokratického režimu, a presne toto teraz zažívame. Jedným z dôvodov... Prepáčte. (Rečník odišiel od rečníckeho pultu a vrátil sa s podkladmi.)
Jedným z dôvodov, prečo tieto obavy máme, sú, že znova sa ocitáme v situácii, kedy znova ideme przniť, doslova przniť náš demokratický systém, a je to len preto, pretože Fico sa a jeho s... jeho partia, dostali do situácie, ktorá ich ženie vyslovene do autokracie. A s jedným z týchto momentov, kedy sa snaží meniť systém, meniť tento režim a už sa postupne posúvame k autokracii, je krivenie spravodlivosti.
To, čo tu momentálne vidíme, je, že ľudia, ktorí sú obvinení Úradom špeciálnej prokuratúry, sú tí, ktorí sa dostali k moci a ktorí teraz rozhodujú o jeho budúcnosti, resp. o tom, že tento úrad bude zrušený. Niečo také podobné sme v histórii ešte nevideli u nás na Slovensku, ide tu vyslovene o to, že ľudia, ktorí sú obvinení, sú totálne v konflikte záujmov a zasahujú do spravodlivosti. Idú urobiť také zmeny, ktoré im majú zabezpečiť beztrestnosť. Týmto vlastne naznačujú, že táto politická garnitúra, ktorá sa dostala k moci, si môže dovoliť úplne všetko. Jednoducho úplne všetko. Ide meniť systém spravodlivosti a ide nabúrať kompletný systém demokracie ako taký a ide si ju upraviť pre seba, pretože bude mať obavy, že akonáhle by sa znova tento systém začal naprávať, tak tento systém by ich znova začal postihovať za tie veci, ktoré robia teraz, pretože to, čo sa deje momentálne, tak toto považujem za justičnú vlastizradu.
Ak si spomínate, pred voľbami bola veľká diskusia o tom, že ako dopadne Úrad špeciálnej prokuratúry, spravodlivosť vo všeobecnosti na Slovensku. Tak ja si spomínam veľmi dobre, ako terajšia koalícia, vtedajšia opozícia v rámci predvolebnej kampane hovorila, že to len Lipšic je problém, toho treba odstrániť, ale Úrad špeciálnej prokuratúry zostane, ale, samozrejme, akémukoľvek rozhodnutiu takéhoto druhu bude musieť predbiehať široká diskusia, odborná diskusia. To, čo sme videli, je, že sa k tomu vyjadril akurát nejaký Burda, ktorý z toho spravil právnu haraburdu. To je všetko, čo sme videli, celý tento proces, ktorý tu vidíme, ide v skrátenom legislatívnom konaní čo najrýchlejšie, ako sa len dá, z jednoduchého dôvodu, pretože sú tu ľudia, ktorí majú strach a potrebujú sa zbaviť týchto všetkých obvinení, ktoré na nich boli podané a boli podané, úprimne, právoplatne.
Koalícia takisto hovorila, že jej neprekáža teda tá inštitúcia a podobne. Potom hovorila, že jej prekáža tá inštitúcia, pretože dochádza k porušovaniu ľudských práv a že všetci tí ľudia, ktorí sú na Úrade špeciálnej prokuratúry, porušujú ľudské práva, takže bude ju potrebné zrušiť. Dostali sme sa do situácie, kedy bola diskusia teda o tom, krátka, že čo bude teda s tými spismi a s tými obvineniami, ktoré rieši špeciálna prokuratúra, takže tá sa prepodriadi pod Generálnu prokuratúru, kde Žilinka sa vyjadril, že aby nedošlo k nejakým zásadnejším prieťahom, tak tí prokurátori, ktorí sú teraz na špeciálnej prokuratúre, budú naďalej riešiť tie prípady, ktoré im boli pridelené. To už je úplne v poriadku. Čiže tí, ktorí porušujú ľudské práva teraz na špeciálnej prokuratúre, tak akože už na Generálnej prokuratúre už ju porušovať nebudú, hej. Čiže toto sú také tie zjavné protiklady, ktoré tu vidíme a ktoré sa tu stávajú.
Zároveň treba povedať, že neprebehla žiadna diskusia.
Máme tu napríklad sudcovskú iniciatívu Za otvorenú justíciu, ktorá vyzýva poslancov Národnej rady, aby neschválili takýto zákon. Udávajú niekoľko právnych argumentov, ktoré sa opierajú naozaj o skúsenosti nielen zo Slovenska, ale aj zahraničia. A takisto, prosím vás pekne, upozorňujú aj na stanovisko Európskej komisie zo dňa 6. 12. 2023. Čiže zhruba dva týždne po tom, čo bol Fico s Kaliňákom u európskeho komisára pre spravodlivosť. Ten na nich zareagoval týmto stanoviskom. Čiže napriek tomu, napriek tomu to touto garnitúrou neotriaslo, lebo táto garnitúra jednoducho si ide jasne po svojom, vie presne, prečo takto koná. Jednoznačne preto, pretože potrebuje vyslobodiť vlastných ľudí.
Čo je ale zaujímavé, do minulosti keď sa pozrieme, tak jedným z obhajcov špecializovaných týchto inštitúcií, a teda aj špeciálnej prokuratúry v minulosti bol aj JUDr. Fico. Zaujímavé, že? Ktorý tuším v 2009. sa vyjadroval, ako je dôležité, aby tieto inštitúcie fungovali, aby bola zachovaná ich činnosť, pretože je prospešná, pretože treba bojovať s korupciou, a všetky tieto bláboly, ktoré už dnes dávno otočil úplne naopak.
Ja, je mi úplne jasné, že mu vyhovovalo, že tá špeciálna prokuratúra, ktorá fungovala pod jeho vedením, bola tá nemohúcna špeciálna prokuratúra. Bolo to za čias Kováčika, ktorý sa, prosím vás pekne, za celú jeho kariéru, čo tam sedel, nezjavil ani raz v pojednávacej sieni, ani raz. On len držal spisy a ich prerozdeľoval. Takže keď takáto špeciálna prokuratúra mohla byť, tak to bolo v poriadku. Akonáhle špeciálna prokuratúra rieši svoje veci a vyšetruje, tak vtedy to je zle. Ale upozorňovať na to, že špeciálna prokuratúra vyšetruje len teda exponované osoby, že týchto prenasleduje a neviem akým spôsobom porušuje ich práva, tak sa zamlčiava to, že špecializovaná prokuratúra, teda špeciálna prokuratúra sa zaoberá zhruba 80 % inými prípadmi, ako sú prípady politického charakteru, ktoré sa týkajú týchto exponovaných osôb.
Zároveň treba povedať, a už tu bolo aj spomenuté, že úspešnosť špeciálnej prokuratúry je 93 %, že ten volumen, ktorý má, ten obsah počas jej doby narástol 30-násobne, 30-násobne. Čiže ide o ľudí, ktorí sa zaoberajú špecializovanými kauzami, na ktoré boli vyškolení a na základe ktorých oni sa ocitli, alebo teda sú na špeciálnej prokuratúre takisto ako na Špecializovanom trestnom súde. Títo ľudia majú s týmto skúsenosti, títo ľudia sa venujú, špecializujú vyslovene na tieto kauzy. Urobiť teraz to, že by sa náhodou týmto ľuďom odobrali spisy, čo, to ešte stále nevieme, Žilinka hovorí jedno, potom sa hovorí zase druhé a tak ďalej, tak, samozrejme, dôjde k prieťahom.
Jedným aj z tých bodov tohto Trestného zákona, samozrejme, je aj premlčacia doba a tak ďalej. K tomu sa ešte dostanem a čiže asi niekde tam to má aj smerovať.
Smutné je, že tu máme ľudí, ktorí hovoria o potrebe humanizácie trestov. Prosím vás, a kde ste boli doteraz?! Kde ste boli?! Ste tu vládli dvanásť rokov a ste tu teraz znova. Teraz, teraz si všimnete, že sú preplnené väznice, že vo väzniciach je zlá situácia a že potrebujeme humanizovať trestné sadzby. Ja si spomínam, keď som tu pred asi, neviem, dva a pol rokmi predkladal návrh zákona na zníženie trestných sadzieb za užívanie marihuany, tak aký bol z toho bordel. Aký bol z toho bordel, ježišimária, tú marihuanu, to nikdy v živote, čo pätnásť, dvadsať rokov im dáme. Takéto reči som počúval od smerákov. Nech tam zhoria v tej base, nech tam zhnijú, hej. Dnes len za kokaín a za heroín, úplne v pohode. Jednoducho všetko len v tom duchu, aby sa aj oni zachránili.
Čo sa týka ďalších záležitostí tohto Trestného zákona. Tak napríklad rada advokáta sa nemá považovať za trestný čin. To sú, prosím vás pekne, ktorým advokátom vyhovuje táto, tento paragraf v tomto zákone? Pretože akonáhle sa toto dostane do zákona, tak to znamená, že advokát môže svojho klienta navádzať k akémukoľvek trestnému činu a môže akýmkoľvek spôsobom porušovať zákon a nebude to trestné pre tých advokátov. Teraz ešte raz. Koho sa to môže týkať? Nemôže sa to náhodou týkať tých, ktorí sa podieľali na tvorbe tohto zákona? To sú ľudia, ktorí si takto idú robiť amnestiu?
Takisto sa obmedzuje využívanie kajúcnikov, avšak práve tí sú práve (povedané so smiechom) kľúčoví pri riešeniach takýchto závažných politických krytých káuz, takže v podstate o ich prípustnosti a o tom, či sa im výmenou za priznanie zmení trest, bude rozhodovať súd, prosím vás pekne. Už s nimi teda nebude uzatvárať dohodu prokurátor, ale sudca. A dokonca navrhujú možnosť znovu otvoriť už uzatvorené dohody o vine a treste. Takže všetka tá zodpovednosť, ktorá je, prepadne na tých sudcov, ktorí budú musieť rozhodovať ešte aj o kajúcnikoch. A tí teraz, prosím vás pekne, novelou tohto zákona budú ešte aj rozhodovať o vine a treste tých, ktoré už boli uzavreté. Čiže tí ľudia, ktorí už vypovedali, ktorí sa podieľali na celom a na všetkých týchto procesoch, tak ich budú znova otvárať a znova ich budú sa snažiť riešiť.
Ja som si spomenul na jeden moment historický na Slovensku, resp. v Československu. My sme tu mali v roku 1989 určitú alebo tzv. rehabilitáciu politických väzňov, hej. To si pamätáme, keď vtedy boli prepúšťaní tí väzni, ktorí tam boli z politických dôvodov a tak ďalej, alebo znižovali sa tresty. Presne toto isté sa dnes deje. Lenže my tu nemáme rok ’89. Ale toto je jeden z ďalších dôkazov o tom, že sa tu naozaj mení režim. A to, čo tu zažívame, je, že sú tu ľudia, ktorí sa idú sami seba rehabilitovať, sami seba na základe nejakého legislatívneho návrhu a na základe toho, že si môžu presadiť, lebo majú väčšinu.
Taktiež čo sa týka úprava poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, to je akože, to je tiež veľmi zábavné, pretože sudca bude vlastne môcť považovať čokoľvek za poľahčujúcu okolnosť a bude môcť ľubovoľne znižovať tresty, takže to je ďalšia vec, ktorá sa kladie na sudcu. Všetka zodpovednosť znova bude na sudcoch. Ale ja si len predstavujem poľahčujúce okolnosti. To sú aké poľahčujúce okolnosti? Hocijaké? Sa opýta sudca obvineného: „A veľa ste plakali? Áno. Ó, to mi je ľúto, tak to ste si teda poplakali moc, tak to bude poľahčujúca okolnosť.“ Hej? Čo všetko bude poľahčujúca okolnosť? Dobre vieme, ako to je naštylizované. To znamená, že hocičo, hocikedy povie, aj keď to je nezákonne získané alebo je to nezákonné, tak to bude môcť sudca považovať za poľahčujúcu okolnosť. Toto niečo, toto neexistuje v normálnom právnom systéme žiadnej krajiny Európskej únii, žiadnej.
Ďalej, ak sa niektoré úkony vyšetrovateľov spätne vyhlásia za nezákonné, bude možné spätne konštatovať, že počas týchto úkonov plynula premlčacia doba, a teda že trestné činy sú už premlčané. Prosím vás pekne, to je presne to, o čom sa tu bavíme, že akonáhle vojde v platnosť tento zákon aj keď len na 24 hodín, všetci tí, ktorí sú teraz obvinení a majú tam nejakú dobu, tak bude premlčaná, skončilo to. Všetci Brhelovia a kadečo, všetko čo má nejaký už čas, ktorý sa má dokazovať, všetko to skončí.
Teraz keď sa pozrieme na tie trestné sadzby a pozrieme si, že ako sú určené tie škody a tie sadzby alebo teda resp. tie sumy, tak prosím vás pekne, od 700 do 35-tisíc eur. A sú domy, sú oblasti na Slovensku, kde rodinné domy majú hodnotu 20-30-tisíc eur. To je niečo nehorázne. Máte, ja neviem, podľa mňa, 70 % osobných vozidiel na Slovensku nemá hodnotu 30-tisíc.
Sú to, toto je normálne že ohrozenie bezpečnosti Slovenskej republiky, pretože nebudú mať na to kapacity ani inštitúcie, ktoré sú na to určené, a takisto ani policajti. Všetko bude priestupkové konanie. Kde, kto, koľko ľudí na to potrebujete. Toto sa nedá, nedá zvládať. Na toto tento systém vôbec nie je pripravený. A nejakému chudákovi, ktorý má starú felíciu, ktorej hodnota má päťsto eur, mu niekto na dedine ukradne, a tak jednoducho je to priestupok. To jak keby mu ukradol sliepku, hej. My sa dostávame úplne že naozaj do situácie, kedy organizovaný zločin a takéto organizované skupiny budú veľmi dobre ovládať Trestný... Trestný zákon, budú veľmi dobre vedieť, čo si budú môcť dovoliť a čo nie a čo bude priestupok a čo nie. Zoberte, že vás niekto vykradne a ten človek dostane pokutu. Jako a tu sa bavíme, tu sa nebavíme len o časti populácie, tu sa bavíme o všetkých ľuďoch. Tu sa bavíme aj o voličoch SMER-u. A tí budú spokojní, tí budú šťastní, lebo špičky SMER-u sa vykrútia z tých problémov a prúserov, ktoré si narobili za ich kariéru.
Samozrejme, že to bude všetko prepojené na tých, na tie ústavné sťažnosti, ktoré tu máme. Bol tu už aj kolega, ktorý ich spomínal, že ich bolo toľko a toľko. Ja som teda veľmi zvedavý, keď sa oboznámime s tými tridsiatimi prípadmi ústavných sťažností, či boli vôbec prijaté niektorým senátom. Zatiaľ o tom nevieme ani sme nevedeli a o ktoré sa bude jednať. Ja som presvedčený, že tu budeme hovoriť vyslovene o návštevách, o listoch a podobných veciach, ktoré vnímali osoby, ktoré boli vtedy obvinené a vo väzbe za porušovanie ich práv. A toto všetko sa má vzťahovať na špecializovanú, alebo teda špeciálnu prokuratúru. Toto má byť dôvod na zrušenie špeciálnej prokuratúry.
Preto všetko, keď si celé to človek prejde, tak zistí jednu vec, že všetko to dotyčné osoby berú doslova osobne, osobne. A tento návrh nie je o spravodlivosti a o náprave. Tento návrh je o osobnej pomste a o tom, aby sa títo ľudia dostali z pazúrov spravodlivosti.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán kolega Vančo, upozornili ste na niekoľko zaujímavých momentov a dôležitých pri diskusii o tomto návrhu zákona, alebo už ho akokoľvek chceme nazvať, nechcem byť hrubý alebo sarkastický. A to je práve ten moment, že tu naozaj chýbala diskusia.
A tu diskusia ani neprebieha, my sa k nemu vyjadrujeme, my ho kritizujeme, rozoberáme ho do detailov na šrôbky a vidíme, ako je zlý, ako je zle nastavený, ako je účelový a tak ďalej. Ale čo je najhoršie, keď si spomínate, tak pred voľbami sa hovorilo, že ako bude k tomu veľká, široká diskusia odborníkov a tak ďalej, a jediné, čo sme zažili, bolo vyjadrenie nejakého Burdu a bola z toho právna haraburda.
Ďalšiu vec, ktorú ste tu spomenuli, boli práve tie nízke hranice či už v Rakúsku, alebo v Nemecku za trestné činy korupcie a podobne. Áno, sú to krajiny, kde je tá korupcia nízka, a nehovorím, že tam nemajú korupciu a škandály, veď bývalý premiér alebo kancelár Kurz a iný a tak ďalej, čiže áno, ale predsa len sú nie tak zamorení korupciou ako u nás na Slovensku, s tým, že presne ste poukázali, že v Nemecku sa začína tá korupcia zdvíhať, tak začínajú aj, aj riešiť práve legislatívne úpravy takým spôsobom, aby aj trestné sadzby za korupciu boli zvyšované, zatiaľ čo u nás je to pliaga a máme polku vlády, ktorá je obvinená z korupcie, tak si ich ide znížiť tieto sadzby, aby náhodou, keby náhodou, tak aby sa im to vyhlo.
No a, samozrejme, obmedzenie bezpečnosti, mňa zaujíma jedna vec, máte napríklad že domy v hodnote 30-tisíc eur niekde na východe, kde bolo zemetrasenie, to akože to sú voli... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Mária, ďakujem za tvoje vystúpenie, naozaj si trafila klinec po hlavičke pri v podstate všetkých veciach, ktoré si pomenovala.
Čo je tragické, je, že v podstate ľudia, ktorí sú teraz pri moci a ktorí sa rozhodli zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry, sú presne tí istí ľudia, ktorí s ňou majú dočinenia, že sú obvinení. To je taký konflikt záujmov jako hrom. A týmto návrhom, ktorý tu máme, nám vlastne dokazujú, že v podstate oni môžu teraz všetko, ale že úplne všetko, a my ostatní jednoducho musíme sklopiť uši a nehať trpieť toto bezprávie, ktoré sa tu ide páchať. Tak určite s tým ale súhlasiť nebudeme a budeme s tým veľmi intenzívne bojovať.
Ty si, Mária, aj spomínala, že už čakáš na tých 30 prípadov tých sťažností na Ústavný súd, na ne všetci veľmi čakáme. Ja som presvedčený o tom, že to budú prípady typu, že išlo o tie zamietnuté návštevy rodinných príslušníkov, išlo o nejaké tie listy, ktoré im neboli doručené a podobne, ktoré budú dávať do kombinácie akože vytváraného nejakého umelého nátlaku a budú sa snažiť vytvoriť nejaký umelý dojem, že vlastne takýmto spôsobom boli zneužívané ich práva. To ale dokazuje, že toto všetko berú osobne, že to nie je o spravodlivosti, ale je to čisto o pomste.
Ďakujem.

Ďakujem, kolega Valášek, naozaj výstižné, veľmi pekne a detailne si to rozobral. Treba povedať jedno, ale s jednou vecou nie úplne súhlasím, že nejde sa deformovať systém kvôli jedno, jednej alebo dvom nejakým zamietavým stanoviskám, ale podľa môjho názoru kvôli tomu, že raz, keď sa dostanete do tohto systému a budete jeho súčasťou a budete mu dominovať, tomuto systému, tak v budúcnosti vás už nikto nikdy neobíde a jednoducho ste navždy, navždy súčasťou toho a definujete ten priestor.
Druhá vec je, keby sme mali na Slovensku silné inštitúcie, naozaj nezávislé silné inštitúcie a ministerstvá, tak tie by sa bránili, či už by to bolo ministerstvo zahraničných vecí alebo Slovenská informačná služba, tak tam by sa vedeli aj ľudia ozvať. No ale tak čo sa deje na ministerstve zahraničných vecí, vidíme, že ľudia, ktorí tomu rozumejú a ktorí boli experti, tak tí boli vyhodení a namiesto toho sa teraz ministerstvo zahraničných vecí, prosím vás pekne, sústreďuje na kroje, cyrilo-metodské nejaké tradície a podobné veci. To mi pripomína niečo také, ako keby Francúzi chodili v rámci rokovaní a hovorili o svojich bagetách alebo Holanďania o svojich drevákoch. A, samozrejme, to, čo je nové na ministerstve zahraničných vecí, takže takisto sa aj zakazuje diskusia alebo terminológia, ktorá je zaužívaná či v EÚ, alebo v NATO ako ruská agresia, prosím vás pekne, v tých šnúrach a v tých utajencoch sa posiela, že porušovanie medzinárodného práva. To už sme si tu hovorili, aká to je hovadina, ale tak niekomu to vyhovuje.
A čo sa týka Slovenskej informačnej služby, no tak si predstavme, že bude pán Gašpar viesť Slovenskú informačnú službu, tak tá aj keby mala akékoľvek kompetencie, čo nemá, lebo sa to ruší, tak nemôžme rátať, že pán Gašpar by išiel proti pánovi Kaliňákovi, že áno?
Takže... čo sa týka ešte ministerstva obrany, bohužiaľ, už to nestihnem, musím znova zopakovať, máme tu nového sekčného šéfa modernizácie, ktorý chodí a hovorí, akého má on veľkého obchodného ducha, a takto sa prezentuje.

Ďakujem. Ďakujem, kolegovia, za vaše faktické poznámky. Pár reakcií.
Určite si nabudúce dám pozor, aby som neurazil krajiny, ako je Burkina Faso alebo niektoré podobné, pretože ako spomínal kolega Štefunko, sú iné krajiny, ktorým sme sa smiali, nás predbehli. A keď sa pozeráme na to, akým smerom sa uberá pod rúškom tejto garnitúry naša krajina, tak áno, všetko je možné.
Samozrejme, by bolo možno pozrieť, dobré pozrieť sa aj do týchto krajín, že koľko majú ministerstiev, že či náhodou my už nemáme najviac ministerstiev alebo viac ministerstiev, ako si dokážu vytvárať práve v nejakých takýchto afrických krajinách. Ale kreativita je tu veľká, kolega Gröhling spomínal tie ministerstvá, takže bohvie, koľko ich ešte vznikne.
Čo sa týka tej oblasti obrannej, a teda vojenského špeciálu. Ďakujem pánovi Valáškovi, že pripomenul jednu vec. Ja som to chcel rozviesť, ale vzhľadom na časovú tieseň, tých 20 minút niekedy je nie dosť. Tak myslím si, že pán kolega Valášek sa tejto téme ešte bude trošku viac venovať. Je naozaj dôležité povedať, že minister obrany sa stáva absolútnym vládcom nad vojenským obranným priemyslom na Slovensku. A je to presne tak, ako povedal, nie je to len tým, že bude mať pod kontrolou štátne alebo pološtátne firmy, ale takisto bude týmto spôsobom môcť zásadne zasahovať a ovplyvňovať aj firmy súkromné, kde ich môže svojim spôsobom limitovať alebo im diktovať, akým spôsobom sa majú správať.
Čo sa týka SIS-ky, no, tak uvidíme, však práve tu panuje tá obava, že by sme sa vrátili do deväťdesiatych rokov a že budú znova prenasledovaní a monitorovaní aj opoziční predstavitelia.
No a čo sa týka ešte ministerstva obrany, je smutné, že šéf sekcie modernizácie sa prezentuje firmám ako človek, ktorý má obchodného ducha.

Ďakujem, pán predseda.
To, čo tu máme pred sebou, ja už som to pred chvíľkou spomínal aj v mojej faktickej poznámke, je jeden z takých tých klasických príkladov, ako sa pod rúškom nejakého návrhu zákona, ktorý sám osebe je zbytočný, pretože ministerstvo športu a cestovného ruchu je zbytočné, sa vlastne podsúvajú aj určité kompetencie vláde a iným členom vlády, ktoré v podstate im poskytujú zásadné a neobmedzené práva v niektorých oblastiach. To, čo tu vidíme, je to, že v podstate naozaj dochádza postupne k uzurpácii, absolútnej uzurpácii moci. Ide o to, že tá koncentrácia moci v podstate, ktorá tu vzniká, ohrozuje aj svoju podstatu fungovania tohto režimu, v ktorom žijeme, teda liberálnu demokraciu. A áno, je tu značná časť predstaviteľov vládnej garnitúry, ktorá má problém s liberálnou demokraciou a tajne dúfajú a veria, že sa im to počas ich volebného obdobia, že sa im podarí liberálnu demokraciu buď zlikvidovať, alebo minimálne nabúrať a podkopať jej fundamenty. A klasickým príkladom nejakej autokracie alebo diktatúry je to, že vlastne máme tu záujem o neobmedzené uplatňovanie politickej moci teda buď niekým, nejakým diktátorom, autokratom, alebo nejakou politickou skupinou. Myslím si, že tu je jasné, že o kom sa bavíme.
Celé toto, samozrejme, prebieha bez akejkoľvek diskusie v skrátenom legislatívnom konaní. Je to veľmi smutné, pretože toto sú zásadné rozhodnutia, ktoré naozaj budú mať dopad na fungovanie nášho systému, a nielen to, že či vznikne nejaké ministerstvo športu alebo nie. Jediný, kto tu o tom naozaj chce diskutovať a diskutuje, je opozícia. A z vašej strany, zo strany garnitúry, sme ešte za to hanení a kritizovaní, že chceme diskutovať o takýchto zásadných otázkach a že vás zdržujeme, že vás vlastne zdržujeme pri absolútnej uzurpácii moci. A aj zdržovať vás budeme dovtedy, dokedy to bude len možné.
A vaše ministerstvo športu a cestovného ruchu? Prosím vás pekne, ešte aké ministerstvá si vymyslíte? Pretože to, čo som počul aj tento víkend, je, že pokiaľ by sa mal pán Pellegrini stať predsedom, či prezidentom, tak že by malo dôjsť k nejakému redefinovaniu koaličnej zmluvy a že pán Danko si predstavuje, že by možno mal nejaké iné, ďalšie ministerstvo alebo čokoľvek. Ďalšie nejaké výplody kapitána Danka a jeho suity. Uvidíme, čo z toho bude, samozrejme, ja sa na tom budem baviť, keď sa vy budete medzi sebou takto hašteriť.
Som zvedavý, že aké ministerstvá ešte vymyslíte. Či nejaké ministerstvo revolúcie pre pána Blahu, alebo, ja neviem, ministerstvo, ja neviem, legalizácie korupcie, alebo čokoľvek, čo vás napadne, len preto, aby ste mohli rozdeľovať funkcie svojim ľuďom. Samo osebe tuto sa spomínalo, že to ministerstvo športu bude od... tie odhadované náklady bude stáť na začiatku zhruba okolo sto miliónov. No to, podklady, ku ktorým sme sa dostali my v SaS-ke, tak hovoria o počiatočných investíciách 200 mil. eur. Dvesto miliónov eur bez toho, aby sme mali jasne definované, akým spôsobom sa toto ministerstvo bude venovať športu alebo cestovnému ruchu. Sú to len také nejaké nápady a výplody Danka, ktorý, samozrejme, však je už dohodnutý aj s niektorými jeho kamarátmi, ako budú fungovať v rámci cestovného ruchu a kúpeľníctva, že áno, a inými ľuďmi. Celé proste klasický business case.
Čo vidíme, je, samozrejme, taktiež to, že sa snažia týmto zákonom kompletne okresávať aj právomoci prezidentky alebo teda úradu prezidenta. Čiže v podstate, ak sa toto podarí a postupne to pôjde takto ďalej, tak ďalší prezident už bude možno len nejaký barón Prášil, ktorý tam už bude len ako štafáž, pretože jeho kompetencie budú totálne limitované. A je celkom zaujímavé toto vidieť a sledovať, keď vládna koalícia sa spolieha alebo má predstavu, že predseda parlamentu sa bude uchádzať o tento post, že skôr, ako sa tam môže dostať, tak tam príde a nebude mať skoro žiadne kompetencie, ale zjavne mu to nevadí.
Takisto tu bolo spomenuté, že sa v podstate mení, menia aj kompetencie pri vymenovávaní rôznych predsedov a predstaviteľov dôležitých inštitúcií, ktoré garantujú a dotvárajú v podstate ten demokratický kolorit našej spoločnosti a nášho systému fungovania a to už je, či už je to predseda, menovanie predsedu štatistického úradu, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a tak ďalej. Toto sú veci, ktoré sú zásadného charakteru, pretože budú vlastne vytvárať predpoklad, že sa stávajú tieto úrady ďalšími trafikami pre ďalších ľudí tejto garnitúry. A ako to dobre poznáme, ide hlavne o politickú príslušnosť a spoľahlivosť, skôr ako o odbornosť.
Toto sme mohli zažívať aj v minulých vládach Roberta Fica či Vladimíra Mečiara.
Čo je ale ďalšou zásadnou vecou, ktorá je v rámci tohto návrhu zákona, tak to je to, že ministerstvu obrany začínajú priznávať právomoci Slovenskej informačnej služby a ministerstva zahraničných vecí. Toto je zásadný zásah do fungovania a kontrolného mechanizmu a tu sa bavíme konkrétne o dohľade alebo teda, resp. kontrolou nad vývozom a dovozom vojenského špeciálu. Tento sa kompletne, kompletne, prosím vás pekne, dostáva pod kontrolu ministra obrany Roberta Kaliňáka.
V minulosti totiž to fungovalo tak a aj zákony to definujú, že ministerstvo zahraničných vecí je takzvaným tým zahraničnopolitickým garantom a má dohľad nad tým, aby nejaký vývoj nejakého vojenského špeciálu nebol vyvezený do nejakej krajiny, ktorá môže byť z pohľadu našej zahraničnej politiky alebo zahraničnopolitického ukotvenia problematická. Takisto je to, je to ministerstvo zahraničných vecí a Slovenská informačná služba, ktoré majú dohľad aj nad tým, aby asi nedošlo aj k takzvanému reexportu, aby sme sa takýmto veciam vedeli vyhýbať. Toto všetko končí schválením tohto zákona a okrem iného, prosím vás pekne, keď si presne alebo detailnejšie prečítate, tak z celého tohto procesu sa vyškrtáva, a teda vyčleňuje aj Vojenské spravodajstvo, ktoré napriek tomu, že je súčasťou ministerstva obrany, malo svoje kompetencie práve pri kontrole vývozu, vývoze a dovoze vojenského špeciálu. Toto sú že naozaj zásadné zásahy, kde v podstate tu vzniká moment, kedy minister obrany bude mať absolútne právomoci a kompetencie rozhodovať, čo sa komu predá a čo sa sem dovezie. Samotný minister obrany. Koniec. Bodka. To je niečo, čo sme tu ešte nemali.
A čo je zásadné, musím povedať, v tomto momente, je, že tento minister obrany má zároveň zbrojársku firmu, Liwa Arms, či ako sa to volá, ktorá tu už má aj nejakého strategického investora z neznámeho nekontro... neskontrolovateľného z arabských emirátov. Nie je väčší konflikt záujmov, nie je, ako to, keď má minister obrany zbrojársku firmu a zároveň bude mať pod kontrolou, kompletne pod kontrolou export – import vojenského špeciálu. Prosím vás pekne, to kde sme? To je niekde na úrovni Nigeru, Burkina Faso, ja neviem, možno Severná Kórea a tak ďalej.
Áno, samozrejme, že v minulosti boli diskusie na túto tému, že ten export – import, že má svoje určité úskalia, že to nejde tak flexibilne a tak rýchlo, ako by si želali aj, aj predošlá garnitúra, aj predošlé vedenie malo s tým problém, pretože predsa len koľkokrát sa stalo, že ministerstvo zahraničných vecí malo nejaké výhrady k nejakému vývozu nejakého špeciálu. Ale to je ten proces a systém kontrolných mechanizmov, ktorý v demokracii musí fungovať, v krajine, ktorá by mala spĺňať štandardy členskej krajiny Európskej únie a Aliancie. A my toto všetko ideme jednoducho škrtnúť.
Ešte musím povedať jednu vec. Predstavte si, ako som už spomínal, že tu máte nejakého strategického investora v nejakej zbrojárskej firme, ktorá deklaruje, že niečo vyrába, ktorej výrobok ešte nikto nikdy nikde nevidel. A tento strategický investor z krajiny, ktorá je v takom okruhu krajín, kde naozaj môžete veľmi ťažko zisťovať tie, to pozadie tejto firmy, tak táto firma sa teraz zjaví tu a investuje obrovské milióny do tejto slovenskej zbrojárskej firmy. Máte, jak by som povedal, sú, máte, keď chcete prať špinavé prádlo, tak ho operiete v práčke a keď chcete prať špinavé peniaze, tak ich operiete cez nejakého záhadného zahraničného investora. Predstavte si, ja nehovorím, že to tak je, len predstavte si, že sa vám podarí počas minulých období, rokov vyniesť značné množstvo finančných prostriedkov v miliónoch, ktoré potom nejakým obratom cez nejakú firmu, ktorú nikto nepozná a v ktorej podľa nejakých dostupných informácií pracujú dvaja ľudia, investuje potom spätne na Slovensku milióny. Vy z toho, samozrejme, zaplatíte nejakú daň, nejaké drobné, splníte si akože občiansku povinnosť platenia daní a ste vybavení, čistí jak ľalia. Perfektné! Perfektné!
Takže toto je tá situácia, ktorá tu nastáva, a predstavte si, že toto všetko budete mať pod palcom, ešte aj export – import zbraní. Kompletne. No, akože všetka česť, hej? To je proste profi prístup. Profi prístup, ktorý tu zažívame, ktorý, samozrejme, našim partnerom má byť prezentovaný ako to, že však pozrite, my sme naďalej spoľahlivý spojenec v Aliancii, tá podpora Ukrajine bude bežať naďalej. A beží. Beží oveľa lepšie, ako bežala v minulosti. Pretože to, čo napríklad predošlé vedenie napríklad ministerstva vnútra nedokázalo, urobiť poriadok napríklad v colnej a finančnej správe a stávalo sa napríklad, že v minulosti na slovensko-ukrajinskej hranici technika, ktorá išla na opravy z Ukrajiny na Slovensko do Michaloviec, bola častokrát blokovaná a častokrát stáli aj niekoľko dní a zo začiatku aj niekoľko týždňov na hranici, kým ich pustili, viete, ako to funguje dnes? Je interné nariadenie, ani ich nekontrolujú, mávajú im, idete hore-dole bez kontrol. Viete, takto sa tu pracuje a takto, takýmto spôsobom sa, samozrejme, snaží aj táto garnitúra pracovať aj s našimi spojencami a partnermi.
Samozrejme, že oni sú si plne vedomí toho, akým spôsobom to funguje, a že aj toto sú tie klasické príklady, ktoré sme zažívali napríklad aj takých dva, štrnásť, dvanásť rokov s Viktorom Orbánom. Ja si spomínam veľmi dobre, ako to bolo napríklad v roku 2014, kde Viktor Orbán bol prvý, ktorý bol v Pobaltí, ktorý vysielal svoje vojenské jednotky do Iraku a bol najspoľahlivejší partner a spojenec, ktorého EÚ a NATO mala. Ale poďme ďalej.
Ďalším momentom, ktorý tu je v tomto zákone, je zaradenie Slovenskej informačnej služby do systému alebo ako úrad ústrednej štátnej správy. To je niečo, čo sme tu doteraz nemali. A kolega Dostál tu aj definoval ten zákon, že čo definuje tento úrad ústrednej štátnej správy alebo orgán ústrednej štátnej správy, a nič také tam nie je okrem všeobecných ustanovení. Čiže je to ďalší účelový krok, ktorý má smerovať k tomu, že by tam mal byť inštalovaný niekto, kto už tu sedí v Národnej rade Slovenskej republiky. A to, čo sa šušká, je aktuálne predseda branno-bezpečnostného výboru pán Gašpar.
Všeobecné informácie, ktoré sa spomínali v kontexte tejto zmeny, boli asi také, že pán Gašpar sa necítil úplne komfortne zmeniť alebo odísť z parlamentu bez toho, aby nemal tú istotu, že by sa doňho znova mohol vrátiť a mať teda aj imunitu. Tu vidíme ten príklad a ten dôvod, prečo to tak je. Čo ma ale osobne mrzí a myslím si, že pánovi Gašparovi sa ešte budeme venovať v najbližších mesiacoch budúceho roka, je nielen to, že je teda obvinený, obžalovaný a všetky tieto veci, ale naši spojenci ho vnímajú ako nespoľahlivú osobu. Osobu, s ktorou v rámci spravodajskej komunity s ním nebudú chcieť spolupracovať, jednoducho nebude tá dôvera na dostatočnej úrovni. Ale napriek tomu táto garnitúra a niektorí jej čelní predstavitelia vynakladajú maximálne úsilie, aby presviedčali našich partnerov a spojencov, že sa zaňho zaručia a že bude naozaj spoľahlivý partner pre spoluprácu spravodajských služieb, prosím vás pekne, s našimi spojencami.
Ja len drobnosť. Ak si niekto prečíta články a názory pána Gašpara, jeho konšpirácie, jeho afinita a taká tá náchylnosť k dezinformáciám ku Kremľu a podobne, myslíte si, že to spravodajské komunity nevnímajú a nevedia a nečítajú? Že toto jednoducho dajú do šuflíka, že to si nebudeme všímať? Nehovoriac o iných veciach, podstatnejších veciach.
Takže toto sú tie momenty, ktoré tu máme a ktoré prináša so sebou aj tento zákon. Čiže nie je to len ministerstvo športu a definovania receptu na varenie halušiek, je to oveľa širšie a oveľa hlbšie, čo tento zákon obsahuje. A preto je dôležité, že sa tomuto zákonu budeme venovať, že o ňom diskutujeme a že obnažujeme aj tie jeho skryté časti v rámci tohto zákona. Čiže asi toľko k tomuto.
Ja len dúfam, že sa nedožijeme toho, že pán Pellegrini raz bude prezident a bude menovať pána Gašpara do funkcie riaditeľa Slovenskej informačnej služby. Myslím si, že už väčší dôkaz toho, že naše spojenectvo, naša, naše euroatlantické ukotvenie im tým pádom je úplne ukradnuté. Na druhej strane by z toho aspoň bolo jasné našim spojencom a partnerom, akým smerom sa Slovenská republika uberať bude. Možnože sú aj takí, ktorí ešte dúfajú, že to, čo vidíme zo strany Roberta Fica, je len akési pozérstvo a hra pre vnútornú politickú scénu, ale pevne verím, že po tomto by tie nádeje stratili. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán Hargaš, vy ste vo svojom prejave vystihol niekoľko zásadných momentov tohto zákona, ktoré vlastne odkrývajú jeho podstatu. Nejde tu len o to, že tu vzniká akési ministerstvo športu a definovanie národného menu varenia halušiek, ale ide o to, že tam sú súčasťou toho zákona aj niektoré návrhy, ktoré jasne poukazujú na to, akým spôsobom sa táto vládna garnitúra pod vedením SMER-u snaží uzurpovať si moc. Správne ste poukázal na to, že či už sa bavíme o menovaní predsedu štatistického úradu alebo Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a ďalšími týmito úradmi, tak dochádza tu k zásadnej zmene, a teda porušovanie určitých demokratických pravidiel, ktoré sme tu mali a ktoré táto garnitúra ide rušiť. Ono, povedzme si to na rovinu, takým základným prvkom alebo znakom diktatúry je vlastne to, že sa začne uplatňovať neobmedzená politická moc buď diktátorom, alebo akousi, alebo nejakou politickou skupinou. A toto sú prvé kroky a znaky toho, ako sa my uberáme postupne k autokracii a možnože až k diktatúre, pretože títo ľudia už raz zažili, že by mohli byť zavretí za svoje skutky, tak už sa chcú tomu vyhnúť a urobia všetko pre to, a toto je jeden z príkladov toho, ako sa chcú k tomu postupne dopracovať. Dosádzať si vlastných ľudí na každú funkciu bez ohľadu na to, či majú na to kvalifikovaných ľudí, alebo nie.

Ďakujem. Ďakujem veľmi pekne, kolegovia, myslím si, že je dôležité, aby sme si nenechali brať slovo. Nie, to sa netýka teraz len dnes mňa, ale môže sa to týkať zajtra alebo hocikedy hociktorého z vás.
Čo sa týka situácie, teda tému, ktorú otvoril aj Braňo Gröhling, ministerstva športu, tak najprv práve hovoril presne o tom, že ako nehospodárne je vytváranie takejto inštitúcie, ktorá podľa odhadov, ktoré máme k dispozícii, bude stáť zhruba 200 mil. Dvesto miliónov eur, ktoré sú len že začiatočná investícia na vznik takéhoto ministerstva, ktoré, ako veľmi dobre vieme a poznáme, si časom potom bude žiadať aj ďalšie investície, pretože vždy budú vznikať nejaké nové oblasti, ktorým sa bude treba venovať, do ktorých bude treba investovať, rozvíjať ich a tak ďalej, takže môžme rátať, že tieto náklady budú rásť. A zoberme si to na rovinu, že ten šport na Slovensku, aký je. Napríklad sme jediná krajina v Európe a v Európskej únii, ktorá nemá že športovú atletickú halu, hej? Ale za to budeme mať ministerstvo športu za 200 miliónov. Čiže to je presne to, čo sa tu robí a čo sa tu vytvára, čiže nejaké teplé miestečká pre koaličného partnera, teda pre Slovenskú národnú stranu, namiesto toho, aby sa reálne investovalo do športu. A čo z toho bude? Bude z toho to, že títo politickí nominanti budú zneužívať toto ministerstvo na svoje fotečky, na svoju propagandu, na svoju propagáciu len preto, aby sa ukázali, že niečo tomu športu dajú, čo mu vlastne už predtým zobrali.
Takže ďakujem veľmi pekne.