Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, kolegyne, kolegovia, vážená pani ministerka, existenciu média verejnej služby nespochybňuje v tomto parlamente a myslím si, že v tomto štáte nikto. Má plné opodstatnenie, veď žijeme a pracujeme a fungujeme v duálnom mediálnom systéme za existencie privátnych komerčných médií a, samozrejme, aj verejnoprávnych médií.
Moju rozpravu alebo leitmotívom mojej rozpravy bude otázka: "Plní médium verejnej služby to poslanie, ktoré mu zo zákona prináleží?" Podľa jeho súčasného manažmentu zrejme áno. Manažment je o tom dokonca skalopevne presvedčený a doslova nepripúšťa iný názor. Tam manažment RTVS robí zo značky živý symbol a glorifikuje sám seba za jediného ochrancu slobody prejavu a slobody novinárskej tvorby. Nepripúšťať iný názor znamená nedostatok alebo absenciu sebareflexie. Odtiaľ je už len kúsok k profesionálnej slepote, teda ku stavu, v ktorom manažment sám seba presviedča o svojej vlastnej dokonalosti a neomylnosti. Hovorím o stave, keď človek nie je schopný prijať ani tú najmenšiu kritiku, ani tú najmenšiu pochybnosť. A ba čo viac, nie je schopný a nie je ochotný sa ani nad tým zamyslieť, či náhodou na tých pochybnostiach a na tej kritike nie je aspoň zrnko pravdy. Takejto situácii sa ľudovo hovorí spánok na vavrínoch. A to je jedna z najväčších výčitiek voči manažmentu RTVS.
Prečo nový zákon? Preto, lebo treba robiť systémové zmeny. Je nevyhnutné, aby sme urobili systémové zmeny. Najväčšou zmenou, ktorú v RTVS treba urobiť, je odpolitizovanie spolitizovaného média. RTVS treba vrátiť do verejnoprávneho, etického, programového a vysielacieho formátu. Tam je jeho legitímne miesto v slovenskom mediálnom prostredí. RTVS má byť pre najširšiu, opakujem a zdôrazňujem, najširšiu verejnosť zdrojom aktuálnych, objektívnych, vyvážených informácií. Okrem toho tieto informácie musia byť nestranné a maximálne dôveryhodné. Médium verejnej služby nemá byť zdrojom hotových postojov, ktoré servíruje divákom a poslucháčom, postojov, do ktorých si redaktori pretavujú vlastné emócie, také alebo onaké presvedčenie, také alebo onaké emócie alebo antipatie. Ale že to, žiaľbohu, je pravda, dokazujú spravodajské aj publicistické relácie. Tie majú byť výkladnou skriňou tobôž takého média, akým je médium verejnej služby.
RTVS má byť jedinečné médium. Ruku na srdce, je také naozaj? RTVS má byť dôveryhodné médium. Je také naozaj? Namiesto toho, aby médium tejto, tohto formátu bolo jedinečné, snaží sa kopírovať trendy komerčných médií. Platí to o čiastkových príspevkoch a platí to aj o väčších spravodajských a publicistických formátoch. Čo je smutné a čo je tiež výčitkou, je to, že RTVS sa štýlom snaží porovnávať a de facto konkurovať komerčným médiám. To je kardinálna hlúposť a kardinálny omyl manažmentu RTVS. RTVS má byť médium jedinečné formátovo, programom, zvukom a obrazom, informačnou hodnotou, špičkovou spisovnou slovenčinou, kultivovaným prejavom a rešpektovanými moderátormi. Ruku na srdce, je to naozaj tak?
Faktom je, že RTVS sa od svojho zákonom stanoveného poslania odklonil. Problém RTVS je aj v tom, že v rokoch 2020 až 2023 nerobil RTVS informačnú žurnalistiku, ale robil aktivistickú žurnalistiku a vykonával nadprácu. Namiesto kontroly a kritiky, zdravej kritiky štátnej moci sa stal servilným voči vládnej elite a voči vládnej propagande. Stal sa šíriteľom vládnych postojov ku covidu, k celoplošnému testovaniu, k očkovaniu ako k slobode, teda k vakcinácii, potom aj k ďalším témam, ako sú vojna na Ukrajine, dodávky zbraní, alebo aktuálne témy veto z Európskej únie, ktoré plánuje zrušiť pre menšie štáty, alebo spomeniem ešte pandemickú zmluvu WHO, o ktorej sa takmer vôbec nehovorí. Namiesto konštruktívnej debaty, názorovej plurality a informačnej plurality, striktnej objektívnosti nabral propagandistický charakter v spravodajských príspevkoch aj v diskusiách. Z programu RTVS začala vyžarovať tendenčnosť, obhajoba vládnych doktrín, nátlakovosť a s tým súvisiaca manipulatívnosť. A toto je najlepšia cesta ako divákov a poslucháčov médií a verejnej služby od takého médiá odstrašiť a odpudiť a nasmerovať ho k alternatívnym médiám.
Ja si alternatívne médiá nesmierne vážim, pretože presne v časoch, ktoré som spomínal, v rokoch 2020 až 2023 práve alternatívne médiá do značnej miery suplovali informačnú a názorovú pluralitu, ktorú mali zabezpečovať práve médiá verejnej služby, alebo ak chcete, médiá hlavného prúdu. Takže na Slovensku došlo v mediálnom prostredí k takému zaujímavému presunu alebo preskupeniu síl, kedy sa v tom období, ktoré som spomínal, z médií alternatívnych vlastne stali médiá hlavného prúdu, a naopak, z médií hlavného prúdu sa z mnohých týchto médií stali v podstate alternatívne médiá.
Veľkým problémom RTVS je aj to, že samo osebe nie je najvyšším štandardom, nie je najvyšším štandardom žurnalistickej tvorby, skôr naopak. Ak dovolíte jednu moju osobnú profesionálnu skúsenosť a porovnanie s BBC. Sedem rokov som pracoval v Londýne vo svetovej verejnoprávnej jednotke, ktorou je rozhlasová a televízna stanica BBC, ako zahraničnopolitický komentátor a tímlíder. Pamätám si dodnes na slová generálneho riaditeľa, ktorý nás vítal v ´posh house´ ako najnovších nováčikov vtedy, a okrem iného povedal, budem to parafrázovať: Berte to v dobrom, prosím, a berte to jednoznačne ako stanovisko BBC k vám, ktorí prichádzate ako nováčikovia. Vaše politické názory, vaše náboženské presvedčenie, vaša akákoľvek orientácia, vaše akékoľvek sympatie, antipatie, vaše emócie si nechajte doma. Do redakcie do BBC príďte ako do svätostánku, ktorý si ctí informačnú pluralitu a nezávislosť a nestrannosť. Ak nie ste toho schopní, nech sa páči, tam sú dvere, ušetríte čas nám aj vám a môžete ísť preč. Toto boli slová generálneho riaditeľa BBC na privítanie. Samozrejmé, že nikto nevstal, lebo všetci, ktorí sme tam boli vybratí na základe konkurzov, sme boli stotožnení s touto filozofiou a s touto mierou obrovskej slobody. Čo tým chcem povedať? Týmto príkladom chcem povedať to, že do BBC, ktorá je nespochybne svetovou verejnoprávnou jednotkou, chodia pracovať a idú pracovať profesionálne aj osobnostne vyzretí novinári, ktorí svoju prácu pre takéto médium považujú za najvyššiu česť. Považujú to dokonca za vrchol svojej profesionálnej kariéry. Takýmto ľuďom so životnými a profesionálnymi skúsenosťami verejnosť verí a dôveruje. Tu je jeden príklad, ako sa dá budovať dôveryhodnosť značky.
Ako to je u nás? U nás idú mladí absolventi žurnalistiky s diplomom, na ktorom ešte neuschol atrament, samozrejme ako do prvého média do RTVS. RTVS ich prijíma, samozrejme, čo je dobré, lebo generačná výmena tiež musí byť. Ale v podstate mladým redaktorom, nechcem ich všetkých kritizovať a hádzať do jedného vreca, samozrejme, ale týmto redaktorom bez životných skúseností a bez náležitých profesionálnych skúseností umožní realizovať sa v praxi. Lenže títo mladí redaktori sa po pár týždňoch aklimatizácie v RTVS začínajú obzerať na Kolibu, do Záhorskej Bystrice alebo do Ružinova, kde, v ktorej komerčnej televízii sa uvoľňuje nejaké miesto s lepším a vyšším zárobkom. Takže toto by nemalo tak byť a RTVS aj preto si musí budovať svoju dôveryhodnosť, aj značky, aj inštitúcie ako celku, aby sa mohla vydať na naozaj cestu k dôveryhodnosti.
Ďalším problémom RTVS je, a ten, ktorý vyvoláva problémy, je odbornosť a profesionalita manažmentu. O tej mám vážne pochybnosti a myslím si, že nie som jediný. Manažmentu RTVS sa situácia vymkla spod racionálnej kontroly. Manažment zlyháva a zlyháva nielen v spravodajstve a publicistike, kde dovoľuje vysielať názorovo jednostranné, jednostranným, vyhroteným indivíduám, ako napríklad, keď spomeniem konkrétnu reláciu "Večer s Havranom", kde sme počas existencie tejto relácie nikdy, podotýkam, nikdy nenašli názorovú pluralitu. Je to vždy relácia s jednofarebnými odborníkmi a s jednofarebnou témou a, samozrejme, aj postojmi k nej.
Ďalším príkladom je relácia "Silná zostava", ktorá sa už skončila, skončila sa veľmi neslávnym spôsobom, keď si pani moderátorka z večera na ráno uvedomila, že je načase vymeniť moderátorské kreslo v RTVS za iné kreslo a bude kandidovať do európskeho parlamentu. RTVS ukončila pracovnú zmluvu, čo jej slúži ku cti, teda RTVS hlavne, ale nič sa tým nemení na probléme, že v RTVS pracujú ľudia, ktorí sú aj živnostníci, a toto je jeden ďalší porovnávací prvok z BBC, kde nemôžete pracovať, ak robíte pre nejaké iné médium, to je nonsens ´no way´. Nemôžete pracovať pre Denník SME alebo pre iné ultrapravicové médiá a vysielať večer ako moderátor spravodajskú reláciu alebo diskusnú reláciu takéhoto formátu. To je absurdné. V tomto spočíva zlyhanie manažmentu.
Samozrejmé, že sú sťažnosti a množia sa sťažnosti a mnohé sťažnosti sú na Radu pre mediálne služby, ktorá dennodenne dostáva podnety na neobjektívnosť, tendenčnosť príspevkov alebo tendenčnosť moderátorov. Paradoxné je, že zákon, ktorý v súčasnosti platí, Rade pre mediálne služby neumožňuje dať RTVS finančnú pokutu. Rada pre mediálne služby má, čuduj sa svete, usmievajme sa všetci, Rada pre mediálne služby má iba tri možnosti, ako postihnúť RTVS za akýkoľvek prehrešok. Prvým nástrojom je upozornenie, druhým nástrojom je prinútiť zverejniť oznam o porušení zákona alebo pozastaviť danú reláciu, alebo zobrať médiu licenciu. Pri tejto príležitosti sa nám ukazuje aj veľmi vážna potreba rozšíriť kompetencie Rady pre mediálne služby, aby mala aj prísnejšie represie voči médiám verejnej služby, rovnako ako voči médiám komerčným, kde naozaj lietajú niekoľkotisícové pokuty za akékoľvek prehrešky.
Aké sú kľúčové zmeny v návrhu zákona o RTVS, resp. STVR? Ako všetci vieme už z prečítania tohto zákona, návrh stanovuje financovanie, teda finančný model naviazaný na štátny rozpočet, ktorý, podotýkam, nie je dielom Slovenskej národnej strany, ale je dielom liberálneho spektra parlamentu, teda konkrétne Slobody a Solidarity. Návrh zákona stanovuje naviazanie na štátnu, na štátny rozpočet vo výške najmenej 0,12 HDP, podotýkam najmenej, čo znamená, že tá podpora, finančná, môže byť, samozrejme, aj vyššia podľa možností štátneho rozpočtu. A tento príspevok je garantovaný a nárokovateľný príspevok štátu. Pomoc predstavuje aj rozšírenie balíka reklamy na 5 % vysielacieho času a príjmov z nej. Pokiaľ ide o príjmy, tak predpoklad príjmov je niekoľko desiatok miliónov eur. No a podľa môjho názoru aj tretia forma financovania sa, samozrejme, len čiastková existuje, a to je úspora vlastná, úspora RTVS. Vďaka precíznym a dokonalým auditom pracovných pozícií si myslím, že je tam možné ušetriť pekných pár peňazí, pretože v RTVS, či sa to páči niekomu, alebo nie, je značná prezamestnanosť. A stačí úplne urobiť audit pracovných pozícií, opodstatnenie jednotlivých pozícií, či sa nedajú kumulovať, či sa nedajú nahradiť, a určite tam budú veľmi výrazné úspory aj v samotnej inštitúcii.
Ďalšia zmena smerom k odpolitizovaniu inštitúcie je zmena spôsobu voľby generálneho riaditeľa. Prechádza z parlamentu na odborný orgán Radu STVR. V jej právomoci bude voľba generálneho riaditeľa samozrejme za vopred stanovených a verejne vypísaných podmienok v rámci výberových konaní a jej právomocou bude aj v rámci svojich kompetencií odvolať generálneho riaditeľa, samozrejme za stanovených podmienok. Novinkou je návrh etickej komisie, ktorá bude vyhodnocovať dodržiavanie etických štandardov tak vo fungovaní inštitúcie, ako aj v tvorivej práci redaktorov a v samotnom programe. Čiže etická komisia bude nápomocná Rade RTVS a nápomocná aj generálnemu riaditeľovi a nápomocná aj manažmentu.
Etická stránka je veľmi dôležitá. Keď som ja chodil na rozhlasovú a televíznu žurnalistiku, naši profesori nám vždy zdôrazňovali etickosť práce novinára. A tá etickosť spočíva nielen v tom, že novinár má právo na všetko, ale aj v tom, že novinár nesie plnú osobnú a profesionálnu zodpovednosť za všetko, čo vyprodukuje, čo odvysiela a čo podáva verejnosti. Etická komisia bude teda nápomocná v tomto. Samozrejme nebude zasahovať do dramaturgie programov, ale bude v konečnom dôsledku posudzovať a nastavovať štandardy pre redaktorov, či už v tvorivom procese, ale aj v procese bežného občianskeho žitia týchto redaktorov. Pretože redaktor verejnoprávneho média je redaktorom verejnoprávneho média nielen za mikrofónom alebo pred kamerou, ale aj vo svojom civilnom a osobnom živote. A tak sa má aj správať. On je reprezentantom nielen od 18. do 16. hodiny v redakcii, kde potom stiahnu rolety a je po všetkom, ale on je reprezentantom verejnoprávneho média celý svoj profesionálny život, pokiaľ tam pracuje. To znamená, aj vo svojej činnosti na sociálnych sieťach, na Facebookoch, na Instagramoch a podobne, kde jednoducho z titulu toho, že robí pre verejnoprávne médium, nemôže ventilovať svoje osobné názory, svoje antipatie alebo sympatie, alebo emócie. Jednoducho pracovníkovi a redaktorovi verejnoprávneho vysielania toto v žiadnom prípade neprislúcha.
Ja viem, že akákoľvek zmena v inštitúcii, a to je jedno, či to je RTVS alebo hocijaká firma, organizácia, zmena v riadení prináša vždy určité obavy, strach zamestnancov, formu neistoty a veľa pochybností. Tu však opakujem, že nejde v žiadnom prípade o likvidáciu média verejnej služby, čo som zdôraznil hneď v mojej prvej vete v rozprave, ale o jeho prinavrátenie na piedestál ozajstnej a pravej verejnoprávnosti.
Predpokladom zvládnutia zmien a manažmentu zmien bude citlivá, rozumná a logická, dobrá komunikácia manažmentu. Ako zvládne odkomunikovanie novej stratégie zamestnancom, ako si dokáže získať ich dôveru, ako ich dokáže presvedčiť o potrebe racionalizácie a trebárs aj personálneho zoštíhlenia, že aj s menším počtom ľudí, ale dobre a nadštandardne zaplatených sa dá robiť veľká a dobrá muzika. RTVS má veľa šikovných a kreatívnych ľudí, zamestnancov, a tí predstavujú obrovský potenciál, na ktorom sa dá budovať. Budovať to, čo RTVS najviac chýba, a to je dôvera verejnosti. Podaktorí kolegovia a kolegyne si stotožňujú prieskumy objektívneho vysielania s dôveryhodnosťou. Podotýkam, že to vôbec nie je to isté. Samozrejme, má to vplyv jedno na druhé, ale nedá sa to stotožňovať. Pretože prieskum dôveryhodnosti nemôže byť prieskumom, ale mal by to byť seriózny výskum, nie prieskum agentúry, ktorá robí na tisícke, na vzorke tisíc respondentov a veľmi často aj telefonicky.
Takže dôvera verejnosti, tá sa nedá kúpiť, tá sa nedá ukradnúť a tá sa nedá ani naočkovať. Tá sa dá dlhodobo tvoriť, dlhodobo krok po kroku dôsledne budovať. Šanca je tu veľká, len to chce menej manažérskej a marketingovej teatrálnosti, menej strašenia, menej účelovej hystérie, ale o to viac sebareflexie, súdržnosti a spolupráce. Keď to všetci pochopia, STVR sa bude tešiť aj pod novým menom, aj pod novým manažmentom rastúcej dôvere, rastúcej hrdosti svojich zamestnancov a bude v nej naozaj radosť pracovať.
V rámci svojho vystúpenia v rozprave ešte by som sa na záver chcel dotknúť listu, ktorý som dostal od iniciatívy zamestnancov a spolupracovníkov RTVS za verejnoprávnosť a nezávislosť. V liste okrem iného ma žiadajú, aby som nepodporil návrh zákona o Slovenskej televízii a rozhlase. Argumentujú napríklad tým, citáciou istej výtvarníčky, signatárky, údajne signatárky Charty 78 (správne: Charty 77, pozn. red.), pani Kyry Matuštíkovej, ktorá okrem iného uvádza, že novinári sú tu na to, aby boli ako strážni psi nad politikmi, lebo politici sa zaviazali slúžiť ľuďom a nie opačne.
No na prvý pohľad celkom rozumné, ale je to guláš. Je to ideologický a myšlienkový guláš, pretože nielen politici sa zaviazali slúžiť ľuďom a verejnosti, ale slúžiť ľuďom a verejnosti sú zaviazaní aj tí, ktorí robia novinárske povolanie, žurnalisti, lebo žurnalistika nie je profesia, to nie je robota, to je poslanie. To je presne tak, ako poslanie je poslanie lekára napríklad. Z toho, z toho vyžarujú a vyžadujú sa nejaké, nejaké konzekvencie a nejaké dispozície pre tých novinárov. Takže áno, novinári by mali byť strážnymi psami demokracie a politiky, ale nie strážni psi nad politikmi. Veľmi zlá konštrukcia, vetná. Novinár je skrátka poslanie a slúži rovnako ľuďom, ako, ako slúži poslanec, resp. politik.
Druhá myšlienka, ktorú tu zdôrazňujú v liste, je základný zákon nášho štátu, ktorý hovorí: "Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.". Veta pravdivá, požiadavka pravdivá a ľudia sa s ňou snažia zžiť a riešiť. Pýtam sa však na záver, kde bola tá sloboda prejavu a právo na informácie, ktoré má byť zaručené, v rokoch 2020 až 2023? Bola vari, športovo povedané, v ofsajde, v postavení mimo hry? Kde bola vtedy sloboda prejavu a právo verejnosti na informácie, keď sa zatvárali médiá, najmä alternatívne médiá, keď sa zatvárali weby a keď sa začal odklon verejnoprávnych médií a médií verejnej služby od svojho zákonom stanoveného poslania? Pýtam sa, kde vtedy boli poslanci? Kde vtedy bola politika? Kde vtedy bola Rada pre mediálne služby? Uznávam, bolo to veľmi kom... obdobie, ktoré bolo netradičné, v histórii sa neopakovalo ešte a nestalo, ale bez ohľadu na to tie kroky, ktoré mali viesť práve k zaručeniu informovanosti a plurality názorov, vám sa zdá, že v týchto rokoch televízia verejnej služby a rozhlas verejnej služby vystupoval ako nezávislá inštitúcia rešpektujúca tento článok ústavy? Môžete, môžeme sa nad tým všetci zamyslieť.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
