Videokanál poslanca

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, stretávame sa tu opäť v rámci skráteného legislatívneho konania k tej istej zmene, ku ktorej sme tu boli nejaký ten týždeň dozadu. Vláda si jednoznačne priznala, že urobila chybu. Je to úplne jasné a zrejmé na základe toho návrhu, ktorý sem prišiel. V tom hanebnom Trestnom zákone, v ktorom zjavne kľúčovo jej išlo o ochranu svojich vlastných ľudí, lebo inak sa nedá pochopiť, pán minister, že prečo ste sa sústredili iba účelovo na niektoré zmeny a nie na tie, ktoré, ku ktorým bola teda spoločenská objednávka, ak teda sa bavíme o spoločenskej objednávke, a ja k nej poviem viac, že čo je spoločenská objednávka.
Spoločenská objednávka, ak ideme meniť teda ten Trestný zákon, ktorý sa tu prijal nejaký týždeň dozadu a ktorého súčasťou bola aj zmena trestného procesu a ktorého súčasťou bolo aj rušenie špeciálnej prokuratúry, nuž tou spoločenskou objednávkou bola tá zmena, ktorá prešla riadnym pripomienkovým konaním a je tam na stole u pána ministra spravodlivosti. To je spoločenská objednávka. Spoločenská objednávka bola naozaj urobiť restoratívnu justíciu, ale tú ste neurobili. Nemáte na ňu ľudí, nemáte na ňu zmeny ustanovení, ktoré by naozaj viedli páchateľa, aby nahradil škodu. Spoločenská objednávka bola v nejakej miere aj pozrieť sa osobitne na trestné sadzby, ale kľúčovo na tie, ktoré súviseli s drogovými trestnými činmi, aby sme jasne odlíšili užívateľa drog a toho, čo s tými drogami obchoduje. Tam by som povedala, nejaká ambícia z vašej strany bola ukázaná na začiatku a potom ste sa vrátili niekde späť.
Spoločenská objednávka jednoznačne bola, aby sme mali efektívny trestný proces, aby sme vedeli páchateľa postaviť pred súd. Ale, prepáčte, vy ste teda išli proti spoločenskej objednávke vo vašom návrhu zákona, ktorý tu narýchlo prešiel, lebo ste sťažili ten proces. A ja poviem iba jednu z vecí, chcete od sudcu, keď mu už konečne príde obžaloba, aby ešte odôvodňoval, že naozaj o tej obžalobe bude konať. Tak prepáčte, ale toto naozaj nie je spoločenská objednávka. A už vôbec to nie je, pán minister, v súlade s Českom, Rakúskom alebo Nemeckom. Vy ste si proste jednoducho povyberali, čo sa vám hodilo, ale nie vôbec to, čo bola spoločenská objednávka.
Spoločenská objednávka určite nebola znižovať trestné sadzby trestných činov proti korupcii. No určite toto nebola spoločenská objednávka. Tak keď je spoločenská objednávka teraz v tomto skrátenom legislatívnom konaní, tak prečo tu nevraciame späť tie trestné sadzby. Lebo to je spoločenská objednávka, mať prísne tresty ohľadom korupcie. Tak tam tá spoločenská objednávka nie je. Tak ja sa potom strácam. Dávam bokom, že zákon nepamätá na dôvod pre skrátené legislatívne konanie spoločenskú objednávku, také nepoznáme, ale to už tu bolo v ostatných prednesoch jasne uvedené. Ešte vystúpi, predpokladám, Ondrej Dostál, on sa bude určite osobitne venovať dôvodom na skrátené legislatívne konanie, ktoré sú v zákone. Spoločenskú objednávku tam nepoznáme, ale teda keby sme teda sa snažili aj pochopiť, že chcete v plnosti tej spoločenskej objednávke vyhovieť, tak treba povedať, že teda sa vám to nepodarilo.
A ja teda skúsim iba k tým premlčacím lehotám. Ak ste si povedali, že spoločenská objednávka je to, čo súvisí s objasňovaním trestných činov, no tak ste si teda povyberali, veď ja ako v niečom populisticky rozumiem, že keď ste zistili, že odpíšete objasnenie trestného činu ohľadom vraždy Daniela Tupého, že ste sa proste na konci dňa zarazili. Ako ja rozumiem aj populisticky, aj politicky, že ste sa zarazili, keď ste zistili, že jednoducho skrátite trestné činy ohľadom sexuálneho násilia, osobitne aj vrátene, samozrejme, znásilnenia, že toto jednoducho ani cez vašich voličov neprejde. To proste bolo veľmi jednoznačné. Ale v prieskumoch aj vaši voliči sa vyjadrili, že podľa nich tie prísne tresty za korupciu sú v poriadku. Vaši voliči nechcú, aby ste ich znižovali. Vaši voliči sa vôbec nevyjadrujú ani k tomu, takže zjavne spoločenská objednávka je niekde inde, aby sme skracovali priestor pre objasnenie trestných činov, ktoré súvisia s korupciou. Spoločenská objednávka je tu úplne niekde inde. Spoločenská objednávka je vyšetrovať trestné činy korupcie a byť v tom efektívni.
Takže ak teda ste išli cestou spoločenskej objednávky, tak ja hľadám, kde je navrátenie späť existencie Úradu špeciálnej prokuratúry. Lebo ten teda efektný v tom boji proti korupcii je. No, sa to dotklo vašich nominantov, tak rozumiem, že už tá spoločenská objednávka tu prestala fungovať.
Takže vymysleli ste si pojem spoločenská objednávka, dosadili ste si tam niečo, čo vám tak trošku vyhovuje a nie ste schopní si ani priznať, že ste urobili vážnu chybu. Urobili ste vážnu chybu, my sme vás na ňu upozorňovali a nemáte naozaj ani toľko, by som povedala, rešpektu k sebe samým, aby ste si priznali chybu, pán minister. Aby ste si, pán minister, priznali chybu a napísali to aj do návrhu, tak ja rozumiem, že vás to nezaujíma, tak radšej si budete pozerať správy v mobile. Určite je to príjemnejšie ako počúvať tu teraz opozičných poslancov, ktorí vám pripomínajú, že chybu ste urobili a nemáte ani, ani toľko rešpektu k sebe, aby ste proste to doznali v tom návrhu. Aby ste v návrhu, v ktorom máte napísať dôvody na skrátené legislatívne konanie, jednoducho napísali ten dôvod, ktorý viete, že jediný môže obstáť. Tak to proste tam nedáte tam ten dôvod a vy ich viete veľmi dobre, osobitne ako minister spravodlivosti, ktorý sa teraz stará o legislatívny proces. Veď vy sa staráte o legislatívny proces. Vy sa staráte, tak ako mi chcete povedať, že neviete čo sú dôvody na skrátené legislatívne konanie? To znamená, že vy ani nechcete urobiť zdanie, že ten dokument, ktorý ste nám dali do parlamentu, že nám poviete, ktorý ten dôvod tam je. Že nám to proste nenapíšete. Proste ako to už je taká neúcta, prepáčte, aj k parlamentu a parlamentnej demokracii, že vy sa ani neunúvate, aby v tom návrhu ste proste dostali tomu, čo hovorí zákon. Tak už sme sa dostali k tomu, že nielenže to neobstojí obsahovo, ale už sa neunúvate tam ani napísať, ktorý dôvod to je. Proste to tam nenapíšete. Ako sme to z vás ťahali, prepáčte, ako z deky na ústavnoprávnom výbore, že ktorý dôvod to teda je. A potom keď ste spomenuli, no tak bude to to ohrozenie tých ľudských práv, tak keď som sa na to opýtala, tak že je to to ohrozenie? No vlastne nie, lebo my si vlastne nepriznávame žiadnu chybu, lebo podľa nás je všetko tak, jak je, dobre. Tak strieľate si do kolena, aj keď ste nechceli, aby to tak vyzeralo, ale je to tak. Je to tak. Urobili ste zlý zákon, ide proti ľuďom a nejakú časť naprávate, lebo to ste pochopili, že proste je to dratom do oka. Je to dratom do oka obetiam vrážd, obetiam znásilnenia a to ste doznali na konci dňa, že zase až tak ďaleko nie ste schopní a spôsobilí ísť. Ale toto keď si myslíte, že toto je tá spoločenská objednávka, ak si myslíte, že pre toto proste ľudia teraz budú spokojní s touto právnou úpravou, tak ste na veľkom omyle. Na veľkom omyle.
Vzhľadom na to, že ste urobili taký hanebný Trestný zákon, že má v sebe toľko, ale toľko nedostatkov z hľadiska zákonnosti ústavnosti, myslím ten z roku 2024, ktorého číslo nepoznáme, o tom hovorím teraz, z 8. februára, myslím ten zákon, ktorý keď sa pozeráme, čo teraz zmeníme, tak v tom zozname tých predpisov ho tam ani nemáme. Máme tam _/2024. Ja teda vám poviem, ja si nepamätám prípad, kedy by menil parlament zákon, ktorý proste nemá ani svoje číslo. Ja som sa naozaj pýtala a ja som na taký žiadny prípad neprišla. Že a je to vo vašich rukách, meníte ho tu a vy ho proste ani nezverejníte, vy sem normálne prídete, neurobíte nič preto, aby ste ten zákon zverejnili a bol platný, a vy sem prídete a idete ho meniť a v tom zozname vám to nepríde trápne, že tam proste ho neviete ani pomenovať jasne. Že tam proste dáte _/2024. Prepáčte, ale to je taká hanba. Tak ani nám nepoviete, ktorý dôvod je to, ale ani nám neoznačíte zákon, ktorý proste chcete, aby sme teraz rýchlo zmenili. A keď sa vás všetci pýtajú prečo, no tak poviete preto, lebo my tomu Ústavnému súdu nevyjdeme v ústrety.
Tak ja v tejto súvislosti si dovolím teda poukázať na to, že máme tu trestný čin sabotáže a tomu teda skracujete premlčacie lehoty. Tak mi to príde, že asi je to dôležité. Asi aj pre vás. Lebo keď sabotujete Ústavný súd a robíte to vedomo, tak podľa mňa sa dopúšťate trestného činu sabotáže. A môže sa to javiť, že je to tvrdé, ale ja som presvedčená, že je to tak. Pretože vy vedome, vedome sabotujete Ústavný súd. A jasne to priznávate vo všetkých vašich krokoch. Takže dobre, takže teraz rokujeme v zrýchlenom legislatívnom konaní o zákone _/2024. A my, samozrejme, si to vieme dohľadať, že to je ten z 8. februára, ktorý sme napadli na Ústavnom súde dvomi podaniami opozičných poslancov. To tiež myslím, že ešte nebolo, že tu sú dve podania opozičných poslancov. Jednoducho tak vážne sme považovali toto, tento zákon a argumentáciu k nemu podložiť, že sú tam dva takéto návrhy.
No a keď sa teda vrátim k tej spoločenskej objednávke a k tomu, že teraz si asi myslíte, že odpadli dôvody protiústavnosti. To si myslím, že takto si to predstavujete, že Ústavnému súdu nedáme priestor, aby rozhodol, my to teda nezverejníme, teraz prijmeme rýchlo zákon, v ktorom povieme spoločenská objednávka je naplnená. No ale ja teda k tej spoločenskej objednávke, iba čo sa týka premlčacích lehôt, lebo teda dala som si tú prácu aj spolu s ostatnými opozičnými poslancami, s ktorými sme podávali jeden z tých návrhov na Ústavnom súde, a prešli sme všetky skutkové podstaty trestných činov, všetky. Je to jedna z príloh k podaniu na Ústavnom súde. A myslím s ohľadom aj na to, že tu teraz prebieha teraz toto skrátené legislatívne konanie k premlčacím lehotám, je namieste aj túto analýzu sprístupniť. Pretože z nej jednoznačne vyplýva po prvé to, že vy tým hanebným Trestným zákonom ste zmenili viac ako polovicu podstaty Trestného zákona. Zasiahli ste do viac ako polovici skutkových podstát trestných činov. Či už tým, že ste menili výšku škody, či už tým, že ste menili premlčanie, alebo tým, že ste menili trestné sadzby. A teraz prichádzate s tým, že je tu teda iba časť, že idete teda niečo zmeniť, lebo je tu nejaká spoločenská objednávka.
Tak ja sa vraciam k tej spoločenskej objednávke a k premlčacím lehotám, lebo zjavne ste sa rozhodli, že spoločenskou objednávkou je zamerať sa na premlčacie lehoty a iba na niektoré trestné činy. Tak ja politicky rozumiem, že ste si zobrali trestné činy, ktoré sú proti životu a zdraviu, ktoré sú proti ľudskej dôstojnosti, ktoré sú proti rodine a mládeži, rozumiem. Ale súčasne nerozumiem, prečo ste si nezobrali aj trestné činy proti majetku, prečo vám nezáleží na tom, že ľudia už nebudú mať dvadsať rokov na objasnenie trestného činu, ale iba desať. A že vám to nevadí ani pri legalizácii výnosu z trestnej činnosti. A že vám to nevadí ani pri hospodárskej nekalej, pri hospodárskych trestných činoch. Ja si dovolím vybrať z ďalších trestných činov, kde proste to radikálne meníte tie premlčacie lehoty z dvadsiatich rokov na desať rokov. A patria sem trestné činy tiež, z tých hospodárskych nekalá likvidácia. Prečo pri nekalej likvidácii potrebujeme skracovať premlčaciu lehotu? Ja ako na to neprichádzam, že prečo ju potrebujeme skracovať. Prečo potrebujeme skracovať premlčaciu lehotu na objasňovanie trestných činov na úseku životného prostredia. No určite tu spoločenská objednávka nie je, aby sme ju skracovali, naopak, ešte v čase klimatickej krízy určite je, aby sme ju proste dôsledne mali takú, aká tam je. Takže určite je spoločenská objednávka, aby ste ponechali aj pre životné prostredie, aj pre pytliactvo a, ja neviem, možno ma napadá teraz tá nahrávka z chaty, tak neviem, či s tým je nejaký súvis, že proste treba aj pre to pytliactvo skrátiť premlčacie lehoty. Lebo aj tam ich skracujete z dvadsiatich rokov na desať rokov. A ja si myslím, že spoločenská objednávka je nechať aj tu tie premlčacie lehoty, ktoré sú tam.
A ja sa pýtam, prosím vás, prečo skracujete premlčacie lehoty pre trestné činy proti republike. Lebo domnievam sa, že rovnako je spoločenská objednávka, aby pre záškodníctvo, sabotáž, tam, kde je dvadsať rokov, ostalo dvadsať rokov a neskracovalo sa na desať rokov. Som presvedčená, že to je spoločenská objednávka. Takisto ako je spoločenská objednávka, aby pri prijímaní úplatku, podplácaní, tak ako máme teraz dvadsať rokov, ostalo dvadsať rokov a neskracovalo sa na desať rokov. A rovnako sa domnievam, že pri trestných činoch ohrozenie mieru, účasť na terorizme ostali tie premlčacie lehoty, ktoré máme a ktoré ste tiež skrátili rádovo aj o desať rokov. A to určite je spoločenská objednávka. Takže povyberali ste si, ste sa teraz rozhodli politicky, čo je spoločenská objednávka, ale to nijako neobstojí. Nijako to neobstojí. I keď pravdou je, že keď sme si pozreli dôvodovú správu či už k skrátenému legislatívnemu konaniu k tomu zákonu _/2024 z 8. februára, tiež sme sa nedozvedeli, prečo meníte premlčacie lehoty. Nedali ste k tomu nič, že treba teraz zmeniť zásadne premlčacie lehoty. Ani k pravidlám, na základe čoho sa má vlastne prerušiť tá doba, alebo nemá sa prerušiť tá doba, ktorá súvisí s premlčaním. A to už sa tu nebavím ani o tom, že sme zmenili aj podmienky, kedy sa premlčí alebo nepremlčí výkon trestu. Že ste tam dali také absurdné podmienky, že si myslím, že určite je spoločenská objednávka, aby to ostalo tak, ako to bolo.
Takže vybrali ste si politicky niečo ako spoločenská objednávka. Myslíte si, že sa vám to prepečie. Ja si myslím, že sa vám to neprepečie. Myslíte si, že tým, že nezverejníte zákon v Zbierke zákonov, že robíte prekážku Ústavnému súdu. Rovnako si myslím, že sa naozaj hlboko mýlite. A síce to bude neštandardné, ale ja som presvedčená, že Ústavný súd práve preto, že takto konáte, takto hrubo, takto hrubo idete jednoducho proti inému ústavnému orgánu, ktorý má svoje kompetencie konať, a úmyselne to robíte, aby ste mu znemožnili štandardný výkon svojej práce, že určite nájde spôsob a priestor, ako prekoná aj takýto váš, akúto vašu zlovôľu proti právnemu štátu.
Neviem, ako vlastne má prebiehať táto debata v rámci skráteného legislatívneho konania, keď vy sa vlastne o tie dôvody, ktoré v zákone máme, nijako neopierate. To znamená, že vy sem prichádzate s nejakým, s nejakou svojou politickou predstavou, že sme vás upozorňovali na niektoré z chýb, pretože neprijali ste všetky chyby, na ktoré sme vás upozorňovali, nie ste ochotní všetko napraviť, vybrali ste si z toho niečo. To niečo proste pomenúvate ako spoločenská objednávka, ale proste ste si len niečo vybrali, že idete teda napraviť. A samozrejme, že my chceme, aby sa napravili aspoň tieto lehoty, hej, ale to nijakým spôsobom neznamená, že my odobrujeme, hej, to určite, aby tuto nenastal nejaký vážny omyl, my vám nijako neodobrujeme to, čo ste tu spáchali na právnom štáte a na spravodlivom Slovensku, to, čo ste tu spáchali práve toho 8. februára. To, že my vám podporíme alebo sme ochotní podporiť, alebo o tom uvažujeme, že vám podporíme tento návrh, ktorý ste si proste účelovo vybrali len politicky nejakú časť, nijakým spôsobom neznamená, že by sme tým odobrovali všetko to, čo ste tu spáchali, a celý ten hanebný Trestný zákon, ktorý určite znamená, že pokoríte spravodlivosť na Slovensku a nedáte jej dýchať.
Takže ja vás aj chcem vyzvať, pán minister, aby teda ste dostali toho, čo ste si napísali do toho návrhu, že chcete si vypočuť, že ste si vypočuli tú spoločenskú objednávku, lebo ja som sa snažila zamerať teda na to, čo tou spoločenskou objednávkou je, tak hovoríte, že ste vychádzali z toho, voči čomu protestujú ľudia v uliciach. No tak ľudia v uliciach protestujú voči tomu, že chcú mať štát, ktorý je schopný bojovať proti korupcii. Chcú mať štát, ktorý má funkčné inštitúcie, ktoré vedia bojovať proti korupcii. Chcú mať štát, kde sú pravidlá, ktoré sa dodržiavajú. Chcú mať štát, kde obžalovaní, ktorí sú postavení pred súdom, majú spravodlivý proces a o ich vine a nevine rozhodne súd. Chcú mať štát, kde si zákonodarca neosobuje právo rozhodovať o tom, kto tú amnestiu dostane, spôsobom, že jednoducho skráti premlčacie lehoty na objasňovanie trestných činov a tým ten priestor, ktorý má súd, aby rozhodol o vine, nevine, alebo ten priestor, ktorý má prezidentka, aby niekoho omilostila, tak si to jednoducho zoberiete vy ako koalícia. Toto chcú ľudia v uliciach. Toto je spoločenská objednávka. Toto je spoločenská objednávka. Tak sa tu nezakrývajte za spoločenskú objednávku, z ktorej ste si len vybrali niečo, čo sa vám javí, že je asi z toho najkritickejšie a že v tomto nijako neobstojíte medzi voličmi.
Ale myslím si, že sa veľmi mýlite, myslím si, že aj vaši voliči nakoniec keď zistia, že pri ich krádeži nemôžu sa domáhať náhrady škody, že síce majú domnienku, kto je páchateľ, ale dňom účinnosti vášho zákona zanikne možnosť, aby voči páchateľovi boli vznesené obvinenia. Možno to bol posledný krok, ktorý mal urobiť vyšetrovateľ, aby to obvinenie vzniesol, ale nestihol, pretože vy ste mu ani nedali čas, žiadny čas ste nedali, ani nedávate vyšetrovateľom, aby sa na to pripravili. Takže vaši voliči jedného dňa zistia, že tie vlámačky, krádeže, kde boli, kde už čakali, že dôjde k preukázaniu páchateľa a budú sa môcť domáhať náhrady škody, tak jednoducho už to pre nich skončiť nebude voči komu. Pretože to, že vy zastavíte tie trestné stíhania, a vy to viete veľmi dobre ako právnik, aj ako minister spravodlivosti, že práve v tom množstve tých trestných konaní, ktoré zastavíte tou faktickou amnestiou, tí ľudia sa nebudú môcť domáhať náhrady škody, nebudú môcť. Nebude ten páchateľ, voči komu by sa domáhali náhrady škody. Takže keď vy tu súčasne hovoríte, že táto právna úprava, ktorú vy ste predtým prijali, a teraz je tu nejaká spoločenská objednávka, ktorou teda to všetko doriešite a bude to ideálne, že by ste tým vyšli v ústrety ľuďom, osobitne pri tých majetkových trestných činoch, tak je to opak pravdou. Vy vlastne idete úplne proti ľudom, pretože ľudia v tom množstve tých trestných konaní, ktoré zastavíte, sa nebudú môcť domôcť spravodlivosti, vôbec. To bude pre nich konečná. Žiadna náhrada škody.
A ja teraz nehovorím o tých prípadoch, kde by sme sa zhodli, že tá hranica pre tie trestné činy, ako bola nastavená, ako je zatiaľ nastavená, tak, samozrejme, že už za tú desiatku rokov sa zmenila tá hodnota tých peňazí a treba ju upraviť. Na tom máme zhodu. Ale nemôžete to robiť takto radikálne, skokovito, čo znamená, že to budú proste stovky, tisícky prípadov, kedy proste tie veci skončia a nie je tu žiadna šanca, aby sme potom tých páchateľov postavili pred súd a ľudia sa domohli aj náhrady škody.
A dám bokom, samozrejme, tie prípady, ktoré skončia a nevyšetria sa, lebo nebude priestor, aby sme objasnili korupciu, hej, lebo tam teda radikálne idete tiež na to skrátenie premlčacích lehôt. Ako k tomu príde spoločnosť, že páchatelia nebudú postavení pred súd? Ako k tomu príde? Aká je, prosím vás, tu spoločenská objednávka podľa vás? Tak teda riaďme sa tou spoločenskou objednávkou a dajme priestor na to, aby sme vedeli vyšetrovať korupciu. A už predsa viete veľmi dobre, keďže spoločne už tu nejakú tú debatu máme aj k dôvodom, ktoré ste mali na to skrátené legislatívne konanie, osobitne k tej špeciálnej prokuratúre. Lebo podľa mňa to musím povedať, ľudia, ktorí zastávajú váš názor, že špeciálnu prokuratúru netreba, ale sú to sudcovia, nedovolia si povedať hocičo, sami sa už vyjadrili, že desiatky rozhodnutí tu neexistujú. Takže to nebol dôvod na zrušenie špeciálnej prokuratúry z tých dôvodov, ktoré ste uviedli. Neexistuje žiadny dôvod, aby ste takto rýchlo konali, aj keď môžte mať legitímne na to iný názor.
Takže spoločenská objednávka ale tu je na funkčnosť inštitúcií pre boj proti korupcii, tak ja sa pýtam, kde ste si ju vypočuli, keď ste takýto citliví na tú spoločenskú objednávku, lebo potom vlastne platí, že vy si myslíte, že niečo je nejak, lebo to píšete v tom návrhu na skrátené legislatívne konanie, vy píšete, že podľa nás sme to nastavili správne. Tak to tam presne píšete, my sme to urobili dobre. Ale spoločenská objednávka je iná a my jej chceme vyhovieť. Osobitne, že vidíme, že je to emócia v spoločnosti, tak ja iba pripomínam, že tá emócia v spoločnosti aj s efektívnym bojom proti korupcií. Tak vás dôsledne žiadam, aby ste to doplnili do vášho návrhu, aby sme teda ostali pri tej spoločenskej objednávke. My vám vieme potom aj pomôcť s tými dôvodmi na skrátené legislatívne konanie, lebo potom tam vieme doplniť, že vlastne pre takéto skrátené legislatívne konanie to bude, samozrejme, odvrátenie hrozieb zásahov do ľudských práv a slobôd, odvrátenie hrozieb hospodárskych škôd. Myslím si, že sami viete, že čelíte naozaj aj sankciám zo strany Európskej únie, Európskej komisie s ohľadom na to, akým spôsobom to tlačíte a že účinné mechanizmy boja proti korupcii takto likvidujete zo dňa na deň. Viete to veľmi dobre, je to otázkou dní, ja si myslím, že keby sa aj dozvieme aj v tejto súvislosti viac, takže určite my vám pomôžeme aj s tými dôvodmi na skrátené legislatívne konanie, aj na odvrátenie tých hospodárskych škôd. Treba tam vrátiť tú špeciálnu prokuratúru, treba tam vrátiť tie mechanizmy, ktoré máme pre boj proti korupcii, treba tam vrátiť späť tie trestné sadzby, treba vrátiť späť čas, počas ktorého sa objasňuje trestný čin. A, prosím vás, odstráňte z toho trestného procesu všetky tie časti, ktoré nám znemožňujú tých páchateľov postaviť pred súd a ktoré sťažujú aj efektívny boj proti korupcii a mafii. Tak toto keď by ste urobili, ja si myslím, že dáte naozaj zadosť spoločenskej objednávke tak, ako to sami píšete vo vašom návrhu.
Vy ma nútite, aby som hovorila, čo je spoločenská objednávka, lebo vy pracujete s tým, čo je spoločenská objednávka. Že ste si ju vypočuli. Tak ja som na tých námestiach bola a som tých ľudí počúvala a len vám teda hovorím, spoločenská objednávka je oveľa širšia ako to, čo ste si teraz vybrali do tohto návrhu zákona. Tak ja len si myslím, že je dobré potom naplniť to, čo chcete, aby ste neostali na polceste. Lebo chcete naplniť tú spoločenskú objednávku, vnímate, že možno sú niektoré rozhodnutia, ktoré vy si myslíte, že sú správne, ale spoločnosť ich neprijíma, tak ja som si dovolila iba vám rozšíriť ten obzor, čo všetko naozaj ľuďom vadí na tom návrhu, ktorý ste prijali a očakáva sa, že zmeníte.
Ja by som asi skončila postupne toto vystúpenie tým, že, pán minister, pán predseda parlamentu, k obidvom vám si dovolím prehovoriť, prosím vás, urobte všetko k tomu, aby ste zverejnili ten zákon, ktorý označujete _/2024, pán predseda parlamentu, prosím, posuňte ten návrh ministrovi... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blaha Ľuboš, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, prosím, venujte sa skrátenému legislatívnemu konaniu. Vybočujete od témy, je to v rozpore s rokovacím poriadkom. Nech sa páči. (Potlesk.)

Kolíková, Mária, poslankyňa NR SR
Ja si myslím, že my práve rokujeme o tom návrhu zákona, ktorý má v názve _/2024, a ja upozorňujem na to, že je tu určitá nepresnosť, že som sa s takým ničím ešte nestretla, vidím tu dvoch aktérov, ktorí to môžu napraviť, tak som si dovolila k nim prehovoriť ako poslanec voči predsedovi parlamentu a ministrovi spravodlivosti, aby tú nápravu urobili. Aj to je spoločenská objednávka. A stále sa rozprávame o spoločenskej objednávke, o ktorú sa opierate v tomto skrátenom legislatívnom konaní. A spoločenskou objednávkou je práve aj to, aby sme tam nemali _/2024, aby sme tam mali celý názov zákona. To je spoločenská objednávka. Ja by som povedala, to je teraz úplne najsilnejšia spoločenská objednávka. To naozaj očakáva celá spoločnosť, aby sme zákon, ktorý tu meníme, mali riadne označený. Čo tomu bráni? Určite nie čiarka, ani bodka. A vy to veľmi dobre, minister, pán minister spravodlivosti, viete, žiadne čiarky, bodky tu nikto nenapráva. Jednoducho máte len zverejniť zákon, ktorý sme tu schválili 8. februára. Neexistuje žiadny precedens, že v skrátenom legislatívnom konaní predseda parlamentu u seba drží zákon. Neexistuje takýto prípad! Neexistuje! A súčasne sú tri podania na Ústavnom súde ohľadom protiústavnosti zákona, ktorý proste nie a nie sa zverejniť v Zbierke zákonov. Taký prípad jednoducho neexistuje.
A preto ja tu hovorím a opakujem, podľa mňa toto je trestný čin sabotáže, proste sabotujete ústavné zriadenie, v ktorom Ústavný súd má svoju rolu, má posudzovať zákony, či sú alebo nie sú v súlade, má tam tri podania ohľadom zákona, ktoré sú označené, ktorý je označený _/2024. Toto tu naozaj ešte nebolo, aby sme museli podávať návrh na Ústavný súd s označením zákona _/ z nejakého dátumu, to tu ešte nebolo! A nebolo tu ešte, že predseda parlamentu aj s ministrom spravodlivosti sa priznávajú, že urobia všetko pre to, aby znemožnili Ústavnému súdu včas rozhodnúť. To tu fakt ešte nebolo! A ani by to tu nemalo byť, keď sme v právnom štáte. Jednoducho keď sme v právnom štáte, čo sa bojíte?! Sa bojíte toho Ústavného súdu? Bojíte sa ústavného orgánu, ktorý je súčasť jednoducho nášho zriadenia, aby mohol konať? Aby mohol posúdiť návrh, ktorý ste prijali? Toho sa bojíte? Bojíte sa, aby mohol riadne konať? Tak naberte odvahu, keď ste takí presvedčení, že je taký dobrý ten zákon. (Reakcie z pléna.) Je to typické popretie princípov právneho štátu, toto, čo robíte. To tu ešte nebolo. To tu (reakcie z pléna), nie, nebolo to tu, nebolo tu, aby tu niekto prišiel s novým Trestným zákonom a potom ho nevedel zverejniť v Zbierke zákonov, to tu ešte nebolo! (Reakcie z pléna.) To tu ešte nebolo, aby sme menili zákon a menili sme ho s tým, že nie je ani platný, ani účinný a nemali sme ho označený, to tu fakt ešte nebolo! (Reakcie z pléna.) Ja budem rada, páni poslanci a poslankyne, že sa prihlásite s faktickými poznámkami a budeme môcť na seba reagovať, že tu bude riadna debata, ja budem veľmi rada, keď tu bude normálna parlamentná diskusia, ktorá je náležitá v tomto zákonodarnom orgáne. Budem naozaj rada, ale naozaj sa ešte nestalo, aby sme menili zákon, ktorý nemal svoje číslo. Meníte pravidlá, meníte štandardy. Meníte štandardy, na základe ktorých rozhoduje Ústavný súd. Ale nech sa páči, vy ste si to vypýtali a vy to podľa mňa aj dostanete. Tak ako dostanete, čo vám patrí. A, bohužiaľ, bohužiaľ, budeme trpieť všetci aj s ohľadom následkov, ktoré robíte voči Európskej komisii. Budeme trpieť na tie následky všetci.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Áno, ja mám procedurálny návrh, aby bola prestávka aspoň 30 minút, od 12.00 do 12.30 h. Považujem to za kľúčové. Proste bolo to absolútne neprijateľné, ako ste do toho zasiahli, sú viaceré výbory, aj kontrolný výbor SIS, a samozrejme, že okrem členov je tam prizvaný aj námestník, takže nijako nebolo predvídateľné, ani nejaví sa nejako nevyhnutné, aby nemohla byť ani krátka prestávka aspoň 30 minút.

Ďakujem veľmi pekne.
Chcem poďakovať, pani poslankyne, páni poslanci, za debatu, ktorú podľa mňa si naozaj zaslúži táto téma. Ja si myslím, že sme sa spoločne trošku posunuli ďalej. A chcem naozaj vysloviť presvedčenie, že pri tejto téme by mohla nastať vzájomná spoločenská zhoda. Nikto z nás tu z tohto nejde vytĺkať politický kapitál. A ja úprimne, úprimne by som považovala za obrovské zadosťučinenie, ak by sa nám podarilo, že spoločne či už koalícia, alebo opozícia, sa pri tomto, práve pri tejto téme postavíme spolu aj na tlačovku a povieme, že proste chceme to inak, že sa spolu zhodneme. A to si naozaj prajem a je to z mojej strany výzva naprieč, aby sme toto vnímali, že toto je spoločná téma a priniesla som to sem ako bývalá ministerka spravodlivosti po dôslednej, vážnej, odbornej a širokej debate. Myslím si, že je to naozaj návrh, ktorý obstojí naprieč justičnými orgánmi, naprieč politického presvedčenia.
A mám úprimný záujem, aby sme sa v tejto téme posunuli ďalej a ak by bolo čokoľvek, čo môžem pre to urobiť v akomkoľvek klube, či opozičnom, či koaličnom, veľmi rada to spravím a zodpoviem na akékoľvek otázky, akékoľvek, aj keď sa môžu javiť, že sú ťažké, citlivé, akékoľvek, a som pripravená na akékoľvek rozhovory, či verejné, či súkromné.
Mám veľký, úprimný záujem na tom, sa posunúť ďalej, lebo som presvedčená, že nám to proste môže pomôcť ochrániť obete.
A čím skôr to schválime, tým skôr je väčšia šanca, že vyšleme signál, že toto si v našej spoločnosti jednoducho neprajeme. A že ak sú takíto páchatelia, ktorí, ktorí chcú zneužiť situáciu, že podmienka súhlasu v tejto spoločnosti nie je trestná, takže proste tomu už je koniec a že bude vystavený naozaj prísnemu postoju zo strany všetkých orgánov na Slovensku, aby jednoducho keď obeť príde a bude tvrdiť, že došlo k takémuto aktu bez, bez jej súhlasu, tak jednoducho slovenské orgány urobia všetko pre to, aby zistili, ako to bolo, a ak sa ukáže, že to bolo bez súhlasu, tak toho páchateľa jednoducho budú stíhať a postavia ho pred súd.
A ja chcem naozaj urobiť všetko pre to, aby sme zamedzili aj situácii, ktorú teraz, ktorej teraz čelí Česká republika. Určite podľa mňa spoločne sledujeme prípad, ktorý súvisí s psychiatrom, osobou, ktorá je stíhaná preto, že vlastne ani nevieme spočítať, koľko obetí tu bolo, ktoré vlastne za ním prišli ako obete, ako obete prišli za pomocou odbornou a boli zneužité. Boli zneužité. A určite aj tento prípad pomkol Českú republiku k tomu, že chcú dať jasný signál, že takíto páchatelia nemajú čo v Českej republike robiť a že Česká republika urobí všetko pre to, aby ho stíhala.
Tak ja nechcem čakať na takýto prípad na Slovensku, preto vás chcem pekne poprosiť, požiadať, aby sme skúsili spoločne, spoločne naozaj vyšleme jasný signál, takýchto páchateľov budeme dôsledne stíhať. Budeme. Budeme. Tak sa skrývali, budeme ich dôsledne skrývať (správne "stíhať", pozn. red.). Tak to je možno moja výzva naozaj úprimná a nechcem z tohto robiť politický kapitál, ale chcem spoločne, spoločne urobiť zmenu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. No áno, ja si myslím, že na tom asi toto je najväčšia debata, ktorá je, že ako sa to bude dokazovať. A myslím, že aj je dobré, že sa tu o tom takto rozprávame, a ja som rada, že sa k tomu vraciate, že ako kebyže to bola tá zábrana, urobiť inú definíciu pre znásilnenie a iné formy sexuálneho násilia, lebo chcem stále rozprávať o tých chlapcoch a mužoch. Akože naozaj tými obeťami sú, teraz nebavme sa o početnosti, ale patria tam aj, aj chlapci a patria tam aj muži. A ja nehovorím, že to bude jednoduchšie a v niečom rozumiem pripomienke vyšetrovateľov, a kto iný potom, samozrejme, ju má aj vyššie komunikovať ako, ak nie prezident Policajného zboru, že vidí, že to bude zložité, ale nie neprekonateľné.
A o tom to pripomienkové konanie aj je, že jednoducho každý ten orgán vám povie svoj postoj. A ja nehovorím, že to bude, ja, ja, my sa tu zhodneme na tom, že tá dôkazná situácia, keď jeden tvrdí niečo iné ako druhý a nie je tam násilie, že je zložitá. Ale to, to je aj pri hrozbe násilia. Takže skutočne je to len o tom, že či si povieme, že považujeme za trestný čin akýkoľvek sexuálny akt, ktorý jednoducho je bez súhlasu tej druhej obete. Toto je, ako pred touto otázkou stojíme spolu. A jednoducho neobstojí, že bude to zložité dôkazne.
Naozaj je to aj množstvo iných trestných činov, nielen tá vyhrážka, ktoré máme v Trestnom zákone. Ja vám môžem dať celý zoznam, kde je zrejmé, že to vlastne stojí na tých dvoch osobách, ktorých sa to, ten skutok, týka. Toho poškodeného, tej obete a toho páchateľa. Máme tam množstvo iných skutkov. To, že vyšetrovatelia tvrdia, že tak budeme tu mať ďalší trestný čin, ktorý bude zložitý, áno, budeme. A my ako zákonodarcovia v tomto, v tomto prípade si musíme povedať, považujeme tento skutok za trestný a ak áno, dáme ho do Trestného zákona. A vyšetrovatelia sa s tým vysporiadajú tak, ako sa vysporiadali so všetkými ostatnými trestnými činmi, pri ktorých je zložitejšia dôkazná situácia.
A to, že zjavne, zjavne tá, tá cesta je potrebná, aby sme ňou prešli, tak ukazuje, že my už tu nebudeme žiadna lastovička, my už tu skôr dobiehame ostatné krajiny v rámci európskeho priestoru aj v rámci celosvetového. Ja teraz akože, ak je potrebné, môžem tu povedať zoznam všetkých krajín, ale naozaj by mi to chvíľu trvalo, pretože ten zoznam už je obrovský.
A ja si pamätám, že vlastne keď aj som bola ministerka spravodlivosti, som, tak som o to dôslednejšie sledovala tú právnu úpravu vo všetkých krajinách naprieč svetom a som sa dozvedala pomaly každé, každý mesiac o tom, že ďalšia a ďalšia krajina pristupuje k redefinícii toho znásilnenia naprieč celým svetom, hej? Takže si pamätám, že poslednú, ktorú som vtedy registrovala, bolo Japonsko. Naozaj naprieč celým svetom. Okrem toho, že tu bol aj priamo uvedený judikát z Európskeho súdu pre ľudské práva, ja ho mám uvedený aj v dôvodovej správe, kde jednoznačne sa vlastne v tom prípade Európsky súd pre ľudské práva vyjadril, toto jednoducho patrí do trestnoprávnej ochrany, je dôležité to tam mať.
A takže my priznávame tiež, si myslím, že naprieč, tí, ktorí navrhujú, aby to v tom Trestnom zákone bolo, dôkazná situácia bude rovnako zložitá ako pri ostatných trestných činoch, pri ktorých jednoducho nie je páchané násilie. Tak bude tam zložitá dôkazná situácia. Áno, je to tak a máme ich, hej, máme. A chceme ich tam mať a nechceme vyhodiť, chcete vyhodiť trestný čin vyhrážania z Trestného zákona? Asi nechcete. Vyhodíme teraz zo znásilnenia aj hrozbu násilia? Asi nie. Tak ja len, proste to neobstojí, že je zložitejšia dôkazná situácia.
A môžem vám súčasne povedať, že si nepamätám vyšetrovateľa, s ktorým by som sa o tom rozprávala, že na konci sme sa nezhodli na tom, že je dôležité, aby sme to do toho Trestného zákona dostali. Pretože vlastne aj oni sa dostávajú pod zložitý problém, že aj v prípadoch, kedy dnes tá hrozba násilia tam je, tak je pre nich zložité vlastne vedieť aj vzniesť obvinenie s ohľadom na dôkaznú situáciu, ktorá je pri tom zložitá. To znamená, že vedia, že to bolo bez súhlasu, je to zrejmé, majú v to presvedčenie a súčasne si uvedomujú, že pri tom vznášaní obvinenia tá situácia je zložitá. Tak teraz by sme aspoň vedeli, že aj keď je tam už aj to, aj tá hrozba násilia, jednoznačne toho páchateľa pred... pred... aj ho vieme, vzniesť obvinenie a s veľkou pravdepodobnosťou ho pred ten súd postaviť vieme, otázka bude pri tej škále dokazovania, či súd na konci dňa vlastne v tých pochybnostiach nerozhodne o tom oslobodení. Ale určite sa netreba báť toho, že dôjde k vzneseniu obvinenia na základe jednej výpovede obetí a na základe toho, že, že to by bolo jediné, čo proste by tam mohlo obstáť, hej? To myslím si, že takúto obavu naozaj netreba mať s ohľadom na ostatné ustanovenia či už Trestného poriadku, alebo Trestného zákona, jednoducho takto si to netreba predstavovať, to ani neumožňuje vlastne celý trestný proces.

Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa Plevíková. Naozaj si vážim, že ste vystúpili, lebo si myslím, že je dôležité si povedať vzájomne, ak máme nejaké obavy alebo, alebo z čohokoľvek čerpáme, čo nám môže možno brániť potom vysloviť aj podporu pre takýto návrh. Takže vážim si to, že ste vyslovili vaše obavy aj, aj kritiku.
Najprv k tomu procesu. Ako ministerka spravodlivosti, si dovolím objasniť, ako ministerka spravodlivosti som navrhovala veľkú zmenu Trestného zákona, kde už v prvom návrhu som navrhovala redefiníciu znásilnenia. Následne na základe pripomienkového konania aj k tejto časti, k tejto skutkovej podstate novej, ktorú som navrhovala, k zavedeniu súhlasu, boli pripomienky a po týchto pripomienkach aj od koaličných partnerov som opakovane vlastne pozmenila tú právnu úpravu, reagovala som na tie pripomienky a práve aj na pripomienky koaličných partnerov som to dala znovu do pripomienkového konania. To znamená, ten návrh, ktorý išiel druhýkrát do pripomienkového konania, kde som riešila naprieč, proste bola to naozaj veľmi vážna, rozsiahla zmena. Ako naozaj to v niečom sa dá povedať, že nebolo to nový Trestný zákon, ale vo veľkej miere menil mnohé v tom Trestnom zákone. Preto si dovolím trošku ešte sa vrátiť ku kritike, aj čo navrhla vaša koalícia v skrátenom legislatívnom konaní, vlastne to je fakticky nový Trestný zákon, hej? To je menenie naozaj vlastne základných premís, na ktorých stojí Trestný zákon, ktorý ste vy priniesli.
A to som považovala za hanebné a teraz to nie je ani kritika voči vám, ale voči ministrovi spravodlivosti, že taký zásadný návrh doniesť a neurobiť nič pre to, aby ho prediskutoval v rámci širokej odbornej verejnosti, považujem jednoducho za hanebné. Ale to, to nie je vaša zodpovednosť. To je jeho zodpovednosť.
Ja vám chcem len povedať, že ja som dvakrát proste ten veľký návrh dala do pripomienkového konania, lebo som videla po prvej debate, ktorá prebehla v rámci riadneho pripomienkového konania, kde ten návrh bol niekoľko mesiacov. Ja som na základe tých pripomienok, ktoré prišli, znovu ich zapracovala do toho návrhu. A keďže som videla, že je to obrovská debata, a to som teda nemenila ani premlčacie lehoty, ani som si nedovolila zasiahnuť proste zásadne takýmto spôsobom do, do vlastne skutkových podstát naprieč Trestným zákonom, to som proste neurobila. Ale videla som tú citlivosť, že je to vlastne, je to ako keby už nový trestný kódex v niečom, proste mnoho vecí sa menilo, že je dôležité, aby sme mali vzájomne jasno jednak medzi odbornou verejnosťou, ale aj širokou verejnosťou, čo vlastne ideme prijať. A súviselo to aj s trestným činom znásilnenia a podmienkou súhlasu.
Takže po prvé nie je pravda, že by som nenašla zhodu medzi koaličnými partnermi, práve preto, že som ju hľadala, ale nie len s nimi, ale aj naprieč odbornou verejnosťou, tak som to dala druhýkrát do pripomienkového konania a znovu tam bola tá redefinícia, takže bola tam dvakrát. Práve preto, že som hľadala zhodu a našla som ju. Takže som aj presvedčená, kebyže ja ako ministerka spravodlivosti pokračujem ďalej v danej vláde, prídem sem s návrhom, kde toho bude súčasťou a bude to schválené. A bude tam potom schválená aj naozaj restoratívna justícia, o ktorej hovoríte, ale tam nemáte. Bude tam naozaj aj podpora pre ľudí, ktorí tu restoratívnu justíciu robia, a bude tam množstvo ustanovení, ktoré majú naozaj napomôcť vzťahu medzi páchateľom a poškodeným a ktoré majú naozaj viesť k náhrade škody. Pretože to, bohužiaľ, v tom Trestnom zákone, ktorý ste vy schválili, nie je.
Takže k znásilneniu keď sa vrátim, nie je to pravdou, že som nenašla podporu, a nie je to pravdou, že by som to nenavrhovala. Vždy ja som to navrhovala a podporu som našla.
K ministrovi spravodlivosti Karasovi, podľa mňa tam bolo veľmi zásadné nepochopenie. Ja som si iba vypočula všetky jeho debaty, ktoré mal práve k tejto časti, hovoril, že to tam má, ale nemal tam tú redefiníciu. Myslím si, že sa možno trošku prejavilo, že mal veľmi dôslednú a hĺbkovú prax v oblasti obchodného práva a nie až tak trestného práva, a že tam došlo k nepochopeniu a neznalosti definície toho, čo je súhlas poškodeného v časti o poškodenom. Aj tu ja navrhujem vlastne upraviť, lebo podľa mňa to priamo súvisí a vlastne vyplynulo to zo všetkých tých debát aj s odbornou verejnosťou, že je dôležité, osobitne keď, keď chceme dostať vlastne tú podmienku súhlasu do trestného činu znásilnenia a iných foriem sexuálneho násilia, lebo znovu sa vraciam k tomu, nechcem, aby sme sa bavili iba o ženách. Nie sú to, tými obeťami nie sú len dievčatá a ženy, sú tam aj chlapci, aj muži sú tam a musíme ich tam, musíme ich chrániť. Nie ich, áno, v pomere tých obetí ukazuje sa, že nie je ich toľko, ale hádam tá početnosť nám nezabráni, aby sme chránili všetky obete.
A preto hovorím, naozaj sú to naši vnuci, naše vnučky, chráňme ich, urobme pre to niečo. Ja vás dôsledne žiadam, prosím.
Takže, pani poslankyňa, skutočne som sa o to snažila. Mala som aj zhodu, mala som zhodu naprieč tou koalíciou, našla som ju podľa mňa v tej definícii, ktorú som navrhovala.
A pri ministrovi spravodlivosti Karasovi myslím si, že došlo k nepochopeniu, lebo keď si pozriete aj tie jeho verejné vyjadrenia, tak tvrdil, že to tam má. Že to podľa neho je obsiahnuté v tom, že sa menila definícia toho, čo je súhlas poškodeného. Ale to bolo nepochopenie, hej, to proste bolo naozaj zásadné nepochopenie. A neviem, kto mu to poradil alebo kto mu to takto vysvetľoval, ale bolo to nepochopenie. Myslím si, že potom po tých prvých úvodných debatách na to prišiel, keď vydal takéto verejné vyhlásenia, že to nie je toho súčasťou.
Takže toľko vlastne k, by som povedala, k týmto, k tomuto nedorozumeniu, ktoré tu nastalo pri ministrovi Karasovi. A teraz k tomu objasňovaniu trestných činov a k dôkaznej situácii, som veľmi rada, že ste to vybrali a že ste to povedali. Áno, máte pravdu, že počas debát s vyšetrovateľmi táto otázka bola na stole. Ako máte úplnú pravdu, aby som povedala ako pri akomkoľvek trestnom čine, kde je zrejmé, že je zložitejšia dôkazná situácia, lebo tá dôkazná situácia bude zložitejšia.
Ale ja sa vrátim znovu aj k tomu, čo už dnes máme v Trestnom zákone. My tam už dnes máme hrozbu násilia, no tak keď máme hrozbu násilia, to tiež je zložité dokázať. Ako, ako dokážete hrozbu násilia? To znamená, že to násilie nebolo, len došlo k vyhrážke. A preto, ja to aj pripomínam, my už teraz máme v Trestnom zákone aj samostatný trestný čin vyhrážania, že niekto niekoho núti niečo spraviť pod vyhrážkou. A teraz, či k tej vyhrážke došlo, alebo nedošlo, no tak nemáme súčasťou Trestného zákona, že za vyhrážku považujeme, len ak tá vyhrážka bola daná vyhrážkou s podpisom u notára, hej? Akože máme jasný dôkaz, naozaj sa mi vyhrážal, aha, podpísal to pred notárom, tak no, samozrejme, nikdy ten páchateľ tak to neurobí.
Hej, však ja hovorím, možno trošku sa vám zdá absurdný príklad, lenže my vzájomne si ctíme proste rešpekt a dôstojnosť človeka. A nechceme, aby niekto bol donútený k niečomu bez jeho súhlasu. A ja som presvedčená, že my tu máme naprieč zhodu, nechceme, aby niekto bol donútený k sexu bez jeho súhlasu. Máme na tom zhodu, ja som o tom presvedčená, že ju máme. A preto vravím, aj dnes tá hrozba násilia sa vlastne dokazuje, samozrejme, že sa veľmi ťažko dokazuje, ale máme ju tam, hej? V tom máme jasno.
A pri tej hrozbe násilia, na čom to spadne, je, že je zrejmé dnes aj v tých prípadoch, ktoré sú, nedala obeť súhlas. Ale to nestačí. To nestačí, musí byť preukázané, že tá hrozba tam násilia bola.
Inak vlastne dnes, dnes vlastne aj keď už viete, že tá obeť k tomu súhlas nedala, napr. zamrzla tam, hej? Nebolo jasne preukázané, ako presne v čom spočívala tá hrozba násilia, ale je jasné, že nebol tam súhlas. Neviete toho páchateľa, ani voči nemu vzniesť obvinenie. A, ale súčasne sa opätovne vraciam k tomu, tá hrozba násilia tiež je tam medzi tými osobami, ktorá zaznela, a tiež je to ťažké dokázať. A v tom máme a tam, tam sa spolu nesporíme, že je problém v dôkaznej situácii. No je, samozrejme, že je. Je, je.
Takže ja len, nehľadajme, prosím, problém v tom, že bude zložitá dôkazná situácia, áno, bude, veď ja nehovorím, že nebude a to priznávam. Bude. Ale určite, určite nedôjde k tomu, že bude odsúdený páchateľ preto, lebo on tvrdí niečo iné, ako tvrdí tá obeť. To určite nebude stačiť, hej? To určite nebude na odsúdenie páchateľa stačiť. Jednoznačne. Takisto ako pri iných takýchto podobných skutkoch, bude tam určite znalecké dokazovanie, celá skutková situácia, ktorá tomu predchádzala, a napríklad aj vyjadrenie osôb, ktoré tých, tie osoby poznajú a napríklad vedia, že tá osoba nemala záujem o žiadne zbližovania sa, napríklad, napríklad, že proste musí tam byť sled udalostí, z ktorého je zrejmé, že toto je toho výsledkom, a ten sudca, ktorý takéhoto páchateľa odsúdi, no tak musí byť presvedčený, že je páchateľ.
V pochybnostiach v prospech. Takže tá situácia dôkazná ľahká nebude, ja, ja to priznávam, že nebude. Ale ak máme spolu zhodu, že nechceme, nechceme, aby dochádzalo k sexu bez súhlasu druhej osoby, tak je dôležité to do Trestného zákona dostať.
Ďakujem veľmi pekne a ja budem rada, keď budete reagovať, a ja preto vždy rada takto vystúpim, spôsobom, aby ste mohli na mňa reagovať. Nechám to na vás a som veľmi rada, že ste akékoľvek vlastne obavy aj teraz vyjadrili, aby sme si to mohli spoločne takto aj verejne povedať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Pani poslankyne, páni poslanci, chcem dať priestor, ak by niekto chcel reagovať aj na mňa, aby, aby mohol, tak ja potom veľmi krátko ešte vystúpim na záver. Ja aj k tomu, čo tu odznelo, tak by som chcela ešte povedať k tomu objasňovaniu trestných činov. Jedna vec je, že, a k tomu vlastne smeruje tento samotný návrh, je, že my potrebujeme dostať do Trestného zákona takú právnu úpravu, aby sme vedeli naozaj tých páchateľov znásilnenia a iných sexuálnych foriem násilia, a nechcem hovoriť len o ženách a dievčatách, chcem hovoriť aj o chlapcoch. Takže hovoríme a bavíme sa vlastne o našich deťoch, o našich dcérach, o našich vnučkách, o našich vnukoch. Naozaj tá právna úprava, ktorá je, ich nechráni. Nechráni ich. A môžte urobiť čokoľvek ako poslanci, poslankyne, aby ste ich chránili, ak neurobíme dobrú právnu úpravu, ktorú dáme jasne najavo, že bez súhlasu takýto akt odsudzujeme, a urobíme všetko pre to, aby sme páchateľov odstíhali, tak ich nechránime. Ja na to upozorňujem.
Naozaj nechránime ich. Umožňujeme tým páchateľom uniknúť spravodlivosti. Práve keď je zložitejšia dôkazná situácia dnes, aj keď je to pod hrozbou násilia, dokonca aj keď sú tam prvky násilia, umožňujeme tým páchateľom uniknúť spravodlivosti. Ak máme naozaj jednoznačnú zhodu, ak máme jednoznačnú zhodu a ja verím, že tu máme všetci, ako tu sedíme, máme jednoznačnú zhodu, že jednoducho pri sexuálnych aktivitách musí byť súhlas, musí byť. Bez zmeny právnej úpravy nedosiahneme nijako tento stav. Nedosiahneme ho. Nebudeme chrániť našich blízkych, nebudeme.
A naozaj tu neobstojí žiadna výhrada, že bude zložitejšia dôkazná situácia. Nijako neobstojí. Nijako neobstojí. Pretože tu ide len o to, či chceme ich chrániť, alebo nechceme. Lebo ak ich chceme, urobíme všetko pre to, aby sme, samozrejme, tú dôkaznú situáciu, aby sme k tomu urobili všetko, aby tá dôkazná situácia bola lepšia. A napríklad nerozprávajme sa o tom, že ideme skrátiť premlčacie lehoty, ale rozprávajme sa o tom, čo urobíme, ak dôjde k takémuto hroznému skutku, čo urobíme pre tú obeť. Nemáme vôbec žiadne, hovorí sa tomu tiež onestop centrá. To znamená, aby tá obeť sa mohla niekde obrátiť, neriešila otázku, či to oznámi, neoznámi polícii, na toto naozaj treba zabudnúť. Zabudnime na to, že budeme nútiť obeť takéhoto sexuálneho násilia, aby to čo najskôr ohlásila polícii. Na to, to dajme úplne bokom. Keď bude mať na to silu, ona to urobí. Ale urobme v prvom rade to, aby sme jej pomohli to prežiť. Dôstojne prežiť, čo sa jej stalo, v nejakej miere, toto urobme.
A to, čo preto potrebujeme, je, potrebujeme centrá, ktoré nemáme na Slovensku. Nemáme pre obete sexuálneho násilia. Nemáme. Kde tá obeť príde a dostane potrebnú či už podporu, ktorá súvisí s psychickou podporou, ale aj právnou, ale aj s prípadným vyšetrením, ktoré je potrebné. Ktoré môže súvisieť aj so zdokumentovaním všetkého, čo sa dá v tom čase. A to treba dobre zdokumentovať a nechať, odložiť a nechať to na ňu, na tú obeť, keď raz bude silná. A bude to chcieť oznámiť.
Tak, samozrejme, aj táto dokumentácia, ktorá sa stala a ktorá, môže sa stať, že bude krátko po danom čine, tak môže byť jedným z jasných dôkazov, že k tomu naozaj došlo a to takýmto spôsobom.
Takže ja chcem aj využiť, tento priestor tu ako predkladateľ mám, že vás chcem dôsledne požiadať, poprosiť o podporu tohto návrhu. A skúsiť to naozaj naprieč tomu, že nemusíme mať v politickom presvedčení zhodu, ale takúto právnu úpravu nevyhnutne potrebujeme.
Ďakujem pekne.

vymazať rámček

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v niečom je ako keby aktualizačný moment práve teraz v tomto čase prichádzať do parlamentu s návrhom na redefiníciu trestného činu znásilnenia.
Ten aktualizačný moment je ten, že sme sa jednoducho začali naprieč celou spoločnosťou rozprávať o tom, ako vlastne vnímame tieto násilné prejavy voči ženám a v akej miere sme ochotní a schopní poskytovať obetiam osobitne tohto násilia pomoc, a v akej miere sme vlastne pripravení a schopní tak aj nastaviť právnu úpravu, aby sme to naozaj vedeli dôsledne urobiť. A som rada, že sú tu nielen poslankyne a poslanci opozície, ale aj koalície, lebo si myslím, že toto je spoločná téma. A naozaj si myslím, že sme sa spoločne dostali do bodu, kedy by sme mohli spoločne v tomto urobiť zmenu. A ja sa domnievam, že aj s ohľadom na všetky verejné prejavy, ktoré mali práve aj predstavitelia koalície, že jednoducho v tom zhodu máme. Naozaj tomu úprimne verím.
Chcem poukázať na to, že táto právna úprava, ktorú prinášam a súvisí s redefiníciou znásilnenia, prešla naozaj niekoľkomesačným, by som povedala až ročným pripomienkovým procesom, kedy sa k tomu vyjadrovala naprieč celou spoločnosťou či už odborná široká verejnosť, ale osobitne sa k tomu, samozrejme, vyjadrovali príslušné a justičné orgány.
To, čo vlastne navrhujem, je, aby sme mali ako súčasť definície trestného činu znásilnenia podmienku súhlasu. Ja navrhujem súčasne, aby sme spojili trestné činy znásilnenia, tú skutkovú podstatu, a sexuálneho násilia pod jednu skutkovú podstatu trestného činu. To znamená, že by sme mali potom v Trestnom zákone trestný čin s názvom znásilnenie a iné formy sexuálneho násilia, čím by sme vlastne súčasne pre všetky obete takéhoto sexuálneho násilia dali podmienku súhlasu. To znamená, že by sa to vzťahovalo, keď už to mám povedať úplne konkrétne a priamo, nielen na ženy, dievčatá, ale aj na chlapcov, aj na mužov, u ktorých by došlo k sexuálnym aktivitám bez ich súhlasu. A považujem to za dôležité, že súčasne to proste vyriešime pre všetky takéto obete.
Ja by som začala možno aj niektorými dátami a to práve kvôli tomu, že si myslím, že na tom máme spoločnú zhodu. Jednoducho naprieč voličstvom celej Slovenskej republiky je súhlas s tým, že keď sa bavíme o akýchkoľvek aktivitách, ktoré súvisia so sexom, tak sa predpokladá súhlas. A je jednoznačné naprieč celým voličstvom, že ak to tak nie je, tak je to vlastne znásilnenie. A teraz dám bokom, že ako to presne definujeme, čo je znásilnenie, ale to, že každý predpokladá na Slovensku, že jednoducho tí, ktorí sa toho zúčastňujú, tak dali súhlas a vtedy je to rešpektujúce ľudskú dôstojnosť človeka, že na tom máme proste vzájomnú zhodu. A to, že keď to tak nie je, tak by to malo byť trestné podľa Trestného zákona, na tom jednoducho máme zhodu. Tak ja len skúsim k tomu len dopovedať, ale v Trestnom zákone na tom zhodu nemáme. Takže vlastne tú zhodu, ktorú máme naprieč, naozaj naprieč celou spoločnosťou, akéhokoľvek voličstva, či voličstva, ktoré je viac konzervatívne, alebo voličstva, ktoré je viac liberálne, jednoducho viac ako 90 % ľudí na Slovensku si toto myslí, to vyplýva z prieskumov.
Takže tu ja si myslím, že tu naozaj nie je ani nezhoda, nie je tu žiadna nezhoda ani, ja si myslím, že ani medzi nami ako poslancami a poslankyňami nie je tu nezhoda, nie je. Nie je tu nezhoda ani, čo sa týka našich voličov, voličiek, nie je tu nezhoda. Je to jednoducho len na nás, či tú zmenu spravíme. A tá zmena je dôležitá preto, aby sme jednoducho vedeli aj odstíhať potom tie skutky, kde sa to jednoducho takto nestane.
Ja kým dôjdem vlastne k tomu a budem sa možno aj ešte bližšie venovať možno aj niektorým číslam, lebo myslím si, že tie čísla sú dôležité aj si povedať. Veľa sa tu toho povedalo, keď sme si tu vymieňali vo veľkých emóciách svoje názory a predstavy, ako je to s tou dobou, ktorú treba na objasňovanie trestných činov. Ja to dám teraz celé bokom. Ja, ja chcem rozprávať o číslach, ktoré, ktoré sú zachytené zo Slovenska. Sa robili prieskumy, ktoré súviseli s obeťami sexuálneho násilia. A tie čísla sú podľa mňa dôležité, aby sme videli, že keď potom nám niekto ukazuje štatistiky napríklad, ktoré máme ohľadom trestných činov, osobitne znásilnenia, koľko ich máme a koľko sa objasnilo a keď vám ich niekto ukazuje a je tam nejaké číslo okolo 100, že to číslo vôbec nezohľadňuje realitu na Slovensku ohľadom reálnych sexuálnych násilí. A ja si, ja si dovolím pomôcť, teraz budem trošku čítať, lebo všetky čísla úplne v hlave nemám, ale myslím si, že je to dôležité. Dôležité, aby sme vzájomne o tých číslach hovorili, že ako to je a vlastne ako to teda chceme mať.
V roku 2017 urobil Inštitút pre výskum práce a rodiny, robil taký výskum ohľadom sexuálneho násilia. Z toho výskumu vyplynulo, že v priebehu svojho života približne 100-tisíc žien, 100-tisíc žien zažilo násilie. 100-tisíc žien! A hovorím to preto, že keď niekto tu hovorí o stovke prípadov, ako to vôbec nezohľadňuje to, koľko takých prípadov jednoducho je. Ženy podľa tohto prieskumu zažívali ako formu sexuálneho násilia najčastejšie znásilnenie, to je z toho počtu 38 %, pokus o znásilnenie 42 %, súhlas so sexom zo strachu, čo by nasledovalo, ak by nesúhlasila 36 %, nútené dotyky na intímnych miestach 35 % a iné formy 31 %, napríklad nútenie k pohlavnému styku, fyzické sexuálne obťažovanie alebo nevyžiadané sexuálne návrhy. To číslo, to najdôležitejšie z toho je 100-tisíc, 100-tisíc žien v roku 2017!
Takže keď my máme v štatistike, koľko vlastne trestných činov bolo oznámených a koľko sa z toho objasnilo a je to okolo stovky, tak tu je proste ten zjavný nepomer, zjavný nepomer.
A teraz prečo to tak je? Ja si k tomu dovolím tiež povedať zopár slov, ale ešte aj predtým len ešte trochu čísiel.
Výsledky toho prieskumu tiež ukazujú, a teraz sa vrátim aj k tým páchateľom, lebo tu bola veľká debata aj práve pri tej debate o objasňovaní trestného činu, že treba to čo najskôr ohlásiť, aby sme našli páchateľa. No len ono je to trošku inak. Veľká väčšina žien, 88 %, páchateľa poznala. Páchateľa poznala. Najčastejšie išlo o bývalých alebo súčasných partnerov žien, alebo známych žien.
V 10 % boli páchateľmi príbuzní, čím chcem povedať aj v súvislosti s tým objasňovaním trestného činu, no to nie je o tom, že by žena nepoznala páchateľa, to vôbec nie je o tom.
A teraz s tým objasňovaním trestného činu. Až 80 % žien nevyhľadalo po incidente sexuálneho násilia žiadnu pomoc. Nevyhľadalo. A to nie je o tom, že by si niečo nevšimla, samozrejme, ale necítila žiadnu oporu v spoločnosti, to je jedna vec, a druhá vec je, že je to taká silná negatívna stopa, že urobiť to hneď po incidente je neuveriteľne zložité. Keď sa rozprávate s obeťami týchto násilí, tak prvá otázka, ktorú tie obete majú, ako budem žiť ďalej s tým, čo sa mi stalo? To nie je o tom, že ako čo najskôr dostanem páchateľa preč, no toto teda vôbec tá obeť nerieši. Tá obeť rieši, ako budem s týmto žiť ďalej? Ako budem s týmto žiť ďalej na Slovensku? Na Slovensku plnom predsudkov, ktoré súvisia práve s takýmto násilím.
Takže ak s tým chceme niečo robiť, ak sa spoločne tu zhodneme, že chceme vedieť postaviť tých páchateľov pred súd a nechceme, aby sme tu mali toľko páchaného násilia, tak najprv si musíme povedať, že naozaj chceme zadefinovať aj v Trestnom zákone akúkoľvek takúto sexuálnu aktivitu bez súhlasu ako trestnú, aby sme to mohli naozaj potom aj stíhať.
Ja v rámci akýchkoľvek debát, ktoré mám, ktoré sú či už súkromné, verejné, akékoľvek, ktoré súvisia vlastne aj s touto otázkou, je, ako to budeme dokazovať? Osobitne, ak tam nebude žiadne násilie. No ono už aj to, ako to máme dnes, je zložité, ak sa bavíme o hrozbe bezprostredného násilia. Veď keď je to priama hrozba, tak tiež tam nemusí byť žiadne násilie a žiadne stopy po násilí.
A tam to vnímame okamžite, že je dôležité, že veď keď sa niekto vyhráža nejakým násilím, máme to tam mať. Tak aký je problém dostať tam aj to, že je to bez súhlasu? A ten páchateľ to veľmi dobre vie. S ohľadom na jeho prevahu, osobitne ak sa bavíme o páchateľoch mužov voči ženám. Ale môže to byť rôzneho, rôznej povahy tá prevaha, ktorá môže súvisieť, samozrejme, aj s tým, že sa jedná o zamestnávateľa, môže sa jednať o ženu, ktorá si veľmi ťažko získala toto zamestnanie.
K tomu dokazovaniu. Ja poviem iné trestné činy, ktoré vlastne sú o tom, že len tí dvaja vedia, ako to bolo. Vyhrážanie. Pri vyhrážaní to je veľmi ťažké dokazovať a napriek tomu máme vyhrážanie v Trestnom zákone. Jednoducho ako spoločnosť sme si povedali, že sú skutky, ktoré sú tak závažné, že urobíme všetko pre to, aby sme ich odstíhali. Takže je to len na nás, či si povieme, že aj skutok, že niekto bez súhlasu druhého jednoducho zneužije na svoju sexuálnu aktivitu, na akúkoľvek, akéhokoľvek druhu, že to je jednoducho trestné a nechceme to. Toto si len musíme povedať. A keď si to povieme, no tak potom, samozrejme, musíme nastaviť spoločnosť, celkovo spoločnosť k tomu, aby sme boli schopní to aj odstíhať a postaviť nakoniec páchateľa pred súd a preukázať vinu.
V rámci toho dokazovania, áno, môže sa stať, že to bude len tvrdenie proti tvrdeniu. Ale v rámci tých dôkazných prostriedkov existuje množstvo dôkazných prostriedkov, ktoré sú nielen o tom, že vlastne dôjde k výpovedi jedného a druhého. Je tu, samozrejme, sú tu znalecké posudky. Znalecké posudky, ktoré súvisia s otázkou, či tu bola nejaká trauma. To znalci vlastne k tomu sa vedia jasne vyjadriť. Osobitne, ak tá trauma súvisí so skutkami, ktoré boli viaceré. Potom sú situácie, že vlastne keď prvá žena alebo prvá obeť oznámi takéto, že došlo k takýmto násilným aktivitám alebo k sexuálnym aktivitám akýchkoľvek bez súhlasu, tak sa objavia ďalšie obete, ktoré dostanú odvahu proste o tom rozprávať. To znamená, že ako veľmi často sú to práve tieto situácie, že to nie je len jedna obeť, že sú to viaceré obete.
Mať tu obavu z toho, že dôjde tu k zneužívaniu takejto novej právnej úpravy, ja som sa už dozvedela aj o takej situácii, že čo keď bude taká situácia potom, že žena chce kožuch, nedostane kožuch a bude sa vyhrážať teda svojmu partnerovi, manželovi, že ak mi ten kožuch nekúpiš, tak ja potom pôjdem ohlásiť, že som bola znásilnená. No tak ja, samozrejme, treba reagovať asi na akékoľvek možné situácie a príbehy, ale príde mi to v niečom naozaj absurdné. Ak by, na toto môžem reagovať asi takým spôsobom, je, že nebude určite stačiť v trestnom konaní len vyjadrenie, že došlo k takejto situácii. Bude musieť byť, ako som už povedala, aj znaleckým posudkom preukázaná takáto, takáto skutočnosť, takáto trauma. Potom dôjde aj k tomu, za akých okolností vlastne došlo k takejto situácii. Budú tam ďalší svedkovia, ktorí budú môcť o tom vypovedať. A ak to bude len tvrdenie proti tvrdeniu, tak to bude zložité a vlastne nemožné aj postaviť páchateľa pred súd. Takže ja by som sa naozaj neobávala toho, že dôjde k zneužívaniu tohto, tohto inštitútu takejto právnej úpravy. Lebo to potom by sme museli rezignovať na akékoľvek trestné činy, ako hovorím, ktoré vlastne súvisia so zložitejšou dôkaznou situáciou.
Ja si myslím to, že takáto právna úprava je jednoznačne nevyhnutná pre spoločnosť, ktorá je vyspelá a ktorá má rešpekt k ľudskej dôstojnosti nielen voči ženám, pretože tie obete nemusia byť len ženy, ako som povedala. Preto navrhujem, aby došlo k spojeniu tých skutkových podstát znásilnenia a iných foriem sexuálneho násilia. A tam sme to spoločne vyriešili. Tú podmienku súhlasu dostať do skutkovej podstaty trestného činu je práve kvôli tomu, aby sme tam obsiahli tie situácie, kedy obeť z dôsledku strachu, tzv. zamrznutia, jednoducho nie je schopná, nie je schopná inak, inak reagovať. Takže nie je to tak, že veď mohla utiecť, hej? To, to proste vôbec nie je taká situácia. Práve aj z toho, z tých výskumov, ktoré boli k týmto situáciám, takýchto skutkov, ktoré boli, boli urobené, vyplýva, že dokonca skoro vo väčšine prípadov jednoducho tá obeť zamrzne, keď k takémuto skutku dochádza.
Ja k tej, k tomu, ako by to mohlo byť v tom Trestnom zákone, dovolím si tu povedať ešte zopár slov, lebo tiež som v rámci tých výmen aj v rámci tej odbornej diskusie som zaregistrovala, že je tu obava, že keď zmeníme takto právnu úpravu, tak potom budú spochybňované všetky predchádzajúce rozhodnutia, ktoré súviseli s trestnými činmi znásilnenia. Bolo mi pripomínané, že bola podobná situácia v Španielsku a tam sa to potom stalo, že tie rozhodnutia, ktoré vlastne boli predtým ohľadom znásilnenia, tak že zrazu tie boli spochybňované. No tak k tomu tiež chcem povedať, pretože, samozrejme, môžete čeliť všeličomu a potom tie čiastkové informácie môžu sťažiť vlastne aj prijatie takejto zmeny a hlavne nepravdivé informácie, ktoré sa začnú šíriť.
Určite by sa nemalo stať, že to, že vložíme jednoznačne do Trestného zákona podmienku pre takéto akékoľvek sexuálne aktivity, podmienku súhlasu, že by to znamenalo, že tieto, tie súčasné skutky, ktoré sú už trestané, že by mali byť menej trestané. Takže ja, len to riešenie vlastne technické je, že tie skutky, ktoré sú dnes zadefinované v Trestnom zákone, necháme s tou trestnou sadzbou, ktorá je, a my vlastne jej k nej doplníme novú skutkovú podstatu trestného činu, ktorá bude mať, samozrejme, miernejšiu trestnú sadzbu. Dnes máme za znásilnenie trestnú sadzbu päť až desať rokov a pri vlastne vložení do Trestného zákona takejto skutkovej podstaty trestného činu ja navrhujem, že poviem aj konkrétne znenie tohto odseku: „Kto vykoná na inej osobe bez jej súhlasu súlož alebo inú sexuálnu praktiku, alebo ju bez jej súhlasu zapojí do sexuálnych praktík s treťou osobou, potrestá sa odňatím slobody na tri až osem rokov." To znamená, že my vložíme novú skutkovú podstatu trestného činu, áno, s miernejšou trestnou sadzbou ako pre tie skutky, pri ktorých aj dnes máme, máme situáciu, že páchateľ spácha takýto čin násilím, hrozbou bezprostredného násilia alebo na taký čin zneužije bezbrannosť tejto osoby. To znamená, my necháme súčasnú trestnú sadzbu aj s popisom toho skutku, ako máme, ale ešte k nemu pridáme vlastne skutkovú podstatu trestného činu, kedy sa jedná o situáciu, že tam jednoducho súhlas nie je, ale nie je si tam naplnenie už tých, by som povedala, kvalifikovaných ďalších znakov, ako to máme dnes. Takže žiadnej takej situácii, že by boli zrazu tie skutky, ktoré boli dnes odsúdené, že by sa tie mali nanovo otvárať, pretože im dáme nejaký láskavejší trest, také nič nehrozí, ani nič také nenavrhujem. Takúto žiadnu obavu netreba mať.
Takže keď to zhrniem, ja si myslím, že nám skutočne nič nehrozí, keby sme takú právnu úpravu prijali, ale, naopak, nám hrozí, keď ju neprijmeme, že nebudeme vedieť jednoducho nikdy odstíhať páchateľov sexuálneho násilia. Lebo súčasne to znamená to, že vlastne aj keď dôjde k tej hrozbe násilia, vzhľadom na to, že tam nemáme takúto skutkovú podstatu trestného činu, že bez súhlasu, že bez súhlasu jednoducho takýto akt je trestný, tak vlastne aj tam, kde už dnes je zrejmé, že to bolo bez súhlasu, len nebola preukázaná hrozba násilia, tak tí páchatelia sú samozrejme oslobodzovaní a ani sa nevedia postaviť pred súd. Hej? To vlastne aj, aj toto sa deje dnes, tým, že to nemáme takto zadefinované. My dnes vlastne nevieme, aj keď máme preukázané, že súhlas tam nebol, toto preukázané je jednoznačne, tak keďže my máme v tej skutkovej podstate hrozbu násilia a tá jednoznačne preukázaná nebola, takže nebavím sa o situáciách, že tam bolo priamo násilie, tak nevieme vlastne vôbec toho páchateľa stíhať. Nevieme ani vzniesť obvinenie.
Ja som bola teraz v diskusii s pani Burajovou a hovorila, ja si dovolím, aj odkážem na ňu, pretože ona hovorila o takom prípade, že vlastne to naozaj prísne ako keby upnutie sa na túto právnu úpravu, dokonca v jednom prípade ako hovorila, došlo k tomu, že žena počas vlastne znásilnenia kričala na svojho syna vo vedľajšej izbe, zavolaj deda o pomoc, a nemala, a mala kričať zavolaj políciu o pomoc. Že to bol proste problém, preto, aby bolo jednoznačné, že vlastne by tam mala byť takáto hrozba, ona žiada o nejakú pomoc a ochranu, tak ja len že proste dochádza tu k absurdným situáciám aj pri potom tom preukazovaní, čo sa vlastne pri tom skutku stalo. Jednoducho to, že nám tam chýba tá podmienka súhlasu, tak nám skutočne vlastne ani nedovoľuje odstíhať to, čo nakoniec v tom Trestnom zákone dnes máme.
Vlastne ja si dovolím skončiť s tým aj tento môj vstup, že dovolím si požiadať, poprosiť poslancov naprieč opozície, koalície, aby sme sa posunuli ďalej. Aby sme sa naozaj posunuli ďalej ako krajina, ako parlament, ako poslanci a posunuli sme tento návrh zákona do druhého čítania, lebo si myslím, že tu máme zhodu. A ja sa chcem vyhnúť akýmkoľvek vzájomným emocionálnym vystúpeniam, ale tu chcem požiadať a poprosiť o podporu, je to naozaj návrh zmeny zákona, ktorý prešiel veľmi vážnou odbornou debatou a nie je tam nič problematické, čo by sa navrhovalo, ale čo je kľúčové pre to, aby sme vedeli páchateľov násilia sexuálneho postaviť pred súd.
Ďakujem veľmi pekne a som pripravená odpovedať na akékoľvek otázky, ktoré prípadne vystanú z debaty.

Ďakujem veľmi pekne.
Ja chcem jednoznačne podporiť cieľ tohto návrhu a iba jednoznačne je množstvo, množstvo práce pred nami ako krajiny, ktorá má vôbec problém jednak s rodovo podmieneným násilím, ale vôbec problém pomoci obetiam, a ešte potom pôjdem ďalej, sexuálneho násilia. Však o tom sú tu teraz aj viaceré návrhy z opozície. A ja len chcem upozorniť v nadväznosti na tú konkrétnu právnu úpravu, ktorá sa tu navrhuje, takže preto som si dovolila aj tento krátky, je, že jednoznačne máme absolútne spoločnú zhodu, absolútnu. Len v tej konkrétnej právnej úprave by som bola rada, keby potom, dúfam a verím, že aspoň niektoré z týchto návrhov sa dostanú aj do druhého čítania, sa potom baviť veľmi vážne a dôsledne k tej konkrétnej skutkovej podstate trestného činu, aby sa nám náhodou nestalo, že vytvoríme priestor pre páchateľov, že dostanú priestor dostať láskavejší trest, pretože skutková podstata tohto nového trestného činu sa nebude až tak líšiť pri niektorých skutkoch od tej, ktorá je oveľa teraz prísnejšie trestaná. Na to upozorňujem, lebo som si všimla, že vlastne to sa týka aj ďalšieho návrhu, ktorý je tu podobný k tejto téme, že treba byť veľmi, veľmi dôsledný. Ako to trestné právo je v tomto veľmi prísne, že jednoducho keď ten páchateľ má šancu dostať za ten, za daný skutok miernejší trest a je možné, aby bol kvalifikovaný vlastne podľa inej skutkovej podstaty, a tak toto môže byť, ja len upozorním na to, že toto môže byť problém. Tak určite by som potom rada participovala na závažnejšej zmene. Takže jedna vec je podpora v prvom čítaní, ale... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

vymazať rámček