Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, stretávame sa v rámci diskusie opätovne v rámci druhého čítania k návrhu zákona, ktorý naozaj veľmi rýchlou cestou prišiel do parlamentu. A osobitne v situácii, kedy je tu volanie celej spoločnosti, a to vnímam, myslím si, že aj veľmi úprimne zo strany koalície, aby sme vytvorili nejaký priestor na zmier, ale určite nie na zmier, že teraz budeme mať...
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, stretávame sa v rámci diskusie opätovne v rámci druhého čítania k návrhu zákona, ktorý naozaj veľmi rýchlou cestou prišiel do parlamentu. A osobitne v situácii, kedy je tu volanie celej spoločnosti, a to vnímam, myslím si, že aj veľmi úprimne zo strany koalície, aby sme vytvorili nejaký priestor na zmier, ale určite nie na zmier, že teraz budeme mať na všetko rovnaký názor, to si myslím, že v tomto určite sa rozumieme, že tým zmierom vnímame, že spôsob, ako označujeme politických oponentov, a to teraz beriem, či je to zo strany opozičného tábora, alebo koaličného tábora, tak treba naozaj zvažovať slová. Ja by som tak povedala, tak možno motto toho je, jemnejšie je teraz cesta. A tým by sme naozaj mali spoločne začať. Spoločne by sme mali začať tým, že zvážime výroky, ktoré používame na adresu politických oponentov. Ale potom je namieste naozaj, aby sme toto vnímali spoločne. Nemôžu zaznievať zo strany koaličných politikov aj predkladateľov tohto návrhu zákona, nemôžu označovať za terč médiá, opozíciu, že oni sú tí, ktorí za to všetko môžu. Takýmto spôsobom žiadna zmena spoločnosti nebude. Ja preto osobitne oceňujem aj z dnešnej tlačovej besedy, aj čo zaznelo aj z úst pána poslanca Gašpara, že sú to aj výroky koalície, ktoré prispievajú alebo prispeli k napätiu v spoločnosti.
A to, čo by som očakávala, je, že v samotnom návrhu zákona sa aj niečo v tejto súvislosti objaví alebo aspoň bude nejaká diskusia, kde si k tomu niečo povieme, že nebudeme vzájomne hľadať, že či to niekto teda doznal, alebo nedoznal, a už vôbec by sme nemali podľa mňa očakávať, že na tlačových besedách a vôbec by sme nemali tomu, tomu vlastne čeliť na tlačových besedách. Naopak, sme zase vzájomne označovaní za terče, že ten a ten za to a za to môže. Takýmto spôsobom to napätie, tú polarizáciu nijakým spôsobom neutíšime.
Ja si dovolím aj k vám, pán minister, a vždy ma mrzí, keď rozpráva ktorýkoľvek poslanec a minister nie je na svojom mieste ako navrhovateľ, lebo sa domnievam, že potom navrhovateľ nepočúva, že jednoducho nato tu to miesto toho navrhovateľa je, že sa predpokladá, že jednoducho ten, kto je navrhovateľ, počúva, čo sa prednáša v poslaneckej rokovacej snemovni. Nato to miesto je tu tak určené a ja sa musím priznať, že je to vlastne výnimka, že navrhovateľ je na svojom mieste a robia to vlastne iba poslanci. Ale, ale... a ja sa, možno ja osobitne sa k tomu stále vraciam, lebo aj to je podľa mňa prejav vzájomnej neúcty. (Minister Kaliňák si sadol na miesto navrhovateľa.) Prepáčte, pán minister, a veľmi ma, a oceňujem, že na to reagujete, lebo musím povedať, že vaši kolegovia, osobitne vaši koaliční partneri z SNS nikdy na to nereagujú takýmto spôsobom, ešte ani raz som sa s tým nestretla. A ja si nepamätám, že ja ako ministerka by som vám niekedy toto urobila. Keď som bola odvolávaná, tak som nešla pomaly na hygienickú prestávku, lebo som to brala, že proste nech sa páči. Toto je proste rešpekt k parlamentnej demokracii. Že ďakujem, oceňujem to, pán minister, lebo nemusíme mať zhodu na viaceré veci, čo sa deje v spoločnosti, ako prebieha celý proces, ale že sa vzájomne aspoň vypočujeme s nejakým rešpektom, tak to je podľa mňa naša spoločná cesta. Naozaj ďakujem veľmi pekne.
Aj mi je nepríjemne, ale musím to povedať, pán minister. Som rada, že tu ste, a aj si myslím, že aj tomu treba vzájomne čeliť. Aj od vás som si aj ja samotná vypočula výroky, že mám krvavé paprče. A potom následne som, samozrejme, dostala vyhrážky aj na sociálnych sieťach, že som vrahyňa, ako dokážem vychovávať deti, či sú vôbec moje, či som vôbec žena. Ja musím byť mužatka, ja som bacharka, ja tam tých ľudí mučím. Nedokázala som nijakým spôsobom ľuďom vysvetliť, že skutočne nemám na tom žiadny podiel viny. Ja rozumiem aj politicky, že všeličo povieme emotívne. Ale vy ste ma skutočne, teraz myslím ako celok koalícia, označovali vlastne, by som povedala, že k tomu ani, ani to neskončilo, to môže aj potvrdiť pán poslanec Gašpar v našej poslednej debate, že znovu ma označil ako terč a zodpovednú za úmrtie generála Lučanského. Znovu! A nebolo to dávno, bolo to v nedeľu, kedy som, kedy bolo na mňa zaútočené v parku. A ja to poviem znovu, bola som tam s mamou, s dcérou, ja som držala veľkého psa, kde, boli to hrubé urážky aj s tým, že som ja zodpovedná za úmrtie generála Lučanského. Zhodou okolností tá osoba mala so sebou malého psa, ktorý teda nebol nebezpečný, ale skákal po mojej mame a zablatil ju, ale snažila som sa proste zachovať pokoj, už kvôli proste mojim blízkym. Mojim blízkym. A ja vám poviem, že aj v tých debatách, ktoré ja som viedla s ľuďmi, kedy ma označovali za vrahyňu, som im vysvetľovala, že to tak proste nie je. Tak ich odpoveď bola, ale veď to povedal pán Kaliňák. Tak keď to hovoria tí politici, tak hádam si nevymýšľajú. Keď ma označujete proste za vrahyňu, no tak to, proste na tom musí byť predsa niečo pravdy. Takže mám si počkať na spravodlivý trest, tak to mi vlastne vždy tí ľudia napíšu, že to ma teraz čaká, keďže mám tie krvavé paprče. A nezastavili ste sa. Znovu v našej poslednej debate, proste znovu používate ten istý spôsob útoku. Nezastavilo vás to! A nechcem tu čítať všetky výroky, ktoré aj naozaj od vašich predstaviteľov zazneli. A, bohužiaľ, aj od pána premiéra, ktoré podnecujú k násiliu. Práve také výroky mal. Ja neviem o tom, že by niekto od nás tu mal výrok, že proste s lopatami máme na niekoho ísť. Naozaj o tom neviem. Ak niekto niekomu staval šibenicu, tak to nie je správne a nikdy by som to neschvaľovala. Nikdy! Nikdy!
Takže ja som za to: poďme urobiť spolu krok. Ja keď sa tu bavíme o bezpečnostných opatreniach, tak som si našla takýto dokument, možno ste ho si všimli aj ostatní poslanci. Volajú sa Opatrenia na zvýšenie bezpečnosti politikov vo verejnom živote. Urobil to Parlamentný inštitút v júni 2024. V úvodnom slove sa dozvedáme, že je to reakcia na atentát. Že vlastne to, čo urobil Parlamentný inštitút, si pozrel iné krajiny, iné skúsenosti, na základe toho dal návrhy, čo by bolo dobré urobiť, aby sme zvýšili bezpečnosť. Osobitne, keďže je to Parlamentný inštitút, zameral sa na bezpečnosť politikov. Ja si myslím, že sú tu viaceré návrhy, ktoré sú naozaj hodné zamyslenia. Nie všetky patria do zákonov. Ja som a aj budem prednášať pozmeňujúci návrh, kde sme sa inšpirovali práve tým, čo je tu navrhnuté naším Parlamentným inštitútom. Aj k tomu bližšie poviem. Aj si myslím, že by to skutočne mohlo pomôcť k našej bezpečnosti. Pretože nielen my v opozícii, ale aj vy v koalícii čelíte vyhrážkam. Veď to tu samo bolo povedané. Neviem, či to bolo z úst pána poslanca Gašpara, že práve povedal, myslím, že ste to povedali aj na branno-bezpečnostnom výbore. Po atentáte sa tie vyhrážky, naozaj je ich ešte viac. Všetci im čelíme. Aj ja im viac čelím. Na sieťach bolo, že som ďalšia v poradí po premiérovi. Ale s inými politikmi. Dokonca niektoré naozaj tie výroky boli zjavne bez akejkoľvek kontroly. Aj so zbraňou, aj so všetkým, čo k tomu patrí.
Ja len si dovolím ešte uviesť jeden príklad, ktorý mi prišiel tiež nebezpečný, ktorý sa stal a ktorému som čelila, ale ako ministerka. Len tým, že, to, že sme vo verejnom živote ako politici, tak vlastne vstupujeme a prijímame poslanie, ktoré so sebou nesie aj určité riziká. A je mi jasné, nech prijmeme akékoľvek bezpečnostné opatrenia, tak proste nie všetkému sa dá úplne zabrániť. Ja som v detskom centre 1. júna na deň detí, bola som oblečená ako ministerka, lebo som proste išla z porady, ale chcela som deťom urobiť radosť, tak som ich zobrala, boli sme v detskom centre a išli sme do kina. Bola so mnou ochranka, lebo mám na to nárok ako ministerka spravodlivosti. Iný človek, veľmi silne zdatný fyzicky, mi naznačil, že mám ísť dole. Následne, keďže tam bol ochrankár, tak som išla za ním, chcela som s tým človekom komunikovať, povedal, že nie je to vhodné, nie je to bezpečné, bezpečne vhodne toto robiť, mám to nechať tak, ostať v bezpečnej vzdialenosti. A následne bolo vyhľadané, že patrí do skupiny Brat za brata. Fotografiu moju, ktorú tam vyhotovil, poslal do tejto skupiny, že tu som, aby všetci vedeli. Ja teraz nejdem hodnotiť túto organizáciu, ja vám len chcem povedať, že proste výroky, ktoré používame, a spôsoby, ktoré, ja tomu rozumiem, že niekedy treba použiť skratky, je zrozumiteľné, že my ideme príliš do detailov, ale tú hrubosť, ktorú používame, je naozaj nebezpečná. Jednoducho tá spoločnosť je polarizovaná. Naozaj tu sedíme na sude s pušným prachom. Všetci tu sedíme. A mne je to naozaj veľmi-veľmi, úprimne ľúto, čo sa stalo pánovi premiérovi. Naozaj mi je to úprimne ľúto. A skutočne my všetci, čo tu sedíme, mu prajeme, aby sa z toho zotavil. Ja si myslím, že každý z nás vie, že po takýchto zásahoch to naozaj nebude ľahké a je veľmi otázne, či bude úplne v poriadku. Ja, všetci to vieme, je to veľmi otázne. A preto vám v niečom aj ľudsky rozumiem. Aj keď mi to, myslím si, že aj opozícia sa k tomu nemôže postaviť inak ako kriticky k doživotnej rente. Ale v niečom vám ľudsky rozumiem, že práve teraz a takto. Ale to nepatrí do zákona o bezpečnostných opatreniach.
A o to viac ma mrzí, že ste si s nami nesadli, že ste jednoducho nešli na ten okrúhly stôl do prezidentského paláca. Že ste si s nami nesadli aj k tomu, aby sme si povedali, čo treba spraviť. Jedna z vecí, ktorá je v týchto opatreniach, možno nám príde ako smiešna, ale asi v tom Írsku, kde mali s tým veľkú skúsenosť, čo spôsobila tá polarizovaná spoločnosť, tak im dávalo zmysel pri otvorení schôdze zaviesť opatrenie, že jednoducho predsedajúci vyzve poslancov k tomu, aby zvážili svoje výroky. Aby sme ostali civilizovanou spoločnosťou. Ale to sme sa aj zhodli, to nepatrí teraz do zákona, aby sme tu prijímali. A že jednoducho zjavne treba hľadať spôsoby, ako si to spoločne pripomínať. A to napríklad si myslím, že by nám spoločne pomohlo, si to vzájomne pripomínať, že chceme to robiť inak. Ale potom aj vy musíte nám k tomu niečo povedať, že to chcete robiť inak.
Ja si osobne myslím, pán minister, že by ste možno teraz zvážili inak ten výrok. Myslím si to po tom, čo spolu teraz zažívame. Ale skutočne ma zamrzelo, aby som si znovu teraz vypočula, pár dní dozadu, že ja som zodpovedná za mučenie ľudí vo väzniciach, a pritom pán poslanec Gašpar mi sám povedal, a úprimne je mi vlastne ľúto, že z vlastnej skúsenosti, ja v tomto naozaj nemám krvavé oči, že jednoducho zbor väzenskej, justičnej stráže. A vy to podľa mňa viete povedať tiež, pán minister, že tí ľudia, osobitne, ak tam niekto príde, samozrejme, s prezumpciou neviny sa to môže stať vlastne každému, osobitne ak sú to ľudia v takýchto vysokých funkciách, bývalých či súčasných, majú k tomu naozaj, by som povedala, že výnimočný vždy rešpekt. Vždy rešpekt. Absolútny. Absolútny. A robia všetko pre to, aby nielen aby bolo splnené všetko to, čo, samozrejme, očakávame od práva, ale aby nikoho ani nenapadlo mať pochybnosť, že by to bolo inak. A nebolo to tak ani v prípade, samozrejme, inak ani v prípade generála Lučanského. Nakoniec šéfom väzenstva vtedy bol človek, ktorého ste si vybrali vy, koalícia, ktorá bola vtedy vo vláde. Zmenili ste šéfa väzenstva po tom, čo odišla Lucia Žitňanská z vlády. Vtedy bol šéfom Peter Pellegrini, stal sa ministrom spravodlivosti minister Gál a zmenili šéfa väzenstva. To nebol človek, ktorého som si ja vybrala. Ale ja som ho tam nechala aj preto, že mi to prišlo aj voči vám, voči všetkým. Nechcela som dať žiadnu pochybnosť od začiatku, že by tu došlo k niečomu z mojej strany od kohokoľvek, osobitne tu vo väzenstve, že by sa niečo malo diať inak.
A preto viem aj vzhľadom na to, že tam tento človek ostal, že ste mali všetky informácie o všetkom a že ste veľmi dobre vedeli, že všetky opatrenia boli prijímané v najvyššej pozornosti k tomu, aby sa nič takéto nestalo. Veľmi dobre ste to vedeli. Som si o tom istá z prvej ruky a bez toho, aby som vás ja o čomkoľvek informovala. A preto tieto, tieto výroky, ktorými ste ma dostali do situácie, že ja čelím každý deň takejto nenávisti, každý deň. To je len otázka, koľko ľudí zablokujem kedy. Každý deň čelím tomu, že som vrahyňa a že ľudí mučím a že vlastne nie som žena, som necitlivá, nemôžem mať rodinu. Neexistuje muž, ktorý by sa so mnou stretol. Ako, je toto v poriadku? Čelíte tomu vy, muži, takémuto niečomu? Niekto z vás tomuto čelí? Veď to je nechutné! Nie je to nechutné? No ale aj vy ste k tomu prispeli, pán minister. Ja som nepočula od nikoho z vás ospravedlnenie. Nič. Ale my sme zodpovední za to, čo sa stalo. Len my, hej? My sme boli od začiatku označovaní.
A preto mrzí ma, že sme si spolu nesadli. Veď nemusíme mať na všetko rovnaký názor. A že by ste nám aspoň v tomto prejavili proste nejaký rešpekt, že poďte, toto chceme dať do parlamentu. Áno, chceme tam aj doživotnú rentu a to pre toto a pre toto. Prečo ste si na nás nemohli nájsť čas, prosím vás? Veď ja oceňujem, že ste si našli teraz, ale zase úprimne, ak by ZMOS, Súdna rada, verejný ochranca prác, generálny prokurátor nedali svoje výhrady, ja teda akože neverím tomu, prepáčte, že by ste uznali naše pripomienky. No sa usmievate. Neverím tomu. Ale som rada, že ste nám dali svoj rešpekt. Vnímam to trošku inak ako pán poslanec Šipoš. Ja si to vážim, lebo ste to nemuseli urobiť, ale ste nás prizvali k stolu a rokovali sme. Radi by sme boli skôr, ale oceňujem, že k tomu vôbec došlo.
Rovnako oceňujem, že ste ochotní si vypočuť aj pozmeňujúci návrh, na riešenia ktorých sme sa inšpirovali z tejto správy. Nemám žiadny prísľub, ale oceňujem, že sa chcete o tom rozprávať. Oceňujem, lebo to je podľa mňa diskusia, ktorá proste nám patrí v rámci vzájomného rešpektu medzi opozíciou a koalíciou. Mohlo to byť skôr, mohol to byť dokonca možno aj spoločný návrh, mohli ste si doživotnú rentu riešiť samostatným návrhom a mohol tu byť návrh, na ktorom sa proste zhodneme. Naozaj to tak mohlo byť. Mohli sme sa aj o tom zhromažďovacom práve trošku viac rozprávať, ale ten stret, ktorý ste tu vytvorili, mne je ľúto to povedať, je mi to ľúto povedať aj voči kolegom tu zo SLOVENSKS, bývalého OĽANO, ale toto už je trosku déja vu, Igor Matovič. Viete, my sme si to zažili vo vláde, že sme si prečítali niečo v statuse. Ráno prišiel návrh a večer mal byť schválený, hej, v skratke. Vy nám toto teraz robíte. My sme kvôli tomu odišli z vlády, lebo takýto spôsob vládnutia je nezodpovedný a v tomto aj amatérsky. My sme nedokázali akceptovať, že to dosiahlo tú hranicu, ale vy máte teraz viac skrátených legislatívnych konaní, ako bolo v bývalej vláde za pandémie! Tam sme sa dostali! Trestný zákon vlastne sa tu robí v skrátenom legislatívnom konaní!
Opatrenia na zvýšenie bezpečnosti, ktoré chcete, aby sme vám prijali, podporili, neurobili ste k tomu ani krok a narýchlo všetko.
Takže oceňujem na jednej strane, že... a ja si myslím, že to je oceneniahodné nakoniec bez ohľadu na to, v akej miere ste si vypočuli nás, ale ste si vypočuli či ZMOS, či Súdnu radu, či verejného ochrancu práv, osobitne že ste si vypočuli aj tú časť, ktorá súvisí s otázkou, či je namieste vlastne tú identitu zisťovať len so súhlasom prokurátora; bavíme sa o zisťovaní vlastne podozrivých, potenciálnych páchateľov priestupkov, ktoré súvisia so šírením aj vyhrážok, hej, je to legitímny návrh, o ktorom sa treba rozprávať, že ste si to vypočuli, že to zaznelo a vypočuli ste si to a do toho, ja to, akože oceňujem to, je to, je to dobrá cesta. Nemuselo to byť takto, mohli ste to dostať v rámci normálnych pripomienok, nikto by o tom nevedel, by ste to proste akceptovali, sem by prišiel iný návrh, ale som rada a to oceňujem, že proste k nejakej reflexii tu došlo.
Je tam stále mnoho návrhov, ktoré aj z ohľadom na našu debatu vy viete aj tie dôvody, ktoré my nevieme prijať. Ja... a už pôjdem konkrétne k samotnému návrhu zákona. V tom zhromažďovacom práve ja, a myslím si, že to nebude nekorektné, že si dovolím povedať zopár vecí aj z našej diskusie, ktorá medzi, medzi nami bola s klubom vlastne aj Progresívneho Slovenska a s vami a s pánom poslancom Gašparom, lebo to súvisí k tomu pochopeniu skôr, ktorá, ktorá je pri tom hľadaní toho účelu zákona. Jednak si myslím, že striktne treba asi v nejakej miere dodržať nejakú dôveru, ktorá v takýchto rokovaniach je, ale myslím si, že to, čo tu medzi nami odznelo, že prečo takýto zásah do zhromažďovacieho práva, v tom si myslím, že je medzi nami nedorozumenie, že tu my jednoducho nemôžme súhlasiť len s tým, čo ste boli ochotní pripustiť v rámci tej korekcie pri zhromažďovacom práve. A bez toho, aby so išla do detailov, lebo myslím si, že to už je zrejmé aj z návrhu, ktorý tu predniesla aj pani poslankyňa Mesterová, kde stále trváme na tom, aby došlo k zmenám, tak to nepochopenie naozaj pramení z toho, že inak vnímame podstatu zhromažďovacieho práva. A nemyslím to v zlom, ale trochu tomu aj rozumiem, že ako bývalý prezident Policajného zboru pre zachovanie poriadku v spoločnosti, ja si myslím, že tam prirodzene inklinuje k tomu, že dať tomu zhromažďovaciemu právu menej alebo čo najmenej, koľko je len nevyhnutné, lebo je to potenciálny priestor na akýkoľvek nepokoj a násilie. To je pravda, hej, to neviem, či to bolo z vašej strany, dnes som si vypočula, že vlastne tak či tak sa tí ľudia zhromaždia a niekto tam hodí granát, tak vlastne ten priestor sa tu vytvára. No vytvára sa, ale kvôli tomu nezakážeme zhromaždenia, ale ja akože aj tomu rozumiem tomu nastaveniu.
Od pána ministra obrany rozumiem, že to nastavenie z pozície štátu, by som povedala, že skôr si viac nechať, ako to dávať tým ľuďom a občanom, ale teraz chrániť poriadok. A myslím si, že je na druhej strane asi absolútne prirodzené, že opozícia zase chráni tú druhú časť, že cit, má k tomu väčší cit, keďže sme aj v opozícii, že my sa na to pozeráme zase z toho ostatného pohľadu a vnímame, k čomu vlastne to zhromažďovacie právo slúži. A myslím si, že aj vy by ste boli na to viac citliví, keby ste boli v opozícii, domnievam sa.
A, lebo z toho vášho návrhu aj z toho vyjadrenia, ktoré ste dnes dali na tlačovej besede, vyplýva, že vidíte skutočne v prvom rade to zhromaždenie ako priestor pre nepokoje, dokonca bolo označené, že tie zhromaždenia, ktoré tu boli po septembri, že tie sú dôvodom toho, že vôbec došlo k tomu atentátu, čo považujem za veľmi nebezpečné vôbec o tomto rozprávať, osobitne keďže je embargo na celý prípad. To si myslím, že je veľmi nekorektné od vás toto robiť aj v tom politickom boji. Ale to zhromaždenie, to zhromažďovacie právo, to je, nie náhodou bolo prijaté s tým zákonom v roku 1990, krátko po revolúcii, že jednoducho tým zhromaždením ľudia vyjadrujú svoj názor k nejakému verejnému dianiu. A je to správne a je to dobré pre demokratickú spoločnosť. A že dá sa vždy očakávať, že keď niekto dá jedno zhromaždenie s jedným účelom, že niekto bude mať na vec iný názor a chce ho jasne dať tiež najavo. Napríklad 14. marec, prezidentský palác, tam sa zhromažďujú zvyčajne ľudia, ktorí oslavujú 14. marec. A potom zvyčajne kúsok odtiaľ na Poštovej sa zhromažďujú ľudia, ktorí chcú dať jasne najavo: tento názor je nesprávny, vychádzajú z nepravdivých skutočností, a chcú dať jasne najavo, koľko tých ľudí je a že ich je oveľa viac, aspoň to je moja skúsenosť, a že nemáme počúvať na ten názor, čo odznieva pred prezidentským palácom. A podľa mňa je úplne zrozumiteľné, že tie zhromaždenia chcú byť v nejakej miere v určitej blízkosti, aby vyslali ten signál tej spoločnosti. V Amerike vlastne, keď sú zhromaždenia, kde jednoducho ten prejav je oveľa širší ako u nás, keďže nemajú jednoducho fašistickú minulosť, tak keď sa robí zhromaždenie, ktoré vlastne samo osebe je, vo svojej podstate popiera práva iných, menšiny, tak následne reakcia spoločnosti je, že robí oveľa-oveľa silnejšie, väčšie zhromaždenia, dáva najavo, názor spoločnosti na túto vec je absolútne opačný. A tým vlastne korigujú, sa domnievam, veľmi jasne aj to, čo vlastne v rámci zákona nemajú obmedzené ako u nás. Že jednoducho u nás sa obmedzujú samozrejme aj výroky, ktoré sú urážlivé voči iným z dôvodu rasy, náboženského presvedčenia a podobne. V Amerike to takto nie je, ale vyjadrujú to práve cez tento priestor, cez to zhromaždenie, takto to vlastne v tej spoločnosti korigujú.
Takže to, že v spoločnosti nepanuje jednotný názor na vec, no to proste patrí k demokratickej spoločnosti. A tie zhromaždenia v nejakej blízkosti, v nejakej blízkosti, ktorá dáva zmysel tomu samotnému účelu, to tak jednoducho bude, nemôže byť jedna na jednej strane mesta, druhé na druhej strane mesta, ale úplne súhlasím, že nemajú byť tak blízko, aby to bolo proste nezvládnuteľné pre políciu. A to, čo mne sa javí z toho návrhu, je, že vy vlastne umožňujete, aby to bolo pomaly na druhom konci mesta. A v tom ja vidím ten necit trochu pri tom, pri tom navrhovaní tých jednotlivých ustanovení.
Blízkosť obydlia, rovnako pri blízkosti obydlia nevidím to tak, ako to bolo prezentované aj na tlačovke poslaneckého klubu SMER, že právo na súkromie má navrch nad zhromažďovacím právom. To tak nie je, to nie je pravda. To ani nevyplýva z rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva alebo Ústavného súdu, to proste takto nie je, keby malo navrch, tak na Námestí SNP by nikdy zhromaždenie žiadne nebolo, veď aj tam bývajú ľudia. To tak nie je, proste je to naozaj na tých lekárnických váhach, aby sme vždy sledovali, aký účel to zhromaždenie má, či je to prijateľné pre ten zásah do toho súkromia s ohľadom na to, k čomu ten, to zhromaždenie smeruje, to tak jednoducho je a je to ťažké a je to ťažké, ale tak to proste, takto proste s tým zhromažďovacím právom je.
A tie rezy, ktoré ste tu navrhli, sa nám, sa nám javia, a v tom máme zhodu v rámci opozície, že idete príliš ďaleko. Ja rozumiem tomu cieľu toho pokoja, tomu rozumiem, ale idete príliš ďaleko, čo považujem za neprijateľné v demokratickej spoločnosti. A myslím si, že to vychádza z toho určitého nepochopenia tej podstaty toho zhromažďovacieho práva. Čiže tam, toto nevieme prijať.
Nevieme prijať ani to, že musíme teraz hneď rozširovať priestor pre Slovenskú informačnú službu. Ja dám tú doživotnú rentu bokom, lebo to nie je bezpečnostné opatrenie, vieme o tom, samozrejme, že tam nepatrí, nemá tam čo robiť, to bezpečnosť nezvýši.
Zákon o Policajnom zbore, tam nakoniec sú ustanovenia, ktoré podľa nás aj keby ste tam nedali, tak sa nič nedeje v tomto momente, pretože, áno, je to riešené cez uznesenia vlády, ale nie, nie sú to opatrenia, ktoré hneď treba, lebo bez nich sa nezaobídeme, kľudne to mohlo ísť do riadneho pripomienkového konania, ale s tým by sme asi vedeli žiť, aj keď nesúhlasíme s tým procesom, ako to prijímate.
Aj s ohľadom na čas, ktorý mi ostáva, tak si dovolím odôvodniť naše, náš pozmeňovací návrh, lebo potom vlastne už budem mať priestor iba ho prečítať. To, čo navrhujeme, inšpirovali sme sa práve týmito opatreniami a naozaj odporúčam aj kolegom poslancom si ich pozrieť, je to podľa mňa veľmi inšpiratívne a možno aj pre pána ministra, ak by mal záujem. To, čo z tohto sme si vybrali, je vytvorenie jednotiek pri parlamente a pri polícii, ktoré sa budú venovať vyhrážkam. Pri parlamente preto, lebo sme tu poslanci parlamentu, to znamená, môžme reagovať na to a aj z toho, čo tu zaznelo, je zrejmé, že máme zhodu, že osobitne aj po tomto atentáte, ak niekto čelí najviac vyhrážkam, tak sme to práve my tu v parlamente v rámci nášho politického boja a všetkého, čo tu odznelo a čomu spoločnosť čelí. Teda to, čo navrhujeme, je, aby sa vytvorilo vlastne určitá jednotka, môže to byť pod Kanceláriou Národnej rady v parlamente, ktorá bude vlastne zbierať takéto vyhrážky a bude napomáhať poslancom aj pri ochrane pred kybernetickým obťažovaním, takéto podnety od poslancov bude prijímať, bude ich sledovať aj na sociálnych sieťach a bude intenzívne potom spolupracovať a komunikovať, komunikovať s políciou.
Pri Policajnom zbore navrhujeme vytvoriť podobne špecializovaný útvar, bola by to vlastne taká dvojička aj k tejto jednotke pri parlamente, ten útvar pri Policajnom zbore navrhujeme urobiť širšie. A ja rozumiem, že v podstate by sme to mohli nechať na ministra vnútra, ale keďže chceme mať istotu, že taký útvar sa vytvorí, tak navrhujeme, aby to bolo jasné priamo zo zákona, že bude tu takýto útvar, ktorý sa špecializuje na predchádzanie a vyhľadávanie protiprávnej činnosti v oblasti nebezpečných vyhrážok aj vrátane tých, čo sú na sociálnych sieťach. A to je to širšie a nie sú to len poslanci, môžu to byť, samozrejme, aj lekári napríklad počas pandémie, čomu čelili. Považujem za dobré, aby sa vlastne sústredila takáto činnosť polície aj v rámci hľadania preventívnych opatrení, a myslím si, že nie je správne, aby vyhrážky, ktoré k nám smerujú, boli potom odstúpené na obvodné oddelenia Policajného zboru, to si myslím, že jednoducho dôsledne sa tieto vyhrážky ani, ani nemôžu odstíhať a odsledovať a dostíhať tí páchatelia. A keď to bude jeden útvar, môže nájsť aj preventívne opatrenia nakoniec, ktoré budú smerovať na elimináciu týchto vyhrážok, ktoré sú aj voči vám, možno aj voči kolegom, ktorí nie sú v parlamente, aj voči profesiám, že proste je dobré, aby to, ja si myslím, že takýto útvar to bol a sa tomu venoval. Aj tak sa tomu tá polícia musí venovať, takto by to proste bolo na jednom mieste. A to si myslím, že to by bola cesta a pre nás z parlamentu by to bola vlastne dvojička popri takejto jednotke pri Kancelárii Národnej rady. Ja si myslím, že do spoločnosti treba vyslať signál, že s tým postihom takýchto nebezpečných vyhrážok to myslíme ako spoločnosť vážne a že toto nebudeme tolerovať.
V rámci ostatného času, ktorý mám, tak si vás dovoľujem vyzvať aj, pán minister, aby ste zvážili aj podporu tohto, tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. A, samozrejme, že máme za to, že skôr je namieste tento návrh stiahnuť a vrátiť sa k rokovaciemu stolu, ale to môžem, samozrejme, v rámci tohto vystúpenia povedať, neverím tomu, že by sa tak stalo, a tak si dovolím skôr reálnejšiu výzvu a to je tá, že ak uvažujete o ďalších opatreniach, tak nás, prosím, prizvite k stolu. Možno prídeme na veci, ktoré sa vám budú páčiť, možno vás ani nenapadnú, ale... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
