Videokanál poslanca

Pán minister, ja mám iba dve minúty, nie je šanca, aby som na všetko reagovala, ale som rada, že ste sa zapojili do diskusie, lebo tá diskusia je naozaj veľmi dôležitá, aby tu medzi nami prebiehal dialóg. Povedali ste množstvo vecí. Neviem s množstvom tých záverov súhlasiť, tak veľmi v skratke skúsim.
Hlavné správy. No, to bolo dočasné opatrenie bez toho, aby som o tom sa rozprávala. Vy robíte trvalé opatrenie pre zákaz zhromažďovacieho práva. A teraz hneď problém nie je a nevyzerá, že by bol problém v lete. Kľudne to mohlo ísť do riadneho pripomienkového konania.
Vydanie Roberta Fica. No, nech by akokoľvek rozhodla Národná rada, tak nakoniec by o tom rozhodoval súd prvostupňový, druhostupňový, veď tu sa jedná len o to, či sa to nechá na rozhodnutie súdu.
Krvavé paprče. No, to ste uviedli, vlastne ste ma za vrahyňu označili aj vy, tak to pochopili aj vaši voliči a tomu čelím dodnes a som tomu stále vystavená, lebo stále sa to vracia vo všetkých debatách, kde sú oponenti z vášho tábora. Proste tak to je. Ja tomu čelím.
A z toho, čo ste uviedli, spomínali ste skôr, teda ja vás rozumiem, že nesúhlasíte s tým, že generál Lučanský bol vôbec vo väzbe, ale to bolo jednoducho rozhodnutie súdu. Akokoľvek spochybníte čokoľvek, to naozaj mi nemôžete takto proste urobiť tú skratku, tá tu naozaj nesedí.
Prípad pána advokáta Krivočenka. No, Zbor väzenskej a justičnej stráže naozaj urobil maximum, to je z toho všetkého zrejmé. Ja som nevedela mu nijako pomôcť. A teraz ak nesúhlasíte s tým, že bol vo väzbe, rozumiem, to bolo rozhodnutie súdu, ale tam predsa nemôže minister nijako do toho vstupovať, nemôže, nemá ten priestor. Ventilácie nemali ľudia aj v civilných nemocniciach.
Viac času už nemám, na záver, bohužiaľ, aj dnešná tlačová beseda SMER-u ukázala, že vyťahuje veci zo spisu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, stretávame sa v rámci diskusie opätovne v rámci druhého čítania k návrhu zákona, ktorý naozaj veľmi rýchlou cestou prišiel do parlamentu. A osobitne v situácii, kedy je tu volanie celej spoločnosti, a to vnímam, myslím si, že aj veľmi úprimne zo strany koalície, aby sme vytvorili nejaký priestor na zmier, ale určite nie na zmier, že teraz budeme mať na všetko rovnaký názor, to si myslím, že v tomto určite sa rozumieme, že tým zmierom vnímame, že spôsob, ako označujeme politických oponentov, a to teraz beriem, či je to zo strany opozičného tábora, alebo koaličného tábora, tak treba naozaj zvažovať slová. Ja by som tak povedala, tak možno motto toho je, jemnejšie je teraz cesta. A tým by sme naozaj mali spoločne začať. Spoločne by sme mali začať tým, že zvážime výroky, ktoré používame na adresu politických oponentov. Ale potom je namieste naozaj, aby sme toto vnímali spoločne. Nemôžu zaznievať zo strany koaličných politikov aj predkladateľov tohto návrhu zákona, nemôžu označovať za terč médiá, opozíciu, že oni sú tí, ktorí za to všetko môžu. Takýmto spôsobom žiadna zmena spoločnosti nebude. Ja preto osobitne oceňujem aj z dnešnej tlačovej besedy, aj čo zaznelo aj z úst pána poslanca Gašpara, že sú to aj výroky koalície, ktoré prispievajú alebo prispeli k napätiu v spoločnosti.
A to, čo by som očakávala, je, že v samotnom návrhu zákona sa aj niečo v tejto súvislosti objaví alebo aspoň bude nejaká diskusia, kde si k tomu niečo povieme, že nebudeme vzájomne hľadať, že či to niekto teda doznal, alebo nedoznal, a už vôbec by sme nemali podľa mňa očakávať, že na tlačových besedách a vôbec by sme nemali tomu, tomu vlastne čeliť na tlačových besedách. Naopak, sme zase vzájomne označovaní za terče, že ten a ten za to a za to môže. Takýmto spôsobom to napätie, tú polarizáciu nijakým spôsobom neutíšime.
Ja si dovolím aj k vám, pán minister, a vždy ma mrzí, keď rozpráva ktorýkoľvek poslanec a minister nie je na svojom mieste ako navrhovateľ, lebo sa domnievam, že potom navrhovateľ nepočúva, že jednoducho nato tu to miesto toho navrhovateľa je, že sa predpokladá, že jednoducho ten, kto je navrhovateľ, počúva, čo sa prednáša v poslaneckej rokovacej snemovni. Nato to miesto je tu tak určené a ja sa musím priznať, že je to vlastne výnimka, že navrhovateľ je na svojom mieste a robia to vlastne iba poslanci. Ale, ale... a ja sa, možno ja osobitne sa k tomu stále vraciam, lebo aj to je podľa mňa prejav vzájomnej neúcty. (Minister Kaliňák si sadol na miesto navrhovateľa.) Prepáčte, pán minister, a veľmi ma, a oceňujem, že na to reagujete, lebo musím povedať, že vaši kolegovia, osobitne vaši koaliční partneri z SNS nikdy na to nereagujú takýmto spôsobom, ešte ani raz som sa s tým nestretla. A ja si nepamätám, že ja ako ministerka by som vám niekedy toto urobila. Keď som bola odvolávaná, tak som nešla pomaly na hygienickú prestávku, lebo som to brala, že proste nech sa páči. Toto je proste rešpekt k parlamentnej demokracii. Že ďakujem, oceňujem to, pán minister, lebo nemusíme mať zhodu na viaceré veci, čo sa deje v spoločnosti, ako prebieha celý proces, ale že sa vzájomne aspoň vypočujeme s nejakým rešpektom, tak to je podľa mňa naša spoločná cesta. Naozaj ďakujem veľmi pekne.
Aj mi je nepríjemne, ale musím to povedať, pán minister. Som rada, že tu ste, a aj si myslím, že aj tomu treba vzájomne čeliť. Aj od vás som si aj ja samotná vypočula výroky, že mám krvavé paprče. A potom následne som, samozrejme, dostala vyhrážky aj na sociálnych sieťach, že som vrahyňa, ako dokážem vychovávať deti, či sú vôbec moje, či som vôbec žena. Ja musím byť mužatka, ja som bacharka, ja tam tých ľudí mučím. Nedokázala som nijakým spôsobom ľuďom vysvetliť, že skutočne nemám na tom žiadny podiel viny. Ja rozumiem aj politicky, že všeličo povieme emotívne. Ale vy ste ma skutočne, teraz myslím ako celok koalícia, označovali vlastne, by som povedala, že k tomu ani, ani to neskončilo, to môže aj potvrdiť pán poslanec Gašpar v našej poslednej debate, že znovu ma označil ako terč a zodpovednú za úmrtie generála Lučanského. Znovu! A nebolo to dávno, bolo to v nedeľu, kedy som, kedy bolo na mňa zaútočené v parku. A ja to poviem znovu, bola som tam s mamou, s dcérou, ja som držala veľkého psa, kde, boli to hrubé urážky aj s tým, že som ja zodpovedná za úmrtie generála Lučanského. Zhodou okolností tá osoba mala so sebou malého psa, ktorý teda nebol nebezpečný, ale skákal po mojej mame a zablatil ju, ale snažila som sa proste zachovať pokoj, už kvôli proste mojim blízkym. Mojim blízkym. A ja vám poviem, že aj v tých debatách, ktoré ja som viedla s ľuďmi, kedy ma označovali za vrahyňu, som im vysvetľovala, že to tak proste nie je. Tak ich odpoveď bola, ale veď to povedal pán Kaliňák. Tak keď to hovoria tí politici, tak hádam si nevymýšľajú. Keď ma označujete proste za vrahyňu, no tak to, proste na tom musí byť predsa niečo pravdy. Takže mám si počkať na spravodlivý trest, tak to mi vlastne vždy tí ľudia napíšu, že to ma teraz čaká, keďže mám tie krvavé paprče. A nezastavili ste sa. Znovu v našej poslednej debate, proste znovu používate ten istý spôsob útoku. Nezastavilo vás to! A nechcem tu čítať všetky výroky, ktoré aj naozaj od vašich predstaviteľov zazneli. A, bohužiaľ, aj od pána premiéra, ktoré podnecujú k násiliu. Práve také výroky mal. Ja neviem o tom, že by niekto od nás tu mal výrok, že proste s lopatami máme na niekoho ísť. Naozaj o tom neviem. Ak niekto niekomu staval šibenicu, tak to nie je správne a nikdy by som to neschvaľovala. Nikdy! Nikdy!
Takže ja som za to: poďme urobiť spolu krok. Ja keď sa tu bavíme o bezpečnostných opatreniach, tak som si našla takýto dokument, možno ste ho si všimli aj ostatní poslanci. Volajú sa Opatrenia na zvýšenie bezpečnosti politikov vo verejnom živote. Urobil to Parlamentný inštitút v júni 2024. V úvodnom slove sa dozvedáme, že je to reakcia na atentát. Že vlastne to, čo urobil Parlamentný inštitút, si pozrel iné krajiny, iné skúsenosti, na základe toho dal návrhy, čo by bolo dobré urobiť, aby sme zvýšili bezpečnosť. Osobitne, keďže je to Parlamentný inštitút, zameral sa na bezpečnosť politikov. Ja si myslím, že sú tu viaceré návrhy, ktoré sú naozaj hodné zamyslenia. Nie všetky patria do zákonov. Ja som a aj budem prednášať pozmeňujúci návrh, kde sme sa inšpirovali práve tým, čo je tu navrhnuté naším Parlamentným inštitútom. Aj k tomu bližšie poviem. Aj si myslím, že by to skutočne mohlo pomôcť k našej bezpečnosti. Pretože nielen my v opozícii, ale aj vy v koalícii čelíte vyhrážkam. Veď to tu samo bolo povedané. Neviem, či to bolo z úst pána poslanca Gašpara, že práve povedal, myslím, že ste to povedali aj na branno-bezpečnostnom výbore. Po atentáte sa tie vyhrážky, naozaj je ich ešte viac. Všetci im čelíme. Aj ja im viac čelím. Na sieťach bolo, že som ďalšia v poradí po premiérovi. Ale s inými politikmi. Dokonca niektoré naozaj tie výroky boli zjavne bez akejkoľvek kontroly. Aj so zbraňou, aj so všetkým, čo k tomu patrí.
Ja len si dovolím ešte uviesť jeden príklad, ktorý mi prišiel tiež nebezpečný, ktorý sa stal a ktorému som čelila, ale ako ministerka. Len tým, že, to, že sme vo verejnom živote ako politici, tak vlastne vstupujeme a prijímame poslanie, ktoré so sebou nesie aj určité riziká. A je mi jasné, nech prijmeme akékoľvek bezpečnostné opatrenia, tak proste nie všetkému sa dá úplne zabrániť. Ja som v detskom centre 1. júna na deň detí, bola som oblečená ako ministerka, lebo som proste išla z porady, ale chcela som deťom urobiť radosť, tak som ich zobrala, boli sme v detskom centre a išli sme do kina. Bola so mnou ochranka, lebo mám na to nárok ako ministerka spravodlivosti. Iný človek, veľmi silne zdatný fyzicky, mi naznačil, že mám ísť dole. Následne, keďže tam bol ochrankár, tak som išla za ním, chcela som s tým človekom komunikovať, povedal, že nie je to vhodné, nie je to bezpečné, bezpečne vhodne toto robiť, mám to nechať tak, ostať v bezpečnej vzdialenosti. A následne bolo vyhľadané, že patrí do skupiny Brat za brata. Fotografiu moju, ktorú tam vyhotovil, poslal do tejto skupiny, že tu som, aby všetci vedeli. Ja teraz nejdem hodnotiť túto organizáciu, ja vám len chcem povedať, že proste výroky, ktoré používame, a spôsoby, ktoré, ja tomu rozumiem, že niekedy treba použiť skratky, je zrozumiteľné, že my ideme príliš do detailov, ale tú hrubosť, ktorú používame, je naozaj nebezpečná. Jednoducho tá spoločnosť je polarizovaná. Naozaj tu sedíme na sude s pušným prachom. Všetci tu sedíme. A mne je to naozaj veľmi-veľmi, úprimne ľúto, čo sa stalo pánovi premiérovi. Naozaj mi je to úprimne ľúto. A skutočne my všetci, čo tu sedíme, mu prajeme, aby sa z toho zotavil. Ja si myslím, že každý z nás vie, že po takýchto zásahoch to naozaj nebude ľahké a je veľmi otázne, či bude úplne v poriadku. Ja, všetci to vieme, je to veľmi otázne. A preto vám v niečom aj ľudsky rozumiem. Aj keď mi to, myslím si, že aj opozícia sa k tomu nemôže postaviť inak ako kriticky k doživotnej rente. Ale v niečom vám ľudsky rozumiem, že práve teraz a takto. Ale to nepatrí do zákona o bezpečnostných opatreniach.
A o to viac ma mrzí, že ste si s nami nesadli, že ste jednoducho nešli na ten okrúhly stôl do prezidentského paláca. Že ste si s nami nesadli aj k tomu, aby sme si povedali, čo treba spraviť. Jedna z vecí, ktorá je v týchto opatreniach, možno nám príde ako smiešna, ale asi v tom Írsku, kde mali s tým veľkú skúsenosť, čo spôsobila tá polarizovaná spoločnosť, tak im dávalo zmysel pri otvorení schôdze zaviesť opatrenie, že jednoducho predsedajúci vyzve poslancov k tomu, aby zvážili svoje výroky. Aby sme ostali civilizovanou spoločnosťou. Ale to sme sa aj zhodli, to nepatrí teraz do zákona, aby sme tu prijímali. A že jednoducho zjavne treba hľadať spôsoby, ako si to spoločne pripomínať. A to napríklad si myslím, že by nám spoločne pomohlo, si to vzájomne pripomínať, že chceme to robiť inak. Ale potom aj vy musíte nám k tomu niečo povedať, že to chcete robiť inak.
Ja si osobne myslím, pán minister, že by ste možno teraz zvážili inak ten výrok. Myslím si to po tom, čo spolu teraz zažívame. Ale skutočne ma zamrzelo, aby som si znovu teraz vypočula, pár dní dozadu, že ja som zodpovedná za mučenie ľudí vo väzniciach, a pritom pán poslanec Gašpar mi sám povedal, a úprimne je mi vlastne ľúto, že z vlastnej skúsenosti, ja v tomto naozaj nemám krvavé oči, že jednoducho Zbor väzenskej a justičnej stráže. A vy to podľa mňa viete povedať tiež, pán minister, že tí ľudia, osobitne, ak tam niekto príde, samozrejme, s prezumpciou neviny sa to môže stať vlastne každému, osobitne ak sú to ľudia v takýchto vysokých funkciách, bývalých či súčasných, majú k tomu naozaj, by som povedala, že výnimočný vždy rešpekt. Vždy rešpekt. Absolútny. Absolútny. A robia všetko pre to, aby nielen aby bolo splnené všetko to, čo, samozrejme, očakávame od práva, ale aby nikoho ani nenapadlo mať pochybnosť, že by to bolo inak. A nebolo to tak ani v prípade, samozrejme, inak ani v prípade generála Lučanského. Nakoniec šéfom väzenstva vtedy bol človek, ktorého ste si vybrali vy, koalícia, ktorá bola vtedy vo vláde. Zmenili ste šéfa väzenstva po tom, čo odišla Lucia Žitňanská z vlády. Vtedy bol šéfom Peter Pellegrini, stal sa ministrom spravodlivosti minister Gál a zmenili šéfa väzenstva. To nebol človek, ktorého som si ja vybrala. Ale ja som ho tam nechala aj preto, že mi to prišlo aj voči vám, voči všetkým. Nechcela som dať žiadnu pochybnosť od začiatku, že by tu došlo k niečomu z mojej strany od kohokoľvek, osobitne tu vo väzenstve, že by sa niečo malo diať inak.
A preto viem aj vzhľadom na to, že tam tento človek ostal, že ste mali všetky informácie o všetkom a že ste veľmi dobre vedeli, že všetky opatrenia boli prijímané v najvyššej pozornosti k tomu, aby sa nič takéto nestalo. Veľmi dobre ste to vedeli. Som si o tom istá z prvej ruky a bez toho, aby som vás ja o čomkoľvek informovala. A preto tieto, tieto výroky, ktorými ste ma dostali do situácie, že ja čelím každý deň takejto nenávisti, každý deň. To je len otázka, koľko ľudí zablokujem kedy. Každý deň čelím tomu, že som vrahyňa a že ľudí mučím a že vlastne nie som žena, som necitlivá, nemôžem mať rodinu. Neexistuje muž, ktorý by sa so mnou stretol. Ako, je toto v poriadku? Čelíte tomu vy, muži, takémuto niečomu? Niekto z vás tomuto čelí? Veď to je nechutné! Nie je to nechutné? No ale aj vy ste k tomu prispeli, pán minister. Ja som nepočula od nikoho z vás ospravedlnenie. Nič. Ale my sme zodpovední za to, čo sa stalo. Len my, hej? My sme boli od začiatku označovaní.
A preto mrzí ma, že sme si spolu nesadli. Veď nemusíme mať na všetko rovnaký názor. A že by ste nám aspoň v tomto prejavili proste nejaký rešpekt, že poďte, toto chceme dať do parlamentu. Áno, chceme tam aj doživotnú rentu a to pre toto a pre toto. Prečo ste si na nás nemohli nájsť čas, prosím vás? Veď ja oceňujem, že ste si našli teraz, ale zase úprimne, ak by ZMOS, Súdna rada, verejný ochranca prác, generálny prokurátor nedali svoje výhrady, ja teda akože neverím tomu, prepáčte, že by ste uznali naše pripomienky. No sa usmievate. Neverím tomu. Ale som rada, že ste nám dali svoj rešpekt. Vnímam to trošku inak ako pán poslanec Šipoš. Ja si to vážim, lebo ste to nemuseli urobiť, ale ste nás prizvali k stolu a rokovali sme. Radi by sme boli skôr, ale oceňujem, že k tomu vôbec došlo.
Rovnako oceňujem, že ste ochotní si vypočuť aj pozmeňujúci návrh, na riešenia ktorých sme sa inšpirovali z tejto správy. Nemám žiadny prísľub, ale oceňujem, že sa chcete o tom rozprávať. Oceňujem, lebo to je podľa mňa diskusia, ktorá proste nám patrí v rámci vzájomného rešpektu medzi opozíciou a koalíciou. Mohlo to byť skôr, mohol to byť dokonca možno aj spoločný návrh, mohli ste si doživotnú rentu riešiť samostatným návrhom a mohol tu byť návrh, na ktorom sa proste zhodneme. Naozaj to tak mohlo byť. Mohli sme sa aj o tom zhromažďovacom práve trošku viac rozprávať, ale ten stret, ktorý ste tu vytvorili, mne je ľúto to povedať, je mi to ľúto povedať aj voči kolegom tu zo SLOVENSKS, bývalého OĽANO, ale toto už je trosku déja vu, Igor Matovič. Viete, my sme si to zažili vo vláde, že sme si prečítali niečo v statuse. Ráno prišiel návrh a večer mal byť schválený, hej, v skratke. Vy nám toto teraz robíte. My sme kvôli tomu odišli z vlády, lebo takýto spôsob vládnutia je nezodpovedný a v tomto aj amatérsky. My sme nedokázali akceptovať, že to dosiahlo tú hranicu, ale vy máte teraz viac skrátených legislatívnych konaní, ako bolo v bývalej vláde za pandémie! Tam sme sa dostali! Trestný zákon vlastne sa tu robí v skrátenom legislatívnom konaní!
Opatrenia na zvýšenie bezpečnosti, ktoré chcete, aby sme vám prijali, podporili, neurobili ste k tomu ani krok a narýchlo všetko.
Takže oceňujem na jednej strane, že... a ja si myslím, že to je oceneniahodné nakoniec bez ohľadu na to, v akej miere ste si vypočuli nás, ale ste si vypočuli či ZMOS, či Súdnu radu, či verejného ochrancu práv, osobitne že ste si vypočuli aj tú časť, ktorá súvisí s otázkou, či je namieste vlastne tú identitu zisťovať len so súhlasom prokurátora; bavíme sa o zisťovaní vlastne podozrivých, potenciálnych páchateľov priestupkov, ktoré súvisia so šírením aj vyhrážok, hej, je to legitímny návrh, o ktorom sa treba rozprávať, že ste si to vypočuli, že to zaznelo a vypočuli ste si to a do toho, ja to, akože oceňujem to, je to, je to dobrá cesta. Nemuselo to byť takto, mohli ste to dostať v rámci normálnych pripomienok, nikto by o tom nevedel, by ste to proste akceptovali, sem by prišiel iný návrh, ale som rada a to oceňujem, že proste k nejakej reflexii tu došlo.
Je tam stále mnoho návrhov, ktoré aj z ohľadom na našu debatu vy viete aj tie dôvody, ktoré my nevieme prijať. Ja... a už pôjdem konkrétne k samotnému návrhu zákona. V tom zhromažďovacom práve ja, a myslím si, že to nebude nekorektné, že si dovolím povedať zopár vecí aj z našej diskusie, ktorá medzi, medzi nami bola s klubom vlastne aj Progresívneho Slovenska a s vami a s pánom poslancom Gašparom, lebo to súvisí k tomu pochopeniu skôr, ktorá, ktorá je pri tom hľadaní toho účelu zákona. Jednak si myslím, že striktne treba asi v nejakej miere dodržať nejakú dôveru, ktorá v takýchto rokovaniach je, ale myslím si, že to, čo tu medzi nami odznelo, že prečo takýto zásah do zhromažďovacieho práva, v tom si myslím, že je medzi nami nedorozumenie, že tu my jednoducho nemôžme súhlasiť len s tým, čo ste boli ochotní pripustiť v rámci tej korekcie pri zhromažďovacom práve. A bez toho, aby so išla do detailov, lebo myslím si, že to už je zrejmé aj z návrhu, ktorý tu predniesla aj pani poslankyňa Mesterová, kde stále trváme na tom, aby došlo k zmenám, tak to nepochopenie naozaj pramení z toho, že inak vnímame podstatu zhromažďovacieho práva. A nemyslím to v zlom, ale trochu tomu aj rozumiem, že ako bývalý prezident Policajného zboru pre zachovanie poriadku v spoločnosti, ja si myslím, že tam prirodzene inklinuje k tomu, že dať tomu zhromažďovaciemu právu menej alebo čo najmenej, koľko je len nevyhnutné, lebo je to potenciálny priestor na akýkoľvek nepokoj a násilie. To je pravda, hej, to neviem, či to bolo z vašej strany, dnes som si vypočula, že vlastne tak či tak sa tí ľudia zhromaždia a niekto tam hodí granát, tak vlastne ten priestor sa tu vytvára. No vytvára sa, ale kvôli tomu nezakážeme zhromaždenia, ale ja akože aj tomu rozumiem tomu nastaveniu.
Od pána ministra obrany rozumiem, že to nastavenie z pozície štátu, by som povedala, že skôr si viac nechať, ako to dávať tým ľuďom a občanom, ale teraz chrániť poriadok. A myslím si, že je na druhej strane asi absolútne prirodzené, že opozícia zase chráni tú druhú časť, že cit, má k tomu väčší cit, keďže sme aj v opozícii, že my sa na to pozeráme zase z toho ostatného pohľadu a vnímame, k čomu vlastne to zhromažďovacie právo slúži. A myslím si, že aj vy by ste boli na to viac citliví, keby ste boli v opozícii, domnievam sa.
A, lebo z toho vášho návrhu aj z toho vyjadrenia, ktoré ste dnes dali na tlačovej besede, vyplýva, že vidíte skutočne v prvom rade to zhromaždenie ako priestor pre nepokoje, dokonca bolo označené, že tie zhromaždenia, ktoré tu boli po septembri, že tie sú dôvodom toho, že vôbec došlo k tomu atentátu, čo považujem za veľmi nebezpečné vôbec o tomto rozprávať, osobitne keďže je embargo na celý prípad. To si myslím, že je veľmi nekorektné od vás toto robiť aj v tom politickom boji. Ale to zhromaždenie, to zhromažďovacie právo, to je, nie náhodou bolo prijaté s tým zákonom v roku 1990, krátko po revolúcii, že jednoducho tým zhromaždením ľudia vyjadrujú svoj názor k nejakému verejnému dianiu. A je to správne a je to dobré pre demokratickú spoločnosť. A že dá sa vždy očakávať, že keď niekto dá jedno zhromaždenie s jedným účelom, že niekto bude mať na vec iný názor a chce ho jasne dať tiež najavo. Napríklad 14. marec, prezidentský palác, tam sa zhromažďujú zvyčajne ľudia, ktorí oslavujú 14. marec. A potom zvyčajne kúsok odtiaľ na Poštovej sa zhromažďujú ľudia, ktorí chcú dať jasne najavo: tento názor je nesprávny, vychádzajú z nepravdivých skutočností, a chcú dať jasne najavo, koľko tých ľudí je a že ich je oveľa viac, aspoň to je moja skúsenosť, a že nemáme počúvať na ten názor, čo odznieva pred prezidentským palácom. A podľa mňa je úplne zrozumiteľné, že tie zhromaždenia chcú byť v nejakej miere v určitej blízkosti, aby vyslali ten signál tej spoločnosti. V Amerike vlastne, keď sú zhromaždenia, kde jednoducho ten prejav je oveľa širší ako u nás, keďže nemajú jednoducho fašistickú minulosť, tak keď sa robí zhromaždenie, ktoré vlastne samo osebe je, vo svojej podstate popiera práva iných, menšiny, tak následne reakcia spoločnosti je, že robí oveľa-oveľa silnejšie, väčšie zhromaždenia, dáva najavo, názor spoločnosti na túto vec je absolútne opačný. A tým vlastne korigujú, sa domnievam, veľmi jasne aj to, čo vlastne v rámci zákona nemajú obmedzené ako u nás. Že jednoducho u nás sa obmedzujú samozrejme aj výroky, ktoré sú urážlivé voči iným z dôvodu rasy, náboženského presvedčenia a podobne. V Amerike to takto nie je, ale vyjadrujú to práve cez tento priestor, cez to zhromaždenie, takto to vlastne v tej spoločnosti korigujú.
Takže to, že v spoločnosti nepanuje jednotný názor na vec, no to proste patrí k demokratickej spoločnosti. A tie zhromaždenia v nejakej blízkosti, v nejakej blízkosti, ktorá dáva zmysel tomu samotnému účelu, to tak jednoducho bude, nemôže byť jedna na jednej strane mesta, druhé na druhej strane mesta, ale úplne súhlasím, že nemajú byť tak blízko, aby to bolo proste nezvládnuteľné pre políciu. A to, čo mne sa javí z toho návrhu, je, že vy vlastne umožňujete, aby to bolo pomaly na druhom konci mesta. A v tom ja vidím ten necit trochu pri tom, pri tom navrhovaní tých jednotlivých ustanovení.
Blízkosť obydlia, rovnako pri blízkosti obydlia nevidím to tak, ako to bolo prezentované aj na tlačovke poslaneckého klubu SMER, že právo na súkromie má navrch nad zhromažďovacím právom. To tak nie je, to nie je pravda. To ani nevyplýva z rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva alebo Ústavného súdu, to proste takto nie je, keby malo navrch, tak na Námestí SNP by nikdy zhromaždenie žiadne nebolo, veď aj tam bývajú ľudia. To tak nie je, proste je to naozaj na tých lekárnických váhach, aby sme vždy sledovali, aký účel to zhromaždenie má, či je to prijateľné pre ten zásah do toho súkromia s ohľadom na to, k čomu ten, to zhromaždenie smeruje, to tak jednoducho je a je to ťažké a je to ťažké, ale tak to proste, takto proste s tým zhromažďovacím právom je.
A tie rezy, ktoré ste tu navrhli, sa nám, sa nám javia, a v tom máme zhodu v rámci opozície, že idete príliš ďaleko. Ja rozumiem tomu cieľu toho pokoja, tomu rozumiem, ale idete príliš ďaleko, čo považujem za neprijateľné v demokratickej spoločnosti. A myslím si, že to vychádza z toho určitého nepochopenia tej podstaty toho zhromažďovacieho práva. Čiže tam, toto nevieme prijať.
Nevieme prijať ani to, že musíme teraz hneď rozširovať priestor pre Slovenskú informačnú službu. Ja dám tú doživotnú rentu bokom, lebo to nie je bezpečnostné opatrenie, vieme o tom, samozrejme, že tam nepatrí, nemá tam čo robiť, to bezpečnosť nezvýši.
Zákon o Policajnom zbore, tam nakoniec sú ustanovenia, ktoré podľa nás aj keby ste tam nedali, tak sa nič nedeje v tomto momente, pretože, áno, je to riešené cez uznesenia vlády, ale nie, nie sú to opatrenia, ktoré hneď treba, lebo bez nich sa nezaobídeme, kľudne to mohlo ísť do riadneho pripomienkového konania, ale s tým by sme asi vedeli žiť, aj keď nesúhlasíme s tým procesom, ako to prijímate.
Aj s ohľadom na čas, ktorý mi ostáva, tak si dovolím odôvodniť naše, náš pozmeňovací návrh, lebo potom vlastne už budem mať priestor iba ho prečítať. To, čo navrhujeme, inšpirovali sme sa práve týmito opatreniami a naozaj odporúčam aj kolegom poslancom si ich pozrieť, je to podľa mňa veľmi inšpiratívne a možno aj pre pána ministra, ak by mal záujem. To, čo z tohto sme si vybrali, je vytvorenie jednotiek pri parlamente a pri polícii, ktoré sa budú venovať vyhrážkam. Pri parlamente preto, lebo sme tu poslanci parlamentu, to znamená, môžme reagovať na to a aj z toho, čo tu zaznelo, je zrejmé, že máme zhodu, že osobitne aj po tomto atentáte, ak niekto čelí najviac vyhrážkam, tak sme to práve my tu v parlamente v rámci nášho politického boja a všetkého, čo tu odznelo a čomu spoločnosť čelí. Teda to, čo navrhujeme, je, aby sa vytvorilo vlastne určitá jednotka, môže to byť pod Kanceláriou Národnej rady v parlamente, ktorá bude vlastne zbierať takéto vyhrážky a bude napomáhať poslancom aj pri ochrane pred kybernetickým obťažovaním, takéto podnety od poslancov bude prijímať, bude ich sledovať aj na sociálnych sieťach a bude intenzívne potom spolupracovať a komunikovať, komunikovať s políciou.
Pri Policajnom zbore navrhujeme vytvoriť podobne špecializovaný útvar, bola by to vlastne taká dvojička aj k tejto jednotke pri parlamente, ten útvar pri Policajnom zbore navrhujeme urobiť širšie. A ja rozumiem, že v podstate by sme to mohli nechať na ministra vnútra, ale keďže chceme mať istotu, že taký útvar sa vytvorí, tak navrhujeme, aby to bolo jasné priamo zo zákona, že bude tu takýto útvar, ktorý sa špecializuje na predchádzanie a vyhľadávanie protiprávnej činnosti v oblasti nebezpečných vyhrážok aj vrátane tých, čo sú na sociálnych sieťach. A to je to širšie a nie sú to len poslanci, môžu to byť, samozrejme, aj lekári napríklad počas pandémie, čomu čelili. Považujem za dobré, aby sa vlastne sústredila takáto činnosť polície aj v rámci hľadania preventívnych opatrení, a myslím si, že nie je správne, aby vyhrážky, ktoré k nám smerujú, boli potom odstúpené na obvodné oddelenia Policajného zboru, to si myslím, že jednoducho dôsledne sa tieto vyhrážky ani, ani nemôžu odstíhať a odsledovať a dostíhať tí páchatelia. A keď to bude jeden útvar, môže nájsť aj preventívne opatrenia nakoniec, ktoré budú smerovať na elimináciu týchto vyhrážok, ktoré sú aj voči vám, možno aj voči kolegom, ktorí nie sú v parlamente, aj voči profesiám, že proste je dobré, aby to, ja si myslím, že takýto útvar to bol a sa tomu venoval. Aj tak sa tomu tá polícia musí venovať, takto by to proste bolo na jednom mieste. A to si myslím, že to by bola cesta a pre nás z parlamentu by to bola vlastne dvojička popri takejto jednotke pri Kancelárii Národnej rady. Ja si myslím, že do spoločnosti treba vyslať signál, že s tým postihom takýchto nebezpečných vyhrážok to myslíme ako spoločnosť vážne a že toto nebudeme tolerovať.
V rámci ostatného času, ktorý mám, tak si vás dovoľujem vyzvať aj, pán minister, aby ste zvážili aj podporu tohto, tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. A, samozrejme, že máme za to, že skôr je namieste tento návrh stiahnuť a vrátiť sa k rokovaciemu stolu, ale to môžem, samozrejme, v rámci tohto vystúpenia povedať, neverím tomu, že by sa tak stalo, a tak si dovolím skôr reálnejšiu výzvu a to je tá, že ak uvažujete o ďalších opatreniach, tak nás, prosím, prizvite k stolu. Možno prídeme na veci, ktoré sa vám budú páčiť, možno vás ani nenapadnú, ale... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa, za váš príspevok.
No, máte úplnú pravdu. Z RTVS, ktorá sa stala naozaj verejnoprávnou televíziou a rozhlasom, sa tu má stať štátna televízia. Najprv jej zobrali peniaze a teraz jej zoberú obsah. A tí, ktorí nám budú tvoriť obsah, tak to budú ľudia ako pani Šimkovičová, pán Kotlár, pán Huliak, pán Danko, tí budú určovať to, čo bude v Slovenskej televízii a v rozhlase. A my sa vrátime tam, kde sme boli pred 1989, žiadna kritika, lebo toto je problém, že verejnoprávna televízia a rozhlas je proste schopná a spôsobilá dnes naozaj kriticky, nezávisle reagovať na dianie v spoločnosti a, samozrejme, že aj na správanie politikov, aj vládnych politikov. Lebo to jednoducho k demokracii patrí.
Jednoducho ono je to naozaj tak, že médiá sú strážcom demokracie.
A určite nie náhodou sme sa stali aj členskou krajinou tzv. koalície Freedom, Media Freedom Coalition, ku ktorej sa zaviazal Peter Pellegrini, súčasný prezident. Tak ja som veľmi zvedavá, keď sa mu dostane tento zákon na stôl, ako splní záväzok, ktorý dal za Slovensko, že budeme chrániť nezávislosť médií, vrátane verejnoprávnych médií, vrátane verejnoprávneho rozhlasu a televízie. Lebo to, čo predkladáte je v príkrom rozpore so všetkým, k čomu sme sa zaviazali v tejto spolupráci a v tejto koalícii s ostatnými 50 krajinami v rámci sveta.
A je absolútna neúcta, ktorú prejavujete, pani ministerka, že namiesto toho, aby ste sledovali túto diskusiu, ktorá je tu obmedzená, tak si tu esemeskujete, rozprávate sa s pánom poslancom Huliakom, s pánom poslancom Kotlárom, a neviete... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec. Ja si myslím, že tvoje vystúpenie je veľmi dôležité pre porozumenie tej citlivosti práva zhromažďovať sa a ja si myslím, že je naozaj veľmi dôležité si tu hovoriť aj exaktné príklady, ktoré prichádzajú do úvahy, a hľadať naozaj tú hranicu, ktorá je proste správna a dobrá. A toto je asi najviac naozaj to, čo nás vyrušuje na tomto návrhu, že je tu množstvo vecí, je to pomerne rozsiahla právna úprava, ktorá sa má hneď prijať, a takýto citlivý rez tu nie je vidno. Naopak, skôr je to hrubý rez priamo aj cez zhromažďovacie právo a vnímame to ako nebezpečné, že aj akokoľvek sa na to pozeráme, že koalícia môže mať dobrý úmysel, tak jednoducho môžme odoprieť ľuďom základné právo v situáciách, kedy to bude dôležité uskutočniť podľa pravidiel, ktoré máme dnes, a tie nové pravidlá, ktoré chcete zaviesť, tak im to už neumožnia a nebude to jednoducho pre zdravú demokratickú spoločnosť dobré.
A naozaj sme neprišli zatiaľ na žiadny dôvod, prečo to musí ísť tak rýchlo, prečo musíme takto zasahovať do zhromažďovacieho práva, k tomu ste nám vlastne nedoniesli žiadny dôkaz takejto náhlosti, nutnosti, nevyhnutnosti takto to teraz riešiť. Toto jednoducho na stole nemáme, tak potom asi veľmi ťažko môžete očakávať, že proste vieme to prijať a najmä keď vlastne aj tá diskusia s nami prebieha veľmi v zúženom priestore.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec. Páčila sa mi osobitne znovu tá časť, kde ja si myslím, že treba si naozaj spolu vzájomne úprimne povedať, že či chceme vyjsť nejakou cestu, kde sa stretneme aj s koalíciou na opatreniach, alebo proste ten záujem tu nie je. Pretože ak tu ten záujem je, tak by tu mal byť nejaký priestor na diskusiu, kde budeme privzatí ako partneri, ale, bohužiaľ, také niečo sa tu nedeje. A áno, tak ako ste aj povedali, tá osobitná ochrana, ktorá tu má byť zabezpečená automaticky, tak ja tam nevidím žiadny potrebný skutkový základ teraz bez ďalšieho, pretože je zjavné, že operatívne tu funguje, že ten, kto potrebuje ochranu, tak jednoducho ju dostane. Tak či už ju dostal pán poslanec Glück a neviem koľkatí poslanci, ale som pochopila, možno aj vy, pán poslanec Gašpar, ste dostali, ja neviem, veď ale to je absolútne v poriadku, to znamená, ak je tá situácia taká, že to treba, tak jednoducho je tu na to mechanizmus, aby to tá osoba dostala. Či je to poslanec, či je to novinár, či je to sudca, alebo prokurátor, bez ohľadu na to, či to automaticky má mať alebo nie. A potom ono to naozaj tak je, že aj tie kapacity sú nejaké, my sme riešili, že či vôbec tí ľudia, ktorí dnes majú vlastne ochranu automaticky, či vôbec ju majú mať, pretože sa javil nedostatok osôb, ktoré sú na to pripravené, aby poskytli takúto ochranu týmto osobám.
To znamená, že vy keď to takto naširoko idete, idete zabezpečiť zo zákona, tak sa naozaj veľmi ľahko môže stať, že potom tí ľudia, ktorí to potrebujú, tak proste nedostanú kvalitných ľudí, ktorí ich majú chrániť, jednoducho lebo takí nebudú, hej, nezvesíme ich len tak, a naopak budú ju mať tí, ktorí to nepotrebujú. A to mi potom pripomína policajný štát, že naozaj rozhadzovať tú policajnú ochranu kade-tade, veď to súvisí aj s autom, aj s vodičom, ktorý je policajt, aj s ochrankárom potom ďalším... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Ja už sa tu trošku opakujem, ale ja už začínam byť na to trošku citlivá. Prepáčte, pán minister, ste tu k návrhu zákona, ktorý prechádza v skrátenom legislatívnom konaní. Ani nie ste na mieste navrhovateľa, sedíte tam, proste niečo si tam čítate, to je taká ignorancia. Ja si fakt nepamätám, že by sa tu toto dialo. Naozaj si to nepamätám. Nepamätám sa, že toto by tu niekto robil. (Reakcia z pléna.) No, že proste takto ignoruje ten parlament a tú diskusiu. Aj minister obrany, keď tu bol, tak sedel na svojom mieste, dokonca aj reagoval, ja si to vážim. Ale to je normálne že rešpekt, proste vzájomný rešpekt medzi opozíciou, koalíciou. Je tu návrh zákona pre skrátené legislatívne konanie pri mimoriadnej udalosti atentátu na premiéra. Premiéra proste, ktorý je vaším lídrom. A vy proste tu máte bezpečnostné opatrenia, chcete, aby sme ich v krátkom čase prijali a proste nie ste ochotní, prepáčte, ani nám dávať najavo, že vás zaujíma, o čom sa tu rozprávame a k čomu sa vyjadrujeme. Tak asi si čítate pripomienky možno generálneho prokurátora, Súdnej rady alebo advokátskej komory, možno verejného ochrancu práv, budiž, kiež by to tak bolo, veľmi by ma to tešilo, ale považujem to za dôležité, že rozprávať tu o tom, že chceme to robiť inak a dávate nám najavo, že vám to je jedno, čo hovorí opozícia. Viete, to sa proste, to sa jednoducho nevie stretnúť. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šimečka Michal, podpredseda NR SR
Ďakujem veľmi pekne.

Kolíková, Mária, poslankyňa NR SR
Nestihla som, ale považovala som to za dôležité, lebo tá kultúra je, musí to byť vidno z obidvoch strán, že sa niečo mení. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, páni poslanci, pani poslankyňa, za vaše komentáre. Ja by som sa vrátila aj k tej časti, aj k tej mojej výzve. Ja som veľmi rada, pán poslanec Šuca, že ste na mňa reagovali, lebo ja si myslím, že to, čo ste povedali, ja s tým mám zhodu. Ja sa domnievam, že v tomto sa zhodneme. A myslím si, že preto je dôležitý ten stôl, za ktorým si povedať, že my sa nezmierime, my sa nezmierime politicky a to je v poriadku. Ale ja nechcem, aby ľudia sa vyhrážali vám, aby sa cítili ohrození, ja to nechcem.
A ale naozaj, teraz sa rozprávame o dnešku, mne sa nepáčilo, a neviem, či to je tak, ako hovoríte, že tam naozaj tá šibenica bola, ale ja toto určite neschvaľujem, nepovažujem to za správne. A preto, ako som aj povedala, som pripravená rozprávať sa o tom, či to obydlie má byť v nejakej miere chránené a ako, ale nie takto, že na prvú rovno všetko zakázať, hej? To nie. Ale rozprávajme sa o tom. Ja si myslím, že tu je šanca, že nájdeme nejakú cestu, že si povieme, potiaľto áno, protesty, jasné, nech sa páči, ale možno nejakú čiaru by sme tam ešte dali. My sme pripravení sa o tom rozprávať. Ja určite. Toto, čo navrhujete, je zlé. Takto to nejde.
Mňa mrzí, že ste si zažili niečo, čo sa vám zdá, že bolo za čiarou. Mrzí ma to. Určite by som nikdy nechcela, aby ste také niečo zažívali. Ale keď hovoríte, že takto to nemáme robiť a ja som v debate počula od pána poslanca Glücka zase, že pod mojím vedením vo väzniciach mučili ľudí. Pán poslanec Gašpar, ja som sa ho opýtala: Pán poslanec, ja som nikdy nemala... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, vážený pán minister, ja si dovolím na úvod ešte keď pred vystúpením ku jednotlivým konkrétnym ustanoveniam navrhovaného zákona, ktorý navrhuje táto koalícia pre riešenie bezpečnostnej situácie, ktorá mala nastať po mimoriadnej udalosti, ktorou je atentát na premiéra, možno taký všeobecnejší vstup, nakoniec aj samotný zákon má všeobecnú časť dôvodovej správy, ktorá vo veľkej miere je totožná ako odôvodnenie samotného návrhu na skrátené legislatívne konanie.
Tak si dovolím najprv s tým, že, a zopakujem to, tak ako som to povedala v úvodnom predchádzajúcom vystúpení k návrhu na skrátené legislatívne konanie, všetci naprieč celou spoločnosťou, či je to koalícia, opozícia, médiá, mimovládne organizácie, všetci sme odsúdili útok na premiéra ako odsúdeniahodný čin, ktorý je ohavný, ktorý sa nemal stať. Máme spoločne zhodu určite na tom, že v spoločnosti je obrovské napätie, spoločnosť je polarizovaná. A my rovnako máme záujem, tak ako koalícia, hľadať opatrenia a riešenia, aby sme túto polarizáciu naozaj zmiernili. Asi nie je možné, aby opozícia s koalíciou mala na všetko rovnaké názory, nakoniec sme demokratická spoločnosť, tak musíme mať na niektoré veci iné názory, ináč by sme tu mali jednu politickú stranu a to sme tu mali pred rokom ´89. Ale ten spôsob, ako je vedený ten politický konflikt medzi opozíciou a koalíciou, sa nám dostal naozaj niekam, kde je to neúnosné. Na tom, si myslím, že máme vzájomne zhodu. A to, čo považujem za obrovskú chybu, je a mrzí ma tiež, že teraz pán minister pri návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní nepočúva poslancov. Nie je tu ani ten minister, ktorý predkladá návrh zákona, nie je, samozrejme, na mieste, ktoré náleží ministrovi navrhovateľovi, je v poslaneckej lavici, rieši s inými poslancami úplne iné veci a považujem aj toto za signál, že vlastne koalícia nemá záujem s nami sa vôbec rozprávať o opatreniach, ktoré majú pomôcť spoločnosti. Rovnako koalícia dala jasne najavo, že to nechce ani na základe iniciatívy nakoniec jej kandidáta na prezidenta a súčasného prezidenta Petra Pellegriniho. Veď koalícia odmietla ísť za spoločný stôl u bývalej prezidentky a súčasného prezidenta, kde sme sa mohli spoločne stretnúť za okrúhlym stolom a rozprávať sa o tom, prečo sme sa dostali do tohto naozaj kritického bodu napätia spoločnosti. Toto koalícia odmietla.
Koalícia tiež odmietla prizvať opozíciu do akéhokoľvek spoločenstva, v ktorom by sme sa spoločne pozreli na to, čo sa stalo 15. mája, aby sme mali jednoducho vhľad, čo sa stalo, aby sme sa dozvedeli, či sa dalo odvrátiť to, čo sa stalo 15. mája. Či skutočne napríklad aj bezpečnostné zložky vlastne konali ako mali. My nie sme nijakým spôsobom prizvaní k tomu, aby sme vedeli čokoľvek, čo súvisí aj s trestným stíhaním samotného atentátnika. Ja osobne sa len dozvedám aj v rámci tlačových alebo iných debát, naposledy včera v rámci duelu na TA3 s poslancami pánom Gašparom a s pánom Glückom, som sa dozvedela ďalšie nové skutočnosti, ktoré súvisia vlastne s týmto trestným stíhaním, pričom na samotné trestné stíhanie je predsa embargo zo strany generálneho prokurátora. Tak tu som sa dozvedela ďalšie skutočnosti, ktoré mi tu bolo predkladané, že čo všetko sa už predsa vie o samotnom atentátnikovi, o jeho motívoch a o osobách, ktoré proste súviseli s jeho rozhodnutím. Toto všetko vlastne ukazuje tú neúprimnosť, a musím to povedať, naozaj neúprimnosť zo strany koalície spoločne nájsť riešenia pre situáciu, kam sa dostala naša krajina.
A, bohužiaľ, musím povedať, že aj pán premiér prepásol príležitosť, prepásol príležitosť pomôcť tejto krajine, pomôcť Slovensku. Vo svojom prvom vystúpení, kde sme všetci čakali, čo povie nám všetkým, tak sme sa dočkali odpustenia voči atentátnikovi, ale na druhej strane ukázal terč na opozíciu, na médiá, že tie sú vinné, vlastne predtým ako by čokoľvek bolo vyšetrené, jednoducho ukázal rovno prstom na terč. A, bohužiaľ, niet pomaly dňa, aby koalícia neútočila ďalej na opozíciu, na médiá a tie označovala za tie, ktoré sú vinníkmi toho, čo sa stalo 15. mája. A ja si dovolím to tu povedať znovu, tak ako som to povedala aj v návrhu na skrátené legislatívne konanie, treba naozaj nazývať veci pravým menom. Ak to neurobíme, nerobme to kvôli našej krajine, kvôli Slovensku, kvôli tomu, kam sme sa dostali, tak tieto všetky opatrenia, ktoré sú v tomto návrhu zákona, sú absolútne zbytočné. Ja dám bokom, že vidíme tam aj problém, samozrejme, s ústavou, je tam zásadný zásah do základných práv, práva zhromažďovať sa ako úplne kľúčové jadro demokracie, na ktorých jednoducho demokracia stojí, a zasiahnuť do neho musí byť naozaj veľmi citlivé a po riadnom, riadnom zvážení. Ja sa k tomu dostanem.
Ale to, čo mi tu naozaj chýba, je povedať veci pravým menom. A ja som pripravená sa ospravedlniť, ak som skutočne k niečomu prispela k tej polarizácii. Ale ja si pamätám výroky práve zo strany koalície, ktoré podnecovali priamo k násiliu. A ja si ich tu dovolím aj zopár citovať, pretože si myslím, že si to treba povedať, aby sme si úprimne povedali, kde sme a čo vlastne treba pre to spraviť, aby sme sa niekde posunuli. Lebo ja si nepamätám, že by zo strany súčasnej opozície niečo podobné zaznelo. A preto je naozaj úplne nieže nekorektné, ale jednoducho nepravdivé označovať opozíciu za tú, ktorá by spôsobila takto polarizovanú spoločnosť. A sú to naozaj výroky, ktoré zosta... ja nebudem hovoriť, kto to, kto tie výroky predniesol zo strany koalície, súčasnej koalície, to si môžte nakoniec sami vyhľadať, ale sú to skutočne výroky, ktoré sú podľa mňa odsúdeniahodné a pomáhali polarizácii spoločnosti. Tie výroky boli prednesené či už na verejných zhromaždeniach, alebo na tlačových besedách, to znamená, boli to výroky alebo v rámci sociálnych sietí, kde jednoducho bolo zjavne, ich cieľom bolo maximálne vyhrotiť emóciu u tých, ktorí sledovali či už dané zhromaždenie, boli jeho účasťou, alebo sledujú sociálne siete. Áno, vyvolať emóciu a vyvolať, bohužiaľ, veľmi silný hejt a presne to, kam sme sa proste v rámci spoločnosti dostali.
Tak ja si dovolím niektoré z tých výrokov. „Na vojne ma učili, facka mokrou rukou nie je urážka, ale vodoliečba, a tú Matovič potrebuje." „Pán redaktor, nemám teraz čas, aby som vás poučoval, ale teraz by ste si zaslúžili takú učiteľskú facku." „Navozíme sem desaťtisíc ľudí pred Národnú radu a z toho parlamentu zostane iba kopa kameňov." „Keby som pána Jurisa teraz chytil, tak ho zaškrtím." „Ak stretnem Hegera, tento rožok namažem maslom a mu ho vopchám do huby." „Na vlastnej koži pocítil, čoho sú niektoré politické prasce v médiách, v mimovládnom sektore a opozícii schopné." „Mohol by sem prísť Matovič? Veď by ste ho zbili čapicou." „Mohla by sem prísť tá americká panička Čaputová? Nemohla, lebo by ste jej dali najavo, o čo ide." „Rež a rúbaj do krve, po Šimečkovej kotrbe."
Takéto žiadne výroky zo strany opozície nikdy nezazneli. Ja si nepamätám, žeby opozícia proste používala takéto výroky podnecujúce k násiliu, nepamätám. A nie sú to všetky. „My tou lopatou asi budeme musieť búchať vládu po hlave. Zoberme palice, lopaty a poďme do Národnej rady, zoberme palice a lopaty a poďme na úrad vlády, zoberte lopaty a poďme, vybúchame to v tom parlamente. Ľudia by radi prišli." „Ako taký potkan sa postavila 24 hodín pred referendom a prečítala niečo, čo jej napísali na americkej ambasáde." Nebudem čítať mená, ale sú tu označené konkrétne mená novinára, sudcu: „Je obluda, je sudcovskou ozrutou."
Áno, toto je spôsob, ako vyvolávať negatívnu emóciu, hejt a napätie. Toto podnecuje ľudí aj k násiliu. Ja sama to zažívam. A môžem povedať že dennodenne. Dennodenne práve zo strany koalície, súčasnej koalície, množstvo nepráv, ktoré zaznelo aj k mojej osobe, aj k úmrtiam vo väzniciach, ktoré mi je úprimne ľúto, som označovaná za vrahyňu, za osobu, ktorá mučí ľudí vo väzniciach. A áno, stretávam sa s tým aj v týchto dňoch, naposledy v nedeľu som bola na prechádzke s mamou, s mojou sedemročnou dcérou, so psom, ktorý je naozaj veľký, som ho musela silne držať, a bolo na mňa priamo útočené, hrubo verbálne, hrubo verbálne. Bolo úplne jedno, či som tam s mamou, s dcérou, sama, s tým, že som zodpovedná za zverstvá a áno, za to, že som zabila pána Lučanského. Pritom veľmi dobre viete všetci, všetci to veľmi dobre viete, že to bolo tragické úmrtie a nedokázala som tomu nijako ja zabrániť. Viete to veľmi dobre. Takže na rozdiel od vás, koalície, ja som urobila hneď krátko po tejto tragédii komisiu a som vás tam prizvala všetkých a dala som vám všetko k dispozícii, čo som mala.
Čo ste nám dali vy po atentáte k dispozícii? My nevieme nič, my nevieme nič ani z trestného stíhania, nevieme, či sa dalo zabrániť vlastne tomu, bohužiaľ, sčasti vlastne úspešnému atentátu. My to nevieme, nevieme to posúdiť. K ničomu ste nás neprizvali, ja som vás prizvala. Všetci, ktorí boli v komisii za všetky strany, aj pán Kotleba, aj pani Saková, aj pán Saloň mali ku všetkému, ku všetkým materiálom mali prístup. Ja som vám chcela dať aj pitvu, ktorá bola, ktorá bola veľmi dôležitá. Ja si myslím, že pre posúdenie, bohužiaľ, generálny prokurátor k tomu nedal súhlas. Mala som k tomu s ním veľa rozhovorov, nebol ochotný to dať k dispozícii. Práve preto, aby tie nepravdy neboli takto šírené. Dodnes v každej relácii, aj včera v relácii vlastne s pánom Gašparom, ktorý veľmi dobre vie, že to bolo tragické úmrtie, znovu zneužíval toto tragické úmrtie. Áno, útokom na mojou osobu.
Ak chcete zmier v spoločnosti, vy sami musíte k tomu urobiť nejaký krok. A v prvom rade ho musí urobiť premiér. Toto, čo ste priniesli, žiadny zmier v spoločnosti neprinesie. To, čo prinášate tu v tomto návrhu zákona, je policajný štát. Toto je naozaj to, k tomu chcete doviesť túto krajinu, k policajnému štátu. Rozširovať policajnú ochranu kade-tade, aby to dobre vyzeralo. Prosím vás, načo potrebuje každý predseda politickej strany v parlamente ochranu? Načo to potrebuje? Načo je to potrebné? Je to potrebné pre poslanca Glücka? Ja som s tým absolútne, ja to rešpektujem. Rozumiem, že, neviem, či ešte stále ju má a je to absolútne v poriadku, ak sa cíti ohrozený, je to úplne v poriadku. Je úplne v poriadku, že pán Šimečka má, samozrejme, v súčasnosti ochranu a nech ju má dovtedy, dokedy ju potrebuje. Pokiaľ viem, asi ju má dnes aj pán Gašpar. Je to absolútne v poriadku. Nie je predseda vašej, vašej strany, ale je to absolútne v poriadku. Proste ak sa tak cíti ohrozený, je dôležité, aby tú ochranu mal. A to dnes funguje, k tomu vôbec tento zákon nepotrebujeme.
Jednoducho tu už dnes máme k tomu opatrenia, aby minister vnútra spolu so svojím aparátom zabezpečil ochranu každému, ak ju nevyhnutne potrebuje, osobitnú ochranu. To aj pán poslanec Mikulec veľmi dobre vie ako minister vnútra. Jednoducho minister vnútra k tomu skutočne dnes všetky páky má. Tu je skôr iná otázka a iný problém v tomto návrhu zákona. Ak budeme naverímboha udeľovať teraz policajnú ochranu, prosím vás, kto ju bude zabezpečovať? Ja sa pamätám veľmi dobre na rozhovor s pánom ministrom vnútra Mikulcom, kedy za mnou prišiel ako ministerkou spravodlivosti, či je skutočne nevyhnutné, aby ja som mala ochranu, aj o tom bola debata, ako ministerka spravodlivosti a v takej miere. Či je potrebné, aby každý minister mal skutočne vodiča policajta, pretože to je tiež človek vlastne, ktorý je policajt a je to zo zložky na osobitnú ochranu osôb. A porovnávali sme spolu, aká je právna úprava v iných krajinách. Sme sa rozprávali o sudcoch, ktorí majú osobitnú ochranu zo zákona, či je to potrebné. Jednoducho takých ľudí ako ich nezvesíme len tak zo stromu. Majú osobitný výcvik, aby to malo zmysel. Tak treba ju dávať naozaj tým, ktorí to potrebujú. A preto toto, čo navrhujete, naopak podľa mňa znižuje, znižuje kvalitu, ochranu pre tie osoby, ktoré to naozaj potrebujú.
Ja si myslím, že ak skutočne by mala záujem koalícia sa pohnúť ďalej, tak by v prvom rade naozaj dôsledne riešila všetky vyhrážky, ktorým čelíme, pretože tých vyhrážok je viac. Ja sama ich vidím, aj voči mojej osobe boli na sociálnej sieti vyhrážky, po pánovi premiérovi som na rade. Áno, je tam množstvo takýchto vyhrážok. Je dôležité, aby sa tomuto, ja sa domnievam, štát veľmi dôsledne, aby sa tomu venoval. Aby aj sám vyhľadával, nie aby sme my ho upozorňovali ako politici, ktorí také vyhrážky majú, ale aby ich sám štát naozaj vyhľadal, policajný útvar sa tomuto venoval. To si myslím, že je dôležité. Ja som na NAKE bola dať trestné oznámenie s ohľadom na listy, ktoré mi chodia domov. My ako poslanci nemáme zverejnenú adresu, ale mne chodia priamo domov listy s vyhrážkami. Veď dá sa to zistiť, ale to už znamená, že proste ten človek, samozrejme, k tomu vydá určité úsilie.
Ja som nepožiadala o ochranu napriek tomu, že mi vyhrážky chodia, dá sa povedať, je to na dennodennej báze, osobitne ak sa stretnem s poslancami koalície a znovu vyťahujú nepravdy ohľadom úmrtia generála Lučanského napríklad, alebo advokáta Krivočenka. Samozrejme, vždy následne potom si môžem nájsť nové a nové vyhrážky, ktoré sú mi adresované. Niektoré naozaj aj veľmi vulgárne.
Takže ak chceme sa pohnúť ďalej, tak musíme, vážení páni poslanci a vážení pán minister za koalíciu, všetci sa musíme niekam posunúť ďalej vo svojich vlastných výrokoch.
A teraz si dovolím dať návrh, ktorý, si myslím, že by naozaj tu prospel. Ja som ho už načrtla. Myslím si, že mal by byť útvar na Policajnom zbore, ktorý sa bude takýmto vyhrážkam venovať a ktorý bude hľadať aj preventívne opatrenia, aby k takýmto vyhrážkam nedochádzalo. Niektoré opatrenia môžu byť naozaj veľmi jednoduché, dokonca ani nemusia zasahovať do práv nikoho. Môžu to byť naozaj jednoduché opatrenia, ktoré nám napomôžu k tomu, aby aj v komentároch pod niektorými článkami neboli naozaj veľmi emocionálne vypäté a pomaly až k násiliu navádzajúce výroky. Ja poviem iba taký príklad, ktorý, keď som sa vlastne trochu teraz o to zaujímala, tak som bola súčasťou jednej diskusie, kde bol spomenutý návrh, ako to riešili v jednej krajine, že jednoducho bolo dané pravidlo, že keď ste chceli prispieť v rámci diskusie pod článkom, tak ste museli zodpovedať dve otázky veľmi jednoduchého charakteru, ktorý zodpovie každý, kto vie čítať. Jednoducho išlo hlavne o to, aby tá emócia, ktorá môže byť veľmi silná po prečítaní článku, aby trošku odznela, aby nastúpila racionalita u človeka. A si to rozmyslel, či chcem naozaj toto povedať a takto. To znamená, jednoduché dve otázky, na ktoré vie každý odpovedať. Výsledkom bolo, že 90, o 90 % menej nenávistných príspevkov bolo pod článkom. Tak to ja len hovorím ako príklad, že jednoducho existuje množstvo opatrení, ktoré môžme si povedať, že zavedieme v krajine a nemusia znamenať ani žiadny zásah do nikoho práv, ktoré nám napomôžu tomu, aby nebola tak polarizovaná spoločnosť. A myslím si, že o tomto sa treba rozprávať, že ako sa môžme spolu posunúť ďalej.
Preto sa domnievam, že by bolo dobré, aby nejaká zložka toto mala na starosti. Jedna, ktorá sa bude týmto vyhrážkam venovať a bude navrhovať aj takéto preventívne opatrenia. Jednoducho tie vyhrážky, ktoré sú adresované nám, a s tým úplne súhlasím aj s pánom ministrom obrany, ktorý tu bol, že vníma, že množstvo z nich, alebo neviem, či to povedal pán poslanec Gašpar, ale myslím, že to hovoril pán minister obrany, že väčšina tých vyhrážkach, osobitne 15. mája, je adresovaná poslancom. Určite aj vzhľadom na to, že sa vyjadrujeme k množstvu vecí. A takže zbierať tie vyhrážky, ktoré sú aj nám adresované a aby sa sústreďovali na nejakom mieste, by malo určite zmysel. Ja sa domnievam, že to sú organizované skupiny často, ktoré sú, samozrejme, jedným smerom alebo druhým smerom vyhrotené či emóciami, či rôznou motiváciou. Ja teraz nepôjdem do detailov, či niekto je finančne motivovaný, alebo to robí z vlastného presvedčenia, ale jednoznačne je to aj zrejmé proste z obsahu tých vyhrážok, že niektoré aj ako sa kopírujú, že proste niekde je tam za tým nejaká organizovaná práca.
A ja nechcem, aby vám, pani kolegyne, kolegovia z koalície, ja nechcem, ani aby vám chodili takéto emočné vyjadrenia, nechcem. Takisto ako nechcem, aby chodili nám, aby chodili novinárom, aby sa tu človek bál niečo povedať, že s niečím nesúhlasí. Veď toto nechceme. Ale tieto opatrenia, ktoré prinášate, tomuto fakt nepomôžu. Naozaj tomuto nepomôžu. Tu nepomôže, že keď teraz pokuta bude o niečo vyššia, alebo ešte budeme hroziť, že pôjdete do basy. A ešte to urobme naprieč vlastne pre akékoľvek priestupky. Tieto nepremyslené návrhy, ktorú môžu byť naozaj s dobrým úmyslom, nás naozaj neposunú ďalej.
A teraz k tým konkrétnym návrhom ešte v návrhu zákona. Navrhujete veľmi zásadne vstúpiť do práva zhromažďovať sa. Ja som to spomínala už v mojom slove k návrhu na skrátené legislatívne konania. Zákon o zhromažďovacom práve je pomerne veľmi stručný zákon a veľmi jednoduchý, veľmi jednoduchý. Bol prijatý vo veľkej eufórii v deväťdesiatych rokoch z toho, že sme demokratická spoločnosť. Z toho, že je namieste vypočuť si aj názory, s ktorými nesúhlasíme. Takisto ako vy nesúhlasíte s nami, my nemusíme súhlasiť s vami. A to je vlastne v niečom správne, dobré a je to tak zdravé. A treba nechať ľudí sa vyrozprávať a povedať si. Veď to nie sú len politicky organizované zhromaždenia, hej, to sú ľudia, ktorí proste s niečím sú nespokojní a chcú proste niekde vypustiť paru. Ale, ale často, často proste tie názory, ktoré sú komunikované a ktoré ukazujú na sile, tak, samozrejme, nám dávajú aj nejakú spätnú väzbu, čo sa v tej spoločnosti deje. Tak my absolútne súhlasíme s tým, že nie je namieste, aby zhromaždenie bolo nástrojom násilia. Ale veď tie posledné zhromaždenia, s ktorými koalícia nesúhlasila, že vôbec boli, tomu rozumiem, však išli proti, samozrejme, návrhom, ktoré koalícia prináša, neboli nijako násilné. Si skutočne porovnajte tie zhromaždenia, ktoré robila, s tými, ktoré robila koalícia počas pandémie. Tak si ich porovnajte. Ja tie výroky, ktoré som čítala, som čítala práve z tých zhromaždení, ktoré boli práve počas pandémie. A áno, boli, veľa z nich bolo od vášho lídra, od Roberta Fica. Ale na tých zhromaždeniach, ktoré sme robili my z dôvodu protestu voči vašim návrhom. Veď o tom sme v demokratickej spoločnosti, že môžem mať na niečo iný názor. Tak ľudia prišli a na uliciach vyjadrili svoj názor. Ale nikto z nás, nikto z nás nemal žiadny takýto, nijako ani v náznakoch podobný výrok, ani v náznakoch. My sme jednoducho skutočne našimi výrokmi nijako neprispeli k tomu, aby človeku čo len skrslo, že by mal použiť násilie.
Ja v niečom považujem vlastne za nepochopiteľné, že teraz koalícia prichádza takýmto spôsobom s návrhmi na zásah do zhromažďovacieho práva, lebo zhromaždenia sme všetky zvládli. Takisto ako vaše, takisto ako naše. Veď tam žiadny problém nebol. Veď tam žiadny problém nebol na tých zhromaždeniach. My sme pripravení sa rozprávať o tom, že či ešte niečo nezlepšiť. A ja osobne, ja som pripravená rozprávať sa aj, samozrejme, aj o protestoch v bezprostrednej blízkosti, hej, politikov alebo tých ľudí, voči ktorým to zhromaždenie je.
Osobitne sa pamätám na obdobie pandémie, kedy boli zhromaždenia pod oknami lekárov, ľudí, ktorí sa zasadzovali pre ochranné opatrenia. Veď to bolo naozaj nebezpečné. Ľudia boli vybičovaní tými emóciami a tým napätím. Samozrejme to bolo, bolo to veľmi ťažké pre všetkých. A ja úplne rešpektujem, že niekto nemusí súhlasiť s očkovaním, s akýmkoľvek, s akýmkoľvek. Áno, možno sme niektoré veci mali komunikovať lepšie, absolútne súhlasím. Ale tí lekári, ktorí očkovali a ktorí boli presvedčení, že to očkovanie pomôže, tak nemôžu byť proste terče, nemôžu byť terče. Takže my súhlasíme s tým, že rozprávajme sa o tom, že či nemať takéto ustanovenia, ktoré by boli citlivejšie aj pre ochranu obydlia ľudí, voči ktorým je to zhromaždenie, sme pripravení sa o tom rozprávať. Ale nie automaticky to zakázať.
A neexistuje teraz žiadny tlak. Prečo takýto zhon a stres? Prečo zajtra to tu musíme pomaly odhlasovať. Prečo nemôže byť tento návrh k zhromažďovaciemu právu v normálnom legislatívnom konaní, kde sa ľudia z vonku k tomu vyjadria, odborná verejnosť. Aj vy si to môžte lepšie premyslieť v rámci koalície. Veď niektorí z vás ten návrh ani nepoznajú. Niektorí z vás sa mňa pýtali, že, prosím vás, že čo to tam je, môžte nám povedať. Tak ja vám to rada zvestujem, samozrejme, ale to podľa mňa naozaj nie je v poriadku, lebo to je vážna právna úprava.
Ďalšia časť, ktorá, nebudem, nestihnem ani úplne všetko, ale ktorá by mala byť nadmieru citlivá, je dávať osobitný priestor pre Slovenskú informačnú službu. Ja som si pozrela aj dôvodovú správu, no vlastne som sa dozvedela, že môže to aj teraz, keď treba, ale takto by sme to teda chceli, asi sa nám to viac páči, keby to tam ešte aj takto bolo. No toto podľa mňa naozaj nestačí na to, aby sme rozširovali priestor pre Slovenskú informačnú službu. Tak tomu by sme mali naozaj dobre rozumieť, prečo je to nevyhnutné, prečo jej nestačí ten priestor, ktorý má, a popritom spolupráca s Policajným zborom. Ja som na to neprišla, naozaj som na to neprišla, prečo je potrebné dávať takýto nový priestor pre vyhľadávaciu činnosť osobitnú pre Slovenskú informačnú službu, neprišla som na to.
Časť o platových pomeroch ústavných činiteľov. Ja som sa včera dozvedela v rámci duelu, a to sú niekedy dobré naozaj tieto verejné debaty s pánmi poslancami Glückom a Gašparom, že ja som to pomenovala darček pre pána premiéra, že vlastne je dôležité to mať teraz a tu, že vlastne veď je zrejmé, že to nie je žiadne bezpečnostné opatrenie, pretože chceme, tak som to pochopila za koalíciu, aby to bolo prijaté skôr, ako bude zapojený do plnej pracovnej činnosti pán premiér. Aby teda on nebol s tým spojený. No, som rada za tú úprimnosť, som rada za tú úprimnosť, ale toto naozaj nie je bezpečnostné opatrenie. A ja si myslím, že štát neslúži na rozdávanie darčekov, naozaj nie. Ak si myslíte, že je namieste, aby mali premiéri doživotnú rentu, tak sa o tom rozprávajme. Ale na toto naozaj treba normálnu, riadnu, veľkú diskusiu. Komu to treba, pre koho je to vhodné, za akých okolností, ako je to dôstojné.
A podľa mňa je namieste sa aj rozprávať, že ak premiér, tak či každý, či skutočne tam má byť vymedzené obdobie dvoch plných funkčných období, pri ktorých je zrejmé, že to spadá proste len na premiéra Fica. Veď to je hrozné, prepáčte. Už na prvé prečítanie, keď si to uvedomíš, to je hrozné, že robíte jednoducho právnu úpravu pre pána premiéra. Že sa nehanbíte.
A áno, a je to potom nakoniec, čo ste si prilepšili ako ministri, aj pán premiér na platoch, hej, to. A vy ste tí, ktorí ste mali bilbordy, že ľudia majú drahé potraviny, že si uvedomujete tú ťaživú situáciu ľudí. Tak mi to príde aj proste aj z vašej strany nedôstojné to teraz urobiť takto. Ale ja považujem za úplnú legitímnu diskusiu sa o tom rozprávať. A rozumiem podstate toho návrhu. Ale naozaj nie teraz a nie takto. A je naozaj obludné, že to potrebujete takto rýchlo prijať a viete sami, že sa to nedá vlastne ani obhájiť.
Rovnako to platí, ja to, čo som povedala, aj pre tú doživotnú ochranu pre vymedzené osoby, k tomu treba normálnu, riadnu debatu, či toto je naozaj potrebné. Znamená to, samozrejme, osobitný ochranca, auto pre tie osoby, pre ktoré to tu vymedzujete, či je to predseda parlamentu, či je to, či je to premiér. A to jednoducho proste nesedí, aby ste sem prišli, toto hneď treba. A toto skutočne teraz nezlepší bezpečnostnú situáciu.
Na dôvažok to, že pridávate vlastne tu nový trestný čin a otvárate nový Trestný zákon. Ja viem, že si myslíte, že sme si na to zvykli po tej obrovskej, rozsiahlej novele Trestného zákona, čo vlastne je nový Trestný zákon, ale naozaj v skrátenom legislatívnom konaní proste sa nemôže prijímať hocičo a hocijako. To, čo navrhujete, je vlastne naozaj za priestupky, aby ľudia chodili do basy. Tak o tom, poprosím vás, keby sme mohli mať normálnu debatu. A ja sa domnievam, že toto keď každý z poslancov si uvedomí, aj koalícia nebude mať záujem za to zahlasovať. Nakoniec vám to aj jasne povedala Generálna prokuratúra, Súdna rada, Slovenská advokátska komora, že toto je proste hrubo cez čiaru o tom takto uvažovať.
Ja si dovolím uzavrieť tento môj vstup výzvou voči koalícii, aby stiahla tento návrh, aby nás prizvala k okrúhlemu stolu. My sme tu, sme pripravení. My chceme, aby nastal zmier v spoločnosti, naozajstný zmier. Aby sme nemali takého napätie, aby sme sa nebáli chodiť s rodinou do Horského parku, že tam budeme atakovaní kvôli výrokom ostatných politikov, ktoré sú podnecujúce aj k násiliu, s nepravdivými informáciami podnecujúce ľudí k silným, k silným emóciám. Poďme sa o tom spolu baviť a poďme spolu prijať opatrenia a robme to inak spoločne. Robme to slušne, robme to dôstojne. Ale tento návrh, ktorý ste priniesli, tento naozaj k tomu vôbec, ale vôbec nevedie. A nás neoklamete, ľudí neoklamete, že s týmto niečo vylepšíte. Áno, vylepšíte doživotnú rentu premiérovi. To je to, čo je zreteľné, že to to donesie.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne.
Pán minister, aj to, že ste vystúpili, vám veľmi pekne ďakujem, no len, viete, ono je to také zvláštne, že aj teraz reagujem na vás, vy ste mi otočený chrbtom, sú to také drobnosti. Ja vás rozumiem, sú to také drobnosti, ale proste to je nejaká kultúra. Máme tu nejaké, nejaký návrh opatrení, ktorý máme hneď prijať, a potom v rámci proste toho procesu, vždy je tu niečo, čo proste to naozaj naruší, že to myslíte aj vážne, s čím sem prichádzate. A... ale som aj rada, že ste vystúpili, a vážim si to.
K tomu obsahu. Vy ste sa v rámci vášho vystúpenia najmä venovali otázke doživotnej renty a to nie je naozaj úplne v poriadku. Veď my nespochybňujeme teraz, že či má nárok na doživotnú rentu prezident, a ani nespochybňujeme legitímnu debatu, či by mal mať doživotnú rentu aj niekto iný. Ale prečo teraz a hneď a ako to súvisí s bezpečnostnou situáciou na Slovensku? No nijako, no nijako.
Takže vy keď tu vystúpite v rámci odôvodnenia, prečo treba skrátené legislatívne konanie, s vaším odôvodnením, prečo treba doživotnú rentu, tak tu je medzi nami nejaké vážne nedorozumenie, že my sa tu rozprávame, prečo to treba rýchlo prijať, a vy nám hovoríte, no ako to súvisí s bezpečnosťou v krajine, no tak nám poviete, no preto, lebo to majú v iných krajinách, alebo to majú niekde inde, ale to proste nijak nesedí s tým, aby sme to rýchlo prijali bez diskusie, to proste ste naozaj k tomu nijak neprispeli svojím vystúpením, aby ste nám toto vysvetlili. A naozaj ak spoločne chceme prijať nejaké opatrenia, tak musíme byť k sebe úprimní.
Ešte raz, nie je naozaj namieste tu obviňovať opozíciu, že k tomuto, že toto tu ona zapríčinila. Práve naopak, prejavy vás z koalície... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)