Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec Dostál, si veľmi správne upriamil pozornosť na to, čo všetko je v tom hanebnom uznesení. Okrem toho, že to celé uznesenie vôbec nepatrí do Národnej rady a predbieha všetky udalosti, tak sú v ňom jednoducho konštatovania, ktoré nijako neobstoja. Nijako neobstojí aj konštatovanie, že bol porušený zákon o spôsobe voľby prezidenta, proste nijako. Aké ustanovenie? To sú jednoducho vymyslené bludy, ja som rada, že si na ne upozornil, že v tom uznesení sú jednoducho skutkové vety ako bludy, ktoré nemajú absolútne žiadny skutkový základ, a Národná rada zjavne v podaní väčšiny koalície tu je pripravená za to zahlasovať. A toto je strašné. Že to jednoducho nastáva naozaj fakt, že ten, kto je pri moci, môže všetko, ale to teda zatiaľ nikdy neplatilo v právnom štáte. A nejaké hranice tu boli, ale týmto uznesením, ak nebodaj prejde a v takomto znení, tak to, čo urobí koalícia, je, že prekročí ďalšiu hranicu, ďalšiu hranicu právneho štátu. Že tu Národná rada môže kľudne povedať, že biela je čierna, že jednoducho nie sú tu, nie je tu ako keby už žiadny ďalší rámec, o čom môže byť uznesenie a v akej miere vôbec môže byť relevantné k faktom a nejaký vymyslený príbeh, ktorý napomáha vládnej koalícii v politickom boji proti komukoľvek. Proti komukoľvek. A osobitne ak jej ide o politickú pomstu, tak využije na to väčšinu v Národnej rade, vymyslí si nejaké uznesenie a dá do neho proste ten príbeh, ktorý potrebuje teraz v tom politickom boji, aby niekoho očiernila, likvidovala a využije na to väčšinu, ktorú tu má. A toto je veľmi, veľmi nebezpečný precedens. Ja si nepamätám okrem toho prípadu, ktorý tu nakoniec aj spomínal pán poslanec Mikloško z čias mečiarizmu, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. No, je to trošku zložité mať faktickú poznámku v čase, keď tu nie je vlastne ten, voči komu sa vyjadrujeme. To jednoducho je naozaj obludné, aby prednášal takýto návrh uznesenia, ktorý vôbec nepatrí do Národnej rady, obžalovaný, ktorý zjavne na základe všeobecne medializovaných informácií sa mal podieľať na tom, aby k tejto politickej pomste došlo a vôbec začala mať nejaké reálne kontúry od začiatku trestného stíhania. Akože toto celé je naozaj veľmi, veľmi obludné, že Národná rada ako najvyšší zákonodarný orgán v tejto krajine sa tu zaoberá otázkou uznesenia voči bývalému prezidentovi, voči ktorému trestné konanie ešte ani neskončilo. Toto trestné konanie jednoducho pokračuje, je na základe aj jeho výrokov ďalej, nebolo ešte ani doručené rozhodnutie písomné. A my tu ideme prijímať uznesenie. To znamená, že celá tá situácia na konci môže byť úplne iná a my sa tu teraz zaoberáme už vlastne niekoľko hodín takýmto proste škandalóznym uznesením, ktoré vôbec, aleže vôbec nepatrí na pôdu Národnej rady.

Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyne, páni poslanci, za vaše faktické poznámky. A len dopĺňajú tú celú mozaiku, čo sa vlastne stalo pri tej hanebnej novele trestných kódexov. Ako povedala aj pani poslankyňa Bihariová na príklade k premlčaniu, ako tu sa udialo naozaj neuveriteľne veľa lapsusov, ktoré sú za hranicou toho, čo pripúšťa vôbec ústava v právnom štáte. A je to, samozrejme, len v prospech páchateľov trestnej činnosti. To, čo robí momentálne táto vládna koalícia, je to, že robí hmlu prijímaním stále nových a nových noviel, ktorými sa snaží zalepiť oči Európskej komisii, aby nám pustila tie eurofondy. Európska komisia veľmi dobre rozumie a chápe, že niektoré procesy sa jednoducho už nedajú zvrátiť. Darmo jej to vládna koalícia rozpráva, že ona mala od začiatku dobrý úmysel, ale ten dobrý úmysel poprela, keď nedala normálnu odbornú debatu aj s Európskou komisiou, ktorá sa jej dožadovala predtým, ako bola schválená táto novela. Veď si veľmi dobre pamätáme tie listy, ktorými žiadala Európska komisia, aby sa s ňou vláda rozprávala, čo ide prijať. A že tam vidí rozpor jednoducho s európskym právom. A preto dodnes je pre mňa nepochopiteľné, ako mohol Ústavný súd s takou ľahkosťou prijať rozhodnutie a nedať priestor na posúdenie súladu s európskym právom, lebo sa ukazuje, sa ukazuje jednoznačne každou vašou novelou, ako to bolo vážne zlyhanie v tejto časti. Jednoducho, že Ústavný súd sa rozhodol od stola posúdiť otázku s európskym právom, že to vie a dobre pozná, ale my tu máme stále na stole vaše ďalšie a ďalšie novely, ktoré poukazujú na problém s európskym právom.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v prvom rade ďakujem veľmi pekne predrečníkom, že k tejto novele či už zákona o prokuratúre, Trestného poriadku alebo Trestného zákona je tu rozprava, pretože je naozaj náležitá. Pretože to, čo sa deje, je, že my tu máme jasný dôkaz, jasný dôkaz, že je tu vážny problém ohľadom čerpania eurofondov, ktorý ste poslanci a poslankyne vládnej koalície spôsobili.
To, že bola zaplatená platba v rámci plánu obnovy a odolnosti, neznamená, že tu nie je problém, ten problém tu je. Stále prebieha so Slovenskou republikou konanie ohľadom kondicionality, ktoré súvisí s čerpaním eurofondov. Toto konanie nebolo zastavené, to konanie stále prebieha voči Slovenskej republike. Tento návrh je tu práve preto a je to súčasne dôkazom, že rozhodnutie Ústavného súdu bolo unáhlené. My sme žiadali Ústavný súd, aby sa zaoberal otázkou tej hanebnej novely trestných kódexov ohľadom súladu s európskym právom. To, čo čítame pomaly v každom riadnu tejto novely, je, že ideme chrániť finančné záujmy Európskej únie priamo. Priamo z dôvodovej správy jasne vyplýva, že musíme zosúladiť právnu úpravu so smernicou. Jednoducho je tu vážny problém. To, čo ste predložili, je toho dôkazom. Ja som veľmi zvedavá, čo sa bude diať aj v rámci druhého čítania, aké ešte prípadne novely sem prídu, aby sa rýchlo Slovenská republika snažila zaplátať to, čo spôsobila v rámci celej trestnej politiky na Slovensku.
To, čo je v tom celom nechutné, je, že jednoducho vládna koalícia vymenila spravodlivosť pre všetkých pre spravodlivosť pre svojich vlastných ľudí a to, čo teraz robí, je, že sa snaží vyriešiť aspoň spravodlivosť pre európske peniaze. To znamená peniaze našich ľudí, teda nemyslím peniaze vašich ľudí vládnej koalície, aby nedošlo k nedorozumeniu, teraz myslím peniaze občanov Slovenskej republiky, ich peniaze, tie sú vám ukradnuté, ukradnuté. Pretože stále dochádza k zastavovaniu trestných konaní ohľadom podvodov aj krádeží, ktoré sa tu stali kvôli vašej hanebnej novele trestných kódexov. To ste spôsobili, aby ste nechali uniknúť pred spravodlivosťou vašich ľudí. A teraz narýchlo, narýchlo zaplátavate diery, aby sme neprišli o eurofondy, a to je nechutné, že vytvárate jednotku len pre ochranu európskych peňazí.
Veď to je tak obludné, tak obludné je to, že tu proste nejde ani o peniaze zo štátneho rozpočtu, tu ide len o ochranu európskych peňazí. A súčasne je to jasným dôkazom, že Európska únia a Európska komisia veľmi dobre vedia, že keď nie je špecializácia pre takéto trestné činy, tak jednoducho nedochádza tu k efektívnemu trestnému stíhaniu. To znamená, že vy tu kašlete na organizovaný zločin, na korupciu a idete chrániť len európske finančné záujmy. Toto je aké vlastenectvo, prosím vás.
Ja naozaj žasnem, že máte odvahu tu prichádzať s takýmto návrhom zákona. Jednoducho je to absolútne účelová právna úprava, na jednej strane je, samozrejme, dobré zachrániť eurofondy, veď sú dôležité pre rozvoj Slovenska, samozrejme, že áno. Ale už nezachránite, už nezachránite jednoducho to, čo ste spôsobili, tie zastavené trestné konania ľuďom ohľadom ich podvodov, jednoducho sa nedajú vrátiť späť. To už je zastavené, naozaj sa to nedá. Ľuďom teraz prichádzajú domov rozhodnutia ohľadom zastavení trestných konaní. Podľa mňa aj vy sami to pocítite, že vám začnú ľudia písať, prečo sa to stalo a nerozumejú tomu. Jednoducho len preto, aby ste tu ochránili či už pána poslanca Žigu, alebo pomohli pánovi poslancovi Gašparovi, alebo iným vašim ľuďom. Neprerušujte ma, prosím, pán poslanec, dobre? Ja sa snažím rešpektovať vás, tak, prosím vás, rešpektujte teraz ten priestor, ktorý tu mám.
Jednoducho to, čo ste spôsobili, je, že sa na toto dokáže stále pozerať minister spravodlivosti Boris Susko a nazýva to návratom právneho štátu, to je jednoducho tak absurdné, že proste vy tu nastavujete úplne nové pravidlá absurdistanu v Slovenskej republike. Ja som, ako som povedala, ja som veľmi zvedavá, ešte aké novelizácie prídu, a kiežby prišli také novelizácie, ktoré by sa netýkali len ochrany finančných záujmov Európskej únie. Pretože keď si pozriete túto právnu úpravu, tak vlastne je zrejmé z každého odseku, že o to jediné, o čo sa staráte, sú len európske peniaze. Nemáte žiadny záujem tu chrániť jednoducho peniaze, ktoré súvisia s kradnutím zo štátneho rozpočtu. Nemáte. To, čo je zrejmé, je, len sa snažíte sprísniť podmienky pre trestné stíhanie a, samozrejme, aj pre postih. A je to jasným dôkazom, že tu bola účelová právna úprava ohľadom zrušenia špeciálnej prokuratúry, ktorú ste zrušili ako vlastné dieťa. Veď to bol Robert Fico, ktorý ju zachránil spolu so Špecializovaným trestným súdom. Mohla zaniknúť úplne táto inštitúcia vtedy na základe rozhodnutia Ústavného súdu. Ale nie, Robert Fico ju zachránil s vyjadrením, že chápe špecializácii v rámci trestného konania, či už je to súd alebo či je to prokuratúra pre postih korupcie a organizovaného zločinu. Takže je to naozaj vaše dieťa. Veľmi dobre vedel a pochopil vtedy, ako je dôležité, aby sme tu takúto inštitúciu mali. A teraz vytvárate jednotku len preto, aby ste chránili európske peniaze. Nie ste ochotní doznať, že takáto právna úprava pre takéto špecializované inštitúcie je nevyhnutná. A rovnako to, samozrejme, potvrdzuje celé klamstvo, ktoré ste tu hlásali a šírili pri zrušení tejto inštitúcie, že toto by mal byť nejaký vzor v rámci Európskej únie. Práve presný opak je pravdou. Presný opak. My sme sa dokonca k tomu zaviazali aj na základe európskeho práva, že budeme vytvárať aj medzinárodný dohovor, že budeme vytvárať špecializované inštitúcie na boj s korupciou a organizovaným zločinom. Jediné, čo idete urobiť, je špecializovaná inštitúcia pre ochranu európskych peňazí. To je jednoducho tak strašné, tak strašné je to.
A presne toto je vlastne toho dôkazom, že ste ju zrušili len vtedy a v tom momente a preto, lebo začala ohrozovať vašich ľudí. Len preto ste ju zrušili. Pre nič iné. Pre žiadne systémové zlyhanie. Ale preto, že jednoducho tá inštitúcia dobre fungovala a keď začala jednoducho stíhať aj vašich ľudí, tak ste ju zlikvidovali. To sa stalo. A teraz vytvárate jednotku len pre ochranu európskych peňazí. A je to jednoducho nechutné a obludné. A treba na to upozorňovať.
Ďakujem pekne.

Budeme to tu opakovať viackrát, ale treba. Toto uznesenie je zneužívanie, je zneužívanie Národnej rady na politickú pomstu. To sa tu deje. Jednoducho v tom uznesení sú výmysly, skutkové nepravdy, ktoré ste si jednoducho navymýšľali a chcete takto pretlačiť tento váš príbeh o Andrejovi Kiskovi. A tým chcete jednoducho potlačiť všetko to, čo sa deje v spoločnosti a s čím sa neviete vy nejakým spôsobom vysporiadať. Či sú to energie, ktoré stúpajú, či sú to potraviny, ktoré stúpajú, či sú to množiace sa krádeže, či je to únik pred spravodlivosťou vašich ľudí, či je to proste ohrozenie eurofondov, toto proste neviete riešiť, neviete.
A potom tu vystúpite, pán poslanec Gašpar, naozaj s kľudom Angličana po tej hanebnej novele, ktorou ste si prilepšili, lebo ste si prilepšili už len tým, keď dáme bokom všetko to znižovanie trestov na korupčné trestné činy, už len tým ste si prilepšili, že sú tam nové procesné postupy, ktoré jednoducho sťažujú, sťažujú efektívny priebeh každého trestného konania, aj to, ktoré už je na súde. Ľudia dnes dostávajú zastavenie trestných stíhaní ohľadom trestných činov, ktoré sa tu stali pred viac ako desiatimi rokmi kvôli tejto hanebnej novele, kvôli tomu, že nemalo byť efektívne trestné konanie ohľadom tých vecí, ktoré sú na súde. Jednoducho súdy sa vysporadúvajú s tou novelou aj tak, že keď sa ešte nerozhodlo o danej veci a trvá to dlho na súdoch, tak sa zastavujú tie trestné konania. Jednoducho ste si polepšili, polepšili ste si. A stále tu rozprávate vlastne sám o sebe a o svojich kauzách, vyťahujete tu z kontextu veci, ktoré nikto nemá šancu vidieť tie spisy. Vy sám tu rozprávate, že sa tu vynášajú veci z trestných spisov a vy sám to robíte, samozrejme len to, čo vám vyhovuje. Proste je to nechutné a je to zosmiešňovanie Národnej rady.

Reagujem na pána poslanca Ledeckého a osobitne na tú časť využitia opravných prostriedkov. A toto je tak absurdné, presne tak ako povedal pán poslanec Ledecký, samozrejme, že pán poslanec Gašpar tu s kľudom Angličana prednáša tento návrh, pretože tu očisťuje tým svoje vlastné meno a s kľudom Angličana, pretože vie, že si prilepšil svojím hlasovaním ako len mohol pri svojich kauzách pri tej hanebnej novele trestných kódexov a s kľudom Angličana, lebo robili všetko preto, aby svojich blízkych nechal uniknúť pred spravodlivosťou. Však pán poslanec Žiga vie o tom porozprávať. Teraz odsúdený Kováčik, právoplatne s rozsudkom v rukách prepustený na slobodu, tak by sme mali najprv asi priniesť nejaké uznesenie ohľadom pána Kováčika, lebo to je teda naozaj právoplatne odsúdený a tiež, akože ešte tu beží nejaké konanie o mimoriadnych opravných prostriedkoch, ale nikoho naozaj ani vo sne nenapadlo tu nosiť uznesenie do Národnej rady a takto zneužívať Národnú radu na šírenie nenávisti. Lebo to je teraz, zneužívanie Národnej rady na šírenie nenávisti. Toto robí koalícia, že v konaní, ktoré sa týka, no týka sa to prezidenta, ale týka sa to vratky, ktorá nikdy nebola vrátená, štátu nevznikla absolútne žiadna škoda, ale naopak sa bavíme o človeku, ktorý v státisícoch, môžeme sa baviť, že v miliónoch eurách, v eurách vracal peniaze a dával a daroval peniaze aj zo svojho vlastného platu prezidentského ľuďom, ktorí sú v núdzi. Toto vy nerozumiete tomu, pán poslanec Gašpar, že jednoducho tu nebola vôbec žiadna škoda, je to neuveriteľne čestný, charitatívny človek. Môžeme sa rozprávať, samozrejme, o tom, ako sa postavil k otázke výdavkov na kampaň, ale pri... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, v prvom rade som rada, že aj v takýchto popoludňajších hodinách je tu prítomná pani ministerka, takisto ako som vyjadrila aj rešpekt pri odvolávaní pána ministra spravodlivosti, že tu bol prítomný, ale súčasne som si veľmi vážila aj to, že pán minister spravodlivosti veľmi dobre vedel, kde je jeho miesto, proste na mieste pre člena vlády, ministra spravodlivosti, a nevedela som, že pani ministerka je súčasťou predsedníctva Národnej rady, lebo to tiež vyjadruje nejaký rešpekt, proste k tomu celému procesu odvolávania, kto kde má aké miesto. Pani ministerka má miesto členky vlády a mala by byť tam, kde patria členom vlády. (Reakcie z pléna.)
Ja som si vypočula veľmi pozorne vyjadrenie pani ministerky k jej odvolávaniu a zaujali ma tri veci, ktorým sa budem viac venovať. Prvé bolo veľký apel na dôstojnosť voči každému a bol to apel, ktorého sa vlastne dožadovala pani ministerka, že mali by sme si vážiť dôstojnosť každého človeka na Slovensku, a s tým s ňou úplne súhlasím. Áno, chcela by som, aby Slovensko raz bolo krajinou, kde si vážime dôstojnosť každého človeka. To si naozaj prajem, úprimne si to prajem, že tento môj sen sa raz uskutoční, ale je tu zjavne veľké, veľké nedorozumenie, čo je dôstojnosť ku každému človeku, pretože na jednej strane hovoriť o dôstojnosti, a potom z jej ostatných slov je zrejmý úplný nerešpekt, netolerancia k menšinám na Slovensku, čo je úplný kľúč k demokracii a právnemu štátu. My sme v ’89. bojovali za to, i keď bola to nežná revolúcia, práve za to, práve za to, aby sme tu mali demokraciu a právny štát, aby sme si vážili každého. Tých, čo patria k menšinám, pretože to, aký máme rešpekt k menšinám, taká je silná demokracia, právny štát.
Ale tu zjavne pani ministerka toto vôbec nechápe, je tu veľmi vážne nedorozumenie, v akej krajine zjavne žijeme. Žijeme v demokratickom, právnom štáte, ktorého imanentná súčasť je rešpekt k menšinám aj k tým národnostným, aj k tým, ktorí patria k sexuálnym menšinám, jednoducho to sem všetko patrí, takže na jednej strane v jednom slove povedať, žiadam dôstojnosť osobitne voči mne, ako som pochopila, ministerke kultúry, ale inými slovami vyjadriť absolútny desrešpekt, desrešpekt k ľuďom na Slovensku, ktorí patria k menšinám. A to je asi to veľké nedorozumenie, a to nepochopenie. Čiže proste tu je presadzovaná kultúra iba voči nejakej jednej skupine ľudí. Kultúra, ja neviem presne koho, pretože kultúra má byť predsa práve otvorená, ale keď je tu veľké nedorozumenie ohľadom dôstojnosti, tak je zjavné, že toto nedorozumenie ide naprieč celým presadzovaním kultúry, ako ho presadzuje ministerka kultúry.
Ďalšia vec, ktorá ma zarazila bolo prirovnanie odvolania predstaviteľov kultúrnych inštitúcií k rokom ’90 po revolúcii. Ako Milan Kňažko urobil zmeny v ’90. rokoch, ale (povedané so smiechom) tá zmena bola proste nevyhnutná, veď my sme v ’89., po ’89. predsa chceli, aby sme tu mali slobodu a demokraciu, to sme tu nemali. Veď preto sme zmenili režim z komunistického, socialistického na demokratický, na režim slobody. To znamená, ak došlo k výmene a k odvolaniu týchto predstaviteľov, tak, samozrejme, že to bolo preto, lebo sme chceli novú kultúru, kultúru slobody a demokracie.
Akú kultúru demokracie a slobody nám tu prináša ministerka kultúry, keď odvolala bez akéhokoľvek vysvetlenia a dôvodu ľudí, v demokracii, v právnom štáte, asi nezávislých kultúrnych inštitúcií, a doteraz tam nie sú žiadni riadni riaditelia, či je to Slovenská národná galéria, či je to Slovenské národné divadlo, likvidácia verejnoprávnej televízie a rozhlasu na STV nemá doteraz riadneho štatutára. To, čo priniesla ministerka kultúry, je politizácia všetkého, čo s kultúrou súvisí, a preto sme tu teraz, a preto žiadame jej odvolanie. Jednoducho tam kde v kultúre má byť nezávislosť a otvorenosť, sa vniesla absolútna politizácia, a nie je to len ohľadom vrcholných predstaviteľov, a to je na tom to smutné a súčasné tragické a dramatické, čo sa deje v kultúre.
To je likvidácia ľudí naprieč celým rezortom kultúry, pretože to sa nezastavuje iba pri riaditeľoch, proste likvidujú sa radoví zamestnanci, radoví zamestnanci. Tu sa likviduje absolútne vlastne aj profesionalizácia štátnych zamestnancov. Treba povedať, že to sa nedeje iba na kultúre, deje sa to naprieč všetkými rezortami a s nimi je spojená šikana a zastrašovanie tých, čo majú jednoducho iný názor. Absolútne sa tým neguje všetko, čo sa, čo sme kedy chceli v súvislosti so štátnymi zamestnancami, ktorí sa tu proste nemajú predsa od piky meniť, keď sa mení vláda.
Ale ak by nejaký rezort mohol byť nositeľom tej myšlienky, že hľadáme tu nezávislých ľudí, ktorí jednoducho sú oddaní blahu štátu bez ohľadu na to, kto sa proste mení ako minister kultúry, tak určite by sme to mali hľadať predsa na ministerstve kultúry, ale ministerstvo kultúry je teda symbolom absolútnej politizácie všetkého.
Nestabilita a chaos, ktorá je v rezorte kultúry, je tiež v rezorte kultúry je tiež symbolom toho, čo sa deje naprieč, nakoniec celou vládou. Áno, táto vláda nám sľubovala stabilitu, ale to, čo nám priniesla, je, je chaos. A my to tu vidíme priamo v parlamente, lebo to, čo sa deje vlastne v týchto kultúrnych inštitúciách, tak my to tu máme v priamom prenose. Máme tu predsedu parlamentu? Nemáme, máme tu dočasne povereného. Tu sa vlastne dočasná poverenosť začína stavať ako symbolom vedenia kľúčových inštitúcií v štáte. Takže áno, z tohto pohľadu možno niet sa čo pani ministerke diviť, lebo keď sa pozerá na to, ako je vedený parlament, ako si predstavuje koalícia obsadenie kľúčovej pozície pri vedení parlamentu, nijako, nijako, nakoniec aj pán premiér sa vyjadril, že do konca roka nemáme čakať, že by tu bol zvolený predseda parlamentu, tak zjavne ako z tohto si môže brať určite aj príklad pani ministerka, že tým pádom nie je vôbec problém, že Slovenská národná galéria, Slovenské národné divadlo, Slovenská televízia a rozhlas nemá riadneho štatutára.
To, čo spája s týmto chaosom a nestabilitou ministerku kultúry aj s celou vládou je pomsta, je pomsta a šikana. Áno, vypočula som si v jej vyjadrení aj viem, ako by som to asi nazvala, nepochopenie nesúhlasu s podaním trestného oznámenia voči literátovi Michalovi Horeckému. Ako je to zjavné nepochopenie, je to zjavne nepochopenie ohľadom zneužitia inštitútu trestného oznámenia vládnymi činiteľmi.
Je to zjavné nepochopenie a ja si myslím, že asi bude na čase, aby sme trestný čin ohovárania zásadne redefinovali a neumožnili vládnym činiteľom takýmto spôsobom zneužívať tento inštitút, naozaj zneužívať. Ak si pani ministerka myslí, že je dotknutá kohokoľvek výrokom, nech sa páči, nech ide na súd, na nezávislý, nestranný súd, nech sa páči, ale nech nezneužíva svoje postavenie vládneho činiteľa a takto nech nezastrašuje ľudí, ktorí majú proste iný názor na to, ako vládne. Jednoducho využitie inštitútu trestného oznámenia vládnym činiteľom, vládou, členom vlády jednoducho znamená, že člen vlády, kde má iného kolegu, pod ktorým je vlastne celý Policajný zbor, celý aparát vyšetrovateľov, tak zneužíva tento inštitút ako nástroj, nástroj šikany, pretože, samozrejme, keď podáte trestné oznámenie, následne sa očakáva, že dôjde k výsluchu, k prvému, prípadne ďalšiemu, a to samo osebe je šikanózne so všetkým, čo s tým súvisí, s obavami, ktoré môžu byť prípadného trestného postihu, keď v rukách vlády je celý Policajný zbor. A s ohľadom na to, k akým čistkám dochádza v celom Policajnom zbore, tak využitie takéhoto nástroja, osobitne dnes, má šikanóznu povahu, pretože je tu priestor na nezávislom, nestrannom súde, kde sa môže, samozrejme, vládny činiteľ obhajovať, nech sa páči, ale nech nezneužíva nástroje trestného práva takýmto spôsobom, pretože čo má čo dočinenia vyšetrovateľ s politickým bojom, prečo vyšetrovateľ má riešiť nejaký spor ministra vlády s literátom. Ako už toto samo osebe je absurdné, aby vyšetrovateľ namiesto toho, aby sa venoval postihu voči páchateľom trestnej činnosti, tak riešil vyjadrenie literáta voči ministerke kultúry. Ako už toto samo osebe, ja si myslím, že je absurdné. Na to je, nech sa páči, žaloba na ochranu osobnosti, nezávislý, nestranný súd, ale nie nástroj trestného práva. To sem jednoducho, vôbec, ale, že vôbec nepatrí.
Ministerka kultúry sa prihlásila vo svojom programovom vyhlásení k tomu, že bude s kultúrnou obcou viesť dialóg. No, ale ten dialóg vyzerá asi tak, ale možno aj to považuje za dialóg, že vyše 180-tisíc ľudí ju vyzvalo na odstúpenie z funkcie ministerky kultúry. Áno, aj toto je určitá forma dialógu a k tomuto sa zaviazala vláda, tak by mala potom počúvať výsledok tohto dialógu, keď 180-tisíc ľudí žiada odstúpenie, ale výsledkom je, že ministerka kultúry sa rozhodla šikanovať ľudí, ktorí sa tu dovolili podpísať pod túto výzvu.
Za dialóg možno považovať aj to, že verejnosť sa jasne postavila voči zneužitiu trestného oznámenia voči literátovi Michalovi Horeckému, a to práve tým, že je tu iniciatíva, je to rovnako petícia Stojíme za Michalom Horeckým!, vyše 3 500 ľudí ju už podpísalo, že jak mieni pani ministerka využívať a zneužívať takto tento nástroj, stoja za Michalom Horeckým, a ak má byť stíhaný on, nech sú stíhaní aj všetci títo ľudia, ktorí sú podpísaní pod touto petíciou, pretože je absurdné, naozaj, aby minister kultúry voči literátovi používal takýto nástroj trestného práva. Je to šikanózne, je to pomsta, ktorá, bohužiaľ, tiež je symptómom celej tejto vlády zastrašovaním, mstiť sa. A odvolanie ministerky kultúry by znamenalo, že vláda by odsúdila takýto spôsob, čo však, samozrejme, s ohľadom na to ako je, bohužiaľ, táto pomsta a šikana prerastená naprieč celým vládnutím tejto koalície, tak ani v to veľmi neverím.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, blížime sa ku koncu rozpravy k návrhu na odvolanie ministra spravodlivosti Borisa Suska a je naozaj v tomto príznačné, že v takomto počte končíme v piatok a na piatok na konci októbra sa dostal na schôdzu návrh na odvolanie, ktorý prišiel do parlamentu 16. augusta.
A treba si to pripomenúť aj na záver, tento návrh prišiel 16. augusta. A súvisel vtedy aktuálne so skutočnosťou, že okrem iných všetkých vecí a prešľapov, ktoré sme popísali v samotnom návrhu na odvolanie ministra spravodlivosti Borisa Suska, tak áno, bolo to prepustenie Dušana Kováčika na slobodu. To bol moment, kedy došlo k absolútnej zhode v rámci opozície, že jednoducho je potrebné dostať na pôdu parlamentu takýto návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi spravodlivosti Borisovi Suskovi, pretože toto prepustenie Dušana Kováčika na slobodu zneisťuje ľudí ohľadom role nestranných a nezávislých súdov, ktoré jediné majú vyslovovať rozhodnutia o vine alebo nevine ľudí, a osobitne tých, ktoré, v tých kauzách, ktoré sú ostro sledované a v ktorých sú ľudia nakoniec odsúdení za korupciu. A preto sme nemohli nechať jednoducho to nechať prikryť, nechať to niekde, niekde ležať, takúto udalosť a museli sme okamžite na to reagovať. Veď určite nebolo náhodou, že práve s ohľadom práve aj na túto udalosť tisíce ľudí prišli do ulíc v čase, kedy, myslím, že nikto neočakával, že ľudia v čase leta, prázdnin, dovoleniek proste prídu vyjadriť svoj, svoj, svoju nespokojnosť, svoj protest nielen s tým, čo sa deje v oblasti kultúry, ale to, čo sa deje aj v oblasti spravodlivosti.
A preto na záver chcem na to upozorniť, že áno, je tu množstvo vecí, ktoré sa udiali, ale táto jedna udalosť bola v niečom naozaj osobitne výnimočná. Osobitne výnimočná, že sa tu prestal aj minister spravodlivosti, by som povedala, že už sa ani neskrýval za to, že má snahu o dodržiavanie nejakých základných princípov, ktorým by sme mohli všetci rozumieť. Dajme bokom aj tú hanebnú novelu trestných kódexov, už sme si k tomu povedali veľa, ale jednoducho prepustil odsúdeného človeka za korupciu na slobodu. A to bola významná udalosť, ku ktorej bolo nevyhnutné, aby sme si tu spolu niečo povedali, ktorí sa tu stretávame v parlamente k odvolávaniu ministra spravodlivosti až v októbri, koncom tohto mesiaca na ďalšej schôdzi, je samo osebe hanebné, že jednoducho až teraz nám dala priestor koalícia, aby sme sa tu k tomu takto vyjadrili. Je to naozaj osobitne hanebné. A že sa k tomu pridružili ďalšie veci v rámci celej vládnej koalície a ešte aj ten súdny zmier s Andrejom Babišom z dielne ministerstva vnútra, jednoducho ukazuje úplne inú latku, ktorú si nastavila táto koalícia pri rešpektovaní princípov právneho štátu. A zjavne si tie princípy právneho štátu vysvetľujeme inak.
A nechce sa mi ani reagovať a nebudem reagovať na to, že čomu sa tu venovali koaliční poslanci vo svojich vyjadreniach, že sa, že tu útočili na, namiesto toho, aby sme sa venovali, samozrejme, tomu, čo sme tu predložili na stôl, tak sme sa tu venovali či už tomu obdobiu, kedy som ja bola ministerkou spravodlivosti, ale sme sa nebodaj ešte aj vracali k udalostiam, ktoré sa až potom stali, ktoré vlastne opozícia využila ako nejaký priestor prekryť tieto všetky udalosti odvolávaním podpredsedu parlamentu, že tie udalosti jednoducho nastali neskôr, nemohli byť začiatkom toho návrhu na odvolanie ministra spravodlivosti. To samo ukazuje, že vlastne samotná koalícia nemá poriadne čo k tomu povedať, a potrebovala prekryť tieto všetky udalosti nakoniec aj odvolávaním podpredsedu parlamentu Michala Šimečku. Ale nedá sa prekryť tá udalosť, nedá sa prekryť prepustenie Dušana Kováčika na slobodu, nedá sa to prekryť.
A je to vykročenie cesty, že jednoducho tejto koalícii vôbec nezáleží na zmysle, ktorý má obsah pojmu princípy právneho štátu. A považovala som za dôležité na záver sa k tomu znovu vrátiť a upozorniť, že toto bolo veľkým spúšťačom aj v rámci opozície jednoducho dostať túto tému sem popri ostatných všetkých prešľapoch, ktoré sa stali a ktoré súvisia, samozrejme, aj so samotnou hanebnou novelou trestných kódexov, pretože prepustenie Dušana Kováčika na slobodu dnes znamená úplne niečo iné, ako keby táto hanebná novela neprešla, pretože áno, teraz je možné, že aj v prípade, že bude potvrdená vina, nezmení sa rozhodnutie nijakým spôsobom na základe tohto dovolania, tak áno, už nebude možno to trest, už sa nebude pokračovať v treste výkonu odňatia slobody, ale bude to možno už iba domáce väzenie.
Ja som zvedavá, ktorí probační a mediační úradníci budú na to dohliadať s ohľadom na ten alarmujúci nízky stav ľudí, ktorí by na to dohliadať mali.
Takže toto som si dovolila povedať v skratke na záver, aby na záver zaznelo, prečo sme sa tu stretli.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, za tvoje vystúpenie.
A ja si dovolím reagovať na tú časť, ktorá súvisí so spochybňovaním inštitúcií, lebo naozaj prepustenie Dušana Kováčika je o spochybňovaní nezávislých a nestranných súdov. Jednoducho ten človek bol právoplatne odsúdený za korupciu a minister spravodlivosti ho prepustil. A vyzerá to tak, že to je proste začiatok, a ukázal minister spravodlivosti smer ako poslanec SMER-u, pre, pardon, minister za SMER ministrovi za HLAS Matúšovi Šutajovi Eštokovi, ktorý pokračuje ďalej, uzatvoril súdny zmier ohľadom spolupráce agenta ŠTB s Andrejom Babišom o tom, že tým agentom nie je.
Tak ja rozmýšľam nad tým, že čo to môže znamenať, že to môže byť odkaz pre ľudí, že tu môžte už pomaly čokoľvek, ak si k tomu vytvoríte priestor. Ja neviem, požičiam si knižku z knižnice, budem mať za to, že, proste očakávam tam iný obsah, uzatvorím súdny zmier, ja neviem, že druhá svetová vojna nebola, napríklad, že, naozaj, že, že to, čo nastavil minister spravodlivosti svojím rozhodnutím o Dušanovi Kováčikovi, je jednoducho niečo, čo je nepredstaviteľné. Nikto sme to neočakávali, že je možné, aby minister spravodlivosti, keď má iný názor na vinu, tak prepustí človeka na slobodu. To sme neočakávali. A takisto ako sme neočakávali súdny zmier ohľadom Andreja Babiša z dielne ministerstva vnútra. To sme jednoducho neočakávali.
Tak čo je ďalšie v poradí? Tie nožničky sa otvárajú a toto spochybňovanie inštitúcií a role nezávislých a nestranných súdov tam, kde proste majú rozhodovať fakty a nezávislý, nestranný súd, tak proste sa to obchádza politickými rozhodnutiami a je to veľmi nebezpečná cesta.

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, osobitne za tú zmienku k tým vládnym organizáciám. A tiež si myslím, že je to téma, ku ktorej sa treba vracať.
Dotačná schéma ľudských práv prešla na ministerstvo spravodlivosti z ministerstva zahraničných vecí. To nastavenie, ktoré prešlo z ministerstva zahraničných vecí, tak ako bolo nastavené z vlád SMER-u, prešlo zásadne obnovou na ministerstve spravodlivosti stransparentnením celého procesu a žiadni ministri voči nemu nemali žiadne námietky, ako prešiel na ministerstvo spravodlivosti, ako bol nastavený. Ani minister Gál, ktorý tam bol, ani... keď ho... vlastne nastala ministerka spravodlivosti Žitňanská, to bolo, áno, aj za vlády SMER-u, žiadne námietky k tomu neboli.
A teraz zrazu, teraz príde minister Susko, spochybní celý proces, ktorý mal jasné pravidlá aj na základe vyhlášky, čo predtým vôbec nebolo, vôbec nebolo, a zneužil vlastne celú dotačnú schému na politický boj s opozíciou. A toto je tiež námietka, že jednoducho nechal sa takýmto spôsobom politicky vtiahnuť, veď je to politický nominant, ale zneužil celú dotačnú schému na ochranu ľudských prác na, na boj s opozíciou a nakoniec cez bludy až konšpirácie ohľadom samotného auditu v tejto dotačnej schéme k odvolaniu podpredsedu parlamentu. Toto samo osebe by malo stačiť na odvolanie ministra spravodlivosti. Jednoducho kto in jak minister spravodlivosti by mal dbať, že jednoducho pravidlá sa dodržiavajú a nezneužívajú sa, zato že príde nejaký iný politický nominant, aby sa odstraňovali podpredsedovia parlamentu, ktorí sú predstavitelia opozície.