Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, v prvom rade som rada, že aj v takýchto popoludňajších hodinách je tu prítomná pani ministerka, takisto ako som vyjadrila aj rešpekt pri odvolávaní pána ministra spravodlivosti, že tu bol prítomný, ale súčasne som si veľmi vážila aj to, že pán minister spravodlivosti veľmi dobre vedel, kde je jeho miesto, proste na mieste pre člena vlády, ministra...
Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, v prvom rade som rada, že aj v takýchto popoludňajších hodinách je tu prítomná pani ministerka, takisto ako som vyjadrila aj rešpekt pri odvolávaní pána ministra spravodlivosti, že tu bol prítomný, ale súčasne som si veľmi vážila aj to, že pán minister spravodlivosti veľmi dobre vedel, kde je jeho miesto, proste na mieste pre člena vlády, ministra spravodlivosti, a nevedela som, že pani ministerka je súčasťou predsedníctva Národnej rady, lebo to tiež vyjadruje nejaký rešpekt, proste k tomu celému procesu odvolávania, kto kde má aké miesto. Pani ministerka má miesto členky vlády a mala by byť tam, kde patria členom vlády. (Reakcie z pléna.)
Ja som si vypočula veľmi pozorne vyjadrenie pani ministerky k jej odvolávaniu a zaujali ma tri veci, ktorým sa budem viac venovať. Prvé bolo veľký apel na dôstojnosť voči každému a bol to apel, ktorého sa vlastne dožadovala pani ministerka, že mali by sme si vážiť dôstojnosť každého človeka na Slovensku, a s tým s ňou úplne súhlasím. Áno, chcela by som, aby Slovensko raz bolo krajinou, kde si vážime dôstojnosť každého človeka. To si naozaj prajem, úprimne si to prajem, že tento môj sen sa raz uskutoční, ale je tu zjavne veľké, veľké nedorozumenie, čo je dôstojnosť ku každému človeku, pretože na jednej strane hovoriť o dôstojnosti, a potom z jej ostatných slov je zrejmý úplný nerešpekt, netolerancia k menšinám na Slovensku, čo je úplný kľúč k demokracii a právnemu štátu. My sme v ’89. bojovali za to, i keď bola to nežná revolúcia, práve za to, práve za to, aby sme tu mali demokraciu a právny štát, aby sme si vážili každého. Tých, čo patria k menšinám, pretože to, aký máme rešpekt k menšinám, taká je silná demokracia, právny štát.
Ale tu zjavne pani ministerka toto vôbec nechápe, je tu veľmi vážne nedorozumenie, v akej krajine zjavne žijeme. Žijeme v demokratickom, právnom štáte, ktorého imanentná súčasť je rešpekt k menšinám aj k tým národnostným, aj k tým, ktorí patria k sexuálnym menšinám, jednoducho to sem všetko patrí, takže na jednej strane v jednom slove povedať, žiadam dôstojnosť osobitne voči mne, ako som pochopila, ministerke kultúry, ale inými slovami vyjadriť absolútny desrešpekt, desrešpekt k ľuďom na Slovensku, ktorí patria k menšinám. A to je asi to veľké nedorozumenie, a to nepochopenie. Čiže proste tu je presadzovaná kultúra iba voči nejakej jednej skupine ľudí. Kultúra, ja neviem presne koho, pretože kultúra má byť predsa práve otvorená, ale keď je tu veľké nedorozumenie ohľadom dôstojnosti, tak je zjavné, že toto nedorozumenie ide naprieč celým presadzovaním kultúry, ako ho presadzuje ministerka kultúry.
Ďalšia vec, ktorá ma zarazila bolo prirovnanie odvolania predstaviteľov kultúrnych inštitúcií k rokom ’90 po revolúcii. Ako Milan Kňažko urobil zmeny v ’90. rokoch, ale (povedané so smiechom) tá zmena bola proste nevyhnutná, veď my sme v ’89., po ’89. predsa chceli, aby sme tu mali slobodu a demokraciu, to sme tu nemali. Veď preto sme zmenili režim z komunistického, socialistického na demokratický, na režim slobody. To znamená, ak došlo k výmene a k odvolaniu týchto predstaviteľov, tak, samozrejme, že to bolo preto, lebo sme chceli novú kultúru, kultúru slobody a demokracie.
Akú kultúru demokracie a slobody nám tu prináša ministerka kultúry, keď odvolala bez akéhokoľvek vysvetlenia a dôvodu ľudí, v demokracii, v právnom štáte, asi nezávislých kultúrnych inštitúcií, a doteraz tam nie sú žiadni riadni riaditelia, či je to Slovenská národná galéria, či je to Slovenské národné divadlo, likvidácia verejnoprávnej televízie a rozhlasu na STV nemá doteraz riadneho štatutára. To, čo priniesla ministerka kultúry, je politizácia všetkého, čo s kultúrou súvisí, a preto sme tu teraz, a preto žiadame jej odvolanie. Jednoducho tam kde v kultúre má byť nezávislosť a otvorenosť, sa vniesla absolútna politizácia, a nie je to len ohľadom vrcholných predstaviteľov, a to je na tom to smutné a súčasné tragické a dramatické, čo sa deje v kultúre.
To je likvidácia ľudí naprieč celým rezortom kultúry, pretože to sa nezastavuje iba pri riaditeľoch, proste likvidujú sa radoví zamestnanci, radoví zamestnanci. Tu sa likviduje absolútne vlastne aj profesionalizácia štátnych zamestnancov. Treba povedať, že to sa nedeje iba na kultúre, deje sa to naprieč všetkými rezortami a s nimi je spojená šikana a zastrašovanie tých, čo majú jednoducho iný názor. Absolútne sa tým neguje všetko, čo sa, čo sme kedy chceli v súvislosti so štátnymi zamestnancami, ktorí sa tu proste nemajú predsa od piky meniť, keď sa mení vláda.
Ale ak by nejaký rezort mohol byť nositeľom tej myšlienky, že hľadáme tu nezávislých ľudí, ktorí jednoducho sú oddaní blahu štátu bez ohľadu na to, kto sa proste mení ako minister kultúry, tak určite by sme to mali hľadať predsa na ministerstve kultúry, ale ministerstvo kultúry je teda symbolom absolútnej politizácie všetkého.
Nestabilita a chaos, ktorá je v rezorte kultúry, je tiež v rezorte kultúry je tiež symbolom toho, čo sa deje naprieč, nakoniec celou vládou. Áno, táto vláda nám sľubovala stabilitu, ale to, čo nám priniesla, je, je chaos. A my to tu vidíme priamo v parlamente, lebo to, čo sa deje vlastne v týchto kultúrnych inštitúciách, tak my to tu máme v priamom prenose. Máme tu predsedu parlamentu? Nemáme, máme tu dočasne povereného. Tu sa vlastne dočasná poverenosť začína stavať ako symbolom vedenia kľúčových inštitúcií v štáte. Takže áno, z tohto pohľadu možno niet sa čo pani ministerke diviť, lebo keď sa pozerá na to, ako je vedený parlament, ako si predstavuje koalícia obsadenie kľúčovej pozície pri vedení parlamentu, nijako, nijako, nakoniec aj pán premiér sa vyjadril, že do konca roka nemáme čakať, že by tu bol zvolený predseda parlamentu, tak zjavne ako z tohto si môže brať určite aj príklad pani ministerka, že tým pádom nie je vôbec problém, že Slovenská národná galéria, Slovenské národné divadlo, Slovenská televízia a rozhlas nemá riadneho štatutára.
To, čo spája s týmto chaosom a nestabilitou ministerku kultúry aj s celou vládou je pomsta, je pomsta a šikana. Áno, vypočula som si v jej vyjadrení aj viem, ako by som to asi nazvala, nepochopenie nesúhlasu s podaním trestného oznámenia voči literátovi Michalovi Horeckému. Ako je to zjavné nepochopenie, je to zjavne nepochopenie ohľadom zneužitia inštitútu trestného oznámenia vládnymi činiteľmi.
Je to zjavné nepochopenie a ja si myslím, že asi bude na čase, aby sme trestný čin ohovárania zásadne redefinovali a neumožnili vládnym činiteľom takýmto spôsobom zneužívať tento inštitút, naozaj zneužívať. Ak si pani ministerka myslí, že je dotknutá kohokoľvek výrokom, nech sa páči, nech ide na súd, na nezávislý, nestranný súd, nech sa páči, ale nech nezneužíva svoje postavenie vládneho činiteľa a takto nech nezastrašuje ľudí, ktorí majú proste iný názor na to, ako vládne. Jednoducho využitie inštitútu trestného oznámenia vládnym činiteľom, vládou, členom vlády jednoducho znamená, že člen vlády, kde má iného kolegu, pod ktorým je vlastne celý Policajný zbor, celý aparát vyšetrovateľov, tak zneužíva tento inštitút ako nástroj, nástroj šikany, pretože, samozrejme, keď podáte trestné oznámenie, následne sa očakáva, že dôjde k výsluchu, k prvému, prípadne ďalšiemu, a to samo osebe je šikanózne so všetkým, čo s tým súvisí, s obavami, ktoré môžu byť prípadného trestného postihu, keď v rukách vlády je celý Policajný zbor. A s ohľadom na to, k akým čistkám dochádza v celom Policajnom zbore, tak využitie takéhoto nástroja, osobitne dnes, má šikanóznu povahu, pretože je tu priestor na nezávislom, nestrannom súde, kde sa môže, samozrejme, vládny činiteľ obhajovať, nech sa páči, ale nech nezneužíva nástroje trestného práva takýmto spôsobom, pretože čo má čo dočinenia vyšetrovateľ s politickým bojom, prečo vyšetrovateľ má riešiť nejaký spor ministra vlády s literátom. Ako už toto samo osebe je absurdné, aby vyšetrovateľ namiesto toho, aby sa venoval postihu voči páchateľom trestnej činnosti, tak riešil vyjadrenie literáta voči ministerke kultúry. Ako už toto samo osebe, ja si myslím, že je absurdné. Na to je, nech sa páči, žaloba na ochranu osobnosti, nezávislý, nestranný súd, ale nie nástroj trestného práva. To sem jednoducho, vôbec, ale, že vôbec nepatrí.
Ministerka kultúry sa prihlásila vo svojom programovom vyhlásení k tomu, že bude s kultúrnou obcou viesť dialóg. No, ale ten dialóg vyzerá asi tak, ale možno aj to považuje za dialóg, že vyše 180-tisíc ľudí ju vyzvalo na odstúpenie z funkcie ministerky kultúry. Áno, aj toto je určitá forma dialógu a k tomuto sa zaviazala vláda, tak by mala potom počúvať výsledok tohto dialógu, keď 180-tisíc ľudí žiada odstúpenie, ale výsledkom je, že ministerka kultúry sa rozhodla šikanovať ľudí, ktorí sa tu dovolili podpísať pod túto výzvu.
Za dialóg možno považovať aj to, že verejnosť sa jasne postavila voči zneužitiu trestného oznámenia voči literátovi Michalovi Horeckému, a to práve tým, že je tu iniciatíva, je to rovnako petícia Stojíme za Michalom Horeckým!, vyše 3 500 ľudí ju už podpísalo, že jak mieni pani ministerka využívať a zneužívať takto tento nástroj, stoja za Michalom Horeckým, a ak má byť stíhaný on, nech sú stíhaní aj všetci títo ľudia, ktorí sú podpísaní pod touto petíciou, pretože je absurdné, naozaj, aby minister kultúry voči literátovi používal takýto nástroj trestného práva. Je to šikanózne, je to pomsta, ktorá, bohužiaľ, tiež je symptómom celej tejto vlády zastrašovaním, mstiť sa. A odvolanie ministerky kultúry by znamenalo, že vláda by odsúdila takýto spôsob, čo však, samozrejme, s ohľadom na to ako je, bohužiaľ, táto pomsta a šikana prerastená naprieč celým vládnutím tejto koalície, tak ani v to veľmi neverím.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
