Videokanál poslanca

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ja nespochybňujem, samozrejme, výsledky volieb, nikto ich nikdy nespochybňoval na rozdiel od koalície, ktorá ich spochybňovala vopred, že budú sfalšované. Nikto z opozície nikdy nespochybňoval vopred voľby, ani po nich. Samozrejme, že koalícia má právo legitímne vybrať si predsedu, vybrať si podpredsedov parlamentu a je dobré, aby tak urobila, aby naozaj parlament bol riadne funkčný. Veď je hanbou zaiste aj parlamentu, že nemáme doteraz predsedu. Ja si myslím, že je hanbou, že koalícia nezvolila predsedu parlamentu pred inauguráciou prezidenta. Samozrejme, zvládol to pán podpredseda, ústava dáva tomuto priestor, ale podľa mňa to je fakt hanba. Naozaj je to hanba, že pre koalíciu nebolo dôležité, aby pri inaugurácii prezidenta jednoducho tu bol predseda parlamentu, ktorý tu má svoju osobitú rolu pri tomto slávnostnom akte. Ani tento akt inauguráciou neviedol k tomu, aby sa dohodla, aby riadne zvolila predsedu parlamentu.
Takže je dôležité, aby teraz keď nie je parlament plne funkčný, aby tu bol, samozrejme, aj zvolený podpredseda parlamentu. A je to, samozrejme, priestor pre koalíciu, aby si vybrala spomedzi seba človeka, ktorému dáva dôveru a ktorý bude mať dostatok hlasov na to, aby bol riadne zvolený. Ale je hanbou, že si spomedzi 79 poslancov nevie vybrať takého, ktorý nie je obžalovaný zo závažnej trestnej činnosti. Toto je naozaj hanbou, to naozaj nemáte nikoho vhodnejšieho? To vám nevadí, že už tam máte jedného podpredsedu parlamentu, ktorý ušiel teraz z dopravnej nehody, o ktorom sme všetci presvedčení, že nebol pri plnom naozaj vedomí počas tejto nehody? Že asi ušiel preto, pretože bol pod vplyvom návykovej látky a preto sa vyhýbal polícii, aby sa s ňou stretol až v čase, kedy to nebude riadne, riadne možno preukázať. A samozrejme, že obyčajný človek by takýto priestor nemal. A ja hanbou, že ste ho nechali na pozícii podpredsedu parlamentu a ešte aj laškujete, že bude nebodaj predsedom parlamentu. To znamená, že vy vlastne ukazujete ľuďom, že protiprávne konať, ujsť z miesta nehody, byť pod vplyvom alkoholu je vlastne cesta ku kariérnemu rastu. Veď vy tu laškujete, že jednoducho podpredseda Danko tu môže byť plne, že to plne rešpektujete, že je naozaj dobré, aby bol predsedom parlamentu. Toto hádam nemyslíte vážne.
Ale nielen to, ale popritom, že už tu máme obvineného, aj obžalovaného podpredsedu parlamentu Žigu, ako jedna vec je prezumpcia neviny, veď o tom sa rozprávajme, ale jednoducho teraz máme vo vedení parlamentu vlastne osobu, ktorá nám vedie, vedie parlament a zastupuje predsedu parlamentu, osobu, ktorá je trestne stíhaná. Môžte akokoľvek spochybňovať to trestné stíhanie, ale o tom už rozhodol vyšetrovateľ, rozhodol o tom prokurátor, rozhodol o to vlastne aj sudca, že to trestné konanie je ďalej vedené. Spochybňujete tieto rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní? Lebo to nie je ako v mojom prípade, alebo v prípade predsedu parlamentu, predsedu výboru Šipoša, že vy, vám sa nepáči, akú prácu robíte, tak nás proste chcete dať dole kvôli našej opozičnej politickej práci. Ale o nás nerozhodol žiadny orgán, že by sme konali nezákonne. Veď nech sa páči, môžte dať na mňa trestné oznámenie, ak si myslíte, že som zneužila nejakú moju kompetenciu, nech sa páči, nech sa páči. A nech rozhodne a nech začne trestné konanie príslušný orgán. Veď ja si počkám, čo teraz na mňa podal váš minister obrany, podpredseda vlády, trestné oznámenie, že som nemala využiť kompetenciu ako ministerka spravodlivosti. Naozaj si na to počkám, som zvedavá, či to nejaké rozhodnutie bude.
Jednoducho dávate dole ľudí, a teraz hovorím iba o inštitúcii parlamentu, dávate dole ľudí, opozičných predstaviteľov z funkcií, pretože sa vám nepáči práca, ktorú robia ako opoziční poslanci, a s tým zneužívate svoju moc. A súčasne do vedenia parlamentu dávate ľudí, ktorí sú trestne stíhaní. Aký je to obraz, aký obraz dávate ľuďom? Áno, aj vašim voličom, čo im hovoríte. Že je jedno, že budú obvinení, že je jedno, že budú obžalovaní, podstatné je, čo si myslia, podstatné je, čo rozprávajú ostatným. Netreba to v tomto momente rešpektovať, ako rozhodnutie orgánov činných v trestnom konaní, zariadiť sa, kým bude preukázaná ich nevina. Veď tu sa jedná aj o to, ako vyzerá tá inštitúcia, ktorú tu zastupujeme. Ako vyzerá parlament, ktorý nám vedú ľudia, ktorí sú trestne stíhaní. Toto vám nevadí, túto kultúru, ktorú nastavujete? Veď vy máte kopec ľudí, schopných politikov, ktorých môžte jednoducho určiť. Vám to nevadí? Pán predseda poslaneckého klubu, pán Richter, naozaj vám to nevadí, je vám to jedno, aký obraz takto šírite medzi ľudí?
Ja rozumiem vašej obrane a rozumiem obrane, samozrejme, pána poslanca Gašpara, že tvrdí, nakoniec je to prirodzená obrana každej osoby, ktorá je trestne stíhaná, že sa to nezakladá na pravde, kľudne nech je to vykonštruované, to všetko je absolútne legitímna obrana, ale nie je namieste, kým to nebude riadne preukázané v danom trestnom konaní, aby ste takúto osobu dávali do takýchto vysokých funkcií. Lebo spôsobujete nedôveryhodnosť celej tejto inštitúcie. A dávate ľuďom signál, že toto je v poriadku. Vôbec nevadí, že je obvinená, nevadí, že je obžalovaná, lebo aj keď je podaná obžaloba, ešte stále sudca môže vrátiť tú obžalobu. To znamená, keď ju sudca nevrátil, tak má za to, že je tam naozaj dosť podkladov k tomu, aby to trestné konanie na súdnom, v rámci súdneho konania išlo ďalej. Preto hovorím, tu už je vlastne aj rozhodnutie v tom nielen vyšetrovateľa, nielen prokurátora, ale aj sudcu, ktorý to má na stole. Jednoducho je presvedčený, že má zmysel, aby to konanie na tom súde bolo ďalej, ďalej vedené. To nie je naša domnienka, to je domnienka orgánov činných v trestnom konaní, ktorá viedla k obvineniu, k obžalobe a k vedeniu súdneho konania. Toto jednoducho nemôžete odignorovať, takto to naozaj je.
A že vám nevadí, že Andrej Danko ušiel z miesta nehody, to považujem naozaj za hrubú chybu, za hrubú chybu, osobitne dnes v našej spoločnosti, kde považujeme alkohol za vážny problém, za vážny problém u vodičov, za vážny problém. A bez ohľadu na to, či to tu bolo preukázané alebo nie, vieme o tom svoje. Pretože neboli urobené všetky úkony riadne a včas, aby toto bolo vyvrátené. A stačí, že tá pochybnosť tu existuje, tak dávate návod. A to je osobitne dnes nebezpečné v našej spoločnosti.
Jednoducho pokoj, ku ktorému ste sa zaviazali aj v programovom vyhlásení vlády, zjavne vyzerá tak, že zvalcujeme všetko, čo nám stojí v ceste, no a potom bude pokoj. Potom, samozrejme, keď odrovnáte tých, ktorí sa, si tu dovolia sa ozvať a mať iný názor, tak potom keď už sa nebudú môcť ozvať, no tak to je pokoj. Takže od likvidácie stromov cez špeciálnu prokuratúru, cez NAKA, cez nepohodlných sudcov, cez RTVS sme sa dostali k opozičným poslancom, ktorých dáme dole ako predsedov výborov, ale do vedenia parlamentu dáme trestne stíhané osoby. Takýto obraz, takýto obraz tu robíte. Tak ja sa len pýtam, že či naozaj toto treba ísť až takto ďaleko. Či neviete vybrať ľudí do vedenia parlamentu, o ktorých by nebola takáto zásadná, vážna pochybnosť. Pretože vy viete, ale nechcete. Je vám jedno, je vám to úplne jedno, že takto budete spochybňovať dôveryhodnosť parlamentu. Ale takýmto spôsobom nijako neprispejete k pokoju spoločnosti, nijako, len znásobujete v nej napätie. Lebo vy ste mohli urobiť teraz krok. Mohli ste hľadať človeka, ktorý by nemal takéto pochybnosti, ale ste to neurobili. Mali ste tú možnosť.
Môžem z mojej pozície urobiť jedine to, že opätovne vás požiadať a žiadať vás, aby ste zvážili túto nomináciu, pretože, samozrejme, silu máte, máte väčšinu, môžete si ho zvoliť, ale je to veľmi, veľmi zlá voľba. A ten signál, ktorý dávate spoločnosti, je zlý. Skúste sa vrátiť z tejto cesty späť. Máte schopných politikov, ktorých sem môžete nominovať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, budem reagovať na pána poslanca, nie na môjho predrečníka.
Juraj, ďakujem veľmi pekne za tvoje vystúpenie. Ja sa tiež ešte prihlásim aj v rámci ústnej rozpravy, ale myslím si, že možno asi toto treba viackrát povedať, nakoniec už to povedal aj pán poslanec Spišiak. Jednoducho nastavujete tu novú kultúru. Nastavujete kultúru, že vám nevadí, že ľudia, ktorí sú tu obžalovaní zo závažnej trestnej činnosti, obvinení, a to nie z dopravnej nehody, kde došlo k úmrtiu človeka, nedošlo, prepáčte, ale to nebolo úmyselné zabitie. Viete veľmi dobre, proste ako je to pri trestných činoch a pri dopravných nehodách, kde dochádza k tragickým úmrtiam. A toto jednoducho vôbec nerozlišujete, že tieto obžaloby sú zo závažnej trestnej činnosti spojené s organizovaným zločinom, jednoducho tak to je, z toho je obžalovaný pán poslanec Gašpar. Veď to bol problém pre jeho nomináciu na Slovenskú informačnú službu. Tak veď môžte si o tom myslieť hocičo, môžete byť presvedčení a určite ste presvedčení o jeho nevine a o tom, že všetko sa ešte ukáže. Veď to je absolútne v poriadku, o tom prezumpcia neviny je. Ale v tomto momente je obžalovaný, okrem aj iného obvinenia a neviem, ešte koľko iných trestných stíhaní, nemám úplne, najlepšie to vie určite pán poslanec Gašpar, ale prinajmenšom všetci vieme, že je tam kauza Očistec, ktorá súvisí s organizovaným zločinom, a kým sa neočistí, tak jednoducho nie je namieste, aby bol podpredsedom parlamentu. V každej slušnej spoločnosti to jednoducho takto platí.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, no chcete dať dole predsedu výboru Michala Šipoša preto, lebo mal za to, že je dôležité mať stanovisko Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. No, veľmi pekne ďakujem a gratulujem, že toto si žiadal predseda výboru, lebo čo iné si pýtať, ak riešime zákon ešte v skrátenom legislatívnom konaní, ktorý má jednoznačný dopad na rozpočet, ako pýtať si stanovisko Rady pre rozpočtovú zodpovednosť? Veď to je absolútne logické, že od opozičného predsedu výboru, že to jedného napadlo a že si to jasne pýta, že toto je jeho úloha. Toto je jeho úloha. Ja si dovolím len upozorniť, že jedno zo stanovísk, ktoré prišli k tej hanebnej novele Trestného zákona od bývalého ústavného sudcu Ladislava Orosza, veď to je vlastne aj váš súpútnik stranícky, ktorý sa stal sudcom Ústavného súdu, teraz už nie je sudcom Ústavného súdu, ukončil funkčné obdobie, robí na katedre ústavného práva v Košiciach, a dal stanovisko jednoznačné, že to, čo mu chýba pri tej hanebnej novele Trestného zákona, je stanovisko Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. A že to tiež je podľa neho jeden z dôvodov, že to bolo bez akejkoľvek analýzy dopadu, čo to bude znamenať pre spoločnosť, aj finančného, že toto je základný dôvod protiústavnosti. Takže to, čo urobil Michal Šipoš, je splnenie jeho kľúčovej úlohy ako opozičného poslanca. Ja mu za to veľmi pekne ďakujem.
No, chcete ho dať dole preto, lebo je pre vás nepohodlný. Nemáte žiadnu oporu v zákone. Takisto ako chcete dať dole nepohodlných špeciálnych prokurátorov, nepohodlných sudcov, nepohodlnú NAKU, nepohodlnú predsedníčku výboru, kontrolného výboru SIS, lebo si dovolila kritizovať SIS, no tak teraz chcete dať dole predsedu výboru, ktorý si pýtal stanovisko Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. No ďakujem... (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, určite zajtra je zvolaný výbor, určite bude priestor. Ja som chcela, aby ten výbor bol skôr, ale predstavitelia Slovenskej informačnej služby, ktorí sú tu nevyhnutní s ohľadom k bodom programu, jednoducho nemali skôr čas a priestor, aby tento výbor bol v rámci tejto schôdze, takže preto je až na konci schôdze, ináč by bol skôr a určite by bol priestor sa rozprávať aj o veľa iných veciach.
A ja by som ešte možno sa vrátila aj k jednému z tých bodov, aby sme videli tú absurdnosť. Ak je vôbec ako dôvod na odvolanie predsedu kontrolného výboru uvedené, že je to preto, že bol presunutý ten, ten výbor ako schôdza z jedného dňa na iný pre kolíziu výborov, ale pritom súčasne dochádza k tomu, že koalícia sa rozhodne, že nepríde na výbor, ktorý je riadne zvolaný, a tak zamedzí tomu, aby bol uznášaniaschopný, keď dôjde k zrušeniu schôdze preto, že predseda sa rozhodne, že bude kratšia prestávka, hej, s podporou koalície celej a už nebude trvať dve hodiny, ale hodinu, a to znamená, že bolo zrejmé, že nie je možné, aby v tom čase potom rokoval výbor, pretože je množstvo iných výborov, kedy tí poslanci vlastne sú v iných výboroch, tak ja kvôli tomu ruším schôdze výboru, tak toto nie je problém, ale to, že dochádza ku kolízii medzi výbormi a ja kvôli tomu presúvam schôdzu, ktorá sa riadne uskutoční, aby si poslanci mohli splniť svoju možnosť byť účastní aj iného výboru, na ktorom chcú byť, za to ma idete odvolávať? Veď to je absurdné. Veď to je absurdné, veď to vôbec nie je nezákonné, naopak, dávam priestor tomu, aby poslanci mohli v plnosti využívať svoje právo byť účastní na výbore, a je úplne jedno, či sú tu členmi, alebo nie. A osobitne ak chcú byť na výbore, kde sa jedná o vec, ktorá je neopakovateľná.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán poslanec, použil si viacero porovnaní a ja sa vrátim trochu možno aj k tomu, že, aj k tej mojej kritike, ktorá začala ako predsedníčky kontrolného výboru SIS.
To nebolo moje rozhodnutie, že treba vymenovať bývalého pána poslanca Gašpara mladšieho za šéfa SIS napriek tomu, že zákon a ústava predpokladá, že je vymenovaný prezidentkou, a toto obísť. To nebolo moje rozhodnutie, to bolo rozhodnutie koalície. Ak si koalícia myslela, že opozícia nič nepovie a že predsedníčka kontrolného výboru len v tichosti bude zvolávať schôdze, no tak toto, si myslím, že musela vedieť, že to tak nebude. Musela vedieť, že sa určite hlasno ozve, napriek tomu jej to stálo za to, napriek tomu jej to stálo za to, lebo vie čítať zákon a vie, že šéfa SIS menuje prezident, prezidentka. Ale toto chceli obísť, toto chceli obísť a tak vymysleli zmenu štatútu, aby tam bývalého poslanca Gašpara mladšieho dostali. Tak keď sa pre toto rozhodli, tak museli očakávať, že každý riadny predseda kontrolného výboru SIS urobí všetko pre to, aby prešetril takýto postup, všetko, čo má k dispozícii.
Ak ma chcete odvolávať za to, že som využila tieto oprávnenia, tak to sa jednoducho inak ako pomsta nedá nazvať. Nedá. Ale nemuseli, nemuselo to takto byť, lebo vy ste mohli predsa počkať a mohli ste ísť riadnou, zákonnou a ústavnou cestou, takže to rozhodnutie ste urobili vy, prečo z mojej strany tá kritika bola taká hlasná a taká dôsled... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa Števulová aj pán poslanec Grendel, je to tak, ja si to plne uvedomujem, že tu vlastne ani nie je o tom, že toto by tu teraz bolo nejaké argumentačné okienko, kde by sme si to vzájomne vymenili, a že by tu bol nejaký priestor, že by koalícia doznala, že aha, tak možno naozaj tie dôvody asi neobstoja, je to o tom, že či koalícia má rešpekt k opozícii, alebo nemá. Iba o tom to je, že tie dôvody vymyslené a vykonštruované sú a koalícia to veľmi dobre vie. Áno, ja som si toho vedomá, vie to veľmi dobre.
A nepáči sa jej, že som si dovolila využívať všetky nástroje, ktoré mi ponúka právny poriadok, že som ich využívala ako predsedníčka kontrolného výboru SIS, a to je pre túto koalíciu zjavne ťaživé. Ale jednoducho neposunieme sa ďalej, ak koalícia sa rozhodne takýmto spôsobom valcovať absolútne parlamentnú demokraciu, už sme to zažili, samozrejme, v mnohých bodoch, tu sa, ja si ani nepamätám, že by sa v takejto miere zužoval priestor na diskusiu pri zákonoch, ktoré jednoducho sú predmetom verejnej diskusie, aj naposledy RTVS, proste to bolo vlastne kedysi nemysliteľné, že by sa takéto niečo dialo, to ako keby sa toto začalo diať pravidlom.
Áno, vnímam v niečom, že aj moje odvolanie je vlastne ďalšie preklopenie, čoho všetkého koalícia je schopná bez akéhokoľvek rešpektu voči opozícii, voči jednoducho vzájomného vzťahu, k nejakým brzdám, protiváham, ktoré je dôležité, aby tu aj opozícia mala, lebo stále sme demokratická spoločnosť. Takže áno, tu koalícia ukáže.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v prvom rade chcem poďakovať všetkým poslancom a poslankyniam v rámci opozície za veľmi silnú podporu a jednoznačné posolstvo, v čom máme jednoducho zajedno, že dôvody na moje odvolanie sú vymyslené a vykonštruované.
Nie je dôvodom na moje odvolanie to, že by som urobila niečo v rozpore so zákonom. Dôvodom na moje odvolanie je to, že sa koalícii nepáči moja opozičná práca ako opozičnej poslankyne, a áno, ako predsedníčky kontrolného výboru Slovenskej informačnej služby. Osobitný kontrolný výbor pri Slovenskej informačnej službe je tu na to, aby kontroloval Slovenskú informačnú službu. Ak by nebol schopný a osobitne opoziční poslanci a opozičné poslankyne byť k nemu aj kritickí, ak sú presvedčení, že je k tomu dôvod, tak by si jednoducho neplnili svoju rolu. Svoju rolu, ktorú majú v demokratickej spoločnosti. Tie dôvody, ktoré tu uviedli, vlastne hovoria o tom, že si svoju prácu robím dobre, pretože keď ma chcete odvolať za to, že ak som bola presvedčená, že štatút, ktorý bol prijatý pri Slovenskej informačnej službe, a spôsob, ako sa dostal na čelo Slovenskej informačnej služby pán Gašpar, je v rozpore so zákonom, tak som využila všetky nástroje, ktoré mi ponúka právny poriadok, pretože to je moja rola a úloha, osobitne ako predsedníčky kontrolného výboru SIS. Keď som využila tieto nástroje, tak som nikde nikdy nekonala v rozpore s uznesením osobitného kontrolného výboru SIS. Nikdy nijako. A nakoniec ste to ani neuviedli, že by som tak konala.
Ja som jednoducho v liste, ktorý som adresovala Generálnej prokuratúre, keďže som bola presvedčená, že teda to je ten orgán, ktorý je splnomocnený zo zákona a kompetentný preskúmať postup, ako sa dostal pán Gašpar na čelo vedenia SIS, spolu s vnútornými predpismi, tak som tam adresovala takýto podnet s celou právnou argumentáciou a doznala som v úvode tohto listu, že som poslankyňa, že sa volám Mária Kolíková, a áno, že som aj predsedníčka kontrolného výboru SIS. List som podpísala len ako Mária Kolíková. Hlavička nijakým spôsobom nekorešponduje s tým, ako vyzerá hlavička osobitného kontrolného výboru SIS. Je úplne jasné, že som v mene tohto výboru nekomunikovala s Generálnou prokuratúrou, a je to úplne zrejmé aj z jej odpovede na tento môj podnet.
Z hľadiska transparentnosti tento list som dala na vedomie premiérovi, prezidentke a áno, aj Slovenskej informačnej službe, lebo som mala za to, že skutočnosti, ktoré sú... tu uvádzam, sú dôležité a vážne, a je namieste, aby všetky orgány, ktoré s tým majú čo do činenia, aby mali informáciu o všetkom, o čom sa ja domnievam, že dochádza v rozpore so zákonom, takže dôvod, že by som ja konala akýmkoľvek listom v rozpore s uznesením výboru, nie je pravdou. Dokonca ani som to neurobila spôsobom, ako to robia iní predsedovia výborov, že v mene výboru proste vybavujú listy, podnety občanov. Ja som nič také neurobila. To proste nejak nevyzerá, že by to bolo nejaká listina výboru. To je k prvému bodu.
K druhému bodu. Druhý bod, je tu námietka, že som si dovolila ako predsedníčka, ktorá určuje, keď je schôdza výboru, zmeniť túto schôdzu na iný deň, samozrejme, včas, aby sa zariadili aj členovia výboru. Nijakým spôsobom som neohrozila riadny chod výboru. Nie je pravdou, že by som, že by som niečo nesplnila ako predsedníčka, to tu nakoniec ani nebolo konštatované, ani namietané. Ale áno, je pravdou, že keď som zistila, že je tu kolízia medzi schôdzou osobitného kontrolného výboru SIS a iným výborom, a to konkrétne ústavnoprávnym výborom, bolo to tak, myslím, raz alebo dvakrát, zmenila som termín tejto schôdze, aby nielen ja ako predsedníčka kontrolného výboru, ale aj iní poslanci alebo poslankyne, ktorí sa chcú zúčastniť tohto výboru či iných výborov, keďže v tom istom čase zasadali, aby sa ich mohli zúčastniť, lebo na to majú právo ako poslanci, a ja mám právo ako poslankyňa. Ja som jednoducho koordináciou len umožnila, aby boli všetky práva, ktoré má poslanec, riadne naplnené.
A osobitne je pravdou, že chcela som byť na ústavnoprávnom výbore, ktorý prejednával odvolávanie členov Súdnej rady, ktoré je neopakovateľné a ktoré je osobitnou kompetenciou nakoniec Národnej rady týchto ľudí odvolať. A jediný priestor, kde boli vypočutí, bol tento ústavnoprávny výbor a áno, aj ja som sa chcela k tomu vyjadriť aj ako bývalá ministerka spravodlivosti a bolo jednoznačne náležité, aby som tam bola. Takže, naopak, si myslím, že som urobila všetko pre to, aby som si riadne plnila svoje povinnosti ako poslankyňa, ako opozičná poslankyňa, ako bývalá ministerka spravodlivosti, lebo ja som mohla ušetriť svoj čas a byť len na kontrolnom výbore SIS, ale nie, ja som bola aj na ústavnoprávnom výbore a skoordinovala som schôdzu osobitného kontrolného výboru SIS tak, aby sa mohla uskutočniť aj táto schôdza so všetkým, čo tam náleží. Tak, prosím vás, toto mi je vyčítané? To je potom ako základné nepochopenie práce opozície. Ak mi je vyčítané to, že umožňujem poslancom sa zúčastniť všetkých schôdzí výboru, pri ktorých je dôležité, že chcú byť, a prepáčte, dovolila som si ho skoordinovať aj tak, aby som tam mohla byť aj ja prítomná ako bývalá ministerka spravodlivosti. A to, samozrejme, neuvádzate, že koľkokrát ste obštruovali ako koalícia tento výbor, ktorý sa vôbec nemohol uskutočniť, lebo sa vám nepáčil program.
Posledný bod, že moja kritika je moja propaganda. Ako prepáčte, ale opoziční poslanci nemôžu kritizovať, čo robí koalícia? A keď ju kritizujú, tak to je ich propagácia? Tak to je naozaj vážne nepochopenie role opozičného politika, poslanca, predsedníčky kontrolného výboru SIS v demokratickej spoločnosti. Vážne nepochopenie!
Tie dôvody, ktoré sú tu vymyslené, že som mala niekoho identitu prezradiť, a ja sa ako divím, že to tu vôbec uvádzate, pretože celý tento dôvod je vymyslený, a veľmi dobre viete, že som neuviedla celé meno. Je pravdou, že som raz, áno, verejne uviedla časť mena, ktorá už bola predtým verejne známa, dokonca visí doteraz na webstránke aj úradu vlády. Uviedol to aj bývalý premiér, to znamená, určite to nie je identita, ktorú ja by som prezradila. Proste to vôbec nie je pravda a viete to veľmi dobre, preto to určite, asi aj preto nie je tuto ako písomný dôvod. Proste to je smiešne, že vôbec to tu skúšate.
Jednoducho tu týmto mojím návrhom na odvolanie, ja, ja to neviem inak vnímať ako pomstu za proste moju prácu. A vnímam to vlastne ako ocenenie mojej práce. Takže áno, to že ste dali môj návrh na odvolanie s takýmito dôvodmi, vnímam ako ocenenie mojej práce ako opozičnej poslankyne na Slovensku. Tak to vnímam.
A chcem osobitne oceniť opätovne ešte raz aj vyjadrenie podpory, aj argumentácie z opozičného tábora poslaneckých klubov, lebo jednoznačne máme tu zhodu. Cítim ich oporu a podporu, a preto boj za spravodlivosť a demokraciu nie je stratený.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Ako na záver možno by som len povedala ešte, že osobitný kontrolný výbor vôbec, tento aj iné, ak tam nebude mať priestor opozícia, nedávajú žiadny zmysel. Je vôbec otázkou, či je namieste, aby väčšina týchto výborov patrila koalícii, lebo potom, samozrejme, ak je presvedčená opozícia, že niečo sa deje v rozpore so zákonom, nemá žiadny priestor, aby v rámci demokracie využila tie páky, ktoré vlastne daný kontrolný výbor má. A preto, ak ma odvoláte, popriete rolu opozície v parlamente a pri kontrole bezpečnostných zložiek v rámci jednotlivých kontrolných výborov. Toto popriete.
A moje porovnávanie s prípadom bývalého poslanca Kotlebu je tak nemiestne, ja veľmi pekne ďakujem pánovi poslancovi Grendelovi, ktorý niekoľkokrát upozornil, že k tomu sa vyjadrovať, vnímam v niečom, že by bolo z mojej strany viac ako len povedať, že absolútne nie je namieste, považujem za úplne dostatočné. A v niečom to vnímam ako absolútne nepochopenie. Používať tento príklad, ako aj používať, prepáčte, trestne stíhanú osobu Bombica, za osobu, ktorá by mala byť podľa vás famózna, podľa niektorých vašich predstaviteľov, tých všetkých výrokov, ktoré táto osoba má, by ste jednoducho mali odsúdiť všetky tieto výroky a zamedziť akýmkoľvek vašim kontaktom s ním. Ale keďže tak nečiníte, tak možno je potom pochopiteľné, že prichádzate s takýmto návrhom.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán minister, ja mám iba dve minúty, nie je šanca, aby som na všetko reagovala, ale som rada, že ste sa zapojili do diskusie, lebo tá diskusia je naozaj veľmi dôležitá, aby tu medzi nami prebiehal dialóg. Povedali ste množstvo vecí. Neviem s množstvom tých záverov súhlasiť, tak veľmi v skratke skúsim.
Hlavné správy. No, to bolo dočasné opatrenie bez toho, aby som o tom sa rozprávala. Vy robíte trvalé opatrenie pre zákaz zhromažďovacieho práva. A teraz hneď problém nie je a nevyzerá, že by bol problém v lete. Kľudne to mohlo ísť do riadneho pripomienkového konania.
Vydanie Roberta Fica. No, nech by akokoľvek rozhodla Národná rada, tak nakoniec by o tom rozhodoval súd prvostupňový, druhostupňový, veď tu sa jedná len o to, či sa to nechá na rozhodnutie súdu.
Krvavé paprče. No, to ste uviedli, vlastne ste ma za vrahyňu označili aj vy, tak to pochopili aj vaši voliči a tomu čelím dodnes a som tomu stále vystavená, lebo stále sa to vracia vo všetkých debatách, kde sú oponenti z vášho tábora. Proste tak to je. Ja tomu čelím.
A z toho, čo ste uviedli, spomínali ste skôr, teda ja vás rozumiem, že nesúhlasíte s tým, že generál Lučanský bol vôbec vo väzbe, ale to bolo jednoducho rozhodnutie súdu. Akokoľvek spochybníte čokoľvek, to naozaj mi nemôžete takto proste urobiť tú skratku, tá tu naozaj nesedí.
Prípad pána advokáta Krivočenka. No, Zbor väzenskej a justičnej stráže naozaj urobil maximum, to je z toho všetkého zrejmé. Ja som nevedela mu nijako pomôcť. A teraz ak nesúhlasíte s tým, že bol vo väzbe, rozumiem, to bolo rozhodnutie súdu, ale tam predsa nemôže minister nijako do toho vstupovať, nemôže, nemá ten priestor. Ventilácie nemali ľudia aj v civilných nemocniciach.
Viac času už nemám, na záver, bohužiaľ, aj dnešná tlačová beseda SMER-u ukázala, že vyťahuje veci zo spisu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne.
Ja som rada aj za príspevok pani poslankyne Plavákovej, lebo možno aj toto je ten priestor teraz si povedať, že čomu kto naozaj čelí, aby sme dobre rozumeli, aké sú následky našich výrokov, ktoré sú nekontrolované niekedy v silných emóciách.
Pán poslanec Glück, mne je ľúto každého úmrtia, ktoré sa stali vo väznici a nielen tam. Ale toto sú úmrtia, ktorým ja som nedokázala nijako zabrániť a ukázali to všetky prešetrené udalosti. A rovnako aj v prípade úmrtia pána advokáta Krivočenka, zo strany Zboru väzenskej a justičnej stráže nebolo preukázané žiadne pochybenie. To, že to nebol dobrý manažment v rámci zdravotníctva, to je jedna vec, to je jediné, čo povedala verejná ochrankyňa práv v tejto súvislosti. Ale to nie je o tom, že by Zbor väzenskej a justičnej stráže mohol urobiť niečo, čo neurobil, to v tej správe nikde nie je. Bol tu zlý manažment, tie správy, ktoré boli na webstránke, nekorešpondovali s realitou. Boli tu iné koordinačné centrá, ktoré ste, ktoré ste mali kontaktovať a tie vám napomáhali v rámci toho manažmentu. To, v akom stave sme mali zdravotníctvo v čase pandémie, to musím, bohužiaľ, povedať, že za to nesie, nesiete osobitne zodpovednosť aj vy, lebo ste tu boli tri funkčné obdobia a to zdravotníctvo bolo a je proste v žalostnom stave. A ja vás teraz neviním za to proste, koľko ľudí zomrelo počas pandémie, len ten zlý manažment zdravotníctva, môžme akokoľvek, samozrejme, ho teraz vyhodnotiť, však kľudne prešetrime, je to v poriadku absolútne, je to legitímne, urobte to, ale jednoducho nemali sme ho na úrovni ani Nemecka, ani Rakúska a nemali sme tu zaočkovaných seniorov ako v Nemecku. Veď prvú vec, čo urobila Angela Merkelová, je, že sa zaočkovala ako seniorka, ako odkaz seniorom. To sme tu my takéto vôbec... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, stretávame sa v rámci diskusie opätovne v rámci druhého čítania k návrhu zákona, ktorý naozaj veľmi rýchlou cestou prišiel do parlamentu. A osobitne v situácii, kedy je tu volanie celej spoločnosti, a to vnímam, myslím si, že aj veľmi úprimne zo strany koalície, aby sme vytvorili nejaký priestor na zmier, ale určite nie na zmier, že teraz budeme mať na všetko rovnaký názor, to si myslím, že v tomto určite sa rozumieme, že tým zmierom vnímame, že spôsob, ako označujeme politických oponentov, a to teraz beriem, či je to zo strany opozičného tábora, alebo koaličného tábora, tak treba naozaj zvažovať slová. Ja by som tak povedala, tak možno motto toho je, jemnejšie je teraz cesta. A tým by sme naozaj mali spoločne začať. Spoločne by sme mali začať tým, že zvážime výroky, ktoré používame na adresu politických oponentov. Ale potom je namieste naozaj, aby sme toto vnímali spoločne. Nemôžu zaznievať zo strany koaličných politikov aj predkladateľov tohto návrhu zákona, nemôžu označovať za terč médiá, opozíciu, že oni sú tí, ktorí za to všetko môžu. Takýmto spôsobom žiadna zmena spoločnosti nebude. Ja preto osobitne oceňujem aj z dnešnej tlačovej besedy, aj čo zaznelo aj z úst pána poslanca Gašpara, že sú to aj výroky koalície, ktoré prispievajú alebo prispeli k napätiu v spoločnosti.
A to, čo by som očakávala, je, že v samotnom návrhu zákona sa aj niečo v tejto súvislosti objaví alebo aspoň bude nejaká diskusia, kde si k tomu niečo povieme, že nebudeme vzájomne hľadať, že či to niekto teda doznal, alebo nedoznal, a už vôbec by sme nemali podľa mňa očakávať, že na tlačových besedách a vôbec by sme nemali tomu, tomu vlastne čeliť na tlačových besedách. Naopak, sme zase vzájomne označovaní za terče, že ten a ten za to a za to môže. Takýmto spôsobom to napätie, tú polarizáciu nijakým spôsobom neutíšime.
Ja si dovolím aj k vám, pán minister, a vždy ma mrzí, keď rozpráva ktorýkoľvek poslanec a minister nie je na svojom mieste ako navrhovateľ, lebo sa domnievam, že potom navrhovateľ nepočúva, že jednoducho nato tu to miesto toho navrhovateľa je, že sa predpokladá, že jednoducho ten, kto je navrhovateľ, počúva, čo sa prednáša v poslaneckej rokovacej snemovni. Nato to miesto je tu tak určené a ja sa musím priznať, že je to vlastne výnimka, že navrhovateľ je na svojom mieste a robia to vlastne iba poslanci. Ale, ale... a ja sa, možno ja osobitne sa k tomu stále vraciam, lebo aj to je podľa mňa prejav vzájomnej neúcty. (Minister Kaliňák si sadol na miesto navrhovateľa.) Prepáčte, pán minister, a veľmi ma, a oceňujem, že na to reagujete, lebo musím povedať, že vaši kolegovia, osobitne vaši koaliční partneri z SNS nikdy na to nereagujú takýmto spôsobom, ešte ani raz som sa s tým nestretla. A ja si nepamätám, že ja ako ministerka by som vám niekedy toto urobila. Keď som bola odvolávaná, tak som nešla pomaly na hygienickú prestávku, lebo som to brala, že proste nech sa páči. Toto je proste rešpekt k parlamentnej demokracii. Že ďakujem, oceňujem to, pán minister, lebo nemusíme mať zhodu na viaceré veci, čo sa deje v spoločnosti, ako prebieha celý proces, ale že sa vzájomne aspoň vypočujeme s nejakým rešpektom, tak to je podľa mňa naša spoločná cesta. Naozaj ďakujem veľmi pekne.
Aj mi je nepríjemne, ale musím to povedať, pán minister. Som rada, že tu ste, a aj si myslím, že aj tomu treba vzájomne čeliť. Aj od vás som si aj ja samotná vypočula výroky, že mám krvavé paprče. A potom následne som, samozrejme, dostala vyhrážky aj na sociálnych sieťach, že som vrahyňa, ako dokážem vychovávať deti, či sú vôbec moje, či som vôbec žena. Ja musím byť mužatka, ja som bacharka, ja tam tých ľudí mučím. Nedokázala som nijakým spôsobom ľuďom vysvetliť, že skutočne nemám na tom žiadny podiel viny. Ja rozumiem aj politicky, že všeličo povieme emotívne. Ale vy ste ma skutočne, teraz myslím ako celok koalícia, označovali vlastne, by som povedala, že k tomu ani, ani to neskončilo, to môže aj potvrdiť pán poslanec Gašpar v našej poslednej debate, že znovu ma označil ako terč a zodpovednú za úmrtie generála Lučanského. Znovu! A nebolo to dávno, bolo to v nedeľu, kedy som, kedy bolo na mňa zaútočené v parku. A ja to poviem znovu, bola som tam s mamou, s dcérou, ja som držala veľkého psa, kde, boli to hrubé urážky aj s tým, že som ja zodpovedná za úmrtie generála Lučanského. Zhodou okolností tá osoba mala so sebou malého psa, ktorý teda nebol nebezpečný, ale skákal po mojej mame a zablatil ju, ale snažila som sa proste zachovať pokoj, už kvôli proste mojim blízkym. Mojim blízkym. A ja vám poviem, že aj v tých debatách, ktoré ja som viedla s ľuďmi, kedy ma označovali za vrahyňu, som im vysvetľovala, že to tak proste nie je. Tak ich odpoveď bola, ale veď to povedal pán Kaliňák. Tak keď to hovoria tí politici, tak hádam si nevymýšľajú. Keď ma označujete proste za vrahyňu, no tak to, proste na tom musí byť predsa niečo pravdy. Takže mám si počkať na spravodlivý trest, tak to mi vlastne vždy tí ľudia napíšu, že to ma teraz čaká, keďže mám tie krvavé paprče. A nezastavili ste sa. Znovu v našej poslednej debate, proste znovu používate ten istý spôsob útoku. Nezastavilo vás to! A nechcem tu čítať všetky výroky, ktoré aj naozaj od vašich predstaviteľov zazneli. A, bohužiaľ, aj od pána premiéra, ktoré podnecujú k násiliu. Práve také výroky mal. Ja neviem o tom, že by niekto od nás tu mal výrok, že proste s lopatami máme na niekoho ísť. Naozaj o tom neviem. Ak niekto niekomu staval šibenicu, tak to nie je správne a nikdy by som to neschvaľovala. Nikdy! Nikdy!
Takže ja som za to: poďme urobiť spolu krok. Ja keď sa tu bavíme o bezpečnostných opatreniach, tak som si našla takýto dokument, možno ste ho si všimli aj ostatní poslanci. Volajú sa Opatrenia na zvýšenie bezpečnosti politikov vo verejnom živote. Urobil to Parlamentný inštitút v júni 2024. V úvodnom slove sa dozvedáme, že je to reakcia na atentát. Že vlastne to, čo urobil Parlamentný inštitút, si pozrel iné krajiny, iné skúsenosti, na základe toho dal návrhy, čo by bolo dobré urobiť, aby sme zvýšili bezpečnosť. Osobitne, keďže je to Parlamentný inštitút, zameral sa na bezpečnosť politikov. Ja si myslím, že sú tu viaceré návrhy, ktoré sú naozaj hodné zamyslenia. Nie všetky patria do zákonov. Ja som a aj budem prednášať pozmeňujúci návrh, kde sme sa inšpirovali práve tým, čo je tu navrhnuté naším Parlamentným inštitútom. Aj k tomu bližšie poviem. Aj si myslím, že by to skutočne mohlo pomôcť k našej bezpečnosti. Pretože nielen my v opozícii, ale aj vy v koalícii čelíte vyhrážkam. Veď to tu samo bolo povedané. Neviem, či to bolo z úst pána poslanca Gašpara, že práve povedal, myslím, že ste to povedali aj na branno-bezpečnostnom výbore. Po atentáte sa tie vyhrážky, naozaj je ich ešte viac. Všetci im čelíme. Aj ja im viac čelím. Na sieťach bolo, že som ďalšia v poradí po premiérovi. Ale s inými politikmi. Dokonca niektoré naozaj tie výroky boli zjavne bez akejkoľvek kontroly. Aj so zbraňou, aj so všetkým, čo k tomu patrí.
Ja len si dovolím ešte uviesť jeden príklad, ktorý mi prišiel tiež nebezpečný, ktorý sa stal a ktorému som čelila, ale ako ministerka. Len tým, že, to, že sme vo verejnom živote ako politici, tak vlastne vstupujeme a prijímame poslanie, ktoré so sebou nesie aj určité riziká. A je mi jasné, nech prijmeme akékoľvek bezpečnostné opatrenia, tak proste nie všetkému sa dá úplne zabrániť. Ja som v detskom centre 1. júna na deň detí, bola som oblečená ako ministerka, lebo som proste išla z porady, ale chcela som deťom urobiť radosť, tak som ich zobrala, boli sme v detskom centre a išli sme do kina. Bola so mnou ochranka, lebo mám na to nárok ako ministerka spravodlivosti. Iný človek, veľmi silne zdatný fyzicky, mi naznačil, že mám ísť dole. Následne, keďže tam bol ochrankár, tak som išla za ním, chcela som s tým človekom komunikovať, povedal, že nie je to vhodné, nie je to bezpečné, bezpečne vhodne toto robiť, mám to nechať tak, ostať v bezpečnej vzdialenosti. A následne bolo vyhľadané, že patrí do skupiny Brat za brata. Fotografiu moju, ktorú tam vyhotovil, poslal do tejto skupiny, že tu som, aby všetci vedeli. Ja teraz nejdem hodnotiť túto organizáciu, ja vám len chcem povedať, že proste výroky, ktoré používame, a spôsoby, ktoré, ja tomu rozumiem, že niekedy treba použiť skratky, je zrozumiteľné, že my ideme príliš do detailov, ale tú hrubosť, ktorú používame, je naozaj nebezpečná. Jednoducho tá spoločnosť je polarizovaná. Naozaj tu sedíme na sude s pušným prachom. Všetci tu sedíme. A mne je to naozaj veľmi-veľmi, úprimne ľúto, čo sa stalo pánovi premiérovi. Naozaj mi je to úprimne ľúto. A skutočne my všetci, čo tu sedíme, mu prajeme, aby sa z toho zotavil. Ja si myslím, že každý z nás vie, že po takýchto zásahoch to naozaj nebude ľahké a je veľmi otázne, či bude úplne v poriadku. Ja, všetci to vieme, je to veľmi otázne. A preto vám v niečom aj ľudsky rozumiem. Aj keď mi to, myslím si, že aj opozícia sa k tomu nemôže postaviť inak ako kriticky k doživotnej rente. Ale v niečom vám ľudsky rozumiem, že práve teraz a takto. Ale to nepatrí do zákona o bezpečnostných opatreniach.
A o to viac ma mrzí, že ste si s nami nesadli, že ste jednoducho nešli na ten okrúhly stôl do prezidentského paláca. Že ste si s nami nesadli aj k tomu, aby sme si povedali, čo treba spraviť. Jedna z vecí, ktorá je v týchto opatreniach, možno nám príde ako smiešna, ale asi v tom Írsku, kde mali s tým veľkú skúsenosť, čo spôsobila tá polarizovaná spoločnosť, tak im dávalo zmysel pri otvorení schôdze zaviesť opatrenie, že jednoducho predsedajúci vyzve poslancov k tomu, aby zvážili svoje výroky. Aby sme ostali civilizovanou spoločnosťou. Ale to sme sa aj zhodli, to nepatrí teraz do zákona, aby sme tu prijímali. A že jednoducho zjavne treba hľadať spôsoby, ako si to spoločne pripomínať. A to napríklad si myslím, že by nám spoločne pomohlo, si to vzájomne pripomínať, že chceme to robiť inak. Ale potom aj vy musíte nám k tomu niečo povedať, že to chcete robiť inak.
Ja si osobne myslím, pán minister, že by ste možno teraz zvážili inak ten výrok. Myslím si to po tom, čo spolu teraz zažívame. Ale skutočne ma zamrzelo, aby som si znovu teraz vypočula, pár dní dozadu, že ja som zodpovedná za mučenie ľudí vo väzniciach, a pritom pán poslanec Gašpar mi sám povedal, a úprimne je mi vlastne ľúto, že z vlastnej skúsenosti, ja v tomto naozaj nemám krvavé oči, že jednoducho Zbor väzenskej a justičnej stráže. A vy to podľa mňa viete povedať tiež, pán minister, že tí ľudia, osobitne, ak tam niekto príde, samozrejme, s prezumpciou neviny sa to môže stať vlastne každému, osobitne ak sú to ľudia v takýchto vysokých funkciách, bývalých či súčasných, majú k tomu naozaj, by som povedala, že výnimočný vždy rešpekt. Vždy rešpekt. Absolútny. Absolútny. A robia všetko pre to, aby nielen aby bolo splnené všetko to, čo, samozrejme, očakávame od práva, ale aby nikoho ani nenapadlo mať pochybnosť, že by to bolo inak. A nebolo to tak ani v prípade, samozrejme, inak ani v prípade generála Lučanského. Nakoniec šéfom väzenstva vtedy bol človek, ktorého ste si vybrali vy, koalícia, ktorá bola vtedy vo vláde. Zmenili ste šéfa väzenstva po tom, čo odišla Lucia Žitňanská z vlády. Vtedy bol šéfom Peter Pellegrini, stal sa ministrom spravodlivosti minister Gál a zmenili šéfa väzenstva. To nebol človek, ktorého som si ja vybrala. Ale ja som ho tam nechala aj preto, že mi to prišlo aj voči vám, voči všetkým. Nechcela som dať žiadnu pochybnosť od začiatku, že by tu došlo k niečomu z mojej strany od kohokoľvek, osobitne tu vo väzenstve, že by sa niečo malo diať inak.
A preto viem aj vzhľadom na to, že tam tento človek ostal, že ste mali všetky informácie o všetkom a že ste veľmi dobre vedeli, že všetky opatrenia boli prijímané v najvyššej pozornosti k tomu, aby sa nič takéto nestalo. Veľmi dobre ste to vedeli. Som si o tom istá z prvej ruky a bez toho, aby som vás ja o čomkoľvek informovala. A preto tieto, tieto výroky, ktorými ste ma dostali do situácie, že ja čelím každý deň takejto nenávisti, každý deň. To je len otázka, koľko ľudí zablokujem kedy. Každý deň čelím tomu, že som vrahyňa a že ľudí mučím a že vlastne nie som žena, som necitlivá, nemôžem mať rodinu. Neexistuje muž, ktorý by sa so mnou stretol. Ako, je toto v poriadku? Čelíte tomu vy, muži, takémuto niečomu? Niekto z vás tomuto čelí? Veď to je nechutné! Nie je to nechutné? No ale aj vy ste k tomu prispeli, pán minister. Ja som nepočula od nikoho z vás ospravedlnenie. Nič. Ale my sme zodpovední za to, čo sa stalo. Len my, hej? My sme boli od začiatku označovaní.
A preto mrzí ma, že sme si spolu nesadli. Veď nemusíme mať na všetko rovnaký názor. A že by ste nám aspoň v tomto prejavili proste nejaký rešpekt, že poďte, toto chceme dať do parlamentu. Áno, chceme tam aj doživotnú rentu a to pre toto a pre toto. Prečo ste si na nás nemohli nájsť čas, prosím vás? Veď ja oceňujem, že ste si našli teraz, ale zase úprimne, ak by ZMOS, Súdna rada, verejný ochranca prác, generálny prokurátor nedali svoje výhrady, ja teda akože neverím tomu, prepáčte, že by ste uznali naše pripomienky. No sa usmievate. Neverím tomu. Ale som rada, že ste nám dali svoj rešpekt. Vnímam to trošku inak ako pán poslanec Šipoš. Ja si to vážim, lebo ste to nemuseli urobiť, ale ste nás prizvali k stolu a rokovali sme. Radi by sme boli skôr, ale oceňujem, že k tomu vôbec došlo.
Rovnako oceňujem, že ste ochotní si vypočuť aj pozmeňujúci návrh, na riešenia ktorých sme sa inšpirovali z tejto správy. Nemám žiadny prísľub, ale oceňujem, že sa chcete o tom rozprávať. Oceňujem, lebo to je podľa mňa diskusia, ktorá proste nám patrí v rámci vzájomného rešpektu medzi opozíciou a koalíciou. Mohlo to byť skôr, mohol to byť dokonca možno aj spoločný návrh, mohli ste si doživotnú rentu riešiť samostatným návrhom a mohol tu byť návrh, na ktorom sa proste zhodneme. Naozaj to tak mohlo byť. Mohli sme sa aj o tom zhromažďovacom práve trošku viac rozprávať, ale ten stret, ktorý ste tu vytvorili, mne je ľúto to povedať, je mi to ľúto povedať aj voči kolegom tu zo SLOVENSKS, bývalého OĽANO, ale toto už je trosku déja vu, Igor Matovič. Viete, my sme si to zažili vo vláde, že sme si prečítali niečo v statuse. Ráno prišiel návrh a večer mal byť schválený, hej, v skratke. Vy nám toto teraz robíte. My sme kvôli tomu odišli z vlády, lebo takýto spôsob vládnutia je nezodpovedný a v tomto aj amatérsky. My sme nedokázali akceptovať, že to dosiahlo tú hranicu, ale vy máte teraz viac skrátených legislatívnych konaní, ako bolo v bývalej vláde za pandémie! Tam sme sa dostali! Trestný zákon vlastne sa tu robí v skrátenom legislatívnom konaní!
Opatrenia na zvýšenie bezpečnosti, ktoré chcete, aby sme vám prijali, podporili, neurobili ste k tomu ani krok a narýchlo všetko.
Takže oceňujem na jednej strane, že... a ja si myslím, že to je oceneniahodné nakoniec bez ohľadu na to, v akej miere ste si vypočuli nás, ale ste si vypočuli či ZMOS, či Súdnu radu, či verejného ochrancu práv, osobitne že ste si vypočuli aj tú časť, ktorá súvisí s otázkou, či je namieste vlastne tú identitu zisťovať len so súhlasom prokurátora; bavíme sa o zisťovaní vlastne podozrivých, potenciálnych páchateľov priestupkov, ktoré súvisia so šírením aj vyhrážok, hej, je to legitímny návrh, o ktorom sa treba rozprávať, že ste si to vypočuli, že to zaznelo a vypočuli ste si to a do toho, ja to, akože oceňujem to, je to, je to dobrá cesta. Nemuselo to byť takto, mohli ste to dostať v rámci normálnych pripomienok, nikto by o tom nevedel, by ste to proste akceptovali, sem by prišiel iný návrh, ale som rada a to oceňujem, že proste k nejakej reflexii tu došlo.
Je tam stále mnoho návrhov, ktoré aj z ohľadom na našu debatu vy viete aj tie dôvody, ktoré my nevieme prijať. Ja... a už pôjdem konkrétne k samotnému návrhu zákona. V tom zhromažďovacom práve ja, a myslím si, že to nebude nekorektné, že si dovolím povedať zopár vecí aj z našej diskusie, ktorá medzi, medzi nami bola s klubom vlastne aj Progresívneho Slovenska a s vami a s pánom poslancom Gašparom, lebo to súvisí k tomu pochopeniu skôr, ktorá, ktorá je pri tom hľadaní toho účelu zákona. Jednak si myslím, že striktne treba asi v nejakej miere dodržať nejakú dôveru, ktorá v takýchto rokovaniach je, ale myslím si, že to, čo tu medzi nami odznelo, že prečo takýto zásah do zhromažďovacieho práva, v tom si myslím, že je medzi nami nedorozumenie, že tu my jednoducho nemôžme súhlasiť len s tým, čo ste boli ochotní pripustiť v rámci tej korekcie pri zhromažďovacom práve. A bez toho, aby so išla do detailov, lebo myslím si, že to už je zrejmé aj z návrhu, ktorý tu predniesla aj pani poslankyňa Mesterová, kde stále trváme na tom, aby došlo k zmenám, tak to nepochopenie naozaj pramení z toho, že inak vnímame podstatu zhromažďovacieho práva. A nemyslím to v zlom, ale trochu tomu aj rozumiem, že ako bývalý prezident Policajného zboru pre zachovanie poriadku v spoločnosti, ja si myslím, že tam prirodzene inklinuje k tomu, že dať tomu zhromažďovaciemu právu menej alebo čo najmenej, koľko je len nevyhnutné, lebo je to potenciálny priestor na akýkoľvek nepokoj a násilie. To je pravda, hej, to neviem, či to bolo z vašej strany, dnes som si vypočula, že vlastne tak či tak sa tí ľudia zhromaždia a niekto tam hodí granát, tak vlastne ten priestor sa tu vytvára. No vytvára sa, ale kvôli tomu nezakážeme zhromaždenia, ale ja akože aj tomu rozumiem tomu nastaveniu.
Od pána ministra obrany rozumiem, že to nastavenie z pozície štátu, by som povedala, že skôr si viac nechať, ako to dávať tým ľuďom a občanom, ale teraz chrániť poriadok. A myslím si, že je na druhej strane asi absolútne prirodzené, že opozícia zase chráni tú druhú časť, že cit, má k tomu väčší cit, keďže sme aj v opozícii, že my sa na to pozeráme zase z toho ostatného pohľadu a vnímame, k čomu vlastne to zhromažďovacie právo slúži. A myslím si, že aj vy by ste boli na to viac citliví, keby ste boli v opozícii, domnievam sa.
A, lebo z toho vášho návrhu aj z toho vyjadrenia, ktoré ste dnes dali na tlačovej besede, vyplýva, že vidíte skutočne v prvom rade to zhromaždenie ako priestor pre nepokoje, dokonca bolo označené, že tie zhromaždenia, ktoré tu boli po septembri, že tie sú dôvodom toho, že vôbec došlo k tomu atentátu, čo považujem za veľmi nebezpečné vôbec o tomto rozprávať, osobitne keďže je embargo na celý prípad. To si myslím, že je veľmi nekorektné od vás toto robiť aj v tom politickom boji. Ale to zhromaždenie, to zhromažďovacie právo, to je, nie náhodou bolo prijaté s tým zákonom v roku 1990, krátko po revolúcii, že jednoducho tým zhromaždením ľudia vyjadrujú svoj názor k nejakému verejnému dianiu. A je to správne a je to dobré pre demokratickú spoločnosť. A že dá sa vždy očakávať, že keď niekto dá jedno zhromaždenie s jedným účelom, že niekto bude mať na vec iný názor a chce ho jasne dať tiež najavo. Napríklad 14. marec, prezidentský palác, tam sa zhromažďujú zvyčajne ľudia, ktorí oslavujú 14. marec. A potom zvyčajne kúsok odtiaľ na Poštovej sa zhromažďujú ľudia, ktorí chcú dať jasne najavo: tento názor je nesprávny, vychádzajú z nepravdivých skutočností, a chcú dať jasne najavo, koľko tých ľudí je a že ich je oveľa viac, aspoň to je moja skúsenosť, a že nemáme počúvať na ten názor, čo odznieva pred prezidentským palácom. A podľa mňa je úplne zrozumiteľné, že tie zhromaždenia chcú byť v nejakej miere v určitej blízkosti, aby vyslali ten signál tej spoločnosti. V Amerike vlastne, keď sú zhromaždenia, kde jednoducho ten prejav je oveľa širší ako u nás, keďže nemajú jednoducho fašistickú minulosť, tak keď sa robí zhromaždenie, ktoré vlastne samo osebe je, vo svojej podstate popiera práva iných, menšiny, tak následne reakcia spoločnosti je, že robí oveľa-oveľa silnejšie, väčšie zhromaždenia, dáva najavo, názor spoločnosti na túto vec je absolútne opačný. A tým vlastne korigujú, sa domnievam, veľmi jasne aj to, čo vlastne v rámci zákona nemajú obmedzené ako u nás. Že jednoducho u nás sa obmedzujú samozrejme aj výroky, ktoré sú urážlivé voči iným z dôvodu rasy, náboženského presvedčenia a podobne. V Amerike to takto nie je, ale vyjadrujú to práve cez tento priestor, cez to zhromaždenie, takto to vlastne v tej spoločnosti korigujú.
Takže to, že v spoločnosti nepanuje jednotný názor na vec, no to proste patrí k demokratickej spoločnosti. A tie zhromaždenia v nejakej blízkosti, v nejakej blízkosti, ktorá dáva zmysel tomu samotnému účelu, to tak jednoducho bude, nemôže byť jedna na jednej strane mesta, druhé na druhej strane mesta, ale úplne súhlasím, že nemajú byť tak blízko, aby to bolo proste nezvládnuteľné pre políciu. A to, čo mne sa javí z toho návrhu, je, že vy vlastne umožňujete, aby to bolo pomaly na druhom konci mesta. A v tom ja vidím ten necit trochu pri tom, pri tom navrhovaní tých jednotlivých ustanovení.
Blízkosť obydlia, rovnako pri blízkosti obydlia nevidím to tak, ako to bolo prezentované aj na tlačovke poslaneckého klubu SMER, že právo na súkromie má navrch nad zhromažďovacím právom. To tak nie je, to nie je pravda. To ani nevyplýva z rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva alebo Ústavného súdu, to proste takto nie je, keby malo navrch, tak na Námestí SNP by nikdy zhromaždenie žiadne nebolo, veď aj tam bývajú ľudia. To tak nie je, proste je to naozaj na tých lekárnických váhach, aby sme vždy sledovali, aký účel to zhromaždenie má, či je to prijateľné pre ten zásah do toho súkromia s ohľadom na to, k čomu ten, to zhromaždenie smeruje, to tak jednoducho je a je to ťažké a je to ťažké, ale tak to proste, takto proste s tým zhromažďovacím právom je.
A tie rezy, ktoré ste tu navrhli, sa nám, sa nám javia, a v tom máme zhodu v rámci opozície, že idete príliš ďaleko. Ja rozumiem tomu cieľu toho pokoja, tomu rozumiem, ale idete príliš ďaleko, čo považujem za neprijateľné v demokratickej spoločnosti. A myslím si, že to vychádza z toho určitého nepochopenia tej podstaty toho zhromažďovacieho práva. Čiže tam, toto nevieme prijať.
Nevieme prijať ani to, že musíme teraz hneď rozširovať priestor pre Slovenskú informačnú službu. Ja dám tú doživotnú rentu bokom, lebo to nie je bezpečnostné opatrenie, vieme o tom, samozrejme, že tam nepatrí, nemá tam čo robiť, to bezpečnosť nezvýši.
Zákon o Policajnom zbore, tam nakoniec sú ustanovenia, ktoré podľa nás aj keby ste tam nedali, tak sa nič nedeje v tomto momente, pretože, áno, je to riešené cez uznesenia vlády, ale nie, nie sú to opatrenia, ktoré hneď treba, lebo bez nich sa nezaobídeme, kľudne to mohlo ísť do riadneho pripomienkového konania, ale s tým by sme asi vedeli žiť, aj keď nesúhlasíme s tým procesom, ako to prijímate.
Aj s ohľadom na čas, ktorý mi ostáva, tak si dovolím odôvodniť naše, náš pozmeňovací návrh, lebo potom vlastne už budem mať priestor iba ho prečítať. To, čo navrhujeme, inšpirovali sme sa práve týmito opatreniami a naozaj odporúčam aj kolegom poslancom si ich pozrieť, je to podľa mňa veľmi inšpiratívne a možno aj pre pána ministra, ak by mal záujem. To, čo z tohto sme si vybrali, je vytvorenie jednotiek pri parlamente a pri polícii, ktoré sa budú venovať vyhrážkam. Pri parlamente preto, lebo sme tu poslanci parlamentu, to znamená, môžme reagovať na to a aj z toho, čo tu zaznelo, je zrejmé, že máme zhodu, že osobitne aj po tomto atentáte, ak niekto čelí najviac vyhrážkam, tak sme to práve my tu v parlamente v rámci nášho politického boja a všetkého, čo tu odznelo a čomu spoločnosť čelí. Teda to, čo navrhujeme, je, aby sa vytvorilo vlastne určitá jednotka, môže to byť pod Kanceláriou Národnej rady v parlamente, ktorá bude vlastne zbierať takéto vyhrážky a bude napomáhať poslancom aj pri ochrane pred kybernetickým obťažovaním, takéto podnety od poslancov bude prijímať, bude ich sledovať aj na sociálnych sieťach a bude intenzívne potom spolupracovať a komunikovať, komunikovať s políciou.
Pri Policajnom zbore navrhujeme vytvoriť podobne špecializovaný útvar, bola by to vlastne taká dvojička aj k tejto jednotke pri parlamente, ten útvar pri Policajnom zbore navrhujeme urobiť širšie. A ja rozumiem, že v podstate by sme to mohli nechať na ministra vnútra, ale keďže chceme mať istotu, že taký útvar sa vytvorí, tak navrhujeme, aby to bolo jasné priamo zo zákona, že bude tu takýto útvar, ktorý sa špecializuje na predchádzanie a vyhľadávanie protiprávnej činnosti v oblasti nebezpečných vyhrážok aj vrátane tých, čo sú na sociálnych sieťach. A to je to širšie a nie sú to len poslanci, môžu to byť, samozrejme, aj lekári napríklad počas pandémie, čomu čelili. Považujem za dobré, aby sa vlastne sústredila takáto činnosť polície aj v rámci hľadania preventívnych opatrení, a myslím si, že nie je správne, aby vyhrážky, ktoré k nám smerujú, boli potom odstúpené na obvodné oddelenia Policajného zboru, to si myslím, že jednoducho dôsledne sa tieto vyhrážky ani, ani nemôžu odstíhať a odsledovať a dostíhať tí páchatelia. A keď to bude jeden útvar, môže nájsť aj preventívne opatrenia nakoniec, ktoré budú smerovať na elimináciu týchto vyhrážok, ktoré sú aj voči vám, možno aj voči kolegom, ktorí nie sú v parlamente, aj voči profesiám, že proste je dobré, aby to, ja si myslím, že takýto útvar to bol a sa tomu venoval. Aj tak sa tomu tá polícia musí venovať, takto by to proste bolo na jednom mieste. A to si myslím, že to by bola cesta a pre nás z parlamentu by to bola vlastne dvojička popri takejto jednotke pri Kancelárii Národnej rady. Ja si myslím, že do spoločnosti treba vyslať signál, že s tým postihom takýchto nebezpečných vyhrážok to myslíme ako spoločnosť vážne a že toto nebudeme tolerovať.
V rámci ostatného času, ktorý mám, tak si vás dovoľujem vyzvať aj, pán minister, aby ste zvážili aj podporu tohto, tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. A, samozrejme, že máme za to, že skôr je namieste tento návrh stiahnuť a vrátiť sa k rokovaciemu stolu, ale to môžem, samozrejme, v rámci tohto vystúpenia povedať, neverím tomu, že by sa tak stalo, a tak si dovolím skôr reálnejšiu výzvu a to je tá, že ak uvažujete o ďalších opatreniach, tak nás, prosím, prizvite k stolu. Možno prídeme na veci, ktoré sa vám budú páčiť, možno vás ani nenapadnú, ale... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)