Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Je mi trochu smutno, že tu vidím opäť len tie isté tváre z radov koalície (povedané so smiechom), tak som čakala, že nastane nejaký vianočný zázrak a že vás tu bude viac, ale tak ďakujem, že ste tu aspoň vy. (Reakcia z pléna.) On ma upozornil, že odbehne na toaletu, tak... (Povedané so smiechom.)
Vážené dámy, vážení páni, na úvod si zopakujme základné fakty o skrátenom legislatívnom konaní, o ktorom tu vedieme túto rozpravu a ktorá je teda predmetom našej rozpravy.
Podľa § 89 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona. (Reakcie z pléna.) To znamená, že zákonnými dôvodmi pre skrátené legislatívne konanie sú:
1. ohrozenie základných ľudských práv a slobôd,
2. ohrozenie bezpečnosti alebo
3. hrozba značných hospodárskych škôd.
Ide teda o absolútne mimoriadne prípady, kedy má byť skrátené legislatívne konanie použité. Ak dobre počítam, súčasná vláda predložila do parlamentu doposiaľ 21 vládnych návrhov zákonov, z toho 15 predložila v skrátenom legislatívnom konaní, to je krásnych 71 %. Robert Fico si tak z mimoriadneho spôsobu prijímania legislatívy spravil štandardný, čo je, samozrejme, jedným z dôvodov, prečo by mal Ústavný súd vládne návrhy preskúmať. A my mu priestor pre realizáciu tejto jeho právomoci určite vytvoríme.
Súčasná vládna koalícia sa pritom minimálne vo svojom programovom vyhlásení tvárila, že zlú prax skráteného legislatívneho konania z minulosti chce napraviť. Dovoľte mi opätovne zopakovať konkrétne záväzky vládnej koalície z jej programového vyhlásenia, citujem: „Vláda presadí návrat k štandardnému politickému prostrediu demokratickej spoločnosti.“ Na vami predkladanom skrátenom legislatívnom konaní nie je štandardné a demokratické absolútne nič.
Ďalej citujem: „Uskutočňovaniu kľúčových rozhodnutí bude predchádzať konkrétna forma verejných konzultácií.“ Toto je obzvlášť zaujímavé, koalícia opakovane argumentovala, že minister spravodlivosti sa predsa len tak ráno nezobudil a nenapísal túto novelu, ale vzišla s nejakého záhadného odborného tímu. Konkrétnejšie sme sa dozvedeli iba to, že dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Burda dal ministrovi spravodlivosti svoje osobné ústne stanovisko, okrem toho sme sa dozvedeli, že na príprave tejto novely sa podieľal obžalovaný advokát David Lintner z kauzy Víchrica či syn Tibora Gašpara. Nádhera. Ešte raz opakujem, uskutočňovaniu kľúčových rozhodnutí bude predchádzať konkrétna forma verejných konzultácií. Ve-rej-né konzultácie. A nič. Verejnosť vrátane tej odbornej s výnimkou trestnoprávnych priateľov vládnej koalície sa o znení diskutovaného návrhu dozvedela až po jeho schválení vládou.
Ďalej z programového vyhlásenia vlády citujem: „Vláda zvýši participáciu verejnosti pri prijímaní zákonov a iných právnych predpisov.“ K tomu už asi nemá zmysel nič špeciálne dodávať. Zopakujem, že ste participáciu chceli zvyšovať, nie znižovať. Ale možno to bol preklep v programovom vyhlásení vlády.
Nielenže neplníte programové vyhlásenie vlády, vaše vlastné programové vyhlásenie, ktoré ste si tu v tejto sále aj schválili, ale napríklad predseda parlamentu a predseda jednej z koaličných strán - strany HLAS - Peter Pellegrini sa v minulosti viackrát negatívne vyjadril ku skrátenému legislatívnemu konaniu. Citujem z článku agentúry TASR z portálu TERAZ.sk zo 14. júla 2020: „Peter Pellegrini chce apelovať aj na prezidentku, aby zvážila, kedy parlamentu vráti niektorý zo zákonov v skrátenom legislatívnom konaní s tým, že zrýchlený režim nebol opodstatnený. To, čo sa dnes deje, to už nie je zdravé, podotkol. Kým zo začiatku sa to ešte dalo nejakým spôsobom chápať vzhľadom na COVID-19, dnes mám pocit, že si vládna koalícia a ministri zvykli, že čo im v pondelok napadne, to vo štvrtok majú v NR SR schválené, poznamenal Pellegrini.“
O pol roka, 3. februára 2021 priniesol portál Startitup.sk ďalšie vyjadrenie Petra Pellegriniho, v ktorom kritizoval spôsob prijímania viacerých zákonov, skrátené legislatívne konanie a schvaľovanie tzv. prílepkov k zákonom.
A na konci roka 2021, 27. decembra priniesol portál spravodajskej televízie TA3 ďalšiu kritiku skráteného legislatívneho konania zo strany Petra Pellegriniho, citujem: „Je to krivenie celého legislatívneho procesu a hlavne jeho predvídateľnosti.“
Čudujem sa teda, že teraz zrazu lídrovi jednej z koaličných strán tá záplava, dovolím si použiť obľúbené slová pána ministra spravodlivosti – nadužívanie skráteného legislatívneho konania – nevadia. Vláde zjavne nevadí, že celá zmena je pripravená narýchlo, bez akejkoľvek odbornej a verejnej diskusie, pretože žiadnu verejnú diskusiu nepotrebujú. Zmena je šitá na mieru pre ľudí, ktorí majú, diplomaticky povedané, problémy so súčasným znením trestnoprávnej úpravy a potrebujú zabezpečiť beztrestnosť.
Vám, vládni poslanci a vládne poslankyne, nestačí valcovať právny štát skráteným legislatívnym konaním, pripomeniem, že nám bolo na ústavnoprávnom výbore znemožnené aj riadne klásť otázky ministrovi spravodlivosti, na čo máme zo zákona právo. Kolegyni Zuzane Števulovej dokonca nebolo umožnené položiť ani jednu otázku. A predseda výboru, ktorý je členom vládnej koalície, rozpravu jednoducho ukončil.
A ako vláda odôvodnila skrátené legislatívne konanie? Novelu Trestného zákona, predmetom, predmetom ktorej je aj znižovanie trestných sadzieb za ekonomickú trestnú činnosť, s ktorou majú zhodou okolností práve problémy ľudia blízki koalícii, odôvodňuje vláda takto: „Naliehavosť prijatia návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní vyplýva z nevyhnutnosti prijať legislatívne opatrenia v oblasti trestného práva nadväzujúce na konania o porušení povinností vyplývajúcich v správach Európskej únie.“
Vláda sa konkrétne odvoláva na tieto konania o porušení práva Európskej únie:
– Konanie o porušení pre nesprávnu transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV, konanie začaté 15. februára 2023. Ako napovedá identifikácia predmetného konania, toto nemá nič spoločné s trestnými sadzbami za ekonomickú trestnú činnosť.
– Ďalším je konanie o porušení pre neúplnú a nesprávnu transpozíciu rámcového rozhodnutia Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o Európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi, konanie začaté 14. júla 2023. (Krátka pauza.)
Ako napovedá identifikácia druhého konania, na ktoré sa odkazuje vláda, toto nemá nič spoločné s trestnými sadzbami za ekonomickú trestnú činnosť. Predmetom tohto konania sú najmä otázky jednoznačnej úpravy ustanovenia o povolení prevozu zo strany Slovenskej republiky, vyjasnenie ustanovenia o opravnom prostriedku vo vzťahu k výkonu európskeho zatýkacieho rozkazu z hľadiska dodržania lehoty stanovenej v rámcovom rozhodnutí Rady, zmena klasifikácie niektorých dôvodov na odmietnutie vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu z povinných na nepovinné a rovnako aj nová úprava dôsledkov, ktoré nastanú po vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu v prípade osôb, ktoré boli odsúdené v Slovenskej republike v neprítomnosti.
A rovnako sa to týka troch ďalších konaní, na ktoré sa odvoláva vláda a ktoré nemajú nič spoločné s navrhovaným znižovaním trestnosti korupcie a iných trestných činov:
– a to konanie o porušení pre nesprávnu transpozíciu niektorých ustanovení smernice Európskeho parlamentu a Rady z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie prostredníctvom trestného práva a súvisiace porušenia čl. 325 ods. 2 základnej zmluvy EÚ, konanie začaté 9. februára 2022,
– ďalej je to konanie o porušení pre nesprávnu transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/48/EÚ z 22. októbra 2013 o práve na prístup k obhajcovi v trestnom konaní a v konaní o európskom zatykači a o práve na informovanie tretej osoby po pozbavení osobnej slobody a na komunikáciu s tretími osobami a s konzulárnymi úradmi po pozbavení osobnej slobody,
– konanie o porušení – ako piate, na ktoré sa odvoláva vláda – pre neúplnú transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2016/800 z 11. mája 2016 o procesných zárukách pre deti, ktoré sú podozrivými alebo obvinenými osobami v trestnom konaní.
Okrem faktu, že ani jedno z týchto konaní o porušení zmlúv Európskej únie, ktorými odôvodňuje vláda skrátené legislatívne konanie, sa netýka potreby znižovania trestných sadzieb za korupciu a inú ekonomickú trestnú činnosť, konanie o porušení, ako všetci dobre vieme, je dialóg medzi Európskou úniou a členskou krajinou. Neviem si celkom predstaviť, že by Európska únia podávala žalobu na Slovensko, pre porušenie ktorého odstránenie už vláda iniciovala riadnym legislatívnym konaním, a Európskej komisii to vláda preukázala. Čiže argument pre skrátené legislatívne konanie, mi toto skutočne nevychádza.
V odôvodnení skráteného legislatívneho konania sa ďalej špecificky uvádza, že ak by vláda tento návrh zrýchlene neprijala, tak by Slovensku hrozilo súdne konanie pre porušenie zmlúv Európskej únie. Konkrétne citujem: „Je preto dôležité, aby zákonodarca pristúpil k okamžitému riešeniu výhrad Európskej komisie. V opačnom prípade sa Slovenská republika vystavuje riziku súdneho konania, s ktorými sú bezprostredne späté finančné sankcie z dôvodu absentujúcej, prípadne nesprávnej transpozície práva Európskej únie. Pokiaľ ide o možné následky v konaní o porušení, ktoré vedie Európska únia proti Slovensku, je potrebné uviesť, že v prípade pokračovania týchto konaní bez zabezpečenia nápravy vytýkaných porušení najneskôr v lehote na odpoveď na odôvodnené stanovisko Európskej komisie by sa táto následne mohla obrátiť so žalobou na Súdny dvor Európskej únie podľa čl. 258 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.“
Áno, tak určite, ako som už uviedla, porušenia na ktoré sa predkladateľ odvoláva, nemajú nič spoločné so zabezpečovaním beztrestnosti smeráckych ľudí, inými slovami so znižovaním trestnosti týkajúce sa korupcie a iného ekonomicky škodlivého konania, inými slovami s predmetom predkladanej novely. Práve naopak, z vyjadrení zástupcov Európskej únie je zrejmé, že práve prijatie tejto novely v skrátenom legislatívnom konaní môže viesť k aktivovaniu sankčných krokov voči slovenskej vláde.
Zaujalo ma tiež odôvodnenie zmeny hraníc škody. Konkrétne predkladateľ uvádza: „V neposlednom rade je potrebné urýchlene reagovať aj na vývoj inflácie, vďaka ktorej sú kritériá, na základe ktorých sa škoda na majetku kvalifikuje ako trestný čin, už neaktuálne a dochádza ku kriminalizácii osôb bez reálneho nebezpečenstva pre spoločnosť.“ Toto je úplne super: „Kvôli inflácii treba v skrátenom legislatívnom konaní riešiť zmeny hraníc škody, podľa ktorých sa uplatňujú jednotlivé skutkové podstaty a trestné sadzby.“ Jeden by sa aj zasmial, keby to nebolo do plaču, obzvlášť keď sa pozrieme na to, ako sa jednotlivé hranice menia:
– Malá škoda z dnešných 266 eur na 700 eur, škoda väčšia z dnešného desaťnásobku malej škody, t. j. 2 660 eur, nie na desaťnásobok novej hranice malej škody, čo by bolo 7 000 eur, ale na 35 000 eur. No neviem, nejako exponenciálne tá inflácia narastá pri väčšej škode.
– Alebo je to jednoducho tak, že bolo potrebné čo najviac poposúvať limity značnej škody, a to konkrétne z 26 600 eur na 350 000 eur a
– škody veľkého rozsahu zo 133 000 na 700 000 eur, aby sa dalo čo najbezbolestnejšie obohacovať na úkor štátu, lebo pre nejaké drobné sa to nikomu neoplatí, však.
Len teda zopakujem, že odôvodnenie skráteného konania pre zmenu úpravy hraníc škody je úplne absurdné. Chápem, že bolo treba nejaký argument nájsť, „ale inflácia to není, jasný pane.“
A prečo je podľa koalície potrebné rušiť Úrad špeciálnej prokuratúry v skrátenom legislatívnom konaní? Podľa vlády sú Generálna prokuratúra a Úrad špeciálnej prokuratúry v de facto v inštitucionálnej vojne, pretože presadzujú dva odlišné koncepty trestnej politiky štátu. No áno, Úrad špeciálnej prokuratúry presadzuje koncept stíhania a odsúdenia ľudí, ktorí spách... páchajú korupčnú a inú ekonomickú trestnú činnosť, a to bez ohľadu na to, či ide o ľudí blízkych vláde, alebo samotných politikov, a generálny prokurátor Maroš Žilinka presadzuje koncept zabezpečovania beztrestnosti smeráckych ľudí cez § 363, známy paragraf. Áno, dva odlišné koncepty. Jeden Robertovi Ficovi vyhovuje, a druhý ho ohrozuje, tak ho treba rýchlo zlikvidovať. Až na to, že zabezpečenie beztrestnosti smeráckych ľudí medzi dôvody umožňujúce skrátené legislatívne konanie nepatrí.
Na výbore som sa pána ministra spravodlivosti Borisa Suska pýtala, akým konkrétnym spôsobom je ohrozená bezpečnosť existenciou Úradu špeciálnej prokuratúry. Ten existuje už dvadsať rokov a ja teda skutočne neviem, ako bola za týchto dvadsať rokov jeho existenciou bezpečnosť Slovenska ohrozená. Odpoveď som veľmi nedostala. A argumentom - odlišným výkladom právnych noriem - ako dôvod urýchleného zrušenia ÚŠP je už úplne absurdný.
Páni a dámy, z vládnej koalície, to budete každý orgán, ktorý vykladá právne normy spôsobom, ktorý vám nevyhovuje, rušiť, a to ešte k tomu skráteným legislatívnym konaním? Absolútne nič z odôvodnenia vlády nesmeruje k naplneniu podmienok pre skrátené legislatívne konanie, a preto je našou povinnosťou spraviť maximum pre zastavenie tohto návrhu, ktorým sa hrubým a agresívnym spôsobom zasahuje do základov právneho štátu, či tu v pléne parlamentu, alebo aj na Ústavnom súde. Ústavný súd už vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí, v ktorom vyslovil nesúlad prijatej právnej normy s ústavou, poukázal na kritiku Benátskej komisie pri využívaní skráteného legislatívneho konania v prípade zákona o systémových zmenách s cieľom vyhnúť sa za iných okolností nevyhnutnej zmysluplnej diskusii. To považuje za zásah do právneho štátu s ohľadom na zásady transparentnosti, inkluzívnosti, demokratickej legitimity a zodpovednosti.
Ako vyplýva aj zo Správy o právnom štáte z roku 2022, nedostatok diskusie a konzultácie pri zásadných legislatívnych zmenách vníma ako pretrvávajúci problém vo vzťahu k Slovenskej republike aj Európska komisia.
Proti skrátenému legislatívnemu konaniu pri novele Trestného zákona a zrušení ÚŠP sa kriticky vyjadrila aj Rada prokurátorov, Európska komisia či predseda Špecializovaného trestného súdu. Ale ani to vás, samozrejme, nijako nevyrušuje, hlavne že vám to poslušne schvaľuje váš generálny prokurátor. Ten generálny prokurátor, ktorý zároveň poslušne uplatňuje § 363, aby pomohol vašim ľuďom. Nádhera, happyend ako z rozprávky, tej mafiánskej.
Úplným majsterštukom je, že v tomto skráteným... v skrátenom legislatívnom konaní Úrad špeciálnej prokuratúry rušíte prílepkom k absolútne nesúvisiacemu zákonu. Podľa § 6 ods. 3 zákona o tvorbe právnych predpisov návrh zákona nemôže obsahovať novelizáciu iného zákona, ktorá obsahovo nesúvisí s návrhom zákona. A zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry skutočne nijako nesúvisí s predloženou novelou Trestného zákona ani zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry nijako neovplyvňuje znenie Trestného zákona. Jedine, čo novelu Trestného zákona a zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry spája, je snaha zabezpečiť beztrestnosť smeráckym ľuďom.
A, pán minister, skutočne sa to nesnažte obhajovať tým, že to robila aj minulá vláda. Ja aj celé PS-ko sme to kritizovali aj vtedy, takže tento argument ma absolútne nezaujíma. Vy ako minister spravodlivosti by ste mali porušovanie legislatívneho procesu naprávať, nieto opakovať.
Dôvod, prečo sa zákony nemajú novelizovať prílepkami, dokonale demonštroval váš koaličný poslanec Ján Mažgút, ktorého tu nevidím, na rokovaní ústavnoprávneho výboru, keď ani sám nevedel, že k novele Trestného zákona je prilepené aj zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry. Odporúčam si to všetkým pozrieť v zázname ústavnoprávneho výboru. Vaši vlastní koaliční poslanci nevedia, čo ste si tam všetko prilepili a čo chcete v skrátenom legislatívnom konaní násilne pretlačiť. Snáď si to aspoň cez sviatky doštudovali. Naivne verím vo vianočný zázrak.
Proti rýchlemu zrušeniu Úradu špeciálnej prokuratúry bez odbornej diskusie boli pritom aj samotní členovia dnešnej vládnej koalície. Strany vládnej koalície síce hovorili o potrebe odbornej a vecnej diskusie, ale veľmi skoro na tento svoj záväzok zabudli. Zmeny, ktoré sa chystáte prijať, sú navrhované bez odbornej diskusie.
Rada prokurátorov, ktorá združuje všetky krajské prokuratúry, sa to, sa ostro voči vami navrhovanej zmeny ohradzuje. Ako tu už zaznelo, odcitujem tiež časť z ich stanoviska: „Rada prokurátorov Slovenskej republiky zásadne nesúhlasí so zvoleným legislatívnym postupom zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry a presunúť jeho agendu na krajské prokuratúry. Sme presvedčení, že zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry by viedlo k oslabeniu boja proti závažnej organizovanej kriminalite a korupcii. Eventuálne prenesenie výkonu dozoru na krajské prokuratúry bez materiálnej, logistickej, personálnej podpory a náležitej prípravy bude mať negatívny vplyv na kvalitu výkonu dozoru prokurátormi krajských prokuratúr a na rýchlosť konania v predmetných trestných veciach. Bez ohľadu na vysoké odborné štandardy prokurátorov krajských prokuratúr tieto nie sú aktuálne pripravené prebrať agendu Úradu špeciálnej prokuratúry bez náležitej prípravy a podpory.“
Opäť to pre vás, vážení páni vládni poslanci a vládne poslankyne, zhrniem. Prokurátori a prokurátorky, ktorí a ktoré majú rozhodovať po zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry, považujú vaše rozhodnutie za vážne ohrozenie boja proti korupcii, ktoré môže vážne ohroziť rôzne trestnoprávne procesy.
Za zmienku stojí aj zvrat na strane generálneho prokurátora ohľadom zmien, ktoré sa týkajú prokuratúry. Ešte pred dvomi rokmi hovoril, ako mu prekáža, ak sa zmeny týkajúce sa prokuratúry prijímajú bez poctivej odbornej diskusie. 29. augusta 2021 som tiež povedal, že nie som žiadny štatista, ktorý podpíše všetko, čo si niekto požiada. Tá nečakaná zmena názoru! Nedávno mu expresné zmeny vadili, napríklad kvôli § 363, a dnes prekopanie a zničenie celého 20 rokov fungujúceho systému či zásadné zmeny Trestného zákona bez akejkoľvek diskusie mu neprekážajú.
Proti zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry sa jasne vyjadrila aj Európska komisia, to už tiež dnes odznelo. Požiadala Slovensko, aby nepokračovalo v novelách Trestného zákona a v zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry s tým, že tieto návrhy treba dôkladne zvážiť. Eurokomisia v liste podpísanom eurokomisárom pre spravodlivosť a eurokomisárkou pre vnútorné záležitosti požiadala ministra spravodlivosti Borisa Suska, aby Slovenská vláda zatiaľ nepokračovala v zamýšľaných novelách, a najmä sa neuchýlila k zrýchlenému postupu bez riadnej a dôkladnej konzultácie so zainteresovanými stranami na vnútroštátnej a európskej úrovni.
Horovca... hovorca Európskej komisie spresnil, že Eurokomisia je pripravená na ďalšie politické a technické diskusie so slovenskou vládou s cieľom podrobnejšie preskúmať tieto otázky, pričom zamýšľané otázky zmeny a doplnenia zákona odporúča konzultovať aj s Benátskou komisiou Rady Európy. A slovenská vláda nič – ide ďalej svojou promafiánsku jazdu.
Čo nám môže hroziť, ak novela v skrátenom legislatívnom konaní prejde, ale nebude spĺňať podmienky právneho štátu a obíde ide o európske pravidlá? To je vyjadrené aj v samotnom odôvodnení skráteného legislatívneho konania až na to, že sa tým odôvodňuje predloženie tohto skráteného legislatívneho konania, a pritom to samotné pomenováva tie hrozby, ktoré toto skrátené legislatívne konanie prináša.
Medzitým, ako sa tu, vládni poslanci a vládne poslankyne, snažíte všetko prevalcovať, tisíce ľudí vyšli do ulíc. Ani oni nesúhlasia so zmenami, ktoré ste pôvodne chceli prijať rýchlo pred Vianocami, bez diskusie, bez oponentov, a to vám našťastie nevyšlo. A ľudia to vidia. Vy sami ste najlepšou chodiacou reklamou lákajúcou ľudí vyjsť v zime do ulíc. Viac ako 70-tisíc ľudí zároveň podpísalo petíciu, kde vás žiadajú dodržiavať demokratické princípy. A toto všetko nezostalo aj bez povšimnutia iných krajín. Spôsobili a spôsobujete nám medzinárodnú hanbu. Hlavné mienkotvorné denníky zo zahraničia informujú o zámere vlády Roberta Fica zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry, o verejných protestoch s tým spojených a ohrození právneho štátu na Slovensku.
Dámy a páni z vládnej koalície, robíte Slovensku hanbu nielen na politickej úrovni medzi našimi spojencami či na pôde európskych inštitúcií, vaše mocenské chúťky, ktoré nemajú nič spoločné s demokratickými princípmi, vidia aj ľudia tu na Slovensku, ako aj tí v zahraničí.
My urobíme všetko preto, aby vám skrátené legislatívne konanie, zničenie roky fungujúcej inštitúcie a zabezpečenie amnestie pre smeráckych ľudí nevyšlo. Využijeme všetky nástroji... nástroje parlamentnej opozície, budeme chodiť s ľuďmi na námestia, kde im budeme tlmočiť to, čo v parlamente robíte a ako nedemokraticky sa správate.
A keď vás nič z toho nezastaví, podáme aj návrh na Ústavný súd, aby mohol využiť svoju právomoc v ochrane ústavných demokratických princípov.
Ďakujem. (Potlesk.)
