Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážené dámy, vážení páni, ja už začnem tak tradične citátom z programového vyhlásenia vlády: „Vláda bude presadzovať také zmeny, ktoré povedú k zlepšeniu ochrany žien a detí pred domácim násilím, efektívnemu stíhaniu a sankcionovaniu páchateľov násilia voči deťom, páchateľov sexuálneho vykorisťovania a obťažovania vrátane postihu skutkov v online priestore." To je záväzok z programového vyhlásenia vlády, ktorý ste aj vy viacerí tu schválili. Zatiaľ sme sa teda toho nedočkali, ak ste to teda nemysleli tak, že najprv niečo zhoršíte a potom to akože budete naprávať a tým dosiahnete to zlepšenie. Dočkali sme sa predsa zhoršenia ochrany obetí a preživších násilných činov.
Až keď vláda pochopila, aký veľký prešľap to je, osvojila si náš návod, ako situáciu zachrániť, ktorý sme spoločne s poslankyňami Števulovou a poslankyňou Jurík doručili na úrad vlády. V súvislosti so znením programového vyhlásenia vlády spomeniem tiež náš návrh na zavedenie nového trestného činu domáceho násilia, pretože je s ním plne v súlade. Ako som citovala, zaviazali ste sa k zlepšeniu ochrany žien a detí pred domácim násilím. Dnes sme tu o tomto návrhu hlasovali. A ako hlasovala koalícia, ktorá si tento záväzok dala vo svojom programovom vyhlásení vlády? Väčšina sa zdržala. Ale štyria poslanci hlasovali proti. Poslanec Glück, poslanec Mažgút, poslanec Kotlár a poslanec Lučanský. Štyria poslanci, ktorí sú proti tomu, aby Trestný zákon osobitne postihoval domáce násilie. Dokážem ešte pochopiť, že v rámci nejakých tých koalično-opozičných vzťahov nechcete podporiť opozičný návrh, hoci teda si myslím, že by ste to mali posudzovať podľa toho, čo je dobré pre ľudí na Slovensku, tak ako my sa snažíme aj pri vašich koaličných návrhoch, ale proti?
Ešte raz zopakujem, poslanci Glück, Mažgút, Kotlár, Lučanský boli proti návrhu zlepšenia ochrany žien a detí pred domácim násilím. Podľa mňa veľmi smutné, naozaj. A nikto z nich tu teraz nesedí, ale bola by som rada, keby ste aj vy možno s nimi viedli debatu o tom, akým spôsobom tu hlasovali a ako sa postavili proti ochrane obetí a preživších domáceho násilia.
Ale späť k tomu, čo nás doviedlo do tohto bodu, k tomu, že tu teraz vedieme túto rozpravu. Úmysel, alebo chyba? Ja vlastne dodnes neviem, a už to tu odznelo v rozprave, že je to také zmätočné a možno pán minister spravodlivosti ešte vystúpi v rozprave a skúsi to jasne pomenovať, mohli by sme si vlastne aj povedať, že to je jedno, že či omyl to bol, alebo to bol úmysel, ale nie je to jedno. Je legitímne vedieť, ako táto vláda funguje. Takže úmysel, alebo chyba?
Ja si skôr myslím, že to skutočne úmysel nebol, ale aby ste nepôsobili ako úplní babráci, tak ste sa potom hrali, že to skrátenie premlčacej doby vlastne podporujete a že je to správne aj pri násilných trestných činoch. Toto je teda tá jedna možnosť. Tá druhá je, že ste to spravili úmyselne, aspoň teda časť ľudí, ktorí hlasovali na vláde, časť ľudí tu v pléne, alebo ja neviem, kto všetko o tom vedel, keď sa to tu diskutovalo, možno by mohli za seba povedať poslanci, ktorí tu sedia. A teda táto možnosť je, že ste to spravili úmyselne, zatajili ste to a chceli ste, aby sa to takto nejako v tichosti zmenilo, pretože to nikde nebolo ani v dôvodovej správe, ani v žiadnej rozprave to nikde neodznelo, že sa skracujú aj premlčacie doby pri násilných trestných činoch a že vôbec by táto novela Trestného zákona sa mala akokoľvek dotýkať násilných trestných činov. Takže buď úmysel, alebo chyba. A ja vlastne ani neviem, že čo je horšie. Ale bola by som rada, kebyže máte odvahu povedať to jasne, že ako to teda celé bolo. Opätovne teda vyzývam aj ministra spravodlivosti, aby sa k tomu vyjadril.
A teraz k niektorým argumentom, ktoré na obhajobu skrátenej premlčacej doby následne odzneli. To ako keby ste sa snažili to nejako celé zachrániť a tváriť sa teda, že to nebola nejaká babrácka chyba. Odznelo tu, že má ísť o nejakú motiváciu k nahlasovaniu týchto trestných činov. To je úplne že absolútne nehorázny nezmysel. Potvrdil to v tejto sále dokonca aj generálny prokurátor Maroš Žilinka, čo teda na máločom sa zhodneme, ale na tomto sa zhodneme, že dĺžka tej premlčacej doby, a teda jej skrátenie, neovplyvňuje motiváciu obetí, teda preživších trestných činov. Ja si teda naozaj neviem predstaviť preživšiu traumatizovanú sexuálnym násilím, ktoré zažila, že si bude niekde odpočítavať, či má ešte čas na nahlásenie trestného činu a ešte si to tak vypočíta, aby sa stihlo aj vzniesť to obvinenie, pretože to je kľúčové. Až vtedy sa preruší premlčacia doba a začína plynúť nová. Tak, prosím, už to, už to naozaj neopakujte ani teraz, ani v budúcnosti. Naozaj to nijako nemotivuje.
Ďalším tým argumentom, ktorý hlavne minister spravodlivosti používa aj v poslednej dobe, je teda to prerušenie premlčacej doby v prípade vznesenia obvinenia, čo je teda ďalší nezmyselný argument, pretože nijako nesúvisí s tým, čo sme celý čas tvrdili, že je potrebné ponechať preživším čas, aby sa mohli vysporiadať s tým, čo sa im stalo, a keď k tomu dozrejú, tak daný trestný čin mohli riadne nahlásiť v čase, ktorý, ku ktorému dospejú, teda k tomu rozhodnutiu podľa toho, ako sa vyvíja aj ich psychická odolnosť, nastavenie. A to nijako neovplyvňuje skutočnosť, že áno, prerušenie premlčacej doby nastáva v prípade vznesenia obvinenia, ale musíte sa k tomu dopracovať a keď ten čas skrátite, tak logicky k tomu vzneseniu obvinenia ani nemôže dôjsť. Veď to je dosť jednoduchá matematika. A aj keby sa to malo týkať naozaj len malého počtu prípadov, ktoré majú šancu byť následne prešetrené a páchateľ je odsúdený, tak to stojí za to. Naozaj to stojí za to.
Čo je všetko potrebné robiť, aby sa preživšie cítili, že môžu orgánom činným v trestnom konaní dôverovať? To je tiež niečo, čo sme veľakrát tu počuli, že je potrebné hlavne zmeniť celé to nastavenie, aby preživšie nahlasovali tie trestné činy a mali dostatočnú podporu, psychologickú, sociálnu, právnu. Áno, na tom sa zhodneme, ale to nejako nesúvisí so skracovaním premlčacích dôb.
Máme na Slovensku obrovský problém s tým, že preživšie znásilnenia či sexuálneho násilia nenahlasujú tieto trestné činy. A vôbec, nijako vôbec nepomáhajú slová, ktoré sme tu počúvali o tom, že žena si hádam všimne, keď ju niekto znásilní. Verte tomu, že neprejde deň, kedy by si na to nespomenula. Tak, prosím, nešírte takéto naratívy. Toto nevytvorí to prostredie dôvery, v ktorom preživšie budú chcieť tie trestné činy nahlasovať, toto nie. Ak máte tento cieľ, ak chcete takto pomôcť, tak nepodporujte takéto úplne škodlivé vyjadrenia. A skúste sa naozaj aj rozprávať, možno vás sa to netýka, pán poslanec Hazucha by asi nikdy nič také nepovedal, ale skúste sa aj rozprávať so svojimi kolegami, aby takéto niečo nešírili.
Pár slov k účinnosti. Nastavili ste ju teda na 15. marca. Podľa mňa by bolo lepšie to dať o niečo skôr, ale dobre. Je to nastavené na rovnaký deň ako tá mafiánska novela, ktorú ste schválili 8. februára, ale tá stále nie je vyhlásená v Zbierke zákonov, teda kontrolovala som to, nie je tam. Prečo? Tak ste sa veľmi ponáhľali, chceli ste to mať schválené pred Vianocami a teraz sme dnes, koľkého je dnes, 27. februára, a už vám to teda neponáhľa, že nepotrebujete to mať vyhlásené v tej Zbierke zákonov? Nepotrebujete zabezpečiť tú legisvakančnú dobu do účinnosti? Áno, máme tu všelijaké vyjadrenia. Minister Taraba povedal, že on by to minútu pred účinnosťou zverejnil. Jediný cieľ je zamedziť tomu, aby Ústavný súd mohol rozhodnúť včas, aby mohol riadne vykonávať svoju právomoc. A to mi príde aj také celkom zbabelé, lebo hádam sa nebojíte Ústavného súdu, či bojíte? Neviem, minister spravodlivosti by mohol možno povedať, či sa bojí Ústavného súdu, keď to takýmto spôsobom účelovo zadržiava, lebo to by som teda fakt od ministra spravodlivosti nečakala.
K samotnej ešte mafiánskej novele a v súvislosti s tým, čo tu prerokovávame, teda novelu novely, novelu novely, ktorá nebola ešte ani vyhlásená. Pre vylúčenie všetkých pochybností je potrebné povedať naozaj, že ani tento návrh, ani to, čo tu prerokovávame, nemení nič na škodlivosti celej novely Trestného zákona, ktorú ste tu agresívne pretlačili cez parlament s cieľom zabezpečiť beztrestnosť pre vašich ľudí. A táto novela, ktorú teraz tu prerokovávame, novela nevyhlásenej novely, nemení teda nič ani na opodstatnenosti nášho podnetu na Ústavný súd, ktorý dnes teda tri podané podnety spojil do jedného konania.
Ale umožnite mu naozaj rozhodnúť, pán minister spravodlivosti, ak vám teda na spravodlivosti záleží, ak vám záleží na ústavnosti prijímaných zákonov, alebo sa naozaj tak bojíte toho rozhodnutia Ústavného súdu, pán minister? Nerobte to takto zbabelo v rozpore demokratickou deľbou moci, Ústavný súd má mať šancu riadne vykonávať svoju právomoc. Je neprijateľné ho o túto právomoc oberať, a to veľmi dobre viete. Veľmi dobre to viete, že toto nie je správne. A môžete sa odvolávať na to, že všetko je v súlade s lehotami, s tými maximálnymi lehotami, ale viete, že to nie je správne. Viete, že nie je správne zamedziť Ústavnému súdu, aby mohol riadne vykonávať svoju právomoc. Mal by to vedieť každý člen a členka vlády a každý človek aj v tejto miestnosti a obzvlášť by to mal vedieť minister spravodlivosti. Tak to, prosím, nerobte, nezdržiavajte to a zabezpečte to vyhlásenie v Zbierke zákonov.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci, a ďakujem aj kolegyni Števulovej za jej príspevok v rozprave. Aj mi, aj mi tak nejako z toho trochu smutno zostalo a úplne rozumiem, že nemáš nejaký pocit víťazstva, hoci by si ho aj oprávnene mohla mať, lebo je faktom, že dnes by sme tu neboli a nerokovali by sme o tomto skrátenom legislatívnom konaní o tejto novele novely, keby si na ten problém s premlčacími dobami znásilnenie či iných násilných trestných činov neupozornila. To je proste fakt. Sme tu dnes aj vďaka tebe, hlavne vďaka tebe a ja ti chcem za to poďakovať. To je všetko. Ďakujem.

Ďakujem za slovo a ďakujem pánovi ministrovi, že vystúpil, naozaj si to vážim, že sa teda zapojil do tejto rozpravy, asi sa v mnohom nezhodneme aj s tým odôvodnením, aj čo tu odznelo, ale som rada, že aspoň si môžme tie postoje vymeniť.
Mňa teda zaujalo, ako sa odvolávate na to, že ako keby prakticky všetci odborníci vyslovili súhlas s tým skrátením premlčacej doby. Mňa by teda zaujímalo, kto presne, pretože ja poznám množstvo odborných hlasov, ktorí boli teda zásadne proti tomu, aby sa skracovala premlčacia doba a dokonca aj pán generálny prokurátor Žilinka tuto v tejto sále na hodine otázok jasne komunikoval, že skrátenie premlčacej doby nespôsobí žiadnu motiváciu, ako ste sa to snažili prezentovať aj viacerí zo strany koalície, a mňa mrzí teda, že sa to opakuje, do toho ste prišli teda aj s tým novým argumentom, ktorý tiež používate opakovane v posledných dňoch, že teda v prípade vznesenia obvinenia sa prerušuje premlčacia doba a začína plynúť nová. To je, samozrejme, pravda, až na to, že to nesúvisí s tým problémom, ktorý tu máme, že pri mnohých tých činoch, jednoducho tej žene, obzvlášť teda, týka sa to teda aj iných osôb, ale vo väčšine prípadoch žene, trvá naozaj dlhé roky, kým prejde si tou svojou traumou a je vôbec schopná o tom hovoriť, čiže tam nepomôže to, že tá premlčacia doba sa prerušuje a začína plynúť nová, lebo nedôjde k tomu vzneseniu obvinenia v tom čase. Čiže tento argument je jednoducho neplatný. A ja viem, že sa to môže týkať naozaj len malého množstva prípadov, ale my potrebujeme mať tú úpravu zabezpečenú tak, aby každá tá preživšia mala nádej na to, že sa jednoducho ten čin riadne prešetrí a páchateľ bude odsúdený. To je na tom to kľúčové.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo a ďakujem kolegyni Jurík, že to tak výborne zhrnula, celý ten priebeh aj dôvody, ako sme sa sem dostali. A tiež teda chcem vyjadriť môj postoj, že sa nestotožňujem s tým, čo je uvedené v odôvodnení tohto skráteného legislatívneho konania a vrátila by som sa tiež k tej vete, ktorú rozoberala aj kolegyňa Mesterová. Súčasnú úpravu dĺžky premlčacej doby považuje vláda Slovenskej republiky vo všeobecnosti za správnu. To je veta z odôvodnenia. Že súčasnú úpravu dĺžky. Lenže súčasná úprava je tá dvadsaťročná, keďže novela Trestného zákona ešte nebola ani vyhlásená v Zbierke zákonov, to znamená, že je to trochu zmätočné a možno by bolo teda fajn ju čím skôr vyhlásiť, aby vôbec aj sedelo toto celé skrátené legislatívne konanie, pretože bez toho my tu vlastne upravujeme aj to odôvodnenie, vlastne si rozporuje, pretože navrhuje niečo, čo je vlastne teraz platné a účinné, takže to je trošku zmätočné.
Tak tiež chcem apelovať na to, aby novela Trestného zákona bola riadne vyhlásená v Zbierke zákonov a samozrejme aj preto, aby Ústavný súd mohol riadne vykonávať svoju právomoc, pretože je mu to aktuálne znemožňované, čo považujem naozaj v rozpore s demokratickými princípmi našej krajiny.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Ja len veľmi krátko, aby som už nezdržiavala. Chcela by som sa tiež pridať k výzve aj ku všetkým opozičným poslancom, poslankyniam, ale aj koaličným, aby sme naozaj prijali túto zmenu, posunuli návrh do druhého čítania, pretože môže zásadným spôsobom pozitívne ovplyvniť životy mnohých ľudí na Slovensku. Máme túto moc vo svojich rukách a máme aj túto zodpovednosť, tak s ňou naložme adekvátne.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
V úvode by som tiež zareagovala na ten odkaz na bývalého ministra spravodlivosti Karasa, ktorý teda predložil nejaký návrh, kde v prvom rade si myslel alebo teda komunikoval, že ide tam aj o pokrytie toho, čo má za cieľ redefinícia znásilnenia. A súhlasím s tým, že tam asi došlo k nejakému neporozumeniu, keďže došlo k úprave a zmene všeobecnej úpravy týkajúcej sa súhlasu, ale ak sa nezmení skutková podstata trestného činu, tak sa nedocieli, samozrejme, ten zámer, ktorý, ktorý redefinícia znásilnenia má, pretože je, darmo zmeníme definíciu súhlasu, keď samotný súhlas nie je obsiahnutý v skutkovej podstate trestného činu. Takže toto si myslím, že tam, tam bol ten omyl alebo to neporozumenie, ktoré vlastne bolo spôsobené.
Krátko ešte možno aj k tej téme zložitého, zložitej dôkaznej situácie alebo k tomu, čo tu načrtla pani poslankyňa Plevíková, reagovala na to pani poslankyňa Kolíková. V trestnom konaní teda platí naozaj tá zásada in dubio pro reo, čiže musí to byť v pochybnostiach v prospech obvineného. A čiže to, čo sa, keďže tá situácia dôkazná, áno, bude zložitejšia, ale to, čo sa prinajhoršom môže stať, je to, že, že vlastne nebude preukázaná tá vina páchateľovi. Ale dnes nemáme ani šancu tú vinu preukázať. Jednoducho nie je to postihnuteľné, nie je to trestnoprávne postihnuteľné. Tie činy sa nedajú vôbec dostať pred súd, ktorý by o nich rozhodoval. A to je ten zásadný problém a to je ten rozdiel.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, aj za vystúpenie kolegyne Jurík v tejto rozprave.
Spomínala si tiež viaceré európske krajiny, ktoré sa už teda posunuli k redefinícii znásilnenia, medzi nimi je teda aj to Španielsko, ktoré tu už odznelo v súvislosti s tým, že na španielsky príklad bolo poukazované ako keby ako nejaký negatívny príklad toho, ako to môže dopadnúť v kontexte toho, že došlo tam k predefinovávaniu niektorých trestných činov spáchaných a teda prepusteniu odsúdených alebo teda že súdy sa tým zaoberali. Žiaľ, teda takýmto spôsobom argumentoval aj bývalý minister spravodlivosti Karas. Mňa to vtedy veľmi mrzelo, pretože tam nedochádzalo k tomu, že by niekto spochybňoval tú podstatu zmeny, a teda že je potrebné zadefinovať sexuálnu aktivitu bez súhlasu ako trestný čin. Išlo o legislatívno-technický problém, ktorý tu teda naozaj nie je na stole, ako spomínala aj pani poslankyňa Kolíková. Často sa teda naozaj aj objavuje tá téma o nejakých, že tu bude nejaký nárast falošných obvinení a podobne, a pritom ako my máme problém s nahlasovaním a s obvineniami, ale ten problém je taký, že ich je málo, že väčšina tých trestných činov vôbec nie je nahlásená. Nemáme tu nejaký obrovský problém s falošnými nahláseniami. Ich je naozaj aj podľa štatistík celosvetových úplne zanedbateľné množstvo. Takže toto naozaj nie je na stole ako problém.
A ja by som teda naozaj chcela veriť, že ten vzájomný súhlas pri sexuálnej aktivite má byť pre každého úplnou samozrejmosťou, a je vôbec smutné, že tu musíme toľko o tom diskutovať, a teda bolo by potrebné sa hlavne pohnúť dopredu a konečne to zmeniť.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor, s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy, ako tu aj odznelo. Účelom je redefinícia znásilnenia tak, aby sexuálna aktivita bez súhlasu bola považovaná za trestný čin.
Ja by som k tomu uviedla tiež pár slov. My sme tiež ešte v roku, myslím, že to bolo 2021, prostredníctvom poslanca Tomáša Valáška predkladali návrh redefinície znásilnenia tu do pléna parlamentu v jeho minulom funkčnom období. Vtedy tu bola veľmi naozaj, neviem, ako pomenovať tú debatu, smutná debata, ktorá, nechutná, áno, to je to správne slovo, nechutná debata plná aj posmeškov. Som rada, že dnes teda to tak nie je, a dúfam, že teda sa to k tomu nezvrtne. Tiež by som chcela veriť, že naozaj v tomto pléne máme zhodu na tom, že trestný čin znásilnenia by mal byť takýmto spôsobom zadefinovaný.
Odznelo tu už, že ide o návrh, ktorý vlastne prešiel rozsiahlym rozporovým konaním, čo môžem potvrdiť, lebo som sa ho tiež zúčastnila a naozaj išlo o veľmi poctivú odbornú diskusiu so všetkými inštitúciami, ktoré, ktorých sa návrh dotýka.
Tiež podporujem zlúčenie § 199 a 200. My sme v tom rozporovom konaní navrhovali aj nahradenie vlastne § 200 novým trestným činom sexuálneho obťažovania, o čom tu možno niekedy v budúcnosti tiež budeme diskutovať.
A toľko za mňa pár slov k tomuto návrhu zákona. Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam tiež zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne za slovo a ďakujem za tvoj príspevok.
A ja by som tiež chcela veľmi dúfať, že nebudeme musieť čakať dva roky, kým príde len nejaký návrh, ktorého ani nevieme v tejto chvíli, aká by mala byť podoba. Naozaj, preživšie násilie, či už domáceho, alebo sexuálneho, nemajú čas čakať, treba im pomôcť okamžite a je to niečo, čo môžeme spraviť veľmi efektívne a rýchlo, už aj na tejto schôdzi parlamentu posunúť tento návrh alebo náš návrh zákona do druhého čítania. A ja naozaj dúfam, že nebudeme musieť na každej jednej schôdzi najbližšie roky prinášať opakovane a opätovne problém rodovo podmieneného násilia, že sa pohneme už konečne k riešeniam. Ako už odznelo aj v tvojom príspevku, tie následky domáceho násilia sú naozaj najzávažnejšieho charakteru, či už sú, sa týka psychického zdravia samotných obetí, prevažne žien, ale aj dopadov na deti.
A napríklad teraz, v súčasnej dobe prebieha aj v Británii výskum, ktorý sa zameriava na následky domáceho násilia vo vzťahu k poškodeniu mozgu. A naozaj vychádza im to tak, že dlhodobé domáce násilie, hoc môže byť napríklad aj menšej intenzity, ale tým, že je opakované, tak spôsobuje také závažné poškodenia mozgu ako napríklad pri závažných dopravných nehodách, nezvratné poškodenia mozgu. Naozaj je to obrovský problém, ktorý jednoducho potrebujeme riešiť čím skôr, aby tých obetí bolo čo najmenej.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ja by som len vyzdvihla teda, že cieľom predkladaného návrhu zákona je zavedenie novej skutkovej podstaty prečinu postihujúceho domáce násilie a možno ako spravodajkyňa by som chcela podporiť myšlienku rozširovania skutkovej podstaty alebo teda zavedenia novej skutkovej podstaty týkajúcej sa domáceho násilia.
My sme tiež predložili návrh novely Trestného zákona, ktorý sa touto problematikou zaoberá a možno by som do ďalšej rozpravy mala pár pripomienok alebo otázok. V porovnaní s naším návrhom zákona vlastne tu nie je upravená kvalifikovaná skutková podstata týkajúca sa konania v prítomnosti detí maloletých, ale to je niečo, čo by sa dalo, samozrejme, upraviť v druhom čítaní. Myslím, že je to tiež dôležité, aby takáto kvalifikovaná skutková podstata pri tomto trestnom čine bola, keďže práve prítomnosť maloletých detí je často súčasťou domáceho násilia a je to teda o niečo opäť závažnejšia forma, pretože tam máme aj ďalšie obete, ktorými sú práve tie deti.
Ďalej by som možno, ak by sa dalo vysvetliť tú definíciu spoločného obydlia. Trochu sa obávam, že akým spôsobom by sa to v praxi preukazovalo, že čo konkrétne by bolo potrebné splniť, pretože Trestný zákon nepozná osobitne úpravu spoločného obydlia a že či by to nebolo v praxi nadbytočné a či by sme tým neminimalizovali situácie, ktoré by tento nový trestný čin pokrýval.
Toľko mojich pár postrehov a ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Ďakujem.