Videokanál poslanca

Ďakujem vám veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Milé kolegyne, kolegovia, koniec včerajšej rozpravy bol taký zaujímavý, že sme tu riešili teda profesijné pracovné skúsenosti kolegyne Zuzany Števulovej a z vyjadrení pána poslanca Ľuptáka som teda pochopila, že on vlastne prácu v mimovládnych organizáciách nepovažuje za prácu úplne, a pritom je to práca ako každá iná, často je aj extrémne finančne podhodnotená, a pričom vo veľkej časti prípadov ide o prácu, v ktorej ľudia, ktorí ju vykonávajú, suplujú to, čo by inak mal robiť štát. Väčšina ľudí ju robí skôr zo zápalu pre verejnoprospešný cieľ, inak by to ani nevydržali. A keďže sa teda pán poslanec Ľupták zaujímal o profesijný životopis ľudí z nášho poslaneckého klubu, tak ja som si pripravila taký krátky prehľad o mojej pracovnej kariére, pracovných skúsenostiach.
Od roku 2011 pôsobím ako advokátka, predtým som pôsobila ako advokátska koncipientka, počas vysokej školy som absolvovala, rok stážovala aj tu v parlamente a od roku 2015 som sa angažovala aj v mimovládnom sektore, poskytovala som pro bono právne poradenstvo pre LGBTI+ ľudí a v roku 2020 som sa stala aj spoluzakladateľkou občianskeho združenia Dúhové rodiny, ktoré sieťuje rodiny párov rovnakého pohlavia na Slovensku. Okrem toho som sa tiež venovala canisterapii a s mojou labradorkou sme chodili do domova pre seniorov, do detského domova, do autistickej škôlky a túto pomoc pre seniorom a deti sme tiež vykonávali s mojou labradorkou vďaka občianskemu združeniu. Sú to teda pestré činnosti, ktoré som robila aj v rámci mimovládneho sektora a teda dúfam, že som uspokojila váš záujem o to, o profesijné skúsenosti ľudí z nášho poslaneckého klubu.
Ak by vás teda zaujímala aj moja akademická činnosť, tak v nej som sa zameriavala teda obzvlášť v rámci doktorandského štúdia na ochranu ľudských práv, čo teda sa mi mimoriadne hodí tu v parlamente, pretože každú chvíľu tu máme nejaký návrh, ktorý zasahuje do základných práv a slobôd a teda môžem tie moje skúsenosti využiť aj pri podnetoch na Ústavný súd, kde teda skončí aj tento návrh zákona v prípade, ak bude schválený.
A teraz už k samotnému návrhu zákona. V dôvodovej správe sa dočítame vzletné frázy o transparentnosti financovania, o dôvere spoločnosti voči mimovládnym organizáciám. Ako som tu už včera poznamenala v jednej z mojich faktických poznámok, tak je to zaujímavé, že tieto slová, tieto vízie prezentuje práva, práve strana SNS, ktorá sa teda nemôže pýšiť veľmi tým, že by patrila medzi transparentné v rámci financovania kampaní, práve naopak. A ako už všetci dobre vieme, aj to tu odznelo včera, za týmto vznešeným predstieraným cieľom o transparentnosti sa skrýva cieľ skutočný, a to nálepkovanie, stigmatizácia a šikana mimovládnych organizácií, ohrozenie ich finančných zdrojov, vrátane vytvárania priestoru pre ich úplnú likvidáciu. Nedokáže Slovensko zabezpečiť dostatočné zdroje financovania pre pomoc napríklad ženám zažívajúcim násilie? A tieto zdroje si potom organizácie hľadajú v zahraničí, aby ženám v ich ťaživej situácii pomohli? Očakávali by ste, že za toto vyjadríme vďaku a pochvalu zo strany štátu. Nie, treba ich onálepkovať, napísať na nejakú tabuľu zahraničných agentov a vytvárať z nich nepriateľov. Toľko sa o vás, od vás napočúvame o tom, ako chcete mier a pokoj a pritom prinášate len ďalšiu polarizáciu spoločnosti.
A ani sa nepokúšajte argumentovať americkým zákonom FARA. Už k nemu pár slov odznelo aj včera. Ten má absolútne iný účel, ako tu už odznelo, bol prijatý v roku 1938 s účelom kontrolovať zahraničnú propagandu a podvratnú činnosť, obzvlášť zo zahraničných nacistických zdrojov. Ten zákon vôbec nehovorí, že mimovládne organizácie financované zo zahraničia musia byť osobitne niekde zapísané, to absolútne nie, asi ste si ho nečítali. Pri svojom vzniku mal za cieľ brániť Spojené štáty americké pred propagandou totalitného nacistického režimu, ktorý sa snažil o zničenie demokracie, hlásal nadradenosť jednej rasy a v dôsledku toho spôsobil vyvraždenie miliónov ľudí. Zákon sa medzičasom vyvíjal od toho roku ´38 a dnes zabezpečuje registrovanie osôb a subjektov, ktoré pôsobia v Spojených štátoch amerických, s tým, že majú zahraničné záujmy alebo pôvodcu. Často sú to teda firmy, štátne organizácie alebo osoby, ktoré majú napojenie na iné krajiny.
Neviem, či ste si pozreli ten register, ale nájdete v ňom teda napríklad desiatky národných organizácií turizmu od Japonska cez Švajčiarsko až po Írsko. Za Českú republiku tam nájdete České centrum v New Yorku a za Slovensko dostanete jeden výsledok, a to firmu SST Aerospace, ktorej zahraničným príkazcom, ako je tam uvedené, je spoločnosť Letecké opravovne Trenčín, akciová spoločnosť. Čiže žiadna mimovládna organizácia, ale americká firma a je prostredníctvom štátna akciová spoločnosť Slovenska, slovenského ministerstva obrany. Toľko k odkazovaniu na tento zákon, americký zákon FARA. Prosím, naozaj to nepoužívajte, lebo ten s týmto nemá nič spoločné.
Čerešničkou na torte je skutočnosť, že tento váš zákon je iba plagiátom Orbánovho zákona, ktorý skončil teda potupnou porážkou na Súdnom dvore Európskej únie. A vlastne to je aj celkom bizarné, že práve SNS kopíruje maďarské zákony, ale teda dalo by sa odľahčiť, že aspoň v niečom tu je progres.
Len pre pripomenutie, v prípade maďarského zákona išlo o zavedenie povinnosti osobitnej registrácie pre organizácie, občianske spoločnosti, ktoré priamo alebo nepriamo prijímajú zahraničnú pomoc vo výške presahujúcej určitú prahovú hodnotu, potom povinnosti podávania vyhlásenia a zverejňovania, pričom stanovujú možnosť uložiť sankcie týmto organizáciám. Čiže v prípade vášho návrhu zákona je zjavné, že ide iba o plagiát tohto Orbánovho originálu. Len ma teda zaráža, že SNS chce vlastne pre Slovensko zabezpečiť prehru na Súdnom dvore Európskej únie.
A keďže teda, neviem, asi ste možno nemali čas si naštudovať, ako tento originál vášho plagiátors... dopadov na tom Súdnom dvore, tak skúsim iba v krátkosti zhrnúť. Súdny dvor Európskej únie rozhodol, že maďarský zákon, ktorý ste teda okopírovali, je v rozpore s princípom voľného pohybu kapitálu podľa čl. 63 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a práva na súkromný a rodinný život, práva na ochranu osobných údajov a zdržovacieho práva podľa čl. 7, 8 a 12 Charty základných práv Európskej únie.
Milí kolegovia, kolegyne z SNS, keď už predkladáte takýto návrh zákona, robíte si teda hanbu, že predkladáte návrh zákona, ktorý je v rozpore s právom Európskej únie, tak majte aspoň taký malilinkatý kúsok odvahy a normálne to tam napíšte. Prečo sa tvárite, že to je v súlade s právom Európskej únie, keď očividne nie je?
Pán poslanec Lučanský, ktorého tu dnes nevidím, tu včera spomínal, že však aj na európskej úrovni sa pripravuje obdobná legislatíva. Veľmi zábavné. Návrh smernice, ktorou sa stanovujú harmonizované požiadavky na vnútornom trhu týkajúce sa transparentnosti zastupovania záujmov vykonávaného v mene tretích krajín. To je teda ten návrh, ktorý je na stole v rámci Európskej únie, a je to teda filozoficky podobné práve tomu americkému FARA. Cieľom je registrovanie subjektov, ktoré presadzujú záujmy v prospech tretích krajín s cieľom ovplyvňovať prípravu, tvorbu alebo vykonávanie politiky či právnych predpisov, alebo verejný rozhodovací proces v Únii. Čiže to je absolútne niečo iné ako to, čo tu predkladáte nám, a aj tým zámerom je práve zabrániť vplyvom Ruska či Číny v rámci Európskej únie.
Alebo chcete tvrdiť, že napríklad mimovládna organizácia, ktorá má financie z nórskych fondov na krízové centrum pre ženy s deťmi, prostredníctvom tohto krízového centra presadzuje nórske politické záujmy na našom území s cieľom ovplyvniť právne predpisy či vykonávanie politiky? Ja neviem, dáva vám to zmysel? Ja by som teda povedala, že cieľom je pomôcť ženám a deťom v krízových situáciách, a keďže Slovensko nedokáže dostatočne zabezpečiť ani financie pre takéto služby, tak vďakabohu, že teda máme napríklad nórske fondy, ktoré to zachraňujú.
Z odôvodnenia návrhu Európskej komisie, prečítam: „Tento prístup sa výrazne líši od prístupov v niektorých iných jurisdikciách, ktoré sa charakterizujú ako zákony o tzv. zahraničných agentoch. Takéto zákony často obsahujú opatrenia, ktoré neprimerane obmedzujú priestor občianskej spoločnosti prostredníctvom stigmatizácie, zastrašovania a obmedzovania činnosti určitých organizácií občianskej spoločnosti, novinárov alebo obhajcov ľudských práv. Označenie zahraničný agent," vy ste to teda definovali inak, ale je to principiálne to isté, „v týchto zákonoch má často za cieľ oslabiť finančnú stabilitu, ako aj dôveryhodnosť organizácií, na ktoré sa tieto zákony zameriavajú."
Čiže návrh, ktorý je na pôde Európskej únie, na ktorý ste sa tu odvolávali včera, výslovne návrhy, ako ste predložili, kritizuje a dištancuje sa od nich. Tak neviem, používate aspoň ako analógiu tie návrhy, na ktoré naozaj odkazujete.
A keď už ste teda spomínali európske právne akty, tak si povedzme niečo aj o rezolúcii prijatej v januári tohto roka, ktorá sa týka mimovládnych organizácií čerpajúcich zdroje z Európskej únie. Dočítame sa v nej aj veľa inšpiratívnych vecí, ktoré vám dávam do pozornosti. Európsky parlament vyzdvihuje prácu mimovládnych organizácií, to som ja teda vo vašom návrhu nenašla, ani v tej dôvodovej správe, možno som prehliadla, upozornite ma, že to tam niekde je, Európsky parlament tiež vyjadruje svoje hlboké znepokojenie nad útokmi na mimovládne organizácie v niektorých členských štátoch, vrátane návrhov zákonov, ktoré mimovládne organizácie ukladajú, ktoré jej ukladajú diskriminačné povinnosti, ktoré obmedzuje ich aktivity. Tak neviem, to už asi netreba komentovať.
Rezolúcia tiež kritizuje online a offline obťažovanie a napádanie ľudí pracujúcich v mimovládnych organizáciách a negatívne verejné vyjadrenia na ich adresu. V tomto by sa napríklad pán predkladateľ Huliak mohol nájsť. A jediný zoznam mimovládnych organizácií, ktorý táto rezolúcia spomína, sa, samozrejme, netýka nálepkovania organizácií, ktoré majú zdroj zo zahraničia, ale Európsky parlament pripomína svoju výzvu, aby organizácie, ktoré vykonávajú aktivity v rozpore s hodnotami Európskej únie, vrátane nenávistných prejavov či šírenia dezinformácií, boli uvedené v databáze EDES, to je v zozname osôb alebo subjektov vylúčených zo zmlúv financovaných z rozpočtu Európskej únie. Ale som vlastne aj rada, že sa teda zaujímate o to, čo Európska únia chystá a chcete to aj proaktívne riešiť, dávam teda do pozornosti, že dnes Európsky parlament schvaľuje smernicu o boji proti násiliu na ženách a domácemu násiliu, z ktorej sme vychádzali aj pri návrhu novely Trestného zákona, ktorú sme na túto schôdzu predložili spoločne s poslankyňami Jurík, Števulovou a Simonou Petrík a venuje sa teda najmä kybernetickému prenasledovaniu a obťažovaniu, ale širšie aj nenávistným prejavom, ktoré sú obrovským problémom v našej spoločnosti. Je to tlač 238. Keby ste si chceli poznačiť, 238.
Pevne verím, že tento návrh podporíte, určite by to bolo užitočnejšie ako stigmatizovať a šikanovať mimovládne organizácie, ktoré robia mimoriadne záslužnú prácu, za ktorú si zasluhujú našu, naše poďakovanie naozaj za to, koľko činností aj namiesto štátu realizujú v prospech ľudí na Slovensku.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Viete, kolegovia, kolegyne, ja mám taký sen, že čo keby sme legislatívu, zákony, ktoré prijímame v tomto pléne, prijímali naozaj po tom, čo si to odkonzultujeme s ľuďmi, ktorých sa to dotýka, a v prvom rade budeme prijímať návrhy zákonov, ktoré im pomáhajú a ktoré ich podporujú a ktoré zlepšujú ich situáciu. Lebo ja mám pocit, že strana SNS má takú fantastickú schopnosť robiť pravý opak. Vidíme to aj pri kultúrnych návrhoch zákonov, kde naozaj už protestuje snáď každý jeden subjekt v rezorte kultúry, a vidíme to aj pri tomto návrhu zákona.
Zuzana už vlastne vo svojom príspevku spomenula, že aj rada vlády pre mimovládne neziskové organizácie prijala negatívne stanovisko voči tomuto návrhu zákona, možno sa to teda pánovi poslancovi Ľuptákovi nebude páčiť, ale prečítam aj slová podpredsedu rady vlády pre mimovládne neziskové organizácie Marcela Zajaca: "Návrh z dielne poslancov SNS negatívne postihne všetky typy mimovládnych neziskových organizácií od sociálnych, zdravotníckych, vzdelávacích cez športové, kultúrne a environmentálne až po tie, ktoré sa venujú ochrane ľudských práv, menšín či boju proti korupcii. Týmto zákonom sa nijak nezvýši transparentnosť občianskeho sektora, týmto zákonom sa pletie bič na aktívnych občanov, robia sa zásadné rozdiely medzi rôznymi formami súkromného kapitálu, stigmatizuje sa občianska spoločnosť a neúnosne sa zvyšuje štátna byrokracia."
Tak skúsme naozaj počúvať ľudí, ktorých sa zákony, ktoré prijímame v tomto pléne, dotýkajú.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ondrej, ty si v úvode veľmi dobre poukázal na tie také akože vznešené frázy v dôvodovej správe o transparentnosti predkladateľov tohto návrhu zákona. Mňa to teda mimoriadne zaujalo a jednak aj v tej súvislosti, že pritom tu máme iný návrh zákona, ktorý negatívnym spôsobom ovplyvňuje transparentnosť, a budeme tu mať iné ďalšie, ktorý, ktoré rovnakým spôsobom k tomu pristupujú. Ale mňa to zaujalo aj v kontexte toho, že predkladatelia sú teda z poslaneckého klubu SNS, ktorý teda nepatrí zrovna medzi, SNS nepatrí zrovna medzi politické strany, ktoré by vyhodno... by boli vyhodnocované za najtransparentnejšie, čo sa týka financovania a financovania kampaní. Len keď sa pozrieme na výsledky teda hodnotenia parlamentných volieb, ktoré sme mali v septembri, na jeseň teda, tak to bolo hodnotenie 52,1 %. Úplne niekde v spodnej časti rebríčka. Pri posledných prezidentských voľbách to bolo ešte horšie, 43 %, čo sa týka hodnotenia transparentnosti. V zásade mnohé aj zákonné požiadavky neboli splnené, základné princípy transparentnosti strana SNS teda pri financovaní svojich kampaní veľmi neuplatňuje v praxi, tak mne to príde naozaj zaujímavé, že teda zrovna tento návrh odôvodňujete potrebou transparentnosti. A prečo teda rovno nepoviete, čo je vaším zámerom, len sa slabošsky vyhovárate na nejakú transparentnosť, ktorú vy ani neviete v praxi realizovať pri fungovaní vašej vlastnej politickej strany a vlastných vašich kampaní?
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Mňa teda veľmi zaujalo, akým spôsobom pán minister hodnotí, čo sme nesprávne označili za protiústavné alebo protizákonné, lebo mám pocit, že je asi jasnovidec, pretože mnohé z tých prípadov, ktoré pomenoval, nie sú ukončené. Čo sa týka ochrany oznamovateľov, prebieha správne konanie voči ministerstvu vnútra, prebiehajú súdne konania, ani jeden z tých prípadov nie je uzavretý. Zároveň ani Ústavný súd neskonštatoval, že zrušenie Úradu špeciálne prokuratúry nebolo v nesúlade s ústavou, toto rozhodnutie ešte nepadlo, takže neviem, akým spôsobom vy viete prejudikovať, ako konkrétne orgány, ktoré v týchto prípadoch rozhodujú, rozhodnú, lebo my teda tie rozhodnutia ešte nepoznáme.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za tvoj veľmi cenný príspevok. Hovorila si veľa o tom aj, aké aktivity je potrebné robiť.
Aké zmeny je potrebné prijať a priniesť v oblasti rodovo podmieneného násilia a nie je toho málo. A ja úplne rozumiem tomu, že sa to nedá robiť hneď, ale možno by sme mohli začať aspoň diskusiou. A mňa v tomto kontexte naozaj mrzí, že opakovane sa stáva, že keď prinášame rôzne témy vrátane tejto na ľudskoprávny výbor, tak koalícia ten výbor sabotuje. A chcela by som, aby to odznelo aj v tomto pléne, že to naozaj nepovažujem za správne.
Skúsme začať aspoň tou diskusiou, veď hádam sa nebojíte s nami diskutovať, pán minister spravodlivosti. Je to naozaj smutný obraz. My sa snažíme vždy vecne a konštruktívne vnášať rôzne témy. Dnes sme chceli diskutovať o zrušenej výzve na ochranu ľudských práv, ktorá sa týka aj rodovo podmieneného násilia, aj takéto projekty tam spadali. A opäť to vyzerá tak, že záhadne majú všetci poslanci a poslankyne z koalície, ktorí sú v tomto výbore, iné pracovné povinnosti. Pritom to začína o 45 minút a niektorých tu aj vidím.
Tak skúsme naozaj k tomu pristupovať tak, že sa snažme spolu aspoň diskutovať a hľadať tie riešenia. Veď my nič iné nechceme. Naozaj vás k tomu vyzývam a prosím, lebo sa to opakuje dookola.
Ďakujem.

Vážení kolegovia, vážené kolegyne, druhý deň tu diskutujeme o návrhu novely, nevyhlásenej novely Trestného zákona, teda pokiaľ mám aktuálne informácie a nebola stále vyhlásená. Pán minister možno by nám mohol dať aspoň vedieť, že či už doputovala na ministerstvo spravodlivosti od predsedu parlamentu a kedy potom plánuje vyhlásenie tejto novely Trestného zákona v Zbierke zákonov tak, aby bol dostatočný priestor pre rozhodnutie Ústavného súdu.
Vláda niečo pokazila, preto sme tu. Tak je potrebné napraviť jej chybu. Konkrétne teda pokazila ochranu preživších znásilnenia a iných násilných trestných činov. A opravujeme teda dĺžku premlčacích dôb, teda snažíme sa zachovať tú pôvodnú pred promafiánskou novelou, aby bolo aspoň zachované status quo. Ale už to tu odznelo, že s týmto sa nemôžeme uspokojiť. To je naozaj len oprava chyby. Nestačí, že zachraňujeme túto situáciu, mali by sme sa namiesto toho konečne pohnúť vpred v boji proti rodovo podmienenému násiliu.
Ale keďže sa už teda veľmi vpred nehýbeme, tak využijem tento priestor aspoň na to, aby sme sa porozprávali o tom, ako by sme sa vpred pohnúť mohli. Teda dúfam, že to nebude úplne len môj monológ. Už tu v predchádzajúcich príspevkoch odznelo pomerne dosť o redefinícii znásilnenia. Áno, myslím, že by sme sa všetci mali jednoznačne zhodnúť na tom, že akákoľvek sexuálna aktivita bez súhlasu je jednoducho neakceptovateľná. A je úplne na mieste, aby to presne takto definoval a postihoval Trestný zákon. V tomto kontexte by som aj na margo kolegu z KDH chcela poznamenať, že by sme sa potom o tých jednotlivých slovíčkach mohli radšej baviť v druhom čítaní, lebo teraz vlastne šesť mesiacov nebudeme môcť o tomto návrhu zákona tu v pléne diskutovať, tak možno len do budúcna, keby sme skúsili tak k tomu pristupovať.
Ďalšou dôležitou témou v oblasti boja proti rodovo podmienenému násiliu je téma sexuálneho obťažovania. My sme presvedčení v Progresívnom Slovensku, že Trestný zákon by mal rovnako obsahovať aj trestný čin, konkrétne prečin sexuálneho obťažovania, a to v koalícii zvyknete sexuálne obťažovanie často spomínať vo vzťahu k vyšetrovateľke Santusovej. Tak ja verím, že to nepoužívate len ako takú argumentačnú floskulu, ale že vám na odstraňovaní a postihovaní sexuálneho obťažovania skutočne záleží.
Ten pozmeňujúci návrh, ktorý sme práve k sexuálnemu obťažovaniu dávali, ste síce nepodporili, ale možno teda v budúcnosti sa zachováte inak, keď už o tejto téme, v tomto kontexte hovoríte. Objektom takéhoto trestného činu je ochrana slobody, ľudskej dôstojnosti pred správaním sexuálneho charakteru, ktoré vytvára zastrašujúce, nepriateľské, ponižujúce, zneucťujúce alebo urážlivé prostredie. Toto môže zahŕňať napríklad nútenie k obnažovaniu, k sebaukájaniu, vynucovanie si sexu alebo iných sexuálnych aktivít, vystavovanie osoby pornografickému alebo inému hrubému a urážlivému materiálu proti jej vôli, sexuálne gestá a ďalšie podobné aktivity.
To naozaj zažíva dennodenne množstvo ľudí na Slovensku, najmä žien, ale nielen žien a je tiež dôležité sa tejto téme poctivo venovať. A mali by sme spraviť aj v tomto pléne niečo pre to, aby sme v boji proti sexuálnemu obťažovaniu sa pohli vpred.
V Európe dlhodobo pozorujeme pozitívny trend v náraste počtu krajín, ktoré menia jednak právnu definíciu znásilnenia, tak aby bola založená na súhlase a zároveň do svojich právnych poriadkov zahŕňajú prečin sexuálneho obťažovania. Tak ako to odporúča aj Istanbulský dohovor. Ten, ktorý aj viacerí poslanci a poslankyne, ktorí v aktuálnom parlamente sedia, odmietli s tým, že ho vlastne nepotrebujeme, lebo si to vieme implementovať aj sami. S týmito argumentmi odmietol parlament Istanbulský dohovor v roku 2019, takmer 5 rokov uplynulo. A nič.
Tieto slová zostali prázdnymi floskulami, nejako sme to nedokázali implementovať napriek tomu, že sa to používalo ako argumentácia.
Ďalším problémom, ktorý súvisí s rodovo podmieneným násilím, je domáce násilie. Trestný zákon dnes neupravujú, neupravuje samostatnú skutkovú podstatu trestného činu domáceho násilia, čo znemožňuje adekvátnu odpoveď aj nášho právneho systému na toto závažné a komplexné porušenie ľudských práv. Áno, aj toto je porušovanie ľudských práv, aj o tom radi v koalícii hovoríte, tak skúsme nájsť nejakú spoločnú reč aj v tejto téme. Trestný zákon by podľa nás mal byť preto rozšírený o nový trestný čin zaradený medzi trestné činy proti rodine a mládeži za trestný čin týrania blízkej osoby. My sme takýto návrh predložili ako novelu Trestného zákona, kde sme navrhovali aj kvalifikovanú skutkovú podstatu v prípade, ak pri spáchaní tohto činu sú prítomné maloleté osoby, teda deti, čo je, žiaľ, častý jav.
Ďalšou oblasťou, ktorú sme tu sa snažili otvoriť v tomto pléne ešte pozmeňujúcim návrhom k novele Trestného zákona je týranie blízkej osoby. Kde si myslíme, že by bolo vhodné do znenia skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej a zverenej osoby doplniť kontrolu alebo monitorovanie každodenných aktivít. Element kontroly je totižto jedným z kľúčových indikátorov násilia voči blízkej osobe. Myslíme si tiež, žeby bolo vhodné skutkovú podstatu rozšíriť aj o obmedzovanie slobody, dnes tam je len formulácia o bezpečnosti v súčasnom znení. A práve to obmedzovanie slobody je častým prvkom týchto skutkov.
Všetky tieto návrhy, ktoré som práve pomenovala, sme už v tomto pléne predkladali, či už vo forme pozmeňujúcich návrhov, alebo ako samostatnú novelu Trestného zákona. Ani jeden ste, žiaľ, v koalícii nepodporili a ja chcem teda naivne veriť, že len preto, že išlo o opozičný návrh. Hoci aj to mi príde smutné, pretože by sme podľa môjho názoru mali návrhy posudzovať, rozhodovať sa podľa toho, čo je najlepšie pre spoločnosť a čo je najlepšie pre ľudí, ktorí v našej krajine žijú. To mi príde vlastenecké.
My budeme, samozrejme, ďalej predkladať aj tieto, aj ďalšie návrhy týkajúce sa rodovo podmieneného násilia, pretože nám na tejto téme nesmierne záleží a záleží nám na tom, aby sme pomohli ľuďom, ktorí takéto násilie zažívajú a je ich mnoho.
Budeme ich predkladať aj v kontexte napríklad smernice o boji proti násiliu páchanému na ženách a domácemu násiliu, ktorá sa intenzívne venuje napríklad kybernásiliu. A ja by som chcela naozaj veriť, že v týchto témach dospejeme raz, snáď čoskoro, čím skôr v tomto pléne k zhode. A pomôžeme tak, aby niektoré ženy, deti, ale aj muži sexuálne násilie, alebo obťažovanie nikdy nezažili. Ak ho už aj zažijú, aby páchatelia boli naozaj riadne potrestaní. Ďakujem

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážené dámy, vážení páni, ja už začnem tak tradične citátom z programového vyhlásenia vlády: „Vláda bude presadzovať také zmeny, ktoré povedú k zlepšeniu ochrany žien a detí pred domácim násilím, efektívnemu stíhaniu a sankcionovaniu páchateľov násilia voči deťom, páchateľov sexuálneho vykorisťovania a obťažovania vrátane postihu skutkov v online priestore." To je záväzok z programového vyhlásenia vlády, ktorý ste aj vy viacerí tu schválili. Zatiaľ sme sa teda toho nedočkali, ak ste to teda nemysleli tak, že najprv niečo zhoršíte a potom to akože budete naprávať a tým dosiahnete to zlepšenie. Dočkali sme sa predsa zhoršenia ochrany obetí a preživších násilných činov.
Až keď vláda pochopila, aký veľký prešľap to je, osvojila si náš návod, ako situáciu zachrániť, ktorý sme spoločne s poslankyňami Števulovou a poslankyňou Jurík doručili na úrad vlády. V súvislosti so znením programového vyhlásenia vlády spomeniem tiež náš návrh na zavedenie nového trestného činu domáceho násilia, pretože je s ním plne v súlade. Ako som citovala, zaviazali ste sa k zlepšeniu ochrany žien a detí pred domácim násilím. Dnes sme tu o tomto návrhu hlasovali. A ako hlasovala koalícia, ktorá si tento záväzok dala vo svojom programovom vyhlásení vlády? Väčšina sa zdržala. Ale štyria poslanci hlasovali proti. Poslanec Glück, poslanec Mažgút, poslanec Kotlár a poslanec Lučanský. Štyria poslanci, ktorí sú proti tomu, aby Trestný zákon osobitne postihoval domáce násilie. Dokážem ešte pochopiť, že v rámci nejakých tých koalično-opozičných vzťahov nechcete podporiť opozičný návrh, hoci teda si myslím, že by ste to mali posudzovať podľa toho, čo je dobré pre ľudí na Slovensku, tak ako my sa snažíme aj pri vašich koaličných návrhoch, ale proti?
Ešte raz zopakujem, poslanci Glück, Mažgút, Kotlár, Lučanský boli proti návrhu zlepšenia ochrany žien a detí pred domácim násilím. Podľa mňa veľmi smutné, naozaj. A nikto z nich tu teraz nesedí, ale bola by som rada, keby ste aj vy možno s nimi viedli debatu o tom, akým spôsobom tu hlasovali a ako sa postavili proti ochrane obetí a preživších domáceho násilia.
Ale späť k tomu, čo nás doviedlo do tohto bodu, k tomu, že tu teraz vedieme túto rozpravu. Úmysel, alebo chyba? Ja vlastne dodnes neviem, a už to tu odznelo v rozprave, že je to také zmätočné a možno pán minister spravodlivosti ešte vystúpi v rozprave a skúsi to jasne pomenovať, mohli by sme si vlastne aj povedať, že to je jedno, že či omyl to bol, alebo to bol úmysel, ale nie je to jedno. Je legitímne vedieť, ako táto vláda funguje. Takže úmysel, alebo chyba?
Ja si skôr myslím, že to skutočne úmysel nebol, ale aby ste nepôsobili ako úplní babráci, tak ste sa potom hrali, že to skrátenie premlčacej doby vlastne podporujete a že je to správne aj pri násilných trestných činoch. Toto je teda tá jedna možnosť. Tá druhá je, že ste to spravili úmyselne, aspoň teda časť ľudí, ktorí hlasovali na vláde, časť ľudí tu v pléne, alebo ja neviem, kto všetko o tom vedel, keď sa to tu diskutovalo, možno by mohli za seba povedať poslanci, ktorí tu sedia. A teda táto možnosť je, že ste to spravili úmyselne, zatajili ste to a chceli ste, aby sa to takto nejako v tichosti zmenilo, pretože to nikde nebolo ani v dôvodovej správe, ani v žiadnej rozprave to nikde neodznelo, že sa skracujú aj premlčacie doby pri násilných trestných činoch a že vôbec by táto novela Trestného zákona sa mala akokoľvek dotýkať násilných trestných činov. Takže buď úmysel, alebo chyba. A ja vlastne ani neviem, že čo je horšie. Ale bola by som rada, kebyže máte odvahu povedať to jasne, že ako to teda celé bolo. Opätovne teda vyzývam aj ministra spravodlivosti, aby sa k tomu vyjadril.
A teraz k niektorým argumentom, ktoré na obhajobu skrátenej premlčacej doby následne odzneli. To ako keby ste sa snažili to nejako celé zachrániť a tváriť sa teda, že to nebola nejaká babrácka chyba. Odznelo tu, že má ísť o nejakú motiváciu k nahlasovaniu týchto trestných činov. To je úplne že absolútne nehorázny nezmysel. Potvrdil to v tejto sále dokonca aj generálny prokurátor Maroš Žilinka, čo teda na máločom sa zhodneme, ale na tomto sa zhodneme, že dĺžka tej premlčacej doby, a teda jej skrátenie, neovplyvňuje motiváciu obetí, teda preživších trestných činov. Ja si teda naozaj neviem predstaviť preživšiu traumatizovanú sexuálnym násilím, ktoré zažila, že si bude niekde odpočítavať, či má ešte čas na nahlásenie trestného činu a ešte si to tak vypočíta, aby sa stihlo aj vzniesť to obvinenie, pretože to je kľúčové. Až vtedy sa preruší premlčacia doba a začína plynúť nová. Tak, prosím, už to, už to naozaj neopakujte ani teraz, ani v budúcnosti. Naozaj to nijako nemotivuje.
Ďalším tým argumentom, ktorý hlavne minister spravodlivosti používa aj v poslednej dobe, je teda to prerušenie premlčacej doby v prípade vznesenia obvinenia, čo je teda ďalší nezmyselný argument, pretože nijako nesúvisí s tým, čo sme celý čas tvrdili, že je potrebné ponechať preživším čas, aby sa mohli vysporiadať s tým, čo sa im stalo, a keď k tomu dozrejú, tak daný trestný čin mohli riadne nahlásiť v čase, ktorý, ku ktorému dospejú, teda k tomu rozhodnutiu podľa toho, ako sa vyvíja aj ich psychická odolnosť, nastavenie. A to nijako neovplyvňuje skutočnosť, že áno, prerušenie premlčacej doby nastáva v prípade vznesenia obvinenia, ale musíte sa k tomu dopracovať a keď ten čas skrátite, tak logicky k tomu vzneseniu obvinenia ani nemôže dôjsť. Veď to je dosť jednoduchá matematika. A aj keby sa to malo týkať naozaj len malého počtu prípadov, ktoré majú šancu byť následne prešetrené a páchateľ je odsúdený, tak to stojí za to. Naozaj to stojí za to.
Čo je všetko potrebné robiť, aby sa preživšie cítili, že môžu orgánom činným v trestnom konaní dôverovať? To je tiež niečo, čo sme veľakrát tu počuli, že je potrebné hlavne zmeniť celé to nastavenie, aby preživšie nahlasovali tie trestné činy a mali dostatočnú podporu, psychologickú, sociálnu, právnu. Áno, na tom sa zhodneme, ale to nejako nesúvisí so skracovaním premlčacích dôb.
Máme na Slovensku obrovský problém s tým, že preživšie znásilnenia či sexuálneho násilia nenahlasujú tieto trestné činy. A vôbec, nijako vôbec nepomáhajú slová, ktoré sme tu počúvali o tom, že žena si hádam všimne, keď ju niekto znásilní. Verte tomu, že neprejde deň, kedy by si na to nespomenula. Tak, prosím, nešírte takéto naratívy. Toto nevytvorí to prostredie dôvery, v ktorom preživšie budú chcieť tie trestné činy nahlasovať, toto nie. Ak máte tento cieľ, ak chcete takto pomôcť, tak nepodporujte takéto úplne škodlivé vyjadrenia. A skúste sa naozaj aj rozprávať, možno vás sa to netýka, pán poslanec Hazucha by asi nikdy nič také nepovedal, ale skúste sa aj rozprávať so svojimi kolegami, aby takéto niečo nešírili.
Pár slov k účinnosti. Nastavili ste ju teda na 15. marca. Podľa mňa by bolo lepšie to dať o niečo skôr, ale dobre. Je to nastavené na rovnaký deň ako tá mafiánska novela, ktorú ste schválili 8. februára, ale tá stále nie je vyhlásená v Zbierke zákonov, teda kontrolovala som to, nie je tam. Prečo? Tak ste sa veľmi ponáhľali, chceli ste to mať schválené pred Vianocami a teraz sme dnes, koľkého je dnes, 27. februára, a už vám to teda neponáhľa, že nepotrebujete to mať vyhlásené v tej Zbierke zákonov? Nepotrebujete zabezpečiť tú legisvakančnú dobu do účinnosti? Áno, máme tu všelijaké vyjadrenia. Minister Taraba povedal, že on by to minútu pred účinnosťou zverejnil. Jediný cieľ je zamedziť tomu, aby Ústavný súd mohol rozhodnúť včas, aby mohol riadne vykonávať svoju právomoc. A to mi príde aj také celkom zbabelé, lebo hádam sa nebojíte Ústavného súdu, či bojíte? Neviem, minister spravodlivosti by mohol možno povedať, či sa bojí Ústavného súdu, keď to takýmto spôsobom účelovo zadržiava, lebo to by som teda fakt od ministra spravodlivosti nečakala.
K samotnej ešte mafiánskej novele a v súvislosti s tým, čo tu prerokovávame, teda novelu novely, novelu novely, ktorá nebola ešte ani vyhlásená. Pre vylúčenie všetkých pochybností je potrebné povedať naozaj, že ani tento návrh, ani to, čo tu prerokovávame, nemení nič na škodlivosti celej novely Trestného zákona, ktorú ste tu agresívne pretlačili cez parlament s cieľom zabezpečiť beztrestnosť pre vašich ľudí. A táto novela, ktorú teraz tu prerokovávame, novela nevyhlásenej novely, nemení teda nič ani na opodstatnenosti nášho podnetu na Ústavný súd, ktorý dnes teda tri podané podnety spojil do jedného konania.
Ale umožnite mu naozaj rozhodnúť, pán minister spravodlivosti, ak vám teda na spravodlivosti záleží, ak vám záleží na ústavnosti prijímaných zákonov, alebo sa naozaj tak bojíte toho rozhodnutia Ústavného súdu, pán minister? Nerobte to takto zbabelo v rozpore demokratickou deľbou moci, Ústavný súd má mať šancu riadne vykonávať svoju právomoc. Je neprijateľné ho o túto právomoc oberať, a to veľmi dobre viete. Veľmi dobre to viete, že toto nie je správne. A môžete sa odvolávať na to, že všetko je v súlade s lehotami, s tými maximálnymi lehotami, ale viete, že to nie je správne. Viete, že nie je správne zamedziť Ústavnému súdu, aby mohol riadne vykonávať svoju právomoc. Mal by to vedieť každý člen a členka vlády a každý človek aj v tejto miestnosti a obzvlášť by to mal vedieť minister spravodlivosti. Tak to, prosím, nerobte, nezdržiavajte to a zabezpečte to vyhlásenie v Zbierke zákonov.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci, a ďakujem aj kolegyni Števulovej za jej príspevok v rozprave. Aj mi, aj mi tak nejako z toho trochu smutno zostalo a úplne rozumiem, že nemáš nejaký pocit víťazstva, hoci by si ho aj oprávnene mohla mať, lebo je faktom, že dnes by sme tu neboli a nerokovali by sme o tomto skrátenom legislatívnom konaní o tejto novele novely, keby si na ten problém s premlčacími dobami znásilnenie či iných násilných trestných činov neupozornila. To je proste fakt. Sme tu dnes aj vďaka tebe, hlavne vďaka tebe a ja ti chcem za to poďakovať. To je všetko. Ďakujem.

Ďakujem za slovo a ďakujem pánovi ministrovi, že vystúpil, naozaj si to vážim, že sa teda zapojil do tejto rozpravy, asi sa v mnohom nezhodneme aj s tým odôvodnením, aj čo tu odznelo, ale som rada, že aspoň si môžme tie postoje vymeniť.
Mňa teda zaujalo, ako sa odvolávate na to, že ako keby prakticky všetci odborníci vyslovili súhlas s tým skrátením premlčacej doby. Mňa by teda zaujímalo, kto presne, pretože ja poznám množstvo odborných hlasov, ktorí boli teda zásadne proti tomu, aby sa skracovala premlčacia doba a dokonca aj pán generálny prokurátor Žilinka tuto v tejto sále na hodine otázok jasne komunikoval, že skrátenie premlčacej doby nespôsobí žiadnu motiváciu, ako ste sa to snažili prezentovať aj viacerí zo strany koalície, a mňa mrzí teda, že sa to opakuje, do toho ste prišli teda aj s tým novým argumentom, ktorý tiež používate opakovane v posledných dňoch, že teda v prípade vznesenia obvinenia sa prerušuje premlčacia doba a začína plynúť nová. To je, samozrejme, pravda, až na to, že to nesúvisí s tým problémom, ktorý tu máme, že pri mnohých tých činoch, jednoducho tej žene, obzvlášť teda, týka sa to teda aj iných osôb, ale vo väčšine prípadoch žene, trvá naozaj dlhé roky, kým prejde si tou svojou traumou a je vôbec schopná o tom hovoriť, čiže tam nepomôže to, že tá premlčacia doba sa prerušuje a začína plynúť nová, lebo nedôjde k tomu vzneseniu obvinenia v tom čase. Čiže tento argument je jednoducho neplatný. A ja viem, že sa to môže týkať naozaj len malého množstva prípadov, ale my potrebujeme mať tú úpravu zabezpečenú tak, aby každá tá preživšia mala nádej na to, že sa jednoducho ten čin riadne prešetrí a páchateľ bude odsúdený. To je na tom to kľúčové.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo a ďakujem kolegyni Jurík, že to tak výborne zhrnula, celý ten priebeh aj dôvody, ako sme sa sem dostali. A tiež teda chcem vyjadriť môj postoj, že sa nestotožňujem s tým, čo je uvedené v odôvodnení tohto skráteného legislatívneho konania a vrátila by som sa tiež k tej vete, ktorú rozoberala aj kolegyňa Mesterová. Súčasnú úpravu dĺžky premlčacej doby považuje vláda Slovenskej republiky vo všeobecnosti za správnu. To je veta z odôvodnenia. Že súčasnú úpravu dĺžky. Lenže súčasná úprava je tá dvadsaťročná, keďže novela Trestného zákona ešte nebola ani vyhlásená v Zbierke zákonov, to znamená, že je to trochu zmätočné a možno by bolo teda fajn ju čím skôr vyhlásiť, aby vôbec aj sedelo toto celé skrátené legislatívne konanie, pretože bez toho my tu vlastne upravujeme aj to odôvodnenie, vlastne si rozporuje, pretože navrhuje niečo, čo je vlastne teraz platné a účinné, takže to je trošku zmätočné.
Tak tiež chcem apelovať na to, aby novela Trestného zákona bola riadne vyhlásená v Zbierke zákonov a samozrejme aj preto, aby Ústavný súd mohol riadne vykonávať svoju právomoc, pretože je mu to aktuálne znemožňované, čo považujem naozaj v rozpore s demokratickými princípmi našej krajiny.
Ďakujem.