Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne.
Ja by som teda k tejto téme ešte chcela dodať spresnenie, keďže sa tu objavili nejaké otázky o nejakej ideologizácii, čo ma teda dosť zarazilo, že akým spôsobom teda my vlastne ten zákon meníme. V súčasnej dobe je tam uvedené ženské priezvisko osoby inej ako slovenskej národnosti. To znamená, že, ja by som čakala, že teda skôr bude vadiť to, že my tu v zákone máme teraz ako keby upravenú tu situáciu tak, že ženské priezvisko môže mať akákoľvek osoba bez ohľadu na pohlavie. A meníme to na úpravu, priezvisko osoby ženského pohlavia. Osoba ženského pohlavia je normálne právny pojem, takisto v tom istom zákone máme napríklad dieťa ženského pohlavia. Čiže to nie je žiadna ideológia, to je normálne legislatívna úprava v súlade s tým, ako sa zákony píšu. Takže naozaj netreba za všetkým hľadať nejakého bubáka.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ako som už uviedla v mojom úvodnom slove, navrhovaná zmena zákona o mene a priezvisku a ďalších súvisiacich predpisov sa zameriava na odstránenie praktických problémov a znevýhodnení, ktoré vyplývajú priamo z praxe. Teda ide o problémy, s ktorými sa ľudia, a obzvlášť aj ženy, stretávajú v prípade, ak si chcú upraviť priezvisko.
Návrh sme teda pripravovali na základe skúsenosti ľudí a ktorým sa snažíme takýmto spôsobom pomôcť.
Uvediem teda štyri okruhy, ktorých sa dotýka tento náš návrh zákona.
Prvým je možnosť vlastne úpravy priezviska pre deti nezosobášených párov. Nezosobášené páry musia svojim deťom vybrať iba jedno priezvisko, a teda musia sa rozhodnúť, či po mame, alebo po otcovi. A nezosobášení rodičia by po zmene zákona, teda na základe nášho návrhu, mohli určiť pre ich dieťa priezvisko, ktoré bude zložené z obidvoch priezvisk, teda z priezvisk obidvoch rodičov. Vzhľadom na narastajúci počet detí, ktoré sa rodia rodičom, ktorí nie sú zosobášení, v podstate súčasná právna úprava nereflektuje vývoj spoločenský a situáciu, v ktorej žijeme a v ktorej sa nachádzame. Vývoj pomeru detí narodených v manželskom zväzku a mimo neho krátko uvediem. Tento pomer bol v roku 1996, teda deti narodené v manželstve verzus deti narodené mimo manželstva približne 13 ku 2. V roku 2022 sa tento pomer významne zmenil na 3 ku 2. Čiže je úplne zjavné, že tá situácia spoločenská sa mení a vyvíja a my by sme ako najvyšší zákonodarný zbor mali vedieť na to reflektovať.
Druhou oblasťou je možnosť zvoliť si spoločné priezvisko zložené z obidvoch priezvisk osôb uzatvárajúcich manželstvo, a to pre obidve osoby uzatvárajúce manželstvo.
Podľa súčasnej právnej úpravy si vlastne iba jeden z páru môže zvoliť priezvisko tak, že si ponechá aj svoje pôvodné a pridá si to, ktoré majú spoločné. My chceme umožniť ľuďom, aby si mohli obidvaja z partnerského zväzku, teda obidvaja manželia zvoliť priezvisko spoločné, ktoré bude zložené z obidvoch tých priezvisk.
Ono je to vlastne aj paradoxné, teda zvláštne, absurdné, že sa to v súčasnej dobe nedá, pretože ľudia sa vlastne o tom dozvedajú v možnosti, keď už pristupujú k manželstvu a keď pred touto voľbou stoja a vtedy zistia, že vlastne to ani nie je možné. Čiže opäť to vychádza z praxe a z vôle ľudí, akým spôsobom si chcú svoje priezvisko upraviť a chcú mať túto možnosť. Všetko, čo navrhujeme a upravujeme, je vlastne len o tom, dať ľuďom viacej možností, viacej slobody sa rozhodnúť podľa toho, ako vidia svoju vlastnú identitu, ktorá je tvorená práve aj priezviskom.
Dnes si teda manžel nemôže zobrať druhé priezvisko po manželke napríklad a štandardne teda si manželka ponecháva to pôvodné a pripája si aj spoločné. Po našej zmene by si mohli obidvaja teda vytvoriť to spoločné priezvisko zložené z obidvoch ich priezvisk.
Tým tretím okruhom je možnosť mať ženské priezvisko bez koncovky slovenského prechyľovania pre všetky ženy, ktoré si to želajú, a to bez ohľadu na ich národnosť a potrebu jej deklarácie. Ženy dnes síce môžu mať priezvisko bez koncovky -ová, ale v zásade musia na matrike prehlásiť, že sú inej národnosti, čo teda považujeme za neprijateľné, pretože v prípade, ak sa žena rozhodne mať priezvisko bez -ová, tak by sme nemali tomu vytvárať nejaké nadbytočné podmienky a už vôbec nie ako keby nútiť tie ženy k tomu, aby prehlásili nejakú inú národnosť, lebo to sa v praxi deje. Tie ženy, ktoré to priezvisko chcú mať bez -ová, tak potom si zvolia inú národnosť, ktorú uvedú teda v záznamoch. A keď sa nad tým zamyslíme, tak to je úplne absurdné, pretože ten, ten cieľ, ktorý chcú dosiahnuť, sa v podstate takýmto spôsobom deje v zásade s istým obchádzaním zákonov, ku ktorým sú aj motivované vlastne na matrike. Čiže zmenou by sme len zosúladili to, čo sa v praxi deje a odstránili úplne zbytočnú podmienku, ktorá dnes v zákone je ustanovená.
A tým štvrtým okruhom je situácia, ktorá sa týka párov, ktorí uzatvárajú manželstvo alebo registrované partnerstvo v zahraničí, kde teda počas toho právneho aktu si zvolia tiež spoločné priezvisko a toto nie je možné v istých prípadoch, v prípade manželstva sa to týka párov rovnakého pohlavia, v prípade registrovaného partnerstva všetkých párov, nemôžu si vlastne to spoločné priezvisko preniesť aj do slovenského registra, pretože im to nie je umožnené.
My chceme umožniť osobám, ktoré uzatvorili manželstvo alebo iný riadne osvedčený vzťah v súlade s právnym poriadkom iného štátu, zosúladiť si priezvisko prijaté pri uzatvorení manželstva alebo iného riadne osvedčeného vzťahu, väčšinou je to teda registrované partnerstvo, s priezviskom evidovaným matrikou na Slovensku.
Súčasná právna úprava vlastne vytvára nežiaduci stav, kedy slovenskí občania, ktorí uzatvorili manželstvo v prípade párov rovnakého pohlavia, ako som už spomínala alebo registrované partnerstvo v prípade párov rovnakého aj odlišného pohlavia, majú dve odlišné identity s dvomi odlišnými priezviskami v rôznych krajinách.
To samo osebe je naozaj niečo, čo by sme nemali nejakým spôsobom podporovať. Majú teda jednu identitu v krajine, v ktorej zväzok uzavreli vrátane všetkých dokladov a potrebných záznamov v dokumentáciách a druhú na Slovensku, kde majú to pôvodné priezvisko, ktoré si takýmto spôsobom nevedia a nemôžu zmeniť.
Nemožnosť zosúladiť si priezvisko, je vo svojej podstate zásahom do práva na súkromie, ktoré teda patrí medzi základné práva a slobody, a takýto zásah nemá žiadne legitímne odôvodnenie.
Ako som už v úvode uviedla, týmito štyrmi zmenami, ktoré prinášame, by sme odstránili praktické problémy a prekážky, ktorým dnes ľudia čelia a s ktorými sa na nás aj obracajú dlhodobo, dlhé roky. A aj v týchto dňoch, ako som, Jožo, spomínala, sme, keď sme náš návrh komunikovali, tak prichádza ďalšia a ďalšia odozva od ľudí, ktorí presne sa stretli s týmito prekážkami, ktoré sa my snažíme naším návrhom odstrániť.
A teraz je na vás, drahí kolegovia a kolegyne, či im pomôžete.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem vám veľmi pekne.
Vážené kolegyne, milí kolegovia, spoločne s kolegyňami Simonou Petrík, Beátou Jurík a Zuzanou Števulovou sme predložili novelu zákona o mene a priezvisku, ktorej cieľom je odstrániť niektoré praktické problémy, s ktorými sa ľudia stretávajú keď si chcú zmeniť priezvisko v súlade s ich rozhodnutím a želaním, a s ktorými sa na nás aj pravidelne obracajú, aj v tejto chvíli, posledné dni, keď sme komunikovali tento návrh zákona, tak sa ďalší a ďalší ľudia na nás obrátili s tým, že podporujú túto zmenu.
Viac o jednotlivých zmenách uvediem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, ja by som v prvom rade chcela vecne k tomu návrhu zákona.
Odznelo tu nejaké výhrady vo vzťahu ku kolidujúcim demonštráciám a teda zhromaždeniam. Ja tiež mám obavy z toho, ako je to nastavené, či bude naozaj zachované to, čo aj vyplýva z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, že vždy má byť zachované sloboda zhromažďovania v prípade pokojného zhromaždenia. To úplne mi nevyplýva z toho návrhu zákona, či toto bude v praxi aplikované takýmto spôsobom.
A teraz by som chcela pár slov ešte k tomu, čo pani poslankyňa Kolíková otvorila, a teda vyhrážky a útokom, ktorým čelí, mňa to naozaj mimoriadne mrzí. Sama si tu zažívam obdobné situácie, aj mne sa stalo, že som s mojou šesťročnou dcérou bola na verejnosti a čelila verbálnym útokom. A je to niečo, čo by sme nemali nikto akceptovať a tolerovať. A, bohužiaľ, teda aj v dôsledku kampane, ktorú viedli aj koaličné strany aj vo vzťahu k mojej osobe a hoaxy a bludy, ktoré šírili, tak doposiaľ dennodenne dostávam správy, kde sa ma ľudia pýtajú, čo mám medzi nohami, aká som ja pošahaná, zvrátená a podobne, mi odkazujú, a odkazujú mi, že by som nemala byť rodičom. A ja neviem, či vy takéto správy dostávate, ale je naozaj hrozné, keď vám ľudia adresujú odkazy tohto typu a spochybňujú napríklad vaše rodičovstvo. Tak by som vás chcela vyzvať, rovnako ako pani poslankyňa Kolíková, aby ste vážili svoje slová aj pri transfóbnych a homofóbnych vyjadreniach, ktoré, žiaľ, z vašich úst odznievajú často, lebo ony majú svoje dôsledky a ja ich teda dennodenne zažívam.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja budem veľmi krátko vystupovať v tejto rozprave. Ja som sa ako predsedníčka výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny stretla aj s vedením Ústavu pamäti národa na osobitnom stretnutí, kde sme si prebrali naozaj fungovanie ÚPN, aj vnútorné procesy ako majú nastavené, ako fungujú v rámci medzinárodnej spolupráce, akú činnosť, podrobnejšie sme sa venovali tomu, ako svoju činnosť vykonávajú. A musím naozaj povedať, že ide o profesionálnu inštitúciu, ktorá vynikajúco plní svoju úlohu a naozaj aj vo vzťahu k nastaveniu vnútorných procesov, očakávania od zamestnancov a zamestnankýň, je to inštitúcia, ktorá má profesionálne vybudované zázemie a veľmi to chcem oceniť a poďakovať. A rovnako by som chcela poďakovať za všetku činnosť, ktorú vo vzťahu k tým temnejším častiam našich dejín Ústav pamäti národa vykonáva, pretože je to mimoriadne dôležité preto, aby sme si uvedomili a aby sme si pripomínali aj tieto časti našich dejín, ktoré boli formujúce pre našu demokraciu aj pre to, akým spôsobom sa naďalej vyvíja, a aby sme sa aj vyvarovali chybám, ktoré sme už v histórii zažili, pretože aj to je jeden z účelov toho, prečo si aj takéto udalosti dejinné, ktoré sú naozaj temnými obdobiami našej histórie, musíme opakovane pripomínať, aby sme ich už nikdy neopakovali. A naozaj tých aktivít, ktoré ÚPN robí, či už vo vzťahu k akademickej sfére, ale aj smerom k verejnosti, vydávanie publikácií, je naozaj množstvo až po podujatia, ktoré sú namierené aj na mladú generáciu a je to mimoriadne dôležité a ja za to chcem veľmi pekne poďakovať.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, milí kolegovia, vážená pani ministerka, už druhý deň po seba mám tú česť takto večer tu vystupovať v tomto pléne. Na úvod by som chcela obdobne, ako už tu zmienila Zora Jaurová, venovať pár slov jednej reflexii k inauguračnému príhovoru Petra Pellegriniho. Pán prezident vo svojom príhovore odkazoval na významné osobnosti našich dejín. A to výlučne na osobnosti, ktorí sú... mužov. Medzi nimi menoval napríklad Alexandra Dubčeka, Milana Rastislava Štefánika a Ľudovíta Štúra. A teraz prečo o tom hovorím v kontexte tejto rozpravy o zrušení RTVS? Vo vysielaní RTVS nájdete aj dokumentárny cyklus s názvom Prvá.
Citujem z popisu: "Ide o sériu dokumentárnych portrétov žien, ktoré sa ako prvé presadili v rôznych oblastiach života a menili našu spoločnosť k dnešnému obrazu, v ktorom je žena samozrejmosťou vo verejnej sfére. Cyklus je intímnou spomienkou na osobnosti alternatívnych ženských dejín, ktoré zostali popri známych mužských hrdinoch, Štúr, Štefánik či Dubček, takmer neviditeľné. Nájdete tam portréty napríklad týchto žien: Magda Husáková Lokvencová, ktorá sa do dejín zapísala ako prvá divadelná režisérka. Irena Blühová, fotografka, Hana Gregorová, jedna z našich prvých feministiek, Ľudmila Pajdušáková, prvá slovenská astronómka, Zora Jesenská, prvá zakázaná a tabuizovaná slovenská intelektuálka, Sona Kovačevičová, prvá etnografka, Izabela Textorisová, prvá botanička, Ľudmila Šapošnikovová - Aujeská, prvá pilotka.
A toto je presne naplnením verejnoprávnosti RTVS, reflektovať naozaj celú našu spoločnosť, ako aj našu históriu.
A túto úlohu si RTVS plní. Škoda, že sa tento prístup neodrazil aj v inauguračnom príhovore pána prezidenta.
Snáď sa ešte dočkáme a pán prezident bude reprezentovať našu spoločnosť v celej jej rozmanitosti, tak ako to robí aj RTVS.
A teraz k obsahu návrhu zákona. Doteraz tu odzneli viaceré vecné argumenty a fakty, na základe ktorých je zrejmé, že koalícia ide rušiť súčasnú RTVS len z jedného jediného dôvodu, odvolať súčasné vedenie, ovládnuť doteraz nezávislú verejnoprávnu inštitúciu a podriadiť ju svojmu videniu sveta. To vlastne ministerka kultúry priamo povedala, konkrétne citujem: "Musíme v prvom rade vymeniť vedenie RTVS."
Všetky doterajšie vyjadrenia predstaviteľov SNS smerujú k tomu, že z verejnoprávnej televízie chcú spraviť ďalší TV Slovan, či TV Martina a Peter, či ako sa tento romantický kanál ministerky Šimkovičovej a poslanca Kotlára aktuálne volá. Čiže priestor na šírenie konšpirácií a bludov. Ako uviedol pán Machala, verejnoprávna inštitúcia by mala byť práve tou vlajkovou loďou, ktorá by mal otvárať názorové spektrum vecí, aby možno do budúcna zabránila tomu, že nám vznikajú dezinformačné portály. To je pekné, až na to, že to vyzerá skôr tak, že popri tých dezinfoportáloch tu budeme mať ešte aj štátnu dezinformačnú televíziu. Ani minister Taraba sa nezdržal skvostného komentára, konkrétne povedal, že RTVS je roky paródiou vyváženosti a objektívnosti. Tak ja mám skôr pocit, že, žiaľ, aktuálne vedenie rezortu kultúry je paródiou, akú sme tu ešte nemali, a to sme tu už teda naozaj mali všeličo.
Ako tu už viackrát odznelo, návrh zákona je v rozpore podľa nášho názoru s právom EÚ. Ide proti zásade lojality a spolupráce medzi členskými štátmi Európskej únie, a to v konečnom dôsledku znamená porušenie zmluvy o EÚ. Táto zásada je zakotvená v čl. 4 Zmluvy o Európskej únii. Vyžaduje, aby členské štáty vzájomne rešpektovali svoje zásady a podporovali ciele a politiky Európskej únie. Zásada lojálnej spolupráce zahŕňa nielen pozitívne kroky na podporu cieľov únie, ale aj zdržanie sa akýchkoľvek opatrení, ktoré by mohli ciele únie ohroziť. A sloboda médií zahŕňa aj spravodajstvo nezávislé od politickej moci. A zároveň zahŕňa aj spravodajstvo a publicistiku založenú na faktoch, vedecky overených informáciách, či dôkazoch. Verejnoprávnosť neznamená dať priestor hocijakému, aj pomýlenému názoru.
Nemá to fungovať tak, ako si to predstavujete, že na jednu stranu dáme vedkyne a vedcov, ktorí vám povedia na základe vedeckých faktov a jasne dosvedčia, že Zem je takmer guľaté teleso, má tvar genoidu ku ktorému sa najviac približuje tvar rotačného elipsoidu.
A na druhú stranu dáte ľudí, ktorí majú názor, že to tak nie je, hoci nepredložia žiadny vedecký dôkaz.
Alebo že pomyselnej arény diskusnej hodíte vedcov, lekárky, odborníkov, odborníčky, ktorí vám jasne dokážu, že sme tu mali pandémiu a predpokladám, že všetci v tomto pléne sme si to zažili na vlastnej koži, či už vo svojej blízkosti alebo v rodine.
A na druhú stranu dáte ľudí, ktorí majú názor, že to tak nie je a že nás tu mimozemšťania, alebo ja neviem už kto, na nás tu páchajú cez očkovanie genocídu. To nemá s verejnoprávnosťou naozaj nič spoločné, naozaj nič. To sú proste kolosálne hlúposti.
Pristavím sa pri ďalšom spornom bode a tým je etická komisia, teda cenzorský orgán. Z návrhu zákona vlastne nevieme, čo bude mať presne etická komisia vo svojej pôsobnosti, ako bude fungovať, keďže podrobnosti o jej činnosti ustanoví až štatút, ktorý schvaľuje rada, ktorá neexistuje a ktorá ešte teda pár mesiacov existovať ani nebude. Na zamyslenie je, samozrejme, aj celé zloženie etickej komisie, tak ako je nastavené v návrhu, ktoré ani zďaleka nereprezentuje celú spoločnosť a vyberá si z nej len niektoré časti podľa toho, ako si to strana SNS predstavuje.
Bonusom v celom tomto legislatívnom procese je dnes predložený pozmeňujúci návrh, ktorý okrem iného len tak, mimochodom, a zrazu zvyšuje odmenu aj generálnemu riaditeľovi, aj členom, členkám rady, a teda ja som tu sedela takmer celý deň a pýtali sme sa tu na odôvodnenie tohto návrhu, keďže naozaj v prípade členov a členiek rady je to dvojnásobok oproti doterajšej odmene, a pritom tá sa medziročne zvyšuje vzhľadom na to, že je naviazaná na priemernú mzdu, ale žiadne odôvodnenie, žiadnu odpoveď sme tu nedostali. Možno mi to uniklo, ale pýtala som sa aj kolegov a kolegýň a myslím, že to tu naozaj neodznelo.
A na záver ešte jedna otázka pre pani ministerku ako navrhovateľku. Zora Jaurová tu už detailne popísala ten proces voľby prvých členov a členiek rady ako aj generálneho riaditeľa a že to teda v tom celom kontexte, ako je to nastavené, nejako časovo nevychádza, resp. že to bude trvať niekoľko mesiacov, kým tieto posty budú obsadené. Ale mňa ešte zaujali aj ustanovenia, ktoré zakotvujú, že na prvú voľbu členov, členiek rady či generálneho riaditeľa sa ustanovenia zákona, ktoré zakotvujú podmienky pre tieto funkcie, vzťahujú primerane. Ani v dôvodovej správe som k tomu nenašla nič, ani jedno slovo, a teda by som chcela poprosiť pani ministerku, aby vysvetlila, objasnila, prečo sa stanovené podmienky, ktoré sú v zákone zakotvené v § 11 a 12 pre členov a členky rady, majú uplatniť iba primerane pri tejto prvej voľbe a čo to presne bude znamenať, ako sa to bude vykladať, ktoré z ustanovení, ktoré z bodov § 11 a 12 sa nebudú v tejto voľbe používať.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Mňa tiež teda zaujal celý tento proces predkladania pozmeňujúceho návrhu, aj teda tá bodka bola tu a akým spôsobom to bolo realizované tu v pléne. Ale teda naozaj je to pomerne rozsiahly pozmeňujúci návrh, má 19 novelizačných bodov. A teda dva z nich, ako už bolo zmienené, sa venujú navyšovaniu odmeny jednak členov rady na dvojnásobok. Ja chápem, že sme tu mali aj nejakú infláciu, ale dvojnásobok odmeny? A je to tam zdôvodnené iba, že proste sa navyšuje odmena. Tak možno keby sme k tomu vedeli si tu viac povedať, pretože to vyzerá tak, inak, že táto vláda sa vie hlavne postarať o seba a svojich ľudí. Pretože už si sama sebe zvyšovala odmenu a teraz tuto pozmeňujúcim návrhom naozaj na dvojnásobok navyšovať odmenu členom rady, tak keby sme k tomu vedeli mať aspoň nejakú diskusiu a odôvodnenie.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Tá situácia s počtom skrátených legislatívnych konaní je naozaj už alarmujúca. Mali sme tu, myslím, že 42 vládnych návrhov zákonov, z toho len 17 bolo v riadnom legislatívnom procese a 25 zákonov v skrátenom legislatívnom konaní. To je takmer 60 % zákonov, ktoré predkladá vláda, ide v skrátenom legislatívnom konaní.
Tak neviem, už by sa nám to všetkým tu v tejto miestnosti, aj na tej koaličnej strane malo zdať dosť zvláštne, pretože to prekonáva počty skrátených legislatívnych konaní ešte aj z pandemického obdobia, kde teda tiež môžeme polemizovať o tom, ktoré z nich boli vôbec potrebné, ale ešte aj to vláda dokázala prekonať.
A tento prípad je z tých všetkých, ktoré sme tu mali určite jeden z najbizarnejších, pretože naozaj to, prečo tu máme toto skrátené legislatívne konanie, je v dôsledku nekonania ministerky kultúry. To je ten dôvod, prečo nám hrozia momentálne tie hospodárske škody, ktorými odôvodňujete skrátené legislatívne konanie.
Čiže ja sa pripájam k tej výzve, aby sme nepokračovali v tomto procese v skrátenom legislatívnom konaní, aby naozaj tu prebehlo riadne prvé čítanie a následne druhé čítanie môže prebehnúť na septembrovej schôdzi.
Pretože tak sa aspoň trochu priblížime normálnym procesom, ktoré by sme tu mali v parlamente zachovávať.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
V tomto pléne už k návrhu, o ktorom rokujeme, odznelo veľa či už sa týka bezpečnostných aspektov, ochrany ústavných činiteľov či oprávnení polície a iných okruhov, ktoré upravuje tento návrh zákona, ktorý teda novelizuje viaceré zákony. Ja sa budem zameriavať na ľudskoprávne aspekty tohto návrhu zákona, konkrétne prvý novelizačný bod, ktorý sa týka slobody zhromažďovania, a to najmä z kontextu, ktorý súvisí s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a teda tým, ako slobodu zhromažďovania upravuje Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý je pre Slovenskú republiku, samozrejme, záväzný.
Sloboda zhromažďovania je jedno zo základných práv a slobôd, ktoré patrí medzi politické práva, a garantovaná čl. 11 spomínaného dohovoru a vnímame ju ako kľúčovú pre fungovanie demokratických systémov. Chráni právo jednotlivcov zhromažďovať sa pri vyjadrení ich politických, náboženských, spirituálnych, kultúrnych, sociálnych a ďalších postojov a prejavov. Menujem tieto konkrétne, pretože týmto konkrétnym sa práve aj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre venoval. Sloboda zhromažďovania chráni súkromné aj verejné zhromaždenia, vrátane
pochodov, demonštrácií a iných typov protestov.
Ako veľmi dobre vieme, výkon slobody zhromažďovania hral kľúčovú úlohu v politickej histórii európskych krajín vrátane tej slovenskej. Obsah toho, čo chcú organizátori či organizátorky komunikovať zhromaždením, pokrýva sloboda prejavu zakotvená v čl. 10 dohovoru. V kontexte tohto článku sloboda zhromažďovania chráni aj tie zhromaždenia, ktoré môžu obťažovať či vyrušovať osoby, ktoré nesúhlasia s tým, čo zhromaždenie komunikuje. Základným obmedzením, ktoré sa týka zhromaždenia, je to, že musí byť pokojné.
Čo znamená pokojné zhromaždenie Európsky súd pre ľudské práva ďalej bližšie vo svojej judikatúre rozvíja. Ako príklad uvediem, že sa venoval situácii okupácie budovy, ktorá je pokojná, samotná tá okupácia toho priestoru, aj toto môže byť považované za súladné s výkonom slobody zhromažďovania a to dokonca aj v prípade, ak je to zhromaždenie, alebo teda tá okupácia tej budovy v rozpore s právom danej krajiny ustanovujúcom podmienky pre výkon zhromažďovacieho práva.
Toto sú nejaké základné všeobecné princípy a tieto je potrebné aplikovať pri tom, keď posudzujeme jednotlivé body novelizačného článku č. 1 návrhu zákona, o ktorom rokujeme. Konkrétne spomeniem najmä bod 1, ktorý navrhuje doplnenie nového ustanovenia v znení „rušiť výkon práva pokojne sa zhromažďovať sa zakazuje". Ďalej bod 2, ktorý en bloc zadefinováva obmedzenie v okruhu 50 m v prípade mnohých a dokonca nie vyčerpávajúco určených objektov. A ďalej je to bod 6, ktorý sa týka kolidujúcich zhromaždení, k tomu viac poviem o chvíľu, alebo aj dôvodná obava zásahu do súkromie alebo do pokojného užívania obydlia viacerých osôb a, samozrejme, aj na to nadväzujúce pokuty. Tieto všetky ustanovenia, ktoré sú obsiahnuté v novele, je potrebné vnímať naozaj v kontexte všeobecných princípov, ktoré sú dané slobodou zhromažďovania a aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá je pomerne obsiahla, a naozaj mám veľmi vážne obavy, že tieto návrhy tie princípy nespĺňajú.
A teraz, ako som sľubovala, pár slov k protidemonštráciám, resp. kolidujúcim zhromaždeniam. Zmluvné štáty dohovoru majú pozitívny záväzok chrániť výkon slobody zhromažďovania pred násilným narušením protidemonštráciami. Táto povinnosť vyplýva zo záväzku zabezpečiť efektívny výkon slobody zhromažďovania a v prípade teda ak tu máme dve kolidujúce zhromaždenia, štát je povinný zabezpečiť slobodu zhromažďovania tomu z nich, ktorý je pokojný. Európsky súd pre ľudské práva celkom podrobne skúma, či štáty túto povinnosť riadne plnia a či zabezpečujú dostatočnú ochranu pred narušením protidemonštráciou. Ale toto má štát zabezpečovať nie tak, že si zákonom určí všeobecne jednoducho, že tieto zhromaždenia je možné preventívne zakázať, ako je obsiahnuté v návrhu tohto zákona.
Vo vzťahu ku kolidujúcim zhromaždeniam návrh novely zákona o zhromažďovacom práve zakotvuje povinnosť obce zakázať zhromaždenie, ak, a teraz citujem: „existuje dôvodná obava, že dôjde k stretu účastníkov viacerých oznámených zhromaždení, v dôsledku čoho nebude možné zabezpečiť riadny a pokojný priebeh týchto zhromaždení ani s nasadením dostupných síl a prostriedkov, medzi zvolávateľmi nedošlo k dohode o úprave času alebo miesta konania zhromaždení a verejný poriadok nebude možné zabezpečiť žiadnymi menej rušivými opatreniami." A teda keď ste si to vypočuli, tak z navrhovaného ustanovenia nie je zrejmé, ktoré z kolidujúcich zhromaždení má byť zakázané, prípadne či majú byť teda zakázané obidve. Toto ustanovenie teda nie je ani len jasne formulované a obce, ktoré by mali tento zákaz aplikovať, nebudú vedieť ako. A navyše podľa môjho názoru je teda navrhované ustanovenie, ako princíp ani nie je v súlade so slobodou zhromažďovania a ustálenou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorú som sa snažila aspoň v krátkosti načrtnúť, ktorá sa týka kolidujúcich zhromaždení. Pretože naozaj ten všeobecný princíp, že niečo zakážeme len preto, že nevieme zabezpečiť to inak, a vôbec nie vo vzťahu k obidvom zhromaždeniam, naozaj neviem si predstaviť, akým spôsobom by sme to odôvodnili v kontexte toho, ako je sloboda zhromažďovania garantovaná.
A na záver mám už len jednu poznámku. Ja by som bola skutočne rada, keby sme sa venovali bezpečnosti všetkých ľudí na Slovensku, nielen pár vyvolených. Tu za rohom zomreli dvaja queer ľudia len kvôli nenávisti rukami teroristu. Množstvo ľudí na Slovensku čelí nenávisti, vyhrážkam v online priestore aj na ulici. Novinári, ľudskoprávne aktivistky, predstavitelia mimovládnych organizácií a mnohí a mnohé ďalší. Doživotná renta či doživotná ochranka pre premiéra ľuďom ako Matúš Horváth či Juraj Vankulič nijako nepomôže. A teda v duchu inauguračného príhovoru novozvoleného prezidenta by bolo viac ako želané, keby sme v tomto pléne naozaj pomáhali všetkým ľuďom a, samozrejme, riešili bezpečnostnú situáciu všetkých ľudí na Slovensku, pretože tak je ten návrh formulovaný vo svojom názve. A bezpečnostná situácia ľudí, o ktorých som hovorila ja, je naozaj alarmujúca.
Ďakujem. (Potlesk.)