Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne za slovo, aj za toto vystúpenie v rozprave, už sme tu videli všeličo, ale toto je tiež legislatívno-technicky zaujímavé, že vlastne sa tu navrhuje novelizovať nie zákon v nejakom znení, ale novela, ktorá novelizovala ten zákon, no neviem.
A súhlasím s tým, že tiež je to dôsledok toho, akým spôsobom tu prebiehajú procesy, máme tu skrátené legislatívne konanie, ak sa nemýlim, toto je dokonca to skrátené legislatívne konanie, kde v samotnom jeho odôvodnení je uvedené, že cieľom je riešiť dlhodobý problém, čo z povahy veci sa vylučuje, lebo skrátené legislatívne konania nemajú byť na to, že riešime nejaký dlhodobý problém, ak tu takýto dlhodobý problém je, tak, samozrejme, poďme ho riešiť, ale normálne riadnym legislatívnym procesom, kde by ani takéto legislatívno-technické problémy určite nevznikali, resp. by boli v tom celom procese vychytané. A naozaj už ja by som chcela apelovať na to, aby vláda konečne začala k legislatívnemu procesu pristupovať riadne v súlade so zákonom a nerobila si zo skráteného legislatívneho konania riadny prostriedok, pretože už sa to akosi v praxi obrátilo, že už SLK tu máme naozaj na všetko a toto je tiež jeden z tých absolútnych prípadov.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo aj za podporu od poslanca Dostála. Veľmi dobre si to pomenoval a rozdelil naozaj, že sú to dve odlišné veci, ktoré tu máme na stole. Čo sa týka zväzkov párov rovnakého pohlavia, tak aj tam ten spor, ako si ho nazval, je pomerne jasne ustálený už judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, a teda Slovensko by malo prijať právnu úpravu pre páry rovnakého pohlavia, ale to tu nemáme na stole.
Naozaj tento návrh sa týka len toho, aby nedobrovoľne neprichádzali slovenskí občania o slovenské občianstvo, čo je niečo, čo som si myslela, že sa naozaj vieme zhodnúť naprieč politickým spektrom. Nie je v rozpore s ústavou, naopak, v rozpore s ústavou je takýto zásadný zásah do práva na súkromie, a teda rešpektovanie rodinného života.
Ako tu už aj predtým odznelo v tejto rozprave, tak myslím si, že práve tento náš návrh zákona je naozaj na podporu ochrany rodiny, pretože, samozrejme, stratou štátneho občianstva dochádza k zásahu do rodinných väzieb a my tomu chceme zabrániť. Takže na tom by sme sa tiež mali zhodnúť, pretože všetci tu v tejto sále chceme podporovať rodiny a týmto naším návrhom to preukazujeme.
Ďakujem.

Ďakujem vám veľmi pekne za množstvo faktických poznámok, ktoré tu otvorili veľa, veľa tém.
Ja by som chcela reagovať na pána poslanca Gašpara, ktorý teda odôvodnil túto zmenu, ktorá sa týka slobody zhromažďovania tým, aby sa všetky zhromaždenia, aby všetky zhromaždenia prebiehali bez rizika, že sa stane obdobná udalosť ako 15. 5. Až na to, že tam proste nebolo zhromaždenie ohlásené. To nesúvisí absolútne s tým, čo upravuje celý novelizačný čl. 1, a teda úprava slobody zhromažďovania. To sme tu opakovane hovorili aj v jednotlivých rozpravách a to je jeden zo základných problémov celého toho návrhu zákona, že obmedzenia, ktoré prinášate v súvislosti so slobodou zhromažďovania nesúvisia vôbec s bezpečnostnou situáciou. A ako tu naznačil pán poslanec Erik Kaliňák, tak asi súvisia skôr s vašimi vlastnými nejakými boliestkami z minulosti, že sa vám stalo, že niekto vám narúšal vaše zhromaždenie. Ale aj kolidujúce zhromaždenia aj protidemonštrácie sú chránené slobodou zhromažďovania. A áno, má ich vedieť polícia svojimi silami, svojimi schopnosťami vedieť korigovať a zasiahnuť vtedy, keď to prekročí tú mieru, ktorá jednoducho zasahuje už takým závažným spôsobom do slobody zhromažďovania iného človeka, že vtedy, to je základný princíp.
Prečítajte si naozaj judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, aj to posúdenie, o ktorom som tu v rozprave hovorila, určite ho máte v mailovej schránke aj vy. Môžem vám to prípadne ešte aj preposlať. Naozaj, tam to máte dosť jasne uvedené, takže to, že vy nevidíte logický dôvod, prečo by to nebolo možné, napríklad generálne stanoviť 50 metrov, tak si treba naštudovať naozaj judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva. Akým spôsobom sa vykladá to, ako sa má chrániť sloboda zhromažďovania, lebo toto je s tým jednoducho v rozpore. To je tak.
Ďakujem. (Potlesk.)

Prajem pekný deň.
Vážené dámy, milí páni, úplne rozumiem, že už by ste najradšej mali túto schôdzu za sebou vrátane prerokovania návrhu zákona, ktorý sa stal známy ako lex atentát, ale považujeme za dôležité, aby v tomto pléne opätovne jasne odzneli výhrady, ktoré už tu boli do veľkej miery tlmočené, ale tentokrát vo svetle predbežného posúdenia predmetného návrhu zákona Úradom pre demokratické inštitúcie a ľudské práva, Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, ktorý bol koaličným aj opozičným poslancom a poslankyniam doručený včera Národným strediskom pre ľudské práva. A budem o tomto posúdení hovoriť, samozrejme, v kontexte pozmeňujúceho návrhu, ktorý do určitej miery zmierňoval pôvodné znenie zákona, obzvlášť vo vzťahu k slobode zhromažďovania, ktorej sa špecificky toto posúdenie venuje. Tento pozmeňujúci návrh predložil pán poslanec Gašpar, ktorého sme tu v pléne často počuli hovoriť o porušovaní základných práv a slobôd, takže verím, že by ho závery tohto posúdenia mohli zaujímať. Keďže sme v treťom čítaní, ako som už uviedla, budem sa venovať len tým častiam správy, ktorá sa dotýka zmien schválených v pozmeňujúcom návrhu. Ale bolo by skvelé, keby ste si ju prečítali naozaj celú.
Prvý okruh, ktorému sa správa venuje, sú zhromaždenia pri súdoch. Pôvodný návrh zákona upravoval zákaz zhromaždenia v okruhu 50 metrov od objektu, v ktorom má stále sídlo Ústavný súd Slovenskej republiky alebo všeobecný súd, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Pozmeňujúci návrh poslanca Gašpara, ktorý sa pretavil do spoločnej správy výborov, upravil toto ustanovenie tak, že vyňal z generálneho zákazu všeobecný súd a preniesol ho do výpočtu situácií, kedy zhromaždenie zakáže obec, a to konkrétne v prípade, ak, citujem: "sa má konať v okruhu 50 metrov od objektu, v ktorom má sídlo, alebo v ktorom vykonáva svoju pôsobnosť všeobecný súd, ak účel zhromaždenia priamo súvisí s rozhodovacou činnosťou všeobecného súdu."
V dôsledku pozmeňujúceho návrhu poslanca Gašpara tu teda máme dve odlišné úpravy vo vzťahu k zhromaždeniam pred súdmi. V prípade Ústavného súdu sa zakotvuje generálny zákaz zhromaždenia v okruhu 50 metrov a v prípade všeobecných súdov zhromaždenie zakáže obec, ak sa má konať v okruhu 50 metrov od súdu, ak účel zhromaždenia priamo súvisí s rozhodovacou činnosťou všeobecného súdu. Teraz aj tento koniec je dôležitý.
A teraz v čom je problém? Ako vyplýva z posúdenia Úradu OBSE, ktoré vychádza z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a reflektovalo práve aj tento pozmeňujúci návrh, citujem: "Pokiaľ ide o súdne konanie, kým individuálny zákaz pokojného zhromaždenia v bezprostrednej blízkosti súdnych budov môže slúžiť oprávnenému záujmu, a to chrániť súdny proces v konkrétnom prípade pred vonkajšími vplyvmi, resp. zabezpečiť, aby v danom prípade nebol narušený riadny výkon spravodlivosti, čím sa chránia práva účastníkov uvedeného súdneho konania, zákaz by však mal byť prispôsobený úzko na dosiahnutie tohto záujmu na základe posúdenia konkrétnych okolností a nemôže predstavovať všeobecný zákaz formulovaný v absolútnych podmienkach."
Z uvedeného je zrejmé, že navrhovaná úprava nespĺňa limity, ktoré sú dané potrebou chrániť slobodu zhromažďovania, keďže v prípade Ústavného súdu je zakázaný úplne generálne, to tam zostalo, čím teda nie je naplnený test proporcionality a v prípade všeobecných súdov sa síce pozmeňujúcim návrhom upravilo, že sa zákaz týka zhromaždení, ktoré priamo súvisia s rozhodovacou činnosťou všeobecného súdu, ale to nie je dostačujúce. Oprávnenosť zákazu zhromaždenia je totižto potrebné posudzovať vo vzťahu ku konkrétnym okolnostiam konkrétneho prípadu a s ním súvisiaceho zhromaždenia a nie všeobecne súvis s rozhodovacou činnosťou všeobecného súdu. Touto podmienkou sa totižto zabezpečilo iba to, že nebude zakázané zhromaždenie, ktoré sa týka napríklad predraženého verejného obstarávania na rekonštrukciu budovy súdu, ale navrhovaná úprava nezabezpečuje nutnosť posúdenia individuálnych okolností konkrétneho prípadu, kde by bolo potrebné bližšie vyšpecifikovať, aké okolnosti konkrétneho prípadu musia byť naplnené, aby zhromaždenie s ním súvisiace mohlo byť vôbec zakázané. Čiže táto generálna klauzula jednoducho neobstojí v teste, ktorý sa vyžaduje v prípade posudzovania ochrany slobody zhromaždenia.
Rovnako ako v prípade Ústavného súdu je všeobecný zákaz v prípade ostatných inštitúcií, ktoré aj po pozmeňujúcom návrhu zostali v § 1 ods. 6 v nesúlade s princípmi slobody zhromažďovania, a to obzvlášť v kontexte, ako upozorňuje OBSE, potreby zachovávania slobody politického prejavu, s ktorou sa práve dotknuté budovy spájajú. V jadre slobody zhromažďovania je právo zhromažďujúcich si zvoliť miesto, kde vedia najlepšie komunikovať svoje posolstvo voči želanému publiku. Toto je tým pádom narušené. A Úrad OBSE vyzýva k tomu, aby bol tento generálny zákaz úplne odstránený z predmetnej novely zákona.
Ďalším okruhom som kolidujúce zhromaždenia, ktoré boli tiež upravené pozmeňujúcim návrhom tak, že v prípade existencie dôvodnej obavy, ak dôjde k stretu účastníkmi, ktorý nebolo možné odstrániť dohodou o úprave času alebo miesta a pokojný priebeh nie je možné zabezpečiť nasadením dostupných síl a prostriedkov, tak sa zakáže to druhé ohlásené zhromaždenie. To znamená, že tam má prednosť prvé ohlásené.
Judikatúra ESĽP sa extenzívne venuje práve kolidujúcim zhromaždeniam a teraz v čom je problém.
Po prvé, definovanie dôvodnej obavy. Úrad OBSE uvádza, že nestačí púhé podozrenie, obavy a predpoklady, tá hrozba musí byť naozaj reálna. To znamená, že keď si dopredu generálne zakotvíme takúto možnosť zákazu, tak to narúša tú slobodu zhromažďovania, ktorú je potrebné garantovať. Zároveň formulácia, že nasadením dostupných síl a prostriedkov sa nepodarilo zabezpečiť teda ochranu slobody zhromažďovania, tiež naráža na limity a ochranu, ktorá slobodu zhromažďovania musí zabezpečovať. Pretože štát má pozitívny záväzok chrániť slobodu zhromažďovania a to, že nemá napríklad dostatočné dostupné sily a prostriedky, nemôže byť dôvodom pre zásah do slobody zhromažďovania en bloc vopred. A zároveň to, čo tam bolo doplnené a upravené pozmeňujúcim návrhom, kedy pôvodne nebolo jasné, ktoré zhromaždenie má byť vlastne v takejto situácii zakázané, ja som na to síce upozorňovala, ale ten spôsob, akým sa to upravovalo, žiaľ, nie je dobrý a dostačujúci, pretože sa stanovilo generálne pravidlo, že zakázané má byť v podstate neskôr ohlásené zhromaždenie. Štáty však majú povinnosť a teda pozitívny záväzok chrániť pokojné zhromaždenia pred narušením.
A teraz si predstavme, že máme dve zhromaždenia, ktoré sú nejakým spôsobom kolidujúce, a my sa k tomu postavíme len tak, ktoré bolo prvé ohlásené. To nespĺňa tento pozitívny záväzok štátu, ktorý má zabezpečiť ochranu pokojného zhromaždenia. Preto tieto generálne zákazy sú takým spôsobom problematické a naozaj vo vzťahu k judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva jednoducho neobstoja.
Ako som už uviedla, keďže sme v treťom čítaní, venovala som sa len tým častiam tej správy, ktorá sa dotýka zmien schválených v pozmeňujúcom návrhu, ale bolo by naozaj veľmi dobré, keby ste si pozorne prečítali tú správu, ktorú ste dostali aj do mailových schránok, pretože jasným spôsobom tam uvádza, ako je narušená sloboda zhromažďovania tým, ako je formulovaný aj tento už pozmenený návrh zákona.
A preto naozaj zvážme, či takýmto spôsobom chceme do tejto základnej, do tohto základného práva, politického práva ľudí zasiahnuť.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ja by som v kontexte aj vystúpenia pána poslanca Prostredníka chcela uviesť teda realitu, aká je právna.
Náš návrh nijakým spôsobom neovplyvňuje to, ako je zakotvené manželstvo v ústave. Umožňuje iba to, aby ľudia, ktorí uzatvoria manželstvo v zahraničí, získajú štátne občianstvo v tejto súvislosti, o slovenské občianstvo neprišli. To nijako nesúvisí s tým, akým spôsobom je definovaný, alebo nie je definovaný partnerský zväzok na Slovensku.
A len zopakujem, už som to uvádzala v predchádzajúcej úprave, aj dnes uznávame zväzky párov rovnakého pohlavia pre účely pobytových práv, normálne Slovenská republika v prípade, v kontexte garancie slobody pohybu v rámci EÚ, takže to nie je pravda, že by sa tu nejakým spôsobom niečo prelamovalo. To je absolútne to isté.
Dnes už to uznávame a takýmto spôsobom sa to má prepájať iba so situáciou, výslovne je to v tom návrhu zákona uvedené, že len pre účely tejto situácie sa má uznať ten zväzok uzatvorený v zahraničí, aby konkrétna osoba neprišla o štátne občianstvo. Ja by som pevne chcela veriť, že naozaj v tejto miestnosti sú ľudia, ako pán poslanec Prostredník uviedol, ktorí by nikdy svoje dieťa nevydedili v takejto situácii a tým pádom by nemali súhlasiť s tým, že Slovenská republika v podstate vydeďuje svojich občanov v obdobnej situácii.
To je niečo, na čom by sme sa mali naozaj všetci zhodnúť.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za faktické poznámky poslankyni Števulovej. Ja úplne s tebou súhlasím, že odoberanie štátneho občianstva by v zásade malo byť naozaj len v prípade, keď si to tí ľudia želajú, alebo keď naozaj došlo k zisku štátneho občianstva podvodom. A my sa tou úpravou snažíme naozaj odstrániť aspoň túto základnú diskrimináciu, hoci aj v minulosti sme presadzovali zmiernenie celkovej tej úpravy odoberania štátneho občianstva v našom zákone.
A, Ivo Štefunko, ty si veľmi dobre poznamenal práve aj ten paradox v kontexte toho, že mávame tu opakovane debaty o zlom demografickom vývoji na Slovensku a hľadanie riešenia, ako teda získať, posilniť teda obyvateľstvo na Slovensku, aby nám rástlo a tak ďalej. A tu máme situáciu, kedy my vlastne sa zbavujeme ľudí, odoberáme občianstvo ľudom, ktorí, ktorí o neho prísť nechcú, že to je absolútne absurdné. Ja už ani neviem, akým spôsobom sa toto dá komentovať. To nedáva žiadny zmysel, absolútne žiadny.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ako som už uviedla v úvodnom slove, cieľom nášho návrhu je odstrániť súčasný stav porušovania základných práv a slobôd ľudí, ktorí sú nedobrovoľne oberaní o slovenské občianstvo. Podľa dnes platného zákona nestratíte naše občianstvo, ak získate občianstvo svojho manžela alebo manželky, ale toto sa týka len párov odlišného pohlavia. Túto výnimku neaplikuje zákon v prípade párov rovnakého pohlavia. Ak si totiž Slovák zoberie Brita alebo Slovenka Dánku a zároveň prijmú štátne občianstvo svojho manžela či manželky, to naše automaticky strácajú. Naše zákony totiž právne zväzky osôb rovnakého pohlavia, ktoré boli uzavreté v zahraničí neuznávajú, berú to, ako keby neexistovali. Novelizované ustanovenie zákona o štátnom občianstve, to súčasné znenie je v rozpore s ochranou a garanciou základných práv a slobôd všetkých fyzických osôb bez ohľadu na ich sexuálnu orientáciu, a to konkrétne v rozpore s právom na rodinný život, ktorý patrí do základnej, najzákladnejšej sféry ich súkromia. Vo vzťahu k obsahu a rozsahu pojmu súkromný a rodinný život, tak ako je obsiahnutý aj v našej ústave, je nutné vychádzať z definície tohto pojmu, ako ho ustálila judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva. Podľa judikatúry Ústavného súdu je pojem súkromný život obsahovo širokým pojmom, ktorý nemožno obmedziť len na intímnu sféru a úplne z neho vylúčiť vonkajší svet tejto sféry. Ochrana súkromného života jednotlivca teda zahŕňa aj jeho právo nadväzovať a rozvíjať vzťahy so svojimi blízkymi a vonkajším svetom. Ochrana rodinného života sa týka súkromia jednotlivca v jeho rodinných vzťahoch voči iným fyzickým osobám, čo v sebe zahŕňa vzťahy sociálne, kultúrne, ale aj morálne či materiálne. To je z judikatúry nášho Ústavného súdu, ktorý sa odvoláva, samozrejme, aj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá je v tomto kontexte pre nás určujúca. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva pod pojem súkromný život zahŕňa okrem iného aj právo zakladať a rozvíjať vzťahy s inými osobami a do sféry ochrany tohto článku patrí aj sexuálna orientácia či sexuálny život jednotlivca. To je napríklad rozsudok ESĽP Pajić proti Chorvátsku.
Ako ďalej vyplýva z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, pod ochranu rodinného života spadajú vzťahy párov osôb rovnakého pohlavia, respektíve ich stabilný de facto vzťah. Ochrana poskytovaná článkom 8 dohovoru a článkom 19 ods. 2 ústavy, teda právo na súkromie sa jednoznačne vzťahuje aj na tie páry rovnakého pohlavia, ktoré uzavreli manželstvo alebo inú formu zväzku v zahraničí v súlade s právom danej krajiny. Základné práva podľa článku 19 ods. 2 ústavy a článku 8 dohovoru ako aj všetky ostatné základné práva slobody sa musia uplatňovať v súlade so zásadou zákazu diskriminácie vyjadrenej v článku 12 ods. 2 ústavy a v článku 14 dohovoru. Sexuálna orientácia patrí medzi zakázané diskriminačné dôvody spadajúce pod obsah pojmu iné postavenie, čo vo svojej judikatúre potvrdil aj Európsky súd pre ľudské práva. Pri aktuálnej právnej úprave teda dochádza k situácii, kedy štát diskriminuje určitú kategóriu osôb iba z dôvodu ich sexuálnej vzťahovej orientácie, keďže rozlišovacím kritériom pri garantovaní práva na rodinný a súkromný život v kontexte straty štátneho občianstva Slovenskej republiky je skutočnosť, či ide o rodinný život kategórie osôb s inou sexuálnou orientáciou. Takýto stav je, samozrejme, ľudsko-právne neakceptovateľný, a teda aj ústavnoprávne, keďže porušuje ústavu aj dohovor. Strata štátneho občianstva je pritom mimoriadne závažným následkom, s ktorým sa spája strata veľkého množstva práva, ktoré sú práve so štátnym občianstvom spojené. Od volebného práva cez právo na pobyt až po práva sociálneho zabezpečenia. Podstatou zásahu do základných práv a slobôd, ktorý nami navrhovaná novela odstraňuje, je nerešpektovanie ani najzákladnejšieho prvku partnerského vzťahu, túžbu a možnosť byť spolu. Tráviť spolu čas v rovnakom čase na jednom mieste a rozvíjať svoj vzájomný vzťah. Súčasná právna úprava tak doslova trestá dotknuté osoby len pre ich sexuálnu orientáciu tak, že ich stavia pred otázku, kedy sa musia rozhodnúť, či budú plnohodnotne napĺňať svoj rodinný život vrátane nadobudnutia štátneho občana občianstva svojho partnera či partnerky a práv s tým spojených a strpia trest, ktorý im Slovenská republika za toto ukladá, ktorým je strata občianstva, alebo sa vzdajú časti práv, ktoré sa viažu na ich rodinný život v spojení s nadobudnutím štátneho občianstva krajiny manžela, manželky a takáto dilema, pred takúto dilemu by sme naozaj nikoho nemali stavať. Je to v demokratickej krajine absolútne neprípustné, ide o neprimeraný a neodôvodnený závažný zásah do základných práv a slobôd dotknutých osôb. Súčasná právna úprava tak neprípustne zasahuje do najintímnejšej sféry akéhokoľvek medziľudského vzťahu, ktorý musí byť pred externými zásahmi najprísnejšie chránený. V právnom štáte, ktorý zabezpečuje riadnu ochranu a garanciu základných práv a slobôd je neprijateľné, aby dochádzalo k takým neprípustným zásahom, ktoré obmedzujú realizáciu a možnosť rozvíjať rodinný život, a ktoré trestajú dotknuté osoby za plnohodnotné napĺňanie ich rodinného života, a to priamo samotnou právnou úpravou. A takým závažným trestom, ako je strata slovenského občianstva, nedobrovoľná strata slovenského občianstva.
V súčasnosti už 50 krajín umožňuje párom rovnakého pohlavia uzavrieť zväzok, či už vo forme manželstva, alebo registrovaného partnerstva a, samozrejme, aj Slováci a Slovenky odchádzajú do týchto krajín, idú tam študovať, pracovať. Nachádzajú si tam partnerov, partnerky a tým pádom dochádza aj k tomu, že tam uzatvárajú zväzky a bytostne sa ich táto situácia dotýka. Slovensko ich teda trestá stratou štátneho občianstva a nezmyselne prichádza o vlastných štátnych občanov a občianky. Oberá konkrétnych ľudí o štátne občianstvo, a to len z dôvodu ich identity a napĺňania ich rodinného života. Niečo, čo by nám všetkým malo byť úplne vzácne.
Dôkazom tejto neprijateľnej reality je aj nedávno medializovaný prípad pôvodne slovenského občana Lukáša, ktorý koncom leta 2022 uzavrel manželstvo s britským občanom a na základe tohto zväzku získal britské občianstvo.
V dôsledku toho mu bolo doručené rozhodnutie Slovenska o tom, že mu odoberajú slovenské občianstvo.
Lukáš mi akurát včera napísal mail v reakcii na môj príspevok na sociálnych sieťach, kde som informovala o tomto návrhu zákona a s jeho dovolením z neho zacitujem: "Ohľadom toho návrhu novely zákona o občianstve, chcel som sa poďakovať. Ten Slovák, ktorého spomínate v tom príspevku na facebooku, som ja. Vážim si, že Progresívne Slovensko takto rýchlo reaguje na tento prípad a že prichádzate s týmto návrhom. Budem držať palce. Viem, že parlamentná matematika a cynizmus tejto vládnej koalície to asi nepustí, ale aj ako gesto to veľa znamená a rozumní ľudia to ocenia aj tak. Štát totiž patrí všetkým občanom rovnako.".
Ďakujem. (Potlesk.)

Vážené kolegyne, milí kolegovia, spoločne s kolegyňou Zuzanou Števulovou a Ondrejom Prostredníkom sme predložili návrh novely zákona o štátnom občianstve, ktorého cieľom je odstránenie porušovania základných práv a slobôd, ktoré je spôsobené súčasnou úpravou zákona o štátnom občianstve. V súčasnosti sú LGBTI+ ľudia, ktorí získajú občianstvo svojho manžela alebo manželky oberaní o slovenské občianstvo. To je v demokratickej krajine absolútne neprípustné.
Viac o našom návrhu poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, milí kolegovia, ako už pani poslankyňa Števulová vo svojom príspevku uviedla, prerokovanie tohto návrhu zákona je obzvlášť dôležité v situácii, v ktorej sa dnes celospoločensky nachádzame a v kontexte toho, že aj dnes tu budeme rokovať, teda hlasovať o návrhu zákona, ktorý je známy ako lex atentát. Máme tu totižto v spoločnosti mnoho ľudí, ktorí čelia útokom, vyhrážkam, vlastne žijú úplne v prostredí neustáleho strachu a obáv o svoj život, ale aj o svoje fungovanie vôbec v spoločnosti, pohybe, pohybu sa po verejnosti vrátane ich rodinných príslušníkov. V mojom príspevku sa budem venovať špecifickej situácii, ktorej čelia ženy, ktoré sa venujú ochrane ľudských práv, špecificky reprodukčných práv, presadzovaniu práv LGBTI+ ľudí, či iných menšín a ľudí s utečeneckou skúsenosťou. Tomuto problému sa venujú krajiny naprieč celou Európou a v podstate naprieč celým svetom. Tento týždeň v utorok sme na parlamentnom zhromaždení Rady Európy prerokovali a takmer jednomyseľne schválili rezolúciu, ktorá sa práve situácii ľudskoprávnych aktivistiek venuje. Rada by som vám teda pri tejto príležitosti priblížila, čomu tieto ženy čelia a čo je potrebné spraviť, aby sme túto neprijateľnú situáciu zvrátili.
Na úvod úryvok z knihy Ženy a moc od Mary Beard, ktorú som čítala práve cestou do Štrasburgu zhodou okolností a v ktorej opisuje, akým vyhrážkam a umlčiavaniu ženy, ktoré pôsobia vo verejnom priestore, čelia.
Citujem: "Invektívy nevyvoláva to, čo hovoríte, ide o to, že ste si dovolili prehovoriť. A obsah invektív a vyhrážok to potvrdzuje, keďže pozostávajú z predpokladateľného menu znásilnení, bombových atentátov, vraždy a tak ďalej.
No výrazná podkategória sa zameriava na umlčanie žien a neustále sa opakujúci výrok znie: ´Drž už p..., k... .´
Iní sľubujú, že ženy prinútia mlčať. Dostala som tweet so slovami: ´Odseknem ti hlavu a ošukám ju.´ Niekto kto sa vyhrážal americkej novinárke, si na twittri zvolil nick Bezhlavá sviňa. Zatiaľ čo iná dostala takúto perlu: ´Mali by ti vytrhnúť jazyk.´" Toto je dokonalá ukážka toho, čomu dennodenne mnohé ženy čelia len preto, že sa zapojili do spoločenskej diskusie. Len preto, že chcú mať pri rozhodovaní svoj hlas.
Bývalá komisárka Rady Európy pre ľudské práva Dunja Mijatovičová v marci tohto roku uviedla: "Obhajcovia práv žien svojou obdivuhodnou prácou a odvahou aktívne prispievajú k budovaniu spoločnosti bez predsudkov a diskriminácie žien a dievčat a ich nároku na sexuálne a reprodukčné zdravie a práva. Treba predchádzať hrozbám a obťažovaniu obhajcov práv žien, treba ich vyšetrovať a sankcionovať, pričom treba povzbudzovať a podporovať ich úsilie o presadzovanie a ochranu sexuálnych a reprodukčných práv." Obhajkyne ľudských práv sú vystavené rodovo špecifickému násiliu, či online, alebo offline, ako tu už odznelo, vrátane verejného zahanbovania, zverejňovania osobných údajov, tzv. doxing a sexuálneho osočovania. Cieľom obťažovania je podkopať ich dôveryhodnosť a odradiť ich od pokračovania v ich činnosti, umlčať ich. Často sú aj obeťami aj rôznych foriem diskriminácie.
Rezolúcia, ktorú sme na parlamentnom zhromaždení Rady Európy prijali, definuje ochrankyne ľudských práv ako aktivistky, členky mimovládnych organizácií, ale aj zdravotníčky, aktérky zo súkromného sektora, výskumníčky, právničky, študentky, učiteľky, umelkyne, odborárky, blogerky, štátne zamestnankyne či novinárky. V podstate všetky ženy, ktoré sa zapájajú do spoločenskej diskusie. V kontexte zmenšujúceho sa občianskeho priestoru obhajkyniam ľudských práv často chýba uznanie a ich prínos je minimalizovaný, čomu nenapomáha ani extrémna rôznorodosť ich postavenia a rôznorodosť ich práce.
Čomu teda konkrétne čelia? Ako som už aj uviedla, sú často ohrozované a napádané za to, čo robia, za myšlienky, ktoré propagujú a za to, kým sú a za koho sú vnímané. Dostávajú konkrétne hrozby voči ich vlastnej osobe, ale aj voči rodinným príslušníkom, a to s cieľom umlčať ich. Máme tu tiež rozvinuté antigenderové hnutie, ktoré ich považuje za hrozbu, pretože spochybňujú tzv. tradičnú víziu žien v spoločnosti. Vzhľadom na tieto výzvy a prekážky je nevyhnutné bojovať proti dezinformáciám o právach žien a obhajcoch ľudských práv a zabezpečiť ich digitálnu bezpečnosť. To je niečo, s čím máme obrovský problém aj tu Slovensku. Nárast populizmu a mizogýnie v Európe má negatívny vplyv na ich prácu a často sú aj terčom cielených hromadných nenávistných kampaní, čo je vlastne aj dobre zdokumentované. Obhajkyne ľudských práv pracujúce na ochrane sexuálnych a reprodukčných práv žien čelia stigmatizácii, zastrašovaniu, útokom a niekedy aj stíhaniu. Útoky smerujú na ich česť či povesť, ale môžu byť aj fyzické. A k čomu teda konkrétne vyzvala rezolúcia Rady Európy voči teda všetkým zmluvným krajinám, kde patrí aj Slovensko a bola teda, pripomínam, prijatá takmer jednomyseľne. Po prvé, podpísať, ratifikovať a implementovať Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a boji proti nemu, ako aj implementovať Deklaráciu OSN o obhajcoch ľudských práv, zabezpečiť vykonávanie rozsudkov ESLP v súvislosti so situáciou všetkých obhajcov ľudských práv. Zrevidovať trestné kódexy s cieľom zahrnúť diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie, rodovej identity a prejavu a pohlavných charakteristík berúc do úvahy prierezový rozmer.
Toto je niečo, čo tiež nám ešte chýba v našom Trestnom zákone. Vyšetrovať a stíhať páchateľov, zabezpečiť, aby trestné konania súvisiace s rodovo špecifickými trestnými činmi boli ústretové k obetiam a rešpektovali práva obetí. Ale aj posilniť dôveru občianskej spoločnosti vo verejné inštitúcie. To je niečo, v čom taktiež dlhodobo zlyhávame a sme práve na opačnej trajektórii. Poskytnúť tiež predvídateľné financovanie ich práce, čo je tiež problém, ktorému čelíme aj v uplynulých mesiacoch, ako aj poskytovať školenia všetkým ľuďom, ktorí sa vo svojich pracovných povinnostiach stretávajú práve s ich činnosťou.
Návrhom, ktorý sme spoločne s poslankyňou Zuzanou Števulovou predložili a o ktorom budeme dnes hlasovať, môžeme spraviť aspoň jeden krok, jeden malý krok vpred, ktorým vyšleme jasný signál, že ako najvyšší zákonodarný zbor sa odmietame prizerať útokom, ktorým mnohí ľudia na Slovensku čelia. Že ich považujeme za neprijateľné a že chceme týmto ľuďom zabezpečiť ochranu, ktorá pomôže zmierniť útoky a nenávisť, ktorej čelia. Ďakujem.