Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo.
Ja som pozorne počúval vaše vystúpenie a musím povedať, že celých desať minút ste sa venovali reforme a reorganizácii štátnej správy a nie k návrhu zákona o zmene volebného obdobia. Takže desať minút sme počúvali niečo, čo nie, čo nesúvisí s týmto návrhom zákona. Iba toľko. Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. A ja sa pripájam takisto k prejavu pána Polláka, bolo to výborné, ale iba z jednej časti, pán Pollák, pretože ak ste uviedli čas 12.41 h, že sme tu štyria alebo piati poslanci za vládnu koalíciu, tak by som rád doplnil ten údaj. Za Progresívne Slovensko v tomto čase tu nebol nikto, a pardon, predsedajúci, za KDH nikto, za SaS pán spravodajca a osem poslancov za SLOVENSKO. Takže ak tvrdíte o tom, že niekto tu zarába veľké peniaze a je to z platov a prác našich spoluobčanov, tak to neplatí iba, len pre jednu stranu, ale aj pre ostatnú alebo pre tú druhú. Takže buďme v tomto, tak by som povedal, rovní navzájom, pretože si to zaslúži tá úroveň poslancov, ktorí sú v tomto parlamente.
Rád by som sa dotkol alebo vyjadril, alebo možno pre občanov dal takú informáciu o tom, prečo vlastne sú dôvody krátenia daňového bonusu, pretože to tu bolo veľmi obšírne rozprávané, a teda zdôvodňované. A podľa internetu, čo som teda našiel, tak dôvody na vrátenie daňového bonusu sú tri alebo štyri možno. Prvé je duplicitné uplatnenie - obidvaja rodičia si uplatnili bonus na to isté dieťa. Druhý je vysoký príjem - ak mesačný základ dane prekročí hranicu, v ktorej sa nárok na bonus kráti. Potom je to zmena podmienok, to znamená, ak dieťa prestalo byť vyživované, ukončenie štúdia alebo tak ďalej. Súhlasím, je tu aj zmena legislatívy od roku ´25, ale nemôžete to všetko hodiť len na jeden, na jeden jediný dôvod a to je zmena legislatívy.
Pokiaľ ste týka práce a činnosti Rómov, chcem pozdraviť svojho kolegu a veľmi dobrého kamaráta Emília... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Ja to tak vnímam, že hľadáte akékoľvek spôsoby, aby ste dehonestovali správu, ktorá je predložená, a hľadali akékoľvek dôvody na to, aby ste túto správu, a teda zahraničnú politiku, nejakým spôsobom očiernili. Mňa veľmi zaujala tá myšlienka, ktorú ste povedal, pán poslanec Dej, že aby sme nechali Ukrajinu, nech sa rozhoduje sama. Neviem, či my zasahujeme do rozhodovania a samostatnosti Ukrajiny, ale skôr sa mi tak zdá, že Ukrajinu riadi niekto úplne iný a ona sama vôbec nie. Rovnako som bol prekvapený, že neviete, čo bolo výsledkom návštevy delegácie Slovenskej republiky v Amerike u pána prezidenta Trumpa. Všetky médiá o tom písali a každému musí byť jasné, že je to strategické rozhodnutie o výstavbe novej jadrovej elektrárne, ktorá bude mať priamy dopad na cenu energií na Slovensku. To nie je otázka jedného volebného obdobia, to nie je otázka jedného roka a to nie je ani otázka tohto zasadnutia alebo týchto prázdnych rečí, to je otázka budúcnosti Slovenska.
A ďalšia vec, ktorou som prekvapený, štyri svetové strany. Pán Dej, ja vám poviem taký možno naivný, ale predsa len príklad. Predstavte si, že v mieste vášho bydliska budú štyri obchodné domy: sever, juh, východ, západ. Dva z nich, sever a juh, budú zbombardované, západ bude zatvorený a vy nebudete mať inú možnosť, len ísť do toho jedného štvrtého. A pokiaľ do toho štvrtého, do toho obchodu ste nikdy nechodili alebo budete s ním mať veľmi zlé vzťahy, tak vás jednoducho nemusia pustiť. Je to o tom, že sa vytvárajú korektné vzťahy na všetky strany tak, aby naša slovenská ekonomika mohla komunikovať so všetkými.

Ďakujem za slovo.
Mňa z prejavu pána poslanca Krúpu v podstate zaujala tá posledná fáza jeho prejavu alebo teda rozpravy, kde s potešením prekvapivo deklaroval teda, že už mesiac nemáme ruskú ropu. A myslím si, že, pán Krúpa, bolo by dobré, keby ste si uvedomili, že ten nedostatok ruskej ropy dopadol na dopravcov, dopadol na všetkých vodičov, pretože sme museli platiť a platíme v podstate vyššie pohonné hmoty. Dopadol na podnikateľskú sféru. Dopadol na to, že vláda musela prijať rôzne opatrenia, síce nepopulárne, ale musela. Jednoducho to, že z východu nešla ropa cez ropovod Družba, bolo politické rozhodnutie, malo dôsledok, malo to ťažký dôsledok na hospodárstvo našej spoločnosti. Takže ma práve prekvapila tá vaša radosť z tejto udalosti.
Nevynímajúc o tom, že pán Šimečka v čase volieb priamo asi deň alebo dva pred samotnými voľbami v Budapešti deklaroval, že Budapešť je plná ruských agentov. Tak teda to som veľmi prekvapený, že až toľko ruských agentov pomohlo súčasnej vládnej alebo teda strane vyhrať tak výrazne voľby. Takže troška to tak ako nekorešponduje s tým, čo rozprávate a ako to mierite, pretože aj v Rumunsku voľby na prezidenta tiež zmanipulovali ruskí agenti, nakoniec sa museli konať opakovane. Takže tiež, čo, z tohto môjho pohľadu teda vnímam takto.

Ďakujem za slovo.
Ten prejav bol naozaj taký širokospektrálny a ťažko je zareagovať na niektoré podstatné veci. Mňa však zaujala tá vaša otázka, keď ste sa pýtali, či rozumieme alebo teda vieme, čo sú to kultúrno-etické otázky. Vtedy som si spomenul, že na jednom rokovaní Národnej rady prišla kolegyňa z opozície a sama nevedela deklarovať alebo povedala, že tomu nerozumie a nevie, čo to je, tak mi dovoľte, aby som to prečítal, aby tomu porozumeli jednak zástupcovia opozície, ale aj občania všeobecne.
Takže kultúrno-etické otázky sú spoločensky citlivé témy týkajúce sa hodnôt, hodnôt morálky, identity a ľudských práv, často rozdeľujúce verejnosť na konzervatívny a liberálny tábor. Zahŕňajú otázky ako interrupcie, registrované partnerstvá, adopcie detí pármi rovnakého pohlavia či eutanázia. Hlavné oblasti a diskusia: sú to hodnotové témy, ako je umelé prerušenie tehotenstva, ochrana života od počatia. Potom je to rodina a práva, právo zrejme, registrované partnerstvá, manželstvá osôb rovnakého pohlavia, práva LGBTQIA+ komunity, vzdelávanie a výchova, sexuálna výchova na školách, vplyv cirkvi na štátne inštitúcie. A v oblasti etiky vedy, bioetické otázky, eutanázia, asistovaná reprodukcia. Ak sa pozrieme na preambulu Ústavy Slovenskej republiky, kde je presne zakotvená charakteristika Slovenského štátu, tak tuná je presná výpovedná hodnota toho, čo sú to teda kultúrno-etické otázky.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Ja by som sa naozaj vyjadril k tomu, čo bolo povedané jednak zo strany kolegyne. Ten zákon, ktorý je vami predložený, naozaj bude mať vplyv na celé Slovensko. Mne osobne teraz naozaj chýba to vyjadrenie Asociácie vodárenských spoločností a rovnako si myslím, že by sa k tomu malo vyjadriť aj ÚRSO, aj ministerstvo životného prostredia aj z toho dôvodu, že v podstate takéto zákonné úpravy môžu mať vplyv na cenu vody pre občanov, a myslím si, že dosť výraznú. Rovnako som presvedčený o tom, že možno ste v tom, tej časti prípravy opomenuli na jednu dôležitú vec, ktorá by vodárenským spoločnostiam veľmi, veľmi pomohla, a to je vecné bremeno, ktoré sa týka pozemkov, ktoré nie sú vo vlastníctve vodárenskej spoločnosti, ale cez ktoré idú tieto líniové stavby. Dôvod nebudem vyjadrovať, lebo je dosť obšírny. Rovnako si myslím, že by bolo vhodné zakomponovať do návrhu zákona, alebo riešiť to, alebo taký stav, ktorý býva vždy problémom pre občanov, keď to vidia, a to je skutočnosť taká, že by sa mali budovať nové línie vody a kanalizácie spoločne, pri jednej ryhe. Lebo často sa stáva, že sa najprv vybuduje voda a potom kanalizácie, alebo naopak. Takže myslím si, že toto by bolo dobré, vhodné doplniť do, alebo riešiť vo vašom návrhu zákona. Ale opakujem, myslím si, alebo teda som presvedčený o tom, že tie vyjadrenia inštitúcií štátnych by mali byť súčasťou tohto návrhu.

Ďakujem.
Pán poslanec, ja si veľmi vážim a teda akceptujem to, že si otvoril myšlienku toho, aby sa k tomuto zákonu vyjadrila aj Asociácia vodárenských spoločností, pretože prijatím tohto zákona to bude mať vplyv na celé Slovensko, pre všetky vodárenské spoločnosti. A tak ako prebieha diskusia, tak vnímam to tak, že viac-menej, alebo návrh tohto zákona je iniciovaný alebo zameraný hlavne na Žitný ostrov a východné Slovensko. Okrem toho existujú aj iné časti Slovenska, ktorých prijatie tohto zákona by sa nejak explicitne dotklo. Nemyslím tým, že je to návrh, že je zlý, ale myslím si, že tá asociácia, ktorá združuje všetky vodárenské spoločnosti v rámci Slovenska, by sa k tomu mala vyjadriť. Takže toto akceptujem a myslím si, že je to správne. A okrem tej asociácie si myslím, že by sa mali vyjadriť aj iné spoločnosti a organizácie.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Pán Lackovič, myslím si, že netreba hádzať všetky okresné úrady do jedného vreca. Takéto skúsenosti, aké máte, sú naozaj nie vhodné a nie dobré. Ja vidím problém v tom, že okresné úrady životného prostredia nemajú problém, čo sa týka kvalifikovaných pracovníkov, skôr je to o tom, že ich počet je poddimenzovaný. Ale problém je aj v tom, že tá legislatíva životného prostredia je veľmi poprepletaná, je veľmi chaotická a ešte niekedy do toho vstupujú aj občianske združenia pri vydávaní stavebných povolení, čo výrazne, výrazným spôsobom komplikuje vydávanie rozhodnutí, ale nehovoríme o tom, že by to malo byť nejaké dlhé obdobie. Takže je to tiež problematika, ktorá si zaslúži samostatne nejaké, nejakú diskusiu alebo rozprávanie, ale naozaj tie odboru životného prostredia odborne, legislatívne aj teda vecne patria pod životné prostredie a pokiaľ ja mám nejaké skúsenosti, tak prednosta okresného úradu nevstupuje do rozhodnutí odborov alebo vedúcich pracovníkov odborov životného prostredia, pretože je to naozaj výsostne odborná záležitosť a odborná vec. Tak len toľko.

Ďakujem za slovo.
Pán predseda Andrassy, ja si takisto vážim a oceňujem to, že ste celú túto problematiku postavili na tú praktickú úroveň. Zadefinovali ste teda, že to nie je vec súčasnej vlády, predchádzajúcej, aj tých predchádzajúcich, lebo naozaj je to, je to problematika, ktorá má dlhoročné, dlhoročný investičný dlh a naozaj ho bude veľmi ťažké nejakým spôsobom jednak dohnať a jednak potom aj v ďalšom období nájsť finančné prostriedky pre vody a kanalizácie.
Ja by som ešte jednu takú poznámočku dal k pánu Lackovičovi, že v podstate ten odbor životného prostredia na okresných úradoch vecne a odborne patrí, aj metodicky patrí pod ministerstvo životného prostredia. Takže z mojej strany ako oceňujem, pán predseda, tú vašu správu. Ja mám skúsenosti teda také, že existujú vodárenské spoločnosti, ktoré naozaj neprivatizujú, naozaj investujú do majetku, aj do takého majetku, ktoré dostali od obcí, a boria sa s ďalšími problémami, ale zas na druhej strane mám informáciu takú, že spoluprácu s ÚRSO-m sa minulý rok dohodli nejaké kroky, ktoré pomohli vodárenským spoločnostiam. Takže ak, kolegovia z opozície, tvrdíte, že táto vláda alebo táto, táto vláda neurobila nič, tak toto je prvá informácia, ktorú by ste si mohli overiť, že naozaj v spolupráci s ÚRSO-m vodárenské spoločnosti posunuli riešenie problémov na takú kvalitatívne vyššiu úroveň.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Mňa osobne veľmi mrzí, že táto, tento návrh zákona vecného charakteru a naozaj potrebného skĺzol do politiky. Do politiky včerajšieho vystúpenia kolegýň a zvlášť dneska ešte vašej, vašej kolegyne a našej kolegyne, pretože si myslím, že politika tuná nepatrí. Tak ako pán predkladateľ, predkladateľ toho zákona hneď na úvod povedal teda, že sa jedná o zákon alebo návrh, ktorý má svoje racio a bude riešiť problémy naozaj občanov na celom Slovensku, nielen na Žitnom ostrove a nielen na východe, rovnaké problémy majú aj iné, iné okresy a iné časti Slovenska.
Ťažko sa počúva, keď rozprávate, že štrnásť rokov vláda Roberta Fica neurobila nič. Ja by som bol veľmi rád, čo urobila predchádzajúca vláda, čo sa týka kanalizácií a vody. Ako sa hovorí, že voda je naozaj boží dar a tak by sme sa k nej aj mali správať a nie jednoducho zatiahnuť do nej, politiku do tejto tému tak politiku a takého charakteru a takého, takej vážnej diskusie, ako ste zaviedli, pretože si myslím, to tam nepatrí.
Takže poprosím vás, kolegyne hlavne z opozície, aby sme sa vrátili k raciu tohto návrhu zákona, lebo naozaj to racio tento návrh má.
Ďakujem.