Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, už takto na konci sa pokúsim byť stručný a vecný. Čo sa týka tohto zákona, tak opäť je podľa mňa veľmi žiadúci a potrebný, nechcem tu absolútne nejakým spôsobom politikárčiť, práve naopak, že vecne priniesť tie pozitíva alebo zlepšováky, ktoré môže priniesť každému jednému starostovi, každej jednej starostke, primátorovi, primátorke. Ide tu o to, takmer 400 obcí a miest sme počas leta oslovili v súvislosti s touto našou pripravovanou novelou miestneho poplatku za rozvoj, oslovili sme všetky obce a mestá, všetky samosprávy, ktoré ku 31. 12. tento poplatok na Slovensku vyrubovali.
Prišlo nám zhruba stovka podnetov, necelá stovka, nejakých 90-niečo, to znamená, že štvrtina tých poslancov, a teda starostov a primátorov zareagovala a dala nám spätnú väzbu v auguste. A aj vďaka necelej stovke týchto podnetov od starostov, starostiek, primátorov, primátoriek sme naozaj sa snažili svedomito pripraviť a predložiť na túto októbrovú schôdzu túto novelu, ktorá môže pomôcť každej jednej samospráve a poviem hneď, akým spôsobom.
Sám som bol päť rokov starostom jednej z najrýchlejšie rastúcich samospráv a dobre viem, že práve rýchlo rastúce samosprávy, kde sa stavia alebo realizuje veľa nových investičných zámerov, je poplatok za rozvoj veľmi silným a dôležitým nástrojom v mnohých, hlavne satelitoch krajských miest predovšetkým okolo Bratislavy, ale nielen, začína byť aj veľmi dôležitou súčasťou alebo otázkou okolia Žiliny, Trnavy, Košíc, proste tam, kde sa počas krátkodobého horizontu stavia, stručne povedané, veľmi veľa nových rodinných domov, ale aj akýchkoľvek iných, lebo, samozrejme, ten poplatok platia aj priemyselné, logistické haly a rôzne iné stavebné objekty. Tak je vnímaný najmä v tých satelitoch ako taký známy bič na developerov, ktorý do veľkej miery pomáha plniť rozpočty mnohých obcí a miest Slovenska. Taký ten najznámejší príklad asi za poslednú dobu bola obec Bernolákovo, ak sa nemýlim, tam majú na účte okolo 6 mil. eur v podstate vďaka tomuto poplatku za rozvoj, lebo tie všetky zdroje, ktoré z neho plynú, musíte alokovať a sústreďovať na jeden bankový účet a máte potom problém tie peniaze minúť nejakým spôsobom, lebo tie ruky starostov sú pomerne zviazané tým, že je veľmi obmedzené použitie, že ako ho môžete použiť a poviem prečo. Čiže my chceme trošku viac rozviazať tie ruky, spružniť to používanie, aby jednoducho sa dali robiť tie veci pružnejšie a efektívnejšie.
Toto je teda tých päť konkrétnych zlepšovákov, ktoré sme do novej legislatívy zapracovali alebo navrhujeme.
Po prvé alebo prvá je, že explicitne rozširujeme možnosť využitia výnosu z miestneho poplatku za rozvoj aj na stavebné úpravy, opravy, rekonštrukciu a obnovu už existujúcich stavieb slúžiacich na účel definovaných v príslušnom ustanovení. Je totiž jasné, že niekedy nie je nevyhnutné ani rozumné stavať nové, ale stačí modernizovať to už postavené. Aj na to by mal poplatok za rozvoj slúžiť. Čiže v tomto prvom bode sa snažíme o to, aby sa z neho dalo aj rekonštruovať, nielen vždy stavať nové veci. A toto práve môže výrazným spôsobom pomôcť, lebo dnes jednak to nie je vôbec v zákone explicitne takto napísané a druhá, že tie obce ani o tomto tu nevedia, je to také celé pomerne dubiózne, ten výklad je nejasný. Takže sme to úplne explicitne dali, naformulovali a tá dikcia je teraz veľmi jasná a môže byť veľmi, naopak, že aj motivujúca pre tie mnohé obce a mestá, ktoré dnes ten poplatok za rozvoj nevyrubujú práve preto, že si hovoria a že však nám sa to vôbec ani neoplatí, aj tak z neho nemôžme, aj tak ho nemôžme alebo by sme ho nemohli využívať na to, čo by sme potrebovali. Že my nepotrebujeme stavať nové veci, ale potrebujeme, ja neviem, rekonštruovať kadečo, hasičskú zbrojnicu, ja neviem, obecné úrady, nejaké klientské centrum alebo čokoľvek iné, školy, škôlky a tak ďalej a tak ďalej. Čiže v tej jednotke, ešte raz, chceme, aby sa z neho dalo aj rekonštruovať, keď už ho má tá obec na tom svojom bankovom účte.
Po druhé, rozširujeme účel, na ktorý je možné použiť výnos z poplatku za rozvoj, a to o veci, ktoré tam dnes chýbajú a tie sú: cintoríny, krematória, infraštruktúra mestskej či obecnej polície, ako aj na budovy obecných a mestských úradov, budovy stavebných úradov a klientské centrá. Čiže toto tam dnes chýba, môžte z neho stavať alebo teda výnos použiť na čokoľvek, ale práve tieto veci tam chýbajú. Dnes tam nie sú a mnohým obciam, aj toto nám písali do tých podnetov, že by uvítali, že keby môžu sanovať a budovať a rozširovať, ja neviem, ten cintorín, alebo si urobiť nejaký nový úrad obecný, stavebný, klientské centrum, jedno to také pekné vzniklo napr. aj v Ivanke pri Dunaji, sa teraz mi javí, ale tiež ho nemohli práve zaplatiť z tohto poplatku za rozvoj, ale zo svojich bežných príjmov, resp. z iných príjmov. A táto druhá vec opäť technicky veľmi môže pomôcť tým starostom manipulovať s týmto, manipulovať nie je možno úplne to správne slovo, jednoducho použiť ho na to, čo naozaj potrebujú.
Tretia vec, rozširujeme možnosť využitia výnosu z miestneho poplatku za rozvoj aj na úhradu kapitálových výdavkov, na kúpu nehnuteľného majetku. To znamená, že ak niekde developer napr. postaví novú škôlku, obec ju bude môcť kúpiť práve z tohto poplatku. Zároveň, samozrejme, platia nejaké, nejaké legislatívne záležitosti, nejaké znalecké posudzovanie a tak ďalej, to je všetko v poriadku, nejakým spôsobom sa toho nedotýkame, ani to nerušíme, len hovoríme, že keď majú veľa peňazí na týchto účtoch z poplatku za rozvoj, tak ho môžu napr. použiť aj na to, aby kúpili rovno už novú hotovú, postavenú budovu nejakým developerom, dajme tomu alebo možno aj fyzickou osobou, hoci to sa nedeje, ale teda tých developerov, máme napr. živý príklad z nedávnej doby z Miloslavova, kde sa takýmto spôsobom kupovala budova novej materskej školy. Čiže tri veci sme si už povedali. Štvrtá z tých piatich je, že upravujeme hornú hranicu sadzby poplatku za rozvoj, a to z 35 na 50 eur za meter štvorcový. Táto zmena zohľadňuje nárast indexu cien komodít, najmä stavebných materiálov, ako aj mieru inflácie, ktorá od legislatívneho prijatia poplatku za rozvoj ešte v roku 2015 alebo od roku 2015 zohľadnená nebola. Máme už rok 2024, čiže 9 rokov za nami, na konci dňa prinesie zmena viac peňazí do obecných alebo mestských kás, niekde kde je to potrebné, naopak, môže extenzívnu až agresívnu výstavbu upokojiť a utlmiť. A toto je tá dôležitá vec, že niekto si môže povedať, že ale však mne sa teraz akoby že predraží nákup tohto rodinného domu, ja neviem, v Šamoríne, pretože je mi vyrubený poplatok za rozvoj, za tento rodinný dom a kupujem si ho v rámci nejakého developerského projektu, developer si to premietol do ceny. No v poriadku, len my musíme a aj touto zmenou sme chceli reflektovať na požiadavky miest a obcí, na ich dlhodobé aj výhľadové existovanie a ich existenciu a musíme pozerať aj predovšetkým na to, že či vlastne tá infraštruktúra v tej samospráve stíha na ten príliš často naozaj že veľmi intenzívny nárast počtu obyvateľov, a tak ďalej.
Čiže rozumným a racionálnym používaním tohto poplatku za rozvoj vieme do veľkej miery utlmovať a upokojovať túto výstavbu a takých príkladov máme mnoho. Ja aj sám alebo môj bývalý Hviezdoslavov spomeniem, kde som starostoval, to bol veľmi pružný nástroj na to, ako jednoducho takýmto spôsobom reagovať na investičné zámery, ktoré už neviete úplne akoby že odmietnuť, lebo v ich územnom pláne mnohí starostovia vždy aj podedia, ale viete aspoň takýmto spôsobom sanovať tú nepriaznivú situáciu, ktorá sa môže vyvíjať nepriaznivo v súvislosti s veľkým zásahom a extenzívnou výstavbou v katastri.
Štyri veci, piata vec, posledná, stanovujeme, že povinnou prílohou zmluvy na základe ktorej má dôjsť k zmene vlastníka stavby, na ktorú bol poplatok za rozvoj obcou vyrubený, musí byť potvrdenie obce o úhrade vyrubeného poplatku za rozvoj. Týmto zvyšujeme vymožiteľnosť pohľadávok na poplatok za rozvoj zo strany samospráv, aby sa nám šikovní developeri po predaji domu nevedeli "vypariť" tak ľahko a rýchlo, ako sa, žiaľ, stáva dnes. Pretože čo sa stáva dnes? Stáva sa častokrát to, že je ten poplatok developerovi, právnickej osobe vyrubený a dom je dajme tomu ešte neskolaudovaný alebo aj môže byť skolaudovaný a väčšinou ho nejaká fyzická osoba, nejaký občan, alebo občianka kúpi a zistí možno až potom neskôr na stavebnom úrade, že ten poplatok stále nebol vyrubený.
A niektoré stavebné úrady sa k tomu môžu postaviť aj tak a niekedy sa aj stavajú, máme aj takéto anonymné podnety, že povedia tomu dotyčnému, no ale my vám neskolaudujeme ten dom, dokým nezaplatíte ten poplatok za rozvoj. Takže ten nový človek, ten už, nešťastník ho nazveme, má nejaký nôž na krku, symbolický, že musí zaplatiť tisíc, 2-tisíc, 3-tisíc euro podľa veľkosti domu, no ale to mal urobiť na začiatok, na začiatku ten stavebník, ktorému bol vyrubený po správoplatnení stavebného povolania tento poplatok, ale on ho, žiaľ, nezaplatil.
Čiže zvyšujeme, stručne, vymožiteľnosť aj tohto poplatku, aby sa nedialo to, čo teraz sa dialo aj v niektorých veľkých projektoch v Bratislave, že sa nám akosi záhadne vyparili tieto skupiny, ktoré developovali naozaj veľké investičné zámery.
Účinnosť navrhujeme od 1. januára 2025, verím, že bude snaha, minimálne snaha posunúť tento návrh do druhého čítania a môžeme sa potom ešte baviť o prípadných nejakých precizovaniach jednotlivých vecí.
Hovorím, poslali sme to, tak ako všetky veci, ktoré sa týkajú samosprávy, aj na ZMOS s prosbou o pripomienky, alebo podnety k tejto veci, takže nielenže oslovujeme zakaždým aj vždy samosprávy, ktorých sa to týka, v tomto konkrétnom prípade 381, všetky, ktoré ho vyrubujú, tento poplatok k 31. 12. 2023, ale aj samotný ZMOS, Združenie miest a obcí Slovenska.
Takže asi toľko. Ďakujem veľmi pekne.
