Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Čím začať? No, vyzeralo to tak, celkom ešte docela nevinne sa dá povedať pred pár týždňami, kedy sme sa o tomto bavili, ale nemilo sme ostali prekvapení dnes, kedy sme teda našli nie jeden, ale potom hneď dva pozmeňováky a my sme hneď na začiatku hovorili, že sami by sme najradšej pozmenili celú túto vec legislatívne vhodným spôsobom sa však nejaví prílepok, ktorým sme hneď na začiatku avizovali, že úplne najideálnejšie a najrozumnejšie a najčistejšie by bolo, keby sme tým samosprávam nemuseli brať na budúci rok žiadne peniaze z tých podielových daní, to znamená v prípade miest a obcí to jedno percento, kedy to klesá z 56,1 na 55,1 a tým krajom pol percenta, ktorým to klesá z 30% na 29,5. Hovoríme o podielových daniach v rámci konsolidácie, že bolo by to celé úplne takto podľa mňa najlepšie aj najférovejšie aj najrozumnejšie aj pre tie samosprávy ekonomicky najvýhodnejšie a zároveň teda tým pádom by si ani nemuseli možno roztápať tie vlastné rezervné fondy. Schválne používam slovo roztápať, lebo ho použilo pred pár dňami aj Združenie miest a obcí Slovenska, ktoré teda samo povedalo, že ide o roztápanie rezervných fondov. Progresívne Slovensko opakovane hovorí, že je to nekoncepčné, nesystémové, dlhodobo neudržateľné, nepredvídateľné a naozaj všetky ne- pred to si môžte dať, proste nie je to dobrý návrh, Tento návrh z dlhodobého hľadiska naozaj nič nerieši, takto sa naozaj fungovať dlhodobo nedá, takto sa to naozaj robiť nemá a nesmie. Veľmi nemilo som ostal prekvapený, keď dneska sme teda našli ten pozmeňujúci návrh, ktorý nie je úplne taký nevinný ako sa možno na prvý moment javí, ale vnímam to tak a možno ma vyvediete z omylu pán kolega, ale nechcete sa asi týmto istým zapodievať na budúci rok, tak ste si tam vsunuli to, že by tie rezervné fondy mali roztápať na krytie bežných výdavkov, nielen do konca budúceho roku, ale až teda do konca roku 2026. Nie je to tam? Neviete, že to je v pozmeňováku, ktorý za chvíľu bude prečítaný? Bude s nami prekvapený?
Dobre...áno..

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Súhlasím s tvojimi slovami pani poslankyňa, že sa tu dá hovoriť do veľkej miery o kompromise a tiež súhlasím s tým, že teda je to kompromis, s ktorým vieme asi všetci žiť. Ale zároveň treba povedať, že presne ako si aj ty spomenula je pomerne málo ambiciózny a ten potenciál bol ďaleko väčší. Škoda, že je nenaplnený. Zároveň, ale je to určite obrovský posun oproti roku 2021, keď si pamätáme všetci na tie prvé predložené zadania alebo tie prvé predstavy, ktoré boli ešte úplne na začiatku v gescii Sme rodina postupne predstavované. Tak toto je naozaj oproti tomu obrovský rozdiel v pred, hoci stále prízvukujem pomerne málo ambiciózny. Ten, ten starý zákon pôvodný má takmer 50 rokov myslím ak sa dobre pamätám je zo 76-teho. Čiže tu už je určite potrebné to osviežiť, novelizovať, inovovať a proste nejakým spôsobom abdejtnúť na tú modernú dobu, ktorú žijeme. A dotknem sa ešte aj okrajovo tej otázky verejnosti, keď som bol starostom ja veľmi dobre sa mi osvedčil inštitút predkladania urbanistickej štúdie, ktorý nie je tak riešený ako by som si úplne predstavoval. My sme vždy na 15 dňové pripomienkovanie zverejňovali aj zadanie pre spracovanie urbanistickej štúdie aj samotnú urbanistickú štúdiu. A toto dvojnásobné 15 dňové pripomienkovanie nám zaručilo nad rámec zákona s verejnosťou prerokovať akýkoľvek väčší investičný zámer. Že tu mi príde taká premárnená príležitosť, že ten nový stavebný zákon toto nerieši širšie. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja budem mať tiež pozmeňovací návrh, ktorý potom na záver upozorním a prečítam, prednesiem. Ešte predtým, než sa k nemu dostanem, mi dovoľte, prosím, nejaký úvod k tomu, potom možno aj širší kontext.
Ja som už v rámci prvého čítania pred pár týždňami hovoril o tom, že je potrebné dať pozmeňujúci návrh a upraviť vec a budem konkrétny. Ide o väčšiu zľavu z mýta autobusom, respektíve verejnej autobusovej doprave. Ten širší kontext určite všetci poznáme. A tu ide o to, že zvýšenie sadzby mýta sa častokrát chybne interpretuje tak, že nebude mať dosah na bežných ľudí, ale predovšetkým kamionistov. Avšak nezabúdajme na to, že mýto platí aj pre autobusy a zvýšenie sadzby mýta sa teda logicky môže prejaviť na cenách cestovných lístkov a to ide v rozpore s logikou motivovania ľudí využívať verejnú dopravu. Samosprávne kraje ako realizátori takzvaných tých dopravných služieb vo verejnom záujme, ako ich všetci poznáme, už roky rokúce apelujú na to, aby neplatili, pokiaľ je to možné, žiadne poplatky z mýta. Treba si uvedomiť, že pri platení mýta zo strany vúciek si štát v podstate prehadzuje peniaze z jedného vrecka – od samospráv – do druhého vrecka, ktorým je rozpočet ministerstva dopravy. My preto hovoríme, že nechajme tie peniaze radšej vúckam, ktoré teda buď nebudú musieť zvyšovať ceny lístkov, alebo ich zainvestujú do niečoho, čo je blízke ľuďom, napríklad nové autobusy.
Na druhej strane aj my chápeme, že platenie mýta motivuje dopravcov k obnovám vozových parkov, ale nezabúdajme na to, že novšie vozidlá platia nižšie mýto. Takže cestou, ktorou navrhujeme ísť, je zvýšiť zľavu, ktorú teraz autobusy pri platení mýta majú, a to zo súčasných 50 % na 70 %. Tých 20 % navyše vzniklo tak, že podľa dôvodovej správy dochádza k nárastu poplatkov o 40 %. Takže tým, že zvýšime zľavu na 70, docielime to, aby sa nárast cien mýta nedotkol bežných ľudí a aby sa toto zvyšovanie, ktoré má aj konsolidačné účely, nepremietlo na plecia prímestskej autobusovej dopravy.
Nechceme, pevne verím, nikto z nás zaťažovať občanov ďalším zvyšovaním poplatkov, drahšou autobusovou dopravou, drahšími cestovnými lístkami, drahším cestovným, ale mali by sme ich, naopak, motivovať využívať zelenú verejnú dopravu. Pretože drahšie mýto, drahšie cestovné sa ich, samozrejme, bytostne, bytostne dotkne a považujem za našu psiu povinnosť ich v tých ťažkých časoch, ktoré na budúci rok budú, ochrániť.
A že nehovorím len na základe nejakej teórie, ale už tá prax samotná nám ukazuje v uplynulých dňoch, že k výraznému zdražovaniu cestovného v autobusoch naozaj príde, pretože máme tu informáciu z 15. novembra, kedy Trnavský kraj informoval, že musí zopakovať súťaž na prímestskú autobusovú dopravu pre okresy Dunajská Streda a Galanta. Prihlásil sa totiž len jeden uchádzač a ponúkol o takmer 30 % vyššiu cenu, než bola predpokladaná hodnota zákazky. Čo sú teda veľmi zlé správy a veľmi zlé plány na budúce časy. Kraj predpokladal, že zákazku na roky ´26 až 2028 sa mu podarí vysúťažiť za 36 miliónov, ale napokon to teda bude, pevne verím, že nie, ale javí sa, že to bude minimálne o 30 % viac. Uvidíme teda, ako dopadne nová súťaž v rámci verejného obstarávania.
V rámci tohto celého teda mám pozmeňujúci návrh, ktorý má veľmi jednoduché odôvodnenie. Zavádzame obligatórnu povinnosť vlády Slovenskej republiky nariadením ustanoviť systém zliav zo sadzieb mýta a zavádzame, alebo navrhujeme zaviesť zákonom stanovenú minimálnu výšku zľavy zo sadzby mýta pre autobusy vzhľadom na verejnoprospešný účel cestnej hromadnej dopravy a za účelom predchádzania zdražovania cestovnej hromadnej dopravy pre cestujúcich občanov ako prípadný dôsledok zvyšovania sadzieb mýta.
A v tomto momente by som už poprosil zastaviť čas a predniesol by som pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mareka Lackoviča k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 407.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač. 407.
V návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia:
1. V článku I v bode 13 v § 35 ods. 1 písm. b) znie:
"b) ustanoviť systém zliav zo sadzieb mýta za užívanie vymedzených úsekov ciest."
2. V čl. I sa za bod 13 vkladá nový bod 14, ktorý znie:
"14. V § 35 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
"(2) Výška zľavy zo sadzby mýta pre autobusy v nariadení vlády Slovenskej republiky podľa ods. 1 musí byť vždy najmenej vo výške 70 % zo sadzby vypočítanej podľa príslušných koeficientov."."
Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3.
Nasledujúci novelizačný bod článku I sa primerane prečísluje.
Pán predsedajúci, ďakujem veľmi pekne, skončil som.

Skôr takého technického charakteru, že bolo by vhodné potom nabudúce najskôr odôvodniť a potom prečítať samotný pozmeňovák, lebo momentom začatia čítania pozmeňováku sa vám zastavil čas. Pozmeňovák ste prečítali, potom ste už so zastaveným časom odôvodňovali, hej? Na to, že ste už takí matadori politickí, sme čakali, že takéto školácke veci sa už nebudú stávať.
Ďakujeme pekne.

vymazať

Ďakujem veľmi pekne za slovo aj za vašu odpoveď, pán minister.
No, tá moja prvá otázka stále pretrváva, lebo tá až tak uspokojivo zodpovedaná nebola a týka sa toho, že či vám teda neprekáža, že poslanci z SNS si nesplnili svoju zákonnú povinnosť a nevyčíslili a nezdôvodnili tie dopady na rozpočet verejnej správy a boli na to upozornení aj v stanovisku vášho Ministerstva financií Slovenskej republiky. Tak tá prvá doplňujúca otázka bola alebo by bola, či vám teda nevadí, že ani vaši vlastní koaliční kolegovia, partneri si neplnia túto povinnosť a nevyčíslujú takéto pomerne zásadné návrhy. Ak sa teda dotýkajú miliónov eur, lebo tak ste to vy teraz kvantifikovali, to sme možno počuli asi prvýkrát, tak nie je to asi úplne že zanedbateľné, sa možno zhodneme na tom. Takže tá otázka by bola ešte na doplnenie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, už takto na konci sa pokúsim byť stručný a vecný. Čo sa týka tohto zákona, tak opäť je podľa mňa veľmi žiadúci a potrebný, nechcem tu absolútne nejakým spôsobom politikárčiť, práve naopak, že vecne priniesť tie pozitíva alebo zlepšováky, ktoré môže priniesť každému jednému starostovi, každej jednej starostke, primátorovi, primátorke. Ide tu o to, takmer 400 obcí a miest sme počas leta oslovili v súvislosti s touto našou pripravovanou novelou miestneho poplatku za rozvoj, oslovili sme všetky obce a mestá, všetky samosprávy, ktoré ku 31. 12. tento poplatok na Slovensku vyrubovali.
Prišlo nám zhruba stovka podnetov, necelá stovka, nejakých 90-niečo, to znamená, že štvrtina tých poslancov, a teda starostov a primátorov zareagovala a dala nám spätnú väzbu v auguste. A aj vďaka necelej stovke týchto podnetov od starostov, starostiek, primátorov, primátoriek sme naozaj sa snažili svedomito pripraviť a predložiť na túto októbrovú schôdzu túto novelu, ktorá môže pomôcť každej jednej samospráve a poviem hneď, akým spôsobom.
Sám som bol päť rokov starostom jednej z najrýchlejšie rastúcich samospráv a dobre viem, že práve rýchlo rastúce samosprávy, kde sa stavia alebo realizuje veľa nových investičných zámerov, je poplatok za rozvoj veľmi silným a dôležitým nástrojom v mnohých, hlavne satelitoch krajských miest predovšetkým okolo Bratislavy, ale nielen, začína byť aj veľmi dôležitou súčasťou alebo otázkou okolia Žiliny, Trnavy, Košíc, proste tam, kde sa počas krátkodobého horizontu stavia, stručne povedané, veľmi veľa nových rodinných domov, ale aj akýchkoľvek iných, lebo, samozrejme, ten poplatok platia aj priemyselné, logistické haly a rôzne iné stavebné objekty. Tak je vnímaný najmä v tých satelitoch ako taký známy bič na developerov, ktorý do veľkej miery pomáha plniť rozpočty mnohých obcí a miest Slovenska. Taký ten najznámejší príklad asi za poslednú dobu bola obec Bernolákovo, ak sa nemýlim, tam majú na účte okolo 6 mil. eur v podstate vďaka tomuto poplatku za rozvoj, lebo tie všetky zdroje, ktoré z neho plynú, musíte alokovať a sústreďovať na jeden bankový účet a máte potom problém tie peniaze minúť nejakým spôsobom, lebo tie ruky starostov sú pomerne zviazané tým, že je veľmi obmedzené použitie, že ako ho môžete použiť a poviem prečo. Čiže my chceme trošku viac rozviazať tie ruky, spružniť to používanie, aby jednoducho sa dali robiť tie veci pružnejšie a efektívnejšie.
Toto je teda tých päť konkrétnych zlepšovákov, ktoré sme do novej legislatívy zapracovali alebo navrhujeme.
Po prvé alebo prvá je, že explicitne rozširujeme možnosť využitia výnosu z miestneho poplatku za rozvoj aj na stavebné úpravy, opravy, rekonštrukciu a obnovu už existujúcich stavieb slúžiacich na účel definovaných v príslušnom ustanovení. Je totiž jasné, že niekedy nie je nevyhnutné ani rozumné stavať nové, ale stačí modernizovať to už postavené. Aj na to by mal poplatok za rozvoj slúžiť. Čiže v tomto prvom bode sa snažíme o to, aby sa z neho dalo aj rekonštruovať, nielen vždy stavať nové veci. A toto práve môže výrazným spôsobom pomôcť, lebo dnes jednak to nie je vôbec v zákone explicitne takto napísané a druhá, že tie obce ani o tomto tu nevedia, je to také celé pomerne dubiózne, ten výklad je nejasný. Takže sme to úplne explicitne dali, naformulovali a tá dikcia je teraz veľmi jasná a môže byť veľmi, naopak, že aj motivujúca pre tie mnohé obce a mestá, ktoré dnes ten poplatok za rozvoj nevyrubujú práve preto, že si hovoria a že však nám sa to vôbec ani neoplatí, aj tak z neho nemôžme, aj tak ho nemôžme alebo by sme ho nemohli využívať na to, čo by sme potrebovali. Že my nepotrebujeme stavať nové veci, ale potrebujeme, ja neviem, rekonštruovať kadečo, hasičskú zbrojnicu, ja neviem, obecné úrady, nejaké klientské centrum alebo čokoľvek iné, školy, škôlky a tak ďalej a tak ďalej. Čiže v tej jednotke, ešte raz, chceme, aby sa z neho dalo aj rekonštruovať, keď už ho má tá obec na tom svojom bankovom účte.
Po druhé, rozširujeme účel, na ktorý je možné použiť výnos z poplatku za rozvoj, a to o veci, ktoré tam dnes chýbajú a tie sú: cintoríny, krematória, infraštruktúra mestskej či obecnej polície, ako aj na budovy obecných a mestských úradov, budovy stavebných úradov a klientské centrá. Čiže toto tam dnes chýba, môžte z neho stavať alebo teda výnos použiť na čokoľvek, ale práve tieto veci tam chýbajú. Dnes tam nie sú a mnohým obciam, aj toto nám písali do tých podnetov, že by uvítali, že keby môžu sanovať a budovať a rozširovať, ja neviem, ten cintorín, alebo si urobiť nejaký nový úrad obecný, stavebný, klientské centrum, jedno to také pekné vzniklo napr. aj v Ivanke pri Dunaji, sa teraz mi javí, ale tiež ho nemohli práve zaplatiť z tohto poplatku za rozvoj, ale zo svojich bežných príjmov, resp. z iných príjmov. A táto druhá vec opäť technicky veľmi môže pomôcť tým starostom manipulovať s týmto, manipulovať nie je možno úplne to správne slovo, jednoducho použiť ho na to, čo naozaj potrebujú.
Tretia vec, rozširujeme možnosť využitia výnosu z miestneho poplatku za rozvoj aj na úhradu kapitálových výdavkov, na kúpu nehnuteľného majetku. To znamená, že ak niekde developer napr. postaví novú škôlku, obec ju bude môcť kúpiť práve z tohto poplatku. Zároveň, samozrejme, platia nejaké, nejaké legislatívne záležitosti, nejaké znalecké posudzovanie a tak ďalej, to je všetko v poriadku, nejakým spôsobom sa toho nedotýkame, ani to nerušíme, len hovoríme, že keď majú veľa peňazí na týchto účtoch z poplatku za rozvoj, tak ho môžu napr. použiť aj na to, aby kúpili rovno už novú hotovú, postavenú budovu nejakým developerom, dajme tomu alebo možno aj fyzickou osobou, hoci to sa nedeje, ale teda tých developerov, máme napr. živý príklad z nedávnej doby z Miloslavova, kde sa takýmto spôsobom kupovala budova novej materskej školy. Čiže tri veci sme si už povedali. Štvrtá z tých piatich je, že upravujeme hornú hranicu sadzby poplatku za rozvoj, a to z 35 na 50 eur za meter štvorcový. Táto zmena zohľadňuje nárast indexu cien komodít, najmä stavebných materiálov, ako aj mieru inflácie, ktorá od legislatívneho prijatia poplatku za rozvoj ešte v roku 2015 alebo od roku 2015 zohľadnená nebola. Máme už rok 2024, čiže 9 rokov za nami, na konci dňa prinesie zmena viac peňazí do obecných alebo mestských kás, niekde kde je to potrebné, naopak, môže extenzívnu až agresívnu výstavbu upokojiť a utlmiť. A toto je tá dôležitá vec, že niekto si môže povedať, že ale však mne sa teraz akoby že predraží nákup tohto rodinného domu, ja neviem, v Šamoríne, pretože je mi vyrubený poplatok za rozvoj, za tento rodinný dom a kupujem si ho v rámci nejakého developerského projektu, developer si to premietol do ceny. No v poriadku, len my musíme a aj touto zmenou sme chceli reflektovať na požiadavky miest a obcí, na ich dlhodobé aj výhľadové existovanie a ich existenciu a musíme pozerať aj predovšetkým na to, že či vlastne tá infraštruktúra v tej samospráve stíha na ten príliš často naozaj že veľmi intenzívny nárast počtu obyvateľov, a tak ďalej.
Čiže rozumným a racionálnym používaním tohto poplatku za rozvoj vieme do veľkej miery utlmovať a upokojovať túto výstavbu a takých príkladov máme mnoho. Ja aj sám alebo môj bývalý Hviezdoslavov spomeniem, kde som starostoval, to bol veľmi pružný nástroj na to, ako jednoducho takýmto spôsobom reagovať na investičné zámery, ktoré už neviete úplne akoby že odmietnuť, lebo v ich územnom pláne mnohí starostovia vždy aj podedia, ale viete aspoň takýmto spôsobom sanovať tú nepriaznivú situáciu, ktorá sa môže vyvíjať nepriaznivo v súvislosti s veľkým zásahom a extenzívnou výstavbou v katastri.
Štyri veci, piata vec, posledná, stanovujeme, že povinnou prílohou zmluvy na základe ktorej má dôjsť k zmene vlastníka stavby, na ktorú bol poplatok za rozvoj obcou vyrubený, musí byť potvrdenie obce o úhrade vyrubeného poplatku za rozvoj. Týmto zvyšujeme vymožiteľnosť pohľadávok na poplatok za rozvoj zo strany samospráv, aby sa nám šikovní developeri po predaji domu nevedeli "vypariť" tak ľahko a rýchlo, ako sa, žiaľ, stáva dnes. Pretože čo sa stáva dnes? Stáva sa častokrát to, že je ten poplatok developerovi, právnickej osobe vyrubený a dom je dajme tomu ešte neskolaudovaný alebo aj môže byť skolaudovaný a väčšinou ho nejaká fyzická osoba, nejaký občan, alebo občianka kúpi a zistí možno až potom neskôr na stavebnom úrade, že ten poplatok stále nebol vyrubený.
A niektoré stavebné úrady sa k tomu môžu postaviť aj tak a niekedy sa aj stavajú, máme aj takéto anonymné podnety, že povedia tomu dotyčnému, no ale my vám neskolaudujeme ten dom, dokým nezaplatíte ten poplatok za rozvoj. Takže ten nový človek, ten už, nešťastník ho nazveme, má nejaký nôž na krku, symbolický, že musí zaplatiť tisíc, 2-tisíc, 3-tisíc euro podľa veľkosti domu, no ale to mal urobiť na začiatok, na začiatku ten stavebník, ktorému bol vyrubený po správoplatnení stavebného povolania tento poplatok, ale on ho, žiaľ, nezaplatil.
Čiže zvyšujeme, stručne, vymožiteľnosť aj tohto poplatku, aby sa nedialo to, čo teraz sa dialo aj v niektorých veľkých projektoch v Bratislave, že sa nám akosi záhadne vyparili tieto skupiny, ktoré developovali naozaj veľké investičné zámery.
Účinnosť navrhujeme od 1. januára 2025, verím, že bude snaha, minimálne snaha posunúť tento návrh do druhého čítania a môžeme sa potom ešte baviť o prípadných nejakých precizovaniach jednotlivých vecí.
Hovorím, poslali sme to, tak ako všetky veci, ktoré sa týkajú samosprávy, aj na ZMOS s prosbou o pripomienky, alebo podnety k tejto veci, takže nielenže oslovujeme zakaždým aj vždy samosprávy, ktorých sa to týka, v tomto konkrétnom prípade 381, všetky, ktoré ho vyrubujú, tento poplatok k 31. 12. 2023, ale aj samotný ZMOS, Združenie miest a obcí Slovenska.
Takže asi toľko. Ďakujem veľmi pekne. vymazať

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, už takto na konci sa pokúsim byť stručný a vecný. Čo sa týka tohto zákona, tak opäť je podľa mňa veľmi žiadúci a potrebný, nechcem tu absolútne nejakým spôsobom politikárčiť, práve naopak, že vecne priniesť tie pozitíva alebo zlepšováky, ktoré môže priniesť každému jednému starostovi, každej jednej starostke, primátorovi, primátorke. Ide tu o to, takmer 400 obcí a miest sme počas leta oslovili v súvislosti s touto našou pripravovanou novelou miestneho poplatku za rozvoj, oslovili sme všetky obce a mestá, všetky samosprávy, ktoré ku 31. 12. tento poplatok na Slovensku vyrubovali.
Prišlo nám zhruba stovka podnetov, necelá stovka, nejakých 90-niečo, to znamená, že štvrtina tých poslancov, a teda starostov a primátorov zareagovala a dala nám spätnú väzbu v auguste. A aj vďaka necelej stovke týchto podnetov od starostov, starostiek, primátorov, primátoriek sme naozaj sa snažili svedomito pripraviť a predložiť na túto októbrovú schôdzu túto novelu, ktorá môže pomôcť každej jednej samospráve a poviem hneď, akým spôsobom.
Sám som bol päť rokov starostom jednej z najrýchlejšie rastúcich samospráv a dobre viem, že práve rýchlo rastúce samosprávy, kde sa stavia alebo realizuje veľa nových investičných zámerov, je poplatok za rozvoj veľmi silným a dôležitým nástrojom v mnohých, hlavne satelitoch krajských miest predovšetkým okolo Bratislavy, ale nielen, začína byť aj veľmi dôležitou súčasťou alebo otázkou okolia Žiliny, Trnavy, Košíc, proste tam, kde sa počas krátkodobého horizontu stavia, stručne povedané, veľmi veľa nových rodinných domov, ale aj akýchkoľvek iných, lebo, samozrejme, ten poplatok platia aj priemyselné, logistické haly a rôzne iné stavebné objekty. Tak je vnímaný najmä v tých satelitoch ako taký známy bič na developerov, ktorý do veľkej miery pomáha plniť rozpočty mnohých obcí a miest Slovenska. Taký ten najznámejší príklad asi za poslednú dobu bola obec Bernolákovo, ak sa nemýlim, tam majú na účte okolo 6 mil. eur v podstate vďaka tomuto poplatku za rozvoj, lebo tie všetky zdroje, ktoré z neho plynú, musíte alokovať a sústreďovať na jeden bankový účet a máte potom problém tie peniaze minúť nejakým spôsobom, lebo tie ruky starostov sú pomerne zviazané tým, že je veľmi obmedzené použitie, že ako ho môžete použiť a poviem prečo. Čiže my chceme trošku viac rozviazať tie ruky, spružniť to používanie, aby jednoducho sa dali robiť tie veci pružnejšie a efektívnejšie.
Toto je teda tých päť konkrétnych zlepšovákov, ktoré sme do novej legislatívy zapracovali alebo navrhujeme.
Po prvé alebo prvá je, že explicitne rozširujeme možnosť využitia výnosu z miestneho poplatku za rozvoj aj na stavebné úpravy, opravy, rekonštrukciu a obnovu už existujúcich stavieb slúžiacich na účel definovaných v príslušnom ustanovení. Je totiž jasné, že niekedy nie je nevyhnutné ani rozumné stavať nové, ale stačí modernizovať to už postavené. Aj na to by mal poplatok za rozvoj slúžiť. Čiže v tomto prvom bode sa snažíme o to, aby sa z neho dalo aj rekonštruovať, nielen vždy stavať nové veci. A toto práve môže výrazným spôsobom pomôcť, lebo dnes jednak to nie je vôbec v zákone explicitne takto napísané a druhá, že tie obce ani o tomto tu nevedia, je to také celé pomerne dubiózne, ten výklad je nejasný. Takže sme to úplne explicitne dali, naformulovali a tá dikcia je teraz veľmi jasná a môže byť veľmi, naopak, že aj motivujúca pre tie mnohé obce a mestá, ktoré dnes ten poplatok za rozvoj nevyrubujú práve preto, že si hovoria a že však nám sa to vôbec ani neoplatí, aj tak z neho nemôžme, aj tak ho nemôžme alebo by sme ho nemohli využívať na to, čo by sme potrebovali. Že my nepotrebujeme stavať nové veci, ale potrebujeme, ja neviem, rekonštruovať kadečo, hasičskú zbrojnicu, ja neviem, obecné úrady, nejaké klientské centrum alebo čokoľvek iné, školy, škôlky a tak ďalej a tak ďalej. Čiže v tej jednotke, ešte raz, chceme, aby sa z neho dalo aj rekonštruovať, keď už ho má tá obec na tom svojom bankovom účte.
Po druhé, rozširujeme účel, na ktorý je možné použiť výnos z poplatku za rozvoj, a to o veci, ktoré tam dnes chýbajú a tie sú: cintoríny, krematória, infraštruktúra mestskej či obecnej polície, ako aj na budovy obecných a mestských úradov, budovy stavebných úradov a klientské centrá. Čiže toto tam dnes chýba, môžte z neho stavať alebo teda výnos použiť na čokoľvek, ale práve tieto veci tam chýbajú. Dnes tam nie sú a mnohým obciam, aj toto nám písali do tých podnetov, že by uvítali, že keby môžu sanovať a budovať a rozširovať, ja neviem, ten cintorín, alebo si urobiť nejaký nový úrad obecný, stavebný, klientské centrum, jedno to také pekné vzniklo napr. aj v Ivanke pri Dunaji, sa teraz mi javí, ale tiež ho nemohli práve zaplatiť z tohto poplatku za rozvoj, ale zo svojich bežných príjmov, resp. z iných príjmov. A táto druhá vec opäť technicky veľmi môže pomôcť tým starostom manipulovať s týmto, manipulovať nie je možno úplne to správne slovo, jednoducho použiť ho na to, čo naozaj potrebujú.
Tretia vec, rozširujeme možnosť využitia výnosu z miestneho poplatku za rozvoj aj na úhradu kapitálových výdavkov, na kúpu nehnuteľného majetku. To znamená, že ak niekde developer napr. postaví novú škôlku, obec ju bude môcť kúpiť práve z tohto poplatku. Zároveň, samozrejme, platia nejaké, nejaké legislatívne záležitosti, nejaké znalecké posudzovanie a tak ďalej, to je všetko v poriadku, nejakým spôsobom sa toho nedotýkame, ani to nerušíme, len hovoríme, že keď majú veľa peňazí na týchto účtoch z poplatku za rozvoj, tak ho môžu napr. použiť aj na to, aby kúpili rovno už novú hotovú, postavenú budovu nejakým developerom, dajme tomu alebo možno aj fyzickou osobou, hoci to sa nedeje, ale teda tých developerov, máme napr. živý príklad z nedávnej doby z Miloslavova, kde sa takýmto spôsobom kupovala budova novej materskej školy. Čiže tri veci sme si už povedali. Štvrtá z tých piatich je, že upravujeme hornú hranicu sadzby poplatku za rozvoj, a to z 35 na 50 eur za meter štvorcový. Táto zmena zohľadňuje nárast indexu cien komodít, najmä stavebných materiálov, ako aj mieru inflácie, ktorá od legislatívneho prijatia poplatku za rozvoj ešte v roku 2015 alebo od roku 2015 zohľadnená nebola. Máme už rok 2024, čiže 9 rokov za nami, na konci dňa prinesie zmena viac peňazí do obecných alebo mestských kás, niekde kde je to potrebné, naopak, môže extenzívnu až agresívnu výstavbu upokojiť a utlmiť. A toto je tá dôležitá vec, že niekto si môže povedať, že ale však mne sa teraz akoby že predraží nákup tohto rodinného domu, ja neviem, v Šamoríne, pretože je mi vyrubený poplatok za rozvoj, za tento rodinný dom a kupujem si ho v rámci nejakého developerského projektu, developer si to premietol do ceny. No v poriadku, len my musíme a aj touto zmenou sme chceli reflektovať na požiadavky miest a obcí, na ich dlhodobé aj výhľadové existovanie a ich existenciu a musíme pozerať aj predovšetkým na to, že či vlastne tá infraštruktúra v tej samospráve stíha na ten príliš často naozaj že veľmi intenzívny nárast počtu obyvateľov, a tak ďalej.
Čiže rozumným a racionálnym používaním tohto poplatku za rozvoj vieme do veľkej miery utlmovať a upokojovať túto výstavbu a takých príkladov máme mnoho. Ja aj sám alebo môj bývalý Hviezdoslavov spomeniem, kde som starostoval, to bol veľmi pružný nástroj na to, ako jednoducho takýmto spôsobom reagovať na investičné zámery, ktoré už neviete úplne akoby že odmietnuť, lebo v ich územnom pláne mnohí starostovia vždy aj podedia, ale viete aspoň takýmto spôsobom sanovať tú nepriaznivú situáciu, ktorá sa môže vyvíjať nepriaznivo v súvislosti s veľkým zásahom a extenzívnou výstavbou v katastri.
Štyri veci, piata vec, posledná, stanovujeme, že povinnou prílohou zmluvy na základe ktorej má dôjsť k zmene vlastníka stavby, na ktorú bol poplatok za rozvoj obcou vyrubený, musí byť potvrdenie obce o úhrade vyrubeného poplatku za rozvoj. Týmto zvyšujeme vymožiteľnosť pohľadávok na poplatok za rozvoj zo strany samospráv, aby sa nám šikovní developeri po predaji domu nevedeli "vypariť" tak ľahko a rýchlo, ako sa, žiaľ, stáva dnes. Pretože čo sa stáva dnes? Stáva sa častokrát to, že je ten poplatok developerovi, právnickej osobe vyrubený a dom je dajme tomu ešte neskolaudovaný alebo aj môže byť skolaudovaný a väčšinou ho nejaká fyzická osoba, nejaký občan, alebo občianka kúpi a zistí možno až potom neskôr na stavebnom úrade, že ten poplatok stále nebol vyrubený.
A niektoré stavebné úrady sa k tomu môžu postaviť aj tak a niekedy sa aj stavajú, máme aj takéto anonymné podnety, že povedia tomu dotyčnému, no ale my vám neskolaudujeme ten dom, dokým nezaplatíte ten poplatok za rozvoj. Takže ten nový človek, ten už, nešťastník ho nazveme, má nejaký nôž na krku, symbolický, že musí zaplatiť tisíc, 2-tisíc, 3-tisíc euro podľa veľkosti domu, no ale to mal urobiť na začiatok, na začiatku ten stavebník, ktorému bol vyrubený po správoplatnení stavebného povolania tento poplatok, ale on ho, žiaľ, nezaplatil.
Čiže zvyšujeme, stručne, vymožiteľnosť aj tohto poplatku, aby sa nedialo to, čo teraz sa dialo aj v niektorých veľkých projektoch v Bratislave, že sa nám akosi záhadne vyparili tieto skupiny, ktoré developovali naozaj veľké investičné zámery.
Účinnosť navrhujeme od 1. januára 2025, verím, že bude snaha, minimálne snaha posunúť tento návrh do druhého čítania a môžeme sa potom ešte baviť o prípadných nejakých precizovaniach jednotlivých vecí.
Hovorím, poslali sme to, tak ako všetky veci, ktoré sa týkajú samosprávy, aj na ZMOS s prosbou o pripomienky, alebo podnety k tejto veci, takže nielenže oslovujeme zakaždým aj vždy samosprávy, ktorých sa to týka, v tomto konkrétnom prípade 381, všetky, ktoré ho vyrubujú, tento poplatok k 31. 12. 2023, ale aj samotný ZMOS, Združenie miest a obcí Slovenska.
Takže asi toľko. Ďakujem veľmi pekne. vymazať

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Je tu návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2015 o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.
Predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky, ja s poslankyňou Národnej rady, s Danou Kleinert, tento návrh zákona, a zároveň sa hlásim ako prvý do rozpravy. vymazať

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Je tu návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2015 o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.
Predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky, ja s poslankyňou Národnej rady, s Danou Kleinert, tento návrh zákona, a zároveň sa hlásim ako prvý do rozpravy. vymazať