Videokanál poslanca

Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené panie kolegyne, kolegovia. No, nastupujúca vláda si rýchlo splnila svoju prvú úlohu a v pondelok schválila programové vyhlásenie a v rýchlom slede včera a dnes už o ňom rokujeme v pléne Národnej rady. A presne takýto je aj môj prvý celkový pocit, že zvíťazila rýchlosť nad kvalitou. V kontexte všetkého, čo vidíme, či už vyhrážanie sa médiám, expresne, avšak hlúpo realizované výmeny a postavenia mimo službu v rezorte vnútra, let strany SNS za novým ministerstvom či iné, to skôr vyzerá, ako sa hovorí, feature, not a bug, vlastnosť, nie chyba.
Môj pocit je a myslím, že aktuálna rozprava to plne potvrdzuje, že vláda berie programové vyhlásenie len ako povinnú jazdu smerujúcu ku skutočnému cieľu, ktorým je vyslovenie dôvery vláde a získaniu plných kompetencií a kontroly nad krajinou čím skôr. Názov "Lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť" je dosť výstižný. Priamo v názve sa nepíše, že sa to má týkať občanov. A preto sa obávam, že občania veru nebudú žiť ani lepšie, ani pokojnejšie a ani bezpečnejšie.
Hovorí sa, že všetko je v prvom rade o peniazoch. Veď koniec koncov aj gestorský výbor k programovému vyhláseniu je práve výbor pre financie a rozpočet, a preto sa ja pozriem na predložený dokument hlavne z tohto uhla pohľadu. Aj programové vyhlásenie veľmi veľa hovorí o peniazoch, ale hlavne o ich míňaní. Vláda si stanovuje ambiciózne a drahé ciele, čo však je už v PVV-čku vidieť podstatne menej, je, odkiaľ vláda na to zoberie. Veľká časť programového vyhlásenia rozdeľuje koláč, avšak to kľúčové, ako ten koláč zväčšiť, sa v programovom vyhlásení píše len minimum. V programovom vyhlásení síce nájdeme, že vláda bude podporovať ekonomický rast, čo je správne, ale veľa opatrení spomínaných má práve opačný efekt. A tieto opatrenia, ktoré sú v PVV-čku uvedené, tak budú brzdiť hospodársky rast.
No, vrátim sa k občanom. Hovorí sa, že iba dane a smrť sú isté. Bohužiaľ, jedine istota vyšších daní je to, čo prináša predložený dokument. Dokonca je to ešte horšie, nakoľko pán minister financií vo svojich vyjadreniach hovoril o viacerých ďalších daňových opatreniach, ktoré, použijem priamo slová pána ministra, ani v programovom vyhlásení nespomíname. Inak som rád, že tu pán minister financií sedí a verím, že poruší toho bobríka mlčania, ktorého si vláda dala k vyjadreniu ku rozprave.
Už prvé kroky novej vlády tak dokazujú, že občania sa síce nechali zlákať na sľuby pomoci, dôchodkov, dotácií na všetko, ale jediná realita, ktorej budú veľmi rýchlo čeliť, je, že budú platiť vyššie dane. Pretože ako som už povedal, vládna koalícia prináša jedinú istotu, istotu vyšších daní. Toto je pre mňa kľúčová smutná správa. A samozrejme, vyššie dane so sebou automaticky nesú zníženie ekonomickej aktivity, zníženie hospodárskeho rastu, zníženie investičnej atraktivity krajiny, zvýšenú tendenciu ku daňovým únikom a podvodom, vyššiu potrebnú mieru kontroly, odchod potrebných jednotlivcov a firiem do zahraničia. Preto zvyšovanie daní v konečnom dôsledku krajine a jej občanom poškodí. Vyššie dane totiž pre bežného občana neprinášajú ani lepší, ani pokojnejší, ani bezpečnejší život.
Vláda aj píše, citujem, primárny zdroj prosperity Slovenska a finančnej situácie... že za primárny zdroj prosperity Slovenska a finančnej situácie štátu považuje hospodársky rast a stabilný makroekonomický rozvoj, ale týmito slovami podpora hospodárskeho rastu v programovom vyhlásení končí. Veľmi ma mrzí, že programové vyhlásenie reálne nepodporuje tých, ktorí tvoria hodnoty. Nepodporuje konkurencieschopnosť Slovenska. Nepodporuje tvorbu novej ekonomickej hodnoty. Ďalšia smutná správa je, že nastupujúca vláda nepodporuje skutočný rozvoj Slovenska. Totiž jedine zvýšená ekonomická aktivita dokáže zabezpečiť lepší život občanov, lepšiu prácu, lepšie platy a vo finále aj viac financií do štátneho rozpočtu.
Takisto v predloženom dokumente nenájdeme nič o šetrení vlády na sebe. Pritom práve vysoká vládna spotreba si jasne pýta redukciu a je hlavným problémom Slovenska.
Ale poďme konkrétne ku časti Finančná politika. Veľká časť tejto kapitoly je písaná veľmi všeobecne. Veľa tvrdení sú všeobecné pravdy, s ktorými sa, samozrejme, dá súhlasiť, ale tieto samotné tvrdenia neposunú krajinu dopredu, keďže sa neodrážajú v konkrétnych zmysluplných riešeniach. Ako som spomenul, prvé konkrétne riešenia, ktoré teda v tejto časti a v dokumente nájdeme, sú konkrétne riešenia ku zvyšovaniu daní. Citujem: "Vláda zavedie novú bankovú daň s cieľom redistribuovať nadmerné zisky finančných inštitúcií (...). Vláda zároveň vyvinie úsilie na zabránenie prenosu vplyvov tohto nástroja na klientov finančných inštitúcií." To som citoval z programového vyhlásenia. Potešiteľné je, že si vláda tento fakt uvedomuje, že sa to prenesie na klientov, na občanov, ale reálne píšu o drevenom želiezku. Nie je žiadna šanca, ako by zabránili prenosu týchto dodatočných nákladov na firmy a občanov. Pretože každá uvalená daň či poplatok kdekoľvek v reťazci sa vždy prenesie na konečného spotrebiteľa, ktorým je občan.
Ďalšou konkrétnosťou je, že "vláda bude presadzovať zavedenie osobitných finančných nástrojov", zasa som citoval z PVV-čka, ale dopĺňa, že... inými slovami vyšších daní, "ktoré budú reflektovať mimoriadne zisky a nadzisky sektorov, korporácií, právnických alebo fyzických osôb". No proste budú zdaňovať všetko, čo sa hýbe a dovolilo si nemať stratu. V oblasti zdanenia príjmov fyzických osôb vláda navrhne progresivitu úpravou pásiem základu dane. Zasa citujem z PVV-čka. Slovo úprava však, samozrejme, nie je nič iné než zvýšenie dane z príjmu fyzických osôb pre určité skupiny občanov. Ľavici nikdy nie je žiadna miera sociality, pardon, solidarity, dostatočná. Nestačí, že už teraz majú ľudia s vyššími príjmami vyššiu daňovú sadzbu, 25 % oproti základnej sadzbe 19 %, nestačí, že s rastom ich príjmov im klesne na nulu nezdaniteľná časť základu dane, treba ešte viac potrestať úspech. Treba úspešným naznačiť, že krajina o nich nestojí. Ja teda rešpektujem aj ľavicový pohľad na svet, samozrejme, ale trestanie úspechu je tá najhoršia cesta.
Vláda chce tiež znížiť (správne "zvýšiť", pozn. red.) daň z nehnuteľností. 90 % občanov Slovenska však vlastní nejakú nehnuteľnosť. Takže v nejakej forme sa zvýšenie tejto dane dotkne takmer každého občana Slovenska.
Stále nekončím s tým, s konkrétnosťami, ktoré dane chce vláda zvyšovať. Vláda chce tiež zvyšovať dane z tabaku, liehu či iných negatívnych externalít. Aj toto sa v nejakej miere dotkne takmer každého občana. Tu, samozrejme, aj ja vnímam, že negatívne externality má význam zdaňovať, veď aj sú zdanené, ale ani tu neplatí, že čím viac, tým lepšie. Pretože vyššia daň aj tu zásadne motivuje ku daňovým únikom, k pašovaniu, ku nelegálnej výrobe. Česko by vedelo rozprávať. Pred časom zvýšili sadzby, ale plynúci čas ukázal, že príjmy štátu sa zo zvýšenej sadzby vôbec nezvýšili. Vláda takisto chce zvýšiť zdanenie hazardných hier. Poviem len jednou vetou, škoda, že odchádza pán minister financií, poviem len jednou vetou, dosiahnu jediné, dosiahnu nekonkurencieschopnosť domácich, regulovaných a pravidlá dodržiavajúcich firiem, odchod hráčov ku zahraničným firmám, alebo, a čo je ešte horšie, výrazné rozšírenie čierneho hazardu, kde síce štátu zostanú na krky, na krku všetky negatíva, ale príde o všetky príjmy.
Vláda chce tiež zaviesť nové dane, napríklad daň zo sladených nápojov, vláda chce zvýšiť aj environmentálne dane, všetko toto čítam z programového vyhlásenia.
No a do médií, ale aj na výbore pre financie a rozpočet pán minister Kamenický jasne povedal, že PVV ani zďaleka neobsahuje všetky navrhované opatrenia. Podľa toho, čo vidíme, tak to znamená, že PVV stále neobsahuje kompletný zoznam zvýšenia všetkých životných nákladov, ktoré ide koalícia občanom ordinovať. A pritom občania neboli zodpovední a nie sú zodpovední za to, v akom stave sú naše verejné financie, problémom Slovenska neboli príjmy do štátneho rozpočtu, veď tie rástli v posledných rokoch dvojciferným číslom. Problémom boli ešte viac, ešte výraznejšie zvyšujúce sa výdavky. To je ten problém, ktorý by mala vláda riešiť, bohužiaľ, nerieši.
No, každopádne všetky tieto zvýšenia, zvýšenia daní sa premietnu do cien všetkého a zvýšia náklady života každého jedného občana – bohatého, ale aj toho chudobného. Použijem jeden príklad, vláda síce tvrdí, že pre občanov s jednou nehnuteľnosťou daň z nehnuteľnosti nezvýši, ale ak sa teda daň z nehnuteľnosti zvýši pre podnikateľov, tí si, samozrejme, tento zvýšený náklad prenesú do cien svojej produkcie, no a takto zvýšenú daň z nehnuteľnosti pocíti aj občan, ktorému daň z nehnuteľnosti nebola priamo zvýšená. No a takto to platí pre každú jednu daň, ktorú som spomínal. Každú daň a vždy vo finále zaplatí občan.
Vážení občania Slovenska, toto je to, čo čaká každého z vás, zvýšenie všetkých možných daní, zvýšenie vašich nákladov na život, toto je tá skutočná istota, ktorú vám prináša aktuálna koalícia. Slovensko žilo nad pomery svojej ekonomiky už za predchádzajúcej vlády, všetci cítime, že nezmyselné plošné rozhadzovanie musí raz skončiť. Všetci cítime, že vláda, žiadna vláda sa nemôže donekonečna za... rozdávať a dotovať. Viedlo to ku silnému zadlžovaniu. Ale to, čo vláda plánuje, pokračovať v bezbrehom rozhadzovaní a systém vylepšiť, v úvodzovkách, len o to, že sa od ľudí vyberú ďalšie miliardy a teda aj tak bude chýbať to, čo sa musí ešte, to, čo bude chýbať, sa ešte stále musí dopožičať, toto nemôže mať dobrý koniec.
Poďme ale ďalej. V programovom vyhlásení je odsek venujúci sa zjednodušeniu platenia daní a odvodov. Áno, vete, citujem, "vláda bude pokračovať v modernizácii komunikácie zo strany štátu v oblasti daní a odvodov a posilní ich proklientsky prístup zjednodušením správy daní a odvodov", s touto vetou sa, samozrejme, dá len a len súhlasiť, ale autor tejto vety asi nečítal stať s novými daňami, pretože to, čo vláda s tými daňami plánuje, je v zásadnej kontradikcii s ich zjednodušením. Nové dane, nové sadzby, nové parametre, takto veru zjednodušovanie nevyzerá.
V strednodobých prioritách je reformný zámer zjednotenia výberu daní, ciel a odvodov tak, aby miesto výberu bola finančná správa. Dá sa, s týmto sa dá súhlasiť, len teda treba povedať, že toto by sme našli v každom jednom programovom vyhlásení každej vlády za posledných 20 rokov.
Ďalší odsek, Zefektívnenie boja proti daňovým a colným únikom, tu chcem pochváliť finančnú správu, ktorej výsledky boli v minulom období jednoznačne pozitívne, daňová medzera sa znížila, miera korupcie klesla, miera podvodov sa znížila. Ak chce pán minister financií skutočne bojovať proti daňovým a colným únikom, ideálne ak nebude robiť na finančnej správe zásadné zmeny.
Vláda zároveň chce znížiť administratívnu záťaž zavedením povinnej elektronickej fakturácie. Toto je však veľmi nešťastné riešenie, tak ako väčšina vecí, ktoré štát ordinuje povinne, spôsobí podstatne viac škôd ako úžitku, špeciálne malým firmám prinesie zvýšenú byrokraciu a nové povinnosti. Súhlasil by som so zavedením povinnej elektronickej fakturácie na pomedzí B2G, teda Business to Government, na pomedzí vlády a firiem, a teda ak štát skutočne vyvinie dobrú aplikáciu a e-faktúra bude dobrovoľná, tak si myslím, že firmy sa rady zapoja. Ale nútenie skutočne môže spôsobiť obrovské škody. Toto je však na samostatnú debatu, ale za SaS chcem jasne povedať, že sme proti povinnej e-faktúre. Nechajme túto vec na prirodzene sa digitalizujúci sa svet, skutočne veľké firmy prechádzajú na digitálne riešenie samy, bez nútenia. Aj vláda by mala pripravovať svoje riešenia tak kvalitne, aby sa firmy rady k nim pridali.
Ku odseku Podpora financovania investícií, keď si tento odsek človek prečíta, nedá sa nesúhlasiť. Vláda, citujem, "vláda sa zameria na podporu takých investícií, ktoré majú potenciál generovať benefity pre celú spoločnosť, budúcnosť slovenskej ekonomiky sa bude odvíjať od znalostí a ľudského kapitálu celej spoločnosti." Hovorím, jednoznačne pravdivá veta, len teda nerozumiem, prečo väčšina riešení z programového vyhlásenia vládu, vlády bude spôsobovať pravý opak, napríklad všetky spomínané daňové zmeny budú vyháňať ľudský kapitál zo Slovenska.
Dve vety k cenovej politike si dovolím. Zase citujem, vláda chce viac určovať a regulovať ceny. A teraz citujem, "zabezpečí skvalitnenie procesov uskutočňovania verejnej politiky v oblasti cien". Už sme tu mali v minulosti plánovenú, plánovanú ekonomiku a centrálne riadenie, veľa z nás si ešte pamätá, že to nefungovalo. A ešte aj dnes komunistická Čína pochopila, že politicky môžete regulovať kadečo, ale ceny nie. Ak chcete uspieť, musíte v ekonomike maximálne nechať pôsobiť trhové prostredie.
Chcem moje vystúpenie ukončiť pozitívne, chcem popriať pánovi ministrovi Petrovi Kmecovi, aby sa mu podarilo čo najlepšie a hlavne najzmysluplnejšie čerpať plán obnovy a odolnosti a nech sa mu to podarí čo, s čo najnižšou mierou korupcie. Majme, prosím, teda na pamäti, že plán obnovy sú unikátne zdroje, ktoré môžu reálne Slovensku a jeho občanom pomôcť, ale, prosím, zároveň si tiež všetci uvedomujme, že žiadny obed nie je zadarmo, aj plán obnovy je klasické dlhové financovanie, len sa tentokrát zadlžila Európska únia a aj tento dlh bude raz potrebné splatiť. Aj preto potrebujeme zodpovednosť, aj preto vyzývam vládu, aby občanom priniesla istotu zodpovedného hospodárenia, aby priniesla úspory na vládnej spotrebe, aby priniesla skutočné opatrenia pre konkurencieschopnosť Slovenska. Bohužiaľ, ja však vidím len istotu vyšších daní.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)