Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia, no videli sme úvodné slovo pána ministra. Možno ste si stihli všimnúť, necelá minúta. Tá minúta má hodnotu 1,5 miliardy eur pre budúci rok, asi jeden, 1,55 miliardy eur pre ´25 a asi 1,65 miliardy eur pre ´26, pre rok 2026. Takto, v úvodzovkách, jednoduché to je, takto sa fakt rozbieha ten daňový valec, ktorý, a už sme pri tom, skutočne pri tom veľkom balíku, aký sme tu nikdy za tridsať rokov nemali. A teda keby aspoň že ozaj, že v štandardnom legislatívnom konaní, že sa môžu všetci dotknutí vyjadriť, pretože teraz sú to, koho si spomeniete, toho sa to týka, ale nie, zasa skrátené legislatívne konanie, z večera do rána, najlepšie ešte aj výbor sa dá z hodiny na hodinu, aby predsa len sa, preboha, nemohlo stať alebo, lebo nejaký zástupca sektora si mohol nájsť čas, pripravil vystúpenie a prišiel teda povedať, že teda takto asi nie, hej? To fakt je veľký, veľký problém. Nechávame, keď už by sme čokoľvek pominuli, tak je to absolútna arogancia voči tým, ktorí tie dane majú platiť, pretože im ich fakt ide vláda vyrábať z večera do rána. No takéto niečo by v žiadnom prípade nemalo ísť v skrátenom legislatívnom konaní. Zasa myslím si, že vystúpi, áno, vystúpi kolega Ondro Dostál, ktorý po tej právnej stránke to povie, ale to je štyridsať strán textu, proste kopa bodov, kopa zmien a kopa vecí, ktoré jednoducho takto, takto by nemali, nemali vznikať.
No ale o čo sa tu hrá. Hrá sa tu o to, že vláda ide zdaniť všetko, čo sa hýbe, všetko čo sa hýbe, celé sektory, veľké firmy, malé firmy, živnostníkov, samostatne zárobkovo činné osoby, samozrejme, aj fyzické osoby. Všetkých, ktorí vytvárajú hodnoty, všetkých idú o niečo obrať. Zároveň ale, samozrejme, tie dane sa prenášajú, firmy si ich, pokiaľ to prežijú, dajú do svojich nákladov, pokiaľ predajú, tak to proste zaplatí konečný spotrebiteľ, teda občan, to, to je jedna vec. Čiže na rovinu treba povedať, že týmto skráteným legislatívnym konaním a samotným zákonom, ktorý je za ním, sa ide ublížiť občanom. Fakt sa ide, vláda si vyzberať z vreciek ľudí, aj myslím si, že voličov SMER-u, aj HLAS-u, aj SNS-ky, 1,5 mld. pre budúci rok a ďalšie peniaze v ďalšom roku.
Vyššie dane spomaľujú ekonomickú aktivitu, brzdia ekonomický rast, znižujú konkurencieschopnosť ekonomiky. Toto všetko sa udeje a myslím si, že to, ľudia to fakt teraz cítia. Mladí ľudia hľadajú cestu ako odísť z tejto krajiny, ako ísť študovať, pracovať niekde inde, ako neplatiť státe vyššie dane. Pretože keď aj človek počúva to, tú prezentáciu, tu jak keby doteraz žiadne dane neboli, tak teraz teda sa nejakú budú platiť. Nie, treba jasne povedať, že ľudia, firmy, všetci, doteraz platili veľké, veľké dane.
Vláda v tomto návrhu zasahuje napríklad zásadne do II. piliera, ide z 5,5 % na 4 % znížiť odvody, ktoré doňho idú, z večera do rána v skrátenom legislatívnom konaní, skutočne je to v stave, kedy nemá, nemá žiadny čas, žiadny priestor prebehnúť žiadna diskusia. Samozrejme takého niečo robí veľké škody aj v tom, čo zostane z toho II. piliera. Pretože jednoducho ľudia, znižuje sa ich viera v tento pilier a hlavne keď počúvame Roberta Fica, ako čo bude nasledovať, čo bude nasledovať po tomto, po tomto znížení.
Ďalej by som si možno zasa dovolil spomenúť, keďže sme v skrátenom, len veľmi rýchlo a práve preto, aby si možno pán minister vytvoril priestor na premyslenie si veci, ktoré sú tu. Idú rušiť zákon, ktorý bol teda prijatý na sklonku minulého volebného obdobia, ktorý priniesol zníženie zdanenia či už, či už teda rôznych investícií, ale teda hlavne kryptomien. A tu zasa keď sa pozrieme do toho samotného zdôvodnenia skráteného legislatívneho konania, no tuto to vôbec nedáva zmysel, pretože ak sa pozrieme na to, aký bol výber daní z kryptomien pri tej sadzbe že 25 % daň z príjmu a 14-percentný zdravotný odvod, ktorý inak sa zvýši na 15, takže sa to zdanenie vlastne ešte aj takto zvýši, tak proste ten výber bol nula. Kolegovia z koalície, jednoducho finančná správa za takýchto podmienok nevyberala žiadne, žiadne financie. No a teraz vlastne týmto návrhom zákona sa to ide zrušiť. A toto vám neprinesie nič, keďže to, aktuálny stav neprinášal žiadne peniaze do štátnej pokladnice, ak aktuálny stav zostane, neprinesie nič.
Takže fakt že, pán minister, možno za zváženie, veď to tak nechajte. Máte priestor to zrušiť o rok, o dva. Dajte tomu šancu. Možno by to bolo to, to zrniečko toho pravicového pohľadu na svet, že nie vyššie dane prinášajú viac do štátneho rozpočtu, ale práve opačne, nižšie dane, podpora ekonomickej aktivity, podpora toho, aby ten človek si povedal, dobre, ja to tu zdaním, ja už to teraz budem mať všetko v pohode a ja si to pekné auto kúpim, lebo som si voči štátu svoje povinnosti zaplatil. Toto si povie bežný investor do kryptomien, ktorý teda takto by uvažoval pri rozumnom zdanení. Ale nie, keď ho budete zdaňovať sadzbou 35 % plus, hej, to, čiže pán minister, skúste sa na toto pozrieť, vyraďte to odtiaľ, možno zistíte, že fakt nižšie dane prinesú viac peňazí, že to vám prinesie reálne tie zdroje, ktoré hľadáte.
Čo sa týka takisto tabak, alkohol a teda tieto spotrebné dane. Zasa skrátené legislatívne konanie. Tie termíny, ktoré sú tam, nielen toto samotné schvaľovanie, ale aj vôbec tie termíny v tom zákone nastavené tak, že jednoducho keď sa spýtate sektora, neviem, či komunikujete, skôr mám pocit, že, že nie v tej rýchlosti, že nestíhate. To je nestihnuteľné, normálne že nestihnuteľné a zasa ich staviate do situácie buď nedodržiavať zákon, čo, samozrejme, nemôžu, alebo potom do výpadkov produkcie alebo, alebo do ďalších problémov. Takto sa to jednoducho nedá robiť.
A spomeniem ešte jednu vec, že vyberte si priestor, časový, pozrite sa, čo spravila Česká republika, ako, ja neviem, nedávno, na tri roky zvýšili sadzby asi o 33-35 % spotrebnej dane z tabaku. A ten výsledok je, že v tom prvom roku a v tom treťom roku boli príjmy do štátneho rozpočtu rovnaké. Nula, nula navyše.
Dobre, myslím si, že viacej v samotnom skrátenom, každopádne za stranu SaS v žiadnom prípade nevieme podporiť toto skrátené legislatívne konanie. Pán minister, skúste to premyslieť, príďte v riadnom a s rozumnými vecami. Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi teda pár slov ku ďalšiemu skrátenému legislatívnemu konaniu. Áno, tentokrát sme na tej opačnej strane, vláda sa rozhodla splniť svoj, poviem to jasne, populistický predvolebný sľub a teda prichádza s návrhom pomoci pri hypotékach. No a, samozrejme, teda prichádza v skrátenom legislatívnom konaní. Myslím si, že tie samotné, samotné odôvodnenia sú, sú rovnako, rovnako, myslím, neadekvátne a toto sa, tento návrh zákona nespĺňa, nespĺňa ten dôvod, aby mohol byť v skrátenom legislatívnom konaní prejednávaný, ale dobre. Ja sa skôr zameriam vlastne trošku aspoň povedať, že čo všetko je tam zle, čo všetko nie je dobre upravené, čo všetko prinesie viac škody ako úžitku a budem trošku apelovať na pána ministra, že teda či by to vlastne nenechal, už teda keď to chcú urobiť, na riadne legislatívne konanie, aby mal časový priestor, upraviť, upraviť to a dostať to možno do aspoň nejakého lepšieho, zmysluplnejšieho stavu.
Kde sa treba, na čo sa treba úplne najprv pozrieť, je správa o finančnej stabilite, ktorú vydáva Národná banka Slovenska, kde jednoducho jasne hovoria, že situácia so splácaním hypoték je stabilná a stabilizovaná, že ľudia zvládajú platiť svoje splátky aj tie pôvodné, aj tí, ktorí teda už majú nové vyššie splátky, a že tá situácia je historicky najlepšia. Proste je najmenšia miera nesplácaných hypotekárnych úverov okolo 1 %. No aj z tohto, keď sa pozrieme na to skrátené legislatívne konanie, tak vlastne si myslím, že jediný dôvod, ktorý tam zostáva, je skutočne to plnenie predvolebného, predvolebného sľubu. No asi najlepšie riešenie by bolo, pretože ešte treba povedať, že asi 1 % úverov je takých, ktoré majú ten nárast zásadný a kde sa dá baviť o tom, že by dávalo zmysel pomôcť, myslím si, že to by bol najlepší spôsob, keby si fakt pán minister dokázal sadnúť s bankami a byť určitým mediátorom a nájsť cestu, ako tie banky vlastne zabezpečia sanovanie tých problémových úverov na svoje náklady a nie na náklady verejných financií, pretože, a ja to poviem znovu, ja som presvedčený, že skôr hrozia hospodárske škody štátu práve tým, že budú neefektívne minuté verejné zdroje.
Ale teda tých pár faktov, prečo by bolo dobré, aby sa vláda na ten návrh pozrela a nešla cestou skráteného legislatívneho konania. No pre tento rok ide cestou daňového bonusu, pre budúci rok ide cestou, cestou, nazvime to, že sociálnej dávky. Jedna vec je tu, že ten daňový bonus zasa len berie financie obciam, samosprávam, ktoré i tak už sú ťažko skúšané. To, že ten dôvod nie je, to som už spomínal. Skutočne, že ak by vláda sa pozrela na tú správu o finančnej stabilite, tak, tak z toho nevyplýva nutnosť a vôbec nie aktuálna nutnosť. Ak by si fakt prečítali tú správu, áno, samozrejme, sú tam určité riziká, aj ich Národná banka pomenúva, ak by sme išli do nejakej výraznej recesie, ak by s tou recesiou bolo spojené nejaké výrazné prepúšťanie, poťažne znižovanie platov, tak, samozrejme, tie riziká tam existujú, ale dnes nie sú, proste dnes nie je dôvod na to, aby sme tu z večera do rána prijali zasa ďalší zákon.
No to, že tento samotný návrh zákona je formou morálneho hazardu, jednoducho chudobnejší ľudia aj tí, ktorí sa k tej hypotéke nedostali, žijú v podnájmoch, žijú v ubytovniach alebo si tú hypotéku už sami splatili bez akejkoľvek pomoci, sa vo finále, všetci sa budú skladať v podstate bohatším ľuďom na podporu, podporu ich hypotéky. Aj toto je dôvod, prečo to nerobiť.
No a teraz to, ako je to prijaté, či už teda forma daňového bonusu, následne forma daňovej dávky, ktorú treba v ďalšom zákone vyrobiť, jednoducho toto riešenie je extrémne byrokratické. Prináša byrokraciu, ktorá bude stáť štát ďalšie náklady z verejných zdrojov. Samozrejme, prinesie aj teda prácu či už pre banku, pre občana, ale teda budú musieť, budú musieť to zúradovávať hlavne, hlavne úradníci. No a ako ešte zo všetkého najviac by som to ešte prirovnal ku ministerstvu krúžkov, to tí, čo sme tu sedeli aj v minulom volebnom období, si to pamätáme, to takisto vtedy prišlo OĽANO s návrhom, ktorý trebalo ho spraviť hneď z večera do rána, mal milión chýb, proste vo finále nevykonateľný, no tuto to je, to je celé proste. Zoberme si, že pre tento rok to bude riešené formou daňového bonusu. Čiže finančná správa musí teda upraviť svoje tlačivá, musí, samozrejme, upraviť svoj systém informačný, a to, samozrejme, stojí peniaze. A toto celé bude robiť len kvôli tomuto roku, kvôli tomuto roku, pretože budúci rok sa to už bude vyplácať každý mesiac ako sociálna dávka. Jasné, rozumiem, vláda sa chce pripomenúť tým ľuďom každý mesiac, že im tie peniažky pošle, cinkne to ako špeciálna platba, ale ešte raz. Finančná správa kvôli jednorazovému zúčtovaniu rieši niečo, následne treba celú tú sociálnu dávku vymyslieť, pripraviť systémy, zamestnať ľudí. Vláda hovorí o tom, že to bude stáť päť miliónov ročne, preto hovorím o ministerstve krúžkov, lebo tam to boli stovky ľudí, tuto to vychádza tak, podľa toho, aké budú mať platy, tak 250-300 ľudí bude úradovať túto agendu. Možno 300, áno, budú mať asi trošku nižšiu ako priemernú mzdu. No každopádne 300 ľudí plus, samozrejme, majú tam zabezpečené materiálne zabezpečenie asi 1,7 milióna. Ďalšie financie budú potrebné na, na úpravu zasa informačných systémov. Jednoducho vychádza to, že asi každé deviate euro tej pomoci proste skončí v tom byrokratickom systéme.
Aj preto už teraz pri skrátenom legislatívnom konaní hovorím, že aspoň poďte štandardným, aspoň to upravte, skúste sa nad tým zamyslieť, spravte z toho systém, ktorý vie reálne fungovať. Niektorí vo finále budete potom štyrikrát tak či tak opravovať.
No, samozrejme, nepozerajme len na štát, pozerajme aj na to, že náklady vzniknú samozrejme aj, aj tým bankám. Zákon ich bude zaväzovať, proste musia dávať tie potvrdenia, tlačivá, takisto budú musieť svoje informačné systémy meniť. Tam to poviem, to už aby som neodbáčal, to poviem už potom priamo v prvom čítaní, ale jednoducho aj tam sú ešte ďalšie náklady, ktoré vo finále zasa zaplatia ľudia.
No a asi najzásadnejším problémom, prečo fakt sa treba zamyslieť už nad samotným skráteným legislatívnym konaním, je devastujúci vplyv tohto zákona na konkurenčné prostredie medzi bankami. Asi to, takto. Aktuálna pomoc, tak ako je predstavená, je naviazaná len na existujúcu hypotekárnu zmluvu. Teda všetci, ktorí si preniesli alebo chcú preniesť svoju hypotéku do inej banky, tak sú z tejto pomoci vyradení. No a vieme, čo to vlastne, čo to vlastne znamená, že pre človeka teda, keďže tú podporu štátu dostane len v existujúcej banke, no tak mu bude výhodnejšie zostať u tej existujúcej banky, no tá banka si normálne trhovo, samozrejme, v pohode vypýta vyšší úrok, keďže štát teda človeku preplatí časť splátky. No ale všetci vnímame, že ten trh s hypotékami na Slovensku bol veľmi, veľmi konkurenčný. Je tu 25 bánk, mali sme dlhodobo prvé alebo druhé najnižšie úroky v celej eurozóne. Aj dnes, jasné, že tie čísla išli vyššie, ale aj dnes sme, myslím, piata najlacnejšia krajina, ktorá, ktorá teda ako sú, čo sa týka výšok úrokov pri hypotékach. A ak takto sa zastaví to, čo tú konkurenciu vytváralo, ten boj banky o existujúceho klienta, o presúvanie hypoték medzi bankami, tak jednoducho toto zvýši úrokové sadzby a toto vo finále ďaleko viacej poškodí občanov tejto krajiny než tá pomoc, ktorí ju dostanú. Veď, samozrejme, tá pomoc nie je pre každého, sú tam parametre, kto ju dostane a do akej výšky je, ale toto sa potom bude týkať aj všetkých ostatných. Aj tých, ktorí majú dve nehnuteľnosti, lebo však pomoc môžte dostať úplne správne to, to, to jasné, iba na jednu, ale už tú druhú budete mať drahšiu, lebo, lebo tento zákon takto narýchlo z večera do rána prijatý proste zruší alebo teda výrazne obmedzí konkurenciu medzi, medzi bankami.
Viac asi už teda v samotnej rozprave, ale skutočne, pán minister, my ako strana SaS nevieme, nevieme toto skrátené legislatívne konanie podporiť minimálne z týchto dôvodov. Mám ešte kopu ďalších, ale fakt sa skúste zamyslieť, vytvorte si čas na ministerstve, dajte priestor vašim kolegom, ako máte toho fakt veľmi veľa, o tom nie je pochýb proste, máte lex konsolidácia, pripravujete rozpočet, šijete všetko horúcou ihlou, tu je ešte teda aj to spojenie so sociálnymi vecami, dajte si na to čas, ako skutočne v tomto prípade vymieňate kvalitu zákona za, za ten, to rýchle prijatie. Bolo by to, bolo by to opačne lepšie, ďaleko lepšie.
Ďakujem za pozornosť.

Dobre, už to ide. Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, no týmto skráteným legislatívnym konaním začína daňový parný valec, ktorým chce koalícia dodatočne zdaniť všetko, čo sa hýbe, celé sektory, veľké firmy, malé firmy, živnostníkov, samostatne zárobkovo činných, ale aj fyzické osoby, v tomto prípade teda sa bavíme o veľkých firmách. No a zdôvodnenie samotného skráteného legislatívneho konania je, že hrozia značné hospodárske škody, preto je dôležité okamžite nastaviť potrebné opatrenia, to citujem z dôvodovej správy. No toto je povolebná, nová povolebná absurdná realita. Tak štátu hrozia hospodárske škody, ak firmy, ľudia a živnostníci nebudú zaťažení novými daňami? To ako je fakt zvláštne, hej? Vitajme v ľavicovom svete, pán minister, vitajme v povolebnej arogancii a ignorancii, kde teda tento parný valec bude valcovať všetko.
Ja som teda presvedčený, že podnikateľ alebo občan predsa nemôže štátu spôsobovať hospodárske škody takýmto spôsobom, proste toto zdôvodnenie je, je absolútne neprijateľné a úplne absurdné. Áno, ďalej sa tam píše o teda zlom stave verejných financií. Skutočne tuto rozumiem ťažkému stavu verejných financií, to už teda je bližšie k pravde. Dva a pol roka sme ako SaS-ka vo vláde bojovali proti zvyšovaniu daní, ale aj proti plošnému rozdávaniu, proti nezodpovednému správaniu sa v oblasti verejných financií. Koniec koncov veď toto bol nakoniec po tom dva a pol roku aj dôvod, prečo sme, alebo základný dôvod, prečo sme, alebo základný dôvod, prečo sme z vlády odišli. No ale keď vláda kritizuje stav verejných financií, ktorý je spôsobený alebo bol spôsobený rastom výdavkov, tak v prvom rade nerozumiem teda, prečo ho nerieši, ten problém, tam, kde vznikol, prečo tu nestojíme, nesedíme a neriešime zákony, ktoré teda budú na strane výdavkov zabezpečovať nejaké šetrenie na výdavkoch štátu, alebo aby sme tu mali zákony, ktoré teda podporia hospodársky rast, zjednodušia situáciu podnikateľov, zlepšia podnikateľské prostredie, čo by teda vedelo priniesť nejaké príjmy na strane príjmovej, nie, namiesto toho proste vláda pokračuje v tom, čo kritizovala koniec koncov aj u predchádzajúcej vlády, v plošnom rozdávaní, v populistických sľuboch, v populistickom rozdávaní a hľadá na to, bohužiaľ, zdroje zasa len od ľudí. Myslím, že tých zákonov tu budeme mať viacej, takže vyjadrím sa potom aj podrobnejšie, teraz skutočne sa bavíme o skrátenom legislatívnom konaní. Čiže dve veci. Ja to vnímam úplne opačne. Hospodárske škody môžu vzniknúť práve vtedy, ak štát neefektívne vynakladá verejné zdroje. To sa ide diať, takže hospodárske škody hrozia, ale iným spôsobom.
A teda na záver môjho vystúpenia ešte jeden kľúčový dôvod, prečo je predložené skrátené legislatívne konanie zlý postup. V tomto prípade teda firmy, veľké, ktorých sa to týka, nemali možnosť vstúpiť do legislatívneho procesu. Deje sa to a bude sa to diať z dňa na deň, proste nemali možnosť dať svoje pripomienky, nemali možnosť sa teda zapojiť do legislatívneho konania, no a zároveň ešte ďalšia vec, a na to by sme vždy mali myslieť, keď tu pripravujeme pre zákony pre kohokoľvek, o tom tiež budem neskôr viac rozprávať, je, že dať na realizáciu, na zapracovanie tri týždne, alebo možno to bude ešte menej, veď to musí ešte pani prezidentka podpísať, tiež nepovažujem za správny postup, ako prijímať zákony, ktoré majú jasný a zásadný dopad na ekonomiku Slovenska a na každého jedného občana. Vo finále totiž dane neplatia mimozemšťania, vo finále ich platia ľudia a v konečnom dôsledku vždy len a len ľudia.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolega Ondro Dostál, ďakujem za tvoje podrobné odborné vystúpenie, rozobral si a podrobne si odôvodnil pochybenia ministra vnútra.
Chcem však upozorniť na iný fakt, že čo vlastne koalícia považuje za dôležité pri rokovaní o programovom vyhlásení, kompletne celá vláda necítila žiadnu potrebu zapájať sa do rozpravy. A to je programové vyhlásenie najzásadnejší dokument, ukazujúci, kam bude Slovensko v tomto volebnom období smerovať, avšak ani ministri, ani poslanci nemali čas ani chuť diskutovať, no veď im asi vlastne na Slovensku nezáleží. A na čom koalícii skutočne záleží, je vidieť práve teraz pri odvolávaní ministra vnútra. Zrazu dokázila... dokázala koalícia diskutovať celé dva dni v kuse, čas a chuť diskutovať ukázali ministri aj poslanci. No koalícii záleží len na sebe. Eminentne im záleží na tom, aby vyšetrovania korupčných prípadov ich a ich nominantov boli zastavené, aby postupne išli do stratena, a týmto, a to je možno rovnako dôležité, dávajú aj signál do budúcna, že korupcia bude opäť tolerovaná a nebude sa vyšetrovať.
Vo voľbe medzi občanmi a sebou si koalícia vybrala seba.
Ďakujem.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Ja len trošku vysvetlím, prečo pán poslanec Hajko prečítal vlastne ten istý pozmeňujúci návrh ešte raz, aby to bolo úplne jasné a zreteľné. Sú pravidlá v rokovacom poriadku, že pozmeňujúci návrh musí byť najprv zverejnený na webe Národnej rady a až následne môže byť v pléne prečítaný, čo nebolo splnené pri jeho vystúpení v písomnej rozprave, preto sa, samozrejme, pozmeňujúci návrh zverejnil a následne sa pán Hajko prihlásil ešte raz a prečítal ho v ústnej rozprave, takže bolo splnené všetko, aby sa mohlo o predloženom pozmeňujúcom návrhu následne hlasovať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
No tak opakovane sa tu rozpráva o tom, že v rozpočte je 1 100 mil. voľných a že ich je vlastne stačí len rozdeliť, no tak opakovane treba rozprávať, že to nie sú peniaze, ktoré máme, to sú stále peniaze od 7,2 mld. deficitu po 8,3 mld. deficitu, ktorý bol rozpočtovaný. Stále sú to peniaze, ktoré si musíme požičať, za ktoré musíme zaplatiť úrok, ktorý už teraz vôbec nie je bezvýznamný, a jedného dňa ich bude treba zaplatiť, proste zaplatiť aj istinu. Toto by bolo dobré rozprávať, nezavádzať a to tak hovorím ako koalícii, aj ako opozícii, ako pánovi Jakabovi. A no asi stačí, ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán Matovič, ja sa odpichnem od jednej jedinej vety: Tie prachy v rozpočte sú. A potom teda spresnenie, že tvrdíte, že teda 1 100 mil., teda 1,1 mld. je v rozpočte voľných. Ja si myslím, že nielen dôchodcovia, ale všetci, možno aj kolegovia tu a všetci občania si zaslúžia, aby to tu zaznelo, ako to reálne je. Tých 110 miliónov, ako sa odvolávate na Radu pre rozpočtovú zodpovednosť, je to, čo je do plánovaného deficitu, čo ešte nie je akoby minuté, ale tá realita je, že tie peniaze nemáme, všetko je to deficit. Príjmy tohtoročného rozpočtu sú, alebo mali by byť cca 26,7 mld., rozpočtované výdavky 35 mld., to znamená 8,3 mld. deficitu nemáme, chýba nám. A či koalícia, či vy, pán Matovič, rozdeľujete a rozprávate ľuďom ako keby sme rozdávali niečo, čo na tej špajzy máme. Nemáme. To sú len do rozpočtovaného deficitu. Jednoducho to sú peniaze, ktoré sa musia požičať, a je veľmi nezodpovedné proste rozdávať niečo, čo nemáme, je to prejedanie budúcnosti. Je to proste, takto by to byť nemalo. Ale aspoň toľko, však je rozhodnutie vlády, čo s nimi spraví, ale aspoň toľko, že aby ľudia vedeli, že všetci tu rozdeľujú niečo, čo si musíme požičať a aj s úrokmi jedného dňa zaplatiť a budú to platiť naše deti a naši vnukovia a prejedáme im tu dnes budúcnosť.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Viem, že sme v rozprave o skrátenom legislatívnom konaní, pán Matovič sa samotnému SLK-čku nevenoval, tak ja môžem reagovať len na jeho slová. No viete, čo je ľahšie od toho, keď sa vlád... keď sa, keď vládne populistická vláda? No keď sa v populizme predbieha s rovnako populistickou opozičnou stranou. Každopádne je jasné, že špeciálne starodôchodcovia sú radi za každé euro, súhlasím, ale tieto preteky sú zasa na úkor niekoho. Tieto peniaze totižto Slovensko nemá. Dnes sme v deficite ku dnešku vyše šesť miliárd eur, do konca roka to bude okolo osem miliárd eur. No a ani pán minister, ani pán Matovič sa neunúvali povedať, že rozdávajú to, čo Slovensko nevyrobilo, ale to, čo sme si museli požičať no a dnes teda ideme prejedať budúcnosť, zaplatia to naše deti, naši vnukovia. Len pre zaujímavosť, ku dnešku máme asi 70 miliárd štátneho dlhu a asi 1,3 miliardy musíme zaplatiť za úrokové náklady za splátky úrokov. To sú len tak medzi rečou dva dôchodky, plné trináste, hej? Ak by Slovensko nebolo zadlžené, mali by sme takéto peniaze. Toto si uvedomujme a dnes nerobíme nič iné, než sa viac a viac zadlžujeme.
No a na záver jedna otázka, Igor, ideš kandidovať za prezidenta? (Smiech v sále.)

Ďakujem pekne.
Richard, ďakujem pekne za faktickú poznámku, za pripomenutie skutočne toho, v čom sa fakt pán Kažimír vyžíval, a vyzerá to, že rovnako sa v zvyšovaní daní bude vyžívať aj aktuálna vláda, aktuálny minister Kamenický. No, o to viac ma mrzí, že teda aj tú chvíľku, nejakú časť vystúpenia bol, ale namiesto toho, aby vystúpil ako minister, veď môže, má neobmedzený čas, mohol povedať, že to tak nie je, že vlastne oni budú šetriť a nie zvyšovať dane, no namiesto sa zobral a odišiel. A ja neviem, asi to je najlepšie priznanie toho, čo nás, bohužiaľ, ako občanov Slovenska čaká.
Ja len zopakujem, strana SaS sme vždy boli a budeme proti zvyšovaniu daní a vždy budeme robiť všetko pre to, aby dane boli nižšie a aby sme podporovali rast a ekonomický rozvoj Slovenska.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené panie kolegyne, kolegovia. No, nastupujúca vláda si rýchlo splnila svoju prvú úlohu a v pondelok schválila programové vyhlásenie a v rýchlom slede včera a dnes už o ňom rokujeme v pléne Národnej rady. A presne takýto je aj môj prvý celkový pocit, že zvíťazila rýchlosť nad kvalitou. V kontexte všetkého, čo vidíme, či už vyhrážanie sa médiám, expresne, avšak hlúpo realizované výmeny a postavenia mimo službu v rezorte vnútra, let strany SNS za novým ministerstvom či iné, to skôr vyzerá, ako sa hovorí, feature, not a bug, vlastnosť, nie chyba.
Môj pocit je a myslím, že aktuálna rozprava to plne potvrdzuje, že vláda berie programové vyhlásenie len ako povinnú jazdu smerujúcu ku skutočnému cieľu, ktorým je vyslovenie dôvery vláde a získaniu plných kompetencií a kontroly nad krajinou čím skôr. Názov "Lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť" je dosť výstižný. Priamo v názve sa nepíše, že sa to má týkať občanov. A preto sa obávam, že občania veru nebudú žiť ani lepšie, ani pokojnejšie a ani bezpečnejšie.
Hovorí sa, že všetko je v prvom rade o peniazoch. Veď koniec koncov aj gestorský výbor k programovému vyhláseniu je práve výbor pre financie a rozpočet, a preto sa ja pozriem na predložený dokument hlavne z tohto uhla pohľadu. Aj programové vyhlásenie veľmi veľa hovorí o peniazoch, ale hlavne o ich míňaní. Vláda si stanovuje ambiciózne a drahé ciele, čo však je už v PVV-čku vidieť podstatne menej, je, odkiaľ vláda na to zoberie. Veľká časť programového vyhlásenia rozdeľuje koláč, avšak to kľúčové, ako ten koláč zväčšiť, sa v programovom vyhlásení píše len minimum. V programovom vyhlásení síce nájdeme, že vláda bude podporovať ekonomický rast, čo je správne, ale veľa opatrení spomínaných má práve opačný efekt. A tieto opatrenia, ktoré sú v PVV-čku uvedené, tak budú brzdiť hospodársky rast.
No, vrátim sa k občanom. Hovorí sa, že iba dane a smrť sú isté. Bohužiaľ, jedine istota vyšších daní je to, čo prináša predložený dokument. Dokonca je to ešte horšie, nakoľko pán minister financií vo svojich vyjadreniach hovoril o viacerých ďalších daňových opatreniach, ktoré, použijem priamo slová pána ministra, ani v programovom vyhlásení nespomíname. Inak som rád, že tu pán minister financií sedí a verím, že poruší toho bobríka mlčania, ktorého si vláda dala k vyjadreniu ku rozprave.
Už prvé kroky novej vlády tak dokazujú, že občania sa síce nechali zlákať na sľuby pomoci, dôchodkov, dotácií na všetko, ale jediná realita, ktorej budú veľmi rýchlo čeliť, je, že budú platiť vyššie dane. Pretože ako som už povedal, vládna koalícia prináša jedinú istotu, istotu vyšších daní. Toto je pre mňa kľúčová smutná správa. A samozrejme, vyššie dane so sebou automaticky nesú zníženie ekonomickej aktivity, zníženie hospodárskeho rastu, zníženie investičnej atraktivity krajiny, zvýšenú tendenciu ku daňovým únikom a podvodom, vyššiu potrebnú mieru kontroly, odchod potrebných jednotlivcov a firiem do zahraničia. Preto zvyšovanie daní v konečnom dôsledku krajine a jej občanom poškodí. Vyššie dane totiž pre bežného občana neprinášajú ani lepší, ani pokojnejší, ani bezpečnejší život.
Vláda aj píše, citujem, primárny zdroj prosperity Slovenska a finančnej situácie... že za primárny zdroj prosperity Slovenska a finančnej situácie štátu považuje hospodársky rast a stabilný makroekonomický rozvoj, ale týmito slovami podpora hospodárskeho rastu v programovom vyhlásení končí. Veľmi ma mrzí, že programové vyhlásenie reálne nepodporuje tých, ktorí tvoria hodnoty. Nepodporuje konkurencieschopnosť Slovenska. Nepodporuje tvorbu novej ekonomickej hodnoty. Ďalšia smutná správa je, že nastupujúca vláda nepodporuje skutočný rozvoj Slovenska. Totiž jedine zvýšená ekonomická aktivita dokáže zabezpečiť lepší život občanov, lepšiu prácu, lepšie platy a vo finále aj viac financií do štátneho rozpočtu.
Takisto v predloženom dokumente nenájdeme nič o šetrení vlády na sebe. Pritom práve vysoká vládna spotreba si jasne pýta redukciu a je hlavným problémom Slovenska.
Ale poďme konkrétne ku časti Finančná politika. Veľká časť tejto kapitoly je písaná veľmi všeobecne. Veľa tvrdení sú všeobecné pravdy, s ktorými sa, samozrejme, dá súhlasiť, ale tieto samotné tvrdenia neposunú krajinu dopredu, keďže sa neodrážajú v konkrétnych zmysluplných riešeniach. Ako som spomenul, prvé konkrétne riešenia, ktoré teda v tejto časti a v dokumente nájdeme, sú konkrétne riešenia ku zvyšovaniu daní. Citujem: "Vláda zavedie novú bankovú daň s cieľom redistribuovať nadmerné zisky finančných inštitúcií (...). Vláda zároveň vyvinie úsilie na zabránenie prenosu vplyvov tohto nástroja na klientov finančných inštitúcií." To som citoval z programového vyhlásenia. Potešiteľné je, že si vláda tento fakt uvedomuje, že sa to prenesie na klientov, na občanov, ale reálne píšu o drevenom želiezku. Nie je žiadna šanca, ako by zabránili prenosu týchto dodatočných nákladov na firmy a občanov. Pretože každá uvalená daň či poplatok kdekoľvek v reťazci sa vždy prenesie na konečného spotrebiteľa, ktorým je občan.
Ďalšou konkrétnosťou je, že "vláda bude presadzovať zavedenie osobitných finančných nástrojov", zasa som citoval z PVV-čka, ale dopĺňa, že... inými slovami vyšších daní, "ktoré budú reflektovať mimoriadne zisky a nadzisky sektorov, korporácií, právnických alebo fyzických osôb". No proste budú zdaňovať všetko, čo sa hýbe a dovolilo si nemať stratu. V oblasti zdanenia príjmov fyzických osôb vláda navrhne progresivitu úpravou pásiem základu dane. Zasa citujem z PVV-čka. Slovo úprava však, samozrejme, nie je nič iné než zvýšenie dane z príjmu fyzických osôb pre určité skupiny občanov. Ľavici nikdy nie je žiadna miera sociality, pardon, solidarity, dostatočná. Nestačí, že už teraz majú ľudia s vyššími príjmami vyššiu daňovú sadzbu, 25 % oproti základnej sadzbe 19 %, nestačí, že s rastom ich príjmov im klesne na nulu nezdaniteľná časť základu dane, treba ešte viac potrestať úspech. Treba úspešným naznačiť, že krajina o nich nestojí. Ja teda rešpektujem aj ľavicový pohľad na svet, samozrejme, ale trestanie úspechu je tá najhoršia cesta.
Vláda chce tiež znížiť (správne "zvýšiť", pozn. red.) daň z nehnuteľností. 90 % občanov Slovenska však vlastní nejakú nehnuteľnosť. Takže v nejakej forme sa zvýšenie tejto dane dotkne takmer každého občana Slovenska.
Stále nekončím s tým, s konkrétnosťami, ktoré dane chce vláda zvyšovať. Vláda chce tiež zvyšovať dane z tabaku, liehu či iných negatívnych externalít. Aj toto sa v nejakej miere dotkne takmer každého občana. Tu, samozrejme, aj ja vnímam, že negatívne externality má význam zdaňovať, veď aj sú zdanené, ale ani tu neplatí, že čím viac, tým lepšie. Pretože vyššia daň aj tu zásadne motivuje ku daňovým únikom, k pašovaniu, ku nelegálnej výrobe. Česko by vedelo rozprávať. Pred časom zvýšili sadzby, ale plynúci čas ukázal, že príjmy štátu sa zo zvýšenej sadzby vôbec nezvýšili. Vláda takisto chce zvýšiť zdanenie hazardných hier. Poviem len jednou vetou, škoda, že odchádza pán minister financií, poviem len jednou vetou, dosiahnu jediné, dosiahnu nekonkurencieschopnosť domácich, regulovaných a pravidlá dodržiavajúcich firiem, odchod hráčov ku zahraničným firmám, alebo, a čo je ešte horšie, výrazné rozšírenie čierneho hazardu, kde síce štátu zostanú na krky, na krku všetky negatíva, ale príde o všetky príjmy.
Vláda chce tiež zaviesť nové dane, napríklad daň zo sladených nápojov, vláda chce zvýšiť aj environmentálne dane, všetko toto čítam z programového vyhlásenia.
No a do médií, ale aj na výbore pre financie a rozpočet pán minister Kamenický jasne povedal, že PVV ani zďaleka neobsahuje všetky navrhované opatrenia. Podľa toho, čo vidíme, tak to znamená, že PVV stále neobsahuje kompletný zoznam zvýšenia všetkých životných nákladov, ktoré ide koalícia občanom ordinovať. A pritom občania neboli zodpovední a nie sú zodpovední za to, v akom stave sú naše verejné financie, problémom Slovenska neboli príjmy do štátneho rozpočtu, veď tie rástli v posledných rokoch dvojciferným číslom. Problémom boli ešte viac, ešte výraznejšie zvyšujúce sa výdavky. To je ten problém, ktorý by mala vláda riešiť, bohužiaľ, nerieši.
No, každopádne všetky tieto zvýšenia, zvýšenia daní sa premietnu do cien všetkého a zvýšia náklady života každého jedného občana – bohatého, ale aj toho chudobného. Použijem jeden príklad, vláda síce tvrdí, že pre občanov s jednou nehnuteľnosťou daň z nehnuteľnosti nezvýši, ale ak sa teda daň z nehnuteľnosti zvýši pre podnikateľov, tí si, samozrejme, tento zvýšený náklad prenesú do cien svojej produkcie, no a takto zvýšenú daň z nehnuteľnosti pocíti aj občan, ktorému daň z nehnuteľnosti nebola priamo zvýšená. No a takto to platí pre každú jednu daň, ktorú som spomínal. Každú daň a vždy vo finále zaplatí občan.
Vážení občania Slovenska, toto je to, čo čaká každého z vás, zvýšenie všetkých možných daní, zvýšenie vašich nákladov na život, toto je tá skutočná istota, ktorú vám prináša aktuálna koalícia. Slovensko žilo nad pomery svojej ekonomiky už za predchádzajúcej vlády, všetci cítime, že nezmyselné plošné rozhadzovanie musí raz skončiť. Všetci cítime, že vláda, žiadna vláda sa nemôže donekonečna za... rozdávať a dotovať. Viedlo to ku silnému zadlžovaniu. Ale to, čo vláda plánuje, pokračovať v bezbrehom rozhadzovaní a systém vylepšiť, v úvodzovkách, len o to, že sa od ľudí vyberú ďalšie miliardy a teda aj tak bude chýbať to, čo sa musí ešte, to, čo bude chýbať, sa ešte stále musí dopožičať, toto nemôže mať dobrý koniec.
Poďme ale ďalej. V programovom vyhlásení je odsek venujúci sa zjednodušeniu platenia daní a odvodov. Áno, vete, citujem, "vláda bude pokračovať v modernizácii komunikácie zo strany štátu v oblasti daní a odvodov a posilní ich proklientsky prístup zjednodušením správy daní a odvodov", s touto vetou sa, samozrejme, dá len a len súhlasiť, ale autor tejto vety asi nečítal stať s novými daňami, pretože to, čo vláda s tými daňami plánuje, je v zásadnej kontradikcii s ich zjednodušením. Nové dane, nové sadzby, nové parametre, takto veru zjednodušovanie nevyzerá.
V strednodobých prioritách je reformný zámer zjednotenia výberu daní, ciel a odvodov tak, aby miesto výberu bola finančná správa. Dá sa, s týmto sa dá súhlasiť, len teda treba povedať, že toto by sme našli v každom jednom programovom vyhlásení každej vlády za posledných 20 rokov.
Ďalší odsek, Zefektívnenie boja proti daňovým a colným únikom, tu chcem pochváliť finančnú správu, ktorej výsledky boli v minulom období jednoznačne pozitívne, daňová medzera sa znížila, miera korupcie klesla, miera podvodov sa znížila. Ak chce pán minister financií skutočne bojovať proti daňovým a colným únikom, ideálne ak nebude robiť na finančnej správe zásadné zmeny.
Vláda zároveň chce znížiť administratívnu záťaž zavedením povinnej elektronickej fakturácie. Toto je však veľmi nešťastné riešenie, tak ako väčšina vecí, ktoré štát ordinuje povinne, spôsobí podstatne viac škôd ako úžitku, špeciálne malým firmám prinesie zvýšenú byrokraciu a nové povinnosti. Súhlasil by som so zavedením povinnej elektronickej fakturácie na pomedzí B2G, teda Business to Government, na pomedzí vlády a firiem, a teda ak štát skutočne vyvinie dobrú aplikáciu a e-faktúra bude dobrovoľná, tak si myslím, že firmy sa rady zapoja. Ale nútenie skutočne môže spôsobiť obrovské škody. Toto je však na samostatnú debatu, ale za SaS chcem jasne povedať, že sme proti povinnej e-faktúre. Nechajme túto vec na prirodzene sa digitalizujúci sa svet, skutočne veľké firmy prechádzajú na digitálne riešenie samy, bez nútenia. Aj vláda by mala pripravovať svoje riešenia tak kvalitne, aby sa firmy rady k nim pridali.
Ku odseku Podpora financovania investícií, keď si tento odsek človek prečíta, nedá sa nesúhlasiť. Vláda, citujem, "vláda sa zameria na podporu takých investícií, ktoré majú potenciál generovať benefity pre celú spoločnosť, budúcnosť slovenskej ekonomiky sa bude odvíjať od znalostí a ľudského kapitálu celej spoločnosti." Hovorím, jednoznačne pravdivá veta, len teda nerozumiem, prečo väčšina riešení z programového vyhlásenia vládu, vlády bude spôsobovať pravý opak, napríklad všetky spomínané daňové zmeny budú vyháňať ľudský kapitál zo Slovenska.
Dve vety k cenovej politike si dovolím. Zase citujem, vláda chce viac určovať a regulovať ceny. A teraz citujem, "zabezpečí skvalitnenie procesov uskutočňovania verejnej politiky v oblasti cien". Už sme tu mali v minulosti plánovenú, plánovanú ekonomiku a centrálne riadenie, veľa z nás si ešte pamätá, že to nefungovalo. A ešte aj dnes komunistická Čína pochopila, že politicky môžete regulovať kadečo, ale ceny nie. Ak chcete uspieť, musíte v ekonomike maximálne nechať pôsobiť trhové prostredie.
Chcem moje vystúpenie ukončiť pozitívne, chcem popriať pánovi ministrovi Petrovi Kmecovi, aby sa mu podarilo čo najlepšie a hlavne najzmysluplnejšie čerpať plán obnovy a odolnosti a nech sa mu to podarí čo, s čo najnižšou mierou korupcie. Majme, prosím, teda na pamäti, že plán obnovy sú unikátne zdroje, ktoré môžu reálne Slovensku a jeho občanom pomôcť, ale, prosím, zároveň si tiež všetci uvedomujme, že žiadny obed nie je zadarmo, aj plán obnovy je klasické dlhové financovanie, len sa tentokrát zadlžila Európska únia a aj tento dlh bude raz potrebné splatiť. Aj preto potrebujeme zodpovednosť, aj preto vyzývam vládu, aby občanom priniesla istotu zodpovedného hospodárenia, aby priniesla úspory na vládnej spotrebe, aby priniesla skutočné opatrenia pre konkurencieschopnosť Slovenska. Bohužiaľ, ja však vidím len istotu vyšších daní.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)