Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne zopár poznámok k návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, o ktorom tu rokujeme už druhý týždeň.
Keďže ide o návrh na skrátené legislatívne konanie, nie o samotný návrh novely Trestného zákona, Trestného poriadku a ďalších súvisiacich zákonov, budem sa venovať tak, ako sa to má, primárne tomuto. Nie je však možné návrh na skrátené legislatívne konanie úplne izolovať od vecného návrhu novely, tak sa dotknem aj toho, a to predovšetkým tých častí, ktoré súvisia s číslami.
Poďme od začiatku. Dôvody na skrátené legislatívne konanie sú upravené v § 89 ods. 1 zákona č. 350 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Sú to jediné zákonné dôvody, ktoré musia byť splnené, aby sa zákon mohol prijímať v skrátenom legislatívnom konaní. Len tieto a žiadne iné. Poďme si ich zopakovať.
Národná rada sa môže uzniesť o návrhu na skrátené legislatívne konanie len za splnenia týchto presne stanovených podmienok: po prvé za mimoriadnych okolností, po druhé, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody.
V dôvodovej správe sa uvádza, alebo vláda uvádza, citujem: „Čo sa týka uvedenej potreby okamžitého zásahu zákonodarcu, vláda na tomto mieste uvádza, že v prípade aplikácie § 89 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku môže Národná rada uplatňovať právomoc uzniesť sa na skrátenom legislatívnom konaní, iba ak existuje mimoriadna okolnosť, a v jej rámci ide o dostatočne odôvodnený prípad ohrozenia základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo hrozbu značných hospodárskych škôd pre štát.
Uvedené legislatívne opatrenia je potrebné prijať tak, aby mohli byť účinné čo najskôr, keďže neriešenie vzniknutej situácie alebo odďaľovanie jej riešenia by mohlo ohroziť základné ľudské práva a slobody, bezpečnosť štátu či viesť k hospodárskym škodám. Podľa § 89 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku sú splnené podmienky na prerokovanie návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní, pretože môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv ako osobnej slobody vlastniť majetok a v krajnom prípade aj právo na život. Ohrozenie základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo hrozba značných hospodárskych škôd pre štát je potenciálnym následkom mimoriadnej okolnosti, ktorý je aj podľa presvedčenia vlády potrebné individualizovať. Ohrozenie základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo hrozba značných hospodárskych škôd pre štát je dostatočne odôvodnené vtedy, ak je ohrozenie reálne, atribút reálnosti ohrozenia priame, atribút bezprostrednosti ohrozenia a je konkretizovaný spôsob ohrozenia, atribút konkrétnosti ohrozenia.“
Nehnevajte sa, sú to slová, ktorých je veľa, ktoré vyzerajú odborne, sofistikovane, ale je tam dokonca aj odkaz na konkrétny paragraf rokovacieho poriadku. Ale ak sa na tieto slová pozrieme, tak v skutočnosti sa nimi nič konkrétne nehovorí. Veľa viet, málo konkrétneho obsahu, žiadny konkrétny zákonný dôvod pre skrátené legislatívne konanie. Správne však vláda uvádza, že, citujem: „musí objektívne existovať mimoriadna okolnosť a v jej rámci dostatočne odôvodnený prípad ohrozenia základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo hrozba značných hospodárskych škôd pre štát.“
Čo však vôbec neuvádza... Koniec citátu. Čo však vôbec neuvádza a čo je podstatou tejto vety, je práve to, aká mimoriadna okolnosť podľa vlády objektívne existuje. Naozaj nenájdeme v celej dôvodovej správe nič k tomu, čo je podľa vlády tou mimoriadnou okolnosťou.
Mimoriadna okolnosť je taká okolnosť, ktorú nebolo možné predvídať, pretože nastala náhle, nie je bežná, niečo sa náhle zmenilo, na čo je potrebné okamžite reagovať, pretože sú ohrozené základné ľudské práva a slobody alebo bezpečnosť, alebo teda hrozia štátu značné hospodárske škody. Takouto mimoriadnou okolnosťou je napríklad vojna, pandémia, prírodná katastrofa.
A tak sa pýtam ešte raz, máme tu aj pána ministra spravodlivosti, aká mimoriadna nepredvídateľná okolnosť nastala, že vláda navrhuje toto skrátené legislatívne konanie. Pýtame sa na to už druhý týždeň a žiadna rozumná odpoveď neprichádza. Dokonca žiadna odpoveď neprichádza, pritom je zákonnou povinnosťou vlády takúto mimoriadnu okolnosť konkrétne pomenovať, a to priamo v dôvodovej správe. Toto vnímam ako prvý vážny nedostatok tohto návrhu na skrátené legislatívne konanie.
Až po konkrétnom pomenovaní mimoriadnej okolnosti možno pristúpiť ku konkrétnemu pomenovaniu jedného či viacerých dôvodov pre skrátené legislatívne konanie, akým je ohrozenie základných práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo teda vzniku značných hospodárskych škôd pre štát. Vláda v dôvodovej správe hádže všetky tieto dôvody do jedného vreca, pričom celkom určite nie je nijakým spôsobom ohrozená bezpečnosť. K tomuto dôvodu vláda vlastne ani nič ďalšie neuvádza.
Pokiaľ ide o ohrozenie ľudských práv, tomu sa viac venovali kolegovia z opozície, ktorí sú právnici, ja k tomu dodám len toľko, že z hľadiska primeranosti trestov každý z nás súhlasí, že tresty majú byť primerané. Tu sa nič zásadné nezmenilo od roku 2005, odkedy máme Trestný zákon, ťažko teda vláda bude tvrdiť, že je potrebné práve teraz a rýchlo zasiahnuť a znížiť niektoré tresty, a navyše len tresty za majetkové a hospodárske trestné činy a, samozrejme, chce vláda zrušiť aj Úrad špeciálnej prokuratúry, do ktorého pôsobnosti patrí okrem iného vyšetrovanie korupcie, ale aj majetkových trestných činov a hospodárskych trestných činov, ak bola trestným činom spôsobená škoda alebo získaný prospech dosahujúci najmenej 25-tisínásobok malej škody alebo trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie.
Naozaj to vyzerá tak, že jediným dôvodom pre znižovanie trestov po nástupe novej vlády, je dosiahnutie beztrestnosti vybraných ľudí, ktorí majú blízko k vláde alebo sú dokonca jej členmi. O to viac, že sa neznižujú len trestné sadzby, ale znižujú sa aj premlčacie lehoty, a to značne, tomuto sa ale budeme, nepochybne, bližšie venovať spoločne s kolegami s opozície ešte v rozprave k samotnému návrhu novely Trestného zákona. Dovtedy nám možno vláda konečne poskytne aj tých sľubovaných, údajných tridsať rozhodnutí Ústavného súdu o porušovaní ľudských práv, o ktorých stále hovorí, doteraz ich ale nebola schopná predložiť.
Ja sa budem ďalej venovať predovšetkým poslednému z možných dôvodov pre skrátené legislatívne konanie, a tým je hrozba značných hospodárskych škôd pre štát. Je to dôvod, ktorý je v dôvodovej správe k skrátenému legislatívnemu konaniu rozpísaný najviac, v zásade ide podľa vlády o to, že vraj hrozia Slovensku finančné sankcie zo strany Európskej komisie v dôsledku nesprávneho alebo nedostatočného transponovania niektorých smerníc. Vláda uvádza päť konkrétnych konaní o porušení, pre nesprávnu a neúplnú transpozíciu piatich konkrétnych smerníc a rámcového rozhodnutia.
Následne dodáva, je preto dôležité, citujem: „Je preto dôležité, aby zákonodarca pristúpil k okamžitému riešeniu výhrad Európskej komisie, v opačnom prípade sa Slovenská republika vystavuje riziku súdneho konania, s ktorým sú bezprostredne späté finančné sankcie z dôvodu absentujúcej, prípadne nesprávnej transpozície práva Európskej únie.“
Riziko vzniku finančných škôd v podobe sankcií zo strany Európskej komisie je v prvom rade značne nadhodnotené. Keď sa pozrieme detailne na jednotlivé konania, žiadna obrovská a okamžitá sankcia zo strany Európskej komisie nehrozí.
V druhom rade na samotný vládny návrh (rečník si odkašlal), pardon, v druhom rade sa samotný vládny návrh venuje transpozíciám uvedených smerníc len minimálne. Ak som dobre rátal, tak asi 8 strán z kompletne 67 strán legislatívneho textu.
Tento dôvod pre skrátené legislatívne konanie je preto zástupný, nie skutočný, naopak, Európska komisia požiadala Slovensko, aby nepokračovalo v novelizácii Trestného zákona a zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry, pretože tieto návrhy treba dôkladne zvážiť, citujem: „Široký rozsah zamýšľaných noviel a početné oblasti dotknutého práva EÚ si vyžadujú dôkladnú a solídnu analýzu.“ Toto sa uvádza v stanovisku Európskej komisie.
Uvádza sa v ňom aj to, aby slovenská vláda zatiaľ nepokračovala v zamýšľaných novelách, a najmä sa neuchýlila k zrýchlenému postupu bez riadnej a dôkladnej konzultácie so zainteresovanými stranami na vnútroštátnej i európskej úrovni, takže práve naopak, značné hospodárske škody hrozia Slovensku vtedy, ak bude tento návrh na skrátené legislatívne konanie schválený, a to napr. v podobe obmedzenia eurofondov, takže opäť raz ani toto, hrozba značných hospodárskych škôd nie je zákonný dôvod pre skrátené legislatívne konanie, ako tvrdí vláda.
V tejto súvislosti povedal minister Robert Kaliňák, v pondelok v diskusnej relácii na TA3, že, citujem: „Tri a pol roka v podstate na Slovensku neexistoval právny štát.“ Európska komisia nám ústami eurokomisára pre spravodlivosť, naopak hovorí, že zasiahne proti Slovensku práve vtedy, ak by kroky vlády vedenej premiérom Robertom Ficom v oblasti právneho štátu porušovali pravidlá Európskej únie. Čiže práve tieto kroky vlády, toto skrátené konanie, urýchlené rušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, znižovanie trestných sadzieb považuje Európska komisia za ohrozenie právneho štátu.
Tak vás prosím, nezavádzajte ľudí, že je potrebné urýchlene prijať túto novelu, lebo nám to káže Európska komisia, ktorá nás bude v opačnom prípade pokutovať miliónovými sankciami. Nie je to jednoducho pravda a pravda je úplne opačná.
Vy nás s vaším konaním ohrozujete a ohrozujete už aj tak zlú finančnú situáciu Slovenska. Napokon vláda ako dôvod pre skrátené legislatívne konanie uvádza toto, opäť citujem: „V neposlednom rade je potrebné urýchlene reagovať aj na vývoj inflácie vďaka, ktorej sú kritériá, na základe ktorých sa škoda na majetku kvalifikuje ako trestný čin, už neaktuálne, a dochádza ku kriminalizácii osôb bez reálneho nebezpečenstva pre spoločnosť.“
Takže vláda uvádza ako dôvod pre skrátené legislatívne konanie aj infláciu, dajme tomu, že inflácia by mohla byť braná ako mimoriadna okolnosť, nedá sa vždy predvídať, resp. nedá sa predvídať jej rozsah, ktorý za posledné obdobie aj v dôsledku vojny na Ukrajine, predtým v dôsledku pandémie, energetickej krízy, a teda ďalších situácií, narástol.
Pozrime sa ale, teda ako sa po novom majú meniť hranice výšky škody. Takže malá škoda, aktuálna úprava, a áno aj ja hovorím, že k určitému zvýšeniu malo a možno mohlo dôjsť v dôsledku inflácie, ale počúvajme tie čísla.
Aktuálne malá škoda je od 266 euro do 2 660 euro. Nová úprava od 700 euro do 35-tisíc euro.
Väčšia škoda bola od 2 660 do 26 600, po novom od 35-tisíc euro do 350-tisíc euro.
Značná škoda doteraz od 26 600 do 133-tisíc, po novom od 350-tisíc do 700-tisíc, a škoda veľkého rozsahu bola doteraz od 133-tisíc, po novom od 700-tisíc. To znamená, že tam, kde doposiaľ postačovalo, aby páchateľ ukradol vec za 266 euro a už mohol byť trestne stíhaný, bude po novom potrebné, aby to bolo aspoň 700 euro. Pri nižšej hodnote pôjde maximálne tak o priestupok.
Oveľa zásadnejšie však je, že tam, kde v súčasnosti hrozil vyšší trest, pretože bola spáchaná väčšia škoda, tak vyšší trest hroziť nebude, pretože hranica väčšej škody sa posúva, a teda z tých 2 660 euro na tých 35... od 35-tisíc euro. Čiže páchatelia závažnejších trestných činov, ktorí spôsobujú väčšie škody alebo získavajú väčší prospech, budú mať podstatne nižšie tresty ako v súčasnosti. Väčšina z nich bez problémov vyviazne s podmienkou, ako toto považujem priam za pozvánku na páchanie trestnej činnosti. A to je ďalšie ohrozenie právneho štátu a bezpečnosti na Slovensku.
Zrejme tiež nie je náhodou, že trest prepadnutia majetku možno uložiť len za, citujem: „zločin, ktorým páchateľ získal alebo sa snažil získať majetkový prospech vo veľkom rozsahu, alebo ktorým spôsobil škodu veľkého rozsahu,“ doteraz to bolo pri škode od 133-tisíc, po novom to už má byť pri škode až od 700-tisíc eur, čo nepochybne bude vyhovovať všetkým tým, ktorým by tento trest hrozil. Asi vieme, kto to je.
Jediný dôvod, ktorým, ktorý vláda uvádza pri zvyšovaní hraníc škody, je inflácia. Lenže tie zvýšené hranice škody, ale že vôbec nezodpovedajú inflácii. V prípade malej škody by muselo ísť o infláciu v rozsahu 163 %, v prípade väčšej škody dokonca o infláciu v rozsahu 1 315 % a v prípade značnej škody o infláciu v rozsahu 1 215 % a napokon v prípade škody veľkého rozsahu inflácia činí 426 %.
Myslím si, že v prvom rade je evidentné, že percentuálne navýšenia v prípade jednotlivých hraníc nie sú, nie sú jednotné, ale inflácia je len jedna, hej. No a v druhom rade, samozrejme, je to extrémne a enormné navýšenie. Aktuálna inflácia je, keď si ju zoberieme za minulý rok, za celý rok, tak je to 11 %, povedzme keby sme brali december, tak je to 5,9 %, keby sme zobrali, že tri roky a zavreli všetky, všetky oči, tak je to nech 33 %. Čiže takýto dôvod je, proste to jednoducho nesedí a nie je to vôbec pravdivý argument. Keď je inflácia 33 %, keby sme hneď pozreli ešte ďalších desať rokov, tak sa dostaneme možno k 55-60 %, ale nie ku 160, nie ku 1 200 %, proste toto nie je, nie je správne.
Čiže ak to celé zhrniem, tak nezostáva nič iné, než konštatovať, že vláda neuviedla žiadny dôvod pre toto skrátené legislatívne konanie, ktorý by bol zákonný a pravdivý.
Na záver by som sa chcel prihovoriť vašim koaličným voličom, voličom SMER-u, HLAS-u a SNS, ste všetci pracujúci, tvrdo a poctivo pracujúci ľudia, prosím, nenechajte sa oklamať, pretože politici koalície SMER-u, HLAS-u a SNS vám očividne klamú. Oni si myslia, že vám stačí povedať zjavné klamstvá a vy im na to skočíte. Prosím vás, nerobte to! Nenechajte zo seba robiť hlupákov, lebo nie ste hlupáci! Pozrite sa, čo vám vaši reprezentanti hovoria, a porovnajte to s faktami. Nenechajte sa zmanipulovať, prosím, otvorte si ten návrh a pozrite sa na tie dôvody, ktoré tam píšu. Pozrite sa do zákona alebo si nechajte niekým poradiť, zapnite si prenos parlamentu a počúvajte, vypočujte si všetky tie protiargumenty, ktoré tu padajú.
Naozaj vám to dáva zmysel? Naozaj vám dáva zmysel, čo vám hovoria vaši zástupcovia? Ja verím, že nie, stačí sa na to len pozrieť vecne, odborne, bez zbytočných emócií, ktoré sa vo vás snažia vyvolať. Neustále vo vás vyvolávajú len nenávisť. Raz voči pani prezidentke, raz voči niekomu inému, teraz voči špeciálnej prokuratúre, vždy sa niekto nájde. A robia všetko pre to, aby ste prez... cez tie všetky emócie prestali vidieť fakty. Nenechajte sa, prosím, takto oklamať.
Nemusíte nás, nás mať z opozície radi, ale, prosím, skúste sa pozerať na fakty a argumenty. Naozaj vám nevadí ani to, že žiaden z koaličných poslancov, ani jeden tu nevystúpi v parlamente, aby nielen nám, ale aj vám vysvetlil, prečo potrebujeme takúto novelu hneď a teraz. Tomuto sa povie arogancia moci, arogancia moci SMER-u, HLAS-u a SNS, ktorej by ste sa mali všetci... alebo by sme sa mali všetci postaviť. Mnohí sa jej už postavili na námestiach a verím, že tento odpor voči arogancii moci bude pokračovať a bude sa stupňovať, až kým vláda a koalícia nepochopia, že takto sa to naozaj nerobí, že si nemôžu ani oni dovoliť, proste čo sa im zachce, že si nemôžu dovoliť len tak kriviť legislatívny proces, a ostatní sa budú tomu len prizerať, že nemôžu znižovať tresty len kvôli hŕstke vyvolených, a pozývať tak všetkých kriminálnikov, aby sa nebáli páchať trestné činy, že nemôžu ohrozovať našu bezpečnosť, že nemôžu rušiť inštitúcie, ktoré fungujú dvadsať rokov len preto, že sa stali nepohodlné pre ich ľudí.
Slovensko je štát pre nás všetkých, prosím, nenechajme si ho ukradnúť a nenechajme si ho ukradnúť hŕstkou vyvolených.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
