Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán predseda NKÚ, ctené kolegyne, kolegovia, máme pred sebou zákon roka, štátny rozpočet. Zákon o štátnom rozpočte spolu s rozpočtom verejnej správy bude ovplyvňovať dianie na Slovensku počas celého budúceho roka. Ovplyvňuje takmer každý aspekt nášho života ako občana, ako spoločnosti a, samozrejme, v maximálnej miere ovplyvňuje aj chod štátu. Je to komplexný dokument zasluhujúci si maximálnu pozornosť. V rozpočte by mali byť zhmotnené všetky schopnosti štátu na zabezpečenie fungovania krajiny. Rozpočet by mal zabezpečovať napredovanie Slovenska, zabezpečovať konkurencieschopnosť krajiny, podporovať rast ekonomiky, podporovať investície. Rozpočet by mal zabezpečovať, aby sa na Slovensku oplatilo vytvárať hodnoty, aby bola oceňovaná šikovnosť, aby sa (rečník si odkašľal), pardon, aby sa cenila schopnosť občanov sa o seba postarať. Úlohou rozpočtu je, samozrejme, aj zabezpečenie fungovania vzdelávania, sociálnej, zdravotnej starostlivosti či kultúry. Úlohou rozpočtu a teda aj ministra financií je však aj to, aby sa Slovensko zakrývalo takou perinou, na akú má. A to aj v krátkodobom, aj v dlhodobom horizonte, to sú tie často skloňované slová. Krátkodobá udržateľnosť, dlhodobá udržateľnosť.
Rozpočet je komplexný materiál, ktorému do dôsledkov rozumie skutočne málokto. V posledných rokoch som pri rozpočte, pri rozprave o rozpočte vystupoval ako spravodajca, mal som teda možnosť vystupovať opakovane a v neobmedzenom rozsahu, vždy som túto možnosť využíval aj na to, aby mojimi ústami v pléne zazneli hlasy tých, ktorí majú čo k rozpočtu povedať, ale spôsob prerokovania im nedovoľuje v pléne vystúpiť. Vždy som odprezentoval stanoviská Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, stanoviská slovenského zastúpenia Európskej komisie či stanoviská zamestnávateľov tak, aby poslanci aj verejnosť, ktorá nás počúva, mali čo najširší a najplastickejší obraz o rozpočte. A takto sa aj obraciam na pána spravodajcu, hlavného spravodajcu, pána predsedu finančného výboru, že by mohol mať rovnakú ambíciu, rokovací poriadok mu to jasne dovoľuje. No situácia je teraz iná, musím v jednom vystúpení, a teda plus ešte v desiatich minútach ústnej rozpravy, povedať čo najviac.
Čo je však dobré povedať v situácii, keď koalícia v podstate vôbec nediskutuje o predložených vlastných vládnych materiáloch. Keď jediným používaným nástrojom koalície je ich väčšina. Či už to bolo samotné programové vyhlásenie vlády, lex konsolidácia, ale aj samotný rozpočet. O čom je dobre hovoriť v stave, keď k rozpočtu sa na finančnom výbore vyjadril len jeden jediný vládny poslanec. Bohužiaľ, realita rozpočtu na Slovensku je dlhé roky taká, že je hračkou alebo možno skôr zbraňou politikov pri moci, ktorí ho prioritne považujú za nástroj na dosahovanie svojich politických cieľov. Platí to dlhé roky aj v časoch, keď najväčšou zábavou pána ministra financií, pardon, pána ministra financií Kažimíra bolo vymýšľanie stále nových a nových daní a poplatkov, aby bolo dosť pre spriaznených oligarchov, s výsledkom prejedených dobrých časov bez akýchkoľvek reforiem a s postupnou eróziou konkurencieschopnosti Slovenska. Platilo to aj pre rozpočty pána Kamenického na sklonku dobrých časov. Bohužiaľ, rovnako sa k rozpočtu správal aj premiér a neskôr minister financií Matovič, aj keď kombinácia viacerých kríz, či už covid, inflácia, energetická kríza, vojna na Ukrajine, dala zabrať aj onakvejším ministrom financií v iných krajinách.
Korunu však koristníckemu prístupu k verejným financiám nasadil aktuálny premiér Robert Fico. Citujem jeho slová: „Je nerobím politiku, že budem mať pekné číslo v rozpočte. Rozpočet nie je môj politický cieľ. Rozpočet je môj politický nástroj, ktorý používam na dosahovanie politických cieľov." Toto bolo v relácii V politike na TA3 minulú nedeľu. Tým je v troch vetách povedané všetko. Už len spomeniem slová iného velikána SMER-u Vyhraj voľby a môžeš všetko a doplním, bohužiaľ, zaplatia to ľudia.
Aj predložený rozpočet je plný politických rozhodnutí. Plný škodlivých politických rozhodnutí. A aký je teda predložený rozpočet? Je to rozpočet premárnených príležitostí rozpočet ďalšieho zadlžovania a, bohužiaľ, aj rozpočet ignorancie vlády ku základným pravidlám. Pritom dnes sú všetky krízy z minulej doby alebo väčšina kríz z minulej doby za nami, či je to covid, ale aj na vojnu sa už krajina vedela prispôsobiť, takisto energie klesajú. A práve naopak dnes platí, že hlavnou krízou Slovenska je zlý stav verejných financií, ktoré predložený rozpočet nijak nevylepšuje, práve naopak zhoršuje. Je to rozpočet ružových okuliarov na strane príjmov, je to rozpočet nulovej odvahy na strane konsolidácie výdavkov. Je to rozpočet, ktorý masívne podporí firmám i občanom, ktorí tvoria hodnoty. Je to rozpočet, ktorý nič nevyrieši, práve naopak, bude tlmiť hospodársky rast, poškodí konkurencieschopnosti Slovenska, nie sú v ňom takmer žiadne prorastové opatrenia. Rozpočet bude o pár mesiacov čeliť zásadnému výpadku optimisticky rozpočtovaných príjmov. O to viac bude tiež čeliť problémom s rastúcimi výdavkami, vládou sľubovaný rozsah sociálneho štátu nebude možné naplniť. A ak, tak len za cenu extrémneho zadlžovania za cenu výrazne rastúcich úrokov a teda nákladov na obsluhu dlhu. Som presvedčený, že do niekoľkých mesiacov, predpokladám niekde v čase po prezidentských voľbách, samozrejme po druhom kole, bude musieť vláda pristúpiť ku novelizácii zákona o štátnom rozpočte, teda vláda bude musieť zmeniť parametre rozpočtu, bude musieť zmeniť parametre svojho fungovania.
Krajina akákoľvek, samozrejme aj Slovensko, potrebuje na svoje fungovanie zmysluplný a realistický rozpočet. V tejto súvislosti som presvedčený, že vláda, by mala zvážiť, či by nemalo, alebo či by nedávalo zmysel ísť radšej na niekoľko týždňov do rozpočtového provizória, vláda by mohla stiahnuť rozpočet, prepracovať ho, zabezpečiť aj dodržanie pravidiel rozpočtovej zodpovednosti, hlavne výdavkových limitov, dosť sa im venoval kolega Kišš v svojej rozprave, a v januári by ho vláda mohla predložiť naspäť do Národnej rady. Toto hovoria dokonca niektorí členovia finančného výboru z radov koalície, aj pán kolega Dušan Muňko takúto možnosť pripúšťa.
Poďme k číslam štátneho rozpočtu. Príjmy 22,7 mld. eur, výdavky 30,3 mld. eur, deficit 7,6 mld. eur, podľa čísel vlády 6 % hrubého domáceho produktu. Hrubý dlh vzrastie z 57,8 % hrubého domáceho produktu na 58,3 % a v roku ´26 k úrovni až 61,4 % hrubého domáceho produktu. Ak porovnáme tieto čísla s rozpočtom ´23, prosím, nenechajme sa pomýliť nižšími sumami na strane aj príjmov, aj výdavkov oproti teda rozpočtu 2023, nie, nie je to žiadna konsolidácia, nie je to žiadne znižovanie daní. Tie vysoké čísla tohto roku sú, okrem teda, samozrejme, vysokého zadlženia, výsledok končiaceho eurofondového obdobia 2020 v systéme N+3, a teda aj plánu obnovy, ktoré práve v tomto rozpočtovom roku spôsobilo vysoké rozpočtované príjmy a výdavky. Práve naopak, odhliadnuc od EÚ zdrojov v rozpočte 2024 masívne rastú rozpočtové príjmy i výdavky.
Jednou z našich základných a zásadných výhrad k rozpočtu je, že vláda si v rozpočte 2024 predsavzala, že zvýšením daní, odvodov, poplatkov získa navyše od občanov 1,8 mld. eur ročne. Ešte hrozivejšie znejú celé čísla. V tomto roku na daniach bolo, alebo je plánované vybrať 16,8 mld. eur, rozpočet 2024 hovorí o 18,6 mld. výberu daní, to je tých spomínaných 1,8 mld. naviac, naviac už k tomu doterajšiemu vysokému daňovému a odvodovému zaťaženiu. Je to, samozrejme, z peňaženiek firiem a občanov Slovenska. Vláda hovorí o konsolidácii, ale je to tá najhoršia možná forma konsolidácie. Nechať to zaplatiť ľudí. Ja by som povedal, že vláda úplne zmenila význam slova konsolidácia. Tento pojem sa vždy chápal ako šetrenie na strane výdavkov. Takto to nejak všetci aj vnímame v tých našich rozpočtoch, keď ideme konsolidovať naše rodinné financie, tak sa pozeráme na tú stránku výdavkov, lebo tú máme, tú máme v rukách. No a opatrenia, ktoré teda, ktoré zvyšujú príjmy, sa jednoducho vždy nazývali príjmové opatrenia, nie konsolidácia. Vláda to skutočne otočila úplne že na hlavu. Ale každopádne celá tá naplánovaná konsolidácia, bohužiaľ, je na pleciach ľudí a firiem, tak ako tu včera si ju koalícia dokázala schváliť v zákone lex konsolidácia.
Ešte by sa trochu dalo chápať, keby zároveň vláda šetrila aj na strane výdavkov. Pretože si myslím, že jediná vec, na ktorej sa asi zhodneme, že fakt tie verejné financie sú vo veľmi zlom stave. Aj tie krátkodobé, aj tie dlhodobé. Krátkodobé preto, lebo plánovaný deficit pre budúci rok je najvyšší v celej EÚ, najvyšší v celej EÚ a takisto sme na poslednej priečke aj v dlhodobej udržateľnosti zasa v celej EÚ.
No ale nie, vláda sa proste nerozhodla šetriť na sebe, alebo na plošných pomociach, ktoré nie sú efektívne, nič z toho sa nejde diať, vláda svoj skutočný postoj ku konsolidácii dokonale zhrnula do jedinej vety, kto si chce pozrieť, nájde si ju na strane 19 v hlavnej knihe. Citujem: „Konsolidačný balík v celkovom objeme 1,5 % HDP," to je tých cca 1,9 mld., o ktorých som hovoril, „zároveň vytvára pri plánovanom znížení deficitu o pol percenta rozpočtový priestor pre priority vlády." Čiže ľudia sa proste zložili na to, aby vláda mala na svoje priority, ergo ďalšie a ďalšie nezmyselné rozdávanie, prejedanie financií, aj tých, čo mali slúžiť pre budúcnosť. Len zopakujem, ľudia to platia, ľudia, aj voliči SMER-u, aj voliči HLAS-u, aj voliči SNS, aj voliči všetkých ostatných strán. Najhoršia možná kombinácia, najhoršia možná kombinácia vo verejných financiách je, ak sa nezmyselné výdavky financujú zvyšovaním daní. A presne to sa, bohužiaľ, deje a bude diať celý budúci rok.
Ďalšou výhradou je arogancia vlády v priamom prenose. Ministerstvo financií jednoducho vyhlásilo schválené výdavkové limity za neplatné, jednoducho ich nerešpektovalo. Zákon však hovorí, že schválené výdavkové limity sú platné až do schválenia nových, je to veľmi podobné ako keby nová vláda vyhlásila, že zákony, ktoré boli prijaté počas predchádzajúcej vlády, jednoducho neplatia. Môžu tam byť rôzne právne názory, rešpektujem, ale ja to vidím takto.
Navyše rozpočtová rada už zverejnila nové vypočítané limity, ktoré po schválení v Národnej rade musí dodržať aj návrh rozpočtu. Koalícia tieto limity jednoducho ignoruje, pričom zákon hovorí, že by mala stiahnuť rozpočet, zabezpečiť súlad s novými limitmi a až následne rozpočet schvaľovať. To sme sa tu pokúšali včera, keď sme teda chceli zaradiť na rokovanie tie nové vypočítané limity, aby boli schválené ešte pred rozpočtom a následne ich rozpočet rešpektoval po úprave. Prečo? Možno tí, čo sme tu boli aj v minulom období, si pamätáme, ako sme bojovali pri minulom rozpočte, aby tie výdavkové limity boli v rozpočte, nie preto, že sme chceli robiť vtedajšej vláde zle, alebo že teraz chceme robiť tejto vláde zle. Je to schválený míľnik plánu obnovy a je to jeho zvrátenie, nasledovať môže niekoľko stomiliónová penalizácia, alebo nám môžu pozastaviť celý plán obnovy a odolnosti, to by sme zase raz boli, to by sme zase raz boli premiantom Európskej únie, bohužiaľ, samozrejme v tom negatívnom zmysle.
Vláda nerešpektuje ani vlastné predsavzatia zo svojho vlastného programového vyhlásenia vlády. Prioritou vlády v rámci rozpočtovej politiky je po tri a pol rokoch rozvratu verejných financií návrat k udržateľným verejným financiám s cieľom stabilizácie vývoja verejného dlhu v pomere k hrubému domácemu produktu. Toto nehovorím ja, toto je citácia z programového vyhlásenia vlády. Jednoducho vláda v tom predloženom rozpočte toto nijak neplní. Predložený návrh rozpočtu nijak nezlepšuje udržateľnosť verejných financií, ani krátkodobých, ani dlhodobých, ani o tých pol percenta, ktoré spomína stále pán minister a aj pán premiér. Nula. Ono to bude v realite dekonsolidácia a ono to bude veľmi rýchlo jasné a nebude to hovoriť nejaká politická strana, ale budú to hovoriť napríklad aj odborníci z EÚ.
Vláda hovorí o podpore hospodárskeho rastu, o podpore konkurencieschopnosti Slovenska, realita rozpočtu je, že tak ako je navrhnutý, tak ako sú navrhnuté hlavne tie príjmy dodatočné, je to jed pre hospodársky rast Slovenska, je to jed pre konkurencieschopnosť našej ekonomiky. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
