Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne pár slov. Začnem asi tým, čo povedal Ondro Dostál, že ako vlastne toto celé začalo. Toto začalo vlastne skutočne parlamentnými voľbami, kde si teda strana SMER a HLAS urobili teda z cien potravín tému. Áno, ceny potravín rástli, boli vyššie, ten problém tu je, to je jasné, len to riešenie, ktoré si vybrali, jednoducho nie je funkčné a nie je dobré.
No tak teraz v podstate by som sa teda chcel pozrieť na to, že áno, máme ďalšie voľby, tak to ideme predlžovať, ale či teda to je úplne správne. No. Takže pozrime sa teda na voličov, hej? Začalo to, začalo to teda voľbami, tak sa pozrime na voličov. Ja úplne rozumiem, že ak niekomu dáte dotáciu, kľudne to volajme dotácia, áno, sú to proste, neplatenie alebo odpustenie odvodov do výšky minimálnej mzdy, je to forma dotácie, akokoľvek to nazveme, je to dotácia. No a teraz ten pohľad voliča, samozrejme, komu nejaké peniaze dáte, tak tí vás asi majú väčšiu tendenciu voliť, či v jedných voľbách, alebo teraz v prezidentských, v akýchkoľvek. Okej. Ale ja by som sa tak nejak uchádzal vlastne o porozumenie vlastne aj tých ostatných občanov, firiem, všetkých ostatných, pretože čo znamená, ak teda niekto dostane dotáciu, ak nejaké odvetvie, akokoľvek sa môžeme baviť o tom, či je to zmysluplné, alebo nie, nejakú dotáciu dostane, nejaké odpustenie odvodov dostane, a iné odvetvia to nedostanú, pretože tí by v podstate vám tie hlasy nemali dať. To, to by mal byť ten pohľad. A keby to takto vnímali občania, tak možnože potom by sme tu aj prijímali menej populistické zákony.
A teraz prečo? Pretože vy ste teda umelo na nejaké obdobie, teraz možno tých päť-šesť mesiacov zvýšili konkurencieschopnosť teda niektorých odvetví, ale automaticky ste znížili vlastne konkurencieschopnosť všetkých ostatných odvetví, ktoré po a) teda žiadnu takúto formu dotácie, žiadne odpustenie odvodov nedostanú, a zároveň ešte prenesene, samozrejme, keďže to teda bude výpadok nejakých 37 mil., sa v podstate na to musia zložiť, takže toto je jeden pohľad, tak tí by mohli voliť niekoho iného, niekoho, kto možnože nieže dá dotáciu aj im, to je zas len forma populizmu, ale proste nastaví nejaké to prostredie, ktoré minimálne nezhorší, ideálne zlepší konkurencieschopnosť vlastne celého, celej ekonomiky. To je, to je akoby jeden pohľad.
Ďalší pohľad, povedzme nazvime ho makroekonomický, je také nejaké dobré pravidlo. Ono je v podstate aj v zákone napísané, že dotácie by nemali zvyšovať celkové zadlženie. Toto nájdete napríklad v zákone, v zákone o vyšších územných celkoch, alebo teda o obciach. Je to fajn pravidlo. Rozumiem, že sme Európska únia, že tých dotácií je tu aj tak veľa, ale teda pozerajme sa na to, že nevyrábajme ďalšie, keďže na to nemáme. Čiže ten ďalší pohľad je ten, že v stave, kedy tento rok bude chýbať 8 mld. eur, ktoré si treba požičať, ktoré treba zaplatiť s úrokom, s ročným úrokom možno 3,5, tak do 4 %, a zároveň teda tie peniaze sa idú používať na zvýšenie miery dotácií. Takže tu je, tu je ďalšia tá, tá rovina debaty, že či takéto niečo by malo byť dobré, či je efektívne nejakému odvetviu čiastočne nesystematicky pomôcť, a zároveň teda popri tom všetkom, čo som už povedal, treba si tie peniaze ešte požičať a treba teda nájsť ďalšie peniaze na ich zaplatenie a či vlastne vo finále sme neurobili a týmto spôsobom viacej škody ako úžitku.
Zároveň treba jasne povedať, a to myslím, že už aj predrečníci jasne povedali, dlhodobá konkurencieschopnosť alebo vôbec konkurencieschopnosť sa jednoducho nevytvára tým, že sa nejakému odvetviu dávajú dotácie. Proste nesystémové, nezmyselné, okej, vyrobili ste systém proste na tieto, na tie odvody, to fakt je aj dosť byrokratické, pretože teda to treba evidovať. Vo finále je to to isté, ako keby ste nejakú sumu peňazí jednorazovo do toho podniku dali. Áno, poteší sa, ale... Má to veľa ale.
Zároveň je teda ešte ďalší pohľad. Možno to skúsim cez, cez športovcov. Máme teda nejaké športové odvetvia, kde máme úspešné odvetvia, máme tradíciu, máme úspechy, máme medaily, a potom máme športové odvetvia, kde tradíciu nemáme, kde úspechy nemáme a kde teda mohol by si niekto povedať, že mohli by sme mať, hej? A teraz keď sa pozrieme, že či má význam takto akoby pomôcť športu. Tento príklad chcem preto, lebo je to dobré na vysvetlenie.
Takže vychádzajme z toho, že krajina, ideálne by bolo, keby mala prostriedky, keď sa Švajčiarsko rozhodne pri rozpočtovom prebytku niečo dotovať, je to legitímne. My teda prebytok nemáme, ale dobre. Tak keď si máte, pán minister, vybrať, tak ktorému športovému odvetviu teda pomôžete? Pomôžete tomu úspešnému? Tomu s tradíciou? Tomu, ktoré má šancu dosahovať úspechy alebo nejakému, ktoré teda z rôznych dôvodov je neúspešné? No otázka asi má jasnú odpoveď. Má väčší význam dať dotáciu proste tomu športovému odvetviu, kde máme, máme nejaké proste predpoklady na úspech. No. A, samozrejme, potom to teda teoreticky môže pomôcť, máme väčší úspech, máme viacej medailí, máme viacej športovcov.
No ale takto nejak to funguje aj v ekonomike, že ak sa tým úspešným budú hádzať, teda nebude sa im, ideálne je, keby sa podporovali, hej, nehovorím, že pomocou, ale vytváraním podmienok. Ale vy robíte to, že tým úspešným hádžete polená pod nohy, dodatočné dane, dodatočné mimoriadne odvody, dodatočné poplatky, tým im vlastne dávate závažie, proste nebudú tak rýchlo bežať, čiže hrozí to, že nebude medaila, v prenesení pohľadu štátu, že nebudú mať dodato... dostatočný zisk, nebudú tu investovať, nebudú príjmy do štátu, ale zároveň vlastne tie peniaze idete dať odvetviam, ktoré proste jednoducho nemajú, nemajú možno takú tú schopnosť a, a jednoducho ju ani nezískajú nejakým päť-šesťmesačným zaplatením nejakej časti ich nákladov, v reálne ozaj že malej časti ich nákladov, takže vlastne vo finále ako ekonomika, keď sa teda už vrátim naspäť do ekonomiky, poškodí, pretože ten potenciál celkový ekonomiky ste viacej znížili tým tlakom na tých úspešných, tých, ktorí vo finále plnia tú štátnu kasu, a tou podporou tých, čo vedia bežať pomalšie, menej úspešných ste jednoducho toľko dobra nedokázali, nedokázali urobiť, takže aj toto, prosím, je taký ten filozofický, makroekonomický alebo akýkoľvek pohľad na vec, ktorý, ktorý teda máme. A fakt že by bolo dobré, keby sa vláda zamyslela.
Pár slov, ešte mám dve minúty, skutočne že ak je tým cieľom znížiť ceny potravín, tak tých 39 mil. keď si prenesieme na ceny všetkých potravín, na celú spotrebu, tak jednoducho to je proste fakt že vplyv blížiaci sa k nule.
A asi zjavne vnímame, že keď sa tu pozrieme na nás, tak jak nás tu sedí 150, že nesedí, tak nikto z nás nepotrebuje, aby sme si tú potravinu kúpili lacnejšiu, lebo teda štát minul peniaze na to, aby tá potravina o chlp lacnejšia bola, no ale rovnako len o tak málo bude lacnejšia pre toho, kto ozaj pozerá, či si kúpi tri rožky alebo dva rožky na raňajky, a tam, toto je ten základný problém. Už ak je tým cieľom skutočne pomôcť ľuďom, pre ktorých sú ceny potravín vážnym problémom, a sú takí ľudia a nie je ich málo, problém existuje, absolútne súhlasím, tak tým sa malo proste pomáhať cielene, zmysluplne a viac, viac by to pomohlo.
Spomeniem ešte skutočne ten príklad Kofoly, aj keď už ho kolegovia predo mnou spomínali, presne takto to dopadá pri dotáciách, že tí schopní, tí šikovní, tí so vzťahmi, tí s vplyvom si dokážu jednoducho vo finále pomôcť a pomáhate zasa nie firme, ktorá to potrebuje, Kofola to skutočne nepotrebuje, ale pomáhate firme, ktorá si dokázala nájsť ku vám cestičku a v podstate si pomaličky fakt chystá ten priestor na to, že áno, idete znižovať alebo, pardon, zavádzať daň zo sladených nápojov.
Takže tuto pomáhate, tam im to zoberiete, oboje stojí nejakú administratívu, oboje je nejaká byrokracia, pri oboch týchto veciach sa niečo stratí, najlepší spôsob by bolo proste normálne že nulová varianta, neriešiť ani toto a neriešiť ani, ani zvyšovanie, alebo zavádzanie, zavádzanie dodatočnej dane zo sladených nápojov. Fakt niekedy je menej viac a zdravý rozum je aj v politike asi hodnota, ktorá by bola dobrá, keby bola čo najčastejšie používaná. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
