Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, tak ja si dovolím bližšie k tomuto návrhu zákona.
Áno, on tu už nejaké tie týždne leží v parlamente, preto teda začnem tým, že áno, tam bola účinnosť od 1. 7., takže, samozrejme, ak by sme sa dostali do druhého čítania, tak sa účinnosť, samozrejme, musí primerane upraviť.
Ale teda poďme k podstate, k podstate. Čo sa týka cien benzínu a nafty, v nedávnom období znovu atakovali veľmi-veľmi vysoké úrovne. Pamätáme si aj vyjadrenia vtedajšej opozície, ako veľmi by s tými cenami zatočili a že teda by, samozrejme, zabezpečili, aby ľudia mohli tankovať lacnejšie, a teda aby sa takto pomohlo ľuďom. No, nejak nevidíme v tejto, v tejto veci žiadnu aktivitu zo strany koalície, tak preto vlastne je tu tento návrh a bude aj ďalší, ktorý vlastne dáva možnosť to, čo samotná vládna koalícia sľubovala občanom, aby sa znížili ceny benzínu a nafty.
Áno, ja poviem, že ak sa pozrieme teraz na ceny, tak je tam trošku prehup, tie ceny prestali rásť, dokonca aj klesli, ale vieme, že to sa hýbe, predpoklad je, že počas letnej sezóny a potom zasa aj, samozrejme, na jeseň, keď už je aj vykurovacia sezóna a tieto veci, tie ceny zasa jednoducho pôjdu hore. Čiže jedna vec je, bolo by dobré si dostáť sľubom a zabezpečiť rozumnejšie, teda nižšie ceny palív pre občanov, ale zároveň to má, samozrejme, ešte jednu rovinu. Proste vždy sa snažím predkladať návrhy zákonov také, aby dávali zmysel, aby buď pomohli, alebo minimálne nezaťažovali verejné financie. Čiže je tu ešte táto rovina. Sme malá krajina, máme susedov a tá realita je, že pri tých cenách, ktoré sú najvyššie vo V4, dokonca ešte aj v Rakúsku sú nižšie ceny palív ako na Slovensku, a polovica Slovenska je v dostupnosti, žije v dostupnosti asi cca 50 kilometrov od hraníc, takže tá cezhraničná turistika nie je len za nákupom potravín, ale napríklad aj za nákupom benzínu a nafty je výrazná.
Prejavuje sa to dokonca, aj keď pozeráme údaje štatistické, ako sa vyvíja maloobchodný predaj, tak v podstate je tam jasne vidieť prepad predaja alebo teda výkonov čerpacích staníc, z čoho sa to teda určuje, a je vidieť, že predaj či benzínu, či nafty je výrazne nižší ako vlani. Čiže jednoducho aj tieto údaje potvrdzujú to, že občania chodia tankovať do prihraničných oblastí zahraničia.
Samozrejme, tá miera závisí od toho, aké tie aktuálne ceny sú. Čím sú vyššie ceny, tak ten rozdiel je proste, samozrejme, aj v tom absolútnom čísle vyšší. Ak sú trošku nižšie, tak proste je nižší, ale stále tam je. To znamená, tá druhá rovina, prečo tento návrh predkladám, je, aby sme otočili tento trend, aby všetci občania kupovali tuná na Slovensku palivá, pretože ak kupujú v zahraničí, tak jednoducho vláda prichádza, alebo verejné financie prichádzajú o kompletný výnos dane, spotrebnej dane, takisto kompletný výnos dane z pridanej hodnoty a pri benzíne je zrovna podiel týchto platieb štátu viac ako 60 %. To znamená, každý jeden človek, ktorý natankuje v Poľsku, v Maďarsku, Česku, v Rakúsku, už kdekoľvek, jednoducho odniesol veľa financií do zahraničia a jednoducho potom chýbajú tuná.
Takže tá vec je, aby sa ľuďom neoplatilo kupovať v zahraničí. Tie ceny naše by mali byť nastavené, my by sme mali byť na úrovni alebo ideálne najnižšia krajina V4, čo sa týka cien.
Je tam ešte aj ďalší bonus, sme malá krajina, ľudia vedia, aké sú tie ceny. Proste prechádzajúci, tranzitujúci, či už teda nákladná doprava, alebo aj osobná, natankujú pred jednými hranicami, prejdú malé Slovensko, natankujú za ďalšími hranicami, a zasa je výnos pre Slovensko nulový. Takže ak by sa znížili ceny, či už teda, ako v tomto návrhu zákona navrhujeme, znížením dépeháčky, tak sa ešte stane aj to, že zahraniční občania, či už tranzitujúci, alebo opačne, žijúci v pohraničí našich susedných krajín by mohli ísť tankovať na Slovensko a na takomto rozsahu by ten výnos štátu mohol byť dokonca aj vyšší.
Samozrejme, navrhujeme to na, alebo navrhujem to na ohraničené obdobie, takisto vždy ctím to, že zákon má vzniknúť a má mať, má mať aj nejakú sunset klauzulu, to znamená, má skončiť a ak sa teda, samozrejme, zistí, že bol významný, bol prínosný, tak, samozrejme, dá sa znovu schváliť, respektíve predĺžiť jeho účinnosť. Takže aj toto je v tomto návrhu zakotvené, že to navrhujeme v tomto momente na jeden a pol roka.
Čo sa týka sadzby 8 %, áno, je tam určitý rozpor s únijnými pravidlami, ale je to možné, dočasne sa to urobiť dá. Je to dočasné a máme aj príklad, toto isté urobilo Poľsko, ktorí tiež znížili sadzbu dane z pridanej hodnoty na palivá na 8 %, takže aj z tohto pohľadu je to možné. Vie to byť, samozrejme, je hlavne na rozhodnutí aj vládnej koalície, či by si vedela predstaviť a podporila tento návrh zákona.
Každopádne ja prosím celé, v tomto momente síce prázdne, prázdne plénum, ale poprosím teda o podporu. Za mňa v tomto momente všetko.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, tak ja sa pokúsim ten rýchly beh tých bodov trošku zastaviť. (Povedané s pobavením.) Takže dovoľte mi, dovoľte mi predložiť návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty.
Cieľom predloženého návrhu zákona je dočasne na jeden a pol roka od 1. júla 2024 do 31. decembra 2025 zaviesť zníženú daň z pridanej hodnoty na benzín a plynový olej, ale teda všetci to poznáme pod názvom nafta, na úrovni 8 %.
Predložený návrh bude mať nejaký negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, avšak veľmi pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Takisto bude mať pozitívny sociálny vplyv a návrh zákona teda, samozrejme nebude mať vplyv na informatizáciu spoločnosti ani vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Viac a podrobnejšie poviem už v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som.

Tak, ďakujem pekne, pán predsedajúci, ešte raz za slovo.
Kolegovia, ja si dovolím, dovolím k tomuto veľmi dobrému a zmysluplnému návrhu zákona pár slov a začnem možno tak, aby som trošku zobudil kolegov z PS-ka, že možno by som to ani nebalil tento návrh zákona o teda zvýšení slobody odpisov do CO2 témy, pretože to je ďaleko širšie než len teda to, či daním, zhodnotením nehnuteľnosti sa teda vylepší, vylepší nejaký CO2 status. Ale aj áno, samozrejme, je aj to dôležitejšie, ale je to širšie.
Čo je skutočne dôležité, je, že je to zvýšenie slobody odpisovania. Môže sa rozhodnúť podnikateľ, môže to teda odpísať skôr. To znamená, že je to aj zvýšenie slobody podnikania a takisto aj konkurencieschopnosti daného podnikateľa. Toto všetko sú veľmi, veľmi zmysluplné atribúty, pre ktoré stojí za to podporiť tento zákon. Aj my ako strana SaS ho, samozrejme, podporíme.
Zasa, samozrejme, ja si dovolím spomenúť aj pohľad verejných financií. Na tomto nestratí štát ani euro, je to len otázka cashflow. Dostane sa štát vlastne ku svojim daňovým peniazom trošku neskôr, ale jednoducho toto neznamená daňový výpadok, len posun v príjmoch štátu. Takže aj tu nie je dôvod proste, prečo to nepodporiť.
Myslím si, že samotné, samotné odpisovanie by si, samozrejme, vyžadovalo širšiu a hlbšiu reformu. Ja si myslím, že my s Michalom by sme si vedeli predstaviť možno až po estónsky model, ale každopádne, viete, keď nevieme vyskočiť na Everest jedným vysokým a veľkým skokom, tak treba robiť malé kroky, treba ich robiť veľmi veľa, ale každý jeden z nich má význam, lebo každý jeden takýto krok potom smeruje k lepšej konkurencieschopnosti našej ekonomiky, následne aj k lepším verejným financiám, pretože podniky, ktoré proste zvýšia svoju ekonomickú aktivitu, zvýšia svoju konkurencieschopnosť, pretože si napríklad vylepšili tie svoje výrobné zariadenia, a jednoducho toto všetko vo finále pomáha krajine, pomáha ľuďom, pomáha vlastne všetkým. Takže jednoznačne dobrý návrh, veľmi radi podporíme.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Zákon spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií aj Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a tiež výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 6. septembra 2024 a gestorský výbor do 9. septembra 2024.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. Takisto sa pravdepodobne po pánovi predkladateľovi prihlásim aj ja do rozpravy.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo ešte raz.
Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ono by to bolo na faktickú, len nebolo by ju k čomu dať, keďže vlastne žiadna rozprava by nebola, tak som chcel len veľmi rýchlo a veľmi jasne povedať, že skutočne toto je zmysluplný, rozumný zákon, ktorý má, ktorý tým dvom zariadeniam veľmi pomôže. Dosah na verejné financie je, tuto skutočne si poviem, že takmer žiadny, je to fakt malinká suma. Jednoznačne chcem povedať aj za stranu SaS, že tento dobrý a potrebný návrh podporíme.
Ďakujem, len toľko som chcel.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, k samotnému zákonu v podstate, myslím, nie je čo dodať, je to skutočne transpozícia, respektíve spresnenie transpozície európskej smernice. Zároveň ale teda chcem využiť tým, že je otvorený Zákonník práce, a prísť s jedným zmysluplným pozmeňujúcim návrhom, ktorý proste spĺňa akoby všetky tie parametre, ako aj my v SaS-ke pozeráme, aby to teda nestálo žiadne verejné financie, aby to pomohlo aj zamestnancom, aby to pomohlo aj zamestnávateľom. No a z tohto pohľadu, z tohto pohľadu vlastne prichádzame s témou zamestnávania vlastne mladých pätnásťročných ľudí, mládežníkov, ktorí už skončili povinnú školskú dochádzku, ale tá realita je tá, že dnes teda platné znenie zákona, nebudem to asi úplne presne čítať, ale proste hovorí teda to, že nedá sa po dovŕšení pätnásť rokov zamestnať študenta skôr než skončil povinnú školskú dochádzku. Akurát, že zákon dnes hovorí, že tá povinná školská dochádzka vlastne končí až dňom 31. 8. daného roka a vlastne to leto tým pádom ten študák aj keď chce, nemôže pracovať, jednoducho nemá skončenú povinnú školskú dochádzku.
No a má to, samozrejme, riešenie také, že ak by sme povedali, ak by sme teda urobili zmenu zákona, že povieme, že tá povinná školská dochádzka končí vlastne tým dňom reálneho ukončenia, vlastne teda na začiatku leta, povedzme, že toho 1. 7. alebo 31. 6., tak jednoducho je to realita, veď pretože ten študent cez tie prázdniny už do školy nechodí a tým, že teda to skončí skôr, tak vlastne to leto bude môcť brigádovať.
Má to, samozrejme, ako som povedal, výhody pre mladého človeka, častokrát aj teraz mali chuť pracovať, aj mohli, ale vyžadovalo si to súhlas inšpektorátu práce, čo, samozrejme, je nejaká byrokracia a viac-menej žiadny zamestnávateľ sa do tohto nechcel púšťať, pretože je to, je to ďalšia byrokracia.
Takže umožnili, znížili by sme o niečo byrokraciu, umožnili by sme deckám, ktoré majú chuť pracovať, privyrobiť si, pomôcť svojej rodine, zároveň proste umožníme takto zamestnávateľom ich teda prijať, vlastne a veď vnímame, že častokrát je nedostatok pracovnej sily, takže pomôže to vlastne ekonomike, pomôže to podnikateľom, aby teda počas tých prázdnin si dokázali, dokázali tieto deti zamestnať. Jednoducho má to, má to samé, samé výhody.
No, v podstate myslím si, že toto je skutočne vec, a teda, samozrejme, nič to nestojí. Dokonca keby sme to dali do dôsledkov, tak teda ušetrí to nejakú byrokraciu, pretože ten inšpektorát práce aj v tých niektorých desiatkach prípadov, kde to bolo, tak jednoducho nemusí takéto povolenie vydávať. Myslím si, že toto je návrh zákona, ktorý teda nie je nejak politický, prešiel som si, samozrejme, aj s ministerstvom veci, aby to spĺňalo všetky európske nariadenia, ktoré sa týkajú práce detí, aby sme teda boli aj v tejto rovine proste na pevnej pôde, aby to skutočne bolo v súlade so všetkými európskymi pravidlami a dovolil by som si aj takto vlastne celé plénum poprosiť, poprosiť o podporu tohto zmysluplného zákona.
Toľko v podstate k odôvodneniu, možno ešte teda poslednou vetou poviem, že teda navrhujem upraviť znenie § 11 tak, aby sa obdobie od 1. júla do 31. augusta posledného školského roka povinnej školskej dochádzky už nepovažovalo za čas, kedy je práca fyzickej osoby zakázaná, a teda aby zamestnanec mohol vykonávať prácu už počas letných prázdnin, keďže de facto má skončenú povinnú školskú dochádzku, a aby zamestnávateľ na zamestnanie takejto osoby už nepotreboval súhlas inšpekcie práce podľa § 11 ods. 5.
Takže teraz teda prečítam doslovné znenie pozmeňujúceho návrhu.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča a Alojza Hlinu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, tlač 228.
V čl. I sa za bod 4 vkladajú nové body 5 a 6, ktoré znejú:
„5. V § 11 ods. 2 sa slová „dňu, keď fyzická osoba skončí povinnú školskú dochádzku” nahrádzajú slovami „dňu ukončenia obdobia školského vyučovania posledného školského roka povinnej školskej dochádzky fyzickej osoby”.
6. V § 11 ods. 4 v celom texte sa slová „skončenia povinnej školskej dochádzky” nahrádzajú slovami „ukončenia obdobia školského vyučovania posledného školského roka povinnej školskej dochádzky"."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Ďakujem pekne a ešte raz by som si veľmi dovolil poprosiť celé plénum o podporu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
No tak keď ma kolega spomenul, tak sa tak patrí sa teda tiež k tomu prihlásiť. No, poviem takto, že začal by som tým, že nehovorme o almužných. Áno, je to možnože, v úvodzovkách, že len 18 mil., ale i keď je to, samozrejme, malá suma oproti sume priamych platieb, hej, pre pôdohospodárov, tak akože stále je to kopa peňazí, hej, aby sme len to vnímali.
Ale ďalšia vec, ďalšia vec je to, že chcem tak nejak poukázať na to, že ono tá Únia je napríklad aj teraz fajn, lebo ako rešpektujem túto formu pomoci, ale teda je jasné, že Únia nám povedala, že dočasne, už len do konca tohto roka aj pre pôdohospodárov a už vôbec nie pre potravinárov pre druhý polrok, takže trošku nás tak akoby upratala, poviem to, a som, som tomu rád. A aj preto, a kolega to spomenul, že bolo by veľmi nezmyselné vlastne presne na jednej strane výrobcom sladených nápojov teda preplácať nejaké, nejaké odvody a zároveň teda zdaňovať ich výrobky daňou zo sladených nápojov. Takže aj toto sa vlastne takto nejak trošku akoby upratalo.
A už len zároveň, áno, potvrdím, že pravdepodobne asi bude SaS-ka jediná strana, ktorá bude hlasovať proti zavedeniu dane zo sladených nápojov a teda stojím si za tým, že je to nezmyselná a zbytočná daň a mal by štát šetriť na sebe a nie pýtať si ďalšie a ďalšie peniaze od občanov. Ak som spravil aj ja taký exkurz, pani Vaľová, trošku mimo tému, ďakujem pekne. (Reakcia poslankyne Vaľovej.)

Ďakujem pekne. Ďakujem všetkým kolegom za faktické poznámky.
Začnem pánom Dubovickým. No, jednoznačne rekreačné poukazy cestovný ruch na Slovensku nezachránia. To skôr by ten cestovný ruch zachránilo to, keby malo ministerstvo štátnu budovu alebo rozumný prenájom, za tie ušetrené peniaze sme mohli byť každý mesiac na nejakom veľtrhu cestovného ruchu niekde v zahraničí, chodiť a hľadať tých turistov, aby chodili na Slovensko. To je, toto je to, čo by pomohlo skutočne cestovnému ruchu.
No a teraz áno, ja som sa nedostal vlastne k tomu vplyvu na verejné financie. Áno, štát má 440-tisíc zamestnancov, veľa z nich v organizáciách nad 49 zamestnancov, a teda to, samozrejme, stojí štát aj dnes peniaze a jednoducho bude to stáť viacej.
A ja použijem tie slová pána poslanca Huliaka, že neprichádza o nič ani podnikateľ a vlastne teda ani štát. Ale, ale prichádza, môžu to byť náklady, koľko chcú, stále sú to financie, ktoré podnik má a musí ich vynaložiť. A teraz, pán Huliak, spýtajte sa v školách, či vlastne je to že nič. Či skutočne majú na väčší počet tých rekreačných poukazov, či na to majú peniaze! Spýtajte sa ministra školstva, spýtajte sa ministra financií, povie vám že to bude stáť ďalšie výdavky, ktoré jednoducho nie sú. Pán Huliak, nie je to nič, keď dáte niekoho niečo zaplatiť na to, aby ste vy urobili sociálne opatrenie pre niekoho, nie je to nič, niekoho to stálo peniaze.
Kolega Šmilňák, áno, samozrejme, hovorím, nedostal som sa k tomu vystúpeniu, týka sa to aj zamestnancov štátu, týka sa to škôl, organizácií, ktoré jednoducho nie sú podnikatelia, ktorí i dnes majú málo peňazí a oni to zasa, oni to budú musieť zaplatiť, však určuje to zákon, ale bude to z nejakých iných benefitov, budú menšie osobné ohodnotenia, budú menšie odmeny... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne pár slov k tejto téme.
No, ekonomika, verejné financie, podnikateľské prostredie, zamestnanosť, to všetko sú prepojené nádoby. A v podstate to najlepšie vystihuje tripartita. Trojuholník: zamestnávatelia, zamestnanci a štát. A všetko to dobre funguje, teda aj štát dobre funguje vtedy, ak je to celé v rovnováhe. Ak tu v Národnej rade vznikajúce zákony vylepšujú podmienky, vylepšujú podnikateľské prostredie, okej, vylepšujú aj postavenie zamestnancov, vylepšujú konkurencieschopnosť krajiny. Toto, toto si treba vždy uvedomiť, keď sa do čohokoľvek, do akejkoľvek na pohľad malej veci akože takto to nejak vnorí a ide sa to upravovať, to vždy má proste taký celkový, celkový dosah.
Ja tu chcem úvodom jasne povedať, že, samozrejme, veľmi-veľmi dôležitý je aj zamestnanec. Jasné. Aj oni sú tí, ktorí rukami svojimi alebo svojimi schopnosťami tvoria hodnoty. Ale jednoducho veľmi dôležití sú aj podnikatelia, pretože oni sú tí, ktorí vytvárajú pracovné miesta, tí, ktorí platia mzdy zamestnancom, tí, ktorí platia dane štátu. A nemôže to byť takto nevyvážené. Nemôže si aktuálne či predkladatelia, alebo celá vládna koalícia povedať, že zamestnanec je náš cieľ, tomu budeme len a len pomáhať a podnikateľ je náš nepriateľ a tohoto necháme, to najmenšie že zaplatiť a ešte mu proste dáme ďalšie veci zaplatiť a zhoršíme mu podmienky. Takto to nefunguje, tam tá rovnováha, rovnováha musí byť. Veď aj štát je zamestnávateľ svojím spôsobom. Aj štát je, teraz poviem že v úvodzovkách, podnikateľ a nezamestnáva málo ľudí. Ono je to okolo 440-tisíc zamestnancov dokopy. Ale aj ten štát ich môže, týchto všetkých ľudí, zamestnávať až vtedy, ak tí podnikatelia pošlú svoje dane, ak tí zamestnanci pošlú svoje odvody a dane. A jednoducho proste štát nemá inú možnosť, než teda získať tieto peniaze od ľudí a aj od podnikateľov. Preto je dôležité všetky tie riešenia robiť, robiť zmysluplné.
No, a tento príspevok. Ja začnem úplne od konca, to je výpalné. To normálne sa proste vláda, alebo teda v tomto prípade teda je to, je to poslanecký návrh, sa rozhodli, že jednoducho zase nejaké populistické sociálne opatrenie nechajú zaplatiť iných. Jednoducho toto sa už nedá nazvať nijak inak ako výpalné. Áno, môžme sa baviť o teda rekreačnom poukaze, do nejakej miery, samozrejme, však je to nejaký bonus teda, ktorý štát donútil, aby zamestnávatelia platili svojim zamestnancom. Okej. Môže to pomáhať cestovnému ruchu slovenskému. Takisto okej. Ale je niekde nejaká hranica, už to tu bolo povedané, ale ja to v skratke zopakujem. Je nejaká hranica, že za ktorú to už je skutočne výpalné. A to je presne tá hranica, keď z toho ten podnikateľ nemá ale že vôbec nič. Pretože áno, ten podnikateľ, jasné, že prispeje zamestnancovi na rekreáciu, aj jemu konkrétne, aj jeho deťom, pretože vždy má z toho nejaký benefit. To znamená, zamestnanec bol na dovolenke, oddýchol si, strávil čas s rodinou, prišiel na iné myšlienky a do práce sa mu teda vráti oddýchnutý, s novými nápadmi, s novou energiou, s novou silou a proste je to nejaký prínos aj pre toho zamestnávateľa. Je tam proste nejaká tá rovnováha. Je tam ten pohľad aj na jednu stranu, aj na druhú stranu a koniec koncov aj na tretiu stranu toho trojuholníka: štát, zamestnanec a zamestnávateľ. Ale týmto to, kolegovia, idete úplne odpojiť, proste normálne poviete zamestnávateľovi, aby teda zaplatil rekreáciu v podstate úplne niekomu inému, s kým nemá žiadnu väzbu. Ten zamestnanec nebude ani spokojnejší, ani oddýchnutejší, ani ja už neviem čo, keď na dovolenku nepôjde, ale pôjdu tam jeho rodičia. Proste fakt, toto je tá hranica, za ktorú sa už pri tomto už nemalo a nedá sa ísť. Proste fakt sa skúste na toto pozrieť z tohto pohľadu.
No a potom, dovolím si ešte pár reakcií. Pán predseda Danko tu má teda veľa-veľa rečí o tom, že pomáha cestovnému ruchu, dokonca vytvoril aj ministerstvo. No, ono to funguje častokrát tak, že čím vyspelejšia a funkčnejšia krajina, tým má tých ministerstiev najmenej. Väčšinou práve tie najzaostalejšie, najskorumpovanejšie krajiny sveta majú tých ministerstiev úplne najviac. A ten jeden z tých slovenských príkladov tu máme, a to je to naše ministerstvo cestovného ruchu a športu, teda hlavne tá jeho, flagship poviem, proste budova, ktorú si, ktorú si teraz prenajali. Kolegovia, ja verím, že ste sa k tomu nedostali, jednoducho je to luxusná budova, 5-tisíc metrov štvorcových za 20 euro na meter štvorcový a mesiac. K tomu, samozrejme, plus všetky energie. Jednoducho to je, to je suma, za ktorú si proste budovu nevedia prenajať ani, ani súkromné firmy, úspešné firmy. Jednoducho to je v podstate dvojnásobné nájomné. Dokonca ešte aj budovy v rovnako vysokom štandarde, v rovnakom, proste fakt že áčkovom leveli boli, boli za 13, za 14, za 15 euro za meter, hej? Ale tie bežné priestory, ako kľudne sa dá povedať, že to bolo prenajaté dvojnásobne draho.
Myslíte, že tá zmluva sa dá desať rokov vypovedať? Nedá. Je prakticky nevypovedateľná, pritom sa bavíme o ministerstve, ktoré je tu pár mesiacov. A otázka, čo bude po ďalších voľbách. Ale zmluva je na desať rokov. To sa nebavme o tom, že stačí neprejaviť vôľu ju zrušiť a o ďalších päť rokov sa automaticky predlžuje. To sú veci!
Ďalšia vec, no bratislavská protipovodňová línia túto budovu nechráni. Ministerstvá by mali byť už tie budovy, ktoré teda majú pomáhať, keď už to tu aj pán predseda rozpráva, za každých okolností. Viete, čo bude prvé pri povodni? Bude treba vlastne ochraňovať a pomáhať tomu ministerstvu, aby nebolo zatopené, aby ja neviem čo všetko, hej? Úplne, úplne opačne. Kolegovia, prosím, fakt akože zíďte z kratšej cesty, to, toto je len, len malý, malý čriepok proste, vy zhoršujete to podnikateľské prostredie.
Dneska si zoberme, že dnes ten zamestnanec, máme v podstate najnižšiu nezamestnanosť v histórii, alebo povedzme sme veľmi blízko najnižšej nezamestnanosti, aká bola. Dokonca výrazne rastú aj reálne mzdy. Dnes je ten zamestnanec vo veľmi dobrej situácii. Dnes je možno dobré fakt podporiť tú jeho nezávislosť a schopnosť nájsť si iného zamestnávateľa, vylepšiť si tie svoje podmienky, ale ten paradox je opačný, že dnes treba fakt pomáhať práve podnikateľom. Tí majú, sa im zhoršujú podmienky proste. Tí majú koniec koncov aj nedostatok pracovnej sily a vidia, čo sa tu všetko deje. Slovensko má z krajín V4 najvyšší počet firiem, ktoré sú tu a rozmýšľajú o deinvestícii, proste o deinvestovaní. To znamená, že znížení svojej prezencie na slovenskom trhu, hej? To, proste nechcú tu investovať, niektoré rozmýšľajú o odchode. Toto treba riešiť, proste fakt, ono to možno znie divne, dnes treba pomáhať alebo aspoň neškodiť proste tým podnikateľom. Tým, ktorí jednoducho plnia tú štátnu kasu. Tým, ktorí pomáhajú vlastne, aby tí zamestnanci boli zamestnanci, aby, aby, aby štátu proste platili dane. A toto, toto je dôležité a toto sa tu jednoducho nedeje.
Pán Danko tu rozpráva, ako pomáha malým firmám. No, jedna z tých pomocí malým firmám bolo vidieť teraz nedávno, že... a to ešte aj, aj mne osobne hovoril, že áno, on zvýši tú hranicu na povinného platcu dane z pridanej hodnoty, že on s tým niečo spraví, že on to s tým ministerstvom financií dohodne. No dohodol. Doteraz bola sadzba dlhé roky nezmenená 49 790 euro a pán Danko, vážená koalícia, ste to zvýšili o celých 210 euro. Proste toto nie je žiadna pomoc. Čiže toto, toto by bolo proste, keď by sa to zvýšilo na tú sumu napríklad, ktorú dovoľuje Európska únia, aby teda bol, bola firma povinným platcom až od povedzme tých 85-tisíc euro. Áno, takto by ste pomohli, zjednodušili byrokraciu. Jednoduché účtovníctvo je výrazne jednoduchšie ako podvojné. Potom, zasa, potom už ten zamestnávateľ zas by sa inak pozrel, veď dobre teda, tak ja zaplatím, alebo proste chápem, že teda štát chce, aby teda bol nejaký rekreačný poukaz. Proste bolo by to nejak vyvážené. Pomôžete podnikateľovi, pomôžete zamestnancovi. Proste to všetko by bolo fajn, keby to bolo.
No a už sa ani nedosta... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)