Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, no, po veľmi krátkej rozprave v skrátenom legislatívnom konaní, po veľmi rýchlom prvom čítaní, kde nás vystúpilo len pár, som veľmi rád, že sa predsa len podarilo upriamiť pozornosť či už poslancov, a teda verím, že aj občanov, na tento extrémne dôležitý a extrémne zlož... škodlivý balík zmien viacerých zákonov, ktorý doslova vysaje od tvorcov hodnôt a od všetkých a aj od všetkých ostatných občanov takmer 2 mld. ročne. Fakt sa teším, že teraz v druhom čítaní prebieha plnohodnotná rozprava, zapája sa veľa poslancov, že tu máme aj pána ministra, ktorý, verím, príde ešte, a jednoducho, že fakt prebieha korektná a k veci rozprava. Za toto chcem skutočne všetkým poďakovať, vrátane pána ministra.
Základným cieľom koalície bolo totiž prijať tento škodlivý balík zákonov s čo najmenšou pozornosťou verejnosti, dotknutých firiem, dotknutých samostatne zárobkovo činných osôb, živnostníkov a čo s najmenšou pozornosťou všetkých občanov Slovenska. Príkladom tejto stratégie je aj odmietanie členov koalície diskutovať vôbec o tejto téme v médiách, ešte by si náhodou ľudia, občania, všimli, že sa útočí na ich peňaženky a silno, silno.
Áno, toto je rýchly, presný a cielený útok na peňaženky občanov. A presne o tomto je skrátene legislatívne konanie v podaní SMER-u, v ktorom ale majú články, aj ktorých účinnosť začína od 1. 1. 2025, ale boli tam aj také, vyradené našťastie pozmeňovákom, aj od 1. 1. 2026. Nie som právnik, ale toto bolo potvrdené už aj ústavným súdom, že v skrátenom konaní by sa nemali prijímať veci, ktoré znesú odklad aj jeden či dva roky. Myslím si, že s prstom v nose by stihli legislatívny proces štandartný aj trikrát. Spomeniem pár vecami napríklad geniálny nápad, ktorý obsahuje tento balík, a to teda nielenže zvýšiť daň z dividend zo 7 na 10 %, ale ešte to aj stiahnuť spätne na zdaňovacie obdobie tohto roka, teda 2023. Zasa, rozumiem zámeru strany SMER, znovu oholiť vlastníkov firiem, v ktorých už raz vlastne tieto peniaze zdanili, a teda oholiť ich tak, aby nemali žiadnu šancu reagovať. No ale našťastie po našom upozornení si predkladateľ uvedomil retroaktivitu a protiústavnosť tohto zákona alebo tohto riešenia a upravujú ho svojím vlastným pozmeňujúcim návrhom. Ale je to teda len malá kvapka v mori, ktorá trošku zlepší tento veľmi, veľmi zlý balík.
Ale poďme k rozpočtu. Konečne bol zverejnený a myslím si, že tým padla bašta argumentácie pána ministra, ktorý teda nám tu hovoril, že lex konsolidácia je teda len ta príjmová časť konsolidácie, že teda rozpočet prinesie a ukáže nám šetrenie na úrovni štátu, resp. škrtanie výdavkov, ktoré si jednoducho verejné financie nemôžu dovoliť, ale nič. Realita je, že v rozpočte žiadne šetrenie štátu na sebe nenájdeme. Práve naopak. A dovolím si teda trošku pár vecí z rozpočtu.
Tak úrad vlády bude mať v roku 2024 namiesto aktuálnych 953 zamestnancov 1 061. Nárast o 108 dobre platených zamestnancov. Ministerstvo regionálneho rozvoja a informatizácie nabobtná z aktuálnych 1 049, už to je obrovské číslo, pamätáme si, keď to bol len úrad vicepremiéra, tam boli 2-3 stovky maximálne. Ale a napriek tomu, že to strana HLAS a SMER zásadne kritizovali z opozície, tak z pôvodných teda 1 049, to narastie 1 271. Teda o vyše 150.
Ministerstvo vnútra - 39-tisíc, aj traja ľudia navyše a z tohto teda, ešte raz z čísla 39 003 je rozpočtovaných 39 895, teda o celých 892 zamestnancov viac. Podčiarknuté a zrátané cez všetky kategórie, tak počet verejných zamestnancov bude v roku 2024 451 845 osôb. To čítam z návrhu rozpočtu, to je číslo, ktoré je tam v tabuľke, čo je o 14 567 viac, ako očakávaná skutočnosť tohto roku alebo porovnajme to teda s rozpočtom, rozpočet-rozpočet, takže cca o 13 500 viac oproti rozpočtu 2023. Zasa, už tam boli nárasty, už tam si takto pred rokom aj pred dvomi pamätám, že som hovoril, že zase len tá štátna správa alebo verejná správa nabobtnáva. Takže navzdory všetkému, o čom tu pán minister rozpráva, ako je ťažká situácia, zasa o 13,5-tisíca zamestnancov viac. Pochopiteľne so všetkými platmi, so všetkými ďalšími náležitosťami.
A ja sa pýtam, toto je tá konsolidácia na strane štátu. Toto je to riešenie deficitných verejných financií na strane štátu? Kvôli tomuto bolo treba ešte viac zaťažiť všetkých a všetko, čo sa hýbe? Kvôli tomuto útočí minister financií na peňaženky občanov? Aby som bol objektívny, tu patrí skutočne kritika aj predchádzajúcej vláde, kritizoval som ju ja, ale pán minister tu nesedí, ale teda kritizoval ju aj pán minister. A ja sa ho teda pýtam, prečo teda potom robí to, čo vyčítal jeho predchodcom. A v miere, ktorá sa teda nijak nekryje s dostupnými verejnými zdrojmi. No... (Ruch v sále. Rečník sa obrátil na predsedajúceho a hovoril mimo mikrofónu: Veď tak zastavte čas, počkáme chvíľu. Pán minister má právo ísť na vécko. Zastavme čas, počkáme ho, normálne že v kľude.)

Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR
Podľa praxe, pán kolega, podľa praxe, ako sme tu mali vždy, pokiaľ iba na chvíľku odišiel pán minister kvôli hygienickým potrebám, tak sa to rešpektovalo. Skúsme počkať, on naozaj neodišiel za iným účelom, určite vás počúva. Ale pokiaľ na tom trváte, aby sme tu čakali, tak je to iba forma obštrukcie a myslím si, že je to pod vašu úroveň. Ale skúste sa nad tým zamyslieť. (Reakcie z pléna.) V poriadku. Samozrejme, že je to obštrukcia, ale... (Reakcia z pléna.) V poriadku. Takže počkáme na pána ministra.
Poprosím zastaviť čas pánovi poslancovi. (Ruch v sále. Smiech v sále.)Tak poprosím teda vrátiť kolegovi minútu 15, on si to zrátal, tak minútu 15.
Pán minister je medzi nami, vrátil sa. Veľmi ste, veľmi chýbali pánovi poslancovi Viskupičovi.
Takže ďakujem za túto formu obštrukcie, páni kolegovia, a verím, že sa už vrátime k serióznej diskusii.
Takže, pán poslanec, nech sa páči, pokračujte.

Viskupič, Marián, poslanec NR SR
Ďakujem pekne za vrátenie času.
Nie, podľa mňa normálne úplne pánovi ministrovi sme umožnili, teda aby fakt chvíľku mal pre seba. Je to normálne hygienické potreby sú normálne. Počkali sme ho ideme ďalej. Úplne v poriadku. Takže... Dobre, čiže ale poďme naspäť k téme. Skutočne, pán minister, ľuďom a firmám beriete takmer dve miliardy eur. Ročne toľko isto, aj v ďalšom roku, takisto aj v roku ´26. A výsledok? Rozhajdákate ich, proste nie je to riešenie problémov. Skutočne sa rozhajdákajú. Ale rozumiem, ono je to možno úplne inak. Vy za všetky tieto peniaze od všetkých občanov budujete svoju vlastnú armádu voličov. Čo nevidieť sú tu predčasné voľby a myslím si, že len slepý nevidí, že toto všetko smeruje k tomu, aby následne táto armáda voličov odovzdala hlas pánovi Pellegrinimu aaby sa koalícii takto podarilo obsadiť aj poslednú z troch najvyšších ústavných funkcii. Preto tá zhoda celej koalície pri zvyšovaní daní, odvodov, poplatkov. Preto zrazu aj strana SNS bez problémov sa chystá hlasovať aj za veci, proti ktorým kedysi bojovala.
Veď áno, niekomu sa berie, niekomu sa dáva a myslím si, že výpočty volebných stratégov nepustia. Ale zoberme si, urobme si znovu pohľad na rozpočet. Daňové príjmy podľa návrhu v rozpočte na rok 2024 oproti roku 2023 stúpnu o dve miliardy eur. To znamená, ľudia zaplatia o dve miliardy eur viacej. Nie k nule. Ľudia, samozrejme, platili kopu iných daní a platili as 16,8 miliardy spolu, ak si dobre pamätám. A chce a chce po nich štát, aby zaplatili ďalšie dve miliardy. A teraz rozpočet hovorí, že ako to teda vznikne. Takže 800 miliónov by malo byť teda z dane z príjmu právnických osôb. To sú tie daňové licencie atď. atď.
Ďalej, 55 miliónov daň vybraná zrážkou. Ďalších 230 miliónov navyše chce štát, chce získať zrážkou zo spotrebných daní - alkohol, tabak atď. No potom je tam položka v rozpočte, ktorá vlani sa v tej tabuľke ani nenachádzala. Že iné dane - 831miliónov. Takže toto dokopy teda je dve miliardy. Takže čierne na bielom, podčiarknuté v rozpočte, potvrdené.
Občania a firmy dostali medziročne na plecia ďalší náklad v hodnote dve miliardy. Fakt nie k nule, ale k tým 16,7 miliardy, ktoré zaplatili, zaplatia v tomto roku. Takže pre budúci rok bude to daňové zaťaženie 18,7 miliardy eur. Fakt si myslím, že nárast o dve miliardy alebo plánovaný nárast o dve miliardy je fakt brutálny. A ja si dovolím veľmi, veľmi pochybovať o tom, či sa tieto predpoklady podarí vláde naplniť. Ja som presvedčený, že pán minister bude veľmi prekvapený v budúcom roku. Už tu viac krát padalo, že teda zvýši sa optimalizácia, proste jednoducho tie statické prepočty nebudú sedieť. V Nemecku je, v Nemecku je kríza alebo teda je v poklese. Myslím si, že predpoklad 2,7-percentného nárastu ekonomiky pre budúci rok je veľmi optimistický. No fakt som zvedavý. Ako to, ako to bude v budúcom roku.
No ale teda tie dve miliardy sa v postate celé kompletne minú na plnenie populistických sľubov a všetky ostatné problémy zostanú, resp. sa ešte zväčšia. Fakt sa stačí znovu pozrieť do návrhu štátneho rozpočtu pre budúci rok, kde sa teda píše, deficit štátneho rozpočtu 7,6 miliardy eur. No v tomto momente už skutočne ani nový pán minister viac menej nemá komu čo vyčítať, lebo takisto túto krajinu zadlží o ďalších 7,6 miliardy eur za jeden jediný rok.
No v skratke, a teda aj po preštudovaní si rozpočtu konsolidáciu v konečnom dôsledku zaplatia len a len ľudia. A tieto dve miliardy sa minú bez vyriešenia čo i len jedného existujúceho problému. Ale čo je problém, priestor na riešenie sa zasa zúžil a grécka cesta sa zrýchlila. V tom s pánom ministrom súhlasím.
To Grécko je inak, ale dobrým príkladom dvakrát. Prvýkrát je teda jasnou ukážkou, ako končí nezodpovedná rozpočtová politika, ako to dopadne a tam je to tým kľúčovým, tou kľúčovou správou, že najviac problémov dopadne na tých najslabších. A Grécko si to vypilo až do dna a obávam sa, aby sme si aj my, Slovensko, nemuseli vypiť tento horký kalich až do dna. Ale druhýkrát je to Grécko dobrým príkladom preto, že dnes je ich hospodárenie oveľa lepšie a keby a keby Slovensko smerovalo ku dnešnému Grécku, bolo by to fajn. Len my sme na tom Slovensku vždy o niekoľko rokov za svetom. Takže my ešte ideme k tomu starému Grécku.
Poďme ďalší príklad. Niekedy je na pochopenie veci dobrý nejaký veľmi jednoduchý príklad pre ľudí. Príklad, ktorý na rovinu ukáže, ako štát vníma občana. No, bohužiaľ, málokto je pre štát lepšia dojná krava, ako sú motoristi. Aj preto že motoristov máme cez tri milióny. V podstate takmer každý dospelý človek. No a popri tom, že motoristi platia spotrebné dane, platia, samozrejme, dépeháčku za vozidlá a za opravy. Všetko, všetko. Napríklad ešte majú možnosť napríklad si kúpiť špeciálnu ŠPZ, alebo EČV správne, na svoje vozidlo, nejaké iniciály, mená, firmy alebo čohokoľvek. Štát to, samozrejme, umožní, ale poriadne mu to osladí. A, samozrejme, ide tuto takisto pán minister zvyšovať zo 165 euro poplatku za jednu takúto značku na 250. Máte auto, potrebujete dve. To znamená, z 330 na 500 eur. No ale keď si zoberieme, tak dôvod, prečo tie poplatky idú zvyšovať, píše, že sa teda dávno nezvyšovali, že teda je inflácia, treba ich zvyšovať, náklady rastú a čo ja viem čo všetko. Ešte to všetko ako Gábor rozprával, obvolajú. Valorizácia, nie zdražovanie, zvyšovanie. No ale tu nesedí ani len to, pretože jednoducho jedna z vecí, ktorá sa podarila bývalej vláde, je, že sme sa dokázali zbaviť toho drahého dodávateľa pôvodných značiek. A dnes to robí štát vo vlastnej réžii za výrazne nižšie ceny. Takže štátu náklady klesli, ale treba teda o 51 % to občanovi osladiť a zvýšiť. Toto takto to je. Takto nás ten štát vníma. Sme dojná krava, však sme si dovolili kúpiť auto, nemuselo byť ani nové, ale jasné máme ešte 500 euro na ďalšiu značku. Tak prečo, prečo by nám to štát nezvýšil. Takto by sa dalo pokračovať do zajtra. Ale aby som trochu bol vyvážený, v tomto momente naopak drobne pochválim pána ministra za pozmeňovák, s ktorým prišlo ministerstvo prijaté na výbore pre kultúru a média, ale veď nevadí. Drobne vylepšuje problémy, ktoré ten návrh má. Len by to teda chcelo pokračovať. A preto som si dovolil pripraviť a následne zdôvodním tri pozmeňujúce návrhy, ktoré by teda dokázali trošku vylepšiť tento návrh. Trošku zľahčiť život občanom, trošku tú ich peňaženku ochrániť. No bolo by ideálne, keby si ich dokázala koalícia osvojiť a bol by vlastne tento balíček pre občanov aspoň o niečo znesiteľnejší. Takže skúsim odôvodnením. A nakoniec teda ešte prečítam samotné znenie.
Takže v mojom prvom pozmeňujúcom návrhu vypúšťam článok, ktorý zavádza alebo znovu zavádza minimálnu daň pre právnické osoby. To sú tie dobré známe daňové licencie, ktoré sa teda viažu na obrat a bude to ďalšie zaťaženie špeciálne malých firiem. Relatívne nových firiem. Firiem, ktoré bojujú a možno ešte nie sú ziskové, alebo fakt proste sú v ťažkom prostredí a nedokážu byť ziskové. Toto môže byť presne tá kvapka, ktorá povie, že vzdávam to zatváram firmu končím. Takže vyraďujem článok, ktorý zavádza, zavádza tieto daňové licencie.
Ďalšia vec. Takisto po dlhom, dlhom boji sa nám podarilo znížiť DPH v gastre, ktoré teda bolo však ťažko skúšané. Všetkými týmito krízami. Hlavne teda tou covidovou, a tak sa podarilo na podávané nápoje a jedlá teda dať 10 %. Túto vláda tú časť na nápoje alkoholické teda presúva na 20 %. A jednoducho ja to vraciam naspäť. Kto trošku pozná gastrobiznis, tak veľmi často je to tak to jedlo so všetkou tou prácou okolo toho, máte tak-tak na prežitie. A zarábate niečo na tých nápojoch, na tom alkohole okolo toho. Tak teraz zasa si štát povedal, že treba ich zasa ničiť. Treba im to zasa sťažiť. A sťaží im to dva krát, pretože sa ešte aj spotrebná daň bude zvyšovať. Takže toto, toto vyraďujem.
Takisto už len veľmi rýchlo k RTVS. Myslím si, že v dobe, keď koalícia útočí na slobodu, chce zrušiť špeciálnu prokuratúru, tak dávam návrh, aby teda z tých 0,12 sa to zvýšilo naspäť aspoň na tých 0,15, čo by umožnilo zachovať nezávislosť RTVS. To bol prvý pozmeňujúci návrh.
Druhý pozmeňujúci návrh, to tu už padlo, takže len veľmi rýchlo. Je veľmi škodlivou zmenou zníženie odvodov do druhého piliera z 5,5 % na 4. Takže vraciam to naspäť. Vyraďujem tento článok.
Takisto len veľmi rýchlo ku bankovému odvodu. Tých drakonických 30 % to je proste extrém. To sa jednoducho nerobí. To je proste štátne výpalníctvo. To sa nejak inak nedá nazvať. Tak zasa v rámci nejakej konštruktívnosti tak dávam návrh, aby sa to aspoň znížilo na polovicu. To znamená výšku, výšku osobitného odvodu, tak ako bola navrhnutá, znižujem o polovicu alebo na polovicu.
A posledný posledný pozmeňujúci návrh sa týka kryptomien. Myslím si, že aj toto už bolo povedané. Mám asi posledných dvadsať osem sekúnd. Takže zasa posledný pozmeňujúci návrh robí to, že vyraďuje články, ktoré vlastne odstraňujú tu našu zmenu, ktorá by priniesla zníženie zdaňovania kryptomien a investícii. A teraz to vláda chce zrušiť, takže vyraďujem články, ktorými sa to ruší. To znamená, zostal, by zákonný stav tak, ako bol prijatý na sklonku minulej vlády. A pomohol by Slovensku stať sa za... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Igor, vážený pán minister alebo bývalý minister financií, no vyrobil si dva rozpočty. K jednému sa hrdo hlásiš k tomu, ktorý sa ti podaril, je to prirodzené, a teda považuješ ho za svoj úspech. Áno, tie čísla v ňom boli pekné. No potom je tu rozpočet za rok ´23, ktorý si tiež robil, tiež si pod ním podpísaný, len teda sa až tak nevydaril. K nemu sa teda absolútne nehlásiš. Tváriš sa, ako keby si ho hádam ani nerobil. Tak neviem.
No mám tu len jednu, jedno prirovnanie k tomu. Pokiaľ viem, tak máš dve deťúrence a teraz hypoteticky, ak by teda jedno bolo veľmi šikovné, úspešné a to druhé povedzme, že teda možno trošku menej šikovné, tiež by si to tak robil, že by si úplne selektívne vnímal len jedno a to druhé by si si nejak akoby nevšímal?
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Jozef, ďakujem za tvoje vystúpenie. Ja plne verím a vnímam tvoje férové a protikorupčné nastavenia a kvitujem ho. Len keď používaš selektívne fakty, tak trochu to tak nabúrava ten celý postoj. Okej, žijeme v postfaktuálnej dobe, málokoho fakty reálne zaujímajú, ale predsa len chcem trošku rozporovať to, že sa nehlásiť k rozpočtu 2023, akože treba ho tiež zaradiť do prezentovaných faktov. Je to tak, bohužiaľ, veľa vecí, ktoré teda vidíme všetci alebo vidím v smeráckom rozpočte na rok ´24 má svoj obraz, bohužiaľ, aj v rozpočte 2023. No tento rozpočet jednoznačne robil minister financií Matovič, a teda robilo ho OĽANO. A treba tiež povedať, že tesne pred voľbami v dobe legislatívnej smršte bolo prijatých veľa, a ja to poviem, že teda skúsim to povedať diplomaticky, pravdepodobne možno dobrých zákonov, ale na ktoré naša ekonomika a naše verejné financie nemajú. No a aj tie zákony proste robia, robia teraz problém, tak len aby sme aj toto nejako vnímali.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán minister, vážim si, že si vystúpil v rozprave. Škoda, že teda až po pol dni a v dvojminútovej faktickej sa nedá ani z ďaleka reagovať na všetko. No posledného tri a pol roka som tu aj ja vždy kritizoval nezodpovedné hospodárenie, atómové bomby od Igora Matoviča, potvrdzujem, že aj ty si kritizoval, to sa z veľkej časti zhodneme. Rozumiem ti aj, že sa hanbíš na Ekofine, také Česko má trikrát menší deficit pre rok ´24, len teda už nerozumiem, prečo pokračuješ vo všetkom tom, čo si kritizoval u predchádzajúcej vlády. Prečo vyrábaš nové a nové výdavky v čase, keď sám hovoríš, že na to verejné financie nemajú.
Rozumiem aj tvojmu prirovnaniu verejných financií k Titanicu a áno, zotrvačnosť sedí, ale prečo namiesto spätného chodu ste zaradili plný plyn? To nedokážem pochopiť, takto sa ten Titanic zastaviť nedá. Prečo ideš na úplnú hranu deficitu tohtoročného rozpočtu, veď ak sa pozrieme na semafor pred dvoma mesiacmi, predpokladaný deficit bol asi 5,5%, teraz to vyzerá na maximálnych 6,5 a je to asi 1,2 miliardy, ale to už ide jasne za vami tieto výdavky.
Takisto prečo, prečo tvrdíš, že výdavkové limity padli s nástupom novej vlády? Je to úplne scestný postoj, niečo na úrovni, že s nástupom novej vlády automaticky prestanú platiť prijaté zákony predchádzajúcej vlády. Zákon jasne hovorí, že pôvodné výdavkové limity platia až do momentu schválenia nových výdavkových limitov po nástupe novej vlády.
Hovoríš v rozpočte o znižovaní deficitu, resp. o konsolidácii v rokoch ´25-´26, tento cieľ síce je v rozpočte, ale bez čo i len jediného konkrétneho opatrenia. Ten rozpočet vôbec nič nehovorí o tom, ako tieto ciele dosiahnuť, bohužiaľ, aj tu ste sa inšpirovali na vládnutí Igora, Matoviča robil to rovnako, kritizoval som aj jeho. Nárast dlhu váš bude v budúcom roku minimálne 8 mld. za jediný rok. Navyše predstavený rozpočet nadhodnocuje príjmy, podhodnocuje výdavky, resp... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolega, takže presne súhlasím, adresnosť pomoci s energiami nie je nový pojem, veď skutočne sa o tom rozpráva a rozpráva od začiatku energetickej krízy a ja si myslím, že koalícia sa ani nemôže brániť tým, že nebol čas spresniť a zacieliť energetickú pomoc nejak zmysluplnejšie. Ja by som to porovnal priamo so slovami Roberta Fica, ktorý pri Trestnom zákone hovorí: "Veď to nie je nová debata, veď tá verejná debata tu prebieha dlho." Tak ja si myslím, že rovnaké kritériá by mali platiť aj na energetickú pomoc. Tiež to tu prebieha dlho a už dávno mohli mať pripravené zmysluplné riešenie. No a tie pohľady, jeden je teda pohľad prírody, človeka alebo teda nazvime to že peňaženky. Ak by fakt aspoň časť tej ceny bola trhová, lebo to sa zhodneme, že, samozrejme, nejaké dotácie sú stále potrebné, nedá sa to urobiť zo dňa na deň, ale aspoň možno tých 20 %, tých posledných 20 % spotreby bola, bola povedzme že trhová cena, tak úplne prirodzene by každý využíval efektívnejšie a vo finále by ušetril. Rovnako pohľad štátu, a to by mohlo zaujímať pána ministra financií, že ak by tá pomoc bola takto nejak nastavená motivačne, aby človek šetril, no tak aj štát by vo finále zaplatil výrazne menej. Ešte by sme teda aj prírode pomohli. No a treba to na rovinu povedať, že je absolútne jasné, že štát si takúto podporu nemôže dlho dovoliť aj keď sa pozrieme do rozpočtu, tam jednoducho nie je toľko peňazí, aby takto nastavená forma pomoci vydržala celý rok. No, ja si tak dovolím tipnúť, že tak do prezidentských volieb vydrží a potom uvidíme, čo bude.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
Kolegynka Simona Petrík, ďakujem pekne za tvoje vystúpenie. Myslím, že si povedala jednu základnú myšlienku. Presne, vláda hovorí o predvídateľnom podnikateľskom prostredí. Hovorí. Ale tá realita je presne opačná, tak ako si aj uviedla viacero prípadov. Tie jednotlivé opatrenia z tohto balíka zmien proste slúžia presne, presne opak. Búrajú podnikateľské prostredie, robia ho nepredvídateľným, robia ho nekonkurencieschopným a už napríklad aj to, čo si spomínala tie kryptomeny, respektíve investície, skutočne je menej ako mesiac do platnosti, ono sa kopu firiem a teda ľudí, ktorí sa tomuto venujú, sa už pripravovali na nové zmeny, dokonca aj mali nejaké investície, možno plánovali presťahovanie svojho daňového sídla na Slovensko. Toto všetko vlastne prijatím tohto zákona padne a čo sme fakt mohli byť niekde na vrchole, zasa budeme s prepáčením v jame.
Takisto proste tie dividendy, hej? Spomínal to tu Richard Sulík, ale to má ešte jednu absurdnosť, že vláda si povedala, že oholí tých podnikateľov hneď ešte v tomto, v tomto zdaňovacom období úplne že retroaktívne. To je tak "geniálny nápad", že teda, našťastie, si to po našom upozornení uvedomili a myslím si, že pozmeňovákom sa to mení na teda začínajúc rokom 2024, hej? Ja chápem to chcenie, že aby sa nemohli tí podnikatelia pripraviť a aby im to zobrali hneď. Takisto televízia mali teda garantovaných 0,17, ja som presvedčený, že oni dnes mali ten rozpočet pripravený a počítali s tým. Toto, že sa im to teraz škrtá na teda minimálne 0,13, to, proste to im spôsobí fakt veľké-veľké zásahy. A zasa je to čokoľvek, len nie predvídateľné podni... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda.
Pán kolega Hajko, ďakujem pekne, ďakujem pekne za vaše vystúpenie. Absolútne súhlasím, zákon nepomáha tým, ktorí to potrebujú, a pomáha aj tým, ktorí tú pomoc nepotrebujú. Aj my v SaS vnímame, že teda pomáhať treba tam, kde je to potrebné, a tá cielenosť by, je, je dôležitá, je zásadná. Navrhovali sme riešenia, no vláda sa rozhodla inak.
Ale teda dotácia zvýšenia splátky v kombinácii s tým, že, že pri presune hypotéky medzi bankami, to znamená, že tá pomoc už nie je možná, táto kombinácia, paradoxne, a teda verím, že nechcene, pomôže práve bankám a na konci znovu zostane klient, ktorý bude platiť vyšší úrok. Áno, tomu, komu teda štát doplatí dotáciu dočasne, tak ten si povie, že okej, veď dobre, štát mi doplatil, ale aj takémuto klientovi zostane tá vyššia sadzba aj, aj po ukončení pomoci. No a vyššia sadzba, samozrejme, budú, zostane všetkým, ale budú ju mať aj ľudia, ktorí sa nie, ktorí neparcipujú, ne-par-ti-ci-pu-jú na pomoci. No a proste obmedzením konkurencie, ktoré týmto štátnym vstupom nastane, jednoducho to vždy znamená nižšie ceny. Nižšia konkurencia... pardon, vyššie ceny. Hej? Nižšia konkurencia znamená, že banky si budú vedieť aplikovať vyššie ceny.
No a ako málo týmto trhovým silám rozumejú, rozumejú aj, aj na ministerstve financií sa fakt ukázalo včera na minister... na, na výbore, kde teda ministerstvo tvrdilo, že dokáže zabezpečiť vlastne anonymnosť toho, aby banky nevedeli, že teda či sa klient kvalifikuje, alebo nekvalifikuje na tú pomoc. Toto je absolútne mylná myšlienka, banka vie o našich príjmoch, banke bolo treba aj pri hypotéke do... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo.
Tak skúsim reagovať takto, aby sme sa rozumeli, že ja teraz tak, ako je ten systém nastavený, je to okej, hej, že proti, proti, proste globálne firmy je, dáva zmysel zdaňovať na globálnej úrovni, to je okej, aj tá sadzba je okej, hej? Toto, toto je vlastne v poriadku. Len dovolil som si upozorniť, že vlastne otvára to cestu k ďalším veciam, ktoré by už nemuseli byť tak v poriadku a ani by nemuseli byť dobré, hej? Daňová konkurencia namiesto daňového kartelu je vždy rozumnejšie riešenie z pohľadu ekonomiky, z pohľadu čohokoľvek, hej, takto. Ale tento samotný zákon je v poriadku.
Áno, na tú sumu som sa nepýtal, pretože pán Jakab ná pravdu, debatovali sme o tom na výbore a myslím si, že tá suma, ja si to pamätám ako 48 mil. ročného teda plusového konta pre verejné financie. Na pohľad je to možno, možno nízka suma, ale presne tak, pýtali sme sa aj na okolité krajiny a tie čísla, ktoré pán Jakab hovorí, sú, sú, takto padali. Takže ale zasa je to niečo, takisto ministerstvo financií hovorilo, že nie je s tým ešte skúsenosť žiadna, ani aplikačná, ani teda, že koľko to reálne bude. Je to niečo nové, čo sa teda uvádza do praxe, a áno, sme povinní to uviesť do praxe, tak ako to uvádzajú do praxe aj ostatné krajiny, takže sami uvidíme. Len hovorím, dovolil som si upozorniť na to, že to otvára niečo, čo v tomto momente je okej, ale ak sa to bude veľmi-veľmi rozvíjať, môže to spôsobiť viac škody ako úžitku.
Ďakujem pekne.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovolím si vystúpiť fakt len na chvíľu, možno nie už s úplne ideálnym vystúpením do druhého čítania, pretože skôr chcem tak akoby tak filozoficky povedať pár slov než konkrétne ku ustanoveniam, ale teda chvíľu.
Takže toto je vlastne skutočne. zasa je to nejaké zvýšenie daní, okej, možno je to jasné v tom, že globálne firmy, globálne zdanenie. Áno, týka sa to veľkých firiem, a vlastne ktoré teda fungujú na povedzme území celej Únie, tak okej. Únia si povie, že teda ide to zdaňovanie riešiť. Do nejakej, do nejakej miery to, samozrejme, má význam, pretože keď tie firmy fungujú na globálnej úrovni, tak tie jednotlivé národné zdaňovacie systémy sú častokrát krátke, keďže fungujú len národne. Takže toto je povedzme že okej, s tým sa dá súhlasiť. Ale chcem len upozorniť, že ono väčšinou to býva potom tak, že ten diabol sa skrýva vždy v detailoch a treba si uvedomovať, že teraz je to povedzme že dobre, sadzba je zmysluplná, návrh je zmysluplný, Únia sa na ňom dohodla, Slovensko aj všetky okolité krajiny ho aplikujú, okej. Ale treba dávať pozor, že napríklad predstavte si, začína to takto, hej, Únia sa pustila do zdaňovacej politiky, dobre, robí to na globálnej úrovni, ale ja by som bol strašne rád, keby to tiež malo svoj koniec, malo svoju hranicu, pretože teraz si zoberte, že je tam sadzba 15, okej. Teraz ak si niekto myslí, že si celá Únia povie jedného dňa že 30, však dane sa zvyšujú, prečo by si nepovedala, tak toto vie mať potom ten problém, že sa môže stať Únia niečím, čím, kde, čomu sa vedia vyhýbať potom všetky firmy zase na globálnej úrovni. Čiže treba aj na toto dávať pozor.
A ďalšia vec je tá, že fakt treba dávať pozor, aby sa Únia nepúšťala veľmi ďalej, lebo, ešte raz to poviem, tuná to má zmysel. Globálna firma, globálne zdaňovanie. Ale aby sa nepúšťala Únia do toho, že vlastne prídeme každá krajina o tú schopnosť si ten svoj daňový systém určovať a nastavovať podľa vlastného rozhodnutia. Totižto Únia tie snahy má a nebude to dobré. Pretože daňový systém je jeden z dnes už možno mála vecí, kde sa tá krajina jedna od druhej vie odlíšiť, kde si vie urobiť nejakú konkurenčnú výhodu, ak ten systém nastaví zmysluplne, ak ho nastaví rozumne, alebo opačne, samozrejme, krajina vie mať aj obrovskú nevýhodu a potom ju obchod obchádza, ak to nastaví zle.
Čiže špeciálne pre menšiu krajinu s otvorenou ekonomikou s pár ľuďmi je určite veľmi dôležité, aby sme aj do budúcna mali náš daňový systém vo vlastných rukách, takto to poviem, aby mohlo sa tuná v Bratislave rozhodnúť, čo a ako, v akej výške budeme zdaňovať, alebo nebudeme zdaňovať, a aby sme z tohto dokázali ako krajina profitovať. A toto je vlastne to potom, však máme ďalšie zákony, kde teda mám veľa výhrad voči zvyšovaniu daní, pretože práve to je šanca malej krajiny, mať nižšie dane, byť zaujímavý a na tomto, na tomto získať. Dalo by sa tu povedať viacero malých krajín, ktoré práve profitujú z toho, že majú zmysluplne nastavený daňový systém alebo nejakú jeho časť, že sú napríklad veľmi zaujímaví pre, čo ja viem čo, krypto investorov alebo proste nejakú inú oblasť. Takže toto, prosím, majme na pamäti, netýka sa to tohto zákona, ale majme na pamäti, že mať daňový systém vo vlastných rukách je špeciálne pre malú krajinu veľmi dôležité.
A ešte to využijem dve-tri minútky, aby som povedal, takéto niečo, jednu časť vlastne, kde sme mohli mať výhodu a jedna z vecí, ktoré sa podarili, ani neviem, či mám povedať že bývalej koalícii, ono sa to podarilo krížom cez, cez politické spektrum, v minulom volebnom období sme schválili výrazné zníženie zdaňovania kryptomien a niektorých foriem investícií a to sa ide teraz zrušiť vlastne v tom veľkom lex konsolidácia. Málokto aj z koalície o tom vôbec vie, tak využívam aj túto možnosť, aby ste si to akoby uvedomili, pretože tam to výrazné zníženie napríklad toho krypta, keď to zjednoduším, z dnešných 25 dane z príjmu plus 14 % zdravotného odvodu by sa to znížilo len na 7 % a, alebo by sa znížilo, to aktuálne platí, len to ešte nie je účinné, a teda zdravotný odvod by sa neplatil vôbec. Ak by toto zostalo zachované, tak Slovensko sa stáva veľmi zaujímavou krajinou práve pre týchto investorov do týchto kryptomien a proste by bolo veľmi zaujímavé, aby to tu zdaňovali. Dnes máme príjmy zo zdaňovania kryptomien veľmi, veľmi malé, blízke nule. Možno pán minister bude povedať, bude vedieť povedať presnejšie. Ale jednoducho je kopu Slovákov, ktorí to, buď to nezdaňujú, lebo tie sumy sú fakt veľké, tie sadzby sú veľké, alebo sú v Čechách alebo sú v iných okolitých krajinách, veľa z nich už bolo pri... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Pán poslanec, venujte sa téme, prosím vás, predmetného zákona.

Viskupič, Marián, poslanec NR SR
Jasné. Každopádne súvisí to s daňami, súvisí to proste s Európskou úniou. Toto chcem povedať, že prosím, fakt, skúste sa všetci zamyslieť. Ten zákon nie je účinný, nevieme, čo prinesie. Dajte mu rok. O nič neprídete. V tomto prípade to nie je žiadny výpadok verejných financií, dajte tomu aspoň rok, uvidíme, čo sa stane, uvidíme, koľko to prinesie, uvidíme, či sa nestane Slovensko trošku mekkou týchto investorov, pomohlo by to krajine a ľuďom na Slovensku.
Ďakujem pekne a ospravedlňujem sa, že som trošku odbočil od témy.