Videokanál poslanca

 
 
This video file cannot be played.(Error Code: 102630)

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

29.11.2024 o 14:05 hod.

RNDr. Ing.

Marián Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

2.12.2024 14:29 - 14:44 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán riaditeľ Sociálnej poisťovne, kolegyne, kolegovia, ja si dovolím krátko vystúpiť, viac-menej takým tým dôvodom vystúpenia je položiť pár otázok pánovi riaditeľovi Sociálnej poisťovne.
No, v prvom rade však asi všetci vnímame, že Sociálna poisťovňa je teda veľmi, veľmi, veľmi dôležitá inštitúcia s veľmi, veľmi, veľmi vysokým rozpočtom, hej, zabezpečuje, samozrejme, vyplácanie všetkých dôchodkových dávok a teda všetkým dávok s tým súvisiacich ďalších. No a keďže o peniazoch teda až v poslednom rade, v úvodzovkách, tak, a som rád, že to teda pán riaditeľ spomenul, ja to len zopakujem, že budúci rok dofinancovanie, potrebné dofinancovanie Sociálnej poisťovne bude 2,75 mld. eur. Myslím, že, pamätám si aj ďalšie čísla pre rok ´26, lebo samozrejme ten rozpočet je, výhľadovo teda na tri roky sa robí, je to ďalší 2,7 mld. eur a pre rok ´27 2,35 mld. eur. To sú tak obrovské čísla, že akože nikto si za nimi tú hodnotu proste nevieme predstaviť. Jednoducho v Sociálnej poisťovni bude chýbať vlastne v horizonte týchto troch rokov a bude potrebné v štátnom rozpočte nájsť, v štátnych rozpočtoch nájsť 7,8 mld. eur.
To sú fakt akože tak obrovské sumy, že ja sa teda, tá moja prvá otázka pre pána riaditeľa je, že ako dlho sa dá takáto nerovnováha vlastne ustáť, hej, ako dlho bude vôbec teda podľa neho štátny rozpočet schopný vlastne poskytovať toto dofinancovanie v takýchto obrovských sumách. Takže to je tá prvá otázka.
Ďalšia je, že koľko nakoniec to bude pre tento rok. Lebo to sú vlastne ešte teda ďalšie peniaze, že koľko bolo to dofinancovanie tohto roku, to teraz v hlave nemám, takže to sa chcem spýtať. No a, len aby sme si to nejak uvedomili, len ten budúci rok tých 2,75 mld. eur to len na úroku za ten jeden jediný rok, hej, lebo teda ten výsledok je ten, že podľa všetkého si teda štátny rozpočet bude musieť na to požičať, je ďalších 100 mil. eur za jeden jediný rok, 100 mil. eur dáme na úrokové náklady na to, aby sme teda dokázali vlastne dodať a nájsť a zaplatiť to, čo chýba Sociálnej poisťovni.
No potom ďalšia vec ešte, ešte by som, ďalšiu otázku by som chcel na pána riaditeľa, že aký je ten ďalší vývoj, hej, že to vyzerá teda, že v tom ´27 teda bude treba o niečo menej, ale tá demografia sa nám zvyšuje, a teda aký je pohľad pána riaditeľa vlastne na to, že čo, ako sa to bude ďalej vyvíjať.
No a ďalšiu otázku by som mal, že, zasa, myslím, že mám správne čísla, tak v budúcom roku, v roku 2025, zaplatíme na predčasné dôchodky 500 mil. eur. Tie náklady budú také, myslím, že je to asi v poriadku, pán riaditeľ, že? No a v tejto súvislosti sa chcem spýtať, že, zasa, sme krajina, ktorá, za prvé, teda trpíme nedostatkom pracovnej sily a odišli nám v podstate desaťtisíce ľudí do predčasného dôchodku, ľudia, ktorí mali a mohli, a mohli by byť motivovaní ďalej pracovať, to je teda jedna vec. Zároveň, samozrejme, je to ďalší a výrazný dodatočný náklad vlastne v tých dôchodkoch, čiže vlastne tí ľudia mali prácu, ekonomika ich potrebuje a produkovali nejaké odvody do Sociálnej poisťovne, tak teraz vlastne ekonomika ich nemá, žiadne odvody neprodukujú a teda na výplatách predčasných dôchodkov zaplatíme 500 mil. eur. A tu sa chcem spýtať, že dobre, do nejakej miery bolo akoby už zafixované, že je menej výhodné ísť pre budúci rok do predčasného dôchodku, to je jeden fakt. Ale teda dnes je ten stav taký, že tí predčasní dôchodcovia nemôžu pracovať.
Tak sa chcem pána riaditeľa spýtať na jeho pohľad, na jeho možnosti vlastne, že ako by sa pozeral na možnosť, keby sa týmto ľuďom už povedzme, tí, čo sú už teda na tom existujúcom predčasnom dôchodku, keby mali možnosť pracovať. Že teda aké tam vidí riziká, lebo tak asi to nejaké riziká má, a aké by tam videl prínosy. Čiže či by vedel nejaký taký návrh vlastne, že už keď teda tí ľudia v dôchodku sú, že či sa s tým dá niečo spraviť, aby možnože teda a za akých podmienok by z nich teda mohla mať aspoň ekonomika, hej, ten nejaký úžitok, že by sa znovu teda zapojili do pracovného procesu, hej. Asi vnímame všetci, že chýbajú v podstate desaťtisíce šoférov, strojníkov a takýchto špeciálne, takýchto proste pozícií v tej produktívnej časti ekonomiky. No a toto som sa pýtal.
A posledná, posledná v tejto mojej sérii otázok na pána riaditeľa, že keby sa ho teda spýtala vláda, už akákoľvek, ale však teraz aktuálne existujúca, na tri návrhy, že ako by on, teda čo by navrhol, čo by mala vláda urobiť, že ako zabezpečiť alebo zvýšiť, v prvom rade zvýšiť, v prvom rade zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť I. piliera. Že teda čo by to bolo, čo by tie návrhy boli, ako by zneli. Rozumiem, že teda politické rozhodnutia robí vláda, ale skôr po tej odbornej stránke, túto sériu otázok by som mal na pána riaditeľa teda ako súčasť môjho vystúpenia.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 2.12.2024 12:35 - 12:42 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ja si dovolím pár slovami k zákonu o cenách.
No debatovali sme tu tri dni o rozpočte. Pán minister hovorí, ako sa teda šetriť nedá, ako teda neni iná možnosť, než to nechať zaplatiť celú konsolidáciu ľudí. No ale teda prešla pol hodina a máme tu hneď prvý zákon, kde sa šetriť dá a kde sa teda dá zabezpečiť to, že jednoducho nebudú vznikať nové výdavky. Čiže môže to byť akokoľvek malá vec toto a toto skutočne nie je veľká vec ani čo sa týka nákladov, ani množstva zamestnaných nových úradníkov a možno ani až takého veľkého množstva práce na strane teda obchodníkov, na strane obchodných reťazcov, ale nič to nemení na tom, že je to jednoducho zbytočná nová byrokracia, ktorá do nejakej miery zaťaží všetkých zúčastnených, ktorá do nejakej miery zvýši náklady, a teda výdavky všetkých zúčastnených. Ale ak je niečo jasné, tak je to, že to nič proste nevyrieši. Žiadny problém to nevyrieši, nič zásadné to neprinesie.
Čiže najlepšie riešenie je tento návrh zákona, respektíve teda novelu zákona o cenách proste stiahnuť, zrušiť a vôbec nič nové neprijímať. Čiže toto je to riešenie, keď sa ma stále aj pán minister pýta, že ako by som chcel, ako by som chcel znížiť zamestnanosť v štátnej správe a stále sa, samozrejme, podsúvajú veľmi dôležití hasiči a veľmi dôležití učitelia. No napríklad tak, že tento zákon iste so stopercentnou pravdepodobnosťou prinesie novú prácu pre nejakých úradníkov na ministerstve, ktorý to bude musieť spravovať. Čo budú jeden, dvaja, traja, no nejakí budú, je to nová povinnosť, proste budú sa jej musieť venovať. Niekto inak už musel písať aj ten návrh a všetky veci okolo toho. Zároveň, samozrejme, je to zmena zákona aj s nejakými sankciami, tak máme Slovenskú obchodnú inšpekciu, pravdepodobne odtiaľ proste budú musieť kontrolovať. Tam zasa budú sedieť nejakí zamestnanci, ktorí takúto povinnosť nemali a budú ju mať. No ak to chcú robiť asi nejak že efektívne, no tak možno tam zasa bude musieť niekto ďalší si sadnúť a zasa je vyrobený ďalší nový úradník.
Čiže ten princíp, ako sa dajú a ako sa majú šetriť verejné zdroje, je v prvom rade nevytvárať novú byrokraciu. Čiže toto je presne kategória, že toto pridáva nové výdavky tam, kde doteraz neboli.
No ale ono sa dá ísť, samozrejme, ešte ďalej a teraz ukážem na to, že čo sme my robili, lebo to tu tiež niekto rozpráva, že tá SaS-ka nerobila nič. No tak napríklad pri týchto cenách sa dá ísť ešte ďalej, že my keď sme teda boli vo vláde, tak sme zrušili takzvané povinné zákonné vedenie cenovej evidencie pre predajcov potravín a tým pádom, čo sa stalo. No im sa, samozrejme, nestalo nič, keďže oni si to, samozrejme, kvôli svojmu účtovníctvu vedú ďalej, ale zrušenie povinnosti znamená to, že zasa niekde tam na tej Slovenskej obchodnej inšpekcii odišla povinnosť. Proste tí kontrolóri, ktorí kontrolovali, či to teda evidujú a či to majú správne a, ja neviem, či poskytujú správne dáta, tak proste tí neboli potrební. To bolo normálne vyše stovky, vyše stovky kontrolórov, ktorí vlastne to buď robili, alebo ak sa tá povinnosť zruší, tak tá povinnosť už nie je a taký štátny úradník nemusí byť. Čiže toto sú, toto sú tie cesty, ako sa dá šetriť a ako sa má šetriť. No a už teda keď poďme naspäť, už, samozrejme, aktuálna vláda čo spravila? Tak naspäť zaviedla túto cenovú evidenciu. No a už odvtedy nakoniec prešla nejaká doba a už sa teda zlacneli tie ceny potravín? Už teda je to nejaké lepšie? Už ľudia platia menej? No proste nie. A tento porovnávač ide v tomto ešte ďalej a nič nepomôže.
Vieme, že teda má tam byť povinne zaradených viacero reťazcov, ktoré tam patria, koľko? Možno sedem-osem, viac ich v tej veľkosti na Slovensku nie je. A ja si myslím, že všetci, ako tu sedíme, tak presne vieme, čo bude výsledok. Hej? Asi by som moc tie mená nemal hovoriť, proste navrchu z toho rebríčka, z tých 20 porovnávaných potravín vyjde, tipol by som si, že v dnešnej situácii Lidl, ak to bude, už keď tu bude Biedronka, tak bude navrchu Biedronka. Takto to celé pôjde a nejakom tom siedmom-ôsmom mieste bude prvý slovenský reťazec, ktorý bude vlastne objektívne drahší, lebo to tak je. Lebo je viacej po dedinách, lebo má vyššie náklady, lebo proste nedokáže tak efektívne fungovať. Čiže vlastne touto cenovou evidenciou vlastne ukážeme to, čo je aj tak zrejmé, vlastne navyše ešte za štátne peniaze urobíme reklamu teda nejakému konkrétnemu reťazcu, ktorý vo finále teda ešte bude mať štátnu pečiatku, že je vlastne najlacnejší pre tých 20 potravín.
Akože dobre, možno tie reťazce budú tú hru hrať, ale v žiadnom prípade z toho nebude výsledok, že teraz budú nejaké ceny lacnejšie. Proste takto to jednoducho nefunguje. Aj Maďari sa snažili regulovať ceny, to zistili veľmi rýchlo, že to jednoducho nefungovalo, či to boli potraviny, alebo či to boli ceny palív, to okej, tak dobre, to som rád, že do takto striktného riešenia sa nepustil minister financií. No ale tí istí Maďari majú nejaký takýto porovnávač cien, ale zasa z toho nevyplýva, že by to nejak, akože nejak pomohlo. Však tie nejaké štatistiky, veľa ich nie je, ale teda proste niečo z toho sa dá vyčítať a vyčítať sa akurát dalo to, že je to proste nová byrokracia a jediné, čo je jasné, sú z toho, že to prináša náklady. Ale nevidel som nikde, že teraz by zrazu proste to fungovalo a znižovalo ceny. Čiže to isté sa stane aj tuná.
Proste celé toto je absolútne zbytočné a ja nechcem zdržovať ďalej, pán minister, týmto ničím, ničomu nepomôžete. Skúste to zrušiť a skúste si takto uľahčiť na tej výdavkovej stránke a hľadajme viacero ďalších krokov, kde sa dá zasa zrušiť nejaká byrokracia a so zrušenou byrokraciou nie je potrebný štátny úradník a tým pádom vie byť prepustený a vie byť menej na nákladovej stránke, alebo na stránke výdavkov, už ako to povieme. Takže toľko.
Samozrejme, toto nepodporíme, budeme, budeme jasne proti a chcel by som poprosiť aj koaličných kolegov, ktorých tu vlastne asi nesedí úplne nikto okrem, okrem predsedajúceho schôdze a, pardon, jeden. (Smiech.) Takže aby sa trochu zamysleli a skutočne toto keď nepodporíte, že úplne nič sa nestane, nikomu sa nepoškodí, práve naopak, akože myslím si, že tá situácia by bola jednoduchšia. Aha, ešte aj pán (rečník sa otočil na spravodajcu), ale ten tu je tiež povinne. (Povedané s pobavením.)
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.12.2024 11:32 - 11:34 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo a ďakujem, samozrejme, všetkým kolegom za faktické pripomienky. Čo stihnem, skúsim reagovať.
Áno, presne tak, idem ku kolegovi Ondrovi Dostálovi. Tie dobré časy boli prejedené a tá zodpovednosť vlád SMER-u v rokoch ´12 až ´20 je jasná. Zasa, porovnávajme sa s nám najbližšími krajinami, porovnám to s Českom. V tom období od rokov 2013 až 2020, v tom dobrom období kľudu a v podstate ekonomického rastu, malo Česko štyrikrát prebytkový rozpočet. Štyrikrát prebytkový rozpočet. A v tejto dekáde zásadne znížilo aj dlh štátu. Tým pádom bolo, samozrejme, pripravené v roku 2020 oveľa, oveľa lepšie ako Slovensko, ktoré jednoducho tie dobré roky prejedlo. A čo je ešte horšie, jednoducho neprišli žiadne reformy, žiadne rozhodnutia, žiadne úpravy, ktoré by pomohli Slovensku napredovať v ďalšom období. Takže toto, bohužiaľ, je, samozrejme, objektívny a jasný fakt.
A, pán kolega Šmilňák, jednoznačne, to si veľmi dobre povedal, že tento rozpočet stavia generácie proti sebe. Ja by som to ešte zovšeobecnil, bohužiaľ, celý spôsob vládnutia aktuálnej koalície je o tom, že stavia jednotlivé generácie proti sebe a je to škoda, obrovská škoda. Lebo vo finále, či sme pravicoví, ľavicoví, sociálnodemokratickí, liberálni, progresívni, krajinu máme len jednu. A proste máme normálne že spoločných 5,4 mil. občanov a stavať generácie proti sebe je to najhoršie, čo môže akákoľvek vláda robiť. A asi viac už ani nestihnem.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 2.12.2024 11:16 - 11:16 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, nič viac necharakterizuje aj tento rozpočet ako to, že Robert Fico ešte pred pár mesiacmi striktne odmietal zvýšenie dane z pridanej hodnoty a mňa nazýval klamárom. No a dnes tu máme bezprecedentné zvýšenie DPH o 3 percentuálne body o 1,8 mld. eur, o 330 eur na každého občana vrátane batoliat, ktoré, samozrejme, zaplatia ľudia. Ten istý Robert Fico chcel tak konsolidovať, tak chcel prestať zvyšovať výdavky a tak chcel znižovať deficit, že pre tento rok vyrobí nový deficit a následne nový dlh 7,6 mld. eur. No a v rozpočte 2025 vyrobil pre budúci rok ďalších 3,7 mld. eur nových výdavkov. K tomu, samozrejme, ešte budúci rok sa vyrobí alebo vyrobí 6,5 mld. deficitu, čo sa, samozrejme, tiež stane následne dlhom.
No a pán minister financií chcel byť tak ambiciózny v konsolidácii, až ambiciózne zariadil, že celú konsolidáciu, pardon, zvýšenie príjmov, lebo iná konsolidácia fakticky nie je, zaplatia ľudia a pán minister nebude robiť takmer nič. No, pardon, bude účtovať zvýšené výdavky a bude pozerať, koľko naplánovaných príjmov mu reálne do toho rozpočtu nebude prichádzať. Rozpočet je však zákon, kde sa asi najviac reálne stretajú občania a štát. Občania a firmy plnia príjmovú stránku rozpočtu, no a úloha štátu je prísť so zodpovedným rozdelením vyzbieraných zdrojov tak, aby boli finančne zabezpečené všetky úlohy štátu. Nikto nespochybňujeme určitú mieru daňového, odvodového zaťaženia. Pretože všetci vnímame, že štát má určité nespochybniteľné a nenahraditeľné úlohy, ktoré musí zabezpečiť. Rozpočet je tak akousi každoročnou zmluvou medzi občanmi a vládou o zabezpečovaní funkčnosti Slovenska.
No a asi prvým článkom tejto zmluvy by malo byť to, že by sme sa mali prikrývať tak veľkou perinou, na akú máme. Ale teda tento článok sa dlhodobo nedodržiaval. Vlastne všetky vlády, nikdy sa nedodržiaval. A už nebudem strácať čas určovaním, že kto je za to zodpovedný. V situácii, keď Slovensko nikdy nemalo vyrovnaný rozpočet počas svojej existencie, tak základná odpoveď je jednoduchá. Zodpovedné sú všetky vlády, ktoré doteraz vládli. A baviť sa môžeme o tom, ktorá viac a ktorá menej. Ktoré vlády aj pri vytvorenom deficite skôr vytvárali prorastové prostredie a tie, ktoré svojimi rozhodnutiami len podporovali stagnáciu Slovenska. Dostali sme sa postupne do situácie, keď je skutočne celospoločenská zhoda, že pokračovať v ďalšom zadlžovaní je cesta do Grécka, resp. cesta do pekla.
No a súčasťou dohody medzi vládou a občanmi v situácii, keď teda vláda hovorí ľuďom, že na financovaní štátu sa musia podieľať výrazne viac, o 5 mld. viac sa podujal vybrať budúcoročný rozpočet od ľudí a firiem, čo je teda 22-percentný medziročný nárast, by teda malo byť, že na oplátku vláda bude tiež šetriť na sebe. Teda aspoň ten minimum alebo to minimum, že nebude zvyšovať výdavky. Že škrtne neefektívne výdavky, že ušetrí na svojej prevádzke, že sa uskromní na luxuse, napr. nebude kupovať luxusné lietadlá, či najluxusnejšie a navyše predražené priestory pre štátne inštitúcie ako napr. ministerstvo športu. To najmenej, čo vláda v tejto situácii musí urobiť, ak si teda váži vlastných občanov, daňových poplatníkov, že sa zaviaže, že aspoň nebude zvyšovať celkové výdavky. No a ak sa rozhliadnem po EÚ, tak túto zmluvu s občanmi všetky konsolidujúce krajiny bez výnimky dodržali. No, bohužiaľ, jedna výnimka existuje, je ňou práve Slovensko. Aktuálna konsolidácia a, pardon, aktuálna koalícia a premiér Robert Fico si absolútne nevážia občana. Ako jediná konsolidujúca krajina Slovensko zvyšuje vládne výdavky, a zásadne, o 3,7 mld., teda o 12,2 %. No a tým je povedané všetko.
Koalícia si neváži slovenských občanov. Koalícia si neváži dokonca ani vlastných voličov. Všetkým takýmto zásadným rastom výdavkov ukázali, poviem to, vztýčený prostredník. A čo je rovnako zlé, vláda týmto rozpočtom jasne prezentuje, že si absolútne neváži ani tvorcov hodnôt, podnikateľov, malých, stredných, veľkých, proste všetkých. Môžete chcieť byť sociálnodemokratická strana či vláda, to je legitímne, samozrejme, ale aj tak si musíte vážiť tvorcov hodnôt a vytvárať im zmysluplné podmienky pre fungovanie. Pretože hodnoty je potrebné najprv vytvoriť, až potom je možné časť z nich distribuovať. Nijak inak spoločnosť fungovať nevie. Tvorcovia hodnôt majú v spoločnosti nezastupiteľnú úlohu. Či sa to páči alebo nepáči sociálnodemokratickým vládam, alebo ako v slovenskom prípade skôr populistickej vláde, žijú z plodov práce tvorcov hodnôt. Ak príjmy z daní a odvodov zamestnancov alebo aj príjmy z daní a odvodov sú možné len vtedy, ak majú kde pracovať. Nová hodnota vzniká len v produktívnej časti ekonomiky a konsolidačný balík a na neho nadväzujúci rozpočet, bohužiaľ, má nulový rastový potenciál. Absolútne chýbajú opatrenia pomáhajúce rastu ekonomiky. Opatrenia, ktoré by nám pomáhali vyrásť z problémov. Čas sa kráti, preto na záver mojej a vlastne aj celej rozpravy k rozpočtu zhrniem základné fakty, čo nás čaká.
Rozpočet na rok 2025 spôsobí silné spomalenie slovenskej ekonomiky. Aktuálne prognózovaný rast 2,3 až 2,5 % považujem za ťažko dosiahnuteľný. Som dokonca pesimistickejší, ako je aktuálny rýchly odhad medziročného rastu v treťom kvartáli, ktorý je len 1,2 %. Budeme radi, ak sa v roku 2025 vyhneme stagnácii. Inflácia sa očakáva na úrovni približne 6 %, čo bude trikrát vyššia inflácia, ako bude európsky priemer. Myslím si, že týmto číslom môžeme ukončiť plané sľuby koalície o lacnejších potravinách. Týmto číslom skončí aj spokojnosť dôchodcov, ktorým síce 13. dôchodok vykompenzuje zvýšené náklady, ale inflácia im bude znehodnocovať úspory, rovnako ako všetkým ostatným občanom. Cielený deficit rozpočtu v roku ´25, tých spomínaných 4,72 % HDP, je stále druhým najvyšším deficitom v eurozóne. V roku 2025 si tiež budeme musieť požičať historicky najvyššiu sumu 13 mld. eur. Na porovnanie v roku 2022 bolo potrebných len 6 mld. Náklady na dlhovú službu brutálne rastú. Len veľmi rýchlo, v roku 2023 to bola necelá miliarda, tento rok približne 1,5 mld., budúci rok takmer 2 mld. V roku 2027 nás budú už splátky dlhu stáť vyše 2,5 mld. eur. Porovnajme so sumou 13. dôchodku, ktorý je 0,85 mld. pre tento rok. To sú fakt strašné peniaze, ktoré platíme za správu nášho dlhu. Konsolidácia, ktorá je v rokoch ´26 a ´27, v tých druhých zvyšných dvoch rokoch rozpočtu, je v rozpočte definovaná ako znižovanie deficitu o 1 % a potom o 0,7 %, avšak bez špecifikovaných opatrení na ich naplnenie. Rozpočet, alebo táto časť rozpočtu pre ďalšie roky je len papierovým cvičením, aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť tieto roky rozpočtu označila, že ten rozpočet je nerealistický a skutočne je nerealistický. Hrubý dlh v tomto roku bude takmer 59 %, v roku 2025, budúci rok, sa očakáva prekročenie hranice 60 %, čo je inak 10 % nad hornou hranicou dlhovej brzdy.
Slovenská konsolidácia je takmer celá zameraná na zvýšenie príjmov. Zaplatia ju ľudia, firmy, štát fakt šetrí iba minimálne. Dobrý príklad toho, že by to mohlo ísť aj inak, je Malta, ktorá v roku 2025 inak plánuje najvyššiu konsolidáciu v eurozóne a celá je zameraná, celá je zameraná na znižovanie výdavkov štátu.
Rozpočet na rok 2025 považujem za rozpočet ekonomickej bezradnosti vládnej koalície, ktorý zásadne poškodí občanov aj celú ekonomiku. Konsolidačná ambicióznosť vlády sa pretavila jedine a len do legislatívnej schopnosti vyžmýkať z občanov a firiem 5 mld. eur navyše. Či sa teda vláde túto sumu aj podarí získať, ukáže čas. Smutným príbehom tohto rozpočtu je zásadný rast výdavkov o 3,7 mld. eur, o ich efektívnosti zásadne pochybujem a viaceré avizované výdavky nesú znaky nezmyselnosti či pravdepodobnej korupcie. Slovensko a nás občanov čaká smutný rok pod vedením vlády, ktorá absolútne rezignovala na budovanie konkurencieschopnosti našej ekonomiky a na prijímanie prorastových opatrení. Namiesto toho sa celý rok venovala sebe, svojim stoličkám a svojim záujmom. Neschopnosť efektívne vládnuť vidíme denne a budú to cítiť ľudia aj celý budúci rok.
Takýto zlý rozpočet nie je možné podporiť a celý poslanecký klub SaS budeme hlasovať proti.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.12.2024 11:16 - 11:26 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Kolega Ondro Dostál, ďakujem pekne za tvoje vystúpenie, ekonomicky správne, zmysluplné, fakt radosť počúvať. Ja normálne zopakujem jednu tvoju vetu, ktorú si povedal, úplne pravdivú a tú fakt by sme mali mať všetci na pamäti. Treba šetriť, nie zvyšovať príjmy rozpočtu. Presne takto to má byť, pretože problém Slovenska nie sú, nie je nedostatok príjmov. Problém Slovenska sú extrémne rýchlo rastúce výdavky. A jednoducho problém rastúcich výdavkov žiadne zvyšovanie príjmov jednoducho nevyrieši. Ak budeme drancovať ľudí a drancovať ekonomiku, maximálne sa podarí, že možno sa tie problémy na chvíľu prekryjú. Ale, bohužiaľ, keďže tie výdavky rastú extrémne a ešte viac, tak možno ani len to na tú chvíľu to neprekryje.
No a presne tak, ešte II. pilier, k tomu sa stihnem vyjadriť. To je asi jediná vec kde, keďže sú to osobné dôchodkové úspory každého jedného sporiteľa, kde tie peniaze reálne sú. Všade, kde má vláda, kde majú politici dosah, tie peniaze chýbajú so zhoršujúcim sa trendom. Čiže chvalabohu, že zatiaľ vláda nesiahla v tomto roku, vlani už siahla, ale proste stále tu hrozí deštrukcia II. piliera a skutočne aj my, ale hlavne ľudia sporitelia musíme robiť všetko pre to, aby sa jasne povedalo, že nie, vláda, to sú neni peniaze, na ktoré, ktorými vláda môže skúšať sanovať svoje problémy, to sú peniaze ľudí odložené na ich dôchodok a odložené na to, aby sa v dôchodku mali dobre.
Takže ešte raz ďakujem pekne a stihnem ešte to povedať, ak by Robert Fico v 2013. neurobil veľmi, veľmi škodlivé zmeny v II. pilieri, dnes tam nemuselo byť 16 mld., ale 30 mld. dôchodkových úspor. Toto je, bohužiaľ, to nešťastné riadenie krajiny.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.11.2024 15:56 - 15:58 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
No, kolega Dušan Muňko, prešiel si históriu Slovenska, asi sa môžme, mohli by sme sa debatovať o tom, že či to úplne všetko bolo tak, ako hovoríš, ale ako okej, určite platí to, že sa urobilo v minulosti veľa chýb. Chyby robili vlády SMER-u, chyby robili aj ostatné vlády, o tom asi tiež nemusí byť debata.
No ale aj dnes sme v situácii, kedy vláda touto konsolidáciou a týmto rozpočtom proste ide robiť zásadné chyby.
Ja som presvedčený, že chyby to rangu, že keď nejaký iný pán poslanec Dušan Muňko o desať, pätnásť rokov bude robiť podobné takéto historické vystúpenie k histórii Slovenska, tak tie chyby tam budú spomínané, presne v tejto istej kategórii. Veľkých chýb, ktoré neumožnili Slovensku rásť, uvrhli Slovensko do problémov, a toto je, toto je na tom smutné, akože to zavedenie transakčnej dane, to som presvedčený, že bude v učebniciach. To bude v učebniciach, ako poškodiť ekonomike, firmám, čiže toto je na tom trošku smutné a, samozrejme, aj ďalšie veci.
Ale ešte sa teda povenujem tej Sociálnej poisťovni, tam, samozrejme, pán Muňko ako dlhoročný šéf Sociálnej poisťovne sa v tomto vyzná, ja to rešpektujem. Áno, aj správne povedal, pre budúci rok nám bude chýbať 2,7 mld. eur, len teda pre budúci rok trinásty rozpočet je 1 mld., ale skôr chcem sa venovať ešte aj predčasným dôchodkom, ktoré nás budú stáť v budúcom roku pol miliardy. A ja sa teraz pýtam, krajina, ktorá aj budúci rok vygeneruje 6,5 mld. nového dlhu a nemáme koho, kto by pracoval na tom pracovnom trhu, tak či si toto môžme dovoliť, aby proste jednoducho mali sme veľa schopných v podstate ešte aj stále aj zdravých ľudí, ktorí by mohli pracovať a koniec koncov si zarábať, či máme na to, aby boli v predčasnom dôchodku.
Čiže toto by som ja považoval napr. za jedno z opatrení konsolidácie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.11.2024 15:42 - 15:42 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
Ja chcem najprv oceniť pána ministra, že teda skutočne podrobne počúva celú, celú rozpravu k rozpočtu a že teda sa rozhodol vystúpiť v rozprave a koniec koncov, že to urobil aj teraz v piatok, takže ďakujem, pán minister.
No čo už ma teší menej, je vlastne to, že celé to vystúpenie vlastne bolo o minulosti alebo väčšina toho vystúpenia bola o minulosti, o také to doťahovanie sa o tom, že kto je za čo zodpovedný, za ktorú časť dlhu. No áno, však tá rozprava sa viedla tiež dosť v tom štýle, ale proste, bohužiaľ, asi toto je aj najlepšie hodnotenie rozpočtu. Proste ten rozpočet jednoducho nemyslí na budúcnosť, nie sú tam žiadne prorastové opatrenia. No, pán minister hovorí o ambícii konsolidovať. No však len tak, to je aká ambícia vlastne, čo je tá konsolidácia? Zvýšenie príjmov o päť miliárd, nové dane, nové odvody firmám, ľuďom, tak to je taká ambícia, ambicióznosť. No ja by som ocenil skutočnú ambicióznosť, keby sa pán minister púšťal do, ja chápem, že ťažkých, náročných a nepríjemných proste šetrení na strane, na strane štátu proste, áno, aj na strane, na strane zamestnancov. To by som považoval a oceňoval ako skutočnú ambicióznosť.
No a keď k tým zamestnancom, veď ono to tak nefunguje, ono sa to zjednodušuje, že vyškrtať, niekto hovorí 5 %, niekto 10 % zamestnancov. Každý ten zamestnanec niečo robí, no tak plní zákonom dané povinnosti. To funguje tak, že treba zrušiť nejakú časť povinností, napríklad nevytvárať cenový porovnávač, na ktorom určite bude sedieť štyria, piati zamestnanci na MF a budú ho zabezpečovať a kontrolovať a niekto bude dávať potom pokuty zasa niekde v inej, Slovenskej obchodnej inšpekcii. To treba zrušiť a potom nepotrebujeme takého zamestnanca, lebo mu zrušíme agendu a vlastne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.11.2024 14:52 - 14:54 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Kolega Ivan Štefunko, ďakujem pekne za vystúpenie. No ja skúsim také tie dva body, ktoré boli spomínané.
No jedna vec je teda, samozrejme, k tej energetike a v rozpočte je teda energetická pomoc, ktorá teda, vláda celý rok sa snažila hovoriť, že zmení tú neefektívnu plošnú pomoc. A ja hovorím, že áno, to je zlá pomoc, plošná pomoc na cielenú, bohužiaľ, už aj vrabce čvirikajú, že teda bude možno budúci týždeň oznámená znovu raz plošná pomoc. To ale zároveň znamená, že tie čísla, tak ako boli prezentované v tomto rozpočte, už zasa nebudú pravdivé, lebo tých nejakých 238 mil., ktoré teda boli pripravené alebo sú pripravené v tomto rozpočte na energetickú pomoc zďaleka, samozrejme, nebudú stačiť, ak teda znovu to bude plošná, tak tam sa budeme baviť o dodatočných ďalších možno 300-350 mil., to len teda aby sme vnímali, že ako to potom má dôsledky.
No a ďalšia vec, ešte taká zaujímavosť, že, samozrejme, hovoril si len viacej teda o tých obnoviteľných zdrojoch, ale, samozrejme, potrebujeme obnovovať aj svoje jadrové zdroje, lebo presne tie starnú a treba ich aj rozoberať, ale treba aj hľadať cestu, ako robiť nové. No a vláda aj schválila vlastne pokračovanie, poviem, v projekte nového jadrového zdroja, ktorému sme sa teda venovali aj my počas našej vlády, čo teda, samozrejme, chválim, len o peniazoch až v poslednom rade, ale písané by mali byť v prvom rade, lebo ten materiál hovorí o veľa veciach, hovorí o pokračovaní, ale tam zasa z hľadiska financovania nie je jedno jediné číslo. A potom však asi všetci vnímame, že teda realistickosť projektov, ich schopnosť vlastne uvedenia do praxe vždy závisí od toho spôsobu a možností financovania, tak to len tak by som pánovi ministrovi dal do pozornosti, že aj takéto vzdialené projekty by mali mať svoje číslo uvedené... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.11.2024 14:42 - 14:51 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci, ja ešte jedno slovo teda k tomu ukončeniu vystúpenia pána poslanca, že toto si asi fakt nerobme, o sekundu, že by ste mu nedovolili to prečítať. Takže chcem pochváliť, pán predsedajúci, že ste sa dali teda presvedčiť a že mohol prečítať pozmeňujúce návrhy.
No ale, samozrejme, ku zdravotníctvu. No, zdravotníctvo je vždy problém v každej krajine, v každom rozpočte, to, že je to vlastne taký ten nepomer medzi obmedzenými zdrojmi, a to skutočne aj najbohatšia krajina na svete má obmedzené rozpočtové zdroje, a prakticky nekonečnými potrebami zdravotníctva. To nie sme jediná krajina, ktorá proste tu hľadá tú rovnováhu medzi tým. No zároveň častokrát sa fakt riešia tie množstvo zložitých problémov, ktoré v tom zdravotníctve je. Ale ja niekedy akože teda laik zdravotnícky vidím skôr to, že my namiesto toho, aby skutočne fungovali nejaké objednávkové systémy a kľudne aj za nejakých férových podmienok, nech to aj niečo stojí a nech to teda je skutočne nejak možno štátom regulované, nie cez druhú, tretiu, štvrtú stranu, ako sa to deje dnes. A teda nielen preto, že by človek vedel, kedy ide na to svoje vyšetrenie, ale preto, že to, že čo sa deje dnes, že si človek v robote vypýta to péčko, opustenie práce na celý deň a ide sa posadiť ráno častokrát už o šiestej ráno do ambulancie, aby si teda o pol ôsmej vytiahol lístoček a o, ja neviem, o trištvrte na jednu poobede sa teda dostal na radu. A vlastne celý deň v práci chýbal, čo, samozrejme, potom tie vytvorené hodnoty nie sú, tak toto by sa vlastne veľmi jednoducho vyriešilo.
A druhá vec je potom tá, že to, ako to isté by ušetrilo aj v tom zdravotníctve nejaké peniaze. Ale keď by ste išli do akejkoľvek polikliniky poobede, tam už nie je nikto. Už teda potom už ani pacienti, ani lekári. Čo tiež proste ani neumožňuje... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.11.2024 14:05 - 14:07 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, ďakujem, kolega Alojz Hlina za tvoje vystúpenie, že si zase upozornil na ďalšie veľké množstvo problémov. No, výdavky pre rok 2026, 2027, no to vláda zrátať vie. Tá výdavková časť tých budúcoročných rozpočtov, čo je teda súčasťou aktuálneho materiálu, samozrejme, je, ale aj sú tam teda všetky dané. Nedajbože, keby tam náhodou neboli vypočítané, by si niekto mohol uvedomiť, že by sa niekde dalo ušetriť, že by možno tie softvéry zrovna neboli potrebné alebo že by sa nepokazili, ako si teda v úvodzovkách povedal.
No ale na opačnej strane to už vôbec nefunguje. Vláda teda v rozpočte prezentuje rozpočtový cieľ, hej, 4,72 % deficitu pre budúci rok a potom teda o percento menej, 3,7 v 2026 a 3 % v 2027.
No ale ako by sa k takýmto číslam teda dokázali dosiahnuť, proste to tam nie je, tam nie je ani čiarka, hej? A napríklad aj rozpočtová rada, teda tieto dva roky rozpočtového horizontu ´26 a ´27 jednoznačne hodnotí ako nerealistické. No a mňa, hovorím, teda úplne fascinuje, že to, čo si, na čo si práve poukázal, že to ministerstvo presne vie, koľko bude treba a kde bude musieť minúť o dva roky, ale proste nemá ani tucha, ako teda zabezpečiť pri takých výdavkoch tie rozpočtové ciele a potom vôbec tie zdroje. No alebo obávam sa, že možnože to vláda aj tuší, a že sa bude pokúšať o tom isté, čo tohto roku, že teda kompletne celú konsolidáciu zaplatia len a len ľudia, firmy, živnostníci, SZČO, proste ľudia bez akéhokoľvek šetrenia na strane vlády.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis