Videokanál poslanca

Vážený pán predseda, vážený pán predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ctené kolegyne, kolegovia.
Práve sa venujeme limitu verejných výdavkov, ale táto téma je zásadne dôležitejšia, ako len stanovenie štyroch čísel ako súm výdavkov na každý rok vládnutia aktuálnej vlády, tak ako ich vidíme v návrhu uznesenia. Preto si dovolím pozrieť sa na aktuálnu tému širšie.
Negatívny postoj vlády ku limitu verejných výdavkov je totiž súčasťou celkového, pre Slovensko veľmi poškodzujúceho postoja a konania štvrtej vlády Roberta Fica. V posledných týždňoch, no možno už aj mesiacoch žije Slovensko zmenou Trestného zákona a zrušením Špeciálnej prokuratúry. V tieni týchto udalostí však rastie aj ďalší zásadný problém pre Slovensko, minister financií sa v podstate rovnako rozhodol ignorovať pravidlá Európskej únie a ide si veľmi nebezpečnú sólo jazdu gréckym smerom. Možno ani tak nie svoju sólo jazdu, ale jazdu, na ktorú ho populisticky nasmeroval predseda vlády Robert Fico. Ladislav Kamenický slepo poslúcha svojho šéfa a pravdepodobne si však neuvedomuje, že práve on bude prvou obeťou, pretože práve slovenské verejné financie môžu byť, a pravdepodobne budú najviac zasiahnuté pravdepodobnou reakciou Európskej únie.
Zmeny v trestnom práve, demontáž právneho štátu, nerešpektovanie finančných pravidiel EÚ, nerešpektovanie výdavkových limitov vytvorili veľmi nebezpečný kokteil. Tento kokteil môže mať, alebo bude mať následne zásadný dosah aj na samotnú ekonomiku. Silná ekonomika sa totiž vylučuje s nevymožiteľnosťou práva, respektíve v podstate s podporou hospodárskej politiky, a takisto sa vylučuje s rozvrátenými verejnými financiami.
No a možný výsledok pozastavenie preplácania eurofondov, či pozastavenie preplácania plánu obnovy bude navyše znamenať ďalšie obrovské problémy rozpočtu verejných financií s dosahom na celú spoločnosť.
Poďme konkrétne jednotlivé body.
Minister financií oklamal Európsku úniu i občanov Slovenska, že prijatý rozpočet 2024 je konsolidačný. Vidíme, že neobsahuje výdavkové limity a nie je ani konsolidačný, nie je ani z jedného zo štyroch možných hľadísk, ako by sme mohli konsolidáciu akoby posudzovať, môžme to posudzovať podľa zmeny deficitu, je to najjednoduchšia interpretácia konsolidácie, často vie byť veľmi nesprávna.
Presne túto interpretáciu použil minister financií, keď deklaroval, že tohtoročný deficit rozpočtu bude o pol percenta hrubého domáceho produktu nižší ako vlaňajší, tie čísla boli vtedy že zo 6,5 % na 6 % a teda konsolidácia je na úrovni pol percenta. Samozrejme, aj toto by bolo lepšie ako nič, keby to aspoň bola pravda. Ministerstvo financií použilo, nazvime to že kreatívne účtovníctvo, nesprávne zaúčtovalo napríklad energetickú pomoc plus ďalšie faktory, výsledok je, práve naopak, že tohtoročný deficit bude vyšší ako vlaňajší. Podľa rôznych odhadov bude tohtoročný deficit teda vyšší ako vlaňajší a napríklad rozpočtová rada hovorí o zhoršení o 0,4 % hrubého domáceho produktu. Zasa upozorňujem, nemáme a v rozpočte nie sú výdavkové limity zapracované. Mohli by sme sa na konsolidáciu pozerať aj zmenou štrukturálneho deficitu. Pod touto definíciou sa rozumie trvalé znižovanie deficitu, preto sa tu bavíme o deficite očistenom o jednorazové opatrenia a vplyvy hospodárskeho cyklu na príjmy a výdavky verejných financií. Pri tomto pohľade už samotný schválený rozpočet hovorí o zhoršení štrukturálneho deficitu v roku 2024 o približne 1 % hrubého domáceho produktu. Zasa keď nám tu sedí pán predseda RRZ, ich aktuálne čísla hovoria o zhoršení až ku 1,6 % hrubého domáceho produktu. Každopádne o štruktúrnej konsolidácii v aktuálnom roku nie je ani debata.
Ešte existujú ďalšie dve možné hľadiská nazerania na konsolidáciu, a to veľkosť opatrení, kde sa nerozlišuje ich trvácnosť a potom komplexné konsolidačné úsilie. Každopádne podľa týchto presnejších kritérií takisto aktuálny rozpočet nekonsoliduje, práve naopak, situáciu ešte zhoršuje a aj podľa aktuálneho vývoja si dovolím povedať, že je to dekonsolidačný rozpočet. V stave, kedy nečelíme žiadnej novej kríze, v čase, kedy nečelíme žiadnym mimoriadnym udalostiam a v čase, keď celá vyspelá Európa konsoliduje svoje rozpočty, a tak ich pomaly začína pripravovať na budúce krízy, ktoré, samozrejme, iste prídu.
No poďme naspäť k výdavkovým limitom. Minister financií absolútne ignoruje výdavkové limity. Schválený rozpočet ich nerešpektuje, videli sme samotné rokovanie na výbore pre financie a rozpočet, limity verejných výdavkov predložené rozpočtovou radou, ktoré teda podľa pravidiel mali byť schválené Národnou radou ešte pred prijímaním samotného rozpočtu a počuli sme aj pána predsedu, že aj on robil všetko pre to, aby to bolo možné stihnúť.
Áno, toho času tam nebolo veľa, ale dalo sa to stihnúť, vedelo to fungovať. Každopádne dodnes neboli prijaté, aj keď som na minulej schôdzi ešte pred samotným prerokovaním rozpočtu navrhoval, aby bol tento bod, ktorý dnes prerokovávame, zaradený na minulú schôdzu na rokovanie, už vtedy bol predložený ako, ako teda tlač do Národnej rady, čiže nič tomu nebránilo. Samozrejme, okrem, okrem vôle alebo nevôle vládnej koalície.
Ako som už spomínal, postoj koalície ukázalo už rokovanie na výbore pre financie a rozpočet a uvidíme, ako teda dopadneme pri prerokovaní v pléne. Treba jasne povedať, že schválenie a dodržiavanie výdavkových limitov je jeden z míľnikov plánu obnovy a odolnosti. A ignorácia výdavkových limitov nie je nič iné, než zvrátenie míľnika a takmer isto bude mať konzekvencie. Myslím si, že už samotné aktuálne pozastavenie hodnotenia štvrtej platby je zdvihnutý varovný prst z Európskej únie, a teda pravdepodobne čakajú aj na to, čo, ako bude, ako bude hlasovanie budúci týždeň, a teda ako sa to zapracuje prípadne do rozpočtu, ak sa prijmú.
Ďalšia z vecí, ktorá sa už stala, minister financií nepočkal na hodnotenie rozpočtu Európskou úniou pred jeho schválením. Samozrejme, nebol by to až taký problém, keby teda to hodnotenie následne potvrdilo, že rozpočet spĺňa pravidlá, že je všetko v poriadku a vlastne by mu teda aspoň ex post dalo pečiatku, že okej. Bohužiaľ, nie.
Európska komisia mala zásadné výhrady ku koalíciou prijatému rozpočtu a ja som presvedčený, že toto bol zámer vlády, že jednoducho poslali rozpočet do Európskej komisie na kontrolu tak neskoro a následne išli rýchlo do prerokovania v Národnej rade, že jednoducho nebola šanca, aby za teda daných, vytvorených podmienok Európska komisia vydala stanovisko pred prijatím rozpočtu. Samozrejme, má na to 30 dní, a to nie je dokument, ktorý sa dá vyhodnotiť za 3 dni. Jednoducho vláda vedomá si nezrovnalostí v rozpočte, urobila všetko pre to, aby prijala rozpočet ešte pred samotným stanoviskom Európskej komisie. Len poviem v rýchlosti, prečo. Podľa hodnotenia Európskej komisie sa bude deficit rozpočtu verejnej správy tento rok zvyšovať, zároveň bude vyšší ako predpokladá rozpočet, a teda tým hlavným dôvodom je nesprávne zaznamenané prefinancovanie energopomoci. Európska únia alebo Európska komisia negatívne hodnotí aj samotnú plošnú energopomoc v tomto roku, jednoducho už pominuli dôvody na to, aby vláda míňala takmer 1 mld. eur na dotácie energií v tomto roku, pričom si tie peniaze, samozrejme, musíme požičiavať. Keby sme boli ropný emirát, ktorý ich má a rozhodne sa pomôcť svojim občanom, okej, ale my si ich musíme požičiavať.
Hodnotenie Európskej komisie sa tiež negatívne zmieňuje o znížení odvodov do druhého piliera, ktoré síce krátkodobo zlepšuje bilanciu verejnej správy, ale dlhodobo prispieva, alebo neprispieva k udržateľnosti dôchodkového systému, keďže to znamená vyššie verejné výdavky do budúcnosti. Preto ani Európska komisia takéto opatrenie nezahŕňa do čistého vplyvu opatrení na konsolidáciu, ale máme to aj my v zákone. Proste jednoducho nie, oslabovanie druhého piliera nie je konsolidácia verejných financií, pretože dnes pomáha, ale zároveň vytvára zásadný problém do budúcnosti.
Záverom teda Európska komisia konštatovala, že hrozí, že prijatý rozpočet nie je v súlade s odporúčaním rady, alebo že hrozí, že prijatý rozpočet nie je v súlade s odporúčaním Rady Európskej únie.
Ďalším zdvihnutým varovným prstom v oblasti ekonomiky a verejných financií tentokrát z Európskej centrálnej banky je stanovisko, že zavádzanie dodatočného zdanenia bánk môže mať negatívne hospodárske účinky, pretože obmedzí schopnosť bánk poskytovať úvery. Inými slovami, môže viacej poškodiť krajine a jej hospodárstvu ako ten krátkodobý vplyv vybratia ďalších financií do štátneho rozpočtu. Európska centrálna banka tiež pripomenula našej vláde, že už v minulosti jej odporučila a odporúčala jasné oddelenie výnosov z osobitných odvodov bánk od všeobecných zdrojov štátneho rozpočtu. Aby sa jednoducho vyhla ich použitiu na účely všeobecnej fiškálnej konsolidácie. Ja sa však zároveň obávam, že naplánované znižovanie osobitného odvodu bánk, tak ako bolo schválené, že teda postupne v ďalších rokoch bude toto dodatočné zaťaženie klesať, bude zrušené, a takto vláda vlastne zaradí ďalšiu, bohužiaľ, veľmi škodlivú formu vládnej konsolidácie. A navyše ak sa pozrieme na to, čo chcela urobiť vláda v Čechách a ako sa efektívne dokázali banky prispôsobiť, tak som presvedčený, že sa stane to isté aj tu na Slovensku, že jednoducho vláda aj tak tie peniaze do štátneho rozpočtu nezíska, bude to mať negatívny vplyv za prvé, teda na samotnú ziskovosť bánk, na schopnosť poskytovať úvery, čo má, samozrejme, ďalší vplyv na ich zdražovanie. Jednoducho bude to veľmi škodlivé.
Len veľmi rýchla odbočka, ak sa pozrieme, čo sa stalo, ak vláda pod vedením toho istého pána premiéra, čo teraz, dala dodatočnú daň na poistenie, čo to spravilo s poistným trhom, obávam sa, že sa stane rovnaká zlá vec aj v tomto. No každopádne pán minister financií v žiadnom rozhovore nezabudne povedať, že Európska komisia, alebo Európska únia sa mýli, že a ja to poviem expresívne, že Rada pre rozpočtovú zodpovednosť klame, že Európska centrálna banka nepozná slovenské reálie a nevníma správne vlastne, čo tu Slovensko prijalo. Z môjho pohľadu to vyzerá, že celá pravda sa koncentruje len a len na ministerstve financií. Som však presvedčený, že na ministerstve financií sa zlými rozhodnutiami koncentrujú a zväčšujú problémy, toto je viac realita. Myslím si, že aj pán predseda dosť v svojom úvodnom slove hovoril na výhrady ministerstva financií a vyvracal ich. Takže možno, veď o tom bude ďalej debata. Každopádne týmto konaním vlády resp. ministerstva financií považujem riziko pozastavenia platieb eurofondov, a takisto platieb z plánu obnovy a odolnosti za veľmi reálne, pričom dôsledky pre naše verejné financie, ekonomiku i hospodársky rast by boli zásadné.
A poďme naspäť k výdavkovým limitom. Úplne na rovinu, realitou je, že v podstate žiadna vláda sa nechce vo výdavkoch obmedzovať. Každá vláda má tendenciu vytvárať deficit, to ukazuje, ukazujú slovenské reálie, bohužiaľ, nielen slovenské reálie, ale v podstate celosvetové. A, bohužiaľ, smutné je aj to, že miera populizmu s plynúcim časom rastie, dokonca výrazne rastie. Poďme si pozrieť tú slovenskú realitu, ako to vlastne bolo.
Čiže samotný zákon, ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti bol prijatý v roku 2011 za Radičovej vlády. Myslím si, že v tej dobe treba jasne povedať a poďakovať vtedajšej vláde za toto prijatie zákona. V tej dobe to skutočne bol veľký krok dopredu. Áno, bolo to nastavené tak, aby to v danom momente nehrýzlo, preto sa to, aj preto to získalo, fakt že myslím dôveru takmer všetkých, možno všetkých prítomných poslancov, ktorí vtedy za to hlasovali. Ale teda nehrýzli ani samotné dlhové limity a výdavkové limity tie boli v samotnom zákone len spomenuté, že teda áno, sú dôležité na riadenie, na kvalitu verejných financií, ale bola tam iba poznámka, že budú prijaté niekedy v budúcnosti. Čiže v tom roku 2011 výdavkové limity prijaté neboli. Čiže ani vtedy nebola vôľa vlády obmedzovať sa vo výdavkoch. Posuňme sa do, to bola vlastne druhá vláda Roberta Fica, rok 2012 - 2016. Boli ekonomicky dobré časy. Vtedy by skutočne boli výdavkové limity veľmi užitočné, hlavne teda s plynúcim časom, pretože by skutočne chystali verejné financie na ďalšie krízy v budúcnosti. Veľmi jednoducho, nenašla sa vôľa, aby sa vôbec rokovalo o doplnení Ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti o výdavkové limity.
Ďalšia vláda Roberta Fica 2016 - 2020, detto. Skutočne to boli týchto, veľa z týchto ôsmich rokov boli ekonomicky dobré časy, ktoré keby vtedy boli prijaté, bolo prijaté doplnenie výdavkových limitov, možno náš dlh, s ktorým by sme vstupovali vlastne do ďalšej krízy, teda ktorá začala v dvadsiatom roku, možno až o 10 percentuálnych bodov nižší a ten stav vôbec tých verejných financií a všetko by bol úplne iný. No každopádne tiež to boli prejedené dobré časy, ktoré nijak nepripravili verejné financie na ďalšiu budúcnosť. Stačí porovnať s Českom, keď porovnáme vývoj v týchto rokoch medzi Českom, ktoré fakt znižovalo deficity, alebo porovnajme s ostatnými krajinami Európskej únie, vtedy bolo Slovensko jedna z minima krajín, ktoré nemali v žiadnom roku rozpočtový prebytok. Boli krajiny, ktoré mali viacero rokov po sebe rozpočtové prebytky a jasne a viditeľne znižovali mieru svojho zadlženia, bohužiaľ, dobre.
Poďme rok 2020, 2023, áno, počas tohto obdobia bola deklarovaná výrazná snaha prijať výdavkové limity, skutočne sa o tom rokovalo, viem, bol som toho súčasťou. Výdavkové limity sa dokonca následne dostali ako míľnik do plánu obnovy a odolnosti.
Nakoniec teda buďme aj trošku pozitívni, podarilo sa výdavkové limity v nejakej forme prijať, a síce nie ako, ako v ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti, ale teda boli prijaté v zákone o rozpočtových pravidlách ako v obyčajnom zákone. No ale, bohužiaľ, tá politická realita bola opäť raz smutná, vtedajší minister financií Igor Matovič jednoducho ich odmietol zahrnúť do rozpočtu. Odmietol. Už vtedy bol ten stav, že teda bol to míľnik, tak sme mali ťažké debaty a po či už tlaku SaS, ale aj po jasnom a výraznom tlaku Európskej únie sa nakoniec teda do rozpočtu zaradili. Časťou ako pozmeňovákom tuná v pléne, časťou ako rozhodnutím vlády, každopádne, áno, do rozpočtu 2023 sa konečne dostali výdavkové limity, nuž ale ako povedal aj pán predseda, zároveň sa tam dostalo aj to, že keďže aj Európska únia má vypnuté svoje fiškálne mechanizmy, no tak sa vlastne v tom roku 2023 nebudú uplatňovať. Ale teda míľnik sa formálne splnil, výdavkové limity boli zapracované do rozpočtu 2023, tak poloprázdny pohár, poloplný, volajme ho poloplný.
No ale tá realita, a to ešte poviem, teda bola zasa raz rovnaká, populizmus vyhral, politici nechceli konsolidovať a alebo to poviem úplne ľudsky, proste šetriť sa nechcelo.
Pokračujme, rok 2023, zmenila sa vláda, úradnícka vláda a ja to zasa poviem úplne na rovinu, v oblasti verejných financií bola aj úradnícka vláda pre mňa veľkým sklamaním.
Mali možnosť reálne začať konsolidovať, mali možnosť reálne začať robiť konkrétne opatrenia, možno aspoň krátkodobé, práve preto, že to bola úradnícka vláda, nemuseli pozerať na blížiace sa voľby, mohli nám všetkým politikom tu ukázať, ako to vie vyzerať, keď sa vlády alebo ministerstva financií, chytia odborníci. Bohužiaľ, v podstate sa nič neudialo, lego kocky na papieri pripravené pre budúcu vládu, fakt považujem za premrhanú príležitosť. Fajn, že bol taký materiál pripravený, ale je to premrhaná príležitosť, mohli urobiť viacej.
Ale, okej, zasa aby som teda pohár videl aspoň poloplný, ok, úradnícka vláda išla podľa schváleného rozpočtu, a teda situáciu nezhoršovala, ale v situácii Slovenska, nezhoršovať situáciu je málo. My potrebujeme tú situáciu zlepšovať.
No a sme naspäť pri aktuálnej vláde, pri pohľade a teraz teda, ale stále ešte v roku 2023 na konci. Pri pohľade na vývoj výdavkov v novembri a v decembri bola vidieť zásadná zmena, výška výdavkov v tých posledných dvoch mesiacoch neskutočne akcelerovala. Áno, vláda to zabalila do plnenia predvolebných sľubov, ale v skratke bolo to vytvorenie ďalších bohapustých výdavkov a nezmyselného ďalšieho plošného rozdávania peňazí. Na ktoré, bez ohľadu na to, že napr. starodôchodcovia sa majú ťažko, ale jednoducho je to plošné rozdávanie peňazí, na ktoré nemáme, alebo ktoré nemáme a Slovensko si ich musí požičať a požičiavame si ich stále drahšie. Len ešte upresním, áno, každý december a december, keď si porovnáte vždy v rozpočte, tam tie výdavky sú vyššie, ale tá zmena vlády bola okamžite vidieť už teda aj v novembri, tam bol brutálny nárast a aj na konci októbra, aj tam už by sa dali nájsť akože zmena kormidla, hej? Takže tak.
No a k rozpočtu na roky 2024 až 2026, ktorý bol prijatý, a teda k vyvíjajúcej sa realite tohto roku, môžem len zopakovať, že populizmus opäť raz kvitne. Áno, aj preto, že nemáme prijaté, nemáme do rozpočtu zapracované výdavkové limity. Vláda síce kritizuje predchádzajúcu vládu, aké klasické, ale výsledok je, že fiškálna politika aktuálnej vlády je ešte nezodpovednejšia, deficit je ešte vyšší a som presvedčený, a berte ma za slovo, že bude vyšší ako vlaňajšieho rozpočtu. Zadlženie akceleruje, požičiavame si stále ťažšie, ale hlavne požičiavame si stále za vyšší úrok, aktuálna emisia, ktorá bola, myslím tento pondelok, bola plus, mínus okolo 3,3 až 3,5 %. A tu zasa to preložím do tej ľudskej reči, asi každý, kto má hypotéku a mal ju teraz za tých 0,6 % a teraz to nahradí 3,5. Ale, samozrejme, nenahradí to 3,5, lebo viacej, lebo aj výška hypoték sa odvíja od výšky úročenia štátnych dlhopisov, tak povedzme, že 4, jednoducho každý občan vníma, čo to s tým jeho rozpočtom urobí, ako tá splátka narastie. No a, samozrejme, ale to sa presne týka aj štátu, hej?
Dlhová služba je stále drahšia, tento rok to bude podľa schváleného rozpočtu už takmer 2 mld. eur. A no proste jednoducho toto všetko musíme platiť, toto všetko sa musia ľudia na to skladať. Vláda pre schopnosť požičiavania si hovorí o konsolidácii. Áno, pán minister ide, porozpráva pre Bloomberg, povie, že vláda bude opäť konsolidovať, proste urobí tie povinné kroky, ktoré chce počuť, alebo chcú počuť investori od ministra financií. Ale tá realita je, že tá konsolidácia nie je, tá, čo bola, bola okamžite nahradená ďalšími výdavkami. Navyše konsolidačné opatrenia majú dočasný charakter, bohužiaľ, výdavky, ktoré sa tam dali, sú trvalé. No proste stále horšie.
No a vláda, samozrejme, a to vlastne je len obrazom toho celého, ignoruje a nechce mať v rozpočte zapracované žiadne výdavkové limity. A teda ešte raz, ale ja chcem byť optimista, pár nás je prihlásených do rozpravy a ja verím, že bude mať kto vystúpiť aj za vládnu koalíciu. A keď nie, tak stále verím, že teda v utorok budeme hlasovať a že možno nakoniec vládni poslanci dajú tie hlasy a výdavkové limity budú prijaté. Chcem veriť a chcem aj poprosiť ako pre, ozaj že pre občanov tejto krajiny, proste správajme, správajte, ale ideálne správajme sa všetci, ako sme tu, rozpočtovo zodpovedne.
No, samozrejme, som zvedavý, ako sa následne vláda vysporiada so zvrátením míľnika plánu obnovy a odolnosti, ak teda by tie výdavkové limity neboli prijaté, pretože ten dôsledok tam môže byť jasný, a to sú proste stovky miliónov eur. V prvom rade nám môžu pozastaviť preplatenie ďalších, ale keďže je to zvrátenie schváleného a už odtiknutého a zaplateného míľnika, čisto teoreticky môžu chcieť po nás aj nejaké peniaze naspäť. Ale už aj samotné pozastavenie, a to môže byť v stovkách miliónov, môže byť veľký, alebo bude veľký problém.
No toto všetko, keď to zasa úplne jednoducho pre ľudí poviem. Aktuálna vláda prejedá našu budúcnosť. Prejedá budúcnosť našich detí a naše dnešné problémy prekladá z našich pliec, pretože my tie problémy máme, my sme sme ich spôsobili, my by sme im mali čeliť, nie, prekladá ich na plecia našich detí, ktoré sa k tomu, samozrejme, dnes nevedia brániť. Strana SaS sme rozpočtovo zodpovedná strana. Našou predstavou je štíhly a efektívne fungujúci štát, ktorý následne nemá problém s dodržiavaním výdavkových limitov. Našou predstavou je štát mysliaci na budúcnosť našich detí, chceme Slovensko, ktoré bude pre nich v budúcnosti zmysluplným a fungujúcim domovom, Slovensko, ktoré následne bude profitovať z ich práce a schopností, pretože nám neodídu do zahraničia a oni zasa budú profitovať z príjemného a fungujúceho miesta na život. Výdavkové limity sú jeden z dôležitých faktorov, možno práve aj najdôležitejší faktor, ktoré majú, ktorý má schopnosť disciplinovať vládu v populizme, samozrejme, ak ich politici rešpektujú. Výdavkové limity majú schopnosť zabezpečiť jednoduchšiu budúcnosť Slovenska. Preto strana SaS budeme hlasovať za prijatie predložených výdavkových limitov.
Ďakujem pekne za pozornosť a tak isto ďakujem pánovi predsedovi za veľmi podrobné a presné uvedenie materiálu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Ďakujem pekne kolegovi za, za faktickú, absolútne súhlasím. Ja len možno k tým 40 rokom ešte dopoviem, že, presne tak, niekedy sa toho nedožije, ale ďalšia vec je tá, že ten zmysel, že teda tú investíciu si dokáže odpísať, sa vlastne stráca, pretože za tých 40 rokov tá hodnota peňazí výrazne klesá, a keď to preženieme cez tú časovú hodnotu peňazí, tak za tých 40 rokov vlastne ten podnikateľ si reálne odpíše len 57 približne, 57 % hodnoty tej, tej vtedajšej investície, čiže aj takto vlastne bol akoby ukrátený, takže aj toto je ešte ďalší dôvod pre, pre to skrátenie.
No a jednoznačne proste, tak ako bolo spomínané, áno, ja som hovoril notebook, kolega hovoril o kope ďalších vecí. Jasné, ten svet sa zrýchľuje proste a veľakrát sa presne to stáva, že áno, je to či už hneď aj len na štyri roky odpisovanie. Už dávno ten, ten... proste tá súčiastka, ten stroj, tá meracia stanica nefunguje, ale musí to tam stále mať, lebo to odpisuje proste. Toto by, to zvýšenie hranice vlastne uľahčí pre tieto bežné veci, ktoré normálne z titulu tej doby a z titul posunu hodnoty peňazí nevedia vôbec tie štyri roky vydržať byť funkčné a byť používané.
Takže ešte raz ďakujem pekne za, za pozornosť a poprosím o podporu. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, takže posledný návrh zákona odo mňa dneska, takže zákon, venujeme sa teda zákonu o dani z príjmov a ten návrh je zrušiť 6. odpisovú skupinu, v ktorej sa nachádzajú teda hlavne budovy, teda nehnuteľný majetok, ktorý sa dnes odpisuje 40 rokov. Ten návrh je tuto urobiť túto zmenu tak, aby to bolo 20 rokov, tým pádom vlastne najjednoduchšia, a pretože zrušenie 6. odpisovej skupiny, pretože to znamená presunutie týchto, týchto vecí do 5. odpisovej skupiny.
Toto skrátenie doby odpisovania zo 40 rokov na 20 rokov je krokom k zatraktívneniu podnikateľského prostredia. Takisto, a myslím, že to som už spomínal, ministerstvo hospodárstva potvrdilo pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie tohto zákona. Môže to spôsobiť zvýšenie investícií do majetku. Investície do hmotného majetku v prípade teda budov sa stanú pre podnikateľské subjekty návratnejšie, a teda aj finančne atraktívnejšie a myslím si, že vnímame to asi viacerí alebo podnikateľský svet vníma, že v prípade mnohých budov, ktoré sú používané na podnikateľské účely, sa hovorí o nahromadenom investičnom dlhu, a teda naštartovanie investícií do budov bude mať, samozrejme, následne pozitívny vplyv na stavebný sektor. No a zasa, a to sa už obraciam aj na koaličných kolegov, naštartovanie stavebného sektora, samozrejme, možno očakávať následne aj vyššie príjmy do štátneho rozpočtu.
Čiže zasa raz zákon, kde sa nemusíme pozerať, aké tričká máme, či koaličné, alebo opozičné. Je to zákon, ktorý sa teda týka firiem malých, veľkých, slovenských aj so zahraničným kapitálom, proste všetkých. A cieľom je, aby to naše podnikateľské prostredie bolo lepšie, zmysluplnejšie, výkonnejšie, a áno, aby aj štát následne pri rovnakých sadzbách mal jedného dňa z toho viac finančných prostriedkov.
Jasne tu musím povedať, že aj teda tento bod a potom aj ďalší, o ktorom budem hovoriť, má v krátkodobom horizonte negatívny vplyv na verejné financie. Jednoznačne áno, pretože ono je to vlastne časové posunutie príjmov. Ale vo finále z toho dlhodobého hľadiska, koniec koncov aj pre ministra financií to najdôležitejšie hľadisko nie je pozeranie len na tohtoročný štátny rozpočet, ale na dlhodobé verejné financie. No a z dlhodobého pohľadu tam proste nie je, nie je negatívny vplyv. Som presvedčený, práve naopak, že tam bude pozitívny vplyv, pretože keďže to bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, vo finále v nejakom tom časovom horizonte to vie mať, bude mať isto pozitívny vplyv.
Samozrejme, uchádzam sa o podporu. Je to jediná cesta, ako, ako, aby tento zákon prešiel, to znamená uchádzam sa aj v tomto momente o podporu od koaličných poslancov a aj hneď v tomto momente hovorím, že áno, môžme, samozrejme, debatovať o možnostiach verejného rozpočtu a môžme sa prípadne baviť o tom, že teda, že či si vieme dovoliť zo 40 na 20, alebo sa dá baviť o 25 rokoch. Jednoducho vidím, vnímam a ponúkam priestor na diskusiu a na prípadné úpravy tak, aby sme tam teda dali aj ten krátkodobejší pohľad verejných financií. Určite, určite áno. Toľko k tomuto.
A druhý, druhým bodom alebo ďalšími bodmi tohto návrhu zákona je zvýšenie hranice, teda nad ktorú sa či už hmotný majetok, alebo nehmotný majetok, alebo teda aj, aj zhodnotenie bude odpisovať.
Dnešný stav je taký, že pre hmotný majetok sa odpisuje od 1 700 euro, pre nehmotný majetok je to 2 400 euro a myslím si, že 1 700 euro je tam aj pri technickom zhodnotení. Tieto sumy, ako som už spomínal, desať rokov alebo vyše desať rokov neboli zvyšované, ale aj tá suma tých 1 700 euro pochádza vlastne plus-mínus zo sumy 50-tisíc eur, ktorá teda bola v našom zákone o dani z príjmu od... odjakživa, to znamená od roku 2004, kedy tento návrh zákona vznikol. Už som tu viackrát spomínal, keď sa pozrieme na silu eura, alebo teda peňazí v roku 2004 po rok 2024, čo teda je dvadsať rokov, tak, samozrejme, je to úplne inde.
A aj dnes ráno som tu povedal, že áno, akceptujem poplatky, ktoré neboli roky zvyšované, že sa teda zvýšili o infláciu v rôznych oblastiach, hej. A takisto štát, a to je dobre, dokázal to stravné, o ktorom sme sa tu bavili pred chvíľkou, trikrát do roka zvýšiť, lebo inflácia, trikrát do roka, hej. A to teda z toho pohľadu zamestnávateľa je to zvýšenie jeho nákladu, preto sa ja teraz uchádzam, že by teda sme vnímali všetci, hlavne koaliční poslanci, že tú infláciu treba rešpektovať aj z tej druhej, z tej druhej strany, kde to teda do zapracovanie inflácie bude výhodnejšie pre, pre podnikateľa alebo jednoduchšie pre podnikateľa, a teda časovo nevýhodnejšie pre štát. To znamená, sumu, ktorá je tam 20 rokov nezmenená, jednoznačne treba upraviť o infláciu. Čiže ja tu ani nehovorím o nejakom zvyšovaní alebo čom, proste je to zapracovanie, zapracovanie inflácie.
A takisto ako ďalší ten bonus pre podnikateľov je zníženie byrokracie. Zoberte si, voľakedy, ja neviem, dnes keď si zoberieme počítač, hej, od 1 700 euro, dneska poriadny počítač, ho pomaly ani nekúpite za tú sumu, ak ho teda chcete denne používať fakt na nejaké podnikateľské účely, ak sa bavíme o nejakých architektoch alebo o grafických staniciach, samozrejme, tie sú úplne iné sumy.
A ale jednoducho tá suma proste je tak nízka, že aj bežné, ktoré vám ani nevydržia štyri roky, musíte zaradiť do systému odpisovanie so všetkou tou byrokraciou, že to v tom účtovníctve musíte riešiť proste. Ak sa to posunie na tú sumu 3-tisíc euro, veľa vecí z toho vypadne, bude sa to dať odpísať okamžite a bude to zasa aj byrokraticky jednoduchšie pre daného podnikateľa. Toľko, toľko asi k tomuto.
Skutočne buďme féroví, buďte, kolegovia koaliční, féroví. Keď už tú infláciu používame a obhajovala sa s ňou, teda v tom prípade úplne nezmyselne, aj pri Trestnom zákone, hej, kde sa napríklad hranice škôd zvyšovali o 1 400 %, alebo o 1 200 %, tak to je, samozrejme, extrém, hej, ale, ale okej, argumentujete infláciou aj pri lex, lex konsolidácia, pri tých poplatkoch, hovorím, beriem, tak, prosím, všetci spoločne v dobrom argumentujme tou infláciou aj napríklad pri tejto hranice, hranici odpisov, kde teda takisto tá inflácia má presne rovnaký vplyv ako, ako tam, kde to teda sami obhajujete tou infláciou. To zvýšenie, dneska tie hranice teda boli 1 700 a 2 400 euro, a teda bolo to rôzne, či je to hmotný, nehmotný alebo technické zhodnotenie. Dávam tam jednu sumu 3-tisíc euro a zasa je to určité zjednodušenie. Proste načo mať rôzne, rôzne parametre, keď to vie postihnúť jedna suma, jedna hranica.
Fakt, že tuto s každým tým zákonom, ktorý prijímame, by sme vždy mali hľadieť na to, že nerobme z dvoch strán štyri, nerobme z troch parametrov šesť. Práve opačne, robme to, čo robil Steve Jobs. Proste pozrel sa na vec a rozmýšľal, ako ju spraviť jednoduchšie, efektívnejšie fungujúcu a proste praktickejšiu. Toto by mala byť taká tá naša snaha alebo jedným z cieľov nášho konania a tento zákon, aj tento zákon je, je niečo, čo presne k tomuto smeruje. Robí to veci jednoduchšími, zmysluplnejšími a blízkymi dnešnej dobe, takže ešte raz by som chcel veľmi poprosiť všetkých – aj opozičných kolegov, aj koaličných kolegov – o podporu. Nie je to politika, je to ekonomika. A tú máme len jednu, či sme v takom tričku, alebo v inom tričku.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Pán predsedajúci, takže opäť ďakujem za slovo.
Vážené kolegyne, kolegovia, teší ma, že postupne sa nás tu zbiera viac a viac, a zasa v úvodnom slove veľmi rýchlo a potom v rozprave trošku bližšie.
Takže predkladám návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Predložený návrh zákona si kladie za cieľ zrušiť odpisovú skupinu číslo 6, v rámci ktorej sa odpisuje majetok 40 rokov, a položky z doterajšej 6. odpisovej skupiny presunúť do odpisovej skupiny 5, na ktorú sa vzťahuje 25-ročná doba odpisovania. Ide teda o skrátenie doby odpisovania pre majetok z doterajšej 6. odpisovej skupiny zo 40 rokov na 20 rokov.
Ďalšou zmenou, ktorú prináša tento zákon, je zvýšenie hranice, nad ktorú sa hmotný majetok, nehmotný majetok a technické zhodnotenie rôznych druhov majetku považuje na účely zákona za majetok, ktorý je odpisovaný podľa zákona o dani z príjmov, a to z doterajších 1 700 eur, resp. 2 400 eur na spoločnú sumu 3 000 eur; suma 1 700 euro nebola zvyšovaná už vyše dekádu, a teda ešte aj toto zvýšenie spred dekády bolo iba minimálne v porovnaní s východiskovým stavom 50-tisíc eur ešte v roku 2004, keď nadobudol tento zákon účinnosť. Ide teda o reakciu na inflačné posuny za toto obdobie.
Návrh zákona má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, takisto potvrdený Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky. Krátkodobo bude mať negatívny vplyv na verejné financie, ale len krátkodobo, pretože tam ide len o časové odlíšenie, štát tie peniaze dostane všetky, len ich dostane neskôr a nebude mať, nebude mať negatívny sociálny vplyv, nebude mať negatívny vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti.
A, samozrejme, návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi a všetkými ďalšími záväznými právnymi predpismi, takisto aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako, samozrejme, aj s právom Európskej únie.
Toľko na úvod a viac a bližšie poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Pán predsedajúci, ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Tak už poslednýkrát k tomuto návrhu.
Takto, pán Richter, veď myslím si, že v podstate sa zhodneme na veľa veciach, len, ešte raz, že ak je nejaká malá skupina zamestnancov povedzme z vylúčených komunít, alebo teda týchto rôznym spôsobom znevýhodnených, veď v poriadku. Veď ešte raz, to je dobré dať ako možnosť. Nikto nezakazuje zamestnávateľovi v špecifických podmienkach sa dohodnúť nielen na poskytnutí stravného dopredu, ale hovorím ešte raz, aj na, na poskytnutí zálohy za, za výplatu, proste to všetko vie fungovať, toto sa nič nestane, tam, kde je to potrebné, ale tú povinnosť proste, ktorá sa týka fakt malilinkého percenta zamestnancov, prenášame na všetkých ostatných. To je, to je úplne že zbytočné a tie negatíva, ktoré to spôsobuje pre všetkých ostatných, kde to nemá absolútne žiadny význam okrem toho, že je to veľká byrokracia, vysoko prevažujú niektoré prípady, kde teda môže byť, samozrejme, takáto nejaká potreba.
Toľko k tomu. Myslím, že asi už sme povedali takmer všetko.
Veľmi pekne ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Už budem, samozrejme, reagovať len na faktické, ale keďže sa aj prihlásil pán poslanec Richter, a som veľmi rád, že sa prihlásil, takže skúsim trošku vo väčšom časovom rozsahu, aby som mu vedel lepšie odargumentovať, než, než v tých pár sekundách.
Ale začnem najprv kolegom, kolegom Vladimírom Ledeckým, ktorý, verím, že ma počúva už na káve niekde v bufete. (Povedané so smiechom.) Jednoznačne. A som rád, že to úplne takto na rovinu povedal. Ten dnešný, aktuálny stav je, je tak byrokratický, a tak je to škrabanie sa s ľavou rukou za pravým uchom, že veľká väčšina firiem dnes ten zákon jednoducho nedodržiava a robí to fakt že pozadu, robí to tak, ako to robí so mzdou, tak, ako to dáva zmysel, a tak, ako to vo finále chráni aj tú firmu pri tých špecifických prípadoch, pred, pred proste nejakými stratami. Takže dnes, dnešný stav je taký, že núti firmy robiť veci byrokraticky alebo ich núti proste do nejakej miery nedodržiavať zákon, a ak to zmeníme, tak vo finále, pre skutočne že veľa, veľa firiem sa nič nezmení ani pre zamestnancov sa nič nezmení, ale budú jednoducho v súlade so zákonom a budeme ich menej nútiť zákon nedodržiavať.
Kolegyni Turčanovej ďakujem, úplne súhlasím, proste jednoznačne malá zmena, a už sa, teda ale, ale teda potrebná a zmysluplná.
Ale už sa posuniem k pánovi poslancovi Richterovi. No, pán kolega, samozrejme, veď ja som to povedal, táto zmena z nás neurobí ani to Rakúsko a už vôbec nie do zajtra a už vôbec nie ani to Švajčiarsko. Samozrejme, je to jedna drobná, malá zmena z tisícich, z tisíc zmien, ktorých Slovensko, samozrejme, potrebuje, ktoré potrebuje naša ekonomika, naše hospodárstvo, aby sme fungovali lepšie. To, to je samozrejmé a ani ja si nemyslím, že teda toto je úplne že najzásadnejšia zmena. Nie je.
Ale podľa mňa práve vaše slová tieto, hovoria, že treba ju urobiť, veď, veď ako ja som to povedal, veľa malých krokov vie pomôcť. Alebo ono je to opačne, proste jednoducho jedna mucha vola proste nezlikviduje, ale keď proste ho bude štípať tisíce a tisíce tých malých múch, tých nezmysluplných povinností byrokratických, tak jednoducho to udolá aj toho vola. A proste veľa tej byrokracie spoločne udolá a udoláva, bohužiaľ, tie naše firmy, a potom, potom proste to Slovensko stráda, takže po tejto stránke, a práve za to, že je to malá zmena, by mohla byť, mohla byť podporená aj koaličnou väčšinou, veď, veď je to zmena správnym smerom, to v podstate viac-menej potvrdil aj pán Richter.
Ale teda poďme, lebo gro jeho príspevku bolo o inom, bolo teda o tých zamestnancoch. Čiže ešte raz, v prvom rade, každý jeden zamestnaný človek, a teraz máme teda tú zamestnanosť relatívne hodne vysokú, resp. nezamestnanosť nízku, nepocíti absolútne žiadnu zmenu. Ešte raz, bežný zamestnanec ani netuší, že mu to tá účtovníčka robí na dvakrát, hej, netuší. Čiže tam nepríde k ničomu. Vy keď ste zamestnaný, dnes je vám úplne jedno, či to máte popredu, alebo pozadu. Pre vás je ten stav úplne rovnaký, v nejakom momente dostanete či už finančnú náhradu, alebo stravný lístok a proste môžte si za to ísť kúpiť jedenie.
No a teraz, áno, bavíme sa o tom a to som inak tiež v tej mojej rozprave povedal, že tá určitá zmena nastane len pri tom nástupe do zamestnania, hej. A teraz sa bavme, že zasa, samozrejme, však určité množstvo ľudí v každom momente prechádza zo zamestnania do zamestnania, ale zasa, veď ten, kto z toho zamestnania nejakého, prechádza a ide ďalej, tak zas asi, pán Richter, nie sú ľudia takí, že teraz nemajú vlastne ani len na tú stravu, veď v nejakom tom zamestnávaní v podstate teda pracovali, ex post mu príde výplata, takže vlastne nejaké financie takisto ešte má, a teda tam je ten dosah takisto v postate minimálny.
A dobre, môžme sa baviť teraz o študentovi, ktorý teda ide prvýkrát do zamestnania, ale tak predpokladá sa, že keď doštudoval, musel aj niečo jesť, tak asi tiež nejaké financie na to jedenie mal a nemám za to, že teraz zrovna ten mesiac, ako skončil školu a začal študovať, umrie od hladu, keď to teda takto poviem, takže ani tam nie je problém.
A potom, samozrejme, je určite skupina zamestnancov, kde záleží na každom eure, kde ten problém môže byť, ale veď dobre, ak to bude, veď nikto nezakázal dať firme takejto, ktorá chce zamestnávať presne takýchto ľudí, že to urobí nejakou zálohou. Dokonca môže byť aj záloha na mzdu, hej, nielen na stravu. A keď to budú mať dobrovoľné, veď urobme im z toho výhodu. Možno tá firma nejaká betonárska, ktorá fakt pracuje teda s jednoduchými zamestnancami aj s problémom, že teda prídu do práce a po týždni zistia, že teda fú, to je ťažké a málo platené, že dajme im to ako možnosť, nie ako povinnosť, takže tu nie je povedané, že teraz, keď takýto zamestnanec je, že sa nemôže dohodnúť so zamestnávateľom. Takže v tomto, proste, to je úplne okej. Ale tá najlepšia odpoveď na obavu alebo otázku pána kolegu Richtera je, že veď, ešte raz, všetky ďalšie mzdové náležitosti sú ex post. Vy idete do práce, aj do tej manuálnej, nikto vám nedá výplatu dopredu. Veď musíte ten mesiac odrobiť a potom dostanete výplatu. To isté pri akýchkoľvek ďalších náležitostiach. Nič z toho nemáte dopredu. Vždy sa má za to, že proste musíte to nejaké obdobie odpracovať a následne je do nejakého termínu, samozrejme, zákonom určeného, povinnosťou zamestnávateľa vám tú mzdu a všetky ďalšie náležitosti vyplatiť, až na jednu jedinú výnimku, ktorým je stravné.
Ale to je zasa, aby to bolo jasné, to je len časť stravného, pri bežnej, bežnej pracovnej dobe osem hodín denne sa bavíme, neviem teraz, je to koľko, osem euro alebo koľko. To nie je niečo, čo zabezpečí tomu človeku že teraz sa stravovanie vlastne na celý mesiac, hej. To je len počas tej práce, takže zase neabsolutizujme to, že teraz, že všetky účtovníčky pre milióny zamestnancov na Slovensku musia robiť dvojitú prácu, pretože nejaké malé množstvo zamestnancov práve teda ide do prvého alebo nejakého zamestnania po nejakej dlhej dobe nezamestnanosti a teraz by mohli, mohli umrieť akoby od hladu.
Tieto veci dajme ako možnosť a všetkým ostatným, ich zbavme nezmysluplných a proste zbytočne drahých povinností.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, takže skúsim bližšie vysvetliť, o čo ide v tomto návrhu zákona, ktorý predkladám spoločne s mojimi kolegami. Najprv úplne všeobecne.
Ideme sa baviť o či už gastrolístkoch, alebo ich finančnej náhrade ako teda formy, ktorou slovenský Zákonník práce určuje povinnosť zabezpečiť zamestnancovi či už stravovanie, alebo teda jeho náhradu. Tak. Toto je, toto je to, o čom sa budeme baviť.
A teraz pozrime sa na to, že prečo to chceme dať. Dnešný stav je, že to treba urobiť dopredu, a my to teda chceme posunúť, aby to bolo teda až po tom povedzme odpracovanom mesiaci. No pozrime sa najprv všeobecne. Ako fungujú všetky ostatné platové náležitosti, teda okrem stravného. To znamená samotná hodinová mzda, všetky príplatky, všetky, ja neviem, preplatenie čohokoľvek ďalšieho. Toto všetko funguje tak, že teda zamestnanec to obdobie, mesiac pracuje, následne teda zamestnávateľ účtovníci všetko zrátajú a do termín, do... alebo vo výplatnom termíne je teda zamestnancovi vyplatené všetka jeho mzda a všetky ďalšie jej zložky, nárokovateľné, dobrovoľné, proste všetky. Ono to má jednu jedinú výnimku a je to stravné. To treba robiť nie pozadu ako všetky ostatné platové náležitosti, ale popredu, pred začiatkom mesiaca.
Už len, už len z tohto je to vlastne zaujímavé, že prečo to tak je, a teda asi je každému jasné, že to spôsobuje zbytočnú administratívu, pretože tento predkladaný zákon má presne toto za úlohu, aby sme tentokrát pomohli účtovníkom, a teda, samozrejme, prenesene firmám zjednodušiť ich život, aby sa im ušetrila nejaká byrokracia, aby sa im ušetrili nejaké náklady a túto energiu mohli venovať, samozrejme, do niečoho iného zmysluplnejšieho, do skutočnej tvorby hodnôt.
Takže tuto ani nič nepridáme zamestnancom, ale ani im nič nezoberieme, akurát teda zabezpečíme to, že ten systém bude fungovať efektívnejšie, zmysluplnejšie, s menším množstvom byrokracie. Čiže o tomto, o tomto to celé je. A ja si myslím, že, zasa, tak ako nás tu sedí možno dvadsať, zasa sa nejdeme baviť o nejakom politickom ideovom zákone, ideme sa baviť o niečom, čo ide pomáhať, pomáhať ekonomike, zlepšovať podnikateľské prostredie a bude sa takisto týkať v podstate každého jedného zamestnaného človeka plus teda, samozrejme, aj, aj, aj samostatne zárobkovo činných osôb, no proste jednoducho všetkých, ktorí fungujú v tomto systéme stravného, takže bavíme sa zasa o miliónoch občanov Slovenska.
No už vôbec samotný systém tých stravných poukážok, alebo teda jeho finančnej náhrady, čo tiež sa podarilo zrovnoprávniť, zhodou okolností tiež som sa venoval v predchádzajúcom období tejto téme, je tak trošku slovenským špecifikom a sú teda priamym finančným benefitom zamestnanca, ktorý sa teda ale nezapočítava, nezapočítava do, do výplaty, a jednoducho ono to do nejakej miery skresľuje skutočný slovenský príjem alebo príjem slovenského zamestnanca pri nejakých medzinárodných platových porovnaniach, a teda prináša to teda ďalšie nejaké negatívne efekty, ako som ich... ako som už o nich spomínal.
Môžme sa ešte baviť o tom ďalej, že čo teda spôsobuje, ak ten zamestnávateľ tie či už poukážky, alebo finančnú náhradu dáva dopredu, a tá debata možno, možno bude fakt o tom a to chcem vykresliť, že ako absolútne jednoduchá vec, jasné, je zhoda v spoločnosti, že teda zamestnanec má nárok na to, aby mu nejakú časť toho stravného zamestnávateľ zaplatil, tak namiesto toho, aby to bolo jednoduché, jasné, zároveň teda s ďalšími platovými náležitosťami, tak proste skutočne systém tohto stravného je extrémne zložitý, rôzne vysvetľovaný, pretože keď sa spýtate účtovníkov, tí vám povedia, že aj dnes súčasné znenie zákona v podstate umožňuje to celé urobiť, urobiť vlastne ex post, to znamená po mesiaci, ale tá realita je, že, samozrejme, je nejaké usmernenie finančnej správy, ktoré ten zákon vykladá svojím teda usmernením nejak, a teda sa má za to, že to znenie sa, to znenie sa používa za správne. Jednoducho ak by sa nám podarilo zasa nájsť spoločnú vôľu, samozrejme, aj s koaličnými kolegami, tak by sa tento systém výrazne, výrazne zjednodušil a fakt ten, ten život účtovníčok by bol, by bol oveľa jednoduchší.
To, keď sa bavíme o zamestnancovi, ktorý je v práci, a to gro, samozrejme, ľudí je v tomto momente v pracovnom procese, im je ale úplne jedno, že ako tie poukážky alebo, alebo tú finančnú náhradu dostávajú. Oni ani netušia vlastne, že to dostávajú za mesiac dopredu, a teda, lebo aj tak im to vo finále proste je nejak, nejak poslané a potom zúčtované vo výplate. Proste týmto zamestnancom, dnes ktorí sú v práci, to znamená gro ľudí, sa absolútne nezmení nič. Rovnako budú mať či už gastráče, alebo, alebo na účte stravné, len to účtovníčka nebude robiť dvakrát, pretože najprv im to dá ako zálohu za mesiac dopredu, a potom mesiaci, samozrejme, zistí, koľko bol človek v práci, či mal nejaké péenky, či mal nejaké služobné cesty, alebo zahraničné služobné cesty, kde je, samozrejme, preplácanie stravného zasa inak, toto musí zúradovať, porovnať s poskytnutým preddavkom a celé to zúčtovať. Čiže pre tých, ktorí sú v zamestnaní, sa nestane absolútne nič. Môže tu byť, samozrejme, debata o tom, keď ide človek do nového zamestnania, áno, lebo ono sa to hovorí, že okej, dostanete tie gastráče, alebo, teda alebo finančný príspevok pred začiatkom zamestnania, a teda hovorí sa, že aby človek teda povedzme že neumrel od hladu, hej. Ale uvedomme si, že, že za prvé to nie je stravovanie celé, on ten gastráč asi človeku nezabezpečí to stravovanie, zároveň svet, vždy fungujeme tak, že sa najprv pracuje, a teda potom, potom je za to výplata. Čiže áno, je tu, je tu tá debata, že vlastne ten človek, ktorý ide do práce, tak nebude mať, nebude mať to stravné dopredu. No, v tom momente musí mesiac počkať a ďalej zasa je to už celé v poriadku.
Zároveň zasa ten pohľad zamestnávateľa, viete, práve také tie manuálne, manuálne činnosti, alebo teda nižšie kvalifikovaná pracovná sila, často sa stáva, že zamestnanec si musí splniť zákonnú povinnosť, dá 20 gastráčov zamestnancovi, no a ten po treťom dni ho už v práci nenájdete a vlastne k tomu, že má zamestnávateľ problém, že musí hľadať ďalšieho zamestnanca, no tak ten predchádzajúci mu odišiel aj so sedemnástimi gastráčmi, na ktoré de iure nemal nárok, ale teda de facto je ich od neho vymôcť veľmi náročné. Čiže aj toto je zasa fakt na druhú stranu vlastne k tomu pri tom zamestnávaní, že aj takéto sa zamestnávateľom stáva, potom, samozrejme, hľadajú cestu, že čo budú mu dávať každý deň jeden, byrokracia, dajú mu na týždeň, čokoľvek alebo riskujú toto, že nebudú dodržiavať ten zákon a dajú mu to aj tak až ex post. Ak sa nám túto zmenu podarí prijať, aj táto zbytočná byrokracia spôsobujúca problémy vlastne zmizne, takže takto, takto, by som povedal, vlastne aj z tohto pohľadu, že nebol by s tým alebo nie je s tým problém.
No, samozrejme, treba vnímať, že Slovensko je zložitý systém, a vôbec celý, celý tento systém stravného komplikuje ešte to, že nie všetci zamestnanci fungujú podľa Zákonníka práce, to znamená, preto v tomto návrhu zákona, aby zasa bola, bolo v tomto vyhovené všetkým, tak, samozrejme, neriešime tú zmenu len v Zákonníku práce, ale, samozrejme, aj v ďalších osobitných právnych predpisov týkajúcich sa napríklad štátnych zamestnancov, policajtov, vojakov, príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a finančnej správy, ktorých stravné je upravené rôznymi spôsobmi. V niektorých je to, že sa to odvoláva na Zákonník práce, niektorí to majú napísané v tom svojom vykonávacom zákone špeciálne, takže všetko toto sme pripravili tak, aby boli zachytené a rovnako spracované aj všetky tieto špeciálne kategórie zamestnancov a aby teda nikto nebol znevýhodnený, resp. fungoval v režime, ktorý nie je nastavený podľa toho nového zmysluplného spôsobu.
Ešte poviem možno pár takých už tých konkrétnych detailov. Súčasťou teda návrhu zákona bude to, že, že navrhujeme úpravu samotného legislatívneho znenia týchto ustanovení Zákonníka práce tak, aby v zákone vlastne vypadla zmienka o účelovej viazanosti finančného príspevku na stravovanie. Vypustenie tejto zmienky o účelovej viazanosti je nevyhnutné z dôvodu, že teda podľa navrhnutej úpravy sa finančný príspevok na stravovanie bude poskytovať spätne za predchádzajúci kalendárny mesiac, teda už kedy bude známe, koľko a aký nárok má ten samotný zamestnanec. Ide o to, že teraz teda je to viazané akože stále že špeciálne a na, na, na stravu, a do toho sa potom viaže, ešte tam sú debaty o tom, že ak to je na stravu a nie je to vyplatené pred pred tou stravou samotnou, tak vlastne potom sa na to už zasa vzťahuje zákonná daňová povinnosť, čiže ono je to fakt neskutočne komplikované a to práve preto, že peniaze, ktoré nemajú mašličky, hej, a vy môžte ktorékoľvek euro z vašej výplaty použiť na stravovanie, tak o nejakom konkrétnom množstve financií sa určuje, že tieto sú účelovo viazané len na stravovanie. Toto je tiež zbytočnosť, ktorá, ktorá celý ten systém komplikuje.
Jednoducho ideme to zmeniť tak, že bude naprosto jasné, že zamestnanec má nárok na preplatenie stravovania. Bodka. Zamestnávateľ má povinnosť poslať mu zákonnú sumu, ktorú, samozrejme, určuje zákon, a je jedno, teda kedy to bude, a nebude to účelovo viazané. Nemôžte sa pozrieť na vašu výplatu a povedať, že týchto konkrétnych 50 euro môžte použiť len na stravovanie. To je, to je nezmysel, takže toto tiež odstraňujeme.
Takisto podľa aktuálnej úpravy Zákonníka práce je poskytovanie stravných poukážok podmnožinou spoločného pojmu zabezpečenie stravovania, no ale zabezpečenie stravovania sa teda v súčasnosti deje dvoma spôsobmi. Jedným je teda poskytnutím jedného teplého jedla, konkrétne stravovanie, alebo teda poskytnutím stravovacej poukážky.
Poskytovanie stravovacích poukážok je teda dnes zaobalené do formulácie, že ide o zabezpečenie stravovania prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby. No, zasa je to komplikované. Túto zaobalenú informáciu nahrádzame priamym slovným spojením poskytovanie stravnej poukážky a toto priame pomenovanie už neobsahuje v sebe prvky toho, že stravovacie poukážky sú zabezpečením stravovania, lebo potom toto je tou príčinou výkladu, čo som spomínal, že musia byť poskytované na začiatku mesiaca, resp. pred skonzumovaním stravy v daný deň, a teda aj stravovacia poukážka bude tak iba spätnou paušálnou refundáciou stravy, ktorú si zamestnanec zaplatil sám, a táto teda refundácia buď bude v peniazoch, alebo nebude v peniazoch, ale teda nebude to viazané na nákup ďalšieho jedla v budúcnosti, proste zasa to bude jednoduchšie.
A takisto teda, a to už v podstate len zopakujem, teda explicitne zakotvujeme, že či už stravné poukážky, alebo finančný príspevok na stravovanie sa poskytujú dozadu, nemajú teda zabezpečovací charakter, že štát už nebude hovoriť, že týmito 10 eurami si, iba tieto môžte kúpiť na jedlo, ale teda budú mať refundačný. To znamená zamestnanec, samozrejme, musí sa stravovať, alebo teda potrebuje jesť, veď keďže je človek, a štát mu na základe pravidiel refunduje túto, túto hodnotu. Skutočne, bežne zamestnaný človek to nijako nepocíti, pretože každý mesiac dostane zhruba rovnaký počet či už tých poukážok, alebo, alebo financií, a ešte raz, ja to zopakujem, že neobstojí ten argument, že pri spätnej refundácii si zamestnanci nebudú mať za čo v predchádzajúcom mesiaci či už kúpiť stravu.
Ešte raz, ani mzdu človek nedostáva dopredu, proste vždy to funguje tak, že najprv sa pracuje, potom má človek mzdu, aj teraz potom bude mať náhradu stravného a jednoducho proste z toho, z toho si vie potom zabezpečovať to stravné.
A ešte raz teda zopakujem, aby aj to padlo, máme to ošetrené, aby sa to týkalo všetkých ostatných špeciálnych kategórií zamestnancov, či už štátnych zamestnancov, policajtov, vojakov, finančnej správy... A koho som ešte zabudol? No proste všetkých, takže takto, o tomto to je, nikto o nič nepríde, celý systém sa zjednoduší, bude to jednoduchšie pre účtovníkov, pre firmy a z tohto zasa vo finále bude len a len nejaký profit a ten, ten, to, prečo by to mohli podporiť aj koaliční kolegovia, je to, že jednoducho tá firma bude mať zasa o niečo málo viacej času na produktívnu činnosť, na vytváranie hodnôt, ktoré sú, samozrejme, všetky zdanené a vo finále zasa o niečo viacej financií vie prísť do štátneho rozpočtu.
Áno, je to drobnosť, samozrejme, len ten svet nefunguje tak, že aj minister financií povie, tu nie je jedno zázračné riešenie, ktoré spravíte, a zrazu bude zo Slovenska do zajtra Rakúsko a do pozajtra Švajčiarsko. Vždy je to o množstve takýchto rôznych maličkých krokov pozitívnym smerom, ktoré jednoducho, keď sa nasčítajú, tak potom zrazu zistíme, že v nejakom tom prieskume, v ktorom je slovenský podnikateľ, násobne množstvo hodín venuje rôznym byrokratickým povinnostiam oproti podnikateľovi v nejakej inej krajine, že vlastne zrazu budeme bližšie a bližšie k tým vyspelým krajinám, a to bude znamenať silnejšie, efektívnejšie, konkurencieschopnejšie hospodárstvo a viac peňazí do tej spoločnej, verejnej kasy, takže ešte raz, vôbec nie politický návrh zákona, zákon, ktorý teda pomôže, pomôže podnikateľskému prostrediu, pomôže hospodárstvu.
Poprosím všetkých o podporu, ak by to bolo možné.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Vážené kolegyne, kolegovia, takže pokračujem ďalším zákonom. Takisto v úvodnom slove len všeobecne.
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Marián Viskupič, Vladimír Ledecký a Vladimíra Ledecká. Cieľom... Pardon, Vladimíra Marcinková. (Povedané so smiechom.) Prepáč, Vlaďka. (Povedané so smiechom.)
Cieľom predloženého návrhu zákona je explicitne zakotviť, že stravné poukážky, tzv. gastrolístky, a tiež finančný príspevok na stravovanie sa poskytujú za mesiac pozadu, a zamedziť tak možnosti v súčasnosti uplatňovaného výkladu, že stravné poukážky sa poskytujú zamestnancovi vopred, spravidla na začiatku mesiaca s odôvodnením, že to vyplýva z ich názvu, z povahy ich určenia a inak sa zamestnanci nebudú mať za čo stravovať.
Dôvodom takejto navrhnutej zmeny je od... navrhnutej zmeny je odstránenie viacerých aplikačných problémov, ktoré, o ktorých budem hovoriť neskôr.
Zamestnanec takouto formou, samozrejme, nič nestratí, stravné poukážky dostane, len teda ich bude mať akoby s posunom v čase. Zamestnávateľom na druhej strane ubudne značná administratívna záťaž spôsobená komplikovanosťou systému a spojená s viacerými aplikačnými nejasnosťami. Predkladaný návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, nemá vplyv na podnikateľ... no, má pozitívny, pardon, má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, nemá sociálne vplyvy, nemá vplyv na informatizáciu spoločnosti ani vplyvy na životné prostredie a vplyvy na služby verejnej správy pre občana.
Návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a takisto je, samozrejme, v súlade s právom Európskej únie.
Toľko na úvod, bližšie poviem v rozprave, aby sa teda prípadne dalo reagovať, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo.
Začnem od konca. Kolega Gábor Grendel, no, samozrejme, môj návrh má účinnosť od 1. 6., to znamená, ráta s tým štandardným postupom. Táto schôdza, aprílová schôdza a dostatok času v štandardných termínoch na všetky ďalšie teda kroky, ako napr. zverejnenie v Zbierke zákonov.
Samozrejme, a teda takisto by som apeloval, že doteraz to fungovalo skutočne tak, že v piatok prijímame zákon, najneskôr v pondelok je v Zbierke zákonov, bolo by dobré zachovávať veci, ktoré fungujú, a nerobiť z toho politiku. Ozaj toto sú, toto sú štandardné veci fungovania štátu. No, toľko asi.
Čo sa týka kolega, kolegu Janckulíka, v prvom rade poviem ešte jednu vec, návrh zákona, samozrejme, posúdil, posúdilo aj ministerstvo hospodárstva a jasne napísalo, že je to zákon, ktorý má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, čiže len potvrdzujem slová kolegu, ako, ako spomínal, ako veľmi je to dôležité, a áno, tých, tých poplatkov, a keby sme sa zamýšľali, tak ich nájdeme ešte, ešte kopu ďalších, pretože fakt tí motoristi sú, sú tou dojnou kravou, poviem to ešte raz. A na... mrzuté je na tom to, že neslúži to na zlepšovanie vôbec teda tej cestnej infraštruktúry. Tie peniaze sa od motoristov vyzberajú a skončia všade inde, len nie v doprave. Taký pocit má častokrát bežný motorista.
A možno je tam dobrý príklad, zasa sú ešte aj tie poistky, čo boli spomínané, či už havarijné, alebo, alebo teda pézetpéčka. Tam takisto aktuálna koalícia v minulosti vyrobila 8 % dodatočnú daň, ktorá zase len spôsobuje ďalšie a ďalšie škody, pretože odchádzajú poisťovne zo Slovenska, idú, sú akože za... pobočka zahraničnej poisťovne, tým pádom ani štát tie peniaze nedostane, navyše to celé proste má vplyv na konkurenciu, zasa tie ceny stúpajú, čiže to bolo zasa jedno... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)