Videokanál poslanca

Ďakujem pekne kolegovi Julovi Jakabovi za faktickú. Skutočne môžem len, môžem len pritakať. Je to tak. Ešte aj veci teda, ktoré boli pripravené, ktoré aj si sama vláda hovorí nielen ústami ministra financií, ale aj ústami ministra Tarabu, sú stále len na papieri a nijak sa nedajú dostať do praxe. Ale iné som chcel ešte dokončiť. Ja som veľmi rád, že zamestnávatelia skutočne sa pustili do verejnej debaty, jednoducho že už nevedia sa, nevedia sa na to pozerať proste, že fakt sa to deje len na ich úkor a len na proste, normálne že to je výpalníctvo, čo vláda robí. Takže som veľmi rád, že v podstate už všetky, všetky zamestnávateľské zväzy sa pustili do verejnej debaty, pripravili konkrétne opatrenia, prezentujú ich, rozprávajú o nich aj vláde, čiže áno, možno aj to bude akoby zbytočné, ale proste nemáme inú možnosť. Aj my poslanci, aj zamestnávatelia, aj, aj, aj všetci ostatní proste môžme jednoducho ukazovať, poukazovať a rozprávať. A skutočne preto som si dal pozor, aby celé moje vystúpenie bolo o konkrétnych vyčíslených opatreniach, pretože taká tá bežná tá obrana vlády je, že a vy len rozprávate, vy so žiadnymi konkrétnymi opatreniami neprídete.
Čiže ešte raz, vážení kolegovia z koalície, pol hodinu som tu vysvetľoval, prezentoval konkrétne opatrenia, kde sa dá šetriť a poviem to, že veľmi si vážim, že tá účasť akože je tu že viac než je bežné o takmer šiestej večer.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne ešte raz za slovo. Teším ma teda účasť špeciálne koaličných poslancov, tak verím, že ich teraz neodradím, že už odídu, tak som rád fakt, dobré si to vypočuť. Takže len aby som teda uviedol ďalej, pokračujem teda v návrhoch, konkrétnych návrhoch aj vyčíslených, kde všade sa dá ušetriť na verejných financiách na tej výdavkovej strane, a teda robím to preto, aby bolo naprosto jasné, že transakčnú daň je možné nielen obmedziť, ale ideálne úplne zrušiť. Takže tak.
Pokračujem, skončil som pri bode zníženie odchodného vo verejnej správe na polovicu. Čiže zasa vysvetlím. Je Zákonník práce, ktorým, samozrejme, je povinný riadiť sa každý zamestnanec a potom verejná správa z nejakého neznámeho dôvodu proste ide ponad, ponad Zákonník práce. Jednoducho verejná správa je vo veľkých dlhoch, ale teda platí odchodné viac, než jej zákon prikazuje. Ak by sa išlo len na tú zákonnú normu, tak ako to proste zákon prikazuje, okej, tak sa dá ušetriť 20 mil. za rok. Ďalší bod. Zníženie zamestnanosti, zlučovanie výkonu kompetencií samospráv, tu je teda cca 200 mil. Áno, toto je veľká téma, dlhá téma, tu, samozrejme, vidím tie úspory možné jednoznačne a veľké, ale teda v nejakom dlhodobejšom horizonte. V podstate ma tu, pochválim, teší ma, že nejak tak začínam počúvať, že vládna koalícia uvažuje o nejakej reforme verejnej správy, uvidíme, že či to teda skončí na tlačovke, alebo sa to aj dostane do nejakej reality. Každopádne skutočne tuto sa dá ušetriť, na efektívnejšom výkone verejnej správy sa dá ušetriť veľa peňazí.
Zefektívnenie poistenia štátneho majetku, že nazvime to, že samopoistenie štátu. Keď si zoberieme, tak vlastne sa pozrieme, že aké je to plnenie poistné, čiže náklady na poistenie voči tomu plneniu, ktoré štát ročne získa, je na úrovni 20 %. To znamená, štát zásadne viacej zaplatí na poistnom, ako má dlhodobo poistné plnenie. Čiže najlepšia cesta by bola, to je inak bod aj z nášho programu, zrušiť všetky poistenia, ktoré nie sú vyžadované zákonom, ktoré jednoducho nedávajú zmysel, kde to plnenie je výrazne malé a vlastne štát bude tým, kto si vlastne bude garantovať to poistenie, čiže keď bude poistná udalosť, tak nebude poistná udalosť, ale zaplatí to štát. Dá sa na tom ušetriť minimálne 20 mil. ročne. Ja som presvedčený dokonca, že ešte viacej. Takisto počúvam o tom aj od ministra Taraba, ale len počúvam. Bolo by dobré možno už to preniesť do, bolo by určite dobré to preniesť do reality, hej, tam sa dá ušetriť.
Ďalšie – rušenie prebytočných verejných inštitúcií a úradov. Použijem, použijem príklad z mojej oblasti. Máme ministerstvo financií a je úrad pre dozor nad hazardnými hrami. Dlhodobo to fungovalo, že vlastne dnešný úrad pre dozor nad hazardnými hrami bol jedným z odborov ministerstva. No prečo by to tak nemohlo byť naspäť? Proste aj tak je ich hlavný partner ministerstvo financií, normálne že zrušiť úrad, posunúť to naspäť pod ministerstvo, zefektívniť, zbytočné vozidlá odpredať, jednoducho na takýchto veciach sa dá veľa ušetriť. Tu by som mohol hovoriť, pretože tých rôznych štátnych úradov a organizácií sú, asi aj stovky je málo, to sú v podstate asi tisícky organizácií. Čiže dalo by sa, zasa, kto si chce podrobnejšie, na celej jednej strane sa tomu venujú samotní zamestnávatelia, ktorí teda majú tú skúsenosť s tými jednotlivými organizáciami štátu a majú tu množstvo, množstvo návrhov, kde by, kde by sa dali teda takto zrušiť prebytočné verejné inštitúcie a úrady. Odhadovaná úspora 150 mil.
No ďalší, ďalšia možnosť. Zreálnenie rozpočtovaných výdavkov na energie. Tu vlastne má to, má to viacero rovín. Tá jedna rovina je taká tá akoby jednoduchšia, to sú tie plošné dotácie domácností. Ešte raz. Nie je možné a štát na to nemá peniaze dotovať energiu všetkým. Plyn, teplo, proste jednoducho nedá sa to. Zadresnením sa dajú získať skutočne že stovky miliónov eur a má to, samozrejme, aj ďalšie efekty. To, čo stále hovorím, že podporovať ekonomiku, podporovať aktivitu. Ak budú domácnosti, ktoré si to môžu dovoliť, to napríklad vlastne my všetci, ako nás tu 150 sedí, nikto z nás nie je v tak, nikto z nás nie je v zlej situácii a už vôbec nie v takej situácii, aby musel mať dotovanú cenu tepla, dotovanú cenu plynu, hej. Ak sú tie ceny umelo nízke, čo sa deje, neoplatí sa investovať do energetických úspor. Čiže ak by sa tuto to zreálnilo a skutočne ak by štát podporoval len tých v skutočne zložitej, zložitej sociálnej situácii, tak to, za á, štát stojí menej peňazí, za bé, solventnejšie domácnosti začnú rozmýšľať, čo urobiť, aby platili menej za teplo, môžu zatepľovať, môžu robiť fotovoltiku, môžu robiť tepelné čerpania. Proste rôzne veci, ktoré zasa vytvoria ďalšiu ekonomickú aktivitu, z čoho bude hrubý domáci produkt, z čoho bude príjem aj do štátnej kasy, a potom ešte, čo poteší zasa kolegov hlavne z PS, ale, samozrejme, aj nás, že to má aj zelené efekty, hej. Ak sa nahradí tradičná energia nejakou formou zelenej, tak, samozrejme, má to ešte aj pozitívny efekt pre prírodu hej. Win-win, win-win situácia, len teda musí to začať štát. Štát musí povedať, cielené dotácie, zmysluplné dotácie a potom to vie fungovať.
Ďalšia vec je, samozrejme, ešte ďalšia rovina tých dotácií, a to je, to je vlastne výdavky verejných subjektov na energie, tam sa aj podľa presvedčenia zamestnávateľov rozšafne hospodári. Proste keby sa zreálnili tie čísla, dá sa usporiť, keď nič iné, proste bude proste nižší deficit o to. Takže tam sa dajú takisto nájsť úspory. Alebo teda nebude treba mať transakčnú daň zasa. Stále dokola to budem hovoriť.
Zamedzenie zneužívania dávok nemocenského poistenia. Myslím si, že o tomto vedia zamestnávatelia aleže úplne všetko, pretože to sa úplne deje. Najlepší pohľad je na to, keď si pozriete, to je péenkovosť, hej, miera, miera péeniek. Pozrieme si Bratislavský kraj, kde sú vyššie platy, kde sa to jednoducho až tak, alebo pre väčšinu ľudí neoplatí, tak je péenkovosť násobne nižšia ako v regiónoch východnejších, južnejších, jednoducho zneužíva sa to. Takže takisto tomuto jednoducho treba zamedziť, zamestnávatelia vyčíslili možnú úsporu na 60 mil. eur ročne. Šesťdesiat miliónov nenájdete na ulici, kopa peňazí. Je to, čo, devätina celej transakčnej dane, hej. Takže jednoducho bolo by treba prijať opatrenia, ktoré by teda toto zneužívanie zamedzili, či už teda kontrolou dodržiavania liečebného režimu, užšou spoluprácou a výmenou dát so zamestnávateľmi a lekármi, zefektívnenie kontrolných nástrojov, sprísnenie pravidiel a sankcií za zneužívanie dávok nemocenského poistenia a, samozrejme, využiť dobrú prax zo zahraničia. Ešte raz, kolegovia, 60 mil.
Ďalšie opatrenie – urýchlenie zlúčenia menších škôl do väčších, zrušenie kompenzačných príspevkov na malotriedky. Áno, aj toto je cesta, aj tu sa dá ušetriť. Zamestnávatelia takisto navrhujú zníženie odchodného v systéme výsluhových dôchodkov na polovicu odchodného, nie výsluhových dôchodkov, odchodného, aby to bolo presne povedané. Tam sa dá napríklad ušetriť 17 mil. Predaj nepotrebného majetku štátu. To, samozrejme, oni to ocenili na 500 mil. Takisto tu treba povedať, že to nie je opatrenie, že sa dá 500 mil. do konca roka alebo tento rok, je to, samozrejme, dlhodobejší proces, ale jednoducho treba na toto pozerať. Majetok nehnuteľný, ktorý sa nevyužíva, treba ho strážiť, treba temperovať, treba o ňom účtovať, proste vyžaduje to kopu ďalších operácií, kopu ďalších nákladov. Čiže to, čo spraví každá jedna firma, keď má problémy, proste má nejaký asset, ktorý nepotrebuje, no tak ho jednoducho odpredá. Toto musí robiť aj štát. Čiže zasa veľmi podstatná úspora.
Takisto napríklad zvýšenie podielu civilných zamestnancov v polícii, šesťmiliónová úspora. Spomeniem zníženie nákladov na výber mýta, všetci ten príbeh poznáme, dlhodobo polovicu nákladov, alebo teda výberu mýta išlo súkromnej spoločnosti, teraz je to okolo 30 % alebo 28 %, no aj to je strašne veľa, európsky priemer je tak 12-13, dá sa na tom ušetriť 27 mil. Čiže suma v oblasti, teda zefektívnenie verejnej správy vyčíslili zamestnávatelia možnú úsporu 3,8 mld. Dobre.
Poďme na druhú kategóriu možných úspor, a je to adresnosť pomoci štátu a teda zásadné prehodnotenie adresnosti všetkých poskytovaných dávok, len jeden systém pomoci domácnostiam s pokrytím základných výdavkov. Veľká téma, dlhá téma, o tomto by sa dalo rozprávať tri hodiny. Každopádne vyčíslená úspora 2 mld. eur. Nie zo dňa na deň, ale jednoducho úpravou, úpravou, tou adresnosťou sa dá ušetriť skutočne veľa, veľa peňazí. Adresnosť energodotácií, to patrí aj sem, spomínal som, to je stovky, 400 mil., takisto zrušenie príspevku na zvýšenú splátku úveru na bývanie, to je jedno z prvých opatrení, ktoré urobila vláda hneď po voľbách. Ukázalo sa presne to, čo sme aj my hovorili, že to jednoducho nemá význam, je to nepotrebné, ten nárast splátok nebol taký veľký a keď sa pozrieme na to, čo to stojí na úradníkoch, na všetkom, všetkom okolo voči tomu, koľko reálne bolo vyplatených, kolegovia, normálne že zo dňa na deň zrušiť, nikomu to chýbať nebude a ušetríte kopu peňazí. Takže je tam nejakých, minimálne 20-miliónová úspora. Takže adresnosť sa dá takmer 2,5 mld. ušetriť. Dobre.
Veľmi rýchlo práca a zamestnávanie. Zdroje zo zrušenia dvoch štátnych sviatkov cca 300 mil. Musím pochváliť, aby som len nekritizoval. Jeden štátny sviatok už aktuálna koalícia zrušila. Bohužiaľ, budeme a musíme viacej pracovať, proste fakt to inak nejde, takže minimálne jeden až dva ďalšie bude treba zrušiť. Zasa, nebudeme ešte ani v priemere, v priemere toho, ako je na tom Európska únia, proste my tých sviatkov máme skutočne, skutočne veľa.
Zrušenie rekreačných poukazov, športových poukazov a podobných nútených benefitov v prospech zamestnanca. To, čo je, tak to vlastne zamestnanec dostane, to je zasa za jedno náklad zamestnávateľa, ale aj proste daňový výdavok, to znamená, je to vo finále potom do nejakej miery je náklad štátu. Skutočne toto takisto zamestnávatelia navrhujú zrušiť. Ono je to o tom, čím viacej dáte takýchto povinných benefitov, tým menej funguje taká tá skutočná súťaž zamestnávateľov o zamestnanca. Nechajte to na firmách. Proste firma, ktorá je úspešná, ktorá potrebuje svojich zamestnancov, ktorá je závislá na ich schopnostiach, im nájde benefity aj bez toho, aby jej to štát prikazoval.
Zamestnávatelia takisto hovoria o zrušení možnosti do predčasného dôchodku. Úplne im rozumiem. Jednoducho potrebujeme, aby sa viacej pracovalo. Dnes stále ešte čelia nedostatku zamestnancov a veľmi kvalifikovaní zamestnanci, ktorí proste ich, zásadne ich potrebovali, boli schopní a v podstate aj boli ochotní pracovať, jednoducho odišli do predčasného dôchodku. Len za minulý rok sa vypláca takmer 39-tisíc nových predčasných dôchodkov. Toto je to, že my tú nezamestnanosť stále máme malú, ale jednoducho pracuje stále menej ľudí a tým pádom stále menej financií sa dostane aj do verejného, verejného rozpočtu. No, takže tu sa dá ušetriť tak asi trištvrte miliardy.
No a majú tu ešte jedno opatrenie – implementácia opatrení revízií výdavkov jednotlivých rezortov vlády. Čiže veľmi jednoducho, keby sa do praxe uviedlo aspoň to, čo si samy rezorty napísali, že je tam možné šetriť, je tam možné, je tam možné ušetriť nejaké verejné zdroje, ergo financie alebo peniaze daňových poplatníkov, je tu vyčíslenie medzi 250- až 1 000 mil., to znamená 250 mil. až jednou miliardou. Čiže keby vláda len dokázala do praxe uviesť to, čo si napísala sama, tak sa dá tak či tak zrušiť transakčná daň.
Čiže, kolegovia, posledná minúta. Všetko toto sú opatrenia, ktoré neznižujú hospodársky rast, ktoré neznižujú hospodársku aktivitu, ktoré jednoducho práve naopak umožnia, aby tá ekonomika fungovala lepšie, z čoho, samozrejme, zasa vedia prísť dodatočné financie do štátneho rozpočtu a potom napríklad aj do teda rôznych opatrení. Čiže, prosím, keď najbližšie bude ktokoľvek rozprávať, že opozícia tu iba rozpráva, že jednoducho nie sú žiadne opatrenia, že vlastne nič konkrétne nepovieme, tak len upozorňujem, že, mám 24 sekúnd, to znamená, celú polhodinu som rozprával o konkrétnych opatreniach a ešte teda konkrétnych opatreniach z praxe, že to navrhovali kapitáni slovenského priemyslu, firmy, ktoré sú top firmy na Slovensku, zamestnávajú desať až stotisíce zamestnancov, a jednoducho tie opatrenia tu sú k dispozícii a vyslovene len časť z nich stačí... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, no, tak dostali sme sa do stavu, kedy teda už aj aspoň časť vládnej koalície pochopila, že transakčná daň je nezmyselné, škodlivé, hlúpe a jednoducho zlé riešenie. To je podľa mňa dobré, tak v podstate sme aj s kolegom Ondrom Dostálom skutočne pani predkladateľke zákona zatlieskali, pretože síce tento zákon neruší transakčnú daň ako celok, ale teda je minimálne v režime toto, čo som povedal. Že minimálne časť koalície pochopila, že stúpila vedľa a že urobila proste fakt že extrémne zlé riešenie.
No, úplne správne riešenie je len jedno, hej. Transakčná daň vôbec nemala vzniknúť. V podstate stačilo sa pozrieť na to, že či takéto koleso vymyslel svet a keďže takéto koleso svet nevymyslel, transakčná daň je v Maďarsku a niekde vo Venezuele a možno ešte by sme našli nejakú ďalšiu juhoamerickú krajinu, tak jednoducho celý vyspelý svet takúto daň nepozná a už vôbec v takomto drakonickom tvare. Takže jednoducho to správne riešenie bolo, aby nevznikla. Samozrejme, minulosť nezmeníme, ale, kolegovia, môžeme spoločne meniť budúcnosť, to znamená, to druhé najlepšie riešenie, aké v tomto prípade existuje, je zrušiť transakčnú daň ako celok bez náhrady a vrátiť podnikateľom, živnostníkom, všetkým, čo zaplatili už transakčnú daň, naspäť, ergo použiť ju na teda zaplatenie inej splatnej dane. Takže toto by bolo to najlepšie riešenie, aké by bolo možné dosiahnuť.
Napriek tomu, že teda chválim pani predkladateľku, chválim stranu SNS, že teda prišla s úpravou transakčnej dane, toto ustanovenie v nej nie je, tento návrh proste vypúšťa živnostníkov, vypúšťa malé firmy z toho, aby boli platiteľmi tejto dane, ale teda neruší ju ako celok. Takže v prvom rade poviem teda pár tých základných vecí. Určite v prvom čítaní tento návrh zákona podporíme a v druhom čítaní prídeme s pozmeňujúcim návrhom, ktorý by teda transakčnú daň zrušil ako celok. Takže to sú, to sú dva základné fakty a mohol by som možno povedať teda k vyjadreniu ministerstva financií, ktoré teda hovorí, že daný návrh má legislatívno-technické problémy, že je ťažko vykonateľný, v podstate, samozrejme, dá sa s týmto súhlasiť, ale v prvom kroku toto je nepodstatné. Nepodstatné, kolegovia z koalície, proste tentokrát to ministerstvo financií síce pravdu má, ale reálne sme v prvom čítaní, v ktorom je dôležitá tá myšlienka, hej? To, ako sa to legislatívne upraví, to, na to máte potom priestor celý mesiac alebo teda v podstate až do septembra na to, aby sa to prepísalo a bolo to, bolo to akože vykonateľné, hej? Ale, ale tá myšlienka, to je to dôležité, to, na čo chcem upozorniť, že daný návrh rieši obmedzenie, zníženie transakčnej dane, takže tá myšlienka je správna.
No a čiže v podstate tá debata asi je vždy taká, už čakám, že teda keď hovorím, že zrušiť a najlepšie zrušiť celú, že teda odkiaľ na to peniaze získať. Rozumiem, transakčná daň v tomto roku by mala priniesť okolo 500 mil., myslím si, že by priniesla menej, ale tak dobre, 500 mil., takže, samozrejme, ja gro môjho vystúpenia budem venovať tomu, aby som teda ukázal, že kde sa dá získať, resp. ušetriť tých 500 mil. tento rok a ďalšie, samozrejme, milióny aj ďalší rok. Takže skutočne budú to všetko opatrenia na strane šetrenia, na strane štátu, pretože, a ja to budem opakovať, tak ako vy máte tie svoje posolstvá, posolstvo, že, občan, zaplať viac na transakčnej dani, na dani z príjmu, na DPH, na poplatkoch, na odvodoch, to nie je konsolidácia.
Akože, kolegovia, vy sa chválite, že ste, že ste skonsolidovali, stabilizovali verejné financie. Akože počúvajte to, to chválenie je, že ste zobrali peniaze z vrecák občanov, firiem, proste všetkých živých duší, aj právnických osôb na Slovensku a tie ste teda presunuli do štátnej kasy. Takže to je, to je to zlepšenie, stabilizovanie verejných financií? Jednoducho proste nie, 95 % opatrení je na strane príjmov a jednoducho to je, zaplatili to občania. Čiže občania zaplatili a vy sa vlastne tým chválite, že občania zaplatili. Proste to, toto si treba uvedomiť. Takto to byť nemá a toto nie je konsolidácia.
Konsolidácia v tom najzákladnejšom význame slova je jednoducho šetrenie. Šetrenie na výdavkoch. To je ten zdravý sedliacky rozum, ktorý musí robiť každý jeden občan doma, vo finále aj každý jeden starosta svojej obci, lebo ten sa tiež nemôže zadlžovať bezhlavo, ale má tam proste limit, hej? A to je to, že iba výdavky má ten občan proste v rodinnom rozpočte, ten starosta v rozpočte obce, nad ktorými má skutočne stopercentnú kontrolu. A konsolidácia má byť presne na strane výdavkov, na strane toho, že štát nekúpi, čo nepotrebuje, kúpi lacnejšie to, čo potrebuje, nebude zamestnávať toľko, toľko zamestnancov proste atď. atď. Čiže toto sú tie skutočné veci a tá tretia vec je to, čo sme sa tu bavili v bode predtým, a to je tá, že štát má robiť všetko preto, aby bol hospodársky rast, aby ekonomika fungovala, aby sa tu investovalo a z toho bolo potom viacej peňazí v štátnom rozpočte.
No, ale teda ešte raz, rokujeme o tom, aby sa obmedzila transakčná daň, to znamená, že bude diera v rozpočte a ja teda budem teraz rozprávať, kde všade by sa dalo ušetriť. No a urobme to tak, že nebude tu, že tu rozpráva niečo saskár, hej, SaS-ka, naše videnie sveta, ja budem rozprávať to, čo prijali, a to, čo prezentovali zamestnávatelia, Republiková únia zamestnávateľov, proste zamestnávateľská organizácia združujúca množstvo firiem, množstvo odvetví a aj tí už majú plné zuby toho, ako proste každým ďalším zákonom im beriete ďalšie, ďalšie peniaze, transakčná daň je daň z finančného dýchania. Zoberú svoje peniaze, zaplatia s tým za nejaký tovar, ktorý kúpili, a bum, musia odviesť štátu. To je štátne výpalné z finančného dýchania. Vy ste skutočne zaviedli daň, že dýcha firma bez, bez proste pohybu financií, bez pohybu peňazí proste by nefungovala ekonomika a vy z tohto finančného dýchania ste dali daň.
No, takže Republiková únia zamestnávateľov vytvorila návrhy, možnosti konsolidačných opatrení, kolegovia, v sume 6,5 mld. eur, hej? Takže len malú časť z toho keď dokážete uviesť do praxe, tak úplne spokojne môžte zrušiť transakčnú daň nie pre malých, nie pre eseročky malé, nie pre živnostníkov, pre všetkých. A ja tu hovorím a hlásim, že tak ako sme tlieskali s Ondrom Dostálom, tak tu bude nastúpená celá SaS-ka a bude vám tlieskať, keď tú daň zrušíte celú. No, nepotrebujete, ale urobíme to radi. Dobre, ale poďme, poďme konkrétne. Poďme konkrétne.
Takže návrh konsolidačného opatrenia – zníženie zamestnanosti a výdavkov na mzdy vo verejnej správe. Tuto zamestnávatelia to odhadli na 2 mld., že sa dá ušetriť. Nie za jeden rok, v dlhšom časovom období, ale jednoducho 2 mld. Oni to teda vidia na 15-percentný, 15-percentné postupné zníženie zamestnanosti, zavediem to do takej reality. My hovoríme aspoň 10 % ako SaS-ka, pán premiér hovorí 30 %, povedal, len sa k tomu už nejak prestal hlásiť, takže zamestnávatelia hovoria, že sa skutočne dá ušetriť 15 %. A nebudem len, že teda že sa dá, ale proste ako, hej, tie spôsoby. Proste nie plošné číslo, všetko, čo je plošné, je zlé, hej, nielen dotácie, nielen podpora, ale aj plošné prepúšťanie, samozrejme, to sa nedá takto pozrieť. Čiže diferencované. Proste niekde sa nedá prepustiť nikto, niekde sa dá prepustiť 5 %, niekde som presvedčený, že sa dá prepustiť 25 % a niekde sa dá prepustiť, použijem slová pána premiéra, aj 30 %.
No ale proste akoby nejakým organickým štýlom v najbližších rokoch proste nieže pozrieť a škrtnúť, v najbližších rokoch ide niekto do dôchodku, okej, tak nahraďme len polovicu, hej? Polovicu, dvaja odídu do dôchodku, tak proste by sa nahradil len jeden. Takto, takto postupne sa to dá. Teraz som zachytil niekde v Británii, že dve tretiny operácií, ktoré robia verejní zamestnanci, už dnes vie robiť umelá inteligencia. Takto sa dá ušetriť kopu, kopu zamestnancov. Zasa, veď nemusíme ísť do Veľkej Británie, pozrite si banky, jednoducho vedia to, tí asistenti dneska už vedia veľa, veľa vecí vybaviť.
Takisto, zasa čítam návrhy zamestnávateľov, racionalizácia počtu úradníkov pracujúcich s eurofondami. Toto, toto normálne, toto tu poviem, sedel nám štátny tajomník 3 z MIRRI, už to je jedna vec, kde sa dá šetriť, štátny tajomník, proste máme 36 štátnych tajomníkov, toľko nikdy nebolo, hej? No ale štátny tajomník 3 hovoril, že veď oni by aj prepustili zamestnancov, ale vlastne keď by prepustili zamestnancov, tak nebudú schopní, nebudeme schopní čerpať eurofondy. No tak som sa ho spýtal, že teda či je počet zamestnancov funkciou úspešnosti, úspešnosti v čerpaní eurofondov. Jednoducho takto to, takto to nie je. Niekedy tie eurofondy nečerpáme práve preto, že sa okolo toho motá príliš veľa zamestnancov. Čiže tu sa dá ušetriť 2 mld.
Ďalšie opatrenie, ktoré navrhujú zamestnávatelia z Republikovej únie zamestnávateľov, je zníženie výdavkov na nákupy tovarov a služieb vo verejnej správe. Áno, to isté hovoríme aj my, je tu 250 mil. možná úspora a to je proste, nebudem tomuto venovať až tak veľa času, to je presne o tom verejnom obstarávaní. To je presne o tom, aby to nefungovalo ako u pána ministra Šutaja Eštoka, kde obstarávajú takým štýlom, že ešte aj vlastné ministerstvo, vlastné, no, koaličné ministerstvo financií formou Útvaru hodnoty za peniaze im hlási, že sa na tom dalo ušetriť 122 mil., hej? Keby sme sa hneď bavili povedzme že o štyroch rokoch, no však tak, aj tak je to ročne kopa peňazí, hej? Čiže jednoznačne efektívnosť verejného obstarávania napríklad tak, že keď vám príde päť ponúk, tak nemôžte ako predpokladanú hodnotu zákazky dať proste tú najvyššiu z nich alebo priemernú z nich, no mali by ste dať tú najnižšiu z nich, veď preto ste asi zisťovali tých päť ponúk, hej? Takže, takže proste na znížení výdavkov, a to je, že ešte to nehovorím, že by malo verejnej správe niečo chýbať. To hovorím len o tom, aby to, čo skutočne verejná správa potrebuje, bolo kúpené lacnejšie, hej. Ale ešte je tu kopu vecí proste, ktoré verejná správa nakupuje a jednoducho dá sa to úplne zracionalizovať, že to jednoducho netreba. Stotridsaťtisíc monitorov, páni, 130-tisíc monitorov chce nakúpiť štát za najbližšie štyri roky, 130-tisíc len centrálnym, do toho si, samozrejme, ešte nakupuje veľa, veľa organizácií sami. To veď ale keď asi za tým monitorom bude niekto sedieť, to je 130-tisíc zamestnancov, ktorí sedia za monitorom, fú. No dobre, čiže tuto by sa dalo veľa ušetriť.
Takisto zamestnávatelia navrhujú zníženie odchodného vo verejnej správe na polovicu. No organizácie verejnej správy často využívajú to odchodné nad rámec Zákonníka práce pre zamestnancov a je to akoby jeden z benefitov. Zasa, máme Zákonník práce, tu nikto nehovorí znižovanie sociálneho štandardu, Zákonník práce... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ja zasa začnem tak možno trošku nadnesene, ale je mi úprimne ľúto, že tu dnes sedí teda Igor Matovič a nediskutuje o tejto dôležitej téme. Neviem, či sa teda s vládou nejak dohodol, alebo ho teda vláda dokázala predsa len umlčať. Škoda skutočne, že tu, že tu nie sú. No dobre, nevadí.
No, ale by som si dovolil už len poukázať na jednu vec. Skúsim pár otázok. Pán minister, kde končí alebo kde je strop pre sociálne odvody dnes? V koľkonásobku priemernej mzdy? (Reakcia navrhovateľa.) Jedenásťnásobok, hej? Na jedenásťnásobku, dobre a áno, áno. Ale neviem, či pán minister zachytil, že... (reakcia z pléna), no to som neni presvedčený. Čiže ako, no. Dobre, takto... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Kolegovia, teším sa, že diskutujete, mohli ste si to na výbore vydiskutovať, tam bol na to určite priestor. Pán poslanec, venujte sa svojmu príhovoru v rozprave, už vystupujete aj v ústnej, aj predtým ste boli v písomnej, čo máte, samozrejme, nárok, ale venujte sa meritu veci a nebudete diskutovať s poslancami.

Viskupič, Marián, poslanec NR SR
No, dobre. Nebudem diskutovať. Veď hlavne by poslanec nemal diskutovať so mnou.
Dobre, každopádne preverím si to. Vychádzam z návrhu zákona, ako bol, kde teda bolo stanovené, že, a to tam bolo, tak pozriem si, či to je realita, ale bolo tam stanovené, že pre profesionálnych športovcov končí vlastne ten limit výpočtu sociálnych odvodov na jednonásobku, hej? Na jednonásobku. Ale toto chcem len ukázať akože jednu vec. Možno to nesedí, ale to nie je podstatné v onom vystúpení. Iné som chcel.
Predstavme si zamestnanca, akože top zamestnanca vo vývoji, proste skutočne toho, toho dôležitého, veľmi vzdelaného, veľmi skúseného zamestnanca, ktorého potrebujeme a má hrubú mzdu 10-tisíc euro mesačne. Skutočne top zamestnanec, napríklad v tom automobilovom priemysle, hej? Alebo aj športovec. Ale dobre, o automobilovom priemysle sa bavme. Tak mesačná mzda je 10-tisíc euro. No a teraz, keď si zoberieme, si porovnáme, že zamestnanec, ktorý má hrubú mzdu 10-tisíc euro v Čechách a na Slovensku, hej, tak na Slovensku v čistom zarobí za rok o 6 504 euro menej, menej ako v Čechách, hej? A zároveň zamestnávateľ, ten, ktorý mu dáva teda tú hrubú mzdu 10-tisíc euro mesačne, tomu top zamestnancovi, zaplatí o 25 125 euro viac ako v Českej republike. Teraz ja sa pýtam. Čiže ešte raz, jednoducho bez čísel povedané, že ten zamestnanec, veľmi kvalitný, kľúčový, skutočne v danej firme proste zarobí menej ako v Čechách v čistom, ale jeho zamestnávateľ na Slovensku zaplatí zásadne viac ako taký podobný zamestnávateľ v Čechách. A teraz ja sa pýtam, ako si za takýchto podmienok vieme udržať zamestnancov, ako vieme proste konkurovať? Pretože my vieme, tu všetci hovoríme o tom, že má byť kvalifikovanejšia pracovná sila, že máme robiť výroby s vyššou pridanou hodnotou, no ale to zabezpečujú proste takíto ľudia, to je ten výskum, vývoj. Ale jednoducho nedokážeme to, pretože špeciálne, a preto som porovnal Česko a Slovensko, že tam nie je žiadna rečová bariéra a je to skutočne blízko, hej. Pre kopu občanov Slovenska je bližšie do Brna ako do Bratislavy, hej. Čiže toto je ešte jedna z ďalších vecí a toto je veľmi kľúčové pre celú túto debatu, ktorú tu máme o zamestnávaní o kurzarbeite. Čiže toto som len chcel ešte takto dať na porovnanie a idem si pozrieť ešte tých športovcov, asi som tam teda možno nezachytil, ale pozriem si to, dobre.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo.
Kolega Jozef Hajko, ďakujem pekne za vystúpenie. Dovolím si len pár poznámok k nemu. Začnem úplne od konca.
Absolútne to, čo si povedal, Nemecko nemôže byť náš protivník alebo čo. Presne tak, my musíme spolupracovať s Nemeckom. Ja to poviem veľmi jednoducho. Keď si Nemecko kýchne, Slovensko má dlhú a ťažkú chrípku. To je prvá vec.
Potom k tým štyrom svetovým stranám. Áno, vychádzajme kľudne aj zo slov prezidenta včera v prejave. Fakt 89 % všetkých investícií na Slovensko prišlo z krajín EÚ. Ak tam pridáme ešte USA a Britániu, tak je to dobre cez 95 %, hej? 78 % vývozu ide do krajín EÚ. Zasa, ak tam pridáme USA a Britániu, zasa to bude dobre cez 85 %. Takže áno, samozrejme, sú štyri svetové strany, ale jedna je extrémne dôležitá preto, aby aj na Slovensku bolo dobre, a to je skutočne ten Západ, proste ten euroatlantický priestor. To je veľmi dôležité pri čomkoľvek to je. Jedno možno zásadné opatrenie pre to, aby investori sem chodili a hlavne odtiaľto neodchádzali.
No a jednoznačne aj to platí, vláda nekonsoliduje, skutočne ten deficit ´24 bol vyšší ako ´23, ako si správne poznamenal. A aj vôbec to, že k nejakej stabilizácii prišlo, to vždy tu majme na pamäti, že tá akože konsolidácia nie je zatiaľ nič iné, než zvýšenie príjmov štátu na úkor občanov, na úkor firiem, na úkor toho, že proste nám klesá potom, potom schopnosť a konkurencieschopnosť hospodárstva. Toto je absolútne, absolútne dôležitý fakt.
A úplne posledná vec. Áno, bez eurofondov by sme už dnes boli v recesii. Už dnes by sme boli v recesii. Tak dôležité sú.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán kolega. V podstate len aby bolo naprosto jasné, že, áno, podporujeme tento návrh, je potrebný, dáva zmysel, čiže tu nedebatujeme vôbec o tom, že či toto je potrebné. Je to potrebné, len teda celé moje vystúpenie bolo o tom, že tak máme háčik za jednu vec a treba sa posunúť ďalej a treba urobiť kopu ďalších vecí, aby sme sa vrátili vlastne na trajektóriu hospodárskeho rastu. Toľko to bolo, čiže tu vôbec nie je debata o tom, že či to, čo tu máme momentálne, že či dáva zmysel alebo nedáva. Dáva a je to potrebné, ďakujem.

.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, tak sme v druhom čítaní. Ja by som možno pár slov venoval vystúpeniu Igora Matoviča vlastne v prvom čítaní. Nie, nebolo to, že sme nevyjadrili svoj názor alebo že sme nechceli diskutovať, alebo nebodaj sa vláde podarilo nás umlčať, alebo takéto niečo, nie, ono to bolo len v tom, že teda Igor Matovič tu asi podľa všetkého nebol ráno, pretože prebiehala diskusia v samotnom skrátenom legislatívnom konaní a, áno, dohodli sme sa, že nebudeme ju trieštiť, ale že urobíme poriadnu diskusiu proste v druhom čítaní. Myslím si, že toto je fér a takto to nejak je.
Dobre, takže samotný návrh zákona. Áno, podporili sme skrátené legislatívne konanie. Bavíme sa skutočne o štyroch slovách, takže tam je to úplne okej. A teda určite aj tento samotný návrh zákona dáva zmysel, odporučíme ho a podporíme ho.
Čo sa týka samotného kurzarbeitu, ukázal svoj zmysel aj v minulosti, či už dávnejšie alebo aj teda počas covid krízy a určite bude mať ako čiastočné, dočasné riešenie a zďaleka nie jediné, aby to bolo jasné, bude mať svoj význam aj ak sa použije teda pri, tak ako nové znenie zákona hovorí, nepredvídateľných nadnárodných hospodárskych okolnostiach. Čiže určite vždy dáva zmysel byť pripravený, mať teda tú možnosť kurzarbeit použiť a toto je úplne okej a v podstate tu nie je čo kritizovať. To je ten, akože tá najnižšia, najnižšia úroveň, ktorá teda je dôležitá.
Zároveň však treba povedať, že kurzarbeit vo finále, samozrejme, nevyrieši ani colné problémy, ja tiež som presvedčený a v podstate to vyjadrujú aj odborníci v tejto oblasti, ale aj politici, že jednoducho, samozrejme, príde k nejakému rozumnému riešeniu na poli obchodnej vojny medzi Európou a USA, alebo vôbec aj takej tej globálnejšej, samozrejme, aj činov, takže niečo sa určite vyrieši, ale nejaké clá pravdepodobne zostanú, takže ten problém je. To je jedna vec.
Samozrejme, sú tu ďalšie okolnosti, ktoré takisto môžu byť problematické, pretože to nie je len o clách. To je napríklad aj o vzťahu medzi, medzi silou eura a silou dolára a vôbec o chcení Číny proste byť globálnym automobilovým hráčom. Takže určite, určite sa nedá povedať vo finále, že toto môže byť jediné a trvalé riešenie, ktoré vyrieši všetky problémy. Nevyrieši, tak sa treba k tomu stavať, že je to teda niečo, čo povedzme vie preklenúť to obdobie, než sa dokáže podpísať alebo dohodnúť a podpísať nejaká forma obchodnej dohody medzi Európskou úniou a USA, alebo teda pri aj ďalších okolnostiach. Ale, samozrejme, ten kurzarbeit vie byť použitý aj pri tých všetkých ostatných príležitostiach, do ktorých, v ktorých mohol byť aj teraz.
Zároveň, a to som už hovoril ráno, ale tak zopakujem to, že Slovensko má veľmi silný automobilový priemysel, je to tak, buďme radi, že to tak je a nijak sa ho nevzdávajme. Áno, treba vnímať, že potrebujeme, aby sa diverzifikovalo hospodárstvo Slovenska, určite áno. Ja som aj presvedčený, že tá sila automobilového priemyslu už nebude ani v našich podmienkach vyššia. Môže sa ešte stať, že teda bude to o niečo viacej vozidiel, keď sa spustí Volvo, ale či už teda bude pokračovať povedzme že elektrifikácia vozidiel, ale vôbec je tam automatizácia, robotizácia, čiže určite do budúcna bude treba menej zamestnancov v automobilovom priemysle a aj preto napríklad, že elektrické vozidlá sú jednoduchšie, majú menej súčiastok, ľahšie sa skladajú, takže treba vnímať to, a ja som teda presvedčený, že pán minister to vníma, že treba robiť všetko preto, aby sa zamestnanci, ktorí dnes pracujú teda v automotive, sa dokázali presunúť do napríklad, napríklad do strojárenstva v oblasti zbrojenia. Toto je niečo, čo funguje. Myslím si, že zbrojárstvo urobilo veľký krok dopredu tento rok alebo vlaňajší rok, ale teda platí to stále, a teda to tým cieľom, samozrejme, nemôže byť, že teda zamestnanci budú sedieť doma, 60 % ich platu im pošle štát, 20 % im pošle ich existujúci zamestnávateľ a bude to v pohode. Tým cieľom musí byť to, aby Slovensko vytvorilo podmienky pre rozvoj aj iných oblastí či už strojárstva, priemyslu, čohokoľvek, aby tí zamestnanci, ktorých postupne bude treba menej v automobilovom priemysle, sa presúvali do iných odvetví. Samozrejme, nielen teda aby bola zamestnanosť, ale hlavne aj Slovensko, ak sa chceme dostať z dnešných problémov, už bez ohľadu na to, aká bude vláda o dva roky, tak potrebujeme pracovať, zvýšiť, zvýšiť výkon ekonomiky, zvýšiť hospodársky rast a to, samozrejme, sa nedá, keď ľudia sedia doma a teda nepracujú.
Takže toto je veľmi dôležité, aby sa, aby sa vytvárali tie podmienky, aby vláda vnímala, že vlastne nie je že háčik, že už sme pomohli automobilovému priemyslu. Pomohli, určite áno, toto, toto vie v špecifickej situácii pomôcť, ale ani zďaleka to nie je že finále, že hotovo, že už sme, už sme pomohli, už sa môžme venovať niečomu inému. Myslím si, že, a ten priestor podľa mňa tu je na to, aby sme, aby som teda viacej povedal, že čo v podstate ten automobilový priemysel by potreboval. Ono to súvisí vôbec s celou tou situáciou konsolidácie, bohužiaľ, s tou situáciou, že sa vláda rozhodla ísť cestou zvyšovania príjmov, ergo zvyšovania daní, zvyšovania poplatkov, zvyšovania odvodov, čo, samozrejme, zaťažuje občanov a to aj tá časť, čo sa hovorí, že sa podarilo nejak stabilizovať verejné financie, no to, čo sa podarilo stabilizovať, je len to, že to zaplatili ľudia. Tá druhá strana, to šetrenie a vytváranie podmienok, to sú dve veci, že priamo šetriť, o tom budem skôr hovoriť v ďalšom bode, ale to vytváranie podmienok preto, aby to, aby tá zamestnanosť bola, tam sa jednoducho nepodarilo, nepodarilo urobiť nič.
No a aby to nebolo, že teda prezentujeme len saskársky pohľad na život, ja som si dovolil alebo dovolím si, aby tu zaznel hlas združenia zväzu, pardon, zväzu automobilového priemyslu a budem vychádzať z ich materiálu, z ich návrhov a koniec koncov aj s tým, s čím oni oslovujú aktuálnu koalíciu a kde sú tie ďalšie možnosti, samozrejme, nielen v oblasti sociálnych vecí, hej, určite to nie je, že teraz to zachráni pán minister Erik Tomáš, ale vôbec celého hospodárstva a celej, celého vôbec fungovania toho, za čo teda aktuálna koalícia momentálne zodpovedá.
Dobre, v podstate majú také tri, tri základné, základné oblasti, kde teda treba riešiť vlastne problémy v automobilovom priemysle. Jedna vec je cena, cena výroby a, takisto som to už ráno hovoril, ale zopakujem, áno, máme automobilizmus ako najsilnejšie odvetvie, takmer 15 % výkonu, a vozidlo štyri roky sa vyrába, potom vie byť facelift, ďalšie tri-štyri roky sa vyrába a trošku zfaceliftované, čiže ten jeden model má ten životný cyklus asi sedem-osem rokov. Predtým tak cca tri roky je vývoj a teda celé zabezpečenie výroby.
Čiže pre automobilový priemysel je asi to najdôležitejšie, čo potrebujú, je predvídateľnosť, aby sa zákony nemenili z večera do rána, aby proste dane nemenili sa, ako koho napadne, jednoducho aby bola stabilita, pretože oni robia tie zmluvy dlhodobé. To je fakt o každej jednej zmluve na každú jednu súčiastku toho vozidla, no a, samozrejme, týka sa to, týka sa to aj prediktabilných podmienok vlastne ohľadne zamestnancov, teda Zákonníka práce a rôznych, rôznych parametrov.
No, čo ich už postihlo, hej, počas, počas tohto, tohto volebného obdobia, už im vláda o jedno percento, už budem to takto, že, vážená koalícia, že ste im zvýšili zdravotné odvody o jedno percento, takisto sa už zvyšovala daň z nehnuteľností, to robia samosprávy, teraz sa debatuje o ďalšom zvyšovaní, uvidíme, v akom formáte sem príde ďalší návrh pre budúci rok, takže to je vec, ktorá ich vlastne zasa stojí ďalšie a ďalšie peniaze, no a takisto, samozrejme, sú tam aj vysoké ceny energií. No ďalej, samozrejme, už ani, ani, ale spomeniem to, sú tam, všetko sú to veľké firmy, takže majú tam rekreačné poukazy, do toho vlastne asi od, nieže asi, od tohto roka sú tam už aj športové poukazy a vlastne vláda zasa len uvažuje nad ďalším, ďalším konsolidačným balíčkom, ktorý javí sa, že znova zasiahne zamestnávateľov. Čiže toto sú všetko veci, ktoré, ktoré treba riešiť, hej? Dve roviny – prestať zhoršovať a práve naopak, začať pomáhať. Pretože ono to automobilové odvetvie už bolo v náročných podmienkach a, bohužiaľ, teraz sa to ešte teda veľmi, veľmi zhoršilo.
No tak ale poďme teda k zamestnancom. Čiže dostupná pracovná sila, tak to vlastne dneska možno neni úplne až taký problém, ale teda samozrejme je, ale aj všetci tí existujúci zamestnanci vysoké a rastúce daňovo-odvodové zaťaženie, hej? Potom, teraz hovorím slová, ktoré hovorí zväz automobilového priemyslu, takisto nesúlad medzi vzdelávaním a potrebami trhu prác, no a takisto, takisto proste po nevyhnutnosti rekvalifikácie, ale to sem skutočne, to sem nepatrí, aby som teda bol k veci. Takisto zahraničná pracovná sila, to tiež je téma. Proste sú bariéry pri vstupe cudzincov na pracovný trh a všetky tie veci okolo toho. No takisto, takisto zamestnávateľov trápia environmentálne problémy, kde je častokrát zasa problém ani nie to, že sú proste, automobilový priemysel je dnes veľmi čistý a vníma tú, samozrejme, tú udržateľnosť, ale jednoducho je tam tiež nepredvídateľnosť vôbec toho celého, čo, celého toho balíka zákonov, ktoré vláda, vláda pripravuje.
No a teraz, sme spokojní, že, áno, máme tu, máme tu štyri automobilky, stavia sa piata, len treba vnímať, že to nie je, že raz tu tá automobilka prišla a teraz už navždy tu bude. Tie automobilky, za jedno, súťažia medzi sebou, ale, za druhé, všetky automobilky súťažia aj vo vnútri. Proste každá automobilka, ja neviem, povedzme, no dobre, Volkswagen, poviem aspoň jednu, má, samozrejme, viacero fabrík, či už v Nemecku, v Španielsku, na Slovensku, a tie fabriky, tie jednotlivé závody prakticky kontinuálne súťažia o ďalšiu produkciu. Ony robia, produkujú jeden model a zároveň, samozrejme, súťažia o to, aby ďalší model proste sa robil práve, práve u nich. Čiže áno, európsky priemysel sa scvrk... automobilový priemysel sa scvrkáva, vyrába sa stále menej vozidiel, presne tak, ale stále my tú šancu máme, veď môžu zavrieť v Španielsku závod, hej? Ale musia byť tie podmienky u nás stabilné a teda výhodné. Čiže v tomto má stále význam bojovať o ten automobilový priemysel, pretože jednoducho stále, stále sa to dá.
Takže toto si treba uvedomiť, že prakticky kontinuálne, keď si zoberieme vlastne všetky štyri automobilky, tak ony, ony súťažia, ony predkladajú ten svoj vlastne balík možností, aké majú, a súťažia vo vnútri koncernu o to, aby aj ďalší model sa robil v ich konkrétnej fabrike, teda v našom prípade, v našom prípade na Slovensku.
No a teraz je otázka, že to, čo nám teda umožnilo byť úspešní, no to bol nejaký set podmienok nejaké roky dozadu. Ale, bohužiaľ, tá situácia sa zhoršuje a za týchto nových podmienok, za týchto nových konsolidačných balíkov, ktoré teda zhoršujú podnikateľské prostredie a konkurencieschopnosť, to už nemusí stačiť, hej? A ja by som akože zasa použil slová zväzu automobilového priemyslu, že čo vlastne teda vedia oni ponúknuť, povedzme to, že investorom, ale v tomto prípade tomu ich materskému koncernu. No takže zvýšenie daňového, daňovo-odvodového zaťaženia zamestnávateľov, hej? Zvýšila sa im daň zo zisku. Zvýšenie ceny výroby a zníženie konkurencieschopnosti v boji o získavanie nových produktov, hej? To zasa. Zníženie schopnosti a vôle firiem investovať. A Slovensko má najvyššiu korporátnu daň z príjmov právnických osôb v rámci V4 a Rakúska. Je ohrozený hospodársky rast a tým pádom aj udržateľnosť verejných financií. Aj toto zaujíma ich materské koncerny, pretože keď sú verejné financie v zlom stave, potom aj verejné služby sú v zlom stave. Takže toto všetko sú vlastne len zlé a zlé správy, hej, takto to je koncipované a to im vlastne zhoršuje ich pozíciu, aby dokázali vlastne si získať výrobu ďalšieho modelu alebo ďalších, teda ďalšej produkcie.
No a zasa slová priamo automotive slovenského, že čo potrebujú, hej, čo potrebujú. Ďalej nezvyšovať daňové zaťaženie. Vidíte to, že aspoň nezhoršovať, hej, aspoň nezhoršovať. Ďalej nezvyšovať daňové zaťaženie. Takisto eurofondové výzvy a využitie európskych zdrojov na transformáciu priemyslu, hej. Toto je dôležité. Hneď ako tretí bod tu majú predvídateľnosť pri prijímaní legislatívy v Slovenskej republike, hej? Ďalšia vec, istotu pri implementácii a transpozícii legislatívy EÚ... ešte mám čas? (Rečník sa pozrel na tabuľu s časom.) Výborne. A takisto zabezpečiť podmienky na Slovensku tak, aby boli teda zabezpečené nové výrobné projekty aj po roku 2028. Toto sú ich teda najzákladnejšie požiadavky.
No a tak ako som už povedal, samozrejme, veľa z toho, čo hovorím, presahuje pána ministra sociálnych vecí a teraz teda sa posuniem do tej najvyššej roviny vlastne, ktorá presahuje nielen Slovensko, ale vlastne celú, zasahuje teda celú Európsku úniu. A teda odpichnem sa presne od toho bodu, že istotu pri implementácii a transpozícii legislatívy EÚ. Už tá je dnes extrémne byrokratická, náročná a špeciálne teda v automotive aj veľmi, veľmi reštriktívna, hej, zákaz spaľovacích motorov a všetky tieto veci, euronormy a takto. Ale teda to Slovensko častokrát ešte pridá, to je ten goldplating, že ešte, ešte aj k tej zložitej európskej legislatíve ešte sa niečo pridáva. Takže to už je len úplný extrém.
Ale teda vrátim sa, vrátim sa k tej európskej rovine. Takže je potrebné vlastne, a tam je tá úloha národnej vlády, aby to prinášala, tie debaty, jednoznačne treba určite urobiť revíziu zákazu spaľovacích motorov, aj vôbec celého Green Dealu, ale teda, ale teda buďme pri tých, pri tých spaľovacích motorov. A ja napr. zachytil som, v Česku jednoznačne ministr průmyslu jasne hovorí a majú jasný plán, proste jasne, jasne hovoria smerom k Európskej komisii a ja som nezachytil v poslednom období vôbec z úst našej vlády, hovorím zasa, presahuje to ministra sociálnych vecí, ale nezachytil som vôbec tú snahu Slovenska o revíziu toho stavu, veď tam je inak tá smernica, ktorá hovorí, že od ´35 finálny zákaz spaľovacích motorov, tá má budúci rok jednoznačne jeden ten bod, kedy sa bude revidovať, ale bude sa revidovať vtedy, keď budú jednotlivé krajiny, samozrejme, sa o to uchádzať. Takže aj toto je veľmi potrebné, aby sa, aby sme robili všetko preto, aby sa ten aktuálny existujúci zákaz výroby spaľovacích motorov, alebo predaja vozidiel so spaľovacím termickým motorom, aby proste bol v platnosti od roku 2035. Zasa úloha aj vlády, aj Európskej únie by mala byť zachovať vždy čo najväčšiu neutralitu a čo najväčšiu akoby slobodu aj pre tých výrobcov, čiže tuto skutočne by sme sa mali vrátiť k technologickej neutralite a nechať súťažiť, nech medzi sebou súťažia elektrovozidlá, nech súťažia kľudne CNG-čka, nech súťažia aj vodíkové technológie, nech súťažia spaľovacie motory, proste toto všetko vlastne by pomohlo v tomto prípade európskemu automobilovému priemyslu a, samozrejme, aj tej slovenskej vetve. Toto všetko je veľmi, veľmi dôležité a bolo by dobré, keby to zaznievalo.
Prečo to všetko hovorím? Pri zákone so štyrmi slovami a jednou čiarkou preto, pretože toto všetko je dôležité a bude dôležité bez ohľadu na to, ako dopadne colná vojna alebo teda všeobecne obchodná vojna. Všetko toto je potrebné na tom robiť, je potrebné skutočne už sa odvrátiť od tej konsolidácie, že vyberaním z vrecák do konsolidácie šetrením na prevádzke a výdavkoch štátu a zároveň na vytváraní podmienok pre lepšie, lepšie podnikanie. Takže toto všetko je veľká výzva, ktorá tu súvisí a ktorá nás všetkých spoločne čaká.
Dobre, veľmi pekne ďakujem za pozornosť, skutočne som chcel, aby v tejto snemovni zaznel aj hlas tých, ktorí tvoria hodnoty, v tomto prípade hlavne zväzu automobilového priemyslu, pretože to nie sú len tí zlí zamestnávatelia, ako častokrát počujem z úst vlády, ale proste to sú práve tí, ktorí tvoria hodnoty, samozrejme, spolu s svojimi zamestnancami, a toto potrebujeme aj naďalej.
Posledná veta, možno ste zachytili slová poľského premiéra Donalda Tuska, ktorý hovoril o národnom poklade Poľska, a neuveríte, myslel tým, povedal tým, že sú to podnikatelia a podnikateľský duch a povedal, že je potrebné urobiť všetko preto, aby sa im žilo, dýchalo ľahšie, aby sa mohli lepšie rozvíjať. Poľsko, ktoré je proti nám rýchlik, hej, a ešte stále majú ten základ, že chcú zlepšiť podmienky pre podnikanie, zjednodušiť podnikanie a jednoducho fungovať stále lepšie. Odbiehajú nás, sú novou európskou veľmocou, fakt to je veľmi dôležité. Keď sa pozriem na Slovensko, tak slová pána premiéra sú: zlí podnikatelia, podnikatelia, ktorí zdierajú zamestnancov, podnikatelia, z ktorých si vláda robí bankomat. Tento prístup sa fakt, kolegovia, musí zmeniť a jednoducho musíme začať tam, kde sa tá hodnota tvorí, a to je v tej produktívnej časti ekonomiky.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za reakciu obom kolegom. Veľmi rýchlo.
Áno, pán kolega Muňko, v podstate absolútne súhlasím, súhlasím s týmto riešením, s ktorým prišla vláda, a rovnako ako si ty povedal, verím, že vláda príde s ďalšími zmysluplnými a potrebnými opatreniami.
Kolega Ledecký, jednoznačne len súhlasím.
A možno ten zvyšný čas využijem ešte na tú tretiu, tú najvyššiu rovinu, ktorú som nestihol povedať, a to je tá európska, že európsky automobilový priemysel má skutočne obrovské problémy aj preto, že Európa pripravila set nezmyselných, nezmyselných zákazov, nariadení, príkazov, napr. ako je teda povinné, alebo zákaz spaľovákov, to zjednoduším, čiže myslím si, že toto je ďalšia tá vec kľúčová, tá európska rovina, že aj Európska únia, aj Európska komisia musí urobiť veľa v tom, aby pomohla automobilovému priemyslu v Európe a to skutočne ja nejak vnímam, že už to stále viac aj členské krajiny tlačia. A tu je aj úloha Slovenska, pretože aby sme aj my hlásili, proste skutočne treba zrušiť ten zákaz spaľovákov, treba zabezpečiť technologickú neutralitu a treba zabezpečiť to, aby ten európsky automobilový priemysel dokázal fakt čo najviac dýchať, bol čo najmenej brzdený nezmyselnými pravidlami a tak sa zvýšila jeho schopnosť konkurovať tej Číne, lebo bez ohľadu na to, na clá, na to, ako dopadnú, ja som tiež presvedčený, rovnako ako kolega Ledecký hovoril vo faktickej, že ono sa to nejak uprace. Ale ten tlak Číny, proste to rozhodnutie Číny, že bude automobilovou veľmocou a bude dovážať aj do Európy, proste tu je a to nás bude veľmi, veľmi tlačiť a tam skutočne sú potrebné riešenia aj na európskej úrovni a veľmi rýchle.
Ďakujem.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne pár slov teda k skrátenému legislatívnemu konaniu. Celý tento problém má, samozrejme, viacero rovín, začnem tou najužšou a teda potom pôjdem tak nejak akoby hore.
Skutočne teda máme pred sebou skrátené legislatívne konanie, kde samotné znenie zákona je zmena, že čiarky a pridávajú sa štyri slová „nepredvídateľné nadnárodné hospodárske okolnosti". Tu si myslím, že jednoznačne tie problémy existujú, vnímame, ako sa situácia s clami mení, čiže reagovať treba. Čiže toto úzke reagovanie, že mať možnosť použiť kurzarbeit aj pri, zjednoduším to, colnej vojne medzi Európou a USA, je dobrá vec. Myslím si, že tu keď sa bavíme fakt že o tomto konkrétnom riešení, ani sa nemusíme baviť, že či je skrátené legislatívne konanie zlé. Hospodárske škody tu hrozia, súhlasím, je to tak krátke, že vlastne tie štyri slová ani ako ich, lepšie sa vyštrngajú. Takže z tohto pohľadu v podstate som okej aj so skráteným legislatívnym konaním, aj so samotnou teda zmenou, zmenou zákona. Je dobré, ešte raz to zopakujem, mať možnosť reagovať aj pri colnej vojne tak, že teda bude môcť fungovať kurzarbeit. To je tá jedna rovina.
No a potom máme teda ďalšie roviny, povedzme, že tá širšia a slovenská. Poďme touto. Jasné, Slovensko je automobilová veľmoc, vyrábame najviac vozidiel na hlavu, tak to je dlhodobo, môžme sa baviť, či to je dobré alebo zlé, samozrejme, určite je to dobré v tom, že vlastne práve ten automobilový priemysel posunul Slovensko niekam, vytvoril veľa príležitostí proste pre zamestnanie, áno, máme tu štyri automobilky, stavia sa ďalšia, takže toto všetko je v poriadku. A napriek tomu, že teda európsky automobilový priemysel má problémy a zďaleka len nie spôsobené colnou vojnou, ale teda spôsobené aj tým povinným prechodom na elektromobilitu a vôbec akože byrokraciu Európskej únie a čo všetko, čiže tých problémov je veľa, tak na Slovensku jednoducho sa ho nemôžme a nesmieme vzdať. Jasné, že treba riešiť aj iné oblasti, ale jednoducho automobilový priemysel tu je a bude tu. A aj keď teda tá výroba akoby sa presúva do Číny, alebo teda že Čína sa rozhodla, tak ako sa 25 rokov dozadu rozhodlo, rozhodla Južná Kórea, že bude automobilovou veľmocou a podarilo sa jej to, hej, tak to sa, preto sa dneska rozhodla Čína a podarí sa jej to, bohužiaľ, tak to je, tak ale, samozrejme, nie všetci možno vedia, Volvo je dnes čínska automobilka. Ak bude Čína vyrábať vozidlá na Slovensku, stále je to určitá šanca pre Slovensko, nielen pre zamestnanosť vo výrobe, ale aj teda vývoj a všetky tieto ďalšie veci. Čiže určite sa nesmieme vzdať automobilového priemyslu. Robme veľa pre diverzifikáciu, pozerajme možno napríklad aj pre zbrojársky priemysel, ten tiež bude mať asi najbližšie desaťročie čo robiť, ale jednoducho jasne si povedzme, že automobilový priemysel tu je, bude a je našou povinnosťou nás všetkých robiť všetko preto, aby bol v dobrej situácii.
A tu je teda tá ďalšia rovina, že nemôže si ani vláda, ani pán minister sociálnych vecí, ani vôbec my všetci povedať, že a teraz hurá, už sme pomohli. Pozor, kurzarbeit vie pomôcť v konkrétnej krátkodobej situácii, ale, samozrejme, nie je to dlhodobé riešenie. Nie je to dlhodobé riešenie ani pre automobilky, ale, samozrejme, ani pre krajinu a z dvoch dôvodov. Jedna vec je, samozrejme, kurzarbeit stojí peniaze, ktoré dnes nemáme, vieme to všetci, a ďalšia vec je tá, že my potrebujeme ako krajina, aby ľudia pracovali, jednoducho my potrebujeme robustnejší hospodársky rast a ten jednoducho sa dá dosiahnuť jedine tým, že bude viac ľudí pracovať. Proste nie je dlhodobé riešenie, aby ľudia sedeli doma a mali teda zaplatených 80 % platu, z čoho teda 60 % zo štátu a 20 % od zamestnávateľa. To je len čiastkové riešenie. Toto treba mať na pamäti a tu si aj ja myslím, že nejaký čas už bol stratený a treba sa posúvať ďalej, ako vlastne pomôcť tomu automobilovému priemyslu na Slovensku. Lebo keď aj v Európe sa bude vyrábať menej áut, stále to ešte môže byť, že zrušia sa fabriky, ja neviem, to je jedno, v Belgicku, možno vo Francúzsku a budú fungovať tie naše. Takže tuto treba pozerať.
A tu je kopa iných vecí, zasa to závisí tu u nás, od vás, od koalície, kde teda vytvárame podmienky pre ten automobilový priemysel a to je ďaleko dôležitejšie a tu ja vidím veľmi málo. Lebo ak niekto potrebuje stabilitu, a to je to najcennejšie, tak je to automobilový priemysel, pretože ich výrobný cyklus je, v podstate jeden model vyrábajú štyri roky, malý facelift, ďalšie tri roky, povedzme, sedem-osem rokov, predtým je vývoj cca tri roky. Tie zmluvy sa robia vždy na dlhé obdobia. A toto je veľmi, keď sa spýtate, čo by potrebovali ľudia z automotive slovenského, tak práve tú stabilitu, aby sa nemenili zákony z večera do rána, z týždňa na týždeň, aby jednoducho oni tie zmluvy, ktoré urobili, vedeli, a oni tam aj majú proste nejaké doložky, že mierne zvyšovanie, aby to celé vedelo mať stabilitu.
Takže tá skutočná pomoc to nie je len kurzarbeit, tu treba fakt to celé prostredie ekonomické, podnikateľské prostredie a tu, bohužiaľ, sa urobilo veľa zlého a možno, alebo teda nie že možno, určite je teraz ten správny čas, keď skutočne tá colná vojna, už ako to dopadne, ale nejaká bude, kde by bolo dobré pomôcť automobilovému priemyslu. A to skutočne je zníženie daní, zjednodušenie pravidiel, zjednodušenie rôznych povinností, proste takisto aj rôzne zmeny Zákonníka práce. Čiže koniec koncov myslím si, že tuto veľmi jasne to hovoria zástupcovia slovenského automotive a myslím, že to hovoria aj vláde, viem o tom, čiže musí nasledovať taká tá dlhodobá pomoc, hej? A tá dlhodobá pomoc nemôže teda znamenať nejaký útlm automobilového priemyslu, ale teda pomôcť, aby vedel fungovať.
No a zároveň ale teda skutočne treba mať na pamäti, že tu sme už asi ten strop asi dosiahli, hej. Možno ešte teda keď to Volvo nabehne, že ešte budeme dokázať vyrábať viacej vozidiel, ale jednoducho my už sme na strope a treba skutočne vnímať, že, a tým, ako aj postupuje automatizácia, robotizácia a toto všetko, že ten automobilový priemysel do budúcna bude zamestnávať menej ľudí i pri rovnakých výkonoch už len preto, že tie elektromobily sú jednoduchšie, je tam menej súčiastok, menej operácií, proste jednoduchších. Čiže ten kurzarbeit musí byť len ten krok a musíme rozmýšľať, čo ďalej. Budeme riešiť, možno už tento minister sociálnych vecí bude riešiť, ako presúvať ľudí, šikovných schopných ľudí z automobilového priemyslu, ktorí majú to know-how európske, proste že fakt robia so špičkovými technológiami, ako ich presúvať do iných odvetví a proste takto zabezpečiť vlastne tú diverzifikáciu a teda zachovanie zamestnanosti na Slovensku. Tu si myslím, že je fakt veľmi dôležité, a to dáva zmysel, vlastne podpora skutočne toho zbrojárskeho priemyslu alebo teda strojárskej výroby v oblasti zbrojárstva, nie, prosím, také, ako sú úvahy, že zbrojárstvo malo jeden dobrý rok, hej, teraz sme normálne že nula, 9% HDP robí zbrojárstvo, čo je inak na úrovni USA, tak prvé nápady, čo som zachytil, joj, darí sa im, treba im dať nejakú mimoriadnu daň. Niekedy tá najväčšia pomoc je nechať ich pracovať, nevytvárať im zhoršenie podmienok. A zasa, ak niekto vedel vyrábať motory, autá, všetky tieto strojárske veci, určite bude vedieť vyrábať aj teda v inej oblasti strojárstva a teda aj zbrojárstva.
Takže skutočne tam, kde vláda musí niečo spraviť, je teda nelikvidovať iné odvetvia, ktorým sa napr. začína dariť, ale teda skôr im pomôcť alebo aspoň ich nechať žiť a robiť všetko preto, aby nie tí ľudia, že budú na kurzarbeite šesť mesiacov alebo rozložených na dva roky a budú sedieť doma a čakať, či sa zlepší situácia v automobilovom priemysle, nie, my potrebujeme, aby títo ľudia sa posunuli, kľudne teda aj ukončili svoju prácu pre automobilku a posunuli sa do inej fabriky a robili, pracovali, vytvárali dodatočnú hodnotu, lebo, zasa, hospodársky rast, tak sa dá vyrásť z problémov.
Mám posledných 45 sekúnd, dovolil by som ešte skutočne upozorniť, včera Republiková únia zamestnávateľov dala jasný návrh, jasné, konkrétne riešenia konsolidačné, ktoré nie sú na strane zvyšovania daní, brzdenia ekonomickej aktivity, ale práve naopak, na strane zjednodušenia štátu, áno, aj prepustenia určitých zamestnancov štátu a majú tam skutočne, nestihnem, ale majú tam iks konkrétnych riešení fakt v celkovej sume vyše šesť miliárd, ktoré by teda, za jedno, skonsolidovali a, za druhé, bez toho, aby to znamenalo brzdenie a zhoršovanie podmienok pre ekonomický, ekonomickú proste časť alebo vôbec produktívnu časť ekonomiky, tak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)