Ďakujem pekne ešte raz za slovo. Teším ma teda účasť špeciálne koaličných poslancov, tak verím, že ich teraz neodradím, že už odídu, tak som rád fakt, dobré si to vypočuť. Takže len aby som teda uviedol ďalej, pokračujem teda v návrhoch, konkrétnych návrhoch aj vyčíslených, kde všade sa dá ušetriť na verejných financiách na tej výdavkovej strane, a teda robím to preto, aby bolo naprosto jasné, že transakčnú daň je možné nielen obmedziť, ale ideálne úplne zrušiť. Takže tak.
Pokračujem, skončil som pri bode zníženie odchodného vo verejnej správe na polovicu. Čiže zasa vysvetlím. Je Zákonník práce, ktorým, samozrejme, je povinný riadiť sa každý zamestnanec a potom verejná správa z nejakého neznámeho dôvodu proste ide ponad, ponad Zákonník práce. Jednoducho verejná správa je vo veľkých dlhoch, ale teda platí odchodné viac, než jej zákon prikazuje. Ak by sa išlo len na tú zákonnú normu, tak ako to proste zákon prikazuje, okej, tak sa dá ušetriť 20 mil. za rok. Ďalší bod. Zníženie zamestnanosti, zlučovanie výkonu kompetencií samospráv, tu je teda cca 200 mil. Áno, toto je veľká téma, dlhá téma, tu, samozrejme, vidím tie úspory možné jednoznačne a veľké, ale teda v nejakom dlhodobejšom horizonte. V podstate ma tu, pochválim, teší ma, že nejak tak začínam počúvať, že vládna koalícia uvažuje o nejakej reforme verejnej správy, uvidíme, že či to teda skončí na tlačovke, alebo sa to aj dostane do nejakej reality. Každopádne skutočne tuto sa dá ušetriť, na efektívnejšom výkone verejnej správy sa dá ušetriť veľa peňazí.
Zefektívnenie poistenia štátneho majetku, že nazvime to, že samopoistenie štátu. Keď si zoberieme, tak vlastne sa pozrieme, že aké je to plnenie poistné, čiže náklady na poistenie voči tomu plneniu, ktoré štát ročne získa, je na úrovni 20 %. To znamená, štát zásadne viacej zaplatí na poistnom, ako má dlhodobo poistné plnenie. Čiže najlepšia cesta by bola, to je inak bod aj z nášho programu, zrušiť všetky poistenia, ktoré nie sú vyžadované zákonom, ktoré jednoducho nedávajú zmysel, kde to plnenie je výrazne malé a vlastne štát bude tým, kto si vlastne bude garantovať to poistenie, čiže keď bude poistná udalosť, tak nebude poistná udalosť, ale zaplatí to štát. Dá sa na tom ušetriť minimálne 20 mil. ročne. Ja som presvedčený dokonca, že ešte viacej. Takisto počúvam o tom aj od ministra Taraba, ale len počúvam. Bolo by dobré možno už to preniesť do, bolo by určite dobré to preniesť do reality, hej, tam sa dá ušetriť.
Ďalšie – rušenie prebytočných verejných inštitúcií a úradov. Použijem, použijem príklad z mojej oblasti. Máme ministerstvo financií a je úrad pre dozor nad hazardnými hrami. Dlhodobo to fungovalo, že vlastne dnešný úrad pre dozor nad hazardnými hrami bol jedným z odborov ministerstva. No prečo by to tak nemohlo byť naspäť? Proste aj tak je ich hlavný partner ministerstvo financií, normálne že zrušiť úrad, posunúť to naspäť pod ministerstvo, zefektívniť, zbytočné vozidlá odpredať, jednoducho na takýchto veciach sa dá veľa ušetriť. Tu by som mohol hovoriť, pretože tých rôznych štátnych úradov a organizácií sú, asi aj stovky je málo, to sú v podstate asi tisícky organizácií. Čiže dalo by sa, zasa, kto si chce podrobnejšie, na celej jednej strane sa tomu venujú samotní zamestnávatelia, ktorí teda majú tú skúsenosť s tými jednotlivými organizáciami štátu a majú tu množstvo, množstvo návrhov, kde by, kde by sa dali teda takto zrušiť prebytočné verejné inštitúcie a úrady. Odhadovaná úspora 150 mil.
No ďalší, ďalšia možnosť. Zreálnenie rozpočtovaných výdavkov na energie. Tu vlastne má to, má to viacero rovín. Tá jedna rovina je taká tá akoby jednoduchšia, to sú tie plošné dotácie domácností. Ešte raz. Nie je možné a štát na to nemá peniaze dotovať energiu všetkým. Plyn, teplo, proste jednoducho nedá sa to. Zadresnením sa dajú získať skutočne že stovky miliónov eur a má to, samozrejme, aj ďalšie efekty. To, čo stále hovorím, že podporovať ekonomiku, podporovať aktivitu. Ak budú domácnosti, ktoré si to môžu dovoliť, to napríklad vlastne my všetci, ako nás tu 150 sedí, nikto z nás nie je v tak, nikto z nás nie je v zlej situácii a už vôbec nie v takej situácii, aby musel mať dotovanú cenu tepla, dotovanú cenu plynu, hej. Ak sú tie ceny umelo nízke, čo sa deje, neoplatí sa investovať do energetických úspor. Čiže ak by sa tuto to zreálnilo a skutočne ak by štát podporoval len tých v skutočne zložitej, zložitej sociálnej situácii, tak to, za á, štát stojí menej peňazí, za bé, solventnejšie domácnosti začnú rozmýšľať, čo urobiť, aby platili menej za teplo, môžu zatepľovať, môžu robiť fotovoltiku, môžu robiť tepelné čerpania. Proste rôzne veci, ktoré zasa vytvoria ďalšiu ekonomickú aktivitu, z čoho bude hrubý domáci produkt, z čoho bude príjem aj do štátnej kasy, a potom ešte, čo poteší zasa kolegov hlavne z PS, ale, samozrejme, aj nás, že to má aj zelené efekty, hej. Ak sa nahradí tradičná energia nejakou formou zelenej, tak, samozrejme, má to ešte aj pozitívny efekt pre prírodu hej. Win-win, win-win situácia, len teda musí to začať štát. Štát musí povedať, cielené dotácie, zmysluplné dotácie a potom to vie fungovať.
Ďalšia vec je, samozrejme, ešte ďalšia rovina tých dotácií, a to je, to je vlastne výdavky verejných subjektov na energie, tam sa aj podľa presvedčenia zamestnávateľov rozšafne hospodári. Proste keby sa zreálnili tie čísla, dá sa usporiť, keď nič iné, proste bude proste nižší deficit o to. Takže tam sa dajú takisto nájsť úspory. Alebo teda nebude treba mať transakčnú daň zasa. Stále dokola to budem hovoriť.
Zamedzenie zneužívania dávok nemocenského poistenia. Myslím si, že o tomto vedia zamestnávatelia aleže úplne všetko, pretože to sa úplne deje. Najlepší pohľad je na to, keď si pozriete, to je péenkovosť, hej, miera, miera péeniek. Pozrieme si Bratislavský kraj, kde sú vyššie platy, kde sa to jednoducho až tak, alebo pre väčšinu ľudí neoplatí, tak je péenkovosť násobne nižšia ako v regiónoch východnejších, južnejších, jednoducho zneužíva sa to. Takže takisto tomuto jednoducho treba zamedziť, zamestnávatelia vyčíslili možnú úsporu na 60 mil. eur ročne. Šesťdesiat miliónov nenájdete na ulici, kopa peňazí. Je to, čo, devätina celej transakčnej dane, hej. Takže jednoducho bolo by treba prijať opatrenia, ktoré by teda toto zneužívanie zamedzili, či už teda kontrolou dodržiavania liečebného režimu, užšou spoluprácou a výmenou dát so zamestnávateľmi a lekármi, zefektívnenie kontrolných nástrojov, sprísnenie pravidiel a sankcií za zneužívanie dávok nemocenského poistenia a, samozrejme, využiť dobrú prax zo zahraničia. Ešte raz, kolegovia, 60 mil.
Ďalšie opatrenie – urýchlenie zlúčenia menších škôl do väčších, zrušenie kompenzačných príspevkov na malotriedky. Áno, aj toto je cesta, aj tu sa dá ušetriť. Zamestnávatelia takisto navrhujú zníženie odchodného v systéme výsluhových dôchodkov na polovicu odchodného, nie výsluhových dôchodkov, odchodného, aby to bolo presne povedané. Tam sa dá napríklad ušetriť 17 mil. Predaj nepotrebného majetku štátu. To, samozrejme, oni to ocenili na 500 mil. Takisto tu treba povedať, že to nie je opatrenie, že sa dá 500 mil. do konca roka alebo tento rok, je to, samozrejme, dlhodobejší proces, ale jednoducho treba na toto pozerať. Majetok nehnuteľný, ktorý sa nevyužíva, treba ho strážiť, treba temperovať, treba o ňom účtovať, proste vyžaduje to kopu ďalších operácií, kopu ďalších nákladov. Čiže to, čo spraví každá jedna firma, keď má problémy, proste má nejaký asset, ktorý nepotrebuje, no tak ho jednoducho odpredá. Toto musí robiť aj štát. Čiže zasa veľmi podstatná úspora.
Takisto napríklad zvýšenie podielu civilných zamestnancov v polícii, šesťmiliónová úspora. Spomeniem zníženie nákladov na výber mýta, všetci ten príbeh poznáme, dlhodobo polovicu nákladov, alebo teda výberu mýta išlo súkromnej spoločnosti, teraz je to okolo 30 % alebo 28 %, no aj to je strašne veľa, európsky priemer je tak 12-13, dá sa na tom ušetriť 27 mil. Čiže suma v oblasti, teda zefektívnenie verejnej správy vyčíslili zamestnávatelia možnú úsporu 3,8 mld. Dobre.
Poďme na druhú kategóriu možných úspor, a je to adresnosť pomoci štátu a teda zásadné prehodnotenie adresnosti všetkých poskytovaných dávok, len jeden systém pomoci domácnostiam s pokrytím základných výdavkov. Veľká téma, dlhá téma, o tomto by sa dalo rozprávať tri hodiny. Každopádne vyčíslená úspora 2 mld. eur. Nie zo dňa na deň, ale jednoducho úpravou, úpravou, tou adresnosťou sa dá ušetriť skutočne veľa, veľa peňazí. Adresnosť energodotácií, to patrí aj sem, spomínal som, to je stovky, 400 mil., takisto zrušenie príspevku na zvýšenú splátku úveru na bývanie, to je jedno z prvých opatrení, ktoré urobila vláda hneď po voľbách. Ukázalo sa presne to, čo sme aj my hovorili, že to jednoducho nemá význam, je to nepotrebné, ten nárast splátok nebol taký veľký a keď sa pozrieme na to, čo to stojí na úradníkoch, na všetkom, všetkom okolo voči tomu, koľko reálne bolo vyplatených, kolegovia, normálne že zo dňa na deň zrušiť, nikomu to chýbať nebude a ušetríte kopu peňazí. Takže je tam nejakých, minimálne 20-miliónová úspora. Takže adresnosť sa dá takmer 2,5 mld. ušetriť. Dobre.
Veľmi rýchlo práca a zamestnávanie. Zdroje zo zrušenia dvoch štátnych sviatkov cca 300 mil. Musím pochváliť, aby som len nekritizoval. Jeden štátny sviatok už aktuálna koalícia zrušila. Bohužiaľ, budeme a musíme viacej pracovať, proste fakt to inak nejde, takže minimálne jeden až dva ďalšie bude treba zrušiť. Zasa, nebudeme ešte ani v priemere, v priemere toho, ako je na tom Európska únia, proste my tých sviatkov máme skutočne, skutočne veľa.
Zrušenie rekreačných poukazov, športových poukazov a podobných nútených benefitov v prospech zamestnanca. To, čo je, tak to vlastne zamestnanec dostane, to je zasa za jedno náklad zamestnávateľa, ale aj proste daňový výdavok, to znamená, je to vo finále potom do nejakej miery je náklad štátu. Skutočne toto takisto zamestnávatelia navrhujú zrušiť. Ono je to o tom, čím viacej dáte takýchto povinných benefitov, tým menej funguje taká tá skutočná súťaž zamestnávateľov o zamestnanca. Nechajte to na firmách. Proste firma, ktorá je úspešná, ktorá potrebuje svojich zamestnancov, ktorá je závislá na ich schopnostiach, im nájde benefity aj bez toho, aby jej to štát prikazoval.
Zamestnávatelia takisto hovoria o zrušení možnosti do predčasného dôchodku. Úplne im rozumiem. Jednoducho potrebujeme, aby sa viacej pracovalo. Dnes stále ešte čelia nedostatku zamestnancov a veľmi kvalifikovaní zamestnanci, ktorí proste ich, zásadne ich potrebovali, boli schopní a v podstate aj boli ochotní pracovať, jednoducho odišli do predčasného dôchodku. Len za minulý rok sa vypláca takmer 39-tisíc nových predčasných dôchodkov. Toto je to, že my tú nezamestnanosť stále máme malú, ale jednoducho pracuje stále menej ľudí a tým pádom stále menej financií sa dostane aj do verejného, verejného rozpočtu. No, takže tu sa dá ušetriť tak asi trištvrte miliardy.
No a majú tu ešte jedno opatrenie – implementácia opatrení revízií výdavkov jednotlivých rezortov vlády. Čiže veľmi jednoducho, keby sa do praxe uviedlo aspoň to, čo si samy rezorty napísali, že je tam možné šetriť, je tam možné, je tam možné ušetriť nejaké verejné zdroje, ergo financie alebo peniaze daňových poplatníkov, je tu vyčíslenie medzi 250- až 1 000 mil., to znamená 250 mil. až jednou miliardou. Čiže keby vláda len dokázala do praxe uviesť to, čo si napísala sama, tak sa dá tak či tak zrušiť transakčná daň.
Čiže, kolegovia, posledná minúta. Všetko toto sú opatrenia, ktoré neznižujú hospodársky rast, ktoré neznižujú hospodársku aktivitu, ktoré jednoducho práve naopak umožnia, aby tá ekonomika fungovala lepšie, z čoho, samozrejme, zasa vedia prísť dodatočné financie do štátneho rozpočtu a potom napríklad aj do teda rôznych opatrení. Čiže, prosím, keď najbližšie bude ktokoľvek rozprávať, že opozícia tu iba rozpráva, že jednoducho nie sú žiadne opatrenia, že vlastne nič konkrétne nepovieme, tak len upozorňujem, že, mám 24 sekúnd, to znamená, celú polhodinu som rozprával o konkrétnych opatreniach a ešte teda konkrétnych opatreniach z praxe, že to navrhovali kapitáni slovenského priemyslu, firmy, ktoré sú top firmy na Slovensku, zamestnávajú desať až stotisíce zamestnancov, a jednoducho tie opatrenia tu sú k dispozícii a vyslovene len časť z nich stačí... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
