Videokanál poslanca
This video file cannot be played.(Error Code: 102630)
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie s faktickou poznámkou
7.12.2023 o 16:10 hod.
RNDr. Ing.
Marián Viskupič
Videokanál poslanca
Facebook
Twitter
Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Kolega Alojz Hlina, ďakujem pekne za vystúpenie. Myslím si, že to možno niekomu zasa otvorilo oči. A ja som chcel reagovať len k jednej veci, povedal si, že ja absurdná sociálna dávka na riešenie dopravnej chudoby. No možno sa to zdá absurdné, ale, bohužiaľ, nie je to absurdné. Ja som teraz čítal nedávno dokument ľavicových ekonómov, návrhy pre verejné financie, tak nejak sa to volalo, vypracovali ho pred voľbami ako teda návrhy vlastne toho ľavicového ekonomického spektra, že čo by mala a mohla krajina robiť. No a neuveríte, tak presne toto sa tam spracováva. Prihovárajú sa za zákon predaja spaľovacích motorov alebo vozidiel so spaľovacím motorom už od roku 2030 a úplne vážne tam rozpracovávajú myšlienku, že bude treba proste riešiť dopravnú chudobu, keďže tie autá budú menej dostupné, budú drahšie a normálne sa tam, áno, uvažuje o sociálnej dávke na riešenie dopravnej chudoby. Ona by sa to možno znelo, že teda to je nejaká ľavicová fikcia. Ja to už len uvediem do reality tým, že jeden zo spoluautorom je aj Branislav Ondruš, aktuálny minister, pardon, štátny tajomník ministerstva sociálnych vecí a rodiny. Takže aby sme sa nečudovali, aby sme za chvíľku nemali aj návrh zákona, ktorý vytvára takúto nejakú novú sociálnu dávku.
Ďakujem.
Stav prepisu
Rozpracované
Rozpracované
Videokanál poslanca
Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.12.2023 16:10 - 16:10 hod.
Marián Viskupič
Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Kolega Alojz Hlina, ďakujem pekne za vystúpenie. Myslím si, že to možno niekomu zasa otvorilo oči. A ja som chcel reagovať len k jednej veci, povedal si, že ja absurdná sociálna dávka na riešenie dopravnej chudoby. No možno sa to zdá absurdné, ale, bohužiaľ, nie je to absurdné. Ja som teraz čítal nedávno dokument ľavicových ekonómov, návrhy pre verejné financie, tak nejak sa to volalo,...
Zobrazit prepis
Kolega Alojz Hlina, ďakujem pekne za vystúpenie. Myslím si, že to možno niekomu zasa otvorilo oči. A ja som chcel reagovať len k jednej veci, povedal si, že ja absurdná sociálna dávka na riešenie dopravnej chudoby. No možno sa to zdá absurdné, ale, bohužiaľ, nie je to absurdné. Ja som teraz čítal nedávno dokument ľavicových ekonómov, návrhy pre verejné financie, tak nejak sa to volalo,...
Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Kolega Alojz Hlina, ďakujem pekne za vystúpenie. Myslím si, že to možno niekomu zasa otvorilo oči. A ja som chcel reagovať len k jednej veci, povedal si, že ja absurdná sociálna dávka na riešenie dopravnej chudoby. No možno sa to zdá absurdné, ale, bohužiaľ, nie je to absurdné. Ja som teraz čítal nedávno dokument ľavicových ekonómov, návrhy pre verejné financie, tak nejak sa to volalo, vypracovali ho pred voľbami ako teda návrhy vlastne toho ľavicového ekonomického spektra, že čo by mala a mohla krajina robiť. No a neuveríte, tak presne toto sa tam spracováva. Prihovárajú sa za zákon predaja spaľovacích motorov alebo vozidiel so spaľovacím motorom už od roku 2030 a úplne vážne tam rozpracovávajú myšlienku, že bude treba proste riešiť dopravnú chudobu, keďže tie autá budú menej dostupné, budú drahšie a normálne sa tam, áno, uvažuje o sociálnej dávke na riešenie dopravnej chudoby. Ona by sa to možno znelo, že teda to je nejaká ľavicová fikcia. Ja to už len uvediem do reality tým, že jeden zo spoluautorom je aj Branislav Ondruš, aktuálny minister, pardon, štátny tajomník ministerstva sociálnych vecí a rodiny. Takže aby sme sa nečudovali, aby sme za chvíľku nemali aj návrh zákona, ktorý vytvára takúto nejakú novú sociálnu dávku.
Ďakujem.
Skryt prepis
Kolega Alojz Hlina, ďakujem pekne za vystúpenie. Myslím si, že to možno niekomu zasa otvorilo oči. A ja som chcel reagovať len k jednej veci, povedal si, že ja absurdná sociálna dávka na riešenie dopravnej chudoby. No možno sa to zdá absurdné, ale, bohužiaľ, nie je to absurdné. Ja som teraz čítal nedávno dokument ľavicových ekonómov, návrhy pre verejné financie, tak nejak sa to volalo, vypracovali ho pred voľbami ako teda návrhy vlastne toho ľavicového ekonomického spektra, že čo by mala a mohla krajina robiť. No a neuveríte, tak presne toto sa tam spracováva. Prihovárajú sa za zákon predaja spaľovacích motorov alebo vozidiel so spaľovacím motorom už od roku 2030 a úplne vážne tam rozpracovávajú myšlienku, že bude treba proste riešiť dopravnú chudobu, keďže tie autá budú menej dostupné, budú drahšie a normálne sa tam, áno, uvažuje o sociálnej dávke na riešenie dopravnej chudoby. Ona by sa to možno znelo, že teda to je nejaká ľavicová fikcia. Ja to už len uvediem do reality tým, že jeden zo spoluautorom je aj Branislav Ondruš, aktuálny minister, pardon, štátny tajomník ministerstva sociálnych vecí a rodiny. Takže aby sme sa nečudovali, aby sme za chvíľku nemali aj návrh zákona, ktorý vytvára takúto nejakú novú sociálnu dávku.
Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave 7.12.2023 15:10 - 15:10 hod.
Marián Viskupič
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi ešte sa teda vyjadriť k prerokovávanému návrhu zákona a ja začnem reakciou vlastne na pána ministra, ktorú spomenul v úvodnom slove, že vlastne teda nebudú prijímať nových zamestnancov, aleže majú zamestnancov z nejakého končiaceho projektu. (Reakcia navrhovateľa.) Nateraz, okej. No každopádne keď sa pozrieme na samotnú, samotné znenie...
Zobrazit prepis
Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi ešte sa teda vyjadriť k prerokovávanému návrhu zákona a ja začnem reakciou vlastne na pána ministra, ktorú spomenul v úvodnom slove, že vlastne teda nebudú prijímať nových zamestnancov, aleže majú zamestnancov z nejakého končiaceho projektu. (Reakcia navrhovateľa.) Nateraz, okej. No každopádne keď sa pozrieme na samotnú, samotné znenie...
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi ešte sa teda vyjadriť k prerokovávanému návrhu zákona a ja začnem reakciou vlastne na pána ministra, ktorú spomenul v úvodnom slove, že vlastne teda nebudú prijímať nových zamestnancov, aleže majú zamestnancov z nejakého končiaceho projektu. (Reakcia navrhovateľa.) Nateraz, okej. No každopádne keď sa pozrieme na samotnú, samotné znenie zákona, respektíve na, na, na tie dopady, tak tam vidíme, že skutočne to celé bude stáť na zamestnancoch, na ich mzdách 5 mil. ročne plus 1,7 mil. na materiálovo-technické zabezpečenie a plus ďalšie stotisíce na zabezpečenie nových informačných systémov a ďalšie veci. No a z tohto pohľadu je ale jedno, že či sú to že noví zamestnanci, alebo existujúci zamestnanci, proste prišla nová agenda, ktorú bude musieť podľa dopadov obsluhovať 300 zamestnancov, lebo to je ekvivalent 5 mil. na mzdových nákladoch.
No a teraz vlastne ja zároveň teda budem reagovať na pána ministra a verím, že mi potvrdí, lebo nikde to zatiaľ napísané nebolo, ale teda koalícia to hovorí, že teda plánujete prepustiť 5 % štátnych zamestnancov ako teda formu konsolidácie formu šetrenia. Je tak, pán minister? Tak, no a teraz vlastne pán minister teda mal elegantnú šancu, pretože teda končil nejaký projekt, nejakí zamestnanci vlastne nemali prácu a v podstate bezbolestne mohol začať plniť sľub, teda ku ktorému sa hlásia, a to som ja veľmi rád, že sa hlásia, a vlastne teda mohli byť prepustení, no keďže nemajú prácu, sú prebytoční, to sa deje v súkromnom sektore na dennej báze. Ste firma, ktorá musí sledovať každé euro, nemáte zákazky, máte zamestnancov, no zamestnanci musia odísť. Takže tuto vlastne namiesto, aby tí zamestnanci odišli, tak sa im vytvorila nová agenda, nový projekt na najbližšie štyri roky a teda ja poviem, že fakt ministerstvo krúžkov.
No toto je zaujímavé aj z toho globálneho pohľadu, že, a to zasa vládu chválim, že teda chcú znížiť počet štátnych zamestnancov alebo verejných zamestnancov o 5 %, pretože to je jeden zo základných problémov slovenskej ekonomiky. V prvom rade to, že máme veľmi vysoký podiel zamestnancov pracujúcich v štátnom sektore. A ešte je to umocnené jednou vecou, ktorá sa deje, že priemerná mzda vo verejnom sektore, inak to je sektor, ktorý neprodukuje novú hodnotu, iba teda ju spotrebúva, aj keď, samozrejme, robia veľa, veľa spoločensky dôležitých vecí, ale teda priemerná mzda je tam vyššia ako je priemerná mzda v súkromnom sektore. To znamená, že deje sa to, že tá práca pre verejný sektor je zaujímavejšia a lepšie platená a vlastne ten sektor vysáva dlhodobo zamestnancov zo súkromnej sféry. Toto, samozrejme, sa nedá dlho vydržať a aj preto kritizujem tento zákon, lebo mohol slúžiť presne opačne. Aby už teda tých verejných zamestnancov bolo o niečo menej. No ale to je teda jedna rovina.
Druhá rovina je, na ktorú by som sa chcel zamerať, a je to, aby aspoň takto prenesene mojimi ústami bolo počuť aj odborný sektor, proste ktorý teda má tiež výhrady voči tomuto zákonu, voči pomoci, tejto forme pomoci pri hypotékach a jednoducho pre to rýchle skrátené legislatívne konanie jednoducho nemajú šancu sa nikde vyjadriť, takže ja si dovolím vlastne takto prečítať pohľad, pohľad aj tohto odborného sektora.
No a tá realita je, že zásahom do hypoték vláda nechtiac, možno chtiac, ale nechtiac pomôže bankám, pretože klienti už tak ľahko neprejdú ku konkurencii. Domáce finančné domy stále predávajú relatívne lacné úvery na bývanie. Slovenská sadzba bola v septembri 2023 na úrovni 3,92 %. Oproti priemeru za celú eurozónu je to o jednu stotinu percentuálneho bodu nižšia hodnota. Stále dobré postavenie je však ešte lepšie vidieť pri porovnaní s inými krajinami. Len v šiestich štátoch platiacich eurom si ľudia požičajú na vlastnú strechu nad hlavou lacnejšie ako na Slovensku. Naopak drahšie hypotéky sú až v trinástich, aj toto ukazuje, že ako nezmyselné je riešiť to takto za použitia verejných zdrojov. Za, no a aby sme teda vedeli, za sadzby tesne pod šiestimi percentami sa predávajú úvery na bývanie v Litve, Lotyšsku a Estónsku. To sú teda tri najdrahšie krajiny Únie z hľadiska úverov na bývanie. Možno môžem povedať ešte ďalšie. Takže Cyprus má okolo úrovne 5 % a z tej druhej strany najnižšie, najnižšie náklady na bývanie má dnes Malta, potom Francúzsko niekde nad úrovňou 3,5 %, Chorvátsko, Belgicko, Španielsko, Rakúsko a teda potom Slovensko s tými 3,97 % priemernou hodnotou.
No a teraz, na európske pomery stále dobré slovenské postavenie nie je dielom náhody a, samozrejme, ani filantropického prístupu domácich bánk. Za ich správaním stoja obavy, že príliš razantné zvýšenie úrokových sadzieb prinúti klientov odísť k lacnejšej konkurencii. Zo zákona môžu ľudia bez problémov vymeniť banku v deň ukončenia fixácie úrokovej sadzby. Pôvodná banka im v tom nemôže brániť sankčnými úrokmi alebo poplatkami. A tu je to riziko štátnej regulácie.
Predstavme si, že klient spláca tridsaťročnú hypotéku vo výške 150-tisíc euro. Prvých päť rokov bola pôžička úročená jednopercentnou sadzbou. Zaokrúhlene predstavuje mesačná splátka sumu 483 eur. Po piatich rokoch splácania klesne výška istiny, istiny zo 150-tisíc eur na 128-tisíc eur. Zároveň sa banka rozhodne zvýšiť úrok z jedného na päť percent. V takomto prípade mesačná splátka preto stúpne o 265 euro na celkových 748 eur. Klientovi sa takýto rast bude zdať príliš prudký, rozhodne sa preto využiť akciovú ponuku konkurencie a svoju hypotéku prenesie do banky so štvorpercentným úrokom. Pri takto vysokej sadzbe mu mesačná splátka stúpne o 193 eur na 676 eur. Samotné prenesenie prebehne tak, že v drahšej banke sa ukončí úverová zmluva vyplatením dlžnej zmluvy za peniaze získané uzatvorením novej hypotéky. Tento technický detail bude mať od nového roka zásadný význam. Štát plánuje pomáhať so splátkami hypoték len pri existujúcich zmluvách, na nové sa takáto zmluva, takáto pomoc nebude vzťahovať. Z tohto dôvodu prestane byť pre ľudí zaujímavé prenášať hypotéky do bánk s nižšími úrokmi, tie sú totiž brané ako nové zmluvy. Prechodom ku konkurencii s nižšími úrokmi stratia klienti bánk nárok na štátnu podporu. Štátna pomoc má byť zároveň štedrejšia ako úspora zo získania nižšieho úroku. Pri spomínanej hypotéke síce zvýšenie úroku na 5 % prinesie mesačnú splátku 748 eur, ale štát podľa prijímaného zákona preplatí 150 eur a tak bude klient reálne každý mesiac splácať len 598 eur, čo je o dosť menej ako v prípade štvorpercentného úroku v tej druhej banke, kde by bola mesačná splátka 676 euro.
No a čo sa stane, čo bude výsledok? Dneska sme o tomto debatovali aj na výbore a debatovali sme aj so samotným ministerstvom. Áno, politickú objednávku plnia, takže taký je aj ich názor, ale fakt je dôležité, čo to spôsobí. A teda buď to spôsobí drahšie hypotéky alebo nehnuteľnosti. Takže pri takto nastavenom systéme sa banky nemusia báť razantnejšie zdražieť hypotéky. Klienti im pre snahu získať štátny príspevok neodídu k lacnejšej konkurencie, konkurencii, preto výsledok štátnej regulácie bude s veľkou pravdepodobnosťou práve zdraženie hypoték. No, teraz sa môžme na to pozrieť, veď okej. Vládna koalícia už môže to ešte opraviť. Debatovali sme o tom na výbore, počulo to ministerstvo, takže, takže teoreticky môže byť tento návrh opravení, opravený tak, aby teda boli do toho zahrnutí aj tí, čo pre, pre sú, do pomoci boli zahrnutí tí, čo presúvajú hypotéku.
Lenže ani takáto úprava by nezostala bez následkov, pretože súčasné zdražovanie hypoték má aj jeden pozitívny jav, a tým je pokles cien nehnuteľností. Už tu bola debata, a myslím, že všetci vnímate, že tie nehnuteľnosti klesli. Ceny starších bytov v niektorých prípadoch od leta minulého roku padli o desaťtisíce eur a zbytočne skorý koniec tohto trendu môže prísť v prípade, ak sa štát rozhodne finančne podporiť aj nové zmluvy a umelo tým zvýši dopyt po hypotékach. Takýto vývoj s veľkou pravdepodobnosťou prinesie zvyšovanie cien bytov aj domov. Väčšina klientov bánk nepotrebuje pomoc so splácaním hypoték. Peniaze požičané za účelom nadobudnutia nehnuteľnosti má problém vrátiť len jeden zo sto klientov. Hypotéky aj spotrebiteľské úvery dosahujú pozitívne historické rekordy podielov zlyhaných úverov. Tak ako sme tu už dnes spomínali, pri hypotékach sa takmer celý rok udržujú na 1,1 % spod... zlyhaných spotrebiteľských a pri spotrebiteľských úveroch je to okolo 6,9 %. Prítok nových zlyhaných úverov je približne stabilný a nenaznačuje žiadnu zmenu trendu, konštatuje v správe finančná, v správe o finančnej stabilite Národná banka Slovenska.
Čiže inými slovami, klienti nemajú problém splácať svoje záväzky a nie je dôvod nechať všetkých daňových poplatníkov splácať časť ich hypoték. Čiže toto je pohľad verejnosti. A v skratke povedané, ešte raz, toto spôsobí rast úrokov, toto spôsobí zdraženie hypoték, dokonca aj pre tých, ktorí nebudú mať žiadny nárok na štátnu pomoc alebo, alebo z toho teda vypadnú akýmkoľvek spôsobom, a vo finále sa stane to, že štátnou reguláciou naša ľavicová vláda viac pomôže bankám a klient, občan zostane zasa na konci a bude musieť platiť viac. Aj ten, ktorý nedostane žiadnu štátnu pomoc.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi ešte sa teda vyjadriť k prerokovávanému návrhu zákona a ja začnem reakciou vlastne na pána ministra, ktorú spomenul v úvodnom slove, že vlastne teda nebudú prijímať nových zamestnancov, aleže majú zamestnancov z nejakého končiaceho projektu. (Reakcia navrhovateľa.) Nateraz, okej. No každopádne keď sa pozrieme na samotnú, samotné znenie zákona, respektíve na, na, na tie dopady, tak tam vidíme, že skutočne to celé bude stáť na zamestnancoch, na ich mzdách 5 mil. ročne plus 1,7 mil. na materiálovo-technické zabezpečenie a plus ďalšie stotisíce na zabezpečenie nových informačných systémov a ďalšie veci. No a z tohto pohľadu je ale jedno, že či sú to že noví zamestnanci, alebo existujúci zamestnanci, proste prišla nová agenda, ktorú bude musieť podľa dopadov obsluhovať 300 zamestnancov, lebo to je ekvivalent 5 mil. na mzdových nákladoch.
No a teraz vlastne ja zároveň teda budem reagovať na pána ministra a verím, že mi potvrdí, lebo nikde to zatiaľ napísané nebolo, ale teda koalícia to hovorí, že teda plánujete prepustiť 5 % štátnych zamestnancov ako teda formu konsolidácie formu šetrenia. Je tak, pán minister? Tak, no a teraz vlastne pán minister teda mal elegantnú šancu, pretože teda končil nejaký projekt, nejakí zamestnanci vlastne nemali prácu a v podstate bezbolestne mohol začať plniť sľub, teda ku ktorému sa hlásia, a to som ja veľmi rád, že sa hlásia, a vlastne teda mohli byť prepustení, no keďže nemajú prácu, sú prebytoční, to sa deje v súkromnom sektore na dennej báze. Ste firma, ktorá musí sledovať každé euro, nemáte zákazky, máte zamestnancov, no zamestnanci musia odísť. Takže tuto vlastne namiesto, aby tí zamestnanci odišli, tak sa im vytvorila nová agenda, nový projekt na najbližšie štyri roky a teda ja poviem, že fakt ministerstvo krúžkov.
No toto je zaujímavé aj z toho globálneho pohľadu, že, a to zasa vládu chválim, že teda chcú znížiť počet štátnych zamestnancov alebo verejných zamestnancov o 5 %, pretože to je jeden zo základných problémov slovenskej ekonomiky. V prvom rade to, že máme veľmi vysoký podiel zamestnancov pracujúcich v štátnom sektore. A ešte je to umocnené jednou vecou, ktorá sa deje, že priemerná mzda vo verejnom sektore, inak to je sektor, ktorý neprodukuje novú hodnotu, iba teda ju spotrebúva, aj keď, samozrejme, robia veľa, veľa spoločensky dôležitých vecí, ale teda priemerná mzda je tam vyššia ako je priemerná mzda v súkromnom sektore. To znamená, že deje sa to, že tá práca pre verejný sektor je zaujímavejšia a lepšie platená a vlastne ten sektor vysáva dlhodobo zamestnancov zo súkromnej sféry. Toto, samozrejme, sa nedá dlho vydržať a aj preto kritizujem tento zákon, lebo mohol slúžiť presne opačne. Aby už teda tých verejných zamestnancov bolo o niečo menej. No ale to je teda jedna rovina.
Druhá rovina je, na ktorú by som sa chcel zamerať, a je to, aby aspoň takto prenesene mojimi ústami bolo počuť aj odborný sektor, proste ktorý teda má tiež výhrady voči tomuto zákonu, voči pomoci, tejto forme pomoci pri hypotékach a jednoducho pre to rýchle skrátené legislatívne konanie jednoducho nemajú šancu sa nikde vyjadriť, takže ja si dovolím vlastne takto prečítať pohľad, pohľad aj tohto odborného sektora.
No a tá realita je, že zásahom do hypoték vláda nechtiac, možno chtiac, ale nechtiac pomôže bankám, pretože klienti už tak ľahko neprejdú ku konkurencii. Domáce finančné domy stále predávajú relatívne lacné úvery na bývanie. Slovenská sadzba bola v septembri 2023 na úrovni 3,92 %. Oproti priemeru za celú eurozónu je to o jednu stotinu percentuálneho bodu nižšia hodnota. Stále dobré postavenie je však ešte lepšie vidieť pri porovnaní s inými krajinami. Len v šiestich štátoch platiacich eurom si ľudia požičajú na vlastnú strechu nad hlavou lacnejšie ako na Slovensku. Naopak drahšie hypotéky sú až v trinástich, aj toto ukazuje, že ako nezmyselné je riešiť to takto za použitia verejných zdrojov. Za, no a aby sme teda vedeli, za sadzby tesne pod šiestimi percentami sa predávajú úvery na bývanie v Litve, Lotyšsku a Estónsku. To sú teda tri najdrahšie krajiny Únie z hľadiska úverov na bývanie. Možno môžem povedať ešte ďalšie. Takže Cyprus má okolo úrovne 5 % a z tej druhej strany najnižšie, najnižšie náklady na bývanie má dnes Malta, potom Francúzsko niekde nad úrovňou 3,5 %, Chorvátsko, Belgicko, Španielsko, Rakúsko a teda potom Slovensko s tými 3,97 % priemernou hodnotou.
No a teraz, na európske pomery stále dobré slovenské postavenie nie je dielom náhody a, samozrejme, ani filantropického prístupu domácich bánk. Za ich správaním stoja obavy, že príliš razantné zvýšenie úrokových sadzieb prinúti klientov odísť k lacnejšej konkurencii. Zo zákona môžu ľudia bez problémov vymeniť banku v deň ukončenia fixácie úrokovej sadzby. Pôvodná banka im v tom nemôže brániť sankčnými úrokmi alebo poplatkami. A tu je to riziko štátnej regulácie.
Predstavme si, že klient spláca tridsaťročnú hypotéku vo výške 150-tisíc euro. Prvých päť rokov bola pôžička úročená jednopercentnou sadzbou. Zaokrúhlene predstavuje mesačná splátka sumu 483 eur. Po piatich rokoch splácania klesne výška istiny, istiny zo 150-tisíc eur na 128-tisíc eur. Zároveň sa banka rozhodne zvýšiť úrok z jedného na päť percent. V takomto prípade mesačná splátka preto stúpne o 265 euro na celkových 748 eur. Klientovi sa takýto rast bude zdať príliš prudký, rozhodne sa preto využiť akciovú ponuku konkurencie a svoju hypotéku prenesie do banky so štvorpercentným úrokom. Pri takto vysokej sadzbe mu mesačná splátka stúpne o 193 eur na 676 eur. Samotné prenesenie prebehne tak, že v drahšej banke sa ukončí úverová zmluva vyplatením dlžnej zmluvy za peniaze získané uzatvorením novej hypotéky. Tento technický detail bude mať od nového roka zásadný význam. Štát plánuje pomáhať so splátkami hypoték len pri existujúcich zmluvách, na nové sa takáto zmluva, takáto pomoc nebude vzťahovať. Z tohto dôvodu prestane byť pre ľudí zaujímavé prenášať hypotéky do bánk s nižšími úrokmi, tie sú totiž brané ako nové zmluvy. Prechodom ku konkurencii s nižšími úrokmi stratia klienti bánk nárok na štátnu podporu. Štátna pomoc má byť zároveň štedrejšia ako úspora zo získania nižšieho úroku. Pri spomínanej hypotéke síce zvýšenie úroku na 5 % prinesie mesačnú splátku 748 eur, ale štát podľa prijímaného zákona preplatí 150 eur a tak bude klient reálne každý mesiac splácať len 598 eur, čo je o dosť menej ako v prípade štvorpercentného úroku v tej druhej banke, kde by bola mesačná splátka 676 euro.
No a čo sa stane, čo bude výsledok? Dneska sme o tomto debatovali aj na výbore a debatovali sme aj so samotným ministerstvom. Áno, politickú objednávku plnia, takže taký je aj ich názor, ale fakt je dôležité, čo to spôsobí. A teda buď to spôsobí drahšie hypotéky alebo nehnuteľnosti. Takže pri takto nastavenom systéme sa banky nemusia báť razantnejšie zdražieť hypotéky. Klienti im pre snahu získať štátny príspevok neodídu k lacnejšej konkurencie, konkurencii, preto výsledok štátnej regulácie bude s veľkou pravdepodobnosťou práve zdraženie hypoték. No, teraz sa môžme na to pozrieť, veď okej. Vládna koalícia už môže to ešte opraviť. Debatovali sme o tom na výbore, počulo to ministerstvo, takže, takže teoreticky môže byť tento návrh opravení, opravený tak, aby teda boli do toho zahrnutí aj tí, čo pre, pre sú, do pomoci boli zahrnutí tí, čo presúvajú hypotéku.
Lenže ani takáto úprava by nezostala bez následkov, pretože súčasné zdražovanie hypoték má aj jeden pozitívny jav, a tým je pokles cien nehnuteľností. Už tu bola debata, a myslím, že všetci vnímate, že tie nehnuteľnosti klesli. Ceny starších bytov v niektorých prípadoch od leta minulého roku padli o desaťtisíce eur a zbytočne skorý koniec tohto trendu môže prísť v prípade, ak sa štát rozhodne finančne podporiť aj nové zmluvy a umelo tým zvýši dopyt po hypotékach. Takýto vývoj s veľkou pravdepodobnosťou prinesie zvyšovanie cien bytov aj domov. Väčšina klientov bánk nepotrebuje pomoc so splácaním hypoték. Peniaze požičané za účelom nadobudnutia nehnuteľnosti má problém vrátiť len jeden zo sto klientov. Hypotéky aj spotrebiteľské úvery dosahujú pozitívne historické rekordy podielov zlyhaných úverov. Tak ako sme tu už dnes spomínali, pri hypotékach sa takmer celý rok udržujú na 1,1 % spod... zlyhaných spotrebiteľských a pri spotrebiteľských úveroch je to okolo 6,9 %. Prítok nových zlyhaných úverov je približne stabilný a nenaznačuje žiadnu zmenu trendu, konštatuje v správe finančná, v správe o finančnej stabilite Národná banka Slovenska.
Čiže inými slovami, klienti nemajú problém splácať svoje záväzky a nie je dôvod nechať všetkých daňových poplatníkov splácať časť ich hypoték. Čiže toto je pohľad verejnosti. A v skratke povedané, ešte raz, toto spôsobí rast úrokov, toto spôsobí zdraženie hypoték, dokonca aj pre tých, ktorí nebudú mať žiadny nárok na štátnu pomoc alebo, alebo z toho teda vypadnú akýmkoľvek spôsobom, a vo finále sa stane to, že štátnou reguláciou naša ľavicová vláda viac pomôže bankám a klient, občan zostane zasa na konci a bude musieť platiť viac. Aj ten, ktorý nedostane žiadnu štátnu pomoc.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.12.2023 12:10 - 12:25 hod.
Marián Viskupič
Ďakujem pekne, pani kolegynke Vaľovej za reakciu. No dobre, tak 69 miliárd, len aby ste vedeli, že 46 už bolo, keď ste to tu odovzdali, hej, ten nárast je veľký, súhlasím. Ale ďalšia vec ešte. Desať miliárd z toho sa ešte neminulo, pretože teda sú na účtoch štátu, to je ďalšie len spresnenie. Takže, ale, pani Vaľová, veď vy ste tu sedeli, vy si to pamätáte, ja som tu kritizoval toto stále, SaS-ka to isté. Veď my sme z tej vlády po dva a pol...
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani kolegynke Vaľovej za reakciu. No dobre, tak 69 miliárd, len aby ste vedeli, že 46 už bolo, keď ste to tu odovzdali, hej, ten nárast je veľký, súhlasím. Ale ďalšia vec ešte. Desať miliárd z toho sa ešte neminulo, pretože teda sú na účtoch štátu, to je ďalšie len spresnenie. Takže, ale, pani Vaľová, veď vy ste tu sedeli, vy si to pamätáte, ja som tu kritizoval toto stále, SaS-ka to isté. Veď my sme z tej vlády po dva a pol roku odišli práve hlavne kvôli nezodpovednému hospodáreniu, kvôli šafáreniu, kvôli rozdávaniu. My sme odtiaľ odišli. To môžme kritizovať spoločne.
No a čo sa týka I. a II. pilier. Viete, jasné, v I. pilieri sa dôchodok valorizuje, áno, v II. sa vám tiež zhodnocuje, to by malo byť akože plus-mínus porovnateľné. Dokonca by mohol ten II. sa aj viac, ale tam je jedna vec do budúcna. Viete, valorizuje sa a bude sa valorizovať, keď je z čoho. Jedného dňa z čoho nebude a potom to bude ako v Grécku, keď zo dňa na deň sa nieže valorizovali tie dôchodky, ale boli o 30 % nižšie. Toto je ten problém, pani Vaľová, že teraz to funguje, lebo dnes Husákove deti, my všetci pracujeme. Dnes ten pomer pracujúcich Slovákov a tých, ktorým tie dôchodky platíme, je výhodný. Ale to sa začne meniť a potom, potom už to jednoducho stále menej ľudí sa bude skladať na stále viac dôchodkov z I. piliera. A to jednoducho už potom sa nebude volať valorizácia, ale skôr znižovanie dôchodkovej náhrady, lebo na to nebude.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
No a čo sa týka I. a II. pilier. Viete, jasné, v I. pilieri sa dôchodok valorizuje, áno, v II. sa vám tiež zhodnocuje, to by malo byť akože plus-mínus porovnateľné. Dokonca by mohol ten II. sa aj viac, ale tam je jedna vec do budúcna. Viete, valorizuje sa a bude sa valorizovať, keď je z čoho. Jedného dňa z čoho nebude a potom to bude ako v Grécku, keď zo dňa na deň sa nieže valorizovali tie dôchodky, ale boli o 30 % nižšie. Toto je ten problém, pani Vaľová, že teraz to funguje, lebo dnes Husákove deti, my všetci pracujeme. Dnes ten pomer pracujúcich Slovákov a tých, ktorým tie dôchodky platíme, je výhodný. Ale to sa začne meniť a potom, potom už to jednoducho stále menej ľudí sa bude skladať na stále viac dôchodkov z I. piliera. A to jednoducho už potom sa nebude volať valorizácia, ale skôr znižovanie dôchodkovej náhrady, lebo na to nebude.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie v rozprave 7.12.2023 11:40 - 11:55 hod.
Marián Viskupič
Už áno. Dobre. Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte teda aj mne vystúpiť ku predloženému balíčku zákonov zvanému lex konsolidácia.
Vláda sľúbila pred voľbami modré z neba. Sľúbila pečené holuby, mannu nebeskú, raj na zemi, len teda vtedajší, vtedajší... (rečník si odkašľal), pardon, len teda pred voľbami zabudli voličom povedať, že to nebude zadarmo. Treba uznať, že táto...
Zobrazit prepis
Vláda sľúbila pred voľbami modré z neba. Sľúbila pečené holuby, mannu nebeskú, raj na zemi, len teda vtedajší, vtedajší... (rečník si odkašľal), pardon, len teda pred voľbami zabudli voličom povedať, že to nebude zadarmo. Treba uznať, že táto...
Už áno. Dobre. Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte teda aj mne vystúpiť ku predloženému balíčku zákonov zvanému lex konsolidácia.
Vláda sľúbila pred voľbami modré z neba. Sľúbila pečené holuby, mannu nebeskú, raj na zemi, len teda vtedajší, vtedajší... (rečník si odkašľal), pardon, len teda pred voľbami zabudli voličom povedať, že to nebude zadarmo. Treba uznať, že táto stratégia bola úspešná a všetky tri strany súčasnej koalície, ktoré, ktorí túto stratégiu pred voľbami používali, uspeli. Dnes už je vidieť realitu trochu viacej, vláda plní sľuby, ktoré teda pred voľbami dala, či už sú to tie dôchodky, pomoc s hypotékami, ďalšie veci, ale teda už aj riešia, ako nájsť peniaze na svoje sľuby. No a nevymysleli nič iné než jednu jedinú existujúcu možnosť, a teda, že to všetko, čo ľudia dostanú, sa na to ľudia musia aj zložiť, jednoducho, že si to ľudia musia zaplatiť.
Možno vás napadne, že prečo jedna jediná možnosť, veď stále je tu možnosť sa zadlžiť, to ako druhá možnosť. No a je to jedna jediná možnosť preto, pretože v celej tejto rozprave zaniká, že vláda sa, samozrejme, bude musieť zadlžiť aj v budúcom roku kvôli bežnej realite fungovania štátu, hej? My tu proste rozprávame ako by ten 1,5-miliardový balíček vyriešil všetko. Jednoducho nie je to tak, ako sa to snaží pán minister prezentovať, že týmto balíčkom opraví štát a že všetky, všetky problémy budú vyriešené. Realita je iná. Práve schvaľovaným balíčkom koalícia len našla zdroje na plnenie svojich sľubov. Všetky ostatné existujúce problémy štátu zostávajú a aj keď nepoznám návrh rozpočtu, nebol ešte zverejnený, ich cenovka bude minimálne 7 miliárd deficitu v roku 2024. Sedem miliárd deficitu v budúcom roku. Realita je, že už doteraz k vysokým odvodom, daniam, poplatkom si týmto balíčkom vláda berie od firiem a občanov ďalších 1,5 miliardy navyše a k tomu nás, samozrejme, všetkých zadlží o ďalších sedem miliárd len za jeden jediný rok, čo teda budeme platiť my a budú to platiť aj naši deti a určite aj vnukovia.
Treba možno len ďalšie porovnanie. Už dnes Slovensko tento rok zaplatí za splátky nášho dlhu niečo medzi 1,2 až 1,3 miliardami eur už dnes. Keď to zadlžovanie bude pokračovať a, bohužiaľ, bude pokračovať, zatiaľ tomu nič nenasvedčuje, že by nepokračovalo, v roku ´25 to môže by 2,5 miliardy eur len za splátky dlhov. Za to mohli byť nové nemocnice, za to mohli byť škôlky, školy, za to mohli byť opravené cesty. Fakt toto si treba, treba uvedomovať. Áno, ja na toto upozorňujem stále, ja som tu stál a toto som hovoril či ministrovi Hegerovi, či ministrovi Matovičovi, jednoducho toto zadlžovanie spôsobuje problémy. A áno, hovoril som to aj pánovi ministrovi Kamenickému, pretože ani vtedy vláda nerobila maximum preto, aby sa krajina nezadlžovala. Fakt v dobrých časoch nám aj tak dlh rástol.
No ale každopádne aj vďaka prijímaným opatreniam, ktoré masívne poškodia slovenskú ekonomiku, budú naše problémy v ďalších rokoch ešte vyššie a s nimi znovu a znovu vysoký deficit a rastúci verejný dlh. Toto je realita ktorú ča... ktorá čaká Slovensko. Nie sme brunejský sultanát a je vysoko pravdepodobné, že ani nebudeme, oveľa skôr bude platiť to, čo už dávno hovorila Margaret Thatcher, že problém socialistov je v tom, že jedného dňa sa im minú aj peniaze iných ľudí. Vláda sa rozhodla zdaniť a spoplatniť všetko, čo sa hýbe. Jedná sa o najvyšší balík zvyšovania daní v celej doterajšej slovenskej tridsaťročnej histórii. V celej.
No a tento balík bude mať tri základná konzekvencie. V konečnom dôsledku každú uvalenú daň, každý poplatok zaplatí konečný spotrebiteľ, teda občan. Druhá konzekvencia, vyššie dane a odvody berú tvorcom hodnôt dostupné finančné zdroje, spomaľujú ekonomickú aktivitu, znižujú konkurencieschopnosť ekonomiky a špeciálne na Slovensku a špeciálne teraz u stále vyššieho počtu mladých ľudí to posilňuje rozhodnutie odísť do zahraničia či už študovať, pracovať, ale jednoducho spojiť svoj život so životom v krajine, ktorá má šancu na nejakú rozumnú budúcnosť. Z toho, čo sa tu deje, to Slovensko nie je.
No a vyššie dane spôsobujú tiež viac daňových podvodov, samozrejme, vyššia daň, vyššia motivácia robiť daňový podvod, viac agresívnej daňovej optimalizácie, viac šedej ekonomiky a je potrebných aj viacej ľudských a finančných zdrojov na kontrolu stále zložitejšieho systému. Populistické sľuby SMER-u, HLAS-u a SNS tak zaplatia ľudia a zaplatia ich aj voliči koalície. Bolo by dobré, keby si to ľudia uvedomili. Aj za to je fajn, že táto diskusia tu prebieha. Najhoršia kombinácia je zvyšovanie daní kvôli financovaniu plytvania vo výdavkoch a presne toto sa deje.
Teraz sa skúsim konkrétne pozrieť na, na teda jednotlivé veci, čo všetko bolo naordinované.
Takže v zákone o súdnych poplatkoch vláda zvyšuje množstvo rôznych súdnych poplatkov, napríklad asi každý vníma poplatok za register trestov a kopu ďalších poplatkov. Tu je len ľahká a jasná otázka, že teda na koho to smeruje. Poplatky platia mimozemšťania, lebo niekto iný nie, poplatky platia ľudia, aj tie súdne, takže toto je jasný a priamy náklad pre ľudí. Áno, aj pre firmy, ale áno, aj pre ľudí. Vláda robí určité zmeny aj v zákone o stavebnom sporení, ale na to, tomu sa nebudem venovať.
No, zákon o štátnych sviatkoch. Tu skutočne, kolegovia, pochválim, pochválim pána ministra, pochválim vládu, vláda totižto ide robiť zmenu, že v štátny sviatok, ktorý teda zostane, Deň ústavy, ale už nebude dňom pracovného pokoja, ale bude bežným pracovným dňom, toto je jedno z mála, možno jediné opatrenie, ktoré ide správnym smerom, ktoré áno, zoberie ľuďom deň voľna, všetko dopadá na ľudí, tak to je, ale toto zároveň, že dopadá na ľudí, neničí konkurencieschopnosť, neničí, neničí schopnosť krajiny fungovať, práve naopak. Toto je nový pracovný deň, v tomto pracovnom dni sa vygeneruje nejaká pridaná hodnota, z tej pridanej hodnoty, samozrejme, v dane a odvodoch, poplatkoch, proste sa niečo dostane do štátu a zároveň proste budú naše firmy konkurencieschopnejšie. A zároveň tie, ktoré musia pracovať aj deň v dňoch pracovného pokoja, napríklad ako zdravotníctvo, tak jednoducho zaplatia menej, pretože teda bude to bežný pracovný deň. Áno, aj toto zoberie vo finále ľuďom, áno, ale zároveň toto nezničí ekonomiku, práve naopak, zároveň to jednoducho pomôže. Takže toto je opatrenie, ktoré chválim. Ak pán minister počúva, pán minister, chválim ťa.
Správne zákon, zákon o správnych poplatkoch. Tak takisto no, asi čo čakáme, samozrejme takmer každý poplatok, aký tam je, sa ide zvyšovať. Sú to, ja neviem, asi dvadsať strán rôznych poplatkov, ktoré sa idú zvyšovať, plus teda sú tam aj také veci, ktoré sa napríklad ani nezdajú, ale teda jednu vytiahnem. Úplne správne bolo doteraz, že keď ste teda nejaký správny poplatok išli zaplatiť elektronicky, čo zasa znižuje náklady štátu, lebo nemusí tam niekto stáť, kto to od vás zoberie, vypisuje čokoľvek, proste správne, tak tam bola 50-percentá, ten 50-percentné zníženie sadzby, aby tá motivácia bola, super. Zároveň to ale bolo, že teda tá maximálna hodnota tej zľavy z akéhokoľvek poplatku je 70 euro. Čiže 50 % platilo, ale jednoducho vo finále to mohlo byť najviac 70 eur, pardon, 50 % platilo, ale mohlo to byť najviac 70 euro. Nuž tak ešte aj toto sa zníži, tak teraz už tá maximálna suma môže byť už len 50 euro, hej? Takže aj takto sa dajú vlastne zasa oberať ľudia o peniaze. Zasa, ešte raz to spomeniem, ani správne poplatky neplatia mimozemšťania, ľudia ich platia. (Rečník si odkašľal.) Pardon.
No a jedna z najzložitejších vecí, ono je to spojené, samozrejme, zákon o sociálnom poistení, ale teda hlavne zákon o starobnom dôchodkovom poistení, kde teda prichádza k trvalému zníženiu sadzby povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie z 5, 5 % na 4 % vymeriavacieho základu sporiteľa. Čo to znamená? Znamená to, že, koľko, necelé dve, dva milióny sporiteľov v II. dôchodkovom pilieri tam jednoducho sa im tam bude posielať menej peňazí, no ročne je to okolo v tomto momente 300-310 miliónov eur. Toto je nielenže zdraženie niečoho, toto je v prvom rade normálne že obratie ľudí o ich majetok. Takto sa to kľudne dá nazvať. To normálne že nech vaši voliči počujú. To boli peniaze, ktoré z ich práce išli na ich osobný účet, z ktorého budú mať jedného dňa dôchodok. No a áno, keďže tam pôjde menej peňazí, no tak, samozrejme, ten ich dôchodok bude nižší, ako mohol byť. Proste priamo ste obrali ľudí o peniaze. Takto to je. Áno, možno bude faktická, preto hovorím, že je to spojené proste zákona o starobnom poistení. Áno, veď bude vyššia náhrada z I. piliera, toto platí dnes. Ale bude vyššia náhrada z I. piliera, ak v budúcnosti v tom I. pilieri bude dostatok peňazí, toto si treba uvedomiť. Ľudia, to, čo mal v II. pilieri, bol jasne jeho dôchodok, nech sa deje, čo sa deje. Z prvého to buď dostanú alebo nedostanú, hej. To, to, to je veľký problém.
Zároveň je ďalšia vec, že tieto všetky zmeny, áno, pani Vaľová sa usmieva a ja rozumiem, prečo sa usmieva, aj ja sa usmievam, toľko zásahov je do toho II. piliera a vždy keď sa proste dostane ľavica, tak vždy robí kroky k tomu, aby ho obmedzila, urobila ho menej výhodným, znehodnotila ho, vyhnala odtiaľ ľudí, vyštvala odtiaľ ľudí. Jednoducho tých asi desať miliárd euro, ktoré je tam dnes nasporených, to je veľa peňazí, ono by to veľa problémov vyriešilo, alebo veľa rôznych populistických vecí zaplatilo. Áno, vláda v tomto momente teda nevyskočila si naňho tak ako na špeciálnu prokuratúru, že rovno zrušiť II. pilier, ale aj tento zásah je vážnejší než sa na prvý pohľad zdá. Skutočne z päť a pol na štyri, pričom, samozrejme, ten zákonný stav bol, že sa to malo postupne o štvrť percentuálneho bodu zvyšovať, takže vlastne to, to tá škoda pre občana pre budúci rok bude ešte vyššia, pretože budúci rok by tam nemal 5,5-percentný odvod, ale 5,75 percenta a na ten ďalší už 6. Takže toto, toto sa udialo a toto treba jasne dvom miliónom sporiteľov v II. pilieri povedať. No.
Minimálna daň. Prechádzam k zákonu... (rečník si odkašľal), pardon, prechádzam k zákonu o dani z príjmov, ktorý teda obsahuje znovuzavedenie takzvanej tej daňovej licencie, znovuzavedenie určitej dane, ktorú musí zaplatiť každá, každá, každá firma jednoducho bez ohľadu na to, či má zisk alebo stratu. Áno, samozrejme, zasa sú nejaké daňové úniky, sú firmy, ktoré teda robia všetko preto, aby nezaplatili dane, tento fakt tu je, to je samozrejmé. Na to máme finančnú správu, aby robila všetko preto, aby zamedzovala daňovým únikom, to je v poriadku. Ale zaťažiť každú jednu firmu, každú jednu firmu proste daňou, veď tie firmy sú v rôznom, rôznom čase ich života proste. Firma v druhom, v treťom roku robí čokoľvek iné len nie zisk a toto jej proste znovu vytvorí proste ďalší náklad, ďalšiu finančnú záťaž, jednoducho možno to bude viesť, a som presvedčený, že viacero firiem proste ohlási svoju likvidáciu. A nebudú to firmy, ktoré možno boli len obálky alebo boli prázdne. Môže to byť kopa firiem, ktoré sa fakt boria s existujúcim systémom, robia čokoľvek a vzdajú to. Ako ja použijem príklad. Malá čajová firmička, proste robí tam, robí tam majiteľka, zamestnáva aspoň na pol úväzku zamestnankyňu, robí všetko preto, aby, aby ju dokázala zamestnávať, aby poplatila všetky veci štátu, aby toho 25. zaplatila tú dépeháčku a jednoducho bum, a má, dovolí si mať obrať nad 50-tisíc, tak bum ďalších 960 euro jej treba zaplatiť. Popritom, samozrejme, že čaká, že keď tú svoju produkciu dá do nejakého veľkého reťazca, že jej zaplatia po piatich mesiacoch, ale to sa jej nepýta daňový úrad, kedy musí zaplatiť dépeháčku, tam je termín jasný. Takýchto firiem sú tisícky na Slovensku, mladí ľudia, ktorí začali, ja neviem, používajú proste rôzne, rôzne tieto sociálne siete, proste rôzne shopy, obchodíky šijú, varia, pečú, vyrábajú čokolády, čaje, čokoľvek. Týmto všetkým to môže veľmi, veľmi ublížiť. Samozrejme, a to poviem neskôr.
Takže toto si fakt treba uvedomovať a tento príklad, čo som použil. No tak môže sa stať, táto majiteľka, samozrejme, štát nič nestojí, práve opačne, platí si zdravotné, sociálne, proste niečo zarobí, živí rodinu, zamestnáva jedného, jedného zamestnanca, prípadne možno nejakého brigádnika. No môže sa stať to, že ten zamestnanec už zamestnanec nebude, môže byť nezamestnaný, zrazu sa stal zamestnancom štátu a to isté sa môže stať aj tej, tej majiteľke. Proste zavrie tú firmu a keď si nenájde prácu, no tak zasa to bude stáť ďalšie peniaze. Namiesto toho, že tvorila hodnoty pre, pre tú krajinu.
Pár slov poviem aj k tabakovým výrobkom, k alkoholu a použijem to tretíkrát. Neuveríte, mimozemšťania nepijú ani alkohol a ani, ani nefajčia cigarety. Možno áno, len o tom nevieme. Čiže táto daň zasa len ľudia a ani nie tí zlí pravičiari s veľkými platmi, opačne, robotníci, jednoducho fakt tí horšie situovaní ľudia, chudobnejší, no jednoducho život je ťažký a je a to poviem odtiaľto, je ten život ťažký, no tak si ho spríjemňujú aj tým alkoholom, aj tými cigaretami. No budú platiť zasa viacej, zasa budú platiť viacej, aj voliči strany SMER, aj voliči strany HLAS. Zasa aby to vyznelo celé. Nie je, ja nehovorím, že nemá byť žiadna spotrebná daň, je, nie je malá a myslím si, že jej sadzba je okej, jej ďalším zvyšovaním sa vám vôbec nemusí stať to, čo, čo jednoducho dúfate, že budú vyššie príjmy štátu. Ono totižto, zasa ako som povedal, bude čierna výroba, bude pašovanie, bude šedá ekonomika, nedajbože zasa nejaké metanolové kauzy, jednoducho zasa to môže aj všetky tieto veci spôsobiť.
Plus ešte jedna vec. Myslím si, že aj všetci členovia finančného výboru dostali informáciu a veľmi by som bol rád, keby to koalícia zapracovala, tak ako je to nastavené, tak jednoducho nevedia, výrobcovia tabakoví nevedia garantovať, že to dokážu urobiť, tam sú následnosti. Musíte mať novú škatuľku s novým teda tým QR kódom, s novým označením. Tie prechodné doby a nástupy sú tak krátke, že to nevedia zrealizovať. Čiže aj takto apel na vládnu koalíciu, keby skúsila to posunúť. Je to tam mesiac, dva, myslím si, že to viac zasa by už to pomohlo, takže aj toto, toto je, je dôležité.
Možno jednu vec ešte k tým správnym poplatkom. No len aby si všimli ľudia a chcem ukázať, aký je ten štát zase raz nenažratý. Dnes čo sú tie značky, ja som prišiel s novelou, kde teda aj dokonca už sa ešte ľahšie robia špeciálne značky, lebo máte na to všetkých sedem znakov, ľudia, firmy to začali využívať, aby mali označenie svojej firmy, čokoľvek. Štát má z toho peniaze, tá značka je podstate drahšia, a to je správne. Proste štát ponúka službu, ktorá je o ňu záujem, okej, tak si to zaplatili ľudia, firmy a majú to. No stojí to 166 euro, čo si myslím, že náklady na výrobu sú nech tých dvoch značiek asi 10 euro, plus nech je kuriér ďalších 10, čiže asi 20 euro, keby nejaký zisk ďalších 20, takže 40 by bolo primerané, je 166. Ehm, nestačí, treba 250. Takže to štát proste teraz v tomto balíčku ide zvýšiť na 250. Tak však je o službu záujem, sme monopol, dajme ju ešte väčší. Jednoducho musí byť nejaká zdravá miera. Viete, čo sa stane? Že tých 166 euro si každý k tomu autu povie, to je okej, zaujímavé, budem mať označené firemné autá, názov firmy a začnem od jednotku, ja neviem, po koľko mi vyjde, akokoľvek, alebo polovičke človek kúpi, bude tam mať meno. No už 250 euro je zasa dosť vážne zvýšenie, ako ne, takto sa to nedá. Fakt štát musí, musí mať mieru. Veď to sú naši občania, nie dojné kravy.
No tak zdravotné odvody. Dokonca ešte aj zo strany SMER-u, ale určite HLAS-u som počul, že vnímajú, že odvodové zaťaženie na Slovensku je fakt vysoké a treba nájsť cestu, ako ho znížiť. Sme, myslím si, že druhá krajina Únie, od konca samozrejme, keď sa bavíme o odvodovom zaťažení. Proste fakt to máme extrémne vysoké a robí to problém. Robí nám to jednoducho problém. Naša pracovná sila je týmto proste strašne drahá a nekonkurencieschopná. Tak človek by čakal, že teda bude sa niečo hľadať, nájde sa, niečo sa myslí. No vymyslelo sa. Zdravotné odvody sa zvyšujú, hej, o jedno percento, čiže na strane zamestnávateľa, ja to prečítam, aby som bol presný. Čiže zamestnávateľ z 10 % na 11, ak zamestnáva, myslím, že 20 %, ak si dobre pamätám, osôb so zdravotným postihnutím, tak je to späť na 5,5, každopádne zvýšenie. Pre samostatne zárobkovú činnú osobu zo 14 na 15, pre samoplatiteľa zo 14 na 15. Zasa to sú tí najzraniteľnejší, to sú tí, čo som tu spomínal, to je, to je tá firmička, čo vyrába čaje, čo vyrába, ja neviem, čokolády, čo vyrába čokoľvek, proste každé to jedno percento. Ja viem, poviete si, že jedno percento a treba do zdravotníctva, však treba, ale to keď sa to takto celé nasčíta, tak to môže byť presne tá posledná kvapka, ktorou sa preleje ten pohár, a jednoducho tá firma si povie, okej končím, stačí, zatváram, nedá sa to. Fakt.
No, osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach. Ja si tu pamätám onehda, možno si pamätáte, pán poslanec Vetrák, perfektný právnik, strašný ekonóm, prišiel so zásadným zvýšením, zvýšením sadzby tohto odvodu. Tiež to proste tlačil, prišiel, ale prišiel normálne v štandardnom legislatívnom konaní a výbor, keď už teda frflem predsedovi výboru, mali sme výbor, kde jednoducho som zvolal a umožnil účasť všetkým, ktorých sa to týka. Ten odvod sa týka viacerých, asi ôsmich až desiatich odvetví, na tom výbore sedelo 50 rôznych zástupcov všetkých odvetví, ktorých sa to týkalo. Ja ako predseda výboru som vyhradil open end, dokedy je diskusia, a každý proste mal právo vystúpiť. Jednoducho kde každé to odvetvie predkladateľovi, ktorý tam, samozrejme, sedel tiež, slúži mu to ku cti, však na tom výbore predkladal ten zákon, a proste bola tam tá debata, firmy, tí, tí ľudia z praxe vysvetľovali, prečo to tak je, prečo to proste jednoducho nefunguje tak, že vyššia sadzba znamená vyšší výber, že to zasa môže proste spôsobiť, spôsobiť rôzne problémy.
No a tie, tie banky, hej, už, už ten zákon sa aj volá že osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach. Áno, sú odvetvia, kde to môže mať svoj význam, prirodzené monopoly, alebo kde ten trh teda nejak dokonvergoval proste k nejakému monopolu alebo oligopolu, okej. Ale banky, akože ťažko budete hľadať proste trhový segment, ktorý i keď je veľmi, veľmi regulovaný, zároveň je veľmi, veľmi konkurenčný. Máme tu 25 bánk, ktoré si fakt reálne konkurujú. Ešte neni nedávno, keď, keď boli úrokové sadzby hypoték na Slovensku druhé najnižšie v Únii, dnes sme šieste najnižšie. Áno, sú vyššie, samozrejme, už som to tu dnes hovoril, proste veď teda máme úplne inde základnú sadzbu Európskej centrálnej banky, ale stále sú tie naše úroky šieste najnižšie v celej Únii. A to je preto, že tie banky skutočne medzi sebou konkurujú, preťahujú sa, takto to poviem, o tých zákazníkov, jednoducho ľudia si prenášajú hypotéky, refinancujú, spájajú, rozdeľujú, akože ten trh fakt funguje. Teraz teda tam dávate drakonický, drakonický odvod pre tie banky, fakt že 30 % je, je, je akože to je drsné. A bude sa znižovať, ale, ale nedožijú sa ho všetky banky. Toto, čo spôsobíte zasa, áno, prinesie vám to možno 300 miliónov, ale tie škody, ktoré to spôsobí na tom, na tom poškodení konkurencieschopnosti toho celého prostredia, tie budú násobné, už len preto, že tie banky, tie zlé banky, ako ich nazývate, proste vlastnia 60 % nášho dlhu. A budeme sa zadlžovať aj naďalej a budeme, a budeme akceptovať tie úrokové sadzby, aké nám dajú. A ony si to tam započítajú a my im ešte poďakujeme, lebo inú možnosť nemáme proste. Sedem, osem miliárd nám bude chýbať aj budúci rok. To hovorím len o novom dlhu, nie o potrebe refinancovania toho existujúceho.
A zasa, nehovorím niečo, čo teraz si tu vymýšľam ja, pozrime sa na poistný trh. Nejaký čas dozadu niekoho napadlo zo strany SMER, že teda treba dať osempercentný poistný odvod zo všetkých proste neživotných druhov poistení. Viete, čo to spôsobilo? To, že vtedy sme tiež mali, teraz nebudem hovoriť konkrétne číslo, desiatky poisťovní, ktoré si na tom trhu konkurovali a tie ceny boli okej, odvtedy nejaké zanikli, nejaké sa zlúčili, nejaké sa vyhli tejto, tejto regulácii tým, že sa z ich stali pobočky poisťovne z iného členského štátu únie. A výsledok je viete aký? Slovensko vyberá z tohoto menej daní, ľudia platia vyššie poistné a za chvíľočku budete musieť vyrábať nejakú novú reguláciu, pretože ten trh pomaly stráca tú svoju konkurenčnú schopnosť. Budete museť to vyriešiť. Toto sa stane s bankami. Dnes vyrábate problém, ktorý budete musieť riešiť, pričom by stačilo nešahať na to. To isté, čo platí k tým hypotékam. Minimálne na ne šahať aj tuná. Tých tristo miliónov, ktoré jednorazovo dostanete, je nič proti tým škodám, ktoré to spôsobí aj vašim voličom, všetkým.
No ďalšia správa možno tak ešte najviac pre občanov Slovenska, tak, alebo pre hlavne majiteľov reštaurácií, pretože už teda je všetko v poriadku, už reštaurácie sú najziskovejšie asi v celej Únii a už teda je celá ťažká doba tých nezmyselných zákazov za nami, asi to tak bude, pretože to, čo sa naveľa-naveľa tuná podarilo v minulom volebnom období presadiť, že teda reštauračné služby budú mať zníženú desaťpercentnú sadzbu dane aj na jedlá, aj na nápoje, tak aj to sa ide zrušiť. Jedlá zostanú, áno, ale znovu zvyšujete, z alkoholických nápojov sa bude platiť 20 % DPH. Zasa to v tej reštaurácii bude drahšie, zasa bude treba zaplatiť viacej štátu. Ja si len skúsim tipnúť, že sa začne predávať veľa kofoly namiesto piva. Takže oni nájdu cestu. Ale proste to celé zle, fakt celé zle. Štát z toho získa veľmi málo. Poškodí to, poškodí to tým reštauráciám. Však pozrime sa na seba. Ja si myslím, že všetci ešte stále chodíme do tých reštaurácií menej než pred tou krízou. Majú to ťažké. Zasa toto štátu to málo prinesie, ďalšiemu sektoru to veľa podporí. No hlavne, že má nové ministerstvo ten turizmus, hej. Tak teda už asi teda im je pomožené dosť, tak vlastne tú realitu treba presunúť, že už, už nepotrebujú tú zľavu. To je fakt že zbytočné.
Spomeniem možno zasa z iného súdka RTVS. Áno, urobili sme, aby boli skutočne nezávislí, 0,17 % HDP priamo z rozpočtu každý rok bez toho, aby pýtali, bez toho, aby sa podkladali vládnej moci ako, ako vedenie RTVS. No tak im do zákona dávate minimálne 0,12. No možno im aj dáte viacej, ale už ste si zasa vyrobili, že už budú musieť prísť poprosiť, už budú musieť ísť po ruke... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)
Skryt prepis
Vláda sľúbila pred voľbami modré z neba. Sľúbila pečené holuby, mannu nebeskú, raj na zemi, len teda vtedajší, vtedajší... (rečník si odkašľal), pardon, len teda pred voľbami zabudli voličom povedať, že to nebude zadarmo. Treba uznať, že táto stratégia bola úspešná a všetky tri strany súčasnej koalície, ktoré, ktorí túto stratégiu pred voľbami používali, uspeli. Dnes už je vidieť realitu trochu viacej, vláda plní sľuby, ktoré teda pred voľbami dala, či už sú to tie dôchodky, pomoc s hypotékami, ďalšie veci, ale teda už aj riešia, ako nájsť peniaze na svoje sľuby. No a nevymysleli nič iné než jednu jedinú existujúcu možnosť, a teda, že to všetko, čo ľudia dostanú, sa na to ľudia musia aj zložiť, jednoducho, že si to ľudia musia zaplatiť.
Možno vás napadne, že prečo jedna jediná možnosť, veď stále je tu možnosť sa zadlžiť, to ako druhá možnosť. No a je to jedna jediná možnosť preto, pretože v celej tejto rozprave zaniká, že vláda sa, samozrejme, bude musieť zadlžiť aj v budúcom roku kvôli bežnej realite fungovania štátu, hej? My tu proste rozprávame ako by ten 1,5-miliardový balíček vyriešil všetko. Jednoducho nie je to tak, ako sa to snaží pán minister prezentovať, že týmto balíčkom opraví štát a že všetky, všetky problémy budú vyriešené. Realita je iná. Práve schvaľovaným balíčkom koalícia len našla zdroje na plnenie svojich sľubov. Všetky ostatné existujúce problémy štátu zostávajú a aj keď nepoznám návrh rozpočtu, nebol ešte zverejnený, ich cenovka bude minimálne 7 miliárd deficitu v roku 2024. Sedem miliárd deficitu v budúcom roku. Realita je, že už doteraz k vysokým odvodom, daniam, poplatkom si týmto balíčkom vláda berie od firiem a občanov ďalších 1,5 miliardy navyše a k tomu nás, samozrejme, všetkých zadlží o ďalších sedem miliárd len za jeden jediný rok, čo teda budeme platiť my a budú to platiť aj naši deti a určite aj vnukovia.
Treba možno len ďalšie porovnanie. Už dnes Slovensko tento rok zaplatí za splátky nášho dlhu niečo medzi 1,2 až 1,3 miliardami eur už dnes. Keď to zadlžovanie bude pokračovať a, bohužiaľ, bude pokračovať, zatiaľ tomu nič nenasvedčuje, že by nepokračovalo, v roku ´25 to môže by 2,5 miliardy eur len za splátky dlhov. Za to mohli byť nové nemocnice, za to mohli byť škôlky, školy, za to mohli byť opravené cesty. Fakt toto si treba, treba uvedomovať. Áno, ja na toto upozorňujem stále, ja som tu stál a toto som hovoril či ministrovi Hegerovi, či ministrovi Matovičovi, jednoducho toto zadlžovanie spôsobuje problémy. A áno, hovoril som to aj pánovi ministrovi Kamenickému, pretože ani vtedy vláda nerobila maximum preto, aby sa krajina nezadlžovala. Fakt v dobrých časoch nám aj tak dlh rástol.
No ale každopádne aj vďaka prijímaným opatreniam, ktoré masívne poškodia slovenskú ekonomiku, budú naše problémy v ďalších rokoch ešte vyššie a s nimi znovu a znovu vysoký deficit a rastúci verejný dlh. Toto je realita ktorú ča... ktorá čaká Slovensko. Nie sme brunejský sultanát a je vysoko pravdepodobné, že ani nebudeme, oveľa skôr bude platiť to, čo už dávno hovorila Margaret Thatcher, že problém socialistov je v tom, že jedného dňa sa im minú aj peniaze iných ľudí. Vláda sa rozhodla zdaniť a spoplatniť všetko, čo sa hýbe. Jedná sa o najvyšší balík zvyšovania daní v celej doterajšej slovenskej tridsaťročnej histórii. V celej.
No a tento balík bude mať tri základná konzekvencie. V konečnom dôsledku každú uvalenú daň, každý poplatok zaplatí konečný spotrebiteľ, teda občan. Druhá konzekvencia, vyššie dane a odvody berú tvorcom hodnôt dostupné finančné zdroje, spomaľujú ekonomickú aktivitu, znižujú konkurencieschopnosť ekonomiky a špeciálne na Slovensku a špeciálne teraz u stále vyššieho počtu mladých ľudí to posilňuje rozhodnutie odísť do zahraničia či už študovať, pracovať, ale jednoducho spojiť svoj život so životom v krajine, ktorá má šancu na nejakú rozumnú budúcnosť. Z toho, čo sa tu deje, to Slovensko nie je.
No a vyššie dane spôsobujú tiež viac daňových podvodov, samozrejme, vyššia daň, vyššia motivácia robiť daňový podvod, viac agresívnej daňovej optimalizácie, viac šedej ekonomiky a je potrebných aj viacej ľudských a finančných zdrojov na kontrolu stále zložitejšieho systému. Populistické sľuby SMER-u, HLAS-u a SNS tak zaplatia ľudia a zaplatia ich aj voliči koalície. Bolo by dobré, keby si to ľudia uvedomili. Aj za to je fajn, že táto diskusia tu prebieha. Najhoršia kombinácia je zvyšovanie daní kvôli financovaniu plytvania vo výdavkoch a presne toto sa deje.
Teraz sa skúsim konkrétne pozrieť na, na teda jednotlivé veci, čo všetko bolo naordinované.
Takže v zákone o súdnych poplatkoch vláda zvyšuje množstvo rôznych súdnych poplatkov, napríklad asi každý vníma poplatok za register trestov a kopu ďalších poplatkov. Tu je len ľahká a jasná otázka, že teda na koho to smeruje. Poplatky platia mimozemšťania, lebo niekto iný nie, poplatky platia ľudia, aj tie súdne, takže toto je jasný a priamy náklad pre ľudí. Áno, aj pre firmy, ale áno, aj pre ľudí. Vláda robí určité zmeny aj v zákone o stavebnom sporení, ale na to, tomu sa nebudem venovať.
No, zákon o štátnych sviatkoch. Tu skutočne, kolegovia, pochválim, pochválim pána ministra, pochválim vládu, vláda totižto ide robiť zmenu, že v štátny sviatok, ktorý teda zostane, Deň ústavy, ale už nebude dňom pracovného pokoja, ale bude bežným pracovným dňom, toto je jedno z mála, možno jediné opatrenie, ktoré ide správnym smerom, ktoré áno, zoberie ľuďom deň voľna, všetko dopadá na ľudí, tak to je, ale toto zároveň, že dopadá na ľudí, neničí konkurencieschopnosť, neničí, neničí schopnosť krajiny fungovať, práve naopak. Toto je nový pracovný deň, v tomto pracovnom dni sa vygeneruje nejaká pridaná hodnota, z tej pridanej hodnoty, samozrejme, v dane a odvodoch, poplatkoch, proste sa niečo dostane do štátu a zároveň proste budú naše firmy konkurencieschopnejšie. A zároveň tie, ktoré musia pracovať aj deň v dňoch pracovného pokoja, napríklad ako zdravotníctvo, tak jednoducho zaplatia menej, pretože teda bude to bežný pracovný deň. Áno, aj toto zoberie vo finále ľuďom, áno, ale zároveň toto nezničí ekonomiku, práve naopak, zároveň to jednoducho pomôže. Takže toto je opatrenie, ktoré chválim. Ak pán minister počúva, pán minister, chválim ťa.
Správne zákon, zákon o správnych poplatkoch. Tak takisto no, asi čo čakáme, samozrejme takmer každý poplatok, aký tam je, sa ide zvyšovať. Sú to, ja neviem, asi dvadsať strán rôznych poplatkov, ktoré sa idú zvyšovať, plus teda sú tam aj také veci, ktoré sa napríklad ani nezdajú, ale teda jednu vytiahnem. Úplne správne bolo doteraz, že keď ste teda nejaký správny poplatok išli zaplatiť elektronicky, čo zasa znižuje náklady štátu, lebo nemusí tam niekto stáť, kto to od vás zoberie, vypisuje čokoľvek, proste správne, tak tam bola 50-percentá, ten 50-percentné zníženie sadzby, aby tá motivácia bola, super. Zároveň to ale bolo, že teda tá maximálna hodnota tej zľavy z akéhokoľvek poplatku je 70 euro. Čiže 50 % platilo, ale jednoducho vo finále to mohlo byť najviac 70 eur, pardon, 50 % platilo, ale mohlo to byť najviac 70 euro. Nuž tak ešte aj toto sa zníži, tak teraz už tá maximálna suma môže byť už len 50 euro, hej? Takže aj takto sa dajú vlastne zasa oberať ľudia o peniaze. Zasa, ešte raz to spomeniem, ani správne poplatky neplatia mimozemšťania, ľudia ich platia. (Rečník si odkašľal.) Pardon.
No a jedna z najzložitejších vecí, ono je to spojené, samozrejme, zákon o sociálnom poistení, ale teda hlavne zákon o starobnom dôchodkovom poistení, kde teda prichádza k trvalému zníženiu sadzby povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie z 5, 5 % na 4 % vymeriavacieho základu sporiteľa. Čo to znamená? Znamená to, že, koľko, necelé dve, dva milióny sporiteľov v II. dôchodkovom pilieri tam jednoducho sa im tam bude posielať menej peňazí, no ročne je to okolo v tomto momente 300-310 miliónov eur. Toto je nielenže zdraženie niečoho, toto je v prvom rade normálne že obratie ľudí o ich majetok. Takto sa to kľudne dá nazvať. To normálne že nech vaši voliči počujú. To boli peniaze, ktoré z ich práce išli na ich osobný účet, z ktorého budú mať jedného dňa dôchodok. No a áno, keďže tam pôjde menej peňazí, no tak, samozrejme, ten ich dôchodok bude nižší, ako mohol byť. Proste priamo ste obrali ľudí o peniaze. Takto to je. Áno, možno bude faktická, preto hovorím, že je to spojené proste zákona o starobnom poistení. Áno, veď bude vyššia náhrada z I. piliera, toto platí dnes. Ale bude vyššia náhrada z I. piliera, ak v budúcnosti v tom I. pilieri bude dostatok peňazí, toto si treba uvedomiť. Ľudia, to, čo mal v II. pilieri, bol jasne jeho dôchodok, nech sa deje, čo sa deje. Z prvého to buď dostanú alebo nedostanú, hej. To, to, to je veľký problém.
Zároveň je ďalšia vec, že tieto všetky zmeny, áno, pani Vaľová sa usmieva a ja rozumiem, prečo sa usmieva, aj ja sa usmievam, toľko zásahov je do toho II. piliera a vždy keď sa proste dostane ľavica, tak vždy robí kroky k tomu, aby ho obmedzila, urobila ho menej výhodným, znehodnotila ho, vyhnala odtiaľ ľudí, vyštvala odtiaľ ľudí. Jednoducho tých asi desať miliárd euro, ktoré je tam dnes nasporených, to je veľa peňazí, ono by to veľa problémov vyriešilo, alebo veľa rôznych populistických vecí zaplatilo. Áno, vláda v tomto momente teda nevyskočila si naňho tak ako na špeciálnu prokuratúru, že rovno zrušiť II. pilier, ale aj tento zásah je vážnejší než sa na prvý pohľad zdá. Skutočne z päť a pol na štyri, pričom, samozrejme, ten zákonný stav bol, že sa to malo postupne o štvrť percentuálneho bodu zvyšovať, takže vlastne to, to tá škoda pre občana pre budúci rok bude ešte vyššia, pretože budúci rok by tam nemal 5,5-percentný odvod, ale 5,75 percenta a na ten ďalší už 6. Takže toto, toto sa udialo a toto treba jasne dvom miliónom sporiteľov v II. pilieri povedať. No.
Minimálna daň. Prechádzam k zákonu... (rečník si odkašľal), pardon, prechádzam k zákonu o dani z príjmov, ktorý teda obsahuje znovuzavedenie takzvanej tej daňovej licencie, znovuzavedenie určitej dane, ktorú musí zaplatiť každá, každá, každá firma jednoducho bez ohľadu na to, či má zisk alebo stratu. Áno, samozrejme, zasa sú nejaké daňové úniky, sú firmy, ktoré teda robia všetko preto, aby nezaplatili dane, tento fakt tu je, to je samozrejmé. Na to máme finančnú správu, aby robila všetko preto, aby zamedzovala daňovým únikom, to je v poriadku. Ale zaťažiť každú jednu firmu, každú jednu firmu proste daňou, veď tie firmy sú v rôznom, rôznom čase ich života proste. Firma v druhom, v treťom roku robí čokoľvek iné len nie zisk a toto jej proste znovu vytvorí proste ďalší náklad, ďalšiu finančnú záťaž, jednoducho možno to bude viesť, a som presvedčený, že viacero firiem proste ohlási svoju likvidáciu. A nebudú to firmy, ktoré možno boli len obálky alebo boli prázdne. Môže to byť kopa firiem, ktoré sa fakt boria s existujúcim systémom, robia čokoľvek a vzdajú to. Ako ja použijem príklad. Malá čajová firmička, proste robí tam, robí tam majiteľka, zamestnáva aspoň na pol úväzku zamestnankyňu, robí všetko preto, aby, aby ju dokázala zamestnávať, aby poplatila všetky veci štátu, aby toho 25. zaplatila tú dépeháčku a jednoducho bum, a má, dovolí si mať obrať nad 50-tisíc, tak bum ďalších 960 euro jej treba zaplatiť. Popritom, samozrejme, že čaká, že keď tú svoju produkciu dá do nejakého veľkého reťazca, že jej zaplatia po piatich mesiacoch, ale to sa jej nepýta daňový úrad, kedy musí zaplatiť dépeháčku, tam je termín jasný. Takýchto firiem sú tisícky na Slovensku, mladí ľudia, ktorí začali, ja neviem, používajú proste rôzne, rôzne tieto sociálne siete, proste rôzne shopy, obchodíky šijú, varia, pečú, vyrábajú čokolády, čaje, čokoľvek. Týmto všetkým to môže veľmi, veľmi ublížiť. Samozrejme, a to poviem neskôr.
Takže toto si fakt treba uvedomovať a tento príklad, čo som použil. No tak môže sa stať, táto majiteľka, samozrejme, štát nič nestojí, práve opačne, platí si zdravotné, sociálne, proste niečo zarobí, živí rodinu, zamestnáva jedného, jedného zamestnanca, prípadne možno nejakého brigádnika. No môže sa stať to, že ten zamestnanec už zamestnanec nebude, môže byť nezamestnaný, zrazu sa stal zamestnancom štátu a to isté sa môže stať aj tej, tej majiteľke. Proste zavrie tú firmu a keď si nenájde prácu, no tak zasa to bude stáť ďalšie peniaze. Namiesto toho, že tvorila hodnoty pre, pre tú krajinu.
Pár slov poviem aj k tabakovým výrobkom, k alkoholu a použijem to tretíkrát. Neuveríte, mimozemšťania nepijú ani alkohol a ani, ani nefajčia cigarety. Možno áno, len o tom nevieme. Čiže táto daň zasa len ľudia a ani nie tí zlí pravičiari s veľkými platmi, opačne, robotníci, jednoducho fakt tí horšie situovaní ľudia, chudobnejší, no jednoducho život je ťažký a je a to poviem odtiaľto, je ten život ťažký, no tak si ho spríjemňujú aj tým alkoholom, aj tými cigaretami. No budú platiť zasa viacej, zasa budú platiť viacej, aj voliči strany SMER, aj voliči strany HLAS. Zasa aby to vyznelo celé. Nie je, ja nehovorím, že nemá byť žiadna spotrebná daň, je, nie je malá a myslím si, že jej sadzba je okej, jej ďalším zvyšovaním sa vám vôbec nemusí stať to, čo, čo jednoducho dúfate, že budú vyššie príjmy štátu. Ono totižto, zasa ako som povedal, bude čierna výroba, bude pašovanie, bude šedá ekonomika, nedajbože zasa nejaké metanolové kauzy, jednoducho zasa to môže aj všetky tieto veci spôsobiť.
Plus ešte jedna vec. Myslím si, že aj všetci členovia finančného výboru dostali informáciu a veľmi by som bol rád, keby to koalícia zapracovala, tak ako je to nastavené, tak jednoducho nevedia, výrobcovia tabakoví nevedia garantovať, že to dokážu urobiť, tam sú následnosti. Musíte mať novú škatuľku s novým teda tým QR kódom, s novým označením. Tie prechodné doby a nástupy sú tak krátke, že to nevedia zrealizovať. Čiže aj takto apel na vládnu koalíciu, keby skúsila to posunúť. Je to tam mesiac, dva, myslím si, že to viac zasa by už to pomohlo, takže aj toto, toto je, je dôležité.
Možno jednu vec ešte k tým správnym poplatkom. No len aby si všimli ľudia a chcem ukázať, aký je ten štát zase raz nenažratý. Dnes čo sú tie značky, ja som prišiel s novelou, kde teda aj dokonca už sa ešte ľahšie robia špeciálne značky, lebo máte na to všetkých sedem znakov, ľudia, firmy to začali využívať, aby mali označenie svojej firmy, čokoľvek. Štát má z toho peniaze, tá značka je podstate drahšia, a to je správne. Proste štát ponúka službu, ktorá je o ňu záujem, okej, tak si to zaplatili ľudia, firmy a majú to. No stojí to 166 euro, čo si myslím, že náklady na výrobu sú nech tých dvoch značiek asi 10 euro, plus nech je kuriér ďalších 10, čiže asi 20 euro, keby nejaký zisk ďalších 20, takže 40 by bolo primerané, je 166. Ehm, nestačí, treba 250. Takže to štát proste teraz v tomto balíčku ide zvýšiť na 250. Tak však je o službu záujem, sme monopol, dajme ju ešte väčší. Jednoducho musí byť nejaká zdravá miera. Viete, čo sa stane? Že tých 166 euro si každý k tomu autu povie, to je okej, zaujímavé, budem mať označené firemné autá, názov firmy a začnem od jednotku, ja neviem, po koľko mi vyjde, akokoľvek, alebo polovičke človek kúpi, bude tam mať meno. No už 250 euro je zasa dosť vážne zvýšenie, ako ne, takto sa to nedá. Fakt štát musí, musí mať mieru. Veď to sú naši občania, nie dojné kravy.
No tak zdravotné odvody. Dokonca ešte aj zo strany SMER-u, ale určite HLAS-u som počul, že vnímajú, že odvodové zaťaženie na Slovensku je fakt vysoké a treba nájsť cestu, ako ho znížiť. Sme, myslím si, že druhá krajina Únie, od konca samozrejme, keď sa bavíme o odvodovom zaťažení. Proste fakt to máme extrémne vysoké a robí to problém. Robí nám to jednoducho problém. Naša pracovná sila je týmto proste strašne drahá a nekonkurencieschopná. Tak človek by čakal, že teda bude sa niečo hľadať, nájde sa, niečo sa myslí. No vymyslelo sa. Zdravotné odvody sa zvyšujú, hej, o jedno percento, čiže na strane zamestnávateľa, ja to prečítam, aby som bol presný. Čiže zamestnávateľ z 10 % na 11, ak zamestnáva, myslím, že 20 %, ak si dobre pamätám, osôb so zdravotným postihnutím, tak je to späť na 5,5, každopádne zvýšenie. Pre samostatne zárobkovú činnú osobu zo 14 na 15, pre samoplatiteľa zo 14 na 15. Zasa to sú tí najzraniteľnejší, to sú tí, čo som tu spomínal, to je, to je tá firmička, čo vyrába čaje, čo vyrába, ja neviem, čokolády, čo vyrába čokoľvek, proste každé to jedno percento. Ja viem, poviete si, že jedno percento a treba do zdravotníctva, však treba, ale to keď sa to takto celé nasčíta, tak to môže byť presne tá posledná kvapka, ktorou sa preleje ten pohár, a jednoducho tá firma si povie, okej končím, stačí, zatváram, nedá sa to. Fakt.
No, osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach. Ja si tu pamätám onehda, možno si pamätáte, pán poslanec Vetrák, perfektný právnik, strašný ekonóm, prišiel so zásadným zvýšením, zvýšením sadzby tohto odvodu. Tiež to proste tlačil, prišiel, ale prišiel normálne v štandardnom legislatívnom konaní a výbor, keď už teda frflem predsedovi výboru, mali sme výbor, kde jednoducho som zvolal a umožnil účasť všetkým, ktorých sa to týka. Ten odvod sa týka viacerých, asi ôsmich až desiatich odvetví, na tom výbore sedelo 50 rôznych zástupcov všetkých odvetví, ktorých sa to týkalo. Ja ako predseda výboru som vyhradil open end, dokedy je diskusia, a každý proste mal právo vystúpiť. Jednoducho kde každé to odvetvie predkladateľovi, ktorý tam, samozrejme, sedel tiež, slúži mu to ku cti, však na tom výbore predkladal ten zákon, a proste bola tam tá debata, firmy, tí, tí ľudia z praxe vysvetľovali, prečo to tak je, prečo to proste jednoducho nefunguje tak, že vyššia sadzba znamená vyšší výber, že to zasa môže proste spôsobiť, spôsobiť rôzne problémy.
No a tie, tie banky, hej, už, už ten zákon sa aj volá že osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach. Áno, sú odvetvia, kde to môže mať svoj význam, prirodzené monopoly, alebo kde ten trh teda nejak dokonvergoval proste k nejakému monopolu alebo oligopolu, okej. Ale banky, akože ťažko budete hľadať proste trhový segment, ktorý i keď je veľmi, veľmi regulovaný, zároveň je veľmi, veľmi konkurenčný. Máme tu 25 bánk, ktoré si fakt reálne konkurujú. Ešte neni nedávno, keď, keď boli úrokové sadzby hypoték na Slovensku druhé najnižšie v Únii, dnes sme šieste najnižšie. Áno, sú vyššie, samozrejme, už som to tu dnes hovoril, proste veď teda máme úplne inde základnú sadzbu Európskej centrálnej banky, ale stále sú tie naše úroky šieste najnižšie v celej Únii. A to je preto, že tie banky skutočne medzi sebou konkurujú, preťahujú sa, takto to poviem, o tých zákazníkov, jednoducho ľudia si prenášajú hypotéky, refinancujú, spájajú, rozdeľujú, akože ten trh fakt funguje. Teraz teda tam dávate drakonický, drakonický odvod pre tie banky, fakt že 30 % je, je, je akože to je drsné. A bude sa znižovať, ale, ale nedožijú sa ho všetky banky. Toto, čo spôsobíte zasa, áno, prinesie vám to možno 300 miliónov, ale tie škody, ktoré to spôsobí na tom, na tom poškodení konkurencieschopnosti toho celého prostredia, tie budú násobné, už len preto, že tie banky, tie zlé banky, ako ich nazývate, proste vlastnia 60 % nášho dlhu. A budeme sa zadlžovať aj naďalej a budeme, a budeme akceptovať tie úrokové sadzby, aké nám dajú. A ony si to tam započítajú a my im ešte poďakujeme, lebo inú možnosť nemáme proste. Sedem, osem miliárd nám bude chýbať aj budúci rok. To hovorím len o novom dlhu, nie o potrebe refinancovania toho existujúceho.
A zasa, nehovorím niečo, čo teraz si tu vymýšľam ja, pozrime sa na poistný trh. Nejaký čas dozadu niekoho napadlo zo strany SMER, že teda treba dať osempercentný poistný odvod zo všetkých proste neživotných druhov poistení. Viete, čo to spôsobilo? To, že vtedy sme tiež mali, teraz nebudem hovoriť konkrétne číslo, desiatky poisťovní, ktoré si na tom trhu konkurovali a tie ceny boli okej, odvtedy nejaké zanikli, nejaké sa zlúčili, nejaké sa vyhli tejto, tejto regulácii tým, že sa z ich stali pobočky poisťovne z iného členského štátu únie. A výsledok je viete aký? Slovensko vyberá z tohoto menej daní, ľudia platia vyššie poistné a za chvíľočku budete musieť vyrábať nejakú novú reguláciu, pretože ten trh pomaly stráca tú svoju konkurenčnú schopnosť. Budete museť to vyriešiť. Toto sa stane s bankami. Dnes vyrábate problém, ktorý budete musieť riešiť, pričom by stačilo nešahať na to. To isté, čo platí k tým hypotékam. Minimálne na ne šahať aj tuná. Tých tristo miliónov, ktoré jednorazovo dostanete, je nič proti tým škodám, ktoré to spôsobí aj vašim voličom, všetkým.
No ďalšia správa možno tak ešte najviac pre občanov Slovenska, tak, alebo pre hlavne majiteľov reštaurácií, pretože už teda je všetko v poriadku, už reštaurácie sú najziskovejšie asi v celej Únii a už teda je celá ťažká doba tých nezmyselných zákazov za nami, asi to tak bude, pretože to, čo sa naveľa-naveľa tuná podarilo v minulom volebnom období presadiť, že teda reštauračné služby budú mať zníženú desaťpercentnú sadzbu dane aj na jedlá, aj na nápoje, tak aj to sa ide zrušiť. Jedlá zostanú, áno, ale znovu zvyšujete, z alkoholických nápojov sa bude platiť 20 % DPH. Zasa to v tej reštaurácii bude drahšie, zasa bude treba zaplatiť viacej štátu. Ja si len skúsim tipnúť, že sa začne predávať veľa kofoly namiesto piva. Takže oni nájdu cestu. Ale proste to celé zle, fakt celé zle. Štát z toho získa veľmi málo. Poškodí to, poškodí to tým reštauráciám. Však pozrime sa na seba. Ja si myslím, že všetci ešte stále chodíme do tých reštaurácií menej než pred tou krízou. Majú to ťažké. Zasa toto štátu to málo prinesie, ďalšiemu sektoru to veľa podporí. No hlavne, že má nové ministerstvo ten turizmus, hej. Tak teda už asi teda im je pomožené dosť, tak vlastne tú realitu treba presunúť, že už, už nepotrebujú tú zľavu. To je fakt že zbytočné.
Spomeniem možno zasa z iného súdka RTVS. Áno, urobili sme, aby boli skutočne nezávislí, 0,17 % HDP priamo z rozpočtu každý rok bez toho, aby pýtali, bez toho, aby sa podkladali vládnej moci ako, ako vedenie RTVS. No tak im do zákona dávate minimálne 0,12. No možno im aj dáte viacej, ale už ste si zasa vyrobili, že už budú musieť prísť poprosiť, už budú musieť ísť po ruke... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.12.2023 11:25 - 11:40 hod.
Marián Viskupič
Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
No, pán minister, ďakujem pekne, že ste vystúpili, to oceňujem teda, keď musíte odísť, ale aké upratovanie? Veď ten balíček 1,5 miliardy je v podstate 1 : 1 k novým výdavkom, ktoré ste vyrobili, 1 : 1, tam sa nič neupratalo, len teda si pokryjete to, čo ste sľúbili.
A potom veľmi málo hovoríte o tom, a budem rád, ak to zaznie, no, váš prvý rozpočet k tomu všetkému, hej, vytvorí minimálne...
Zobrazit prepis
No, pán minister, ďakujem pekne, že ste vystúpili, to oceňujem teda, keď musíte odísť, ale aké upratovanie? Veď ten balíček 1,5 miliardy je v podstate 1 : 1 k novým výdavkom, ktoré ste vyrobili, 1 : 1, tam sa nič neupratalo, len teda si pokryjete to, čo ste sľúbili.
A potom veľmi málo hovoríte o tom, a budem rád, ak to zaznie, no, váš prvý rozpočet k tomu všetkému, hej, vytvorí minimálne...
Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
No, pán minister, ďakujem pekne, že ste vystúpili, to oceňujem teda, keď musíte odísť, ale aké upratovanie? Veď ten balíček 1,5 miliardy je v podstate 1 : 1 k novým výdavkom, ktoré ste vyrobili, 1 : 1, tam sa nič neupratalo, len teda si pokryjete to, čo ste sľúbili.
A potom veľmi málo hovoríte o tom, a budem rád, ak to zaznie, no, váš prvý rozpočet k tomu všetkému, hej, vytvorí minimálne ďalších 7 miliárd deficitu a teda, samozrejme, aj nového dlhu, čiže takto o rok už nebudete môcť hovoriť, že len tí pred vami sa zadlžovali. Akože, bohužiaľ, proste bude to platiť už znova, znova aj na vás.
No a ešte jednu vec stihnem. No tak balíček za 1,5 miliardy teda budeme preberať bez pána ministra? Chápem aj nechápem, hej, je to proste vec, kde pán minister mal sedieť v pléne, aj keď rozumiem, že má povinnosti, že ide do Bruselu, okej. Ale zároveň, ako ste možno, kolegovci, počuli, výbor máme 13.30 h a ráta sa, že asi do druhej skončíme, keďže začína rokovanie pléna. No tak za 30 minút prebrať bod po odbornej stránke s ľuďmi z ministerstva, jeden a polmiliardový balíček, ja viem, že chcete rýchlo, ale všetko má nejakú mieru, ako fakt 30 minút je málo.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
No, pán minister, ďakujem pekne, že ste vystúpili, to oceňujem teda, keď musíte odísť, ale aké upratovanie? Veď ten balíček 1,5 miliardy je v podstate 1 : 1 k novým výdavkom, ktoré ste vyrobili, 1 : 1, tam sa nič neupratalo, len teda si pokryjete to, čo ste sľúbili.
A potom veľmi málo hovoríte o tom, a budem rád, ak to zaznie, no, váš prvý rozpočet k tomu všetkému, hej, vytvorí minimálne ďalších 7 miliárd deficitu a teda, samozrejme, aj nového dlhu, čiže takto o rok už nebudete môcť hovoriť, že len tí pred vami sa zadlžovali. Akože, bohužiaľ, proste bude to platiť už znova, znova aj na vás.
No a ešte jednu vec stihnem. No tak balíček za 1,5 miliardy teda budeme preberať bez pána ministra? Chápem aj nechápem, hej, je to proste vec, kde pán minister mal sedieť v pléne, aj keď rozumiem, že má povinnosti, že ide do Bruselu, okej. Ale zároveň, ako ste možno, kolegovci, počuli, výbor máme 13.30 h a ráta sa, že asi do druhej skončíme, keďže začína rokovanie pléna. No tak za 30 minút prebrať bod po odbornej stránke s ľuďmi z ministerstva, jeden a polmiliardový balíček, ja viem, že chcete rýchlo, ale všetko má nejakú mieru, ako fakt 30 minút je málo.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.12.2023 9:25 - 9:40 hod.
Marián Viskupič
Ďakujem pekne za slovo, ďakujem pekne za pripomienky. No v prvom rade poviem, že škoda, že sme, poviem, my všetci politici neradili klientom pred tými tromi rokmi, keď si brali polpercentné úročenie a trojročnú fixáciu, že teda si mohli zobrať desaťročnú kľudne za 0,9 alebo 1,1, ako to bolo dostupné a dnes by vlastne to štát nestálo nič, ľudia by boli spokojní a situácia by bola lepšia. No tak holt, stalo sa, nestalo sa.
No dobre. To,...
Zobrazit prepis
No dobre. To,...
Ďakujem pekne za slovo, ďakujem pekne za pripomienky. No v prvom rade poviem, že škoda, že sme, poviem, my všetci politici neradili klientom pred tými tromi rokmi, keď si brali polpercentné úročenie a trojročnú fixáciu, že teda si mohli zobrať desaťročnú kľudne za 0,9 alebo 1,1, ako to bolo dostupné a dnes by vlastne to štát nestálo nič, ľudia by boli spokojní a situácia by bola lepšia. No tak holt, stalo sa, nestalo sa.
No dobre. To, čo ste ale povedali, pán Šalitroš, že teda koho sa to týka, no veď v poriadku, veď to som ja povedal, aj to nami, nami prezentované riešenie by presne takéto situácie pokrývalo, samozrejme, pri tom vysokom percentuálnom nárast proste by trebalo pomôcť, áno? Keď sú také prípady, je ich asi jedno percento, tak tam treba pomôcť a my sme teda navrhovali inak, bez použitia verejných zdrojov.
No a čo sa týka tých úrokových sadzieb, tak v podstate som rád, že pripúšťate, že teda sa to môže stať, je to úplne prirodzené, hej? Tvrdíte teda, že ten problém je menší. No uvidíme, trh ukáže, ale teda vidíte, že aj vy pripúšťate, že toto, takáto forma pomoci vie mať vplyv na rast úrokov, vie a obávam sa, že bude zásadný, že bude prevyšovať poskytnutú pomoc.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
No dobre. To, čo ste ale povedali, pán Šalitroš, že teda koho sa to týka, no veď v poriadku, veď to som ja povedal, aj to nami, nami prezentované riešenie by presne takéto situácie pokrývalo, samozrejme, pri tom vysokom percentuálnom nárast proste by trebalo pomôcť, áno? Keď sú také prípady, je ich asi jedno percento, tak tam treba pomôcť a my sme teda navrhovali inak, bez použitia verejných zdrojov.
No a čo sa týka tých úrokových sadzieb, tak v podstate som rád, že pripúšťate, že teda sa to môže stať, je to úplne prirodzené, hej? Tvrdíte teda, že ten problém je menší. No uvidíme, trh ukáže, ale teda vidíte, že aj vy pripúšťate, že toto, takáto forma pomoci vie mať vplyv na rast úrokov, vie a obávam sa, že bude zásadný, že bude prevyšovať poskytnutú pomoc.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie v rozprave 7.12.2023 8:55 - 9:10 hod.
Marián Viskupič
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vláda sa rozhodla splniť svoj predvolebný sľub a teda do Národnej rady prišla s návrhom zákona o pomoci so splácaním úverov na bývanie. Som presvedčený, že použitie verejných zdrojov na tento účel bude neefektívne, že to bude forma morálneho hazardu, v skutočnosti obmedzí konkurenciu na trhu hypoték, čo poškodí ľuďom, a navrhnuté riešenie...
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vláda sa rozhodla splniť svoj predvolebný sľub a teda do Národnej rady prišla s návrhom zákona o pomoci so splácaním úverov na bývanie. Som presvedčený, že použitie verejných zdrojov na tento účel bude neefektívne, že to bude forma morálneho hazardu, v skutočnosti obmedzí konkurenciu na trhu hypoték, čo poškodí ľuďom, a navrhnuté riešenie...
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vláda sa rozhodla splniť svoj predvolebný sľub a teda do Národnej rady prišla s návrhom zákona o pomoci so splácaním úverov na bývanie. Som presvedčený, že použitie verejných zdrojov na tento účel bude neefektívne, že to bude forma morálneho hazardu, v skutočnosti obmedzí konkurenciu na trhu hypoték, čo poškodí ľuďom, a navrhnuté riešenie bude extrémne byrokratické, neefektívne a drahé. Ako sme už aj my SaS-ka viacejkrát avizovali, my sme prišli s lepším riešením, pretože aj my vnímame, že v určitých výnimočných prípadoch, asi jedného percenta hypoték je ten nárast výrazný a treba tam pomôcť. Čiže my sme prišli s lepším riešením, ktoré, kde by štát fungoval ako určitý mediátor vzťahu banka a klient, neboli by teda použité žiadne verejné zdroje a pomoc by sa týkala len úverov so skutočne vysokým percentuálnym nárastom splátky. Štát by len definoval pravidlá vysokého nárastu, my sme navrhovali ako trojročný rast priemernej nominálnej mzdy v hospodárstve, čo by inak pre rok 2023 činilo asi 27 %, pre rok 2024 vyzerá, odhady sú, že by to mohlo byť 29-30 %. A teda úvery, kde by nárast bol vyšší ako týchto povedzme 30 %, by banky zastropovali ich splátky na vlastné náklady. Takáto pomoc by spĺňala základné pravidlo, že by bola cielená, pomáhala by pri extrémnom náraste, nespotrebovávala by verejné zdroje a nevytvárala by morálny hazard. Vláda sa však rozhodla inak a ja si teda dovolím vo viacerých bodoch poukázať, prečo je toto riešenie extrémne zlé.
Vláda sa rozhodla ísť formou daňového bonusu, je to zlá správa pre samosprávy, keďže bonusy z dane z príjmu fyzických osôb sú výpadkom ich príjmov. Samosprávy sú ťažko skúšané ešte z čias rodinného bonusy Igora Matoviča a veľa samospráv tieto výpadky samozrejme prenáša na občanov, zvyšujú svoje miestne dane, svoje miestne poplatky, toto inak len dokazuje, že na konci vždy všetko zaplatí občan. Zároveň teda zasa raz pomáha samospráva a nie ani tak vláda. Ale to je len jeden pohľad.
Druhý zásadný pohľad je, že vláda úplne ignoruje správu Národnej banky Slovenska o finančnej stabilite, jej aktuálnu verziu z novembra 2023, ktorá v podstate vyšla pred pár dňami. Národná banka uvádza: „Napriek pomerne prudkému zvyšovaniu úrokových sadzieb by sektor domácností aj podnikov mal pokračovať v splácaní svojich úverov bez výraznejších problémov. Podiel nesplácaných úverov zostáva na historicky nízkej úrovni 1 %. Platí to aj pri úveroch, pri ktorých sa už rastúce sadzby preniesli do vyššej splátky. Kľúčovým faktorom v budúcnosti bude ďalší ekonomický vývoj, najmä vývoj na trhu práce. Strata zamestnania, resp. výraznejší pokles príjmu by dostal do ťažkostí najmä tých najviac zadlžených." Toto hovorí Národná banka. Teda aj z pohľadu Národnej banky vyplýva, že skôr je potrebné, aby vláda podnikala kroky na podporu rastu ekonomiky, a ako teda používať verejné zdroje v súčasnosti na dotovanie vyšších splátok hypoték. Toto je ten správny pohľad, aby proste vláda nedopustila, aby sa teda ekonomika, aby ekonomika nefungovala, aby ekonomika išla do recesie, lebo to by mohlo spôsobiť problémy.
Tretí bod, no skutočne použitie verejných zdrojov na podporu hypoték je zlým riešením, je to forma morálneho hazardu, kde sa v konečnom dôsledku chudobnejší ľudia zložia na pomoc pre bohatších. Prečo? Pretože ak ste dostali hypotéku, ak teda splácate vlastné bývanie, čo je teda vaša hodnota, tak určite museli ste byť zamestnaný, museli ste splniť nejaký stress test, kde teda vaše príjmy banka testovala na to, či ste schopný splácať úver aj pri raste splátok, jednoducho ste v nejakej situácii, skutočne nie ste v tom rebríčku postavenia, povedzme, že občanov niekde veľmi nízko. Máte svoj status, máte svoju hypotéku, a ktorú, ktorú splácate.
No ale tým, že budú použité verejné zdroje, no tak vlastne sa na to zložia nielen tí, čo majú hypotéku, zložia sa na to ľudia, ktorí sa k nej nikdy nedostali, možno skúšali, ale banka povedala, že nie, nemáte dostatočné príjmy na to, aby ste tú hypotéku dostali. Ľudia, ktorí ani neskúšali, bývajú v podnájmoch, bývajú v ubytovniach, sú radi, že dokážu teda zaplatiť si to takéto prenajaté bývanie, a nedostanú žiadnu pomoc. Ale z ich daní sa bude splácať alebo pomáhať so splátkami hypoték. Potom sú tu ľudia, ktorí si tú svoju hypotéku možno už dosplácali alebo teda si svoj dom ho možno zdedili, opravili, čokoľvek, nedostali na to žiadnu pomoc, prečo by sa mali ľudia všetci skladať na pomoc hypoték. To treba vnímať, že to je skutočne relatívne veľmi malá skupina vôbec, ktorí majú hypotéky, resp. ktoré hypotéky budú v najbližších dvoch rokoch refixované, zároveň len 1 % z tých hypoték má zásadne vysoký nárast a jednoducho, prečo sa majú na to majú skladať všetci občania. Ešte raz, je to forma morálneho hazardu, kde v konečnom dôsledku chudobnejší sa skladajú na bohatších. A vidíme to tuná v pléne v jednom čase, vidíme, že prejde tento zákon a budeme riešiť teda lex konsolidácia, kde vláda hľa... bude hľadať tie zdroje aj na toto, veď toto bude stáť pre budúci rok asi 73 mil. eur, no vláda ich v ďalšom zákone bude hľadať. Nebolo by lepšie tu nepomáhať, keď vlastne všetci odborníci hovoria, že vlastne aj netreba, alebo treba minimálne? A nemusela by v ďalšom, v ďalšom zákone proste tie peniaze vyberať ľuďom z vrecák, a všetkým.
No, ďalšia vec. Tí, čo sme tu boli aj v minulom volebnom období, si pamätáme ministerstvo krúžkov, kde teda sa vytváral, vytvárala podpora krúžkovej činnosti, malo tam byť asi 500-600 zamestnancov, stálo to na byrokracii, veľké peniaze. No ak sa niečím inšpirovala, inšpiroval pán minister financií, no tak mám taký pocit, že presne týmto. Pretože tento návrh zákona sa opäť pokúša vytvárať nejaké ministerstvo krúžkov. Prečo? Proste fakt je to veľmi, veľmi byrokratické, čo k tej samotnej pomoci, ktorá bude asi 64 mil., mala by byť teda podľa prepočtov 64 mil., prináša ďalšie a ďalšie náklady. Napríklad 5 mil. pre budúci rok, aj pre ďalší, aj pre ďalší je tam naplánovaných na mzdové náklady. To je, keď to prejdeme, tak do 300 nových zamestnancov, možno nebudú noví, hej? Možno prejdú odniekadiaľ, ale každopádne budú mať novú agendu, 300 ľudí s tým rátajú a jednoducho stojí to peniaze. Okej, ak sú noví, treba ich zaplatiť, je to celé zlé, a ak sú to nejakí existujúci, ktorí nemali čo robiť, tak efektívne by bolo, keby teda boli prepustení a štát by 5 mil. ušetril. Takže 5 mil. na riešenie, ktoré netreba, sa dá len na platy zamestnancov. Každý rok.
Ďalej analýza vplyvov hovorí o 1,7 mil. na materiálovo-technické zabezpečenie, samozrejme, 300 ľudí potrebuje 300 stoličiek, nejaké stoly, nejaké počítače a nejaké ďalšie vybavenie. 1,7 mil. ďalšieho. Samozrejme, vláda zrátala, treba upravovať informačné systémy. Tam je to okolo 200-tisíc eur. 200-tisíc euro len na úpravu informačných systémov. No ministerstvo krúžkov, ako to, ako to inak nazvať.
A potom ešte je tam ďalšia vec, možno ste si všimli, kolegovci, čo tu sedíme, že ten zákon má vlastne rovnaký názov a raz ho prezentuje minister financií a raz ho prezentuje minister sociálnych vecí, možno ste sa pýtali prečo. No je to preto, pretože to, tá byrokracia je v tom, že to ešte urobili na dvakrát. Pre tento rok, pretože teda ide vláda preplácať aj tým, ktorým sa v tomto roku zvýšili splátky, sa to deje formou daňového bonusu. To znamená formou finančnej správy, ktorá zasa musela si vyrobiť, upraviť formuláre, musí to celé spracovať, musí si upraviť svoj informačný systém a musí to celé vyplatiť. No možno by niekoho napadlo, že tak už keď to robia, nech to robia aj v tom ďalšom roku, aj v tých ďalších rokoch, veď teda už sa na to pripravili, vyplatia to, vlastne majú na to ľudí, upravili systém. Ale kde! To bude iba tento rok. Forma daňového bonusu a forma finančnej správy bude len v tomto roku. Čiže to, čo celé urobia a stojí to stotisíce, použijú len raz. Budúci rok vyrobíme novú sociálnu dávku, no však máme ľavicovú vládu, spravíme sociálnu dávku pre tých, čo teda majú vlastné byty, hej? A to je, samozrejme, to, že to musí robiť iná sada úradníkov, iný informačný systém, iné počítače, kde ho zase treba vyrobiť, hej? Zasa proste to, tá byrokracia je takto ešte na dvakrát. Ja si aj dovolím možno zatipovať, že prečo je to tak. Prečo nepoužili aj pre budúci rok vlastne formu daňového bonusu. No možno preto, že to by vám vlastne prišla len o niečo vyššia výplata. A vlastne by ste si to ani nevšimli, že vám ten štát pomáha. Nuž ale sociálna dávka, pán minister, tá pípne samostatne. A pípne každý mesiac. A pípne vám tam tých 150 euro a pripomenie sa vám tá vláda, že a ideme vám pomáhať. Už to im nepripomína veľmi, že vám to aj niekde zoberú, ale čiže ja si myslím, že toto bol ten argument, aby to bolo vidieť, aby to bola špeciálna platba, špeciálna dávka, aby ste si každý mesiac všimli, že vlastne tá vláda vám s tou hypotékou ide pomôcť.
No, samozrejme, ten zákon prináša povinnosti teda nielen na strane štátu, ako som povedal, ale, samozrejme, aj na strane bánk a teda aj občan bude musieť niečo urobiť, no ale na strane bánk, samozrejme, tiež, veď zákon im tam dáva presné tlačivo, ktoré budú museť potvrdzovať, ktoré teda potvrdzuje, že ten klient tam má hypotéku a že teda takéto a takéto čísla. No a teraz, samozrejme, vláda zrátala aj vplyvy na podnikateľské prostredie a to je akože zvláštne, že keď hovoríme, aké stotisíce to stála úprava, alebo bude stáť úprava informačných systémov na strane štátu, tak keď to zrátali na strane banky, tak, a teda však nielenže informačné systémy, ale aj ľudia, 5 mil. ľudí na platy, tak na strane bánk je ten vplyv 5-tísíc euro na jednu banku ročne. Tak teraz ja neviem, že či sú platení len ľudia v štátnej správe a tí, čo pracujú v bankách, pracujú že úplne zadarmo, či tam tie systémy informačné im upraví tiež tá firma, ktorá im to zabezpečuje, úplne zadarmo, no proste štát hlási, že cena toho vplyvu na banku na rok bude 5-tisíc euro. To je podľa mňa pri porovnaní tých čísel, ktoré sú na strane štátu, akože veľmi z cesty urobené porovnanie, takto to poviem.
Ďalšie náklady, samozrejme, vzniknú na strane finančnej správy, ktorá bude museť celý tento systém kontrolovať, a však, samozrejme, keď sa niečo vyrobí, treba to kontrolovať, pretože veď ono každá, každý takýto systém prináša, možnože to bude niekto zneužívať, samozrejme teda musia to kontrolovať, budú musieť dávať pokuty, veď keď kontrolujete, musíte aj vymáhať, no a toto je zasa niečo, čo dnes robiť nemuseli. To sú zasa ďalší ľudia, zasa ďalšie systémy, zasa ďalšia byrokracia. Samozrejme považujem za správne, že ak ten byt je prenajatý, tak teda nemala by byť naňho potom, samozrejme, dávaná žiadna, žiadna podpora, to úplne chápem. Zasa keď sa na to pozreme, ale zas bude raz vo výhode ten, kto to prenajíma načierno, lebo o tom nevedia, ten proste bude mať ešte k tomu čiernemu prenájmu aj podporu a ten poctivý človek, teda tak ten podporu mať nebude. Toto je zasa čo prináša akékoľvek vlastne vytváranie systémov riešení, ktoré nie sú potrebné, ktoré vlastne vo finále len kazia ten samotný konkurenčný trh, prináša to kopu takýchto, takýchto, takýchto vecí.
No a dostanem, dostanem sa v podstate asi ku poslednej a zásadnej veci, ale asi najzásadnejšej. Najväčším problémom tohto zákona je jeho devastujúci vplyv na konkurenčné prostredie medzi bankami. Myslím, že sme si tiež všetci všimli, že v podmienkach rastúcich úrokov si trh hľadá prirodzene novú rovnováhu. Vidíme, že sa zásadne znížili ceny nehnuteľností, podľa údajov NBS-ky klesli za rok ponukové ceny nehnuteľností o 10 %. Samozrejme tie realizačné nehnuteľnosti určite klesli ešte viac, pretože máte väčšiu šancu v dnešnej situácii dostať zľavu ešte aj z tej inzerovanej ponuky, ktorá už je o 10 % nižšia. Samotní developeri pripravujú pre zákazníkov rôzne formy podpory hypoték, možno ste si všimli, že teda keď má klient povedzme tie 4,5 %, tak mu vlastne ten developer akoby 2-3 roky vlastne tú splátku zníži, že mu bude doplácať na ňu ako formu, formu zľavy. Čiže ten trh si jednoducho hľadá cestu, funguje to. Dokonca klesajú už aj úroky na spotrebných úveroch, jednoducho povedané, trhové sily fungujú. A trhový, funkčný trhový systém by mal byť základným cieľom štátu. A tento zákon, ak sa schváli, bude trhové sily deformovať a som presvedčený, že občania na tomto riešení viac stratia ako získajú. No a teraz ale prečo.
Aktuálna pomoc, tak ako ju definuje tento zákon, je viazaná len na existujúcu zmluvu. Existujúcu. Teda kto si prenesie alebo preniesol hypotéku z jednej banky do druhej, bol zodpovedný, správal sa trhovo, pýtal si, pýtal si, prešiel si banky, vypýtal si lepšiu cenu, dostal ju, kto si to preniesol, tak proste nemá, nemá nárok na túto podporu. No a teraz, čo sa teraz stane. Ešte poviem predtým, že banky práve toto preťahovanie sa o zákazníkov, to tvorilo asi polovicu ich biznisu. To bolo to, prečo na Slovensku doteraz boli veľmi nízke ceny úverov na bývanie, a ony aj nízke sú, my máme piate najnižšie, najnižšie ceny hypoték, pretože tie banky, je ich tu 25, bojovali o tých zákazníkov, bojovali, výsledok bol benefit pre zákazníka, dobré ceny, hej? My sme dnes šiesta, šiesta najnižšia krajina s najnižšími cenami hypoték a my ideme pomáhať, hej, pri takomto stave.
No ale čo sa teraz stane? Takže človek, ktorý by teda hľadal tú cestu, že dostane nižšiu hypotéku inde, to jednoducho neurobí, pretože tá podpora na tom pôvodnom mieste je vyššia. Proste ten rozdiel medzi tou splátkou do tých, do tých 150 euro mesačnej podpory, zas taký rozdiel nenájdete. Takže vlastne toto celé sa vypne, to, čo, alebo veľká časť toho, čo tvorilo ten konkurenčný boj medzi bankami, sa jednoducho vypne. Tu prestane fungovať vlastne to, že banky budú súťažiť o toho existujúceho klienta, ktorý si má preniesť hypotéku, namiesto toho sa stane opačná trhová vec, že jednoducho, keďže, keďže banka, keďže štát prispeje na tú splátku, no tak tá banka si práve opačne vie tú úrokovú sadzbu zvýšiť. Nie je tam trhový tlak, klient to až tak nevidí, výsledok je, že zarobia viac banky.
No ale potom je tam ďalšia vec ešte. Okej, poviete si, dobre, veď ten človek dostal podporu, síce si ju zaplatil niekde inde, ale dostal ju, nemusí to až tak sledovať. Ale, samozrejme, čo sa zasa je správne, tak tento návrh prináša nejaké limity, na takúto štátnu podporu môžte byť, ak ste do 1,6-priemerného príjmu, no ale ak sa takýmto spôsobom, ktorým som popísal, zvýšia, zvýšia úrokové sadzby, to sa bude týkať potom už všetkých. Čiže aj tí, čo sa ne... nedostali k podpore alebo už ju nebudú mať, lebo svoj byt prenajímajú, lebo sa niekam presťahovali, lebo čokoľvek, život prináša čokoľvek, všetci ľudia budú, budú trpieť tým, že budú jednoducho tie ceny vyššie.
Čiže aj týmto spôsobom ten štát jednoducho viac poškodí ako pomôže. Ono to takto väčšinou býva. Toto je exemplárny prípad. Je tu fungujúci trh, konkurenčný trh, veď tu je 25 rozdielnych bánk a to, že rástli úroky, má, samozrejme, jasnú príčinu, proste rástla základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, banky to proste len aplikovali. Zároveň aj tento problém je už vyriešený. Všetci odborníci, všetci finančníci majú za to, že sme skončili s nárastom základnej úrokovej sadzby v NBS-ke. Dokonca sú debaty, že chvíľočku sa to pozdrží a možno, možno v apríli už to pôjde dole, možno aspoň o štvrť percentuálneho bodu, ale pôjde. Takže aj, aj ten problém vlastne, že by hrozilo, že bude vyšší, nebude. Bude skôr nižší.
Takže do fungujúceho trhového prostredia zasiahol štát aleže veľmi nešťastným zákonom. Výsledok nemôže byť iný. Trhové, trhové prostredie sa proste zhorší, zbúra a vo finále ľudia na tom stratia a stratia dvakrát, lebo raz teda treba tú podporu zaplatiť a druhýkrát stratia aj tí, čo žiadnu podporu nedostali.
No a ja si tu dovolím jednu otázku, že či to náhodou nie je úplne inak, že či Robert Fico, proste on je perfektný stratég, to uznávam, či toto nebolo tým zámerom vlastne, že jednoducho on tú dohodu s bankami urobil, áno, bude bankový odvod, ktorý ich proste pripraví o kopu peňazí, ale zároveň im tento zákon, tento zákon im dáva výrazný priestor zvýšiť si úrokové sadzby a zasa si teda niečo zarobiť. No ak by takáto dohoda existovala, tak to je na tom to celé najsmutnejšie, lebo zasa zostal na konci len ten občan. Občan, ktorý to všetko zaplatí a vlastne ktorého možno aj takto dobehli. Je to moja fikcia, možno pán minister povie k tomu.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vláda sa rozhodla splniť svoj predvolebný sľub a teda do Národnej rady prišla s návrhom zákona o pomoci so splácaním úverov na bývanie. Som presvedčený, že použitie verejných zdrojov na tento účel bude neefektívne, že to bude forma morálneho hazardu, v skutočnosti obmedzí konkurenciu na trhu hypoték, čo poškodí ľuďom, a navrhnuté riešenie bude extrémne byrokratické, neefektívne a drahé. Ako sme už aj my SaS-ka viacejkrát avizovali, my sme prišli s lepším riešením, pretože aj my vnímame, že v určitých výnimočných prípadoch, asi jedného percenta hypoték je ten nárast výrazný a treba tam pomôcť. Čiže my sme prišli s lepším riešením, ktoré, kde by štát fungoval ako určitý mediátor vzťahu banka a klient, neboli by teda použité žiadne verejné zdroje a pomoc by sa týkala len úverov so skutočne vysokým percentuálnym nárastom splátky. Štát by len definoval pravidlá vysokého nárastu, my sme navrhovali ako trojročný rast priemernej nominálnej mzdy v hospodárstve, čo by inak pre rok 2023 činilo asi 27 %, pre rok 2024 vyzerá, odhady sú, že by to mohlo byť 29-30 %. A teda úvery, kde by nárast bol vyšší ako týchto povedzme 30 %, by banky zastropovali ich splátky na vlastné náklady. Takáto pomoc by spĺňala základné pravidlo, že by bola cielená, pomáhala by pri extrémnom náraste, nespotrebovávala by verejné zdroje a nevytvárala by morálny hazard. Vláda sa však rozhodla inak a ja si teda dovolím vo viacerých bodoch poukázať, prečo je toto riešenie extrémne zlé.
Vláda sa rozhodla ísť formou daňového bonusu, je to zlá správa pre samosprávy, keďže bonusy z dane z príjmu fyzických osôb sú výpadkom ich príjmov. Samosprávy sú ťažko skúšané ešte z čias rodinného bonusy Igora Matoviča a veľa samospráv tieto výpadky samozrejme prenáša na občanov, zvyšujú svoje miestne dane, svoje miestne poplatky, toto inak len dokazuje, že na konci vždy všetko zaplatí občan. Zároveň teda zasa raz pomáha samospráva a nie ani tak vláda. Ale to je len jeden pohľad.
Druhý zásadný pohľad je, že vláda úplne ignoruje správu Národnej banky Slovenska o finančnej stabilite, jej aktuálnu verziu z novembra 2023, ktorá v podstate vyšla pred pár dňami. Národná banka uvádza: „Napriek pomerne prudkému zvyšovaniu úrokových sadzieb by sektor domácností aj podnikov mal pokračovať v splácaní svojich úverov bez výraznejších problémov. Podiel nesplácaných úverov zostáva na historicky nízkej úrovni 1 %. Platí to aj pri úveroch, pri ktorých sa už rastúce sadzby preniesli do vyššej splátky. Kľúčovým faktorom v budúcnosti bude ďalší ekonomický vývoj, najmä vývoj na trhu práce. Strata zamestnania, resp. výraznejší pokles príjmu by dostal do ťažkostí najmä tých najviac zadlžených." Toto hovorí Národná banka. Teda aj z pohľadu Národnej banky vyplýva, že skôr je potrebné, aby vláda podnikala kroky na podporu rastu ekonomiky, a ako teda používať verejné zdroje v súčasnosti na dotovanie vyšších splátok hypoték. Toto je ten správny pohľad, aby proste vláda nedopustila, aby sa teda ekonomika, aby ekonomika nefungovala, aby ekonomika išla do recesie, lebo to by mohlo spôsobiť problémy.
Tretí bod, no skutočne použitie verejných zdrojov na podporu hypoték je zlým riešením, je to forma morálneho hazardu, kde sa v konečnom dôsledku chudobnejší ľudia zložia na pomoc pre bohatších. Prečo? Pretože ak ste dostali hypotéku, ak teda splácate vlastné bývanie, čo je teda vaša hodnota, tak určite museli ste byť zamestnaný, museli ste splniť nejaký stress test, kde teda vaše príjmy banka testovala na to, či ste schopný splácať úver aj pri raste splátok, jednoducho ste v nejakej situácii, skutočne nie ste v tom rebríčku postavenia, povedzme, že občanov niekde veľmi nízko. Máte svoj status, máte svoju hypotéku, a ktorú, ktorú splácate.
No ale tým, že budú použité verejné zdroje, no tak vlastne sa na to zložia nielen tí, čo majú hypotéku, zložia sa na to ľudia, ktorí sa k nej nikdy nedostali, možno skúšali, ale banka povedala, že nie, nemáte dostatočné príjmy na to, aby ste tú hypotéku dostali. Ľudia, ktorí ani neskúšali, bývajú v podnájmoch, bývajú v ubytovniach, sú radi, že dokážu teda zaplatiť si to takéto prenajaté bývanie, a nedostanú žiadnu pomoc. Ale z ich daní sa bude splácať alebo pomáhať so splátkami hypoték. Potom sú tu ľudia, ktorí si tú svoju hypotéku možno už dosplácali alebo teda si svoj dom ho možno zdedili, opravili, čokoľvek, nedostali na to žiadnu pomoc, prečo by sa mali ľudia všetci skladať na pomoc hypoték. To treba vnímať, že to je skutočne relatívne veľmi malá skupina vôbec, ktorí majú hypotéky, resp. ktoré hypotéky budú v najbližších dvoch rokoch refixované, zároveň len 1 % z tých hypoték má zásadne vysoký nárast a jednoducho, prečo sa majú na to majú skladať všetci občania. Ešte raz, je to forma morálneho hazardu, kde v konečnom dôsledku chudobnejší sa skladajú na bohatších. A vidíme to tuná v pléne v jednom čase, vidíme, že prejde tento zákon a budeme riešiť teda lex konsolidácia, kde vláda hľa... bude hľadať tie zdroje aj na toto, veď toto bude stáť pre budúci rok asi 73 mil. eur, no vláda ich v ďalšom zákone bude hľadať. Nebolo by lepšie tu nepomáhať, keď vlastne všetci odborníci hovoria, že vlastne aj netreba, alebo treba minimálne? A nemusela by v ďalšom, v ďalšom zákone proste tie peniaze vyberať ľuďom z vrecák, a všetkým.
No, ďalšia vec. Tí, čo sme tu boli aj v minulom volebnom období, si pamätáme ministerstvo krúžkov, kde teda sa vytváral, vytvárala podpora krúžkovej činnosti, malo tam byť asi 500-600 zamestnancov, stálo to na byrokracii, veľké peniaze. No ak sa niečím inšpirovala, inšpiroval pán minister financií, no tak mám taký pocit, že presne týmto. Pretože tento návrh zákona sa opäť pokúša vytvárať nejaké ministerstvo krúžkov. Prečo? Proste fakt je to veľmi, veľmi byrokratické, čo k tej samotnej pomoci, ktorá bude asi 64 mil., mala by byť teda podľa prepočtov 64 mil., prináša ďalšie a ďalšie náklady. Napríklad 5 mil. pre budúci rok, aj pre ďalší, aj pre ďalší je tam naplánovaných na mzdové náklady. To je, keď to prejdeme, tak do 300 nových zamestnancov, možno nebudú noví, hej? Možno prejdú odniekadiaľ, ale každopádne budú mať novú agendu, 300 ľudí s tým rátajú a jednoducho stojí to peniaze. Okej, ak sú noví, treba ich zaplatiť, je to celé zlé, a ak sú to nejakí existujúci, ktorí nemali čo robiť, tak efektívne by bolo, keby teda boli prepustení a štát by 5 mil. ušetril. Takže 5 mil. na riešenie, ktoré netreba, sa dá len na platy zamestnancov. Každý rok.
Ďalej analýza vplyvov hovorí o 1,7 mil. na materiálovo-technické zabezpečenie, samozrejme, 300 ľudí potrebuje 300 stoličiek, nejaké stoly, nejaké počítače a nejaké ďalšie vybavenie. 1,7 mil. ďalšieho. Samozrejme, vláda zrátala, treba upravovať informačné systémy. Tam je to okolo 200-tisíc eur. 200-tisíc euro len na úpravu informačných systémov. No ministerstvo krúžkov, ako to, ako to inak nazvať.
A potom ešte je tam ďalšia vec, možno ste si všimli, kolegovci, čo tu sedíme, že ten zákon má vlastne rovnaký názov a raz ho prezentuje minister financií a raz ho prezentuje minister sociálnych vecí, možno ste sa pýtali prečo. No je to preto, pretože to, tá byrokracia je v tom, že to ešte urobili na dvakrát. Pre tento rok, pretože teda ide vláda preplácať aj tým, ktorým sa v tomto roku zvýšili splátky, sa to deje formou daňového bonusu. To znamená formou finančnej správy, ktorá zasa musela si vyrobiť, upraviť formuláre, musí to celé spracovať, musí si upraviť svoj informačný systém a musí to celé vyplatiť. No možno by niekoho napadlo, že tak už keď to robia, nech to robia aj v tom ďalšom roku, aj v tých ďalších rokoch, veď teda už sa na to pripravili, vyplatia to, vlastne majú na to ľudí, upravili systém. Ale kde! To bude iba tento rok. Forma daňového bonusu a forma finančnej správy bude len v tomto roku. Čiže to, čo celé urobia a stojí to stotisíce, použijú len raz. Budúci rok vyrobíme novú sociálnu dávku, no však máme ľavicovú vládu, spravíme sociálnu dávku pre tých, čo teda majú vlastné byty, hej? A to je, samozrejme, to, že to musí robiť iná sada úradníkov, iný informačný systém, iné počítače, kde ho zase treba vyrobiť, hej? Zasa proste to, tá byrokracia je takto ešte na dvakrát. Ja si aj dovolím možno zatipovať, že prečo je to tak. Prečo nepoužili aj pre budúci rok vlastne formu daňového bonusu. No možno preto, že to by vám vlastne prišla len o niečo vyššia výplata. A vlastne by ste si to ani nevšimli, že vám ten štát pomáha. Nuž ale sociálna dávka, pán minister, tá pípne samostatne. A pípne každý mesiac. A pípne vám tam tých 150 euro a pripomenie sa vám tá vláda, že a ideme vám pomáhať. Už to im nepripomína veľmi, že vám to aj niekde zoberú, ale čiže ja si myslím, že toto bol ten argument, aby to bolo vidieť, aby to bola špeciálna platba, špeciálna dávka, aby ste si každý mesiac všimli, že vlastne tá vláda vám s tou hypotékou ide pomôcť.
No, samozrejme, ten zákon prináša povinnosti teda nielen na strane štátu, ako som povedal, ale, samozrejme, aj na strane bánk a teda aj občan bude musieť niečo urobiť, no ale na strane bánk, samozrejme, tiež, veď zákon im tam dáva presné tlačivo, ktoré budú museť potvrdzovať, ktoré teda potvrdzuje, že ten klient tam má hypotéku a že teda takéto a takéto čísla. No a teraz, samozrejme, vláda zrátala aj vplyvy na podnikateľské prostredie a to je akože zvláštne, že keď hovoríme, aké stotisíce to stála úprava, alebo bude stáť úprava informačných systémov na strane štátu, tak keď to zrátali na strane banky, tak, a teda však nielenže informačné systémy, ale aj ľudia, 5 mil. ľudí na platy, tak na strane bánk je ten vplyv 5-tísíc euro na jednu banku ročne. Tak teraz ja neviem, že či sú platení len ľudia v štátnej správe a tí, čo pracujú v bankách, pracujú že úplne zadarmo, či tam tie systémy informačné im upraví tiež tá firma, ktorá im to zabezpečuje, úplne zadarmo, no proste štát hlási, že cena toho vplyvu na banku na rok bude 5-tisíc euro. To je podľa mňa pri porovnaní tých čísel, ktoré sú na strane štátu, akože veľmi z cesty urobené porovnanie, takto to poviem.
Ďalšie náklady, samozrejme, vzniknú na strane finančnej správy, ktorá bude museť celý tento systém kontrolovať, a však, samozrejme, keď sa niečo vyrobí, treba to kontrolovať, pretože veď ono každá, každý takýto systém prináša, možnože to bude niekto zneužívať, samozrejme teda musia to kontrolovať, budú musieť dávať pokuty, veď keď kontrolujete, musíte aj vymáhať, no a toto je zasa niečo, čo dnes robiť nemuseli. To sú zasa ďalší ľudia, zasa ďalšie systémy, zasa ďalšia byrokracia. Samozrejme považujem za správne, že ak ten byt je prenajatý, tak teda nemala by byť naňho potom, samozrejme, dávaná žiadna, žiadna podpora, to úplne chápem. Zasa keď sa na to pozreme, ale zas bude raz vo výhode ten, kto to prenajíma načierno, lebo o tom nevedia, ten proste bude mať ešte k tomu čiernemu prenájmu aj podporu a ten poctivý človek, teda tak ten podporu mať nebude. Toto je zasa čo prináša akékoľvek vlastne vytváranie systémov riešení, ktoré nie sú potrebné, ktoré vlastne vo finále len kazia ten samotný konkurenčný trh, prináša to kopu takýchto, takýchto, takýchto vecí.
No a dostanem, dostanem sa v podstate asi ku poslednej a zásadnej veci, ale asi najzásadnejšej. Najväčším problémom tohto zákona je jeho devastujúci vplyv na konkurenčné prostredie medzi bankami. Myslím, že sme si tiež všetci všimli, že v podmienkach rastúcich úrokov si trh hľadá prirodzene novú rovnováhu. Vidíme, že sa zásadne znížili ceny nehnuteľností, podľa údajov NBS-ky klesli za rok ponukové ceny nehnuteľností o 10 %. Samozrejme tie realizačné nehnuteľnosti určite klesli ešte viac, pretože máte väčšiu šancu v dnešnej situácii dostať zľavu ešte aj z tej inzerovanej ponuky, ktorá už je o 10 % nižšia. Samotní developeri pripravujú pre zákazníkov rôzne formy podpory hypoték, možno ste si všimli, že teda keď má klient povedzme tie 4,5 %, tak mu vlastne ten developer akoby 2-3 roky vlastne tú splátku zníži, že mu bude doplácať na ňu ako formu, formu zľavy. Čiže ten trh si jednoducho hľadá cestu, funguje to. Dokonca klesajú už aj úroky na spotrebných úveroch, jednoducho povedané, trhové sily fungujú. A trhový, funkčný trhový systém by mal byť základným cieľom štátu. A tento zákon, ak sa schváli, bude trhové sily deformovať a som presvedčený, že občania na tomto riešení viac stratia ako získajú. No a teraz ale prečo.
Aktuálna pomoc, tak ako ju definuje tento zákon, je viazaná len na existujúcu zmluvu. Existujúcu. Teda kto si prenesie alebo preniesol hypotéku z jednej banky do druhej, bol zodpovedný, správal sa trhovo, pýtal si, pýtal si, prešiel si banky, vypýtal si lepšiu cenu, dostal ju, kto si to preniesol, tak proste nemá, nemá nárok na túto podporu. No a teraz, čo sa teraz stane. Ešte poviem predtým, že banky práve toto preťahovanie sa o zákazníkov, to tvorilo asi polovicu ich biznisu. To bolo to, prečo na Slovensku doteraz boli veľmi nízke ceny úverov na bývanie, a ony aj nízke sú, my máme piate najnižšie, najnižšie ceny hypoték, pretože tie banky, je ich tu 25, bojovali o tých zákazníkov, bojovali, výsledok bol benefit pre zákazníka, dobré ceny, hej? My sme dnes šiesta, šiesta najnižšia krajina s najnižšími cenami hypoték a my ideme pomáhať, hej, pri takomto stave.
No ale čo sa teraz stane? Takže človek, ktorý by teda hľadal tú cestu, že dostane nižšiu hypotéku inde, to jednoducho neurobí, pretože tá podpora na tom pôvodnom mieste je vyššia. Proste ten rozdiel medzi tou splátkou do tých, do tých 150 euro mesačnej podpory, zas taký rozdiel nenájdete. Takže vlastne toto celé sa vypne, to, čo, alebo veľká časť toho, čo tvorilo ten konkurenčný boj medzi bankami, sa jednoducho vypne. Tu prestane fungovať vlastne to, že banky budú súťažiť o toho existujúceho klienta, ktorý si má preniesť hypotéku, namiesto toho sa stane opačná trhová vec, že jednoducho, keďže, keďže banka, keďže štát prispeje na tú splátku, no tak tá banka si práve opačne vie tú úrokovú sadzbu zvýšiť. Nie je tam trhový tlak, klient to až tak nevidí, výsledok je, že zarobia viac banky.
No ale potom je tam ďalšia vec ešte. Okej, poviete si, dobre, veď ten človek dostal podporu, síce si ju zaplatil niekde inde, ale dostal ju, nemusí to až tak sledovať. Ale, samozrejme, čo sa zasa je správne, tak tento návrh prináša nejaké limity, na takúto štátnu podporu môžte byť, ak ste do 1,6-priemerného príjmu, no ale ak sa takýmto spôsobom, ktorým som popísal, zvýšia, zvýšia úrokové sadzby, to sa bude týkať potom už všetkých. Čiže aj tí, čo sa ne... nedostali k podpore alebo už ju nebudú mať, lebo svoj byt prenajímajú, lebo sa niekam presťahovali, lebo čokoľvek, život prináša čokoľvek, všetci ľudia budú, budú trpieť tým, že budú jednoducho tie ceny vyššie.
Čiže aj týmto spôsobom ten štát jednoducho viac poškodí ako pomôže. Ono to takto väčšinou býva. Toto je exemplárny prípad. Je tu fungujúci trh, konkurenčný trh, veď tu je 25 rozdielnych bánk a to, že rástli úroky, má, samozrejme, jasnú príčinu, proste rástla základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, banky to proste len aplikovali. Zároveň aj tento problém je už vyriešený. Všetci odborníci, všetci finančníci majú za to, že sme skončili s nárastom základnej úrokovej sadzby v NBS-ke. Dokonca sú debaty, že chvíľočku sa to pozdrží a možno, možno v apríli už to pôjde dole, možno aspoň o štvrť percentuálneho bodu, ale pôjde. Takže aj, aj ten problém vlastne, že by hrozilo, že bude vyšší, nebude. Bude skôr nižší.
Takže do fungujúceho trhového prostredia zasiahol štát aleže veľmi nešťastným zákonom. Výsledok nemôže byť iný. Trhové, trhové prostredie sa proste zhorší, zbúra a vo finále ľudia na tom stratia a stratia dvakrát, lebo raz teda treba tú podporu zaplatiť a druhýkrát stratia aj tí, čo žiadnu podporu nedostali.
No a ja si tu dovolím jednu otázku, že či to náhodou nie je úplne inak, že či Robert Fico, proste on je perfektný stratég, to uznávam, či toto nebolo tým zámerom vlastne, že jednoducho on tú dohodu s bankami urobil, áno, bude bankový odvod, ktorý ich proste pripraví o kopu peňazí, ale zároveň im tento zákon, tento zákon im dáva výrazný priestor zvýšiť si úrokové sadzby a zasa si teda niečo zarobiť. No ak by takáto dohoda existovala, tak to je na tom to celé najsmutnejšie, lebo zasa zostal na konci len ten občan. Občan, ktorý to všetko zaplatí a vlastne ktorého možno aj takto dobehli. Je to moja fikcia, možno pán minister povie k tomu.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Vystúpenie v rozprave 6.12.2023 14:55 - 15:10 hod.
Marián Viskupič
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia, no videli sme úvodné slovo pána ministra. Možno ste si stihli všimnúť, necelá minúta. Tá minúta má hodnotu 1,5 miliardy eur pre budúci rok, asi jeden, 1,55 miliardy eur pre ´25 a asi 1,65 miliardy eur pre ´26, pre rok 2026. Takto, v úvodzovkách, jednoduché to je, takto sa fakt rozbieha ten daňový valec, ktorý, a už sme pri tom, skutočne pri tom veľkom...
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia, no videli sme úvodné slovo pána ministra. Možno ste si stihli všimnúť, necelá minúta. Tá minúta má hodnotu 1,5 miliardy eur pre budúci rok, asi jeden, 1,55 miliardy eur pre ´25 a asi 1,65 miliardy eur pre ´26, pre rok 2026. Takto, v úvodzovkách, jednoduché to je, takto sa fakt rozbieha ten daňový valec, ktorý, a už sme pri tom, skutočne pri tom veľkom balíku, aký sme tu nikdy za tridsať rokov nemali. A teda keby aspoň že ozaj, že v štandardnom legislatívnom konaní, že sa môžu všetci dotknutí vyjadriť, pretože teraz sú to, koho si spomeniete, toho sa to týka, ale nie, zasa skrátené legislatívne konanie, z večera do rána, najlepšie ešte aj výbor sa dá z hodiny na hodinu, aby predsa len sa, preboha, nemohlo stať alebo, lebo nejaký zástupca sektora si mohol nájsť čas, pripravil vystúpenie a prišiel teda povedať, že teda takto asi nie, hej? To fakt je veľký, veľký problém. Nechávame, keď už by sme čokoľvek pominuli, tak je to absolútna arogancia voči tým, ktorí tie dane majú platiť, pretože im ich fakt ide vláda vyrábať z večera do rána. No takéto niečo by v žiadnom prípade nemalo ísť v skrátenom legislatívnom konaní. Zasa myslím si, že vystúpi, áno, vystúpi kolega Ondro Dostál, ktorý po tej právnej stránke to povie, ale to je štyridsať strán textu, proste kopa bodov, kopa zmien a kopa vecí, ktoré jednoducho takto, takto by nemali, nemali vznikať.
No ale o čo sa tu hrá. Hrá sa tu o to, že vláda ide zdaniť všetko, čo sa hýbe, všetko čo sa hýbe, celé sektory, veľké firmy, malé firmy, živnostníkov, samostatne zárobkovo činné osoby, samozrejme, aj fyzické osoby. Všetkých, ktorí vytvárajú hodnoty, všetkých idú o niečo obrať. Zároveň ale, samozrejme, tie dane sa prenášajú, firmy si ich, pokiaľ to prežijú, dajú do svojich nákladov, pokiaľ predajú, tak to proste zaplatí konečný spotrebiteľ, teda občan, to, to je jedna vec. Čiže na rovinu treba povedať, že týmto skráteným legislatívnym konaním a samotným zákonom, ktorý je za ním, sa ide ublížiť občanom. Fakt sa ide, vláda si vyzberať z vreciek ľudí, aj myslím si, že voličov SMER-u, aj HLAS-u, aj SNS-ky, 1,5 mld. pre budúci rok a ďalšie peniaze v ďalšom roku.
Vyššie dane spomaľujú ekonomickú aktivitu, brzdia ekonomický rast, znižujú konkurencieschopnosť ekonomiky. Toto všetko sa udeje a myslím si, že to, ľudia to fakt teraz cítia. Mladí ľudia hľadajú cestu ako odísť z tejto krajiny, ako ísť študovať, pracovať niekde inde, ako neplatiť státe vyššie dane. Pretože keď aj človek počúva to, tú prezentáciu, tu jak keby doteraz žiadne dane neboli, tak teraz teda sa nejakú budú platiť. Nie, treba jasne povedať, že ľudia, firmy, všetci, doteraz platili veľké, veľké dane.
Vláda v tomto návrhu zasahuje napríklad zásadne do II. piliera, ide z 5,5 % na 4 % znížiť odvody, ktoré doňho idú, z večera do rána v skrátenom legislatívnom konaní, skutočne je to v stave, kedy nemá, nemá žiadny čas, žiadny priestor prebehnúť žiadna diskusia. Samozrejme takého niečo robí veľké škody aj v tom, čo zostane z toho II. piliera. Pretože jednoducho ľudia, znižuje sa ich viera v tento pilier a hlavne keď počúvame Roberta Fica, ako čo bude nasledovať, čo bude nasledovať po tomto, po tomto znížení.
Ďalej by som si možno zasa dovolil spomenúť, keďže sme v skrátenom, len veľmi rýchlo a práve preto, aby si možno pán minister vytvoril priestor na premyslenie si veci, ktoré sú tu. Idú rušiť zákon, ktorý bol teda prijatý na sklonku minulého volebného obdobia, ktorý priniesol zníženie zdanenia či už, či už teda rôznych investícií, ale teda hlavne kryptomien. A tu zasa keď sa pozrieme do toho samotného zdôvodnenia skráteného legislatívneho konania, no tuto to vôbec nedáva zmysel, pretože ak sa pozrieme na to, aký bol výber daní z kryptomien pri tej sadzbe že 25 % daň z príjmu a 14-percentný zdravotný odvod, ktorý inak sa zvýši na 15, takže sa to zdanenie vlastne ešte aj takto zvýši, tak proste ten výber bol nula. Kolegovia z koalície, jednoducho finančná správa za takýchto podmienok nevyberala žiadne, žiadne financie. No a teraz vlastne týmto návrhom zákona sa to ide zrušiť. A toto vám neprinesie nič, keďže to, aktuálny stav neprinášal žiadne peniaze do štátnej pokladnice, ak aktuálny stav zostane, neprinesie nič.
Takže fakt že, pán minister, možno za zváženie, veď to tak nechajte. Máte priestor to zrušiť o rok, o dva. Dajte tomu šancu. Možno by to bolo to, to zrniečko toho pravicového pohľadu na svet, že nie vyššie dane prinášajú viac do štátneho rozpočtu, ale práve opačne, nižšie dane, podpora ekonomickej aktivity, podpora toho, aby ten človek si povedal, dobre, ja to tu zdaním, ja už to teraz budem mať všetko v pohode a ja si to pekné auto kúpim, lebo som si voči štátu svoje povinnosti zaplatil. Toto si povie bežný investor do kryptomien, ktorý teda takto by uvažoval pri rozumnom zdanení. Ale nie, keď ho budete zdaňovať sadzbou 35 % plus, hej, to, čiže pán minister, skúste sa na toto pozrieť, vyraďte to odtiaľ, možno zistíte, že fakt nižšie dane prinesú viac peňazí, že to vám prinesie reálne tie zdroje, ktoré hľadáte.
Čo sa týka takisto tabak, alkohol a teda tieto spotrebné dane. Zasa skrátené legislatívne konanie. Tie termíny, ktoré sú tam, nielen toto samotné schvaľovanie, ale aj vôbec tie termíny v tom zákone nastavené tak, že jednoducho keď sa spýtate sektora, neviem, či komunikujete, skôr mám pocit, že, že nie v tej rýchlosti, že nestíhate. To je nestihnuteľné, normálne že nestihnuteľné a zasa ich staviate do situácie buď nedodržiavať zákon, čo, samozrejme, nemôžu, alebo potom do výpadkov produkcie alebo, alebo do ďalších problémov. Takto sa to jednoducho nedá robiť.
A spomeniem ešte jednu vec, že vyberte si priestor, časový, pozrite sa, čo spravila Česká republika, ako, ja neviem, nedávno, na tri roky zvýšili sadzby asi o 33-35 % spotrebnej dane z tabaku. A ten výsledok je, že v tom prvom roku a v tom treťom roku boli príjmy do štátneho rozpočtu rovnaké. Nula, nula navyše.
Dobre, myslím si, že viacej v samotnom skrátenom, každopádne za stranu SaS v žiadnom prípade nevieme podporiť toto skrátené legislatívne konanie. Pán minister, skúste to premyslieť, príďte v riadnom a s rozumnými vecami. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
No ale o čo sa tu hrá. Hrá sa tu o to, že vláda ide zdaniť všetko, čo sa hýbe, všetko čo sa hýbe, celé sektory, veľké firmy, malé firmy, živnostníkov, samostatne zárobkovo činné osoby, samozrejme, aj fyzické osoby. Všetkých, ktorí vytvárajú hodnoty, všetkých idú o niečo obrať. Zároveň ale, samozrejme, tie dane sa prenášajú, firmy si ich, pokiaľ to prežijú, dajú do svojich nákladov, pokiaľ predajú, tak to proste zaplatí konečný spotrebiteľ, teda občan, to, to je jedna vec. Čiže na rovinu treba povedať, že týmto skráteným legislatívnym konaním a samotným zákonom, ktorý je za ním, sa ide ublížiť občanom. Fakt sa ide, vláda si vyzberať z vreciek ľudí, aj myslím si, že voličov SMER-u, aj HLAS-u, aj SNS-ky, 1,5 mld. pre budúci rok a ďalšie peniaze v ďalšom roku.
Vyššie dane spomaľujú ekonomickú aktivitu, brzdia ekonomický rast, znižujú konkurencieschopnosť ekonomiky. Toto všetko sa udeje a myslím si, že to, ľudia to fakt teraz cítia. Mladí ľudia hľadajú cestu ako odísť z tejto krajiny, ako ísť študovať, pracovať niekde inde, ako neplatiť státe vyššie dane. Pretože keď aj človek počúva to, tú prezentáciu, tu jak keby doteraz žiadne dane neboli, tak teraz teda sa nejakú budú platiť. Nie, treba jasne povedať, že ľudia, firmy, všetci, doteraz platili veľké, veľké dane.
Vláda v tomto návrhu zasahuje napríklad zásadne do II. piliera, ide z 5,5 % na 4 % znížiť odvody, ktoré doňho idú, z večera do rána v skrátenom legislatívnom konaní, skutočne je to v stave, kedy nemá, nemá žiadny čas, žiadny priestor prebehnúť žiadna diskusia. Samozrejme takého niečo robí veľké škody aj v tom, čo zostane z toho II. piliera. Pretože jednoducho ľudia, znižuje sa ich viera v tento pilier a hlavne keď počúvame Roberta Fica, ako čo bude nasledovať, čo bude nasledovať po tomto, po tomto znížení.
Ďalej by som si možno zasa dovolil spomenúť, keďže sme v skrátenom, len veľmi rýchlo a práve preto, aby si možno pán minister vytvoril priestor na premyslenie si veci, ktoré sú tu. Idú rušiť zákon, ktorý bol teda prijatý na sklonku minulého volebného obdobia, ktorý priniesol zníženie zdanenia či už, či už teda rôznych investícií, ale teda hlavne kryptomien. A tu zasa keď sa pozrieme do toho samotného zdôvodnenia skráteného legislatívneho konania, no tuto to vôbec nedáva zmysel, pretože ak sa pozrieme na to, aký bol výber daní z kryptomien pri tej sadzbe že 25 % daň z príjmu a 14-percentný zdravotný odvod, ktorý inak sa zvýši na 15, takže sa to zdanenie vlastne ešte aj takto zvýši, tak proste ten výber bol nula. Kolegovia z koalície, jednoducho finančná správa za takýchto podmienok nevyberala žiadne, žiadne financie. No a teraz vlastne týmto návrhom zákona sa to ide zrušiť. A toto vám neprinesie nič, keďže to, aktuálny stav neprinášal žiadne peniaze do štátnej pokladnice, ak aktuálny stav zostane, neprinesie nič.
Takže fakt že, pán minister, možno za zváženie, veď to tak nechajte. Máte priestor to zrušiť o rok, o dva. Dajte tomu šancu. Možno by to bolo to, to zrniečko toho pravicového pohľadu na svet, že nie vyššie dane prinášajú viac do štátneho rozpočtu, ale práve opačne, nižšie dane, podpora ekonomickej aktivity, podpora toho, aby ten človek si povedal, dobre, ja to tu zdaním, ja už to teraz budem mať všetko v pohode a ja si to pekné auto kúpim, lebo som si voči štátu svoje povinnosti zaplatil. Toto si povie bežný investor do kryptomien, ktorý teda takto by uvažoval pri rozumnom zdanení. Ale nie, keď ho budete zdaňovať sadzbou 35 % plus, hej, to, čiže pán minister, skúste sa na toto pozrieť, vyraďte to odtiaľ, možno zistíte, že fakt nižšie dane prinesú viac peňazí, že to vám prinesie reálne tie zdroje, ktoré hľadáte.
Čo sa týka takisto tabak, alkohol a teda tieto spotrebné dane. Zasa skrátené legislatívne konanie. Tie termíny, ktoré sú tam, nielen toto samotné schvaľovanie, ale aj vôbec tie termíny v tom zákone nastavené tak, že jednoducho keď sa spýtate sektora, neviem, či komunikujete, skôr mám pocit, že, že nie v tej rýchlosti, že nestíhate. To je nestihnuteľné, normálne že nestihnuteľné a zasa ich staviate do situácie buď nedodržiavať zákon, čo, samozrejme, nemôžu, alebo potom do výpadkov produkcie alebo, alebo do ďalších problémov. Takto sa to jednoducho nedá robiť.
A spomeniem ešte jednu vec, že vyberte si priestor, časový, pozrite sa, čo spravila Česká republika, ako, ja neviem, nedávno, na tri roky zvýšili sadzby asi o 33-35 % spotrebnej dane z tabaku. A ten výsledok je, že v tom prvom roku a v tom treťom roku boli príjmy do štátneho rozpočtu rovnaké. Nula, nula navyše.
Dobre, myslím si, že viacej v samotnom skrátenom, každopádne za stranu SaS v žiadnom prípade nevieme podporiť toto skrátené legislatívne konanie. Pán minister, skúste to premyslieť, príďte v riadnom a s rozumnými vecami. Ďakujem pekne.
Vystúpenie v rozprave 6.12.2023 14:40 - 14:55 hod.
Marián Viskupič
Vážený pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi teda pár slov ku ďalšiemu skrátenému legislatívnemu konaniu. Áno, tentokrát sme na tej opačnej strane, vláda sa rozhodla splniť svoj, poviem to jasne, populistický predvolebný sľub a teda prichádza s návrhom pomoci pri hypotékach. No a, samozrejme, teda prichádza v skrátenom legislatívnom konaní. Myslím si, že tie samotné, samotné odôvodnenia...
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi teda pár slov ku ďalšiemu skrátenému legislatívnemu konaniu. Áno, tentokrát sme na tej opačnej strane, vláda sa rozhodla splniť svoj, poviem to jasne, populistický predvolebný sľub a teda prichádza s návrhom pomoci pri hypotékach. No a, samozrejme, teda prichádza v skrátenom legislatívnom konaní. Myslím si, že tie samotné, samotné odôvodnenia sú, sú rovnako, rovnako, myslím, neadekvátne a toto sa, tento návrh zákona nespĺňa, nespĺňa ten dôvod, aby mohol byť v skrátenom legislatívnom konaní prejednávaný, ale dobre. Ja sa skôr zameriam vlastne trošku aspoň povedať, že čo všetko je tam zle, čo všetko nie je dobre upravené, čo všetko prinesie viac škody ako úžitku a budem trošku apelovať na pána ministra, že teda či by to vlastne nenechal, už teda keď to chcú urobiť, na riadne legislatívne konanie, aby mal časový priestor, upraviť, upraviť to a dostať to možno do aspoň nejakého lepšieho, zmysluplnejšieho stavu.
Kde sa treba, na čo sa treba úplne najprv pozrieť, je správa o finančnej stabilite, ktorú vydáva Národná banka Slovenska, kde jednoducho jasne hovoria, že situácia so splácaním hypoték je stabilná a stabilizovaná, že ľudia zvládajú platiť svoje splátky aj tie pôvodné, aj tí, ktorí teda už majú nové vyššie splátky, a že tá situácia je historicky najlepšia. Proste je najmenšia miera nesplácaných hypotekárnych úverov okolo 1 %. No aj z tohto, keď sa pozrieme na to skrátené legislatívne konanie, tak vlastne si myslím, že jediný dôvod, ktorý tam zostáva, je skutočne to plnenie predvolebného, predvolebného sľubu. No asi najlepšie riešenie by bolo, pretože ešte treba povedať, že asi 1 % úverov je takých, ktoré majú ten nárast zásadný a kde sa dá baviť o tom, že by dávalo zmysel pomôcť, myslím si, že to by bol najlepší spôsob, keby si fakt pán minister dokázal sadnúť s bankami a byť určitým mediátorom a nájsť cestu, ako tie banky vlastne zabezpečia sanovanie tých problémových úverov na svoje náklady a nie na náklady verejných financií, pretože, a ja to poviem znovu, ja som presvedčený, že skôr hrozia hospodárske škody štátu práve tým, že budú neefektívne minuté verejné zdroje.
Ale teda tých pár faktov, prečo by bolo dobré, aby sa vláda na ten návrh pozrela a nešla cestou skráteného legislatívneho konania. No pre tento rok ide cestou daňového bonusu, pre budúci rok ide cestou, cestou, nazvime to, že sociálnej dávky. Jedna vec je tu, že ten daňový bonus zasa len berie financie obciam, samosprávam, ktoré i tak už sú ťažko skúšané. To, že ten dôvod nie je, to som už spomínal. Skutočne, že ak by vláda sa pozrela na tú správu o finančnej stabilite, tak, tak z toho nevyplýva nutnosť a vôbec nie aktuálna nutnosť. Ak by si fakt prečítali tú správu, áno, samozrejme, sú tam určité riziká, aj ich Národná banka pomenúva, ak by sme išli do nejakej výraznej recesie, ak by s tou recesiou bolo spojené nejaké výrazné prepúšťanie, poťažne znižovanie platov, tak, samozrejme, tie riziká tam existujú, ale dnes nie sú, proste dnes nie je dôvod na to, aby sme tu z večera do rána prijali zasa ďalší zákon.
No to, že tento samotný návrh zákona je formou morálneho hazardu, jednoducho chudobnejší ľudia aj tí, ktorí sa k tej hypotéke nedostali, žijú v podnájmoch, žijú v ubytovniach alebo si tú hypotéku už sami splatili bez akejkoľvek pomoci, sa vo finále, všetci sa budú skladať v podstate bohatším ľuďom na podporu, podporu ich hypotéky. Aj toto je dôvod, prečo to nerobiť.
No a teraz to, ako je to prijaté, či už teda forma daňového bonusu, následne forma daňovej dávky, ktorú treba v ďalšom zákone vyrobiť, jednoducho toto riešenie je extrémne byrokratické. Prináša byrokraciu, ktorá bude stáť štát ďalšie náklady z verejných zdrojov. Samozrejme, prinesie aj teda prácu či už pre banku, pre občana, ale teda budú musieť, budú musieť to zúradovávať hlavne, hlavne úradníci. No a ako ešte zo všetkého najviac by som to ešte prirovnal ku ministerstvu krúžkov, to tí, čo sme tu sedeli aj v minulom volebnom období, si to pamätáme, to takisto vtedy prišlo OĽANO s návrhom, ktorý trebalo ho spraviť hneď z večera do rána, mal milión chýb, proste vo finále nevykonateľný, no tuto to je, to je celé proste. Zoberme si, že pre tento rok to bude riešené formou daňového bonusu. Čiže finančná správa musí teda upraviť svoje tlačivá, musí, samozrejme, upraviť svoj systém informačný, a to, samozrejme, stojí peniaze. A toto celé bude robiť len kvôli tomuto roku, kvôli tomuto roku, pretože budúci rok sa to už bude vyplácať každý mesiac ako sociálna dávka. Jasné, rozumiem, vláda sa chce pripomenúť tým ľuďom každý mesiac, že im tie peniažky pošle, cinkne to ako špeciálna platba, ale ešte raz. Finančná správa kvôli jednorazovému zúčtovaniu rieši niečo, následne treba celú tú sociálnu dávku vymyslieť, pripraviť systémy, zamestnať ľudí. Vláda hovorí o tom, že to bude stáť päť miliónov ročne, preto hovorím o ministerstve krúžkov, lebo tam to boli stovky ľudí, tuto to vychádza tak, podľa toho, aké budú mať platy, tak 250-300 ľudí bude úradovať túto agendu. Možno 300, áno, budú mať asi trošku nižšiu ako priemernú mzdu. No každopádne 300 ľudí plus, samozrejme, majú tam zabezpečené materiálne zabezpečenie asi 1,7 milióna. Ďalšie financie budú potrebné na, na úpravu zasa informačných systémov. Jednoducho vychádza to, že asi každé deviate euro tej pomoci proste skončí v tom byrokratickom systéme.
Aj preto už teraz pri skrátenom legislatívnom konaní hovorím, že aspoň poďte štandardným, aspoň to upravte, skúste sa nad tým zamyslieť, spravte z toho systém, ktorý vie reálne fungovať. Niektorí vo finále budete potom štyrikrát tak či tak opravovať.
No, samozrejme, nepozerajme len na štát, pozerajme aj na to, že náklady vzniknú samozrejme aj, aj tým bankám. Zákon ich bude zaväzovať, proste musia dávať tie potvrdenia, tlačivá, takisto budú musieť svoje informačné systémy meniť. Tam to poviem, to už aby som neodbáčal, to poviem už potom priamo v prvom čítaní, ale jednoducho aj tam sú ešte ďalšie náklady, ktoré vo finále zasa zaplatia ľudia.
No a asi najzásadnejším problémom, prečo fakt sa treba zamyslieť už nad samotným skráteným legislatívnym konaním, je devastujúci vplyv tohto zákona na konkurenčné prostredie medzi bankami. Asi to, takto. Aktuálna pomoc, tak ako je predstavená, je naviazaná len na existujúcu hypotekárnu zmluvu. Teda všetci, ktorí si preniesli alebo chcú preniesť svoju hypotéku do inej banky, tak sú z tejto pomoci vyradení. No a vieme, čo to vlastne, čo to vlastne znamená, že pre človeka teda, keďže tú podporu štátu dostane len v existujúcej banke, no tak mu bude výhodnejšie zostať u tej existujúcej banky, no tá banka si normálne trhovo, samozrejme, v pohode vypýta vyšší úrok, keďže štát teda človeku preplatí časť splátky. No ale všetci vnímame, že ten trh s hypotékami na Slovensku bol veľmi, veľmi konkurenčný. Je tu 25 bánk, mali sme dlhodobo prvé alebo druhé najnižšie úroky v celej eurozóne. Aj dnes, jasné, že tie čísla išli vyššie, ale aj dnes sme, myslím, piata najlacnejšia krajina, ktorá, ktorá teda ako sú, čo sa týka výšok úrokov pri hypotékach. A ak takto sa zastaví to, čo tú konkurenciu vytváralo, ten boj banky o existujúceho klienta, o presúvanie hypoték medzi bankami, tak jednoducho toto zvýši úrokové sadzby a toto vo finále ďaleko viacej poškodí občanov tejto krajiny než tá pomoc, ktorí ju dostanú. Veď, samozrejme, tá pomoc nie je pre každého, sú tam parametre, kto ju dostane a do akej výšky je, ale toto sa potom bude týkať aj všetkých ostatných. Aj tých, ktorí majú dve nehnuteľnosti, lebo však pomoc môžte dostať úplne správne to, to, to jasné, iba na jednu, ale už tú druhú budete mať drahšiu, lebo, lebo tento zákon takto narýchlo z večera do rána prijatý proste zruší alebo teda výrazne obmedzí konkurenciu medzi, medzi bankami.
Viac asi už teda v samotnej rozprave, ale skutočne, pán minister, my ako strana SaS nevieme, nevieme toto skrátené legislatívne konanie podporiť minimálne z týchto dôvodov. Mám ešte kopu ďalších, ale fakt sa skúste zamyslieť, vytvorte si čas na ministerstve, dajte priestor vašim kolegom, ako máte toho fakt veľmi veľa, o tom nie je pochýb proste, máte lex konsolidácia, pripravujete rozpočet, šijete všetko horúcou ihlou, tu je ešte teda aj to spojenie so sociálnymi vecami, dajte si na to čas, ako skutočne v tomto prípade vymieňate kvalitu zákona za, za ten, to rýchle prijatie. Bolo by to, bolo by to opačne lepšie, ďaleko lepšie.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
Kde sa treba, na čo sa treba úplne najprv pozrieť, je správa o finančnej stabilite, ktorú vydáva Národná banka Slovenska, kde jednoducho jasne hovoria, že situácia so splácaním hypoték je stabilná a stabilizovaná, že ľudia zvládajú platiť svoje splátky aj tie pôvodné, aj tí, ktorí teda už majú nové vyššie splátky, a že tá situácia je historicky najlepšia. Proste je najmenšia miera nesplácaných hypotekárnych úverov okolo 1 %. No aj z tohto, keď sa pozrieme na to skrátené legislatívne konanie, tak vlastne si myslím, že jediný dôvod, ktorý tam zostáva, je skutočne to plnenie predvolebného, predvolebného sľubu. No asi najlepšie riešenie by bolo, pretože ešte treba povedať, že asi 1 % úverov je takých, ktoré majú ten nárast zásadný a kde sa dá baviť o tom, že by dávalo zmysel pomôcť, myslím si, že to by bol najlepší spôsob, keby si fakt pán minister dokázal sadnúť s bankami a byť určitým mediátorom a nájsť cestu, ako tie banky vlastne zabezpečia sanovanie tých problémových úverov na svoje náklady a nie na náklady verejných financií, pretože, a ja to poviem znovu, ja som presvedčený, že skôr hrozia hospodárske škody štátu práve tým, že budú neefektívne minuté verejné zdroje.
Ale teda tých pár faktov, prečo by bolo dobré, aby sa vláda na ten návrh pozrela a nešla cestou skráteného legislatívneho konania. No pre tento rok ide cestou daňového bonusu, pre budúci rok ide cestou, cestou, nazvime to, že sociálnej dávky. Jedna vec je tu, že ten daňový bonus zasa len berie financie obciam, samosprávam, ktoré i tak už sú ťažko skúšané. To, že ten dôvod nie je, to som už spomínal. Skutočne, že ak by vláda sa pozrela na tú správu o finančnej stabilite, tak, tak z toho nevyplýva nutnosť a vôbec nie aktuálna nutnosť. Ak by si fakt prečítali tú správu, áno, samozrejme, sú tam určité riziká, aj ich Národná banka pomenúva, ak by sme išli do nejakej výraznej recesie, ak by s tou recesiou bolo spojené nejaké výrazné prepúšťanie, poťažne znižovanie platov, tak, samozrejme, tie riziká tam existujú, ale dnes nie sú, proste dnes nie je dôvod na to, aby sme tu z večera do rána prijali zasa ďalší zákon.
No to, že tento samotný návrh zákona je formou morálneho hazardu, jednoducho chudobnejší ľudia aj tí, ktorí sa k tej hypotéke nedostali, žijú v podnájmoch, žijú v ubytovniach alebo si tú hypotéku už sami splatili bez akejkoľvek pomoci, sa vo finále, všetci sa budú skladať v podstate bohatším ľuďom na podporu, podporu ich hypotéky. Aj toto je dôvod, prečo to nerobiť.
No a teraz to, ako je to prijaté, či už teda forma daňového bonusu, následne forma daňovej dávky, ktorú treba v ďalšom zákone vyrobiť, jednoducho toto riešenie je extrémne byrokratické. Prináša byrokraciu, ktorá bude stáť štát ďalšie náklady z verejných zdrojov. Samozrejme, prinesie aj teda prácu či už pre banku, pre občana, ale teda budú musieť, budú musieť to zúradovávať hlavne, hlavne úradníci. No a ako ešte zo všetkého najviac by som to ešte prirovnal ku ministerstvu krúžkov, to tí, čo sme tu sedeli aj v minulom volebnom období, si to pamätáme, to takisto vtedy prišlo OĽANO s návrhom, ktorý trebalo ho spraviť hneď z večera do rána, mal milión chýb, proste vo finále nevykonateľný, no tuto to je, to je celé proste. Zoberme si, že pre tento rok to bude riešené formou daňového bonusu. Čiže finančná správa musí teda upraviť svoje tlačivá, musí, samozrejme, upraviť svoj systém informačný, a to, samozrejme, stojí peniaze. A toto celé bude robiť len kvôli tomuto roku, kvôli tomuto roku, pretože budúci rok sa to už bude vyplácať každý mesiac ako sociálna dávka. Jasné, rozumiem, vláda sa chce pripomenúť tým ľuďom každý mesiac, že im tie peniažky pošle, cinkne to ako špeciálna platba, ale ešte raz. Finančná správa kvôli jednorazovému zúčtovaniu rieši niečo, následne treba celú tú sociálnu dávku vymyslieť, pripraviť systémy, zamestnať ľudí. Vláda hovorí o tom, že to bude stáť päť miliónov ročne, preto hovorím o ministerstve krúžkov, lebo tam to boli stovky ľudí, tuto to vychádza tak, podľa toho, aké budú mať platy, tak 250-300 ľudí bude úradovať túto agendu. Možno 300, áno, budú mať asi trošku nižšiu ako priemernú mzdu. No každopádne 300 ľudí plus, samozrejme, majú tam zabezpečené materiálne zabezpečenie asi 1,7 milióna. Ďalšie financie budú potrebné na, na úpravu zasa informačných systémov. Jednoducho vychádza to, že asi každé deviate euro tej pomoci proste skončí v tom byrokratickom systéme.
Aj preto už teraz pri skrátenom legislatívnom konaní hovorím, že aspoň poďte štandardným, aspoň to upravte, skúste sa nad tým zamyslieť, spravte z toho systém, ktorý vie reálne fungovať. Niektorí vo finále budete potom štyrikrát tak či tak opravovať.
No, samozrejme, nepozerajme len na štát, pozerajme aj na to, že náklady vzniknú samozrejme aj, aj tým bankám. Zákon ich bude zaväzovať, proste musia dávať tie potvrdenia, tlačivá, takisto budú musieť svoje informačné systémy meniť. Tam to poviem, to už aby som neodbáčal, to poviem už potom priamo v prvom čítaní, ale jednoducho aj tam sú ešte ďalšie náklady, ktoré vo finále zasa zaplatia ľudia.
No a asi najzásadnejším problémom, prečo fakt sa treba zamyslieť už nad samotným skráteným legislatívnym konaním, je devastujúci vplyv tohto zákona na konkurenčné prostredie medzi bankami. Asi to, takto. Aktuálna pomoc, tak ako je predstavená, je naviazaná len na existujúcu hypotekárnu zmluvu. Teda všetci, ktorí si preniesli alebo chcú preniesť svoju hypotéku do inej banky, tak sú z tejto pomoci vyradení. No a vieme, čo to vlastne, čo to vlastne znamená, že pre človeka teda, keďže tú podporu štátu dostane len v existujúcej banke, no tak mu bude výhodnejšie zostať u tej existujúcej banky, no tá banka si normálne trhovo, samozrejme, v pohode vypýta vyšší úrok, keďže štát teda človeku preplatí časť splátky. No ale všetci vnímame, že ten trh s hypotékami na Slovensku bol veľmi, veľmi konkurenčný. Je tu 25 bánk, mali sme dlhodobo prvé alebo druhé najnižšie úroky v celej eurozóne. Aj dnes, jasné, že tie čísla išli vyššie, ale aj dnes sme, myslím, piata najlacnejšia krajina, ktorá, ktorá teda ako sú, čo sa týka výšok úrokov pri hypotékach. A ak takto sa zastaví to, čo tú konkurenciu vytváralo, ten boj banky o existujúceho klienta, o presúvanie hypoték medzi bankami, tak jednoducho toto zvýši úrokové sadzby a toto vo finále ďaleko viacej poškodí občanov tejto krajiny než tá pomoc, ktorí ju dostanú. Veď, samozrejme, tá pomoc nie je pre každého, sú tam parametre, kto ju dostane a do akej výšky je, ale toto sa potom bude týkať aj všetkých ostatných. Aj tých, ktorí majú dve nehnuteľnosti, lebo však pomoc môžte dostať úplne správne to, to, to jasné, iba na jednu, ale už tú druhú budete mať drahšiu, lebo, lebo tento zákon takto narýchlo z večera do rána prijatý proste zruší alebo teda výrazne obmedzí konkurenciu medzi, medzi bankami.
Viac asi už teda v samotnej rozprave, ale skutočne, pán minister, my ako strana SaS nevieme, nevieme toto skrátené legislatívne konanie podporiť minimálne z týchto dôvodov. Mám ešte kopu ďalších, ale fakt sa skúste zamyslieť, vytvorte si čas na ministerstve, dajte priestor vašim kolegom, ako máte toho fakt veľmi veľa, o tom nie je pochýb proste, máte lex konsolidácia, pripravujete rozpočet, šijete všetko horúcou ihlou, tu je ešte teda aj to spojenie so sociálnymi vecami, dajte si na to čas, ako skutočne v tomto prípade vymieňate kvalitu zákona za, za ten, to rýchle prijatie. Bolo by to, bolo by to opačne lepšie, ďaleko lepšie.
Ďakujem za pozornosť.
Vystúpenie v rozprave 6.12.2023 14:10 - 14:25 hod.
Marián Viskupič
Dobre, už to ide. Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, no týmto skráteným legislatívnym konaním začína daňový parný valec, ktorým chce koalícia dodatočne zdaniť všetko, čo sa hýbe, celé sektory, veľké firmy, malé firmy, živnostníkov, samostatne zárobkovo činných, ale aj fyzické osoby, v tomto prípade teda sa bavíme o veľkých firmách. No a zdôvodnenie samotného skráteného legislatívneho...
Zobrazit prepis
Dobre, už to ide. Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, no týmto skráteným legislatívnym konaním začína daňový parný valec, ktorým chce koalícia dodatočne zdaniť všetko, čo sa hýbe, celé sektory, veľké firmy, malé firmy, živnostníkov, samostatne zárobkovo činných, ale aj fyzické osoby, v tomto prípade teda sa bavíme o veľkých firmách. No a zdôvodnenie samotného skráteného legislatívneho konania je, že hrozia značné hospodárske škody, preto je dôležité okamžite nastaviť potrebné opatrenia, to citujem z dôvodovej správy. No toto je povolebná, nová povolebná absurdná realita. Tak štátu hrozia hospodárske škody, ak firmy, ľudia a živnostníci nebudú zaťažení novými daňami? To ako je fakt zvláštne, hej? Vitajme v ľavicovom svete, pán minister, vitajme v povolebnej arogancii a ignorancii, kde teda tento parný valec bude valcovať všetko.
Ja som teda presvedčený, že podnikateľ alebo občan predsa nemôže štátu spôsobovať hospodárske škody takýmto spôsobom, proste toto zdôvodnenie je, je absolútne neprijateľné a úplne absurdné. Áno, ďalej sa tam píše o teda zlom stave verejných financií. Skutočne tuto rozumiem ťažkému stavu verejných financií, to už teda je bližšie k pravde. Dva a pol roka sme ako SaS-ka vo vláde bojovali proti zvyšovaniu daní, ale aj proti plošnému rozdávaniu, proti nezodpovednému správaniu sa v oblasti verejných financií. Koniec koncov veď toto bol nakoniec po tom dva a pol roku aj dôvod, prečo sme, alebo základný dôvod, prečo sme, alebo základný dôvod, prečo sme z vlády odišli. No ale keď vláda kritizuje stav verejných financií, ktorý je spôsobený alebo bol spôsobený rastom výdavkov, tak v prvom rade nerozumiem teda, prečo ho nerieši, ten problém, tam, kde vznikol, prečo tu nestojíme, nesedíme a neriešime zákony, ktoré teda budú na strane výdavkov zabezpečovať nejaké šetrenie na výdavkoch štátu, alebo aby sme tu mali zákony, ktoré teda podporia hospodársky rast, zjednodušia situáciu podnikateľov, zlepšia podnikateľské prostredie, čo by teda vedelo priniesť nejaké príjmy na strane príjmovej, nie, namiesto toho proste vláda pokračuje v tom, čo kritizovala koniec koncov aj u predchádzajúcej vlády, v plošnom rozdávaní, v populistických sľuboch, v populistickom rozdávaní a hľadá na to, bohužiaľ, zdroje zasa len od ľudí. Myslím, že tých zákonov tu budeme mať viacej, takže vyjadrím sa potom aj podrobnejšie, teraz skutočne sa bavíme o skrátenom legislatívnom konaní. Čiže dve veci. Ja to vnímam úplne opačne. Hospodárske škody môžu vzniknúť práve vtedy, ak štát neefektívne vynakladá verejné zdroje. To sa ide diať, takže hospodárske škody hrozia, ale iným spôsobom.
A teda na záver môjho vystúpenia ešte jeden kľúčový dôvod, prečo je predložené skrátené legislatívne konanie zlý postup. V tomto prípade teda firmy, veľké, ktorých sa to týka, nemali možnosť vstúpiť do legislatívneho procesu. Deje sa to a bude sa to diať z dňa na deň, proste nemali možnosť dať svoje pripomienky, nemali možnosť sa teda zapojiť do legislatívneho konania, no a zároveň ešte ďalšia vec, a na to by sme vždy mali myslieť, keď tu pripravujeme pre zákony pre kohokoľvek, o tom tiež budem neskôr viac rozprávať, je, že dať na realizáciu, na zapracovanie tri týždne, alebo možno to bude ešte menej, veď to musí ešte pani prezidentka podpísať, tiež nepovažujem za správny postup, ako prijímať zákony, ktoré majú jasný a zásadný dopad na ekonomiku Slovenska a na každého jedného občana. Vo finále totiž dane neplatia mimozemšťania, vo finále ich platia ľudia a v konečnom dôsledku vždy len a len ľudia.
Ďakujem.
Skryt prepis
Ja som teda presvedčený, že podnikateľ alebo občan predsa nemôže štátu spôsobovať hospodárske škody takýmto spôsobom, proste toto zdôvodnenie je, je absolútne neprijateľné a úplne absurdné. Áno, ďalej sa tam píše o teda zlom stave verejných financií. Skutočne tuto rozumiem ťažkému stavu verejných financií, to už teda je bližšie k pravde. Dva a pol roka sme ako SaS-ka vo vláde bojovali proti zvyšovaniu daní, ale aj proti plošnému rozdávaniu, proti nezodpovednému správaniu sa v oblasti verejných financií. Koniec koncov veď toto bol nakoniec po tom dva a pol roku aj dôvod, prečo sme, alebo základný dôvod, prečo sme, alebo základný dôvod, prečo sme z vlády odišli. No ale keď vláda kritizuje stav verejných financií, ktorý je spôsobený alebo bol spôsobený rastom výdavkov, tak v prvom rade nerozumiem teda, prečo ho nerieši, ten problém, tam, kde vznikol, prečo tu nestojíme, nesedíme a neriešime zákony, ktoré teda budú na strane výdavkov zabezpečovať nejaké šetrenie na výdavkoch štátu, alebo aby sme tu mali zákony, ktoré teda podporia hospodársky rast, zjednodušia situáciu podnikateľov, zlepšia podnikateľské prostredie, čo by teda vedelo priniesť nejaké príjmy na strane príjmovej, nie, namiesto toho proste vláda pokračuje v tom, čo kritizovala koniec koncov aj u predchádzajúcej vlády, v plošnom rozdávaní, v populistických sľuboch, v populistickom rozdávaní a hľadá na to, bohužiaľ, zdroje zasa len od ľudí. Myslím, že tých zákonov tu budeme mať viacej, takže vyjadrím sa potom aj podrobnejšie, teraz skutočne sa bavíme o skrátenom legislatívnom konaní. Čiže dve veci. Ja to vnímam úplne opačne. Hospodárske škody môžu vzniknúť práve vtedy, ak štát neefektívne vynakladá verejné zdroje. To sa ide diať, takže hospodárske škody hrozia, ale iným spôsobom.
A teda na záver môjho vystúpenia ešte jeden kľúčový dôvod, prečo je predložené skrátené legislatívne konanie zlý postup. V tomto prípade teda firmy, veľké, ktorých sa to týka, nemali možnosť vstúpiť do legislatívneho procesu. Deje sa to a bude sa to diať z dňa na deň, proste nemali možnosť dať svoje pripomienky, nemali možnosť sa teda zapojiť do legislatívneho konania, no a zároveň ešte ďalšia vec, a na to by sme vždy mali myslieť, keď tu pripravujeme pre zákony pre kohokoľvek, o tom tiež budem neskôr viac rozprávať, je, že dať na realizáciu, na zapracovanie tri týždne, alebo možno to bude ešte menej, veď to musí ešte pani prezidentka podpísať, tiež nepovažujem za správny postup, ako prijímať zákony, ktoré majú jasný a zásadný dopad na ekonomiku Slovenska a na každého jedného občana. Vo finále totiž dane neplatia mimozemšťania, vo finále ich platia ľudia a v konečnom dôsledku vždy len a len ľudia.
Ďakujem.