Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolega Julo Jakab, sú, samozrejme, veci, kde sa dá súhlasiť s tvojím vystúpením, veľa toho, samozrejme, sedí, to, čo tu sa skutočne nepodarilo strane SMER alebo koalícii za ten rok, čo všetko sa pokazilo, s tým sa dá len súhlasiť, ale iné som chcel. Mám aj nejakých pár pripomienok a tomu sa budem venovať.
Prosím, povedal si, že "váš šéf ARDAL-u", prosím, nenálepkujme pána Bytčánka, to je jeden pán štátny úradník, ktorý tú agentúru ARDAL vedie od jej vzniku a skutočne to je štátny úradník a už keď niekde nemá byť politika, tak proste tu. Fakt, akože nenálepkujme ho, že váš, že patrí SMER-u alebo komukoľvek. Nie, keď je niekde spravodlivosť, tak v tom štátnom dlhu, ten si len takto podávame podľa toho, kto aktuálne vládne, toto, prosím, fakt, toto tu skutočne nerobme.
Potom ďalšia vec, no, ten Slovnaft, ja si to tu pamätám, tu som stál a hádal som sa onehdá vtedy s Igorom Matovičom, že zobrať niekomu aj pri mimoriadnom zisku 70 % z neho môže rezultovať v jedinú vec, že tej firme sa oplatí nájsť si najlepších právnikov na svete a nájsť cestu, ako také dane nezaplatiť. Európska únia hovorila o minimálnej sadzbe 33 % pri tejto windfall tax, za to som teda ja osobne bojoval. Prvé, najprv to bolo, myslím, 50 či 55, aj to už bolo viacej, ale ako-tak znesiteľné, ale potom proste si presadila OĽANO 70 % a bohužiaľ to nijak inak nemohlo dopadnúť, lebo to bolo presne to isté, čo teraz kritizujeme SMER, že idú zvyšovať dane do nemlátom. 70-percentná sadzba dane bola do nemlátom a nemohlo to inak skončiť, než ako to dopadlo,
No a potom ešte som sa chcel spýtať k tým pozmeňovákom, že neviem, či som to zachytil, že aký je tam potom teda dosah na ten deficit pri tom pozmeňujúcom návrhu. To, ak môžeš, Julo, len mi, prosím ťa, povedz, lebo som to asi nezachytil.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ja chcem kolegu Jozefa Hajka veľmi pochváliť za faktografické a zmysluplné vystúpenie a dúfam, pevne verím, že teda aj pán minister počúval. Každopádne som rád, že spomenul aj tú nešťastnú transakčnú daň, pretože to je skutočne, to je jeden zver, ktorý spôsobí toľko zla, že teda s prehľadom to prevýši to málo dobra, ktoré teda nejaké peniaze štátu prídu. Ale práve to chcem povedať, že tu je jediné správne riešenie a to je zrušiť transakčnú daň ako celok. A keď si zoberieme, že ten plánovaný príjem z nej bol nejakých 600 mil., ale to presne je gumené číslo, nikto nevie, koľko by to mohlo byť. Teraz je tam ďalších päť strán výnimiek, kde sa to už nebude vzťahovať, takže tá suma bude určite nižšia. A keď sa to porovná ozaj že s tým, že o čo horšie vôbec vyberá táto vláda dane, ako to dokázala už len tá predchádzajúca, a aj tá mala rezervy, tak povedzme je to fakt tých 400-500 mil. len na tom výbere dépeháčky. Fakt stačilo by vyberať dépeháčku aspoň tak efektívne ako ešte pred rokom a pol a nebola by treba transakčná daň. Takto jednoduché to je.
Áno, áno, a to ešte, samozrejme, a to, ako to aj ja podporím, ak pán minister bude robiť veci, aby sa lepšie dane vyberali, tak tam nájde ešte ďalšie desiatky až stovky miliónov. Ale ešte raz, transakčná daň vôbec nemusela byť zavedená, stačilo, keby štát dokázal vyberať efektívne dane, bodka. Takto jednoduché to je. A bol by, asi jednotlivé, to jedno najhoršie opatrenie, ktoré tam je, nemuselo by vôbec existovať, nemuselo by vôbec existovať.
Ešte raz ďakujem pekne, Jožko, za tvoje vystúpenie.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Takže vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, vážený predseda výboru, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne teda pár slov k rozpočtu. Slovensko je jedinou z krajín eurozóny, ktorá konsoliduje, a pritom zároveň zvyšuje výdavky rozpočtu. Zdá sa vám to už na prvé, prvé počutie divné? Ako je to možné?
Vláda občanom, živnostníkom aj firmám naordinovala zvýšenie existujúcich daní. Vláda občanom naordinovala nové dane, niektorým odvetviam špeciálne odvody, zvýšila cenu diaľničnej známky, mýta, odvodov, poplatkov. Výsledok majú byť o 5 mld. vyššie príjmy rozpočtu roku 2025 v porovnaní s rozpočtom 2024. No a plus-mínus o toľkoto musia viacej zaplatiť ľudia.
Ak si naivne myslíme, že deficit by mohol teda klesnúť v roku 2025 o 5 mld., lebo teda štát by prirodzene pri konsolidácii nemal zvyšovať svoje výdavky, tak sa jedná o "hluboké nedorozumění" slovami klasika. Ľudia zaplatia o 5 mld. navyše práve preto, aby vláda mohla v roku 2025 zvýšiť svoje výdavky o 3,7 mld. eur. Teda konsolidácia je niekde na úrovni 1,3 mld. eur, na úrovni 1, možno 1,1 % hrubého domáceho produktu. Takýto, poviem, že v úvodzovkách konsolidačný rozpočet spôsobí výrazné spomalenie ekonomiky a vysokú infláciu, čo poškodí všetkých a spôsobí ďalšie škody ľuďom aj ekonomike. Môžme sa pozrieť, že či sa to nedalo inak. Rovnaký výsledok sa dal dosiahnuť napríklad zvýšením príjmov o 1,3 mld. eur pri nulovom raste výdavkov. Alebo pri 2,3-miliardovom raste príjmov a povedzme teda pri jednomiliardovom raste výdavkov. Tu znovu opakujem ten prípad s Maltou, ktorá konsoliduje skutočne čiste len na výdavkovej strane. Ale cítite ten rozdiel? Áno, aj takáto konsolidácia by bolela. Bolela by štát, ale hlavne štát, a bolela by aj ľudí. Každá konsolidácia bolí, samozrejme. Pokiaľ je to reálne šetrenie, každá bolí. No ale jej dopady by boli výrazne menej zlé, proste šetrenie na strane štátu namiesto ždímania občanov a firiem by nevytváralo napríklad tlak na silný rast inflácie, ktorá bude fakt 6 % budúci rok. Tento spôsob, ktorý by som navrhoval, by aj menej brzdil ekonomiku. No a keď sa pozrieme na tú infláciu, keď si zoberieme tie dva krízové roky, keď bola inflácia v celej Európe vysoká, tak budúcoročná inflácia bude najvyššia ročná miera inflácie pre Slovensko od nášho vstupu do Európskej únie. To je fakt, za 20 rokov naj, najvyšší rast inflácie. Samozrejme, trpia ňou, trpia infláciou ľudia. Alebo, samozrejme, dalo by sa, dalo by sa nájsť nejaké, nejaké rozumné riešenie, hej, medzi tým, čo vláda navrhovala, a povedzme že nulovým rastom príjmov, samozrejme, čo by bolo veľmi ťažko realizovateľné, no napríklad ten 2,3-miliardový rast príjmov a jednomiliardový rast výdavkov.
Ak sa vám, koaliční kolegovia, takéto niečo zdá nemožné, nie je to nemožné. Už nepozerajme len na tú Maltu, skúsme sa pozrieť do Česka, použijem tento príklad. Český rozpočet, tak oni idú do volebného roka, to znamená, oni vyrábajú predvolebný rozpočet, no a napriek tomu výdavky v českom rozpočte rastú len o 4,7 %, v našom konsolidačnom rozpočte rastú o 12,2 %, viac ako dvojnásobne. Teda konsolidácia táto naša slovenská sa ide diať pri 12,2-percentuálnom medziročnom raste výdavkov. Tu sme fakt zasa raz európsky unikát, bohužiaľ, zasa raz nechcený. Skutočne samotná Národná banka Slovenska pri svojom hodnotení rozpočtu konštatuje, že sme jediná krajina Európskej únie, ktorá konsoliduje, a pritom zvyšuje svoje výdavky. Sme také drevené želiezko, a to my tie výdavky nezvyšujeme nejak že trochu. Fakt 12,2 % je, je, je desivý nárast výdavkov.
Ospravedlňujem sa, chvíľku budem nudiť s číslami. Práve pri zákonoch, ako je rozpočet, by sa veľmi hodilo mať možnosť použiť nejaké grafické zobrazenie, použiť graf, ktorý veľmi rýchlo a jasne povie to, čo sa o číslach hovorí slovami ťažko, no ale nevadí, poďme.
Celkové príjmy štátneho rozpočtu, vždy budem porovnávať rozpočet ´24, samozrejme, s rozpočtom ´25, tým, ktorý prerokúvame. Takže príjmy rozpočtu v roku 2024 22 mld. 702 mil., v roku 2025 plánované 27 mld. 659 mil., teda už spomínaný rast o 21,8 %, teda o takmer 22 % rast príjmov. Čo to je rast príjmov pre štát? No to je to a to, aj to, pán minister, samozrejme, spomenul, keď vymenoval všetky tie príjmové opatrenia, štát chce od občanov, živnostníkov, firiem vybrať medziročne takmer o 22 % viac pri maximálne dvojpercentnom reálnom raste ekonomiky. Už len toto číslo, hej, medziročne zvýšiť príjmy rozpočtu o 22 % jasne hovorí, ako výrazne zasiahne štát do životov ľudí, ako výrazne im zasiahne do ich peňaženiek a, bohužiaľ, ako výrazne zasiahne aj do konkurencieschopnosti ekonomiky. A to ešte vôbec nie je jasné, či naša ekonomika bude rásť tak, ako hovoria aktuálne predikcie. Pán minister, spomínal, myslím tých 2,2 % hrubého domáceho produktu alebo Národná banka hovorí o 2,5 %. Jednoducho ak budú v Nemecku ešte väčšie problémy ako plánované, ak sa možno rozbehne nejaká colná vojna, uvidíme, čo administratíva v USA, skutočne naša ekonomika veľmi pravdepodobne nemusí rásť ani tým dvojpercentným tempom. Ja sa veľmi obávam, že to skutočne môže byť výrazne menej. No ale dovolím si v tejto súvislosti pridať môj postreh z návštevy českého ministerstva financií, keď sme boli ako finančný výbor, no českým partnerom sa pri debate o plánovanom raste našich celkových rozpočtových príjmov výrazne zvraštili čelá a tú diskusiu prešli veľmi diplomatickým mlčaním. Skutočne je to výrazný nárast, som zvedavý, či bude dosiahnuteľný, ale ešte raz, je to na úkor ľudí. Všetky tie príjmy navyše, to platia ľudia, firmy.
Okej, poďme výdavky. V roku ´24 30 mld. 318 mil., v roku ´25 plánovaných 34 mld. 23 mil., teda rast 12,2 %. Je normálne, aby výdavky v čase, keď slovom roka, ktoré vláda pretlačila ako slovo roka, je konsolidácia, fakt medziročne rástli o 12,2 %? Ja si odpoviem, proste nie je to normálne. Nie je to normálne. Zopakujem to ešte raz, sme jedinou konsolidáciou, konsolidujúcou krajinou Európskej únie, ktorá zároveň zvyšuje výdavky. Ja sa normálne že desím, ako by rástli výdavky, keby teda vláda skutočne teda nemala ambíciu konsolidovať. Ako ja som ale tým pádom presvedčený, že slovo konsolidácia je aj podvodom roka. Vláda podviedla každého jedného občana a možno poznáte tú pesničku od IMT Smile Najkrajšie Vianoce, aké tu boli, no tak ja sa obávam, že tá aktuálna verzia je Najdrahšie Vianoce, aké tu boli, a ešte drahšie budú zas, takto by som to videl. (Reakcia spravodajcu.) Lenže už to aj to... Ne, ne, ne, ne, ne. Povieme si. (Povedané smerom k spravodajcovi.)
No ale keď sa zasa pozrieme do toho Česka, keby sme teda nešli že nulovým rastom alebo poklesom výdavkov, ako to robia všetky ostatné konsolidujúce krajiny, keby sme aspoň išli príkladom Česka, ktorý teda, kde rastú výdavky o 4,7 %, tak tie naše výdavky by boli nie teda 34 mld., ale 31,7 mld., to je o 2,3 mld. menej a o tých 2,3 mld. menej by ste museli vyberať od ľudí. Nebolo by treba zvyšovať DPH, mohli by ste s úsmevom škrtnúť celú proste strašnú konsolidačnú, ehm, konsolidačnú, transakčnú daň, proste celé by to vedelo fungovať úplne inak, neškodilo by to ekonomike, neškodilo by to ľuďom.
Dobre, príjmy, výdavky, samozrejme, z toho deficit. Takže deficit, len si to povedzme, hej, tohtoročný deficit je 7,6 mld. eur. Bude to možno 5,8, možno 6 % hrubého domáceho produktu. Takže jeden z tých výrazne vyšších, aké Slovensko v svojej histórii malo, a teda áno, poklesne v budúcom roku, poklesne o 16 %, ale na stále obrovské číslo 6,37 mld. eur, stále obrovské číslo. No a tu je ďalšia, nazvime to absurdnosť, keď teda zvýšenie príjmov rozpočtu v hodnote 5 mld. eur, ťažko zaplatené ľuďmi a firmami, znamená zníženie deficitu len o 1,24 mld. No, keď už nič iné, kolegovia, aspoň toto by malo vŕtať v hlave teda aj, aj, aj koaličným poslancom, ale ja to, toto poviem, že to je skutočne pľuvanec do tváre slovenských občanov, slovenských daňových poplatníkov. Proste vláda vám, ľudia, nezvýšila ceny nie preto, aby sanovala, alebo teda vláda vám všetkým zvýšila ceny nie preto, aby sanovala dlhy bývalých vlád, ale preto, aby mohla vyrobiť ďalšie miliardy nových výdavkov. No a k tomuto celému sa teda budúci rok ešte vyrobí ďalších 6,5 mld. nového štátneho dlhu.
No a teraz, ako sa teda máme po roku vládnutia tejto vlády. No ja si myslím, že sa nijak lepšie nemáme. Tieto Vianoce skutočne budú najdrahšie, aké boli. Už tieto, už tieto, už vlani ste konsolidovali, pán predseda, a navyše teda rastú ceny a, bohužiaľ, nebude to lepšie ani v budúcom roku, tak aj tie budúcoročné Vianoce, bohužiaľ, budú veľmi-veľmi drahé. Áno, ešte drahšie ako tohtoročné.
No a po dvoch rokoch konsolidácie, teda to sa už budem baviť, že ´24 a ´25, keď budeme na konci roku ´25, tak keď sa všetko naplánované v rozpočte vláde podarí, tak ten deficit bude približne rovnaký, ako bol na konci roku 2023.
On by bol dokonca ten rok 2023 ešte nižší deficit, keby nová vláda vtedy za jeden a pol mesiaca, ktorý vládla, teda výrazne už zvýšila výdavky. Ale ešte raz. Deficit, keď sa všetko podarí toto naplánované, a nebude to ľahké, špeciálne na tej príjmovej stránke, keď sa všetko toto podarí, kolegovia, tak budete mať rovnaký deficit ako v roku 2023. Tak ja sa pýtam, aká konsolidácia. Aká konsolidácia, keď vlastne bude ten deficit rovnaký? No žiadna. Žiadna. Preto aj hovorím, že ono aj po tejto stránke je to, tá konsolidácia podvod, hej?
No ale teda treba ešte povedať, že vôbec, aby sa, aby sa tá vláda dostala tam, kde bola v tom roku ´23, však vďakabohu aspoň za to, lebo však ono keby sa nerobilo nič, tak ten dlh by rástol ešte výraznejšie, ale to bude fakt len vďaka ľuďom, pretože aby to číslo sa dosiahlo, tak tí ľudia musia tých päť dodatočných miliárd zaplatiť a jednoducho tu to normálne že už dopredu treba ľuďom poďakovať, ak sa to celé podarí, že to boli schopní a ochotní zaplatiť, ale treba jasne povedať, že to je bez akejkoľvek alebo s minimálnou, aby som bol presnejší, s minimálnou konsolidáciou, šetrením vlády na sebe. Takmer celú tú konsolidáciu platia ľudia a firmy.
Čo ukazujú ďalšie čísla. Trošku si rozoberme tie základné čísla z rozpočtu. Povedal som, že budem nudiť, tak idem nudiť ďalej.
Daňové príjmy. Plánované, alebo v roku ´24 18 mld. 634 mil., pre rok 2025 22 mld. 480 mil. Zásadné zvýšenie daní, je to rast o 20,6 %. Áno, to sú tie slová pána ministra, ktorý tu spomenul, čo všetko sa zvýšilo: dépeháčka, transakčná daň, odvody a všetko, všetko, všetko. Čiže vláda očakáva, že ľudia na daniach, ľudia, firmy zaplatia o 20,6 % viac, o 3,85 mld. viac medziročne, hej? Fakt, naplánovaný nárast o pätinu, to je neuveriteľné!
No, keď to rozbijeme trošku na drobnejšie, tak daň z príjmu právnických osôb, korporátna daň, daň platená firmami v roku ´24 4,47 mld. eur, v roku ´25 naplánovaných 5 mld. 34 mil. Tu je ten rast trošku miernejší, miernejší v tých vládnych číslach, ale aj tak 12,5 %. Čiže ideme do roka, kde ja budem veľmi rád, keď ten rast bude začínať číslom jedna, ak vôbec, za posledný kvartál máme rast ekonomiky medziročný v treťom kvartáli 1,2 %, hej, Nemecko ide do, má zásadné ekonomické problémy, idú do zmeny vlády, deje sa toho vo svete veľa. No ale vláda si naplánovala, že naše firmy naviazané, samozrejme, na svet, ktorý má problémy s množstvom nových nákladov, ale pres to všetko dodajú štátu o 12,5 % daní viacej. Áno, zvýšila sa im zásadne aj sadzba, už bude sa platiť 24 % korporátna daň pre firmy s obratom, so zdaniteľným obratom nad 5 mld. ročne, teda pardon, nad 5 mil. ročne. Inak je to s prehľadom najvyššia daňová sadzba zo všetkých bývalých komunistických krajín proste našej strednej, východnej Európy. Ako som zvedavý, ako chceme konkurovať pri takýchto podmienkach, ktoré vláda vytvorila pre firmy.
Len podotýkam, že aby firmy mohli platiť túto daň, tak najprv musia byť schopné vytvoriť zisk. To znamená, proste musia byť ziskové, potom sa vie štát dostať k nejakým daniam a plánuje ich mať o 12,5 % viacej pre firmy.
Poďme, dane za tovary a služby. Toto je vlastne to, to sú tie dane platené ľuďmi, hej, to je také to najčitateľnejšie, takže rok ´24 12 mld. 850 mil., rok ´25 plánovaný výber 15 mld. 393 mil., rast však dvojciferný, samozrejme, 20 %, hej, nie jedenásť, dvadsať. 20 %. Čiže štát chce po ľuďoch o 20 % priamo zasa na ďalších daniach. Základnou časťou tohto, tejto dane za tovary a služby je, samozrejme, dépeháčka. Tu je to že úplne čitateľné a to je to možno najjednoduchšie číslo a tu sa trošku zastavím, toto ľudia akoby najviac, najviac pochopia. Rok ´24 19 celá, pardon, 9,8 mld., rok ´25 11 mld. 668 mil., rast o 18,7 %. Možno abstraktné čísla, no na jedného človeka vláda v tomto roku vybrala 1 810 euro na dépeháčke, pre budúci rok si naplánovala, že vyberie na jedného človeka vrátane kojencov a starých ľudí 2 160 euro, čiže o 330 euro viac. Len na dépeháčke zaplatí každý človek, fakt som to delil 5 mil. 400-tisíc občanmi Slovenska, o 330 euro viacej.
Viete, môže koalícia robiť potravinové okrúhle stoly, môže rozprávať o vytvorených znížených sadzbách DPH, toto je realita, vláda plánuje od občanov vybrať o 18,7 % viac ako vlani, teda o 1,85 mld. viac ako tento rok.
Spotrebné dane, tam normálne to pochválim, pretože tu vláda asi trošku tu je závan, alebo ministerstvo financií, tu je závan reality, rast je len 4 %, to považujem za, pri nejakom zvýšení teda daní za cigarety a novej dani za sladené nápoje rast o 4 %, to považujem za realistické číslo.
Iné dane za tovary a služby. Tu predpokladám, je zaradená transakčná daň. Nárast v roku 2024 v tejto kategórii bol príjem 106 mil. eur, pre budúci rok, pre rok ´25 si vláda naplánovala 690 mil. eur, inak rast, že o 651 %. Dobre, je tam tá nová daň, medzitým je, samozrejme, erodovaná tým, že už je tu jedna, jedna novelizácia, čiže to číslo bude určite menšie, nevieme, nevieme to číslo, nevidel som, pán minister, ak vie, povie, budem rád, že koľko teda plánuje vláda vybrať na transakčnej dani. Inak tam je ale jediné správne riešenie: zrušiť ju.
No, občan, plať, to je tá správa z toho, čo som teraz tu ukazoval, a štát míňa. Nezmyselne a v niektorých položkách aj nebezpečne. Poďme sa bližšie pozrieť na výdavky niektorých rezortov či útvarov, nestíham ísť úplne že po jednotlivých rezortoch, ale teda takmer bez výnimky platí, že výdavky jednotlivých ministerstiev medziročne rastú, dám len rýchlo pikošky.
Začnem, aby sme aj teda o nás vedeli. Výdavky Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky pre budúci rok rastú o 5,7 %. To je taký ten posledný nárast, kde sa dá ešte povedať, že okej. Áno, bude inflácia, proste nezvyšujú sa výdavky, rieši sa len inflácia. To sa ešte akoby dá zobrať to najvyššie možné číslo. Takže tu poviem, že pochválim, hej. Výdavky Kancelárie Národnej rady rastú o 5,7 %. Bodaj by všetko rástlo len o 5,7 %, vyzeral by ten rozpočet inak. Takže berme to proste ako nejaký benchmark.
No, ale ako potom vysvetliť kanceláriu prezidenta? Tam sa tie výdavky zvyšujú o 57 % medziročne. 57 %, hej? Môže tam byť čokoľvek, ale toto je príspevok pána prezidenta teda ku tomu, že každý jeden občan sa bude mať horšie? Jeho výdavky budú o 57 % vyššie. Dobre. Možno je nespokojný, možno chcel 100 %. No ja si ale pamätám, ako dnešná koalícia vyčítala pani prezidentke Čaputovej neefektívnu prevádzku, no tak tá prevádzka pani Čaputovej bola tak neefektívna, v úvodzovkách, že teda nový prezident potrebuje rozpočet o 57 % vyšší. Čo k tomu dodať? Konsolidácia ako hrom!
Na druhej strane rastú výdavky na silové zložky štátu. Na úrady, ktoré prezentujú silu štátu, respektíve, a ja to poviem, normálne že kontrolu nad občanmi. Slovenská informačná služba, nebudem hovoriť presné čísla, ale rast výdavkov o 12,7 %. Národný bezpečnostný úrad – rast o 13,2 % výdavkov. Generálna prokuratúra – rast výdavkov o 7,7 %. No akože to normálne že tá správa je, občan, zaplať o 5 mld. viacej, my sa postaráme o to, aby si do tých čísel videl ešte menej, posilníme silové zložky štátu a potom, to poviem za chvíľu, ak stihnem, tak tá inštitúcia, ktorá to má šancu skontrolovať, Najvyšší kontrolný úrad, ktorý tu je presne na to, aby kontroloval efektívnosť využitia verejných zdrojov, tam by ste čakali, že ten rozpočet tiež by sa mohol zvýšiť aspoň tak jak informačnej službe slovenskej. Ale nie. To je asi jediná inštitúcia v štáte, ktorá má rozpočtované menší rozpočet ako vlani o 2,5 %. Áno, potvrdzujem aj ja slová, myslím, že to hovoril pán predseda finančného výboru, že teda diskutovalo sa a upravilo sa, upravili sme spoločne uznesenie, že teda sa minister dostal za úlohu nejak ten rozpočet dať na poriadok do konca januára, ale dneska stále platí, keď sa pozeráme do rozpočtových čísel, že majú ten rozpočet nižší ako vlani. A ja teda tiež budem dúfať a budem pozerať na to, aby teda pán minister splnil túto svoju úlohu, ktorú dostal od finančného výboru, a teda nejakým spôsobom navýši financie aj pre NKÚ, pretože to sú tie oči aj nás tu poslancov, ale aj občanov. NKÚ je ten úrad, ktorý vie pozrieť na to, či tie zásadne vyššie výdavky, ktoré budú v budúcom roku, budú efektívne vynakladané.
No a už spomeniem len, teda ak chceme konsolidovať, tak ja sa pýtam, že prečo samotné ministerstvo cestovného ruchu a športu, takých 240 mil., ale napríklad aj prečo ich o 100 % predražená budova, nájomné raz také, ako je bežné trhové v danom priestore, že či takto vyzerá konsolidácia.
A potom už len jedna perlička. Úrad pre územné plánovanie a výstavbu, ten inak v roku 2024, v tomto roku, mal rozpočet 61,5 mil., pre budúci rok je plánovaný 65 mil., pričom teda ja som, by som chcel aj od pána ministra alebo od niekoho z koalície ukázať, že čo tento úrad vlastne za posledné dva roky urobil a teda čo za tých 127 mil. vytvoril. Koniec koncov ten stavebný zákon, ktorý bol k tomu patriaci, už teda bude zrušený, kopu ďalších zmien aj v tom územnom plánovaní. No akože minimálne, pán minister, možno by bolo dobré sa na to pozrieť aj tam, som presvedčený, že by sa dalo ušetriť. Ten úrad proste míňa cez 60 mil. ročne, ja nevidím žiadny výsledok. Možno nevidím všetko, ale som presvedčený, že aj odborníci v tejto oblasti nebudú vidieť žiadny alebo teda nejaký výsledok hodný 65 mil. ročne.
Aby som bol férový, teda poviem, vláda ide kvapku ušetriť aj na sebe, 125 mil. vláda avizovala ako šetrenie na platoch zamestnancov verejnej správy, len teda úplne to dosť ťažko sa mi to hľadá v rozpočte, pretože keď sa teda na ten rozpočet pozriem, tak tam človek vidí aj rast výdavkov verejnej správy, teda na zamestnancov verejnej správy a aj rast samotného počtu. No tak neviem, možno pán minister vysvetlí.
Pár čísel ešte stihnem ku rozpočtu verejnej správy. To je teda ten celkový veľký rozpočet zahŕňajúci všetky okruhy verejnej správy. V roku 2025 ide verejná správa minúť výdavky v obrovskej sume 66,5 mld. eur. Tam je kompletne celé zdravotné poistenie, sociálne poistenie, proste to je tá najväčšia suma toho štátu, verejnej správy v tom najväčšom. 66,5 mld. Ešte v roku 2022 boli tie výdavky, dám to do úvodzoviek, len, ale teda len 46,5 mld. eur. Za tri roky je nárast veľkosti verejnej správy 43 %, 20 mld. eur! Kolegovia, 20 mld. eur! Proste toto je bezprecedentný a neudržateľný nárast rovnajúci sa gréckej ceste. Fakt gréckej ceste. Môžme mať na to bumážku aj od EÚ, ale takto sa fungovať ďalej nedá. Proste to je strašné!
Dobre. Záverom, posledné tri minúty. Zhrňme si fakty. Rozpočet na 2025 spôsobí silné spomalenie slovenskej ekonomiky, pričom som ja teda pesimistickejší než aktuálne prognózy. Budeme radi, ak sa vyhneme stagnácii. Medziročný odhad rastu z tohto roku v treťom kvartáli je len 1,2 %, čiže tie podklady sú také, že to, ten rast bude fakt v budúcom roku nižší ako aktuálne prognózovaný. Inflácia cca 6 %, aj to sa obávam, že môže byť ešte vyššia. Každopádne bude trikrát vyššia ako priemer Európskej únie. Tam bude dva, fakt sa podarí splniť inflačný cieľ Európskej centrálnej banky, my budeme mať šesť, trojnásobne vyššie. Každý občan Slovenska schudobnieva oproti kolegovcom z iných krajín. A týmto číslom automaticky, myslím si, že môžme ukončiť plané sľuby koalície o lacnejších potravinách, a myslím si, že týmto číslom sa skončí aj spokojnosť dôchodcov, ktorým síce 13. dôchodok vykompenzuje zvýšené náklady, ale inflácia im bude znehodnocovať ich úspory, tak ako všetkým ostatným občanom. Vláde však inflácia skôr pomáha, to len aby sme vnímali.
Cielený deficit rozpočtu, o ktorom sa bavíme, 4,72 % je stále druhým najvyšším deficitom krajín eurozóny. Stále budeme mať druhý najvyšší deficit, aj keď sa podarí všetko splniť to, čo si pán minister naplánoval. V roku 2025 si budeme potrebovať požičať historicky najvyššiu sumu 13 mld., zase len na porovnanie, v roku 2022 sme si museli požičať len 6 mld., náklady na dlhovú službu brutálne rastú, brutálne. V roku 2023 to bola necelá miliarda, tento rok zaplatíme za dlhovú službu okolo 1,5 mld., možno trošku menej, uvidíme. Budúci rok už to budú takmer 2 mld., 2 mld.(!) a v roku 2027 nás budú stáť splátky dlhu, to sú splátky dlhu 2,4 mld. eur.
Ja len na porovnanie, lebo sú to obrovské čísla, tak ten 13. dôchodok je 0,85 mld., 850 mil. Čiže aj tohto roku ďalšie dva 13. dôchodky zaplatíme len za našu dlhovú službu, za to, že sme zadlžení a že teda musíme to, samozrejme, obsluhovať ten dlh.
No, konsolidácia pre rok 2026 a ´27, to znamená tie posledné dva roky rozpočtového horizontu, je v rozpočte stanovená ako znižovanie deficitu o percento a potom o 0,7 percentuálneho bodu ročne, avšak bez špecifikovaných opatrení na ich naplnenie. Veľmi jednoducho, je tam napísané, že chceme, ale neni napísané ako. Je to teda proste, tie čísla na ďalšie roky sú len papierovým cvičením, aj rozpočtová rada pre tieto roky, hej, pre rok ´26 a ´27, ten rozpočet označila ako nerealistický, hej, práve aj z tohto dôvodu.
Hrubý dlh sa na konci tohto roku očakáva približne 58,9 % hrubého domáceho produktu. V roku 2025 bude, samozrejme, dlh stále rásť i napriek teda tomu, že sa vláda snaží nejak konsolidovať, priblíži sa k hranici 60 %, čo je teda inak 10 % nad hornou hranicou dlhovej brzdy. No a slovenská konsolidácia je takmer celá na strane zvýšenia príjmov, teda zaplatia ju ľudia, firmy, štát na sebe šetrí minimálne. Hovorím, dobrý príklad by bol Malta, ale stačilo by pozerať aj do Česka, aj to by nám pomohlo.
Tento rozpočet považujem za rozpočet ekonomickej bezradnosti vládnej koa... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán predseda výboru, takisto myslím si, že dobre, dobre si povedal, na potrebe konsolidácie sa zhodneme, o tom skutočne nie je, nie je ani debata, je to tak, konsolidovať treba. S tým teda absolútne súhlasím.
Už čo je teda, samozrejme, to, na čom sa nevieme zhodnúť, je jej forma, že ako konsolidovať, pretože nie je konsolidácia ako konsolidácia. Túto našu platia ľudia z takmer 90 %, takže ju platia vlastne takmer celú. To je to, čo mi na nej vadí, a to, čo vyčítam.
No dá sa pozrieť aj na iný príklad. Napríklad Malta, to inak bude krajina, ktorá bude konsolidovať v budúcom roku najviac, najrýchlejšie z celej, zo všetkých krajín Únie alebo eurozóny, no a jej kompletne celá konsolidácia je na výdavkovej strane, na strane šetrenia, škrtania vládnych výdavkov. Ide to aj tak. Takže Malta by bol ten príklad, ktorý by sa mne páčil ďaleko viacej.
Pán predseda, potom povedal si o zadlžení. No, povedal si 24 miliónov, to je, samozrejme, chyba v rozprávaní, áno, chcel si povedať 24 miliárd, ale tam už je potom chyba v čísle, pretože ak sa bavíme, a to je číslo, ktoré používa aj pán minister, to naše čisté zadlženie za tri roky sa zvýšilo o 18,6 miliardy, čo, samozrejme, nie je málo, ale teda bola doba, aká bola. No a teraz aj zajtra, pozajtra, možno v pondelok bude zasa plošná energopomoc predstavená a bude stáť zasa pol miliardy a budete hrdí, že ju idete dávať. Ale potom nemôžme kriti... nemôžte kritizovať vlastne, že tie dlhy vznikali, keď sa dali fakt že miliardy do energopomoci v čase, keď tie ceny energií boli tisícpercentné nárasty, ale aj napríklad sa platili ľuďom počas covidkrízy ich proste platy, hej? Takže potom toto si vlastne už odporuje, že to, čo vlastne idete uro... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne všetkým kolegom za reakcie. No skúsim ešte aspoň, čo stihnem.
No v prvom rade, že dnes je tá miera neistoty taká, že aj samotné, že prognóza teda príjmov alebo teda to, čo príde samosprávam od MF a od RRZ, je diametrálne odlišná. Čiže ešte aj toto je to, že ťažko robiť rozpočet, keď ešte aj tie štátne organizácie, ktoré majú povedať, koľko to bude, tak nevedia. Ale to je preto, že to je takéto celé rozhasené, hej? To je jedna vec.
Druhá vec, taká zaujímavosť. Málokto vie, že ten jeden mesiac vlastne samosprávy nedostali nič, pretože vratky, vratky toho daňového bonusu boli vyššie ako výber, hej? Už len toto je povedané, že takto to byť nemôže, lebo toto nie je stabilita. No a preto tým riešením ja som presvedčený, že je teda zmena daňového mixu, pretože má to dve veci. Jedna vec je, keď je to naviazané povedzme aspoň na tie tri najväčšie dane, tak je to proste stabilné, pretože čím som na viac parametrov naviazaný, tým sú tie výkyvy menšie. To je akoby jeden pohľad. A potom ten druhý pohľad je ten, že veď ale tá daň z príjmu fyzických osôb je parameter aj pre štát, lebo však to ovplyvňuje aj našu konkurencieschopnosť a všetko a teda keď štát povedzme v dobre viere, čo napríklad ja by som podporoval, aby tá daň z príjmu fyzických osôb bola nižšia, menej zdaňujme proste aktivitu, no tak ale tým mojím dobrým chcením ja poškodím obciam, hej? Lebo to automaticky bude znamenať nižší výber.
Preto vlastne tie veci sú previazané a preto treba ten daňový mix. A ja som presvedčený, samozrejme, že nie je to že riešenie na všetko, to nie je všeliek, to neexistuje všeliek, ale je to niečo, čo by zabránilo presne tomuto, tejto neistote, tomu chaosu, že zrazu proste sa stane to, že jeden mesiac nepríde samosprávam nič, lebo, hej, lebo tak je to rozkolísané, alebo teda že nevedia ani štátne úhrady vypočítať alebo teda verejné inštitúcie vypočítať, čo ako to bude vyzerať. No ako si potom môže robiť rozpočet ten starosta malej obce, hej, ktorý je tam na to všetko sám a účtovníčka mu príde pomôcť na dve hodiny denne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovolím si aj ja, tak diskutujú primátori, starostovia a tak ja som teda aspoň poslanec aj komunálny, aj vúckarsky, tak peniazom sa venujem, viem teda, trošku k tomu chcem aj ja niečo povedať.
No v prvom rade veľmi rýchlo, rezervný fond. Ideálny stav by bol, keby sme nemuseli sa vôbec o tomto baviť. Pretože my sa tu nemusíme baviť, že či príde kríza, hej, ale kríza príde, jediné, čo je neisté, je, že kedy príde. Čiže ideálny stav by bol, keby teda samosprávy vedeli byť v situácii, že by sme tu vôbec nemuseli posúvať teda zasa možnosť použitia rezervného fondu na bežné výdavky na ďalší rok. Čiže ja hovorím, že áno, je to riešenie, ktoré funguje, máme preverené, že fungovalo, veď my sme ho teda zavádzali tiež v kríze a hovorím, že ideálne by bolo, keby sa to už nemuselo robiť, lebo nie je kríza. No, bohužiaľ, kríza bude aj v ďalšom roku, preto sa to javí ako riešenie pre ten ´25. rok, ktoré je potrebné. No už asi nemávať Matovičom, pretože je to, bohužiaľ, spojené aj teda s konsolidáciou a s aktuálnymi novými vecami. No ale dobre. V prvom rade, čo treba povedať, že tým samosprávam, či už predchádzajúca vláda alebo aktuálna, jednoducho robia sa zásahy proste, ktoré sú neoverené, ktoré viac škodia ako pomáhajú. Aj ten daňový bonus, áno, veď aj ja som za znižovanie daní. Daňový bonus je znižovanie daní. Ale musí to mať nejakú mieru. Nemôže sa z daňového systému stať sociálny systém. Úloha daní nie je sociálna. Proste na to máme, hovorím, sociálny systém. Takže to, že sa vlastne tam ten postupný rozvoj obcí zabrzdil tým nešťastným daňovým bonusom, tak ako ho proste bývalá vláda spravila, je jedna vec, hej? Teraz sú zasa ďalšie a ďalšie veci, ktoré zasa len majú vplyv a nevedia sa ani, ani zmôcť, ani proste únia miest, nikto dohodnúť, že aký to bude mať vlastne vôbec vplyv tie škôlky. Ale zasa, všetci tu bavíme sa o tom, že teda je problém, ale riešime dôsledky, hej, alebo následky. Tá príčina je, že pokiaľ ten "daňový mix", lebo to nie je žiadny daňový mix, bude naviazaný len alebo hlavne na daň z príjmu fyzických osôb, vždy bude tento problém, lebo keď štát bude chcieť v dobrej viere niečo spraviť, proste tak je to vždy naviazané len na tú jednu daň a proste sú to, sú to nádoby, hej? Do jednej sa zoberie, druhej sa vráti, nie je to dobré. A vždy to je antagonistické.
Čiže prvé, čo by sa malo spraviť, a to nie je nejaká zložitá reforma, zmeniť daňový mix. Financovanie štátu a obcí by malo byť veľmi podobné, založené ideálne na troch najväčších daniach: dépeháčka, daň z príjmu právnických a fyzických osôb, tak, aby tie zmeny, keď ich štát nejak robí, hej, aj v dobrej viere proste, napríklad že chce znížiť daň z príjmov fyzických osôb, lebo to zaťaženie u nás je veľké. Lenže keď sa to na sto percent prenesie na obce, tak to spôsobí to, že sa tu teraz debatujeme o tom, čo s rezervným fondom. Čiže toto by bolo to základné, to by vlastne vyriešilo túto debatu akoby trvale, hej? To je, to je jedna vec, to som chcel povedať.
No a, no možno teda k tej, k tej konsolidácii, že keď sa už nebudeme baviť do minulosti, ale bavme sa teraz aktuálne, že skutočne tie obce zasa len majú problém, ale zďaleka nie je spojený len so škôlkami. Teda VÚC-ka škôlky samozrejme nemá, hej, áno, nejaký, nejaké to jedno percento je aj tam pokles, čiže vlastne VÚC-ka nedostane nič nové, ale teda podiel na daniach má nižší, takže zas je tam nejaký zásah, ktorý teda asi určite nepomáha, ale ten problém je zasa širší. Proste áno, my teraz tiež v Trnave, teda v trnavskej VÚC-ke riešime rozpočet a tá miera neistoty rozpočtu je taká, že dávno a dlho taká nebola. Lebo to nie je len o tom, že teda čo spraví, čo spraví to jedno percento. Ale tam je debata, samozrejme, zvýšená dépeháčka, hej? To má, samozrejme, dosah, jasné, na VÚC-ky, na samosprávy, to je jedna vec, aký ten dosah bude, hej? Ďalšia vec, samozrejme, inflácia, hej? Tak ako bola konsolidácia nastavená, proste tých, dneska sa hovorí o šesťpercentnej inflácii, ja sa obávam, aby nebola ešte väčšia, to je zasa ďalší proste negatívny dopad na rozpočty samospráv. Už samotné vôbec ako tie či už aj, aj daň z finančných transakcií a všetky tieto ďalšie a ďalšie zmeny a zvýšenia, ktoré boli naváľané na podniky, zasa, ako sa budú vyvíjať mzdy a z toho vlastne súvisiace príjmy, príjmy rozpočtov samospráv? Do toho stále energie. To je ďalšia položka, ktorá je že úplne otvorená, hej?
My proste robíme normálne rozpočet ako cestovnú mapu, lebo tá miera neistoty je taká, že sa nedá fakt povedať, čo bude, a preto i keď teda fakt najradšej by som bol v situácii, kedy by sme si tu jasne mohli buchnúť po stole a povedať, že rezervný fond je na zlé časy a zlé časy nemáme, tak proste ho nepoužívajme. Ale nemôžem to povedať, nemôžem, lebo proste, bohužiaľ, tie zlé časy pokračujú. Bohužiaľ, už teraz teda nielen zlými rozhodnutiami predchádzajúcej vlády, ktoré boli zlé, ja to môžem povedať, my sme hlasovali proti tomu, hej? Sme koniec koncov práve kvôli daňovému bonusu odišli z vlády, hej? Ale teda, bohužiaľ, tá krízová situácia samospráv pokračuje už aj teraz akoby rozhodnutiami tejto vlády, ale, bohužiaľ, proste ešte stále môže prísť nejaká ďalšia ešte externá kríza, hej? Čiže fakt by bolo načase, a teraz to teda môžem povedať už len z opozície, lebo však teda tú miešačku má v ruke koalícia, že fakt sa pozrieť na tú zmenu daňového mixu, na to, aby proste sme sa tu nemuseli takto doťahovať, že tie rozhodnutia majú až takýto negatívny vplyv. Pretože ja som presvedčený o dvoch veciach. Štát je tak silný, ako silné sú samosprávy. Od tej najmenšej obce po tú najväčšiu VÚC-ku. To je prvá vec.
A druhá vec, že tá finančná decentralizácia alebo finančná, celková, skutočná decentralizácia vie vo finále pomôcť aj celej krajine. Keď si zoberieme OECD, tak proste napríklad potenciál Slovenska akože v raste hrubého domáceho produktu je najvyšší práve, ak by sa urobila nejaká seriózna decentralizácia a, to zasa, to pomôže všetkým, lebo my, viete, my sa tu môžeme dohadovať celý deň o tom, či taká daň je zlá, alebo taká daň je zlá, proste vždy tie pohľady budú iné a je to akoby debata, ktorá má samozrejme zmysel, ale jednoducho to nič nevyrieši, lebo vlastne to je len nejaký koláč, ktorý tak delíme alebo tak. To, čo pomôže krajine, je práve ten rast hrubého domáceho produktu, rast ekonomiky a to nám vlastne všetkým aj štátu prinesie dodatočné zdroje, aj firmám, aj ľuďom, aj samosprávam. Toto je to kľúčové, čo by sme mali riešiť a na čom by sme sa fakt mali zhodnúť.
A poviem už úplne poslednú vec, áno, toto, toto je, by malo byť vecné a že do tohto asi ozaj že neťahajme politiku. My to, my, čo robíme v samosprávach, vidíme, že tam je najprv problém, potom ešte problém a ešte desať razy problém a riešime problém a až potom sa bavíme na to, že kto je z ktorej strany. A si myslím, že takto by to ako minimálne na tej úrovni samospráv skutočne malo byť. Tam sme tak blízko k ľuďom, že to politické tričko je to posledné, čo tých ľudí zaujíma. Zaujíma ich to, či sme schopní vyriešiť ich problém, alebo nie.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo.
No ďakujem pekne, kolegynka Remišová, za vystúpenie. No podľa mňa je to úplne jednoduché. No, zajtra ideme rokovať o štátnom rozpočte. O rozpočte, ktorý pre budúci rok od ľudí, firiem, proste všetkých subjektov a ľudí hlavne na Slovensku vyberie päť miliárd navyše oproti stavu v tomto roku. A, bohužiaľ, rozdelené je to, že teda ľudia sa takto majú na tom podieľať a štát niežeby svoje výdavky znižoval, on ich ešte aj navyšuje. A navyšuje ešte aj takto nezmyselne. Tu je to úplne jednoduché. Nemáme na to, to je jedna vec, a druhá vec, teda akože keby to ešte bolo akokoľvek napísané, že dve volebné obdobia odslúžené, proste niečo podobné teda, ako to má aktuálne premiér, tak ešte povedzme sa dá o niečom baviť, hej, keď aj to nie. Ale nie, že štyri roky zo sedemročného obdobia. Veď to sa skôr rovná odmene za odchod, nie odmene za nejakú prácu pre krajinu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, zostalo mi 30 sekúnd.
Ďakujem pánovi kolegovi Krátkemu za faktickú. No, keby to aspoň že bola konsolidácia. Ale vláda ide vybrať 5 mld. eur z vreciek občanov na to, aby vyrobila 3,7 mld. nových výdavkov. My sa tu fakt akože nebavíme o žiadnej konsolidácii. Toto je na tom ešte to najsmutnejšie, hej? A plne súhlasím s tým, čo bolo povedané.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, no práve rokujeme v spojenej rozprave o dvoch daňových zákonoch, teda v rozprave, ktorá bola spojená a navyše na dvanásť hodín obmedzená. Ako vyjadrujem fakt svoj údiv a pýtam sa, čo tým chcel básnik povedať, alebo inak, čoho sa pán minister bojí, čo mu je nepríjemné počúvať, o čom nechce rozprávať, čo chce mať veľmi rýchlo za sebou. Ale možno dobre, že takto upozornil na tieto dva body. Možno, možnože sa takto aspoň trochu nasvieti svetlo do ťažkých finančných zákonov, ktoré, ktorým je fakt pre bežného človeka veľmi ťažké rozumieť, ale o ktorých je aj ťažko novinárom písať a napr. aj preto sa v nich len veľmi ťažko hľadajú na mieru upravené formulácie, ktorých výsledkom je často príjemná výhoda pre niekoho konkrétneho, šikovného, ktorú však väčšinou zaplatia práve malí, bežní ľudia, malé firmy či živnostníci. No práve ten Jozef Mak, ktorého tak často pán minister spomína, o ktorom tak často pán minister hovorí, že je preňho dôležitý, no ale v realite práve ten Jozef Mak skončí oklamaný a obíde skrátka. Ministerstvo financií a práve pán minister konkrétne by mal byť garanciou vytvárania vyvážených pravidiel, prijímania zmysluplných ľuďom a ekonomike pomáhajúcim zákonom. Bohužiaľ, ale zasa raz platia slová bývalého ruského predsedu vlády Viktora Černomyrdina, ktorý povedal: chceli sme to urobiť lepšie, ale dopadlo to tak ako vždy.
No, ale konkrétne, do návrhu zákona o dorovnávacej dani na zabezpečenie minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov bol na rokovaní výboru pre financie a rozpočet dodaný, pridaný pozmeňujúci návrh, ktorým sa zavádzajú retailové štátne dlhopisy, ktoré teda boli nazvané štátne dlhopisy pre občanov. Už asi nemôže byť väčší paradox ako spojiť nespojiteľné, ergo vyrobiť prílepok k nesúvisiacemu zákonu.
Hneď ako prvé ale poviem, že vytvoriť možnosť pre bežných ľudí kúpiť si štátny dlhopis veľmi podporujem. Veľmi podporujem dať možnosť bežným ľuďom podieľať sa na financovaní štátu aj preto, že takto môžme trošku primäť ľudí, aby sa, aby sa pozerali na to, ako štát hospodári, aj preto, že môžme teda takto nejakú novú skupinu občanov primäť, aby viacej rozumeli financiám, aby sa zvýšila ich finančná gramotnosť. Toto sú fakt veľmi cenné benefity, retailové dlhopisy alebo dlhopisy pre občanov sú dobrý nápad a vytvorenie retailových štátnych dlhopisov inak bol aj bod vo volebnom programe strany SaS. No ale o to viac ma mrzí, že táto dobrá myšlienka a fakt aj množstvo dobre urobenej práce množstva úradníkov, odborníkov bolo dehonestované spôsobom, aký pán minister zvolil na prijatie. To znamená, pod pazuchou doniesť na finančný výbor bez štandardného legislatívneho procesu.
No ale čo znamenajú vlastne štátne dlhopisy pre občanov? Znamenajú to, že štát sa ide uchádzať o dôveru občanov, ktorí teda idú svojimi ušetrenými peniazmi financovať potreby štátu. No a práve dôvera je v celom finančnom svete to najcennejšie aktívum. No ono vlastne celý finančný svet a celý finančný systém je založený na dôvere, no a ako teda ide o dôveru občanov bojovať pán minister v tomto prípade? No ide bojovať tak, že retailové dlhopisy ide do našej legislatívy zaviesť úskokom, pod pazuchou prineseným pozmeňovákom na finančný výbor v momente začiatku rokovania o teda nesúvisiacom zákone. Proste bez akejkoľvek možnosti to vidieť dopredu, ale dôležité je teda, že nebol žiadny štandardný legislatívny proces, kde by teda celá odborná verejnosť, ale samozrejme aj všetci občania mohli sledovať priebeh tvorby zákona, hľadanie najlepšieho riešenia či vychytávanie chýb. A potom, keď by to išlo ako štandardný bod, štandardný návrh zákona, proste mohol tuto by pán minister stáť a hrdo a odborne mohol prezentovať novú možnosť investovania pre občanov v troch čítaniach v pléne. A nebolo by to samoúčelné, veď to mohlo byť skutočne najlepšou možnou reklamou pre retailové dlhopisy. Ale nie, pán minister sa rozhodol vložiť to do legislatívy pokútne a potichu a ja sa pýtam prečo? A teda keď sa pozerám do výborom schváleného pozmeňováku, tak aj vidím prečo a teda niečo k tomu poviem, pretože, bohužiaľ, zase raz nad transparentnosťou a vytváraním férového trhového prostredia zvíťazilo nezmyselné, fakt v tomto prípade nezmyselné krivenie trhového prostredia, zákulisné dohody a, čo by asi človek a volič SMER-u od ministra Kamenického nečakal, veľké ústupky bankám.
No ale to je politická, slovenská politická realita strany SMER, klamať, klamať, klamať, bohužiaľ aj tam, kde je to úplne že zbytočné. Minister svojim voličom rozpráva, ako ide po krku bankám, ako ich považuje za škodnú, ako ich oholí, no ale potom realita je, že potajme ide bankám po ruke, ale okej, rozumiem, nič iné pánovi ministrovi nezostáva. Môže sa nám to páčiť alebo nie, banky skutočne sú chrbtovou kosťou ekonomiky a ja to inak veľmi často hovorím, no a pokiaľ banky držia väčšinu slovenského dlhu, čo držia, tak vo finále si nie štát dokáže klásť podmienky, ale tie podmienky si kladú banky. Tak ako každá domácnosť vie, že ako prvé v rodinnom rozpočte treba nájsť peniaze a zaplatiť splátku hypotéky alebo teda úveru, toto platí rovnako aj pre štát, takto to jednoducho je. Proste podmienky si nekladie dlžník, ale veriteľ.
No a dokedy to tak bude? No bude to tak dovtedy, kým štát bude hospodáriť deficitne a bude potrebovať na svoje fungovanie externé, dodatočné peniaze si požičiavať. Tu len spomeniem, že od 17. 11. ide Slovensko na dlh. Všetko, čo sa tu zaplatí, všetko, čo sa tu udeje od 17. 11., si na to musíme požičať, všetci hasiči, učitelia, zdravotníctvo, všetko.
No ale teda ako s tým ďalej, aby som teda aj bol nejak konštruktívny. No práve pre toto by mal sa snažiť minister financií vytvárať aj pre bankový sektor štandardné trhové prostredie. Prečo? No pretože jednoducho zadlžený štát nemá žiadnu šancu nad bankami vyhrať, ale práve štandardnými trhovými podmienkami má možnosť na remízu, na vyvážený vzťah, o to by nám malo vždy všetkým ísť. No a čo stačí? No stačilo by nekriviť trhové prostredie. No, ale tak ako sa pán minister pre svojich voličov podujal oholiť banky, no áno, napríklad schválením 30-percentného osobitného odvodu z regulovaných činností, ale aj priamo zvýšením sadzby dane z príjmu právnických osôb na 24 %, no jednoducho bankám zvýšil dane. No a toto, samozrejme, prezentoval verejne, zobrať bankám, no na to, bohužiaľ, voliči počúvajú.
No ale ako som spomínal, aj banky majú svoje páky, napríklad ako investori do štátneho dlhu zvyšujú svoje požiadavky na výšku úroku, to znamená štát platí viac alebo, a teda už som naspäť pri tom spomínanom pozmeňováku, banky dosiahnu zníženie dane z úrokových výnosov dlhopisov, v roku 2025 to bude na 16 %, v roku 2026 na 13 % a takto sa dostanú naspäť k tomu, čo im bolo zobraté. No ale toto sa už deje potichu a potajme, s týmto sa už pán minister nepochváli, že teda bankám zobraté vrátil. No a výsledok teda je, že, bohužiaľ, zasa budú platiť len obyčajní ľudia, ktorým tie dane zvýšené boli, a teda úplne úprimne aj každý jeden volič SMER-u. No dá sa to aj takto, ale je to absurdné.
Tu poviem, že ja teraz nekritizujem znižovanie daní, to je to, čo bežne hovorím, len proste takto sa to nemá diať, hej? Proste fakt ako stačilo jediné, nevyrábať bankám vyššie a špeciálne dane, no a potom, samozrejme, na druhej strane v aktuálnej situácii nebolo potrebné im vytvárať špeciálne znížené sadzby, pretože aj tu najlepšie funguje riešenie to najjednoduchšie. Aj tu by najlepšie fungovala jedna férová daňová sadzba, proste rovná daň. Nebol by žiadny priestor na špekulácie, bol by výrazne nižší priestor na optimalizácie, ušetrilo by sa kopu štátnych úradníkov na nižšej byrokracii a napríklad aj na ľahšej a tým efektívnejšej daňovej kontrole.
Ďalší príklad zo spomínaného pozmeňováku zavádzajúceho dlhopisy pre občanov, štát výnos z nich, úrokový i kapitálový, nebude zdaňovať. Považujem to za správne riešenie, štát teda ide, ide, vyrába nejakú novú vec, chce motivovať lepšími podmienkami, fakt áno, považujem to za správne riešenie. Štát sa pre podporu rozbehu niečoho nového rozhodol vzdať výberu dane, okej, štát sa dobrovoľne rozhodol, že teda sám sebe akoby nevytvorí príjmy, proste v poriadku, rozhodol sa sám štát a sebe. No, ale zároveň v tomto teda pozmeňujúcom návrhu štát zákonom určuje, že napr. centrálny depozitár, banky, pobočky zahraničných bánk, obchodníci s cennými papiermi alebo teda pobočky zahraničného obchodníka s cennými papiermi nesmú spoplatňovať zriadenie, vedenie či zrušenie účtu alebo teda operácií s týmito štátnymi dlhopismi pre občanov. No ale bez akejkoľvek kompenzácie týchto dotknutých subjektov. Akože zasa, na prvú to znie dobre, veď tak bude to zadarmo, no ale porozmýšľajme na tú druhú, je to podobné akoby štát zamestnancovi prikázal pracovať a do zákona rovno napísal, že bude pracovať zadarmo. Akože nebude to zamestnanie v takom prípade, bude to nejaká moderná forma otrokárstva a ja sa pýtam, že čo na to povie Zákonník práce alebo základné európske pravidlá. Akože mám pocit, že aj tieto ustanovenia v tom pozmeňováku, ktoré zavádzajú štátne dlhopisy, opakujem, dobrú a zmysluplnú vec, narazia na nesúlad možno práve s európskymi pravidlami. A toto sú jednoznačne veci, ktoré by sa istotne vyriešili v štandardnom legislatívnom procese.
No ale naspäť k bankám, možno to, čo som pred chvíľou hovoril, že zadarmo, nie je úplne zadarmo, že zasa je niekde skrytá nejaká kompenzácia bankám, ale takto sa to nemá robiť. Akýkoľvek prikázaný nulový poplatok v konečnom dôsledku bude niekde občanovi skryte naúčtovaný. No ale takto teda to chce robiť strana SMER, akože toto je tá práca pre ľudí?
No a ja sa už len na záver tejto časti vystúpenia spýtam, že, pán minister, fakt si myslíte, že takto budujete tú dôveru občanov, investorov, štát, že mne je to, mne je to fakt veľmi ľúto, pretože ste dokazili a zmasakrovali dobrú myšlienku, dobrú myšlienku, ktorá pri férovom prevedení mala jasný potenciál získať, ja to poviem, 150 hlasov v pléne, a fakt ma to veľmi mrzí, ale hlavne to malo potenciál získať dôveru tých ľudí, ktorí, áno, majú voľné finančné zdroje a mohli by sa rozhodnúť, že ich použijú vlastne na financovanie štátu. Áno, na podporu štátu, na to, aby, samozrejme, teda niečo zarobili na úrokovom výnose. No ale takto tú dôveru vytvárame? Ako fakt škoda, škoda.
A ešte zopakujem jednu vec, nefrflem, že v tomto konkrétnom návrhu sa teda znižujú dane bankám, znižujú dane bankám. Frflem to, že boli najprv s veľkým krikom a pompou a sebachválou zvýšené, no a teraz ich ten istý pán minister potajme a potichu znižuje, a že nakoniec zasa to raz zaplatia ľudia, aj vaši voliči, pán minister, aj vaši voliči. No a hlavne ale, čo kritizujem a snažím sa na to poukázať, je, že zasa sa raz namiesto férového a jednoduchého trhového prostredia sa zasa raz buduje zložitý a vo finále drahý zver.
No a keďže sme teda v spojenej rozprave, tak sa presúvam k tlači 501, teda k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. No, byť v štandardnej situácii, tak sa tu bavíme, tak ako aj pán minister avizoval, o detailoch, ktorými sa precizujú pravidlá výberu dane z pridanej hodnoty, prípadne ako sa mení teda s tým súvisiaci daňový poriadok, prípadne o tom teda, že ako veľmi to pomôže zabrániť únikom, únikom na dani z príjmu. No, ale nie, zasa sa budeme baviť na výbore predloženom 10-stranovom pozmeňujúcom návrhu, ktorý, no kto by to čakal, z väčšej časti mení úplne iné veci než prerokovávaný a teda spomínaný zákon o DPH.
No, tu poviem teda aspoň, aby som bol férový, pretože ja si skutočne vážim zamestnancov ministerstva financií, ktorí robia, robia dobrú prácu, že teda tento, tento pozmeňovák bol pripravený skôr a teda mali možnosť sa s ním poslanci oboznámiť dopredu. No, ale teda základná správa z tohto pozmeňujúceho návrhu je, že koalícia pochopila, ešte raz, koalícia pochopila, že stvorila obludu. Stvorila obludu menom zákon o dani z finančných transakcií. Minister financií pochopil to, čo som mu aj ja osobne a, samozrejme, kopu, kopu ďalších sme mu hovorili už dávno, že transakčná daň, tak ako ju prijali, je neskutočne, neskutočne škodlivá a navyše podľa toho prijatého zákona je nevykonateľná. No tak, tak ako sme predpokladali a hovorili, že teda všetko, čo je šité horúcou ihlou, samozrejme potom vyžaduje množstvo novelizácií a toto, samozrejme, už máme skúsenosti, poviem, aj z predchádzajúceho volebného obdobia, ale aj z tohto volebného obdobia, jednoducho a teraz to zasa je, čiže hlásim, že prvá novelizácia transakčnej dane teda už je na svete. No, treba povedať, že teda tento pozmeňujúci návrh robí túto nezmyselnú daň trochu menej škodlivou, to je fakt, ale, pán minister, stále platí, že aj po tomto pozmeňováku je nevykonateľná. Že ešte stále, stále platí a možno je ešte viac nevykonateľná ako predtým. Stále platí, že podľa tohto sa to nedá, nedá zaviesť a nedá, nedá vyberať. Pokúsim sa to postupne vysvetliť.
No ale príbeh dane z finančných transakcií, ergo z finančného dýchania je, v plnej nahote ukazuje ekonomickú bezradnosť tejto vlády. Táto daň tiež ukazuje, ako dokáže škodiť zákon, ako dokáže škodiť zákon každému jednému človeku, ak jeho autor má možnosti, ale nemá schopnosti. Začnem od konca.
Transakčná daň má jediné správne riešenie, jediné správne riešenie, musí byť zrušená. Neexistuje totiž spôsob, ako sa dá tento ekonomický nezmysel a obrovská škodlivá vec opraviť. Aj preto som predložil na aktuálnu schôdzu návrh zákona, ktorý kompletne zruší transakčnú daň. Koalícia má tak stále šancu zabrániť tomu, či už koniec koncov aj v tomto zákone, alebo aj v teda s tým mojím zákonom, stále je šanca zabrániť tomu, aby transakčná daň napáchala nedozierne škody na ekonomike, firmách, živnostníkoch a na konkurencieschopnosti našej krajiny. Koalícia má stále možnosť, stále môže zabrániť tomu, aby vzniklo množstvo byrokracie, novej byrokracie na strane štátu. Koalícia stále môže zabrániť tomu, aby museli byť vynaložené neskutočné financie aj do realizácie, alebo na realizáciu softvérových riešení na výber tejto dane, a to či už na strane bánk, alebo ktoré teda budú vyberať tú daň, alebo teda aj na strane štátu. Dobrá správa teda je, že riešenie existuje a je jednoduché. Zlá správa na druhej strane je, že Robert Fico sa rozhodol ísť do pekla na bielom koni a zúrivo sa toho drží, zúrivo. No len, bohužiaľ, berie so sebou do pekla celú krajinu. Aj na príklade tohto zákona je vidieť, že smer peklo je neomylne nastavený. Škoda. Veľká škoda.
Každopádne, ako som už spomínal, vládna koalícia skutočne pochopila, pochopila, že táto daň je nezmyselná. No a teda prvé, čo ich napadlo, je teda, že vyradia nejaké vybrané subjekty z pôsobnosti tejto dane. Ergo tá nová daň sa teda na nich nebude vzťahovať. Ľudsky povedané, pán minister ide namiesto zrušenia celej dane, celého tohto nezmyselného konštruktu vyraďovať. No, že čo. Len na pousmiatie, tak hneď ako prvý subjekt sa ide vyraďovať Matica slovenská. Pokračuje sa Slovenskou akadémiou vied, ale to len začínam. No a vyraďujú sa teda aj občianske združenia, nadácie, neinvestičné fondy, nezisková organizácia, ktorá poskytuje všeobecne prospešné služby, účelové zariadenie cirkvi a náboženskej spoločnosti, záujmové združenia právnických osôb, subjekty výskumu a vývoja, organizácie s medzinárodným prvkom, Slovenský Červený kríž a organizácie, ktorých predmetom sú činnosti podľa ďalšieho osobitného predpisu. Vyraďuje sa tiež krajská organizácia cestovného ruchu, oblastné organizácie cestovného ruchu, turistické informačné centrá. No zároveň, akože ešte raz, že po nejakej stránke, áno, toto robí tú daň menej škodlivou, ale ukazuje to na absurdnosť toho celého. Lebo toto vôbec, to som ešte neskončil tým, čo bolo vyradené, to len stále ešte len začínam, hej.
No, pochopenie nezmyselnosti celého zákona pokračuje teda, keďže v § 4 ods. 2 písm. a) sa vyraďujú ďalšie oblasti, ktoré teda nebudú spadať do tejto dane, a sú to teda napríklad platobné operácie vykonané v súvislosti s platením daní, odvodov, poplatkov a príspevkov, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu, colného dlhu a inej platby zameranej alebo uloženej podľa colných predpisov, takisto odvodov do Sociálnej poisťovne, odvodov na zdravotné poistenie alebo v súvislosti s poskytnutím záruky na colný dlh alebo inú platbu vymeranú alebo uloženú podľa colných predpisov, takisto na daň z pridanej hodnoty alebo spotrebnú daň pri dovoze, v súvislosti so zábezpekou súvisiacou ako záruka splnenia povinnosti, alebo dodržania podmienky vyplývajúcej z právne záväzných aktov Európskej únie v oblasti poľnohospodárstva, ktoré sa poukazujú v prospech účtu vedeného v Štátnej pokladnici.
Čiže aj z tohto je vidieť, že štát pochopil, že je to hlúposť, veď v podstate všetko, čo sa do nejakej miery týka štátu, bolo vyradené. Normálne vyradené. Táto daň sa na to nebude vzťahovať. No ale pokračujeme ďalej. Takisto ďalšie veci, ktoré sa teda tam nebudú, nebudú vzťahovať, platobná operácia obchodníka s cennými papiermi, pobočky zahraničného obchodníka s cennými papiermi alebo poskytovateľa služieb kryptoaktív, ktorá súvisí s úschovou, správou alebo držiteľskou správou cenných papierov, finančných nástrojov, iných majetkových hodnôt alebo kryptoaktív, riadením portfólia vrátane akýchkoľvek výplat súvisiacich s týmito operáciami. Alebo platobná operácia obchodníka s cennými papiermi, pobočky zahraničného obchodníka s cennými papiermi alebo poskytovateľa služieb kryptoaktív na účet klienta súvisiace s nákupom alebo predajom cenných papierov, iných finančných nástrojov, devízových hodnôt, iných majetkových hodnôt alebo kryptoaktív v mene obchodníka s cennými papiermi, alebo teda pobočky zahraničného obchodníka s cennými papiermi, poskytovateľa služieb kryptoaktív alebo v mene ich klienta atď., atď.
Zasa, áno, toto je správne, to nepatrí do tej dane, čiže dobre, zasa to akoby zlepšuje, ale opačne, ono to ukazuje, ako je to celé, celé a celé nezmyselné. Ako vlastne musí zákonodarca postupne vyraďovať ďalšie a ďalšie oblasti, kde to je že nezrealizovateľné, kde to, za prvé, nedáva zmysel, za druhé to proste ani nepatrí, no celé zle.
Ďalej si zákonodarca uvedomil, že zasa, že nemôže zdaňovať ani ďalšie veci týmto návrhom, a to je napríklad Slovenská pošta, hej, kde teda platobná operácia vykonaná poštovým podnikom určená na sprostredkovanie, pripísanie alebo prevodu finančných prostriedkov od odosielateľa platby k príjemcovi platby vrátane výberov hotovosti súvisiacich s týmto sprostredkovaním. Jasné, ani to je, proste by bolo veľmi hlúpe dávať tam tú daň, a nerealizovateľné. No, ďalej takisto pri platbách smerujúcej k realizácii platobnej operácie používateľa platobných služieb a ďalšie, ďalšie veci. No a takisto, takisto potom § 4 ods. 2, teda to, čo nie je predmetom dane, sa dopĺňa zasa ešte ďalšími ustanoveniami. No a to je bod 22, ktorý inak má dve strany, hej, to sú zase ďalšie dve strany toho, čo do tej dane spadať nebude. No a samozrejme, to asi nebudem čítať celé, ale zasa len aby sme, aby som ukázal, že čo všetko vlastne, aký zver to je, čo všetko bude musieť niekto kontrolovať, pretože keď do toho zákona je napísané, že toto a toto sa do toho nebude vzťahovať, tak jednoducho to bude treba kontrolovať.
No a teda proste napríklad, hej, platobná operácia vykonaná na osobitnom účte vedenom správcom podľa osobitného predpisu. Tá, teda na ňu nebude sa vzťahovať táto daň. Platobná operácia vykonaná na osobitnom účte vedenom súdnym exekútorom. Platobná operácia spočívajúca v zložení alebo vrátení dražobnej zábezpeky. Platobná operácia súvisiaca so zaplatením a vrátením finančnej zábezpeky alebo kaucie v procese verejného obstarávania, obchodnej verejnej súťaže a platobná operácia súvisiaca so zaplatením a vrátením finančnej zábezpeky alebo kaucie vyplývajúcej zo zmluvného vzťahu. Normálne si proste, áno, koalícia si uvedomila, že proste do takýchto vecí nemôžu dávať transakčnú daň. Nemôžu. Nemôžu. Teraz musia vypísať vlastne celý svet, ktorý to, tam, kde to je absolútne nerealizovateľné. No tak pokračujeme.
Platobná operácia štátneho fondu a fondu zriadeného zákonom ako verejnoprávnej inštitúcie podľa osobitného predpisu, ktorá je vykonaná na osobitnom účte vedenom v Štátnej pokladnici. Kolegovia z koalície, však teda prečo to neaplikujete na štátne takéto fondy, všetko, inštitúcie, keď to je tak dobrý nástroj, ako získať nejaké peniaze do štátu. Ale teda jasne, vyraďujete ďalšie veci. Platobná operácia vykonaná, vykonávaná v súvislosti s platením správnych poplatkov a súdnych poplatkov v prospech účtov prevádzkovateľa systému, ktorý poskytuje službu centrálnej evidencie poplatkov podľa osobitného predpisu. Zasa, samozrejme, hlúposť na takéto niečo dávať tú daň. Je hlúposť túto daň dávať na čokoľvek, to chcem povedať, hej, to chcem povedať. No ale pokračujete.
Platobné operácie verejných vysokých škôl na osobitnom účte vedenom v Štátnej pokladnici, prostriedkov získaných na základe dotácií zo štátneho rozpočtu, ani tam už sa teda nebude táto nezmyselná daň aplikovať. Platobná operácia v rozsahu menovej politiky eurosystému vykonávaná s účasťou Národnej banky Slovenska na tejto platobnej operácii vrátane hotovostného peňažného obehu a operácie v devízovej oblasti. Tuto zasa, že áno, po jednej stránke môžem pochváliť, pretože Európska centrálna banka vyčítala tomuto zverovi, volanému transakčná daň, že teda je to v nesúlade napríklad s týmito európskymi finančnými pravidlami a hovorila, že teda by mala vláda zvážiť zavedenie tejto dane, alebo teda odstrániť tie nezrovnalosti. No tak okej, vláda, koalícia sa rozhodla odstraňovať nejaké tie nedostatky, ktoré vytkla Európska centrálna banka, ale zasa, to je zasa len ďalšia kvapka, ktorá hovorí, no tak hurá, tak tam pridáme zasa ďalších pár ustanovení, ktoré vyradia teda aj tieto operácie menovej politiky eurosystému. No ako mohla si vláda uvedomiť aj to prvé, kde teda aj Európska centrálna banka písala, že by mala vláda zvážiť, zvážiť zavedenie tejto dane.
Pokračujem ďalej, nebude teda daň aplikovaná ani na platobnú operáciu vykonanú z platobného účtu dohliadaného subjektu finančného trhu vedeného u poskytovateľa podľa osobitného predpisu, na ktorom dohliadaný subjekt finančného trhu vedie finančné prostriedky svojich klientov a ktorý využíva výlučne na vykonávanie obchodov na účet svojich klientov. Ale ďalej aj platobná operácia súvisiaca s nákupom alebo predajom finančných nástrojov na obchodom mieste v inom členskom štáte Únie a štáte, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore. No a tak ďalej a tak ďalej, pokračujem ďalej proste, platobná operácia súvisiaca s presunom finančných prostriedkov toho istého majiteľa v rámci fondov kolektívneho investovania spravovaných tou istou správcovskou spoločnosťou.
Vláda dokonca pochopila, že táto daň je nezmyselná aj v celom zdravotnom systéme. Hurá. Niežeby to nebolo povedané tu ešte pred prijatím toho zákona. Takže vlastne nebude tam, nebude táto daň zahrňovaná pri zdravotnej starostlivosti poskytnutej poskytovateľom zdravotnej starostlivosti alebo pri zdravotnej starostlivosti v súvislosti s plnením funkcie príslušnej inštitúcie, inštitúcie miesta pobytu alebo inštitúcie miesta bydliska a zdravotnej starostlivosti poskytnutej v cudzine. Ďalej, zdravotnej starostlivosti poskytnutej cudzincovi, ktorý nie je verejne zdravotne poistený v Slovenskej republike. Ďalej, poistencovi za nim uhradené služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Hurá, ani tuto to nebude. Liekov, zdravotníckych podmienok, dietetických potravín, doplatkov za lieky, zdravotnícke pomôcky atď., atď., atď. Pri ošetrovateľskej starostlivosti zariadeniam sociálnych služieb a zariadeniam sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately. Pri prerozdeľovaní poistného na verejné zdravotné poistenie, preddavku na poistné, poistného vrátene úrokov z omeškania, ani tam sa to nebude vzťahovať. A preplatkov z ročného zúčtovania poistného. Ale napríklad aj teda pri financovaní ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov alebo príspevku na činnosti vybraných inštitúcií.
Čiže vláda vyraďuje, vyraďuje proste časti, ktoré skutočne nevedia byť v tejto dani, nedávajú zmysel a okej, však, áno, dá sa povedať, že teda tieto vyradenia zákon vylepšujú. Áno, robia ho menej zlým, robia ho menej zlým. Ale stále ja to budem hovoriť, je to, toto je práve priznanie, že zákon je nezmysel ako celok. Že vlastne zostali už len chudáci podnikatelia, ktorým zostal čierny Peter, a teda povinnosť platiť túto daň. A aj to len tí, ktorí nezaplatia nejakému daňovému poradcovi, ktorý im v týchto stranách rôznych výnimiek nedokáže nájsť, alebo teda zaplatia mu za to, aby im navrhol nejaké riešenie, na základe ktorého sa v tomto neprehľadnom paškvile napasujú do nejakého písmena, ktoré ich vyradí z nutnosti platiť túto daň. Akože človeku sa až chce plakať, že čo všetko bolo vytvorené, čo všetko sa bude musieť potvrdzovať, vyraďovať, evidovať, kontrolovať. Proste koľko veľa práce museli urobiť zamestnanci ministerstva financií aj na tomto pozmeňujúcom návrhu. Veď to sa nedeje, že to niekto za večer napíše. A proste pred, ešte pred dvomi mesiacmi nič z tohto neexistovalo. Proste nebolo to tu. Takáto povinnosť tu nebola proste. Nič toto nebolo. Ešte raz to opakujem. Je jediná správna možnosť, jediné správne riešenie – zrušiť celú túto daň.
No a zasa sa teda v mojom vystúpení vraciam k bankám a ja som presvedčený, že ani po tejto novele nie je možné vytvoriť a nastaviť efektívny softvér, ktorý bude daň za týchto podmienok, aj týchto nových podmienok schopný vyberať, a teda aby sa odvádzala. Proste ne, to bude potrebovať ďalšiu novelizáciu. No ale navyše, zasa, nikde nevidím, kde je, alebo respektíve ako budú preplatené náklady bánk na vývoj takéhoto softvéru, to nie je päť eur, aby sa na základe takéhoto niečoho vytvoril softvér, ktorý bude schopný takúto daň odvádzať. No a zasa sa ale dostávame za oponu, kde to teda už nevidia voliči SMER-u, HLAS-u alebo SNS, ale teda, samozrejme, bohužiaľ ani ostatní alebo väčšina ostatných občanov, kde sú dohody riešiace tento problém. Tento zákon okrem iného zadefinoval potrebu vzniku cca 200-tisíc nových účtov, nových bankových účtov. No, tam je len poplatok za vedenie účtu, keď zoberieme 10 eur mesačne, čo je dnes bežný poplatok, tak to je 24 mil. nových tržieb, hej, pre banky. Alebo opačne, 24 mil. eur nových nákladov, ktoré zaplatia, a ja vám zasa poviem, kto ich zaplatí. No zaplatia to tí najmenší, najcitlivejší na náklady podnikateľa, tí, ktorým je najťažšie. To sú presne tí, ktorí doteraz, proste malí živnostníci, používali ten istý účet aj na svoj život, aj na svoje podnikanie. Všetci si budú musieť vyrobiť nový účet, podnikateľský účet pre to, aby teda mohli odvádzať túto transakčnú daň a samozrejme budú platiť každý mesiac, povedzme, 10 eur za jeho správu. Čiže vlastne banka teda bude mať nový obrat, nový biznis.
No, potom ďalšia malá pomoc bankám je tiež priamo zakomponovaná v tom zákone v § 6 bod c), a to sú teda dve eurá ročne za platobnú kartu, hej. Čiže ak budú podnikatelia platiť tie svoje debetné operácie cez bankovú kartu, tak sa vlastne dokážu vyhnúť tejto dani. To je úplne že ďalšia absurdnosť, že štát vlastne keď chce konsolidovať a vybrať nejaké peniaze, tak priamo do zákona vlastne dal písmeno, ktoré umožňuje efektívne sa vyhnúť plateniu tejto dane. No ale to znamená nielen, že štát nedostane nič, ale vlastne no tak za platbu kartou sa zase len účtuje poplatok. No ale tentokrát už zasa banke, hej. Takže vlastne okej, banky majú ďalší biznis a ten im asi pomôže zaplatiť akože napríklad aj vývoj toho softvéru a celé náklady okolo toho. No ale akože takto? Akože toto je normálne to, čo vlastne tu bolo treba vyrobiť, aby sa pomohlo ekonomike?
No každopádne ja som presvedčený, že toto sú tie finálne dôvody, prečo sú banky ticho a pristúpili na tento, ja to poviem, špinavý biznis so štátom. Jednoducho občania, fakt, voliči SMER-u, koalície, toto vám nepovedali vaši obľúbení politici. Povedal vám toto premiér Fico, hej, že teda pán minister Kamenický aleže teda vôbec nejde po krku bankám, ale práve naopak, ide im poruke. No, a ja osobne, veď ako ja som tu často ten kto, ja to poviem znova, banky sú chrbtovou kosťou ekonomiky, potrebujeme ich. Ja som tu často ten, ktorý sa tých bánk zastáva, ale teraz to poviem opačne. Jednoducho veľmi osobne vyčítam bankám, že sa do tejto škaredej hry so štátom pustili. Ja som presvedčený, že ak by banky povedali slušné nie, slušné nie, a verte, že majú páky to povedať, tak by jednoducho takáto daň nemohla vzniknúť, pretože štát by nemal schopnosť ju vyberať, štát by nemal schopnosť vytvoriť softvér, ktorý by dokázal takéhoto zvera vyberať.
Kolegovia z koalície, prosím, stále môžete zísť z kratšej cesty. Zrušte celú túto škodlivú a nezmyselnú daň, stále sa to dá. Napísali ste päť strán toho, čo z tej dane vyraďujete. Super. Ešte tam treba dať dva riadky a zrušiť ju celú. Stále sa to dá, aj v tomto bode, aj v tomto bode, alebo sa dá znova otvoriť proste druhé čítanie, keď sa nejaký, vytvorí nejaký pozmeňovák. Alebo kľudne použite na to mnou predložený zákon. Vám ľudia, firmy aj celá ekonomika poďakujú. Fakt nie je iné zmysluplné riešenie.
No, ešte mi zostalo v tejto našej špeciálnej skrátenej rozprave pár minút. Tie využijem, teda v tom pozmeňováku sú vlastne ešte ďalšie zmeny. Takisto skutočne môžem kvitovať, a spomenul to aj pán minister, že rieši to skutočne zaradenie týchto celiatických potravín a napríklad aj tej teda bezlepkovej múky do nižšej sadzby DPH. Dobre, zasa je to teda ďalšia výnimka, ale už v tom systéme, aký je, zasa je to teda nejaké zlepšenie, ktoré jasne pomôže ľuďom s takýmito problémami zdravotnými.
No, ale ďalšia vec je napríklad čl. 3 toho pozmeňujúceho návrhu, kde sa teda zvyšujú pokuty za podvádzanie pri registračnej pokladnici. Zasa poviem, samozrejme, jedno z najlepších riešení, ako štát môže vlastne hľadať peniaze do rozpočtu, je efektívny výber daní pri existujúcich daňových sadzbách. Čiže áno, jedna z vecí, tie úniky, samozrejme, existujú pri registračných pokladniciach, to je problém a teda štát zvyšuje pokuty. Áno, aj keď je zákon, samozrejme, musia byť aj sankcie, to súhlasím, hej. Nedá sa povedať, že teda by pokuty nemali byť, ale zasa. No tak v odôvodnení sám zákonodarca píše, že teda zvyšuje ich o infláciu, ktorá je, myslím, za desať rokov, takto tam bolo povedané, vyše 40 %. No je, okej, hej. Tak ale teda potom treba napísať aj to bé, že teda keď sa, ja neviem, beriem § 1ob ods. 2, hej, písm. a), suma 660 eur sa nahrádza sumou 1 000 euro. Okej, tam to plus-mínus sedí. No ale suma 6 600 euro sa nahrádza sumou 13 000 euro, hej. To akože, to mi nijak nevyjde 46 %, hej. Tak akože nedá sa odôvodňovať, že zvyšujem pokutu o 46 %, keď ju zvyšujem o, ja neviem, aj o vyše 200 %, alebo o 200 % plus-mínus. No čoby, to je, Ježiš, to je ešte viacej. To nie je 13 000, ale 30 000. To je o 500 %, pardon, hej, to zle pozerám. Čiže takto, hej, že teda zákon s odôvodnením, že inflácia bola 46 % za 10 rokov, zvyšuje pokutu o 500 %. No, asi takto nie, hej. Čiže to je jedna vec, kde chcem povedať, že ono sa nedá ísť len takto a len sankcie.
Viete, ideálny stav pri dépeháčke by bola jedna čo najnižšia zmysluplná sadzba, alebo dobre, to aj ja rozumiem, že to sa nedá dosiahnuť hneď, hej, to by sa dalo dosiahnuť postupným zvyšovaním, tak dve, ale nevytvárať tých sadzieb že tri a ďalšie. A to chcem povedať, že ešte lepším spôsobom alebo najlepším spôsobom, ako znižovať daňové úniky, lebo to je dôležité, je jednoducho vytvoriť to daňové prostredie také, aby sa neoplatilo, neoplatilo tie dane obchádzať. Pretože aj to, samozrejme, toho podnikateľa niečo stojí, hej. Robiť daňový únik ho niečo stojí, prináša určité riziko a prináša problémy. No a špeciálne napríklad teda gastro, to zasa aj pán minister často spomína, jasné, je tam veľa únikov. No tak keby sa to gastro celé bolo kľudne nechalo v tej 10-percentnej sadzbe celé, tak proste to je už presne tá sadzba, kedy sa neoplatí, neoplatí podvádzať, hej. A akože dobre, keď na to štát má, ak na to pán minister má, však ani ja sa nebudem sťažovať, keď dal 5 %, hej, ale ešte raz, je 5 % na niečo, na jedlo zjedené v reštaurácii, ale len na jedlo, pretože keď si k tomu dáte nealko, tak bude 19 %, navyše ešte zdanené ešte daňou zo sladených nápojov. Ale keď si dáte alkohol, tam už je, myslím, 23 %, hej. A keď sa pôjde donáška, lebo to už je asi pravda luxus, keď si teda napríklad aj dôchodca objedná svoj obed alebo celé denné jedlo a nechá si ho doviesť domov, tam už je sadzba 19, 19, pán minister, že? Ale (reakcia navrhovateľa), no doteraz bola 20 a kritizoval som to, že? No, ale veď za to hovorím, trebalo dať všade desať, hej, jednu, jednu sadzbu. Lebo ešte potom ďalšia vec je, že a za tú donášku, keď vám ju donesie teda zamestnanec tej reštaurácie, tak za tú službu dovozu bude 19, ale keď vám dovezie externá firma, nejaký Wolt, Bolt, niekto, už bude 23-percentná DPH.
Čiže zasa je tam, sú tam tri sadzby, je to tam zložité, nezmyselné, hej, to by, proste môžme sa tu doťahovať ako, ale to zase len prináša možnosti daňových optimalizácií, zasa sa oplatí potom, ja neviem, aj ten blok nevydať alebo to spraviť nejak inak, alebo to zoptimalizovať. Verte tomu, že to vedia, ten sektor to vie robiť a pokiaľ sa nastavia takéto podmienky, tak to ten sektor robiť bude. Celé sa to dalo vyriešiť normálne v tom gastre jednou sadzbou, jednou sadzbou. Mala sa dať 10 % na všetko, tak ako sa pán minister pýta, ja mu potvrdím, veď ja som v minulom volebnom období, áno, dosiahol som, veď to bola aj moja práca, že sa dalo tomu gastru 10 % a, bohužiaľ, nepodarilo sa dosiahnuť, i keď aj ten návrh, môj návrh bol vtedy už prijatý aj na výbore, ale, bohužiaľ, proste sa vtedajší minister financií rozhodol inak a zostalo 20. Mohol to opraviť. Áno, vtedy sa to neurobilo dobre, mohol to pán minister spraviť dobre. No len to dobre nespravil, vo finále to ešte nastavil horšie a ja vám garantujem, že to nepomôže. Zasa to len prinesie proste ďalšie optimalizácie, zasa to len prinesie ďalšie daňové úniky. Ale potom tým skutočne trpíme všetci, pretože ak niekto neodvedie daň, tak, samozrejme, tie peniaze za jedno chýbajú štátu, ale ten skutočný problém je ten, že keď sa pozriete na jednu reštauráciu, ktorá to chce robiť všetko v súlade so zákonom, a inú reštauráciu, ktorá proste jednoducho bude profitovať na tom, že nebude dávať bločky, že jednoducho bude to optimalizovať, no tak väčšinou akože tuto je ten nepoctivý podnikateľ a tu je ten poctivý. No ale čo štát zabezpečil, že tomu nepoctivému podnikateľovi bude lepšie. Áno, s nejakým rizikom, ale zoptimalizuje, zostane mu viac, odvedie menej štátu. Áno, štátu patrí tá časť a on ju neodvedie a je v lepšej situácii ako ten poctivý podnikateľ. Kam sa bude preklápať tá celá situácia? No asi si nepovie za daných podmienok, ktoré vytvorila teraz vláda, že nepoctivý podnikateľ, prestanem robiť daňové podvody, budem poctivý, no nie. Ten poctivý bude rozmýšľať, že fúha, ustojím ten konkurenčný boj s tým, ktorý má takto štátom vytvorené akoby lepšie podmienky? A skôr bude rozmýšľať, že aj on prestane tú daň platiť. Opačne, opačne to štát mal robiť. Tam mala byť normálne že jedna sadzba a nemuseli by sme možno ani tie pokuty až tak zvyšovať, alebo teda však keby sa aj zvýšili nejak, tak proste nebolo by to to jediné, čo bude nútiť. Vždy najlepšou daňovou kontrolou, najlepšou akoby, v úvodzovkách, sankciou je jednoduchý a zmysluplný daňový systém.
Kľudne, kolegovia, keď kamkoľvek prídete sa naobedovať, každý jeden, keď teda stretnete nielen zamestnanca, ale, samozrejme, vlastníka, majiteľa, prevádzkovateľa tej reštaurácie, každý jeden vám povie, že vníma, že, samozrejme, nejaké dane štátu zaplatiť treba, to aj ja hovorím, veď ten štát, samozrejme, aj tým podnikateľom, aj každému jednému občanovi poskytuje kopu služieb, ktoré nie sú a nevedia byť zadarmo. Každý ten podnikateľ vníma, že nejaká miera zdanenia musí byť a každý jeden je ochotný, samozrejme, niečo zaplatiť. Len proste nesmie sa to robiť tak, že je to proste drakonické, vysoké, nezmyselné, zle nastavené, prinášajúce kopu byrokracie a potom si teda štát myslí, že keď drakonicky zvýši pokuty o 500-600 %, že to pomôže. No, do nejakej miery áno, ale aké je percento, kde to štát dokáže vymôcť. Kde ju dokáže, tú pokutu, teda vôbec to skontrolovať. Akože to stojí strašné peniaze na tej správe byrokracie a toho celého.
No, aby som teda bol úplný, tak, samozrejme, tento pozmeňujúci návrh prináša aj nejaké dopracovania, detaily teda aj k tomu základu, to znamená k tej samotnej dépeháčke, ale myslím si, že tam asi netreba nejak veľmi hovoriť. Proste sú tam teda aj nejaké zmysluplné veci. No, mám posledných päť minút.
Čiže o čo ide? Ide proste o to, že každým jedným zákonom sa toto prostredie na Slovensku zhoršuje. Všimnite si to, že s každým zákonom, ktorý tu prijímame, prichádzajú nové a nové povinnosti. Fakt. Pre podnikateľov, pre občanov, pre firmy, pre malé, pre veľké a to nie je častokrát len o tom, že musia zaplatiť. My nevnímame to, že všetky tieto veci budú vyžadovať kopu nákladov aj na strane podnikateľov. Proste oni musia niečo zabezpečiť, aby vlastne boli schopní tie nové pravidlá dodržiavať hej? Toto im vytvorilo, samozrejme, novú hrozbu pokuty. Pretože každý zákon aj pri najlepšej vôli, proste keď ho máte dodržiavať, tak to, samozrejme, vyžaduje niekoho, kto to nastaví, niekoho, kto to kontroluje, niekoho, kto sa, samozrejme, nepomýli pri tom bežnom výkone a prináša nejakú hrozbu sankcií zo strany štátu. No a teraz keď všetci teda vnímame, že bude tu fakt vysoká inflácia, pôjdu ceny vyššie, no ale čo ten podnikateľ má spraviť? Akú má možnosť? Prišli mu nové povinnosti, tak za jedno, samozrejme, bude musieť zaplatiť, čo z toho vznikne, tak to je jeden náklad, ktorý nemôže nič iné spraviť, než zvýšiť cenu jeho produkcie, čo iné s tým spraví. No ale on si musí započítať ešte aj náklady na celú tú správu, to je ďalšie navýšenie nákladov a ešte, a ono to tak normálne funguje, firmy si robia rezervu aj na nejaké pokuty zo strany štátu. Ale to zasa len musia zakalkulovať do cien svojej produkcie. A zasa len to vo finále zaplatí ten spotrebiteľ. A ten spotrebiteľ je jednoducho občan.
No a mňa ešte nieže mrzí, ale realita je, že, áno, keď počúvam pána ministra, pána premiéra, a vytvorili sme vám zníženú sadzbu DPH 5 % na základné potraviny. Ony nie sú základné, sú skôr zdravé, ale okej. Vytvorili sme vám zníženie dane na všetky ostatné potraviny o 1 percentuálny bod. No ale už nehovoria, že ale základná sadzba je 23 % a že vlastne všetko, na čo sa pozriete, hej, na tom účte, bude vo finále drahšie. A treba sa pozrieť, a ja to tu teda poviem, treba sa pozrieť na tú realitu. Treba sa pozrieť na plánovaný výber dane z príjmu, pardon, dépeháčky tento rok a budúci rok. Je to o 1,8 mld. vyšší plánovaný výber. To znamená, vážení občania, to nie je nič iné než to, že štát od vás vyberie o 1,8 mld. viac len na jednej jedinej dani, na dépeháčke, a toto je tá realita. Viete, koho z nás zaujíma, či na tom účte bola niekde 5-percentná sadzba, niekde 19. Nás zaujíma, za prvé, ten jeden konkrétny nákup, o čo bude drahší oproti tomu predchádzajúcemu obdobiu a potom, samozrejme, to, čo za celý rok zaplatím ako občan. A keď sa to celé zráta, tak je to 1,8 mld. viac. A toto je tá skutočná správa alebo vianočný darček tejto koalície občanom. Páni, nemáme tu žiadnu kolegyňu, tak môžem teda povedať len páni, akože vy ste, myslím teraz koalície, hej, proste vy ste priniesli takýto vianočný darček občanom, fakt zásadne zvýšenú dépeháčku, zásadne zvýšené ostatné dane. Proste ľudia budú platiť viac a viac. A tak jak sa v pesničke spieva, že najkrajšie Vianoce, aké tu boli, tak ja hovorím, že nie, ono to bude že najdrahšie Vianoce, aké tu boli, a, bohužiaľ, budúci rok prídu znova zas. Takto je to. Páni, nepozerajte len tam proste, áno, robili sa chyby aj v minulosti, ale veď ste to chceli robiť lepšie, chceli ste to robiť inak. Veď akože, no...
Dobre, veľmi pekne ďakujem za pozornosť, prosím, uvažujte. Je jedno správne riešenie, zrušiť daň z finančných transakcií, zrušiť daň z finančného dýchania.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, vážený pán predseda, podávam procedurálny návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila podľa § 21 ods. 1 rokovacieho poriadku súhlas s tým, aby na rokovaní 23. schôdze v rámci prerokúvania návrhu zákona o štátnom rozpočte vystúpil predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
Odôvodnenie: Vzhľadom na závažnosť stavu verejných financií by všetci poslanci Národnej rady mali mať možnosť oboznámiť sa s tým, ako návrh štátneho rozpočtu vidí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť stráži a hodnotí rozpočtové hospodárenie a jej hlas by mal byť vypočutý na všetkých kompetentných miestach, ktoré môžu stav verejných financií nejako ovplyvniť. Národná rada je v rámci tejto hierarchie kompetentných inštitúcií na najvyššom mieste.
Ďakujem pekne.