Videokanál poslanca

Pán predseda, ďakujem pekne opäť za slovo.
Čiže ešte raz, cieľom predloženého návrhu zákona je skrátiť dobu odpisovania pri rovnomernom odpisovaní hmotného majetku zaradeného do 6. odpisovej skupiny z aktuálne platných 40 rokov na navrhovaných 28 rokov.
No v prvom rade si povedzme, teda čo patrí do 6. odpisovej skupiny. Patria tam nehnuteľnosti, teda ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 spomínaného zákona, a sú to bytové budovy, hotely a podobné budovy, hotely pre... pardon, budovy pre administratívu, budovy pre kultúru, verejnú zábavu, vzdelávanie, zdravotníctvo, ďalej ostatné nebytové budovy okrem nebytových poľnohospodárskych budov a ostatných budov inde neuvedených, len budovy pre kasárne, hasičov, ako aj ostatné inžinierske stavby.
No každopádne teda veľká väčšina nehnuteľností je v odpisovej skupine 6 a je odpisovaná dnes, že drastických a drakonických 40 rokov. Len aby sme si uvedomili, že čo to pre podnikateľa znamená, znamená to to, že tie investície, ktoré on kedysi vykonal, tak keď sa pozrieme na časovú hodnotu peňazí a plynúci čas, tak za tých 40 rokov on vlastne síce nominálne odpíše celú investíciu, ale reálne je to asi 50-57 % tej hodnoty. No prináša to, samozrejme, podnikateľom problémy, a preto teda navrhujem, aby sa to skrátilo.
Zároveň fakt nech si zoberieme dnešnú dobu, tak 40 rokov je fakt že strašne veľa aj pre samotnú životnosť tej, tej budovy.
Áno, priznávam, samozrejme, že v krátkodobom horizonte by toto prinieslo určitý výpadok príjmov štátneho rozpočtu, ale zároveň, a to tu nie je súčasťou, samozrejme, tohto návrhu zákona, ale dávam na zamyslenie hlavne koaličným poslancom. Viete, to tie slovenské reálie boli také, že máme problém vyčerpať eurofondy, máme problém vyčerpať aj Plán obnovy a odolnosti, a normálne že to bude realita aj teraz, ono to tak jednoducho vyzerá, to, ten plán obnovy proste čerpáme pomaly a, by som povedal, že neefektívne.
No Dánom, hej, v Dánsku sa presne toto podarilo, že skrátili dobu odpisovania pre nehnuteľnosti, a teda podarilo sa im získať na ten základný výpadok, lebo ono toto je opatrenie v horizonte dlhých rokov rozpočtovo neutrálne, ale na začiatku, samozrejme, je tam výpadok. A Dánom sa podarilo vlastne tento výpadok kompenzovať z programu obnovy alebo z Plánu obnovy a odolnosti a takto vlastne dokázali pomôcť tej svojej ekonomike. Samozrejme, musí tam byť previazanie, že teda aby tie budovy sa stávali zelenšími a teda viacej prírode blízkymi a tak ďalej a tak ďalej.
Ale každopádne, že toto je nejaký návrh, aj Slovensko čaká určitá revízia plánu obnovy a toto by bolo niečo, čo by za a) veľmi pomohlo, a za b) je to jednoduchá zmena, kde si ani neviem predstaviť vo finále, že by potom hrozilo, že nečerpanie. Toto dávam na zváženie. Každopádne teda návrat sem, toto, samozrejme, revízia Plánu obnovy a odolnosti nie je súčasťou môjho návrhu zákona, ale ten môj návrh zákona skracuje, skracuje teda túto dobu odpisovania.
Áno, má to výpadok, ale zároveň by sa jednoducho investovanie do nehnuteľného majetku stalo pre firmy, pre podnikateľov zaujímavejším či už formou obnovy, opravy existujúcich nehnuteľností a zvýšenia aj ich energetických štandardov alebo štandardov životného prostredia a čohokoľvek, alebo teda aj, aj nových budov, proste bolo by ďaleko efektívnejšie, bolo by efektívnejšie jednoducho investovať do nehnuteľností a toto by vlastne prinieslo trošku stavebný boom. Trošku, trošku teda vôbec akože rozvoj, rozvoj ekonomiky. Čiže aj v tom krátkom horizonte toto opatrenie by mohlo byť zmysluplné a by mohlo pomôcť. Každopádne zjednodušuje podnikateľské prostredie, pomáha firmám, pomáha, pomáha krajine, čiže a nakoniec vo finále pomôže aj verejným financiám. Toto sú opatrenia, ktoré by sme mali robiť, ak chceme, aby bolo Slovensko konkurencieschopné.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Pán predseda, ďakujem pekne za slovo. Dovoľte mi uviesť ďalšiu novelu zákona o dani z príjmov, ktorú teda predkladám do Národnej rady.
Cieľom tohto predloženého návrhu je skrátiť dobu odpisovania pri rovnomernom odpisovaní hmotného majetku zaradeného do 6. odpisovej skupiny zo 40 na 28 rokov, jednoducho povedané, skrátiť odpisovanie nehnuteľností.
Predložený návrh zákona je veľmi jednoduchý, ale jeho vplyv na vôbec fungovanie podnikateľského sektora, si myslím, že by bol veľmi výrazný. Výrazne by pomohol. Ale bližšie poviem v rozprave. Zatiaľ teda len to, že z krátkodobého hľadiska by to bol negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Zároveň by to bol silný pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.
Zákon, predložený návrh zákona nemá sociálne vplyvy ani vplyvy na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. Je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovensko viazané. Ďakujem pekne. Viacej teda v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, budem rýchly, tak aby sme to nejak stihli v podstate do, do hlasovania, a zároveň sa teším, že nás tu sedí viacej. Čiže veľmi jednoducho, zopakujem to, lebo ani zďaleka tu neboli všetci.
Týmto návrhom chcem vlastne, chcem skrátiť dobu plynutú od nadobudnutia nehnuteľnosti po jej nasledovný predaj, kedy by sa neuplatňovala daň z príjmu, takže veľmi jednoducho, v súčasnosti je to tak a myslím si, že každý vlastník nehnuteľnosti vie, že ak predávajú nehnuteľnosť v období kratšom ako päť rokov od jej nadobudnutia, tak je potrebné zaplatiť daň zo sumy rozdielu medzi sumou získanou z predaja, teda predajnou cenou a, samozrejme, sumou, za ktorú nehnuteľnosť nadobudli. No, táto daň je dnes na úrovni 19 %, pričom ak teda z tej základu dane, ktorá presiahne 176,8-násobok platného životného minima, sa uplatňuje už tá vyššia daňová sadzba, teda 25 %. No a potom, možno nie všetci vedia, ale okrem nej teda predávajúci platí aj ten tzv. zdravotný odvod... (Neutíchajúci ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Gašpar Tibor, podpredseda NR SR
Prosím vás, utíšte sa, skutočne, z úcty k pánovi poslancovi.
Ďakujem.

Viskupič, Marián, poslanec NR SR
Ďakujem pekne kolegovia.
Čiže ešte sa tam platí zdravotný odvod, ktorý je 14 % z vymeriavacieho základu, čo skutočne predstavuje až 33 %, resp. v nejakej časti až 39 % daňové zaťaženie. No, základ dane, samozrejme, možno znížiť o výdavky, ktoré boli preukázateľne využité na technické zhodnotenie, resp. opravu, údržbu takéhoto, takejto nehnuteľnosti, ale, samozrejme, pri tých bežných predajoch medzi, medzi ľuďmi, častokrát si tie bločky neukladajú, neodkladajú, no a potom sa, samozrejme, stáva to, že teda sa uvádzajú fiktívne sumy na kúpno-predajných zmluvách.
Samozrejme, na druhej strane vznikajú takto daňové úniky a navyše toto podvádzanie s cenami potom má problém aj pri cenových mapách, ktoré teda potom tiež neodzrkadľujú realitu. Samozrejme, pri tej nižšej cene do zmluvy sa môže stať predávajúci aj obeťou podvodu a každopádne teda tá realita je tá, že bolo by dobré, keby sa to znížilo z tých päť rokov na tri roky. Komu by to v prvom rade pomohlo? Pomôže to mladým rodinám, ktoré sa v tom danom období rozrástli, potrebujú sa presťahovať do väčšieho bytu, potrebujú predať svoj starý jednoizbový, ktorý im slúžil doteraz, potrebujú kúpiť nejaký väčší a myslím si, že tri roky by bola doba, ktorá by vlastne tomuto veľmi, veľmi pomohla.
Áno, má to výpadok na štátnom rozpočte v tom prvom kroku, ale zasa by to podporilo trh nehnuteľností, čo, samozrejme, vie priniesť potom zasa pozitíva aj do štátneho rozpočtu. Pomohlo by to ľuďom, pomohlo by to rodinám a pomohlo by to vlastne fungovaniu celej ekonomiky. Toľko v skratke.
No, ďakujem za pozornosť, ak to tak môžem povedať (povedané so smiechom), a poprosím o podporu, skutočne ak by sa dalo, aj koaličných kolegov, samozrejme, opozičných. Je to návrh zákona, ktorý pomôže ľuďom, a zároveň teda tie tri roky je dostatočná doba na odchytenie tých predajov, ktoré teda fungujú normálne z toho podnikateľského dôvodu, že kúpa-predaj, takže myslím ti, že nastavili by sme správnu hodnotu, ktorá by pomohla vo finále ľuďom a pomohla by aj ekonomike.
Ďakujem pekne.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Ctené kolegyne, kolegovia, tak dovoľte mi predložiť ďalší zo série mojich zákonov, ktoré teda by mali v podstate zjednodušiť, zjednodušiť život, a takisto v tomto prípade aj ušetriť nejaké peniaze ľuďom, takže predkladám návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
No a cieľom predloženého návrhu zákona je skrátiť dobu plynúcu od nadobudnutia nehnuteľnosti, resp. od jej vyradenia z obchodného majetku, po uplynutí ktorej je od dane z príjmu oslobodený príjem z predaja nehnuteľnosti, a to teda z aktuálne platných piatich rokov na tri roky. Rovnaké skrátenie navrhujem aj pri predaji nehnuteľnosti nadobudnutej dedením alebo postupným dedením v priamom rade, alebo teda niektorým z manželov. V súčasnosti platí výnimka, že sa daň z príjmu predaja neplatí, ak uplynie aspoň päť rokov odo dňa nadobudnutia tejto nehnuteľnosti preukázateľne do vlastníctva alebo spoluvlastníctva poručiteľa (poručiteľov) alebo vyradenia z obchodného majetku. A teda rovnako aj túto lehotu môj návrh rovnako skra... (rečník si odkašlal), pardon, skracuje na tri roky.
Áno, v tomto prípade predložený návrh zákona bude mať v tom prvom, v prvom rade negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Nebude mať sociálne vplyvy ani vplyvy na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými zmluvami a dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Takisto bližšie k návrhu zákona poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem pekne, kolega Ledecký.
Presne tak, ako podnikatelia musia v dnešnej dobe spĺňať podmienky veľa, veľa rôznych zákonov, a úplne že dávať im povinnosť, aby sa dohodli so zamestnancami na, na proste pláne dovoleniek, je úplne že zbytočná, tak ako si povedal, presne tak, toto vedia zvládnuť úplne bez problémov aj bez zákona. Uľahčíme im aspoň takto.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Takže, vážené kolegyne, kolegovia, skúsim teda bližšie odôvodniť mnou predložený návrh zákona. Začnem skutočne tým, že je to drobná zmena, je to zmena takého toho kilečkovského typu. Je to zmena, vlastne odstránenie jednej byrokratickej povinnosti, ktorá do nejakej miery zaťažuje každého jedného zamestnávateľa, a teda robí jeho život ťažším. Áno, samozrejme, toto nie je niečo, čo spraví z našej ekonomiky tú najkonkurencieschopnejšiu na svete, ale je to také to, čo by sme mali robiť. Že hovorí sa, že sto povinností zdolá aj vola, a toto je niečo podobné, že mali by sme sa tu všetci spoločne snažiť, aby sme uľahčovali život našim podnikateľom, ešte skôr to, že teda to, čo sa ide na nich teraz navaliť, je úplne že teda drastická situácia.
No ale poďme teda úplne konkrétne, ako vyzerá dnešný stav. Hej? Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek, ktorý teda bol určený s predchádzajúcim súhlasom zástupcom zamestnancov tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla v celku a do konca kalendárneho roka. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a aj, samozrejme, aj na oprávnené záujmy zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný určiť zamestnancovi čerpanie aspoň štyroch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne nárok, samozrejme a ak k určeniu čerpania dovolenky nebránia prekážky v práci na strane zamestnanca.
No sa práve túto povinnosť, jednoducho týmto návrhom zákona vypúšťam. A ide o to, že tento, tento plán dovoleniek je jednoducho formálna záležitosť. On sa teda v realite sa vykonáva na začiatku roka, kde sa teda spracúva takýto plán dovolenie na celý rok. Fakt len z toho titulu, že to vyžaduje zákon, hej. Zamestnávateľ takéto niečo musí urobiť, pretože inak by neplnil jednu z milióna zákonných povinností, ktorú má. No, samozrejme, tá prax je úplne iná. Kto vám vie zo zamestnancov povedať, kedy pôjde v lete na dovolenku? Takisto aj ten zamestnávateľ nie úplne všetko vie naplánovať, čo bude.
Čiže jednoducho tá realita je, samozrejme, tá, že to je formálne v januári v šuplíku uložený, uložený dokument, ktorý je tam pripravený, teda keby prišla nejaká kontrola, ale tá realita funguje, samozrejme, tak, že sa to mení, že tam teda sa dohaduje zamestnanec so zamestnávateľom tak, aby teda to vyhovovalo aj jednému, aj druhému. Samozrejme, na druhej strane treba povedať, že sú firmy, ktoré teda potrebujú povedzme nejaké to plánovanie dovoleniek v nejakej výraznej miere, tak, samozrejme, aj keď sa táto povinnosť vypustí, tak to nikomu nebráni, žiadnej firme spracovať si plán dovoleniek a, samozrejme, ak sa tým riadili doteraz, nič im nebráni, aby sa v tom riadili aj naďalej. Pomôže to, teda ešte raz, tým firmám, pre ktorých je to len zákonná povinnosť, len ďalší kúsok byrokracie, a takto by sa im aspoň trošku uľahčilo.
Ja som rád, že však blíži sa teda jedenásta hodina, sedí tu, sedia tu už aj kolegovia z koalície. Ja si myslím, že toto je skutočne zákon, ktorý neni ani politický, ani nejaký, že by z toho boli nejaké strašné plusové body, je to niečo, čo by pomohlo podnikateľom. Myslím si, že aj vy máte možno komu zavolať a spýtať sa, že teda či s tým majú nejakú povinnosť, alebo nie. Normálne sa obraciam na celé plénum s prosbou, že či by sa to nedalo podporiť, a, samozrejme, v druhom čítaní prípadne by sa dali urobiť ešte, ešte nejaké zmeny. Myslím, že nebudem to predlžovať, toto je skutočne jednoduchý návrh zákona, vypustenie jednej povinnosti.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi teda uviesť návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
Cieľom môjho návrhu je, je to drobná, ale zmysluplná vec, je vypustenie povinnosti vypracovať plán dovoleniek. Je to § 111 ods. 1 Zákonníka práce. No a dôvodom navrhnutej úpravy je zníženie administratívnej záťaže zamestnávateľa, keďže pre veľkú časť zamestnávateľov je vypracovanie tohto návrhu iba formálnou záležitosťou a tá realita počas roka je úplne iná. Predložený návrh zákona nebude mať žiadny vplyv na rozpočet verejnej správy. Bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Nemá sociálne vplyvy ani vplyvy na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, rovnako aj medzinárodnými zmluvami a dokumentami, ktorými je Slovensko viazané.
Viacej poviem v rozprave, do ktorej sa, pán predsedajúci, hlásim ako prvý.
Ďakujem pekne.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, no dovoľte aj mne vyjadriť sa k tomuto návrhu zákona. Začnem asi tak, že šport je bezpochyby, bezpochyby dôležitou súčasťou spoločnosti, prináša nielen fyzickú aktivitu, ale aj spoločenskú súdržnosť, zdravý životný štýl, budovanie tímového ducha, pozitívne vzory. Toto všetko je v poriadku a, samozrejme, ja som posledný, kto by to spochybňoval, tiež som celý život športoval, takže to je okej.
No zároveň sa tu ale bavíme, samozrejme, o zákone, ktorý znižuje dane. Aj toto by bolo že úplne okej, hej, vo finále ten prvý pohľad, že teda znižujú sa dane, len treba povedať, že ako. Je tu teda viacero parametrov a prináša to teda pre šport rôzne, rôzne výnimky. Ja ich skúsim prejsť, len chcem povedať na úvod, že každá, znižovanie daní je, samozrejme, správna vec a prináša väčšiu konkurencieschopnosť pre krajinu, áno. Len dôležité je, ako sa to robí, hej. Ak sa to robí takýmto štýlom, vlastne, že sa dáva nejakej konkrétnej skupine daňová výhoda alebo rôzne daňové výhody, prejdeme si ich, tak jednoducho vždy platí, že to jedno odvetvie, ktoré takto zvýhodníte nejakou takouto, nazvime to, že pozitívnou diskrimináciou, no tak potom sa na to ostatné odvetvia skladajú a jednoducho tie sú potom o to menej konkurencieschopné. A častokrát tie nevýhody prevážia tie výhody.
No a normálne že dnes je asi najlepší deň, kedy by sa toto malo predložiť z pohľadu toho, že vysvetliť, prečo to takto nie je dobré. Pretože práve dnes premiér a teda minister financií konečne predstavili ten bájny balíček, bájny konsolidačný balíček, ktorý teda má hodnotu 2,7 mld. eur, z toho celých 124 mil. je šetrenie na strane štátu, štát chce prepustiť nejakých päťtisíc zamestnancov a zvyšné teda takmer tie 2,7 mld. budú platiť ľudia. Áno, časť z toho je na firmy, ale to sa aj tak prenesie na ľudí. No každopádne celým týmto balíčkom sa výrazne zaťaží ekonomika, výrazne sa zbrzdí a výrazne sa vlastne zhorší jej konkurencieschopnosť. No a tuto máme balíček, ktorý ide akože zlepšovať nejaké konkrétne odvetvie. Takže za jeden deň tuto sa zlepší život športovcom, áno, do nejakej miery by sa asi zlepšil, ale skladá sa na to proste celý národ. Akože toto skutočne nie je cesta, ako by sa to malo robiť. Proste toto nám fakt nepomôže. Ale prejdime si to postupne.
Takže prvé, teda jedna z tých vecí, tak ako ich aj pán predkladateľ prečítal, veď prečítal, myslím, že celú dôvodovú správu plus-mínus, je teda zavedenie superodpočtu po vzore vedy a výskumu. Má z nás niekto pocit inak, že ten superodpočet vo vede a výskume proste zachránil? Že urobil našu vedu a výskum konkurencieschopnejším? Nie, strácame mozgy, aj tak to nefunguje, celé zle. Ale čo určite vieme povedať je, že to láka rôzne proste podvody a čo ja viem, čo všetko. Keby sme si zobrali, ešte to poviem úplne inak, hej, chcem sa vecne, proste nechcem sa akoby nikoho dotýkať. Ak si pozrieme skúsenosti Slovenska s formami superodpočtu, ktoré máme, tak sú ďaleko viac negatívne ako pozitívne. Proste neposunuli ani tú našu vedu, výskum, ani proste ďalšie oblasti, ktoré, a nie je ani toto cesta. Je to skutočne skôr cesta ku nejakým ďalším možným aj daňovým podvodom a hlavne proste nie je to to, čo by nám vlastne pomohlo.
Ďalšia vec je potom ešte tá, že sú nejaké tie športy, proste niektoré lepšie, niektoré horšie a vlastne väčšina takýchto vecí by skôr išla asi do tých našich dvoch-troch vlajkových športov a tým by sa ešte zväčšil rozdiel medzi tým, že ktorému športu je umožnené prežiť a ktorému nie. No každopádne myslím si, že superodpočet je skutočne krok vedľa. Posúďte to, pozriete si to, však ministerstvo financií podľa mňa vie k tomu veľa povedať. Toto skutočne nie je cesta, ktorá pomôže slovenskému športu.
Dobre, ďalej tu máme teda zákon o sociálnom poistení a teda riešia sa zníženie alebo upravenie maximálneho vymeriavacieho základu pre profesionálnych športovcov a pre ich zamestnávateľov. No inými slovami zníženie odvodového zaťaženia, sociálne odvody sú jedny z odvodov. Zasa, akože na toto by sa dalo zatlieskať, veď jasné, zníženie daní, len, prosím, trebalo to spraviť pre všetkých, hej. Alebo potom neísť do toho, že teraz tuto týmto jedným to vymyslíme, prečo športovcom? Prečo to nie sú, ja neviem, kultúrne súbory, hej? Veď tam majú tiež trénera, veď ich učí proste tancovať, všetko. No, nie sú športovci, lebo robia, lebo robia, ja neviem, folklór, hej, alebo hip hop alebo niečo. No ale športovcom áno. Zasa tá pikantnosť je v tom, že ale pre všetkých ostatných Slovákov dneska ste avizovali, že ten strop sociálnych odvodov, ktorý je dnes 7-násobok priemernej mzdy, sa zvyšuje na 11-násobok. Zasa, tak ideme niekomu vybratému pomôcť. Ešte raz, ja som športovec, proste všetko pre šport, ale nie takto. Týmto ideme znížiť, všetkým ostatným zvyšujeme. Takto to nemá tú hodnotu, proste jednoducho nie. Takto sa to zasa len nedá. Vyrábanie rôznych výnimiek proste jednoducho nie je cesta. A teraz ja vám zasa poviem, ja viem, čo sa vám podarí, jasné. Však teda prvé hodnotenie bude, že bude ďaleko viac aktívnych športovcov na Slovensku. No ja som presvedčený, že bude, lebo každé takéto ustanovenie láka rôzne podvody. My budeme mať toľko športovcov na papieri s rôznymi daňovými úľavami, až sa budeme čudovať, hej. Takže len hovorím, zasa tuto nejakej úzkej skupine znižujeme, samozrejme všetci ostatní sa na to zložia. Nie.
Veľmi podobné platí, ako ďalší článok je tam, samozrejme, o zdravotnom poistení. Takže zasa sa znižujú, alebo zasa, aby som úplne presne povedal, zasa sa tam nejaký maximálny strop stanovuje, a ktorý je teda ale nižší než pre všetkých ostatných. Proste nie, nie, takto nie.
No a ďalšie, čo tu máme, je, upravuje sa teda v zákone o dani z príjmov oslobodenie od dane vo vzťahu k príjmu do výšky 500 eur plynúcemu z pracovného pomeru, teda medzi osobami, ktoré sú trénermi, hej, a športovými organizáciami. Čiže inými slovami, ak ste tréner a pracujete pre nejakú športovú organizáciu, tak ten váš príjem do 500 euro je oslobodený od daní. Zasa, ja poviem, že super. Proste urobme to pre všetkých, toto by zjednodušilo veci, hej. Ako ja skutočne vnímam, samozrejme, že je kopu trénerov proste, ktorí robia, trénujú v dedinách, kade-tade proste, že má to svoj význam, zasa malo by to svoj význam, ale nie takto. Teraz ja sa zasa obrátim. A ten, a poviem to normálne, a ten tréner v tom nejakom folklórnom súbore, čím sa to líši od futbalového trénera? Tiež majú nejaké kroky, tiež majú nejaké zostavy, tiež majú nejakú taktiku jednoducho, ale on nie. Proste on nebude mať oslobodenie daňové, lebo teda nie je športový tréner. Ďalej upratovačka, masér, ja neviem, fyzioterapeut, ktokoľvek aj v tom športovom klube. Prečo teda len tréner? Veď aj tú telocvičňu rovnako, ja poviem, že rovnako je tá pani upratovačka dôležitá. Tiež musí, má tam svoje, jednoducho svoje poslania a svoju robotu, bez ktorej to nepôjde. Môžem nájsť kopu ďalších iných povolaní. No, ale teraz zasa. A ja viem, čo, jak to dopadne. Normálne že za rok budete môcť ukázať, že máme trikrát toľko trénerov, pretože aj upratovačka bude mať zmluvu ako tréner, aj fyzioterapeut bude mať zmluvu ako tréner, aj tréner bude mať zmluvu ako tréner a všetci budú mať teda oslobodenie do 500 euro. Len takto? Ako neviem, že či to úplne takto by malo byť, lebo toto je to zavádzanie rôznych výnimiek, proste jednoducho vždy nájdete niekoho, kto ju dokáže využiť, zneužiť, hej, a proste vo finále potom robí to viac škody ako úžitku.
Pozrime sa na to, fakt sme sa mohli na to pozrieť, keby sa tieto nízke príjmy skutočne, však je nezdaniteľná položka, to sa dá normálne nastaviť v tom systéme pre všetkých, aby tieto nezdaniteľné príjmy neboli zdaňované. Uľahčí to všetkým, uľahčí to účtovanie všetkým týmto trénerom, všetkým týmto upratovačkám, rôznym dôchodcom, ktorí si privyrábajú. Jasné, veď to všetko by pomohlo. Dobre, len nie, nie takto proste. Mali sme sa na to pozrieť celkovo, fakt nájdeme milión iných profesií, ktoré sú rovnako dôležité a rovnako zmysluplnú prácu vykonávajú ako tí tréneri, či už športových klubov alebo mimo nich.
No, ďalej teda sa tu robí nejaká novela zákona č. 343/2015 o verejnom obstarávaní. No a zasa proste sa tu navrhuje, navrhujú nejaké špeciálne postupy pri nákupe športových materiálov, vybavenie, činnosti, čokoľvek. Zasa, veď ak teda niečo nefunguje v tom zákone, tak to upravme tak, aby to fungovalo. Ale teraz povedzte mi prečo, keď kupujú futbalisti lopty, alebo hokejisti puky a hokejky, prečo to má mať akoby iné pravidlá, než keď kupujú folkloristi kroje, alebo, ja neviem, proste niečo iné, hej. Vôbec, ako nerozumiem úplne, že nedokážem pochopiť, prečo by že športové kluby mali mať špeciálne pravidlá vo verejnom obstarávaní. Čo tak reštaurácie, Jozef? Ty by si nemohol mať nejaké? Keby si mal nejakú štátnu reštauráciu, no dobre, to neni možno úplne dobrý príklad. Ale jednoducho to proste nie. Takto to normálne nemôže fungovať. To verejné obstarávanie má mať jedny pravidlá, ktoré sú zmysluplné a použiteľné pre všetkých, alebo potom teda pravidlá čo najširšie.
No, sám predkladateľ píše, že teda návrh má aj pozitívne, aj negatívne vplyvy napríklad na štátny rozpočet, čo teda, áno, s tým sa súhlasiť dá, ale skutočne ako celok, ako celok proste tento zákon spôsobuje ďaleko viacej problémov, ďaleko viacej možných, možných podvodov, vytvára to ďaleko zasa špecifické formy účtovania, na ktoré zasa musí byť proste účtovník nachystaný. Jednoducho toto je presne opačná cesta, ako by sme potrebovali. Vo finále, vo finále toto robí skutočne viac problémov, ako úžitku.
Ja sa možno ešte vrátim ešte k tomu superodpočtu. Tak dnes sa vlastne všetkým v podstate veľkým firmám zvýšila daň z príjmu z 21 na 22 %. Zároveň tuto teda je nejaká možnosť, aby bol teda superodpočet. To zasa, proste nesedí to, nesedí to. Možno bolo treba práve opačne pozrieť sa na to Írsko, ktoré má daň z príjmu podstatne nižšiu a možno potom by tie firmy skutočne vedeli fungovať aj bez takéhoto proste návrhu a podporovali by ten šport. To je to, no jednoducho takto, takto nie.
Ale na záver by som si dovolil ešte povedať aspoň to, že taký ten širší kontext tohto návrhu. Ja to zopakujem fakt ešte raz. Slovenský šport potrebuje podporu, ale potrebuje systémovú podporu a takú, ktorá by vedela byť dlhodobo udržateľná. Určite, a to je na prosto jasné, prosím, verím každému, toto nie je systémové riešenie pre slovenský šport. Ako šport je skutočne komplexný fenomén a jeho rozvoj vyžaduje, vyžaduje, ja aj s tým súhlasím, spoluprácu medzi štátom, medzi súkromným sektorom, medzi občianskou spoločnosťou, presne tak to je, aj tie úspešné krajiny to dokazujú, jasné. Ale treba to jednoducho robiť nejak tak, aby to dávalo, dávalo väčší zmysel. Hovorím, aby to fakt bolo systematické a systémové. A ja som tu vo finále hlavne za verejné financie, aby výhodu pre niekoho nemuseli sa na ňu skladať horšími podmienkami všetkými ostatnými. Pretože potom je to hra s nulovým súčtom, tu niekto získa, tu niekto stratí, ale ako celok sme sa k ničomu novému nedostali.
Ďakujem pekne za pozornosť.