Videokanál poslanca

Pán predseda, opäť, opäť ďakujem za slovo.
Milé kolegyne, kolegovia, no, myslím si, že tí, ktorí tvoria hodnotu v našej krajine, sú teda podnikatelia a, samozrejme, aj ich zamestnanci. Tvoria ju teda so svojimi zamestnancami. No dnes však, bohužiaľ, sa na podnikateľov pozerá skutočne ako pomaly tých, čo škodia krajine. A teda už keď nie tak, tak sa na nich pozerá, ako na tú dojnú kravu, ktorá musí ten štátny rozpočet, v problémoch znova nejak zasanovať. Proste pridávajú sa im nové a nové povinnosti, pridávajú sa im, zvyšujú sa im dane, zvyšujú sa im odvody, dáva sa im nová transakčná daň, čokoľvek.
Proste, jednoducho tí podnikatelia majú toho fakt, že dosť a nemalo by to fungovať len takto, stále nová povinnosť, stále proste také vyjadrovanie, ktoré je fakt, že neúctivé. Uvedomme si, že všetku hodnotu, ktorú aj pán minister financií povie, že on ide ju rozdať. No, nie tú hodnotu museli vytvoriť ľudia. Tých peňazí sa museli vzdať v prospech štátu a štát tie peniaze potom rozdeľuje tam, kde treba. Ale to sú neni peniaze ani ministra financií, ani štátu, ani nás, ako tu sedíme. To sú peniaze občanov a firiem, ktorí sa ich museli vzdať. Toľko tak nejak všeobecne.
No a keď teda vieme tým podnikateľom zvyšovať ich mieru povinností, častokrát aj trikrát ročne, normálne sú nejaké parametre, kde, keď bola inflácia, sa stravné zvyšovalo asi trikrát ročne, ale proste rôzne, proste odvody a všetky tieto veci sa ozaj že zvyšujú každý rok podľa nejakého parametra.
Ale opačne, niečo, čo by teda malo pomáhať tým podnikateľom, v zásade aby ten svoj majetok mohli odpisovať, nejak zmysluplne, tak tam normálne, že úplne zákonodarca fakt rezignuje. Proste tie hranice sú také, ako boli v roku 2004, s malou zmenou v roku 2009, keď sa teda prijímalo euro, takže tuto... a to moje zvýšenie, teda ešte raz, dnešnej sumy 1 700 pri hmotnom majetku, 2 400 pri nehmotnom na 3-tisíc euro, na jednotnú sumu jednoducho je premietnutie nejakej tej inflácie za tie roky a nastavenie nových parametrov tak, aby to pokrývalo vlastne dnešnú dobu. Teda tým cieľom je vlastne určiť tú hranicu tých 3-tisíc euro medzi teda majetkom nižšej hodnoty, ktorý si podnikateľ môže zaradiť medzi daňové výdavky v jednom roku a odpísať ho teda v tom roku, a teda majetok vyššej hodnoty, ktorý musí odpisovať dlhšie, dlhšie časové obdobie, tak ako mu potom teda jednotlivé odpisové skupiny určujú, no a teda by to bolo dobré dať na nejakú rozumnú, rozumnú sumu.
Čo k tomu ešte povedať? Fakt je, je dôležité, že ono sa to už dostalo do takých absurdít, že dnes je už tá suma tých 1 700 euro tak nízka, že vlastne podnikateľ musí odpisovať aj majetok, ktorý normálne že ani nemá ani tú životnosť, že štyri roky, hej, dneska notebook v podstate, nejaký notebook jednoducho ani nevydrží tie štyri roky, a fakt ho, fakt ho musí podnikateľ odpisovať, a už keď už nič iné, tak proste zase je to nejaká byrokracia, lebo proste má ten notebook za 2-tisíc euro, ktorý po dvoch rokoch normálne ho proste odpíše, vyhodí, nahradí novým, furt ho musí mať v tej evidencii, furt ho musí odpisovať. Stojí to, samozrejme, peniaze na účtovníčke, je to byrokracia a mal by ho mať niekde odložený, aby plnil teda všetky zákonné parametre. No, už čo by toto bolo akože ďalší vedľajší efekt tohto celého, je, že by sa podnikateľom okrem iného znížila aj byrokracia a ten reálny, ten podnikateľský život, ktorý musia, musí sa diať podľa zákonov, by sa trošku priblížil k takej tej realite.
Zasa, toto, si myslím, nie je politika, toto by fakt stálo za to možno pouvažovať, kolegovia aj z koalície, keby ste vedeli podporiť.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo.
Tak v podstate máme pred sebou ďalší zo série mojich zákonov, ktorým sa snažím zefektívniť a zjednodušiť podnikateľské prostredie, a teda zlepšiť situáciu podnikateľov. No, v tom, v tomto konkrétnom návrhu je cieľom zvýšiť hranicu, nad ktorú sa hmotný majetok, ale aj nehmotný majetok a technické zhodnotenie rôznych druhov majetku považuje za majetok, ktorý je odpisovaný podľa zákona daní z príjmov, a to teda z doterajších 1 700 euro pre hmotný majetok, resp. 2 400 euro pre nehmotný majetok na jednotnú sumu 3 000 euro. Tým hlavným dôvodom je, že suma 1 700 euro nebola zvyšovaná už vyše dekádu a aj toto zvýšenie spred dekády bolo iba minimálne porovnateľné z predchádzajúcim stavom 50-tisíc Sk, slovenských korún v roku 2004, kedy teda tento zákon nadobudol účinnosť.
Čiže inými slovami, vlastne odvtedy sa to, len prepočítalo na eurá a trolilinku zvýšilo, aby to bola okrúhla suma, ale jednoducho od roku 2004 sa to nemenilo. Vieme, čo sa vtedy stalo s hodnotou peňazí. Vieme, aká bola odvtedy inflácia a vieme, aké problémy to podnikateľom spôsobuje.
Zase len rýchlo poviem, že byť tento zákon áno, mal krátkodobo negatívny vplyv na verejné financie, ale výrazne pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a je v súlade či už s ústavou, alebo ďalšími zákonmi a medzinárodnými zmluvami. Viacej poviem zasa v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Ďakujem pekne, pán predseda.

Pán predseda, ďakujem pekne opäť za slovo.
Čiže ešte raz, cieľom predĺženého návrhu zákona je skrátiť dobu odpisovania pri rovnomernom odpisovaní hmotného majetku zaradeného do 6. odpisovej skupiny z aktuálne platných 40 rokov na navrhovaných 28 rokov.
No v prvom rade si povedzme, teda čo patrí do 6. odpisovej skupiny. Patria tam nehnuteľnosti teda, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 spomínaného zákona, a sú to bytové budovy, hotely a podobné budovy, hotely pre... pardon, budovy pre administratívu, budovy pre kultúru, verejnú zábavu, vzdelávanie, zdravotníctvo, ďalej ostatné nebytové budovy okrem nebytových poľnohospodárskych budov a ostatných budov inde neuvedených, len budovy pre kasárne, hasičov, ako aj ostatné inžinierske stavby.
No každopádne teda veľká väčšina nehnuteľností je v odpisovej skupine 6 a je odpisovaná dnes, že drastických a drakonických 40 rokov. Len aby sme si uvedomili, že čo to pre podnikateľa znamená, znamená to to, že tie investície, ktoré on kedysi vykonal, tak keď sa pozrieme na časovú hodnotu peňazí a plynúci čas, tak za tých 40 rokov on vlastne síce nominálne odpíše celú investíciu, ale reálne je to asi 50-57 % tej hodnoty. No prináša to, samozrejme, podnikateľom problémy, a preto teda navrhujem, aby sa to skrátilo.
Zároveň fakt, nech si zoberieme dnešnú dobu, tak 40 rokov je fakt, že strašne veľa aj pre samotnú životnosť tej, tej budovy.
Áno, priznávam, samozrejme, že v krátkodobom horizonte by toto prinieslo určitý výpadok príjmov štátneho rozpočtu, ale zároveň, a to tu nie je súčasťou, samozrejme, tohto návrhu zákona, ale dávam na zamyslenie hlavne koaličným poslancom. Viete, to tie slovenské reálie boli také, že máme problém vyčerpať eurofondy, máme problém vyčerpať aj Plán obnovy a odolnosti a normálne že to bude realita aj teraz, ono to tak jednoducho vyzerá, to, ten plán obnovy proste čerpáme pomaly, a by som povedal, že neefektívne.
No Dánom, hej, v Dánsku sa presne toto podarilo, že skrátili dobu odpisovania pre nehnuteľnosti, a teda podarilo sa im získať na ten základný výpadok, lebo ono toto je opatrenie v horizonte dlhých rokov rozpočtovo neutrálne, ale na začiatku, samozrejme, je tam výpadok. A Dánom sa podarilo vlastne tento výpadok kompenzovať z programu obnovy alebo z Plánu obnovy a odolnosti a takto vlastne dokázali pomôcť tej svojej ekonomike. Samozrejme, musí tam byť previazanie, že teda aby tie budovy sa stávali zelenšími a teda viacej prírode blízkymi a tak ďalej a tak ďalej.
Ale každopádne, že toto je nejaký návrh, aj Slovensko čaká určitá revízia plánu obnovy a toto by bolo niečo, čo by za a) veľmi pomohlo, a za b) je to jednoduchá zmena, kde si ani neviem predstaviť vo finále, že by potom hrozilo, že nečerpanie. Toto dávam na zváženie. Každopádne teda návrat sem, toto, samozrejme, revízia Plánu obnovy a odolnosti nie je súčasťou môjho návrhu zákona, ale ten môj návrh zákona skracuje, skracuje teda túto dobu odpisovania.
Áno, má to výpadok, ale zároveň by sa jednoducho investovanie do nehnuteľného majetku stalo pre firmy, pre podnikateľov zaujímavejším, či už formou obnovy, opravy existujúcich nehnuteľností a zvýšenia aj ich energetických štandardov alebo štandardov životného prostredia a čohokoľvek, alebo teda aj, aj nových budov, proste bolo by ďaleko efektívnejšie, bolo by efektívnejšie jednoducho investovať do nehnuteľností a toto by vlastne prinieslo trošku stavebný boom. Trošku, trošku teda vôbec akože rozvoj, rozvoj ekonomiky. Čiže aj v tom krátkom horizonte toto opatrenie by mohlo byť zmysluplné a by mohlo pomôcť. Každopádne zjednodušuje podnikateľské prostredie, pomáha firmám, pomáha, pomáha krajine, čiže a nakoniec vo finále pomôže aj verejným financiám. Toto sú opatrenia, ktoré by sme mali robiť, ak chceme, aby bolo Slovensko konkurencieschopné.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Pán predseda, ďakujem pekne za slovo. Dovoľte mi uviesť ďalšiu novelu zákona daní z príjmov, ktorú teda predkladám do Národnej rady.
Cieľom tohto predloženého návrhu je skrátiť dobu odpisovania pri rovnomernom odpisovaní hmotného majetku zaradeného do 6. odpisovej skupiny zo 40 na 28 rokov, jednoducho povedané, skrátiť odpisovanie nehnuteľností.
Predložený návrh zákona je veľmi jednoduchý, ale jeho vplyv na vôbec fungovanie podnikateľského sektora, si myslím, že by bol veľmi výrazný. Výrazne by pomohol. Ale bližšie poviem v rozprave. Zatiaľ teda len to, že z krátkodobého hľadiska by to bol negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Zároveň by to bol silný pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Zákon, predložený návrh zákona nemá sociálne vplyvy ani vplyvy na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. Je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými predpismi ako aj medzinárodnými zmluvami, inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovensko viazané. Ďakujem pekne. Viacej teda v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, budem rýchly tak, aby sme to nejak stihli v podstate do, do hlasovania, a zároveň sa teším, že nás tu sedí viacej. Čiže veľmi jednoducho, zopakujem to, lebo ani zďaleka tu neboli všetci.
Týmto návrhom chcem vlastne, chcem skrátiť dobu plynutú od nadobudnutia nehnuteľnosti po jej nasledovný predaj, kedy by sa neuplatňovala daň z príjmu. Takže veľmi jednoducho, v súčasnosti je to tak a myslím si, že každý vlastník nehnuteľnosti vie, že ak predávajú nehnuteľnosť v období kratšom ako päť rokov od jej nadobudnutia, tak je potrebné zaplatiť daň zo sumy rozdielu medzi sumou získanou z predaja, teda predajnou cenou a, samozrejme, sumou, za ktorú nehnuteľnosť nadobudli. No, táto daň je dnes na úrovni 19 %, pričom ak teda z tej základu dane, ktorá presiahne 176,8-násobok platného životného minima sa uplatňuje už tá vyššia daňová sadzba, teda 25 %. No a potom, možno nie všetci vedia, ale okrem nej teda predávajúci platí aj ten tzv. zdravotný odvod... (Neutíchajúci ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Gašpar Tibor, podpredseda NR SR
Prosím vás, utíšte sa, skutočne, z úcty k pánovi poslancovi.
Ďakujem.

Viskupič, Marián, poslanec NR SR
Ďakujem pekne kolegovia. Čiže ešte sa tam platí zdravotný odvod, ktorý je 14 % z vymeriavacieho základu, čo skutočne predstavuje až 33 %, resp. v nejakej časti až 39 % daňové zaťaženie. No, základ dane samozrejme možno znížiť o výdavky, ktoré boli preukázateľne využité na technické zhodnotenie, resp. opravu, údržbu takéhoto, takejto nehnuteľnosti, ale, samozrejme, pri tých bežných predajoch medzi, medzi ľuďmi, častokrát si tie bločky neukladajú, neodkladajú no a potom sa, samozrejme, stáva to, že teda sa uvádzajú fiktívne sumy na kúpno-predajných zmluvách.
Samozrejme, na druhej strane vznikajú takto daňové úniky a navyše toto podvádzanie s cenami potom má problém aj pri cenových mapách, ktoré teda potom tiež neodzrkadľujú realitu. Samozrejme, pri tej nižšej cene do zmluvy sa môže stať predávajúci aj obeťou podvodu a každopádne teda tá realita je tá, že bolo by dobré, keby sa to znížilo z tých päť rokov na tri roky. Komu by to v prvom rade pomohlo? Pomôže to mladým rodinám, ktoré sa v tom danom období rozrástli, potrebujú sa presťahovať do väčšieho bytu, potrebujú predať svoj starý jednoizbový, ktorý im slúžil doteraz, potrebujú kúpiť nejaký väčší a myslím si, že tri roky by bola doba, ktorá by vlastne tomuto veľmi, veľmi pomohla.
Áno, má to výpadok na štátnom rozpočte v tom prvom kroku, ale zasa by to podporilo trh nehnuteľností, čo samozrejme vie priniesť potom zasa pozitíva aj do štátneho rozpočtu. Pomohlo by to ľuďom, pomohlo by to rodinám a pomohlo by to vlastne fungovaniu celej ekonomiky. Toľko v skratke. No, ďakujem za pozornosť, ak to tak môžem povedať (povedané so smiechom), a poprosím o podporu, skutočne ak by sa dalo, aj koaličných kolegov, samozrejme, opozičných. Je to návrh zákona, ktorý pomôže ľuďom, a zároveň teda tie tri roky je dostatočná doba na odchytenie tých predajov, ktoré teda fungujú normálne z toho podnikateľského dôvodu, že kúpa-predaj. Takže myslím ti, že nastavili by sme správnu hodnotu, ktorá by pomohla vo finále ľuďom a pomohla by aj ekonomike.
Ďakujem pekne.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Ctené kolegyne, kolegovia, tak dovoľte mi predložiť ďalší zo série mojich zákonov, ktoré teda by mali v podstate zjednodušiť, zjednodušiť život, a takisto v tomto prípade aj ušetriť nejaké peniaze ľuďom. Takže predkladám návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
No a cieľom predloženého návrhu zákona je skrátiť dobu plynúcu od nadobudnutia nehnuteľnosti, resp. od jej vyradenia z obchodného majetku, po uplynutí ktorej je od dane z príjmu oslobodený príjem z predaja nehnuteľnosti a to teda z aktuálne platných piatich rokov na tri roky. Rovnaké skrátenie navrhujem aj pri predaji nehnuteľnosti nadobudnutej dedením alebo postupným dedením v priamom rade alebo teda niektorým z manželov. V súčasnosti platí výnimka, že sa daň z príjmu predaja neplatí, ak uplynie aspoň päť rokov odo dňa nadobudnutia tejto nehnuteľnosti preukázateľne do vlastníctva alebo spoluvlastníctva poručiteľa (poručiteľov) alebo vyradenia z obchodného majetku. A teda rovnako aj túto lehotu môj návrh rovnako skra... (rečník si odkašlal), pardon, skracuje na tri roky.
Áno, v tomto prípade predložený návrh zákona bude mať v tom prvom, v prvom rade negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Nebude mať sociálne vplyvy ani vplyvy na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými zmluvami a dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Takisto bližšie k návrhu zákona poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Ďakujem pekne pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem pekne, kolega Ledecký.
Presne tak, ako podnikatelia musia v dnešnej dobe spĺňať podmienky veľa, veľa rôznych zákonov, a úplne že dávať im povinnosť, aby sa dohodli so zamestnancami na, na proste pláne dovoleniek, je úplne že zbytočná, tak ako si povedal, presne tak, toto vedia zvládnuť úplne bez problémov aj bez zákona. Uľahčíme im aspoň takto.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Takže, vážené kolegyne, kolegovia, skúsim teda bližšie odôvodniť mnou predložený návrh zákona. Začnem skutočne tým, že je to drobná zmena. Je to zmena takého toho kilečkovského typu. Je to zmena vlastne odstránenie jednej byrokratickej povinnosti, ktorá do nejakej miery zaťažuje každého jedného zamestnávateľa, a teda robí jeho život ťažším. Áno, samozrejme, toto nie je niečo, čo spraví z našej ekonomiky tú najkonkurencieschopnejšiu na svete, ale je to také to, čo by sme mali robiť. Že hovorí sa, že sto povinností zdolá aj vola, a toto je niečo podobné, že mali by sme sa tu všetci spoločne snažiť, aby sme uľahčovali život našim podnikateľom ešte korto, že teda to, čo sa ide na nich teraz navaliť úplne že teda drastická situácia.
No ale poďme teda úplne konkrétne, ako vyzerá dnešný stav. Hej? Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek, ktorý teda bol určený s predchádzajúcim súhlasom zástupcom zamestnancov tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla v celku a do konca kalendárneho roka. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a aj, samozrejme, aj na oprávnené záujmy zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný určiť zamestnancovi čerpanie aspoň štyroch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne nárok, samozrejme a ak k určeniu čerpania dovolenky nebránia prekážky v práci na strane zamestnanca.
No sa práve túto povinnosť, jednoducho týmto návrhom zákona vypúšťam. A ide o to, že tento, tento plán dovoleniek je jednoducho formálna záležitosť. On sa teda v realite sa vykonáva na začiatku roka, kde sa teda spracúva takýto plán dovolenie na celý rok. Fakt len z toho titulu, že to vyžaduje zákon, hej. Zamestnávateľ takéto niečo musí urobiť, pretože inak by neplnil jednu z milióna zákonných povinností, ktorú má. No, samozrejme, tá prax je úplne iná. Kto vám vie zo zamestnancov povedať, kedy pôjde v lete na dovolenku? Takisto aj ten zamestnávateľ nie úplne všetko vie naplánovať, čo bude. Čiže jednoducho tá realita je, samozrejme, tá, že to je formálne v januári v šuplíku uložený, uložený dokument, ktorý je tam pripravený, teda keby prišla nejaká kontrola, ale tá realita funguje, samozrejme, tak, že sa to mení, že tam teda sa dohaduje zamestnanec so zamestnávateľom tak, aby teda to vyhovovalo aj jednému aj druhému. Samozrejme, na druhej strane treba povedať, že sú firmy, ktoré teda potrebujú povedzme nejaké to plánovanie dovoleniek v nejakej výraznej miere, tak, samozrejme, aj keď sa táto povinnosť vypustí, tak to nikomu nebráni, žiadnej firme spracovať si plán dovoleniek a, samozrejme, ak sa tým riadili doteraz, nič im nebráni, aby sa v tom riadili aj naďalej. Pomôže to teda ešte raz tým firmám, pre ktorých je to len zákonná povinnosť, len ďalší kúsok byrokracie, a takto by sa im aspoň trošku uľahčilo.
Ja som rád, že však blíži sa teda jedenásta hodina, sedí tu, sedia tu už aj kolegovia z koalície. Ja si myslím, že toto je skutočne zákon, ktorý neni ani politický, ani nejaký, že by z toho boli nejaké strašné plusové body, je to niečo, čo by pomohlo podnikateľom. Myslím si, že aj vy máte možno komu zavolať a spýtať sa, že teda či s tým majú nejakú povinnosť alebo nie. Normálne sa obracia na celé plénum s prosbou, že či by sa to nedalo podporiť a, samozrejme, v druhom čítaní prípadne by sa dali urobiť ešte, ešte nejaké zmeny. Myslím, že nebudem to predlžovať, toto je skutočne jednoduchý návrh zákona, vypustenie jednej povinnosti.
Ďakujem pekne za pozornosť.