Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo, ďakujem pán kolega za podporu. No, v podstate inak takto by to malo nejak fungovať, že áno, že konsolidovať treba na tom proste asi zhoda je. Tie financie naše vyzerajú veľmi zle, ale už keď sa takýto balíček robí a fakt prinesie drastické veci pre podnikateľov, tak vždy by malo byť súčasťou aj niečo, čo vlastne zasa narovnáva také tie nejaké pokrivenia, ktoré vznikli vplyvom času a jednoducho, že prináša aj takú nejakú nádej. Čiže ja sa chcem normálne, že fakt obrátiť na tie slová, ktoré pán kolega Janckulík povedal, že áno, je veľká samozrejme pravdepodobnosť hraničiaca s istotou, že koalícia nepodporí tento návrh, ale stále ešte o tom konsolidačnom balíčku rokujete, že by ste to fakt mohli zahrnúť do tých svojich vlastne nápadov zmien a toto by bolo niečo, čo by zase tým podnikateľom neprinieslo len čierne svetlo alebo proste žiadne svetlo v tuneli, ale možno takéto jedno svetielko, že kde by sa im aj trochu pomohlo. Lebo robíte veľké zmeny, aj z hľadiska nejakých, že kde sú vyššie náklady aj kde teda chcete väčšie príjmy. Toto by bolo proste jedno z opatrení, ktoré by dokázalo vlastne reálne aj pomôcť. Takže možno toto, že keby ste si to aspoň skúsili zahrnúť do vlastne tých svojich návrhov. Ďakujem pekne.

Pán predseda, opäť ďakujem za slovo. Milé kolegyne, kolegovia, no myslím si, že tí, ktorí tvoria hodnotu v našej krajine sú teda podnikatelia, a samozrejme aj ich zamestnanci. Tvoria ju teda so svojimi zamestnancami. No, dnes však bohužiaľ sa na podnikateľov pozerá skutočne, ako pomaly tých, čo škodia krajine. A teda už keď nie tak, tak sa na nich pozerá, ako na tú dojnú kravu, ktorá musí ten štátny rozpočet, v problémoch znova nejak zasanovať. Proste pridávajú sa im nové a nové povinnosti, pridávajú sa im. Zvyšujú sa im dane, zvyšujú sa im odvody, dáva sa im nová transakčná daň, čokoľvek. Proste, jednoducho tí podnikatelia majú toho fakt, že dosť a nemalo by to fungovať len takto, stále nová povinnosť, stále proste také vyjadrovanie, ktoré je fakt, že neúctivé. Uvedomme si, že všetku hodnotu, ktorú aj pán minister financií povie, že on ide ju rozdať. No, nie tú hodnotu museli vytvoriť ľudia. Tých peňazí sa museli vzdať v prospech štátu a štát tie peniaze potom rozdeľuje tam kde treba. Ale to neni peniaze ani ministra financií, ani štátu, ani nás ako tu sedíme. To sú peniaze občanov a firiem, ktorí sa ich museli vzdať. Toľko tak nejak všeobecne.
No, a keď teda vieme tým podnikateľom zvyšovať ich mieru povinnosti, častokrát aj trikrát ročne. Normálne sú nejaké parametre, kde keď bola inflácia sa stravné zvyšovalo asi trikrát ročne, ale proste rôzne proste odvody a všetky tieto veci sa ozaj, že zvyšujú každý rok podľa nejakého parametra. Ale opačne, niečo, čo by teda malo pomáhať tým podnikateľom, zase, aby ten svoj majetok mohli odpisovať, nejak zmysluplne. Tak tam normálne, že úplne zákonodarca fakt, že rezignuje. Proste tie hranice sú také, ako boli v roku 2004, s malou zmenou v roku 2009. Keď sa teda prijímalo euro. Takže tuto a to moje zvýšenie. Teda ešte raz dnešnej sumy 1700 pri hmotnom majetku, 2400 pri nehmotnom na 3000 euro na jednotnú sumu jednoducho je premietnutie nejakej tej inflácie za tie roky a nastavenie nových parametrov tak, aby to pokrývalo vlastne dnešnú dobu. Teda tým cieľom je vlastne určiť tú hranicu tých 3000 euro medzi teda majetkom nižšej hodnoty, ktorý si podnikateľ môže zaradiť medzi daňové výdavky v jednom roku a odpísať ho teda v tom roku a teda majetok vyššej hodnoty, ktorý musí odpisovať dlhšie časové obdobie, tak ako mu potom teda jednotlivé odpisové skupiny určujú. No, a teda by to bolo dobré dať na nejakú rozumnú sumu. Čo k tomu ešte povedať? Fakt je dôležité, že ono sa to dostalo do takých absurdít, že dnes je už tá suma tých 1700 euro tak nízka, že vlastne podnikateľ musí odpisovať aj majetok, ktorý normálne, že ani nemá ani tú životnosť, že štyri roky, hej. Dneska notebook v podstate, nejaký notebook jednoducho ani nevydrží tie štyri roky, a fakt ho musí podnikateľ odpisovať a už keď už nič iné, tak proste zase je to nejaká byrokracia. Lebo proste má ten notebook za 2000 euro, ktorý po dvoch rokoch normálne ho proste odpíše, vyhodí, nahradí novým. Furt ho musí mať v tej evidencii, furt ho musí odpisovať. Stojí to samozrejme peniaze na účtovníčku. Je to byrokracia. Mal by ho mať niekde odložený, aby plnil teda všetky zákonné parametre. No, už čo by toto bolo akože ďalší vedľajší efekt tohto celého je, že by sa podnikateľom, okrem iného znížila aj byrokracia a ten reálny ten podnikateľský život, ktorý musí sa diať podľa zákonov by sa trošku priblížil k takej tej realite. Zasa toto si myslím, nie je politika, toto by fakt stálo za to možno pouvažovať kolegovia aj z koalície, keby ste vedeli podporiť. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Tak v podstate máme pred sebou ďalší zo série mojich zákonov, ktorým sa snažím zefektívniť a zjednodušiť podnikateľské prostredie a teda zlepšiť situáciu podnikateľov. No. V tomto konkrétnom návrhu je cieľom zvýšiť hranicu, nad ktorú sa hmotný majetok, ale aj nehmotný majetok a technické zhodnotenie rôznych druhov majetku považuje za majetok, ktorý je odpisovaný podľa zákona daní z príjmov. A to teraz z doterajších 1700 euro pre hmotný majetok respektíve 2400 euro pre nehmotný majetok na jednotnú sumu 3000 euro. Tým hlavným dôvodom je, že suma 1700 euro nebola zvyšovaná už vyše dekádu a aj toto zvýšenie z pred dekády bolo iba minimálne porovnateľné z predchádzajúcim stavom 50 tisíc Sk v slovenských korún v roku 2004 kedy teda tento zákon nadobudol účinnosť. Čiže inými slovami vlastne odvtedy sa to, len prepočítalo na eurá a trolilinku zvýšilo, aby to bola okrúhla suma, ale jednoducho od roku 2004 sa to nemenilo. Vieme, čo sa vtedy stalo s hodnotou peňazí. Vieme aká bola odvtedy inflácia. Vieme aké problémy to podnikateľom spôsobuje. Zase, len rýchlo poviem, že byť tento zákon áno mal krátkodobo negatívny vplyv na verejné financie, ale výrazne pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a je v súlade či už s ústavou alebo ďalšími zákonmi a medzinárodnými zmluvami. Viacej poviem zasa v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý. Ďakujem pekne pán predseda.

Pán predseda ďakujem pekne opäť za slovo. Čiže ešte raz cieľom predĺženého návrhu zákona je skrátiť dobu odpisovania pri rovnomernom odpisovaní hmotného majetku zaradeného do šiestej odpisovej skupiny z aktuálne platných 40 rokov na navrhovaných 28 rokov. No v prvom rade si povedzme teda čo patrí do šiestej odpisovej skupiny. Patria tam nehnuteľnosti teda, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1. Spomínaného zákona sú to bytové budovy, hotely a podobné budovy, hotely par don budovy pre administratívu, budovy pre kultúru, verejnú zábavu, vzdelávanie, zdravotníctvo. Ďalej ostatné nebytové budovy okrem nebytových poľnohospodárskych budov a ostatných budov inde neuvedených, len budovy pre kasárne, hasičov ako aj ostatné inžinierske stavby. No každopádne teda veľká väčšina nehnuteľností je v odpisovej skupine šesť a je odpisovaná dnes, že drastických a drakonických 40 rokov. Len, aby sme si uvedomili, že čo to pre podnikateľa znamená, znamená to to, že tie investície, ktoré on kedysi vykonal tak, keď sa pozrieme na časovú hodnotu peňazí a plynúci čas, tak za tých 40 rokov on vlastne síce nominálne odpíše celú investíciu, ale reálne je to asi 50, 57 % tej hodnoty. No prináša to samozrejme podnikateľom problémy a preto teda navrhujem, aby sa to skrátilo. Zároveň fakt dnes si zoberieme dnešnú dobu tak 40 rokov je fakt, že strašne veľa aj pre samotnú životnosť tej, tej budovy. Áno priznávam samozrejme, že v krátkodobom horizonte by toto prinieslo určitý výpadok príjmov štátneho rozpočtu, ale zároveň a to tu nie je súčasťou tohto návrhu zákona, ale dávam na zamyslenie hlavne koaličným poslancom. Viete to tie slovenské reálie boli také, že máme problém vyčerpať eurofondy, máme problém vyčerpať aj plán obnovy a odolnosti a normálne, že to bude realita aj teraz ono to tak jednoducho vyzerá to. Ten plán obnovy proste čerpáme pomaly a by som povedal, že neefektívne. No Dánom, hej v Dánsku sa presne toto podarilo, že skrátili dobu odpisovania pre nehnuteľnosti a teda podarilo sa im získať na ten základný výpadok lebo ono toto je opatrenie v horizonte dlhých rokov rozpočtovo neutrálne, ale na začiatku samozrejme je tam výpadok. A Dánom sa podarilo vlastne tento výpadok kompenzovať z programu obnovy alebo z plánu obnovy a odolnosti a takto vlastne dokázali pomôcť tej svojej ekonomike. Samozrejme musí tam byť previazanie, že teda, aby tie budovy sa stávali zelenšími a teda viacej prírode blízkymi atď., atď.. Ale každopádne, že toto je nejaký návrh aj Slovensko čaká určitá revízia plánu obnovy a toto by bolo niečo, čo by za a) veľmi pomohlo a za b) je to jednoduchá zmena, kde si ani neviem predstaviť vo finále, že by potom hrozilo, že necherpanie. Toto dávam na zváženie. Každopádne teda návrat sem toto samozrejme revízia plánu obnovy, odolnosti nie je súčasťou môjho návrhu zákona, ale ten môj návrh zákona skracuje, skracuje teda túto dobu odpisovania. Áno má to výpadok, ale zároveň by sa jednoducho investovanie do nehnuteľného majetku stalo pre firmy, pre podnikateľov zaujímavejším či už formou obnovy, opravy existujúcich nehnuteľností a zvýšenia aj ich energetických štandardov alebo štandardov životného prostredia a čohokoľvek. Alebo teda aj, aj nových budov proste bolo by ďaleko efektívnejšie, bolo by efektívnejšie jednoducho investovať do nehnuteľností a toto by vlastne prinieslo trošku stavebný bum. Trošku, trošku teda vôbec akože rozvoj, rozvoj ekonomiky. Čiže aj v tom krátkom horizonte toto opatrenie by mohlo byť zmysluplné a by mohlo pomôcť. Každopádne zjednodušuje podnikateľské prostredie. Pomáha firmám, pomáha, pomáha krajine čiže a nakoniec vo finále pomôže aj verejným financiám. Toto sú opatrenia, ktoré by sme mali robiť ak chceme, aby bolo Slovensko konkurencie schopné. Ďakujem pekne za pozornosť.

Pán predseda ďakujem pekne za slovo. Dovoľte mi uviesť ďalšiu novelu zákona daní z príjmov, ktorú teda predkladám do Národnej rady. Cieľom tohto predloženého návrhu je skrátiť dobu odpisovania pri rovnomernom odpisovaní hmotného majetku zaradeného do šiestej odpisovej skupiny zo 40 na 28 rokov. Jednoducho povedané skrátiť odpisovanie nehnuteľností. Predložený návrh zákona je veľmi jednoduchý, ale jeho vplyv na vôbec fungovanie podnikateľského sektora si myslím, že by bol veľmi výrazný. Výrazne by pomohol. Ale bližšie poviem v rozprave. Zatiaľ teda, len to, že z krátkodobého hľadiska by to bol negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Zároveň by to bol silný pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Zákon na predložený návrh zákona nemá sociálne vplyvy ani vplyvy na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. I v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými predpismi ako aj medzinárodnými zmluvami, inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovensko viazané. Ďakujem pekne. Viacej teda v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, budem rýchly tak, aby sme to nejak stihli v podstate do hlasovania a zároveň sa teším, že nás tu sedí viacej. Čiže veľmi jednoducho, zopakujem to, lebo ani zďaleka tu neboli všetci. Týmto návrhom chcem vlastne, chcem skrátiť dobu plynutú od nadobudnutia nehnuteľnosti po jej nasledovný predaj, kedy by sa neuplatňovala daň z príjmu. Takže veľmi jednoducho, v súčasnosti je to tak a myslím si, že každý vlastník nehnuteľnosti vie, že ak predávajú nehnuteľnosť v období kratšom ako päť rokov od jej nadobudnutia, tak je potrebné zaplatiť daň zo sumy rozdielu medzi sumou získanou z predaja, teda predajnou cenou a samozrejme sumou, za ktorú nehnuteľnosť nadobudli. No, táto daň je dnes na úrovni 19 %, pričom ak teda z tej základu dane, ktorá presiahne 176,8-násobok platného životného minima sa uplatňuje už tá vyššia daňová sadzba, teda 25 %. No a potom, možno nie všetci vedia, ale okrem nej teda predávajúci platí aj ten tzv. zdravotný odvod... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Gašpar Tibor, podpredseda NR SR
Prosím vás utíšte sa skutočne, z úcty k pánovi poslancovi. Ďakujem.

Viskupič, Marián, poslanec NR SR
Ďakujem pekne kolegovia. Čiže ešte sa tam platí zdravotný odvod, ktorý je 14 % z vymeriavacieho základu, čo skutočne predstavuje až 33 %, resp. v nejakej časti až 39 % daňové zaťaženie. No, základ dane samozrejme možno znížiť o výdavky, ktoré boli preukázateľne využité na technické zhodnotenie, resp. opravu, údržbu takéhoto, takejto nehnuteľnosti, ale samozrejme pri tých bežných predajoch medzi, medzi ľuďmi, častokrát si tie bločky neukladajú, neodkladajú no a potom sa samozrejme stáva to, že teda sa uvádzajú fiktívne sumy na kúpno-predajných zmluvách. Samozrejme na druhej strane vznikajú takto daňové úniky a navyše toto podvádzanie s cenami potom má problém aj pri cenových mapách, ktoré teda potom tiež neodzrkadľujú realitu. Samozrejme pri tej nižšej cene do zmluvy sa môže stať predávajúci aj obeťou podvodu a každopádne teda tá realita je tá, že bolo by dobré, keby sa to znížilo z tých päť rokov na tri roky. Komu by to v prvom rade pomohlo, pomôže to mladým rodinám, ktoré sa v tom danom období rozrástli, potrebujú sa presťahovať do väčšieho bytu, potrebujú predať svoj starý jednoizbový, ktorý im slúžil doteraz, potrebujú kúpiť nejaký väčší a myslím si, že tri roky by bola doba, ktorá by vlastne tomuto veľmi veľmi pomohla. Áno, má to výpadok na štátnom rozpočte v tom prvom kroku, ale zasa by to podporilo trh nehnuteľností, čo samozrejme vie priniesť potom zasa pozitíva aj do štátneho rozpočtu. Pomohlo by to ľuďom, pomohlo by to rodinám a pomohlo by to vlastne fungovaniu celej ekonomiky. Toľko v skratke. No, ďakujem za pozornosť, ak to tak môžem povedať (Povedané so smiechom.) a poprosím o podporu, skutočne ak by sa dalo, aj koaličných kolegov, samozrejme opozičných. Je to návrh zákona, ktorý pomôže ľuďom a zároveň teda tie tri roky je dostatočná doba na odchytenie tých predajov, ktoré teda fungujú normálne z toho podnikateľského dôvodu, že kúpa-predaj. Takže myslím ti, že nastavili by sme správnu hodnotu, ktorá by pomohla vo finále ľuďom a pomohla by aj ekonomike. Ďakujem pekne.

Pán predsedajúci ďakujem pekne za slovo. Ctené kolegyne, kolegovia, tak dovoľte mi predložiť ďalší zo série mojich zákonov, ktoré teda by mali v podstate zjednodušiť, zjednodušiť život a tak isto v tomto prípade aj ušetriť nejaké peniaze ľuďom. Takže predkladám návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. No a cieľom predloženého návrhu zákona je skrátiť dobu plynúcu od nadobudnutia nehnuteľnosti, resp. od jej vyradenia z obchodného majetku, po uplynutí ktorej je od dane z príjmu oslobodený príjem z predaja nehnuteľnosti a to teda z aktuálne platných piatich rokov na tri roky. Rovnaké skrátenie navrhujem aj pri predaji nehnuteľnosti nadobudnutej dedením, alebo postupným dedením v priamom rade alebo teda niektorým z manželov. V súčasnosti platí výnimka, že sa daň z príjmu predaja neplatí, ak uplynie aspoň päť rokov odo dňa nadobudnutia tejto nehnuteľnosti preukázateľne do vlastníctva alebo spoluvlastníctva poručiteľa (poručiteľov) alebo vyradenia z obchodného majetku. A teda rovnako aj túto lehotu môj návrh rovnako skracuje na tri roky. Áno, v tomto prípade predložený návrh zákona bude mať v tom prvom, v prvom rade negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Nebude mať sociálne vplyvy, ani vplyvy na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými zmluvami a dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Takisto bližšie k návrhu zákona poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý. Ďakujem pekne pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem pekne kolega Ledecký. Presne tak, ako podnikatelia musia v dnešnej dobe spĺňať podmienky veľa veľa rôznych zákonov a úplne že dávať im povinnosť, aby sa dohodli so zamestnancami na proste pláne dovoleniek, je úplne že zbytočná, tak ako si povedal, presne tak, toto vedia zvládnuť úplne bez problémov aj bez zákona. Uľahčíme im aspoň takto. Ďakujem pekne.

kto vám vie zo zamestnancov povedať, kedy pôjde v lete na dovolenku, tak isto aj ten zamestnávateľ nie úplne všetko vie naplánovať čo bude. Čiže jednoducho tá realita je samozrejme tá, že to je formálne v januári v šuplíku uložený, uložený dokument, ktorý je tam pripravený, teda keby prišla nejaká kontrola, ale tá realita funguje samozrejme tak, že sa to mení, že tam teda sa dohaduje zamestnanec so zamestnávateľom tak, aby teda to vyhovovalo aj jednému aj druhému. Samozrejme na druhej strane treba povedať, že sú firmy, ktoré teda potrebujú povedzme nejaké to plánovanie dovoleniek v nejakej výraznej miere, tak samozrejme aj keď sa táto povinnosť vypustí, tak to nikomu nebráni, žiadnej firme spracovať si plán dovoleniek a samozrejme ak sa tým riadili doteraz, nič im nebráni aby sa v tom riadili aj naďalej. Pomôže to teda ešte raz tým firmám, pre ktorých je to len zákonná povinnosť, len ďalší kúsok byrokracie a takto by sa im aspoň trošku uľahčilo. Ja som rád, že však blíži sa teda jedenásta hodina, sedí tu, sedia tu už aj kolegovia z koalície. Ja si myslím, že toto je skutočne zákon, ktorý neni ani politický, ani nejaký že by z toho boli nejaké strašné plusové body, je to niečo, čo by pomohlo podnikateľom. Myslím si, že aj vy máte možno komu zavolať a spýtať sa, že teda či s tým majú nejakú povinnosť alebo nie. Normálne sa obracia na celé plénum s prosbou, že či by sa to nedalo podporiť a samozrejme v druhom čítaní prípadne by sa dali urobiť ešte, ešte nejaké zmeny. Myslím, že nebudem to predlžovať, toto je skutočne jednoduchý návrh zákona, vypustenie jednej povinnosti. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Takže vážené kolegyne, kolegovia, skúsim teda bližšie odôvodniť mnou predložený návrh zákona. Začnem skutočne tým, že je to drobná zmena. Je to zmena takého toho kilečkovského typu. Je to zmena vlastne odstránenie jednej byrokratickej povinnosti, ktorá do nejakej miery zaťažuje každého jedného zamestnávateľa a teda robí jeho život ťažším. Áno, samozrejme, toto nie je niečo, čo spraví z našej ekonomiky tú najkonkurencieschopnejšiu na svete, ale je to také to, čo by sme mali robiť. Že hovorí sa, že sto povinností zdola aj volá a toto je niečo podobné. Že mali by sme sa tu všetci spoločne snažiť, aby sme uľahčovali život našim podnikateľom ešte korto, že teda to, čo sa ide na nich teraz navaliť úplne že teda drastická situácia.
No ale poďme teda úplne konkrétne, ako vyzerá dnešný stav. Hej? Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek, ktorý teda bol určený s predchádzajúcim súhlasom zástupcom zamestnancov tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla v celku a do konca kalendárneho roka. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a aj samozrejme aj na oprávnené záujmy zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný určiť zamestnancovi čerpanie aspoň štyroch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne nárok, samozrejme, a ak k určeniu čerpania dovolenky nebránia prekážky v práci na strane zamestnanca.
No sa práve túto povinnosť, jednoducho týmto návrhom zákona vypúšťam. A ide o to, že tento, tento plán dovoleniek je jednoducho formálna záležitosť. On sa teda v realite sa vykonáva na začiatku roka, kde sa teda spracúva takýto plán dovolenie na celý rok. Fakt len z toho titulu, že to vyžaduje zákon, hej. Zamestnávateľ takéto niečo musí urobiť, pretože inak by neplnil jednu z milióna zákonných povinností, ktorú má. No, samozrejme, tá prax je úplne iná. Kto vám vie zo zamestnancov povedať, kedy pôjde v lete na dovolenku. Tak isto aj ten zamestnávateľ nie úplne všetko vie naplánovať, čo bude. Čiže jednoducho tá realita je, samozrejme, tá, že to je formálne v januári v šuplíku uložený, uložený dokument, ktorý je tam pripravený, teda keby prišla nejaká kontrola, ale tá realita funguje sam...
=====